Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: Bardejovská mliekareň s.r.o., Duklianska 1399, Bardejov, IČO: 45 948 585, zastúpeného JUDr. Veronikou Slašťanovou, PhD., advokátkou, Zelená 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 07. 01. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30. 10. 2019, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30. 10. 2019 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11. 07. 2019 a v e c v r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho

1. Dňa 21. 06. 2017 sa u žalobcu začala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2017, a to na základe oznámenia správcu dane zo dňa 09. 06. 2017.

2. Správca dane na základe predložených dokladov zistil, že dňa 12. 03. 2017 uzavreli OF- EUROTRANSLINE s.r.o. so sídlom Gorkého 10, Bratislava, IČO 46 007 083, ako predávajúci so žalobcom, ako kupujúcim, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho odovzdať kupujúcemu tovar - hnojivá MAP 12-52 v množstve 360 t do 31. 07. 2017, pričom kúpna cena bola dohodnutá na sumu 160.056,- eur s DPH (133.380,- eur bez DPH).

3. Dňa 13. 03. 2017 bola vystavená dodávateľom zálohová faktúra č. ZP170003 na sumu 155.000,- eur bez špecifikácie tovaru s uvedením dátumu splatnosti do 16. 03. 2017. Uvedená suma bola žalobcom z účtu odoslaná 13. 03. 2017 a pripísaná na účet dodávateľa 14. 03. 2017.

4. Dňa 17. 03. 2017 bola vystavená dodávateľom faktúra č. FVZ170003 na sumu 155.000 eur za prijatú platbu zo dňa 14. 03. 2017. Z tejto faktúry si daňový subjekt uplatnil odpočítanie DPH, pričom základ dane predstavoval 129.166,67 eur a DPH 25.833,33 eur.

5. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú faktúry vystavené dodávateľom :

- faktúra č. FV201705019 zo dňa 31. 05. 2017 za dodanie tovaru Liadok v množstve 192 t a Amofos 12-52 v množstve 41,76 t za celkovú sumu 48.296,- eur (40.246,67 eur + DPH 8.049,33 eur) odpočítanú z fakturovanej zálohy,

- faktúra č. FV201706003 zo dňa 30. 06. 2017 za dodanie tovaru Amofos 12-52 v množstve 240 t za celkovú sumu 106.704,- eur (88.920,- eur + DPH 17.784,- eur) odpočítanú z fakturovanej zálohy.

6. V administratívnom spise sa tiež nachádza dožiadanie zo dňa 25. 07. 2017 adresované Daňovému úradu Bratislava o preverenie skutočností týkajúcich sa daňového subjektu - OF-EUROTRANSLINE, s.r.o. Dňa 02. 10. 2017 bola správcovi dane doručená odpoveď Daňového úradu Bratislava na dožiadanie, v ktorej bolo uvedené, že spoločnosť OF-EUROTRANSLINE, s.r.o. je nekontaktná, nepredložila žiadne doklady a nebolo možné preveriť požadované skutočnosti.

7. Následne správca dane listom č. 102148044/2017 zo dňa 10. 10. 2017 predvolal na výsluch konateľa spoločnosti OF-EUROTRANSLINE, s.r.o. O. H., P. XXX/X, L., O. K.. B. sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.

8. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000009391/17 adresovaná ústrednému kontaktnému orgánu Českej republiky vo vzťahu ku konateľovi spoločnosti OF-EUROTRANSLINE, s.r.o.

9. Rozhodnutím zo dňa 20. 10. 2017 správca dane v zmysle prerušil daňovú kontrolu odo dňa 27. 10. 2017 do dňa získania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 25. 10. 2017.

10. Listom zo dňa 10. 01. 2018 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 10. 01. 2018 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. V oznámení je uvedené, že správcovi dane bola dňa 10. 01. 2018 doručená žiadosť českej finančnej správy o doplnenie informácií o preverovanom daňovom subjekte.

11. V administratívnom spise sa ďalej nachádza opakovaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000011236/18 adresovaná ústrednému kontaktnému orgánu Českej republiky vo vzťahu ku konateľovi spoločnosti OF-EUROTRANSLINE, s.r.o.

12. Rozhodnutím zo dňa 16. 01. 2018 správca dane v zmysle prerušil daňovú kontrolu odo dňa 22. 01. 2018 do dňa získania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 23. 01. 2018.

13. Dňa 26. 04. 2018 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a to odpoveď ústredného orgánu Českej republiky č. P201703633 vo vzťahu k spoločnosti OF-EUROTRANSLINE, s.r.o. V odpovedi je uvedený dátum zaslania žiadosti 18. 01. 2018 s tým, že daňový subjekt je nekontaktný.

14. Listom zo dňa 27. 04. 2018 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 26. 04. 2018 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly.

15. Dňa 26. 10. 2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie za prítomnosti konateľa žalobcu, na ktorom bol daňový subjekt oboznámený s výsledkom daňovej kontroly.

16. Dňa 12. 11. 2018 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie žalobcu k zisteniam správcu dane.

17. O výsledku z daňovej kontroly správca dane vypracoval protokol. č. 102222523/2018 zo dňa 12. 11. 2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 12. 11. 2018 žalobcovi doručený dňa 16. 11. 2018.

18. Správcovi dane bolo dňa 07. 12. 2018 doručené vyjadrenie daňového subjektu k protokolu, v ktorom nesúhlasil so závermi správcu dane.

19. Dňa 30. 01. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 12. 11. 2018 predložených žalobcom.

20. Správca dane následne zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000021014/19 adresovanú ústrednému kontaktnému orgánu Litvy vo vzťahu k spoločnosti UAB „BELOR“ a žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000021027 adresovanú ústrednému kontaktnému orgánu Poľska vo vzťahu k spoločnosti PRZEDSIEBIORSTWO WIELOBRANZOWE PRYZMAT.

21. Rozhodnutím zo dňa 12. 04. 2019 správca dane v zmysle prerušil daňové konanie odo dňa 16. 04. 2019 do dňa získania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 24. 04. 2019.

22. Dňa 10. 05. 2019 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a to odpoveď ústredného orgánu Litvy č. 190138O2 vo vzťahu k spoločnosti UAB „BELOR“.

23. Dňa 23. 05. 2019 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a to odpoveď ústredného orgánu Poľska č. 2029Y19 vo vzťahu k spoločnosti PRZEDSIEBIORSTWO WIELOBRANZOWE PRYZMAT.

24. Listom zo dňa 30. 05. 2019 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 23. 05. 2019 pominuli dôvody prerušenia konania.

25. Dňa 04. 07. 2019 sa konalo ústne pojednávanie, na ktorom bol daňový subjekt oboznámený s vykonanými úkonmi a zároveň so stanoviskom správcu dane k jeho pripomienkam.

26. Rozhodnutím č. 101721491/2019 zo dňa 11. 07. 2019 správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 25.833,33 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017, nadmerný odpočet mu v sume 362,89 eur nepriznal a vyrubil mu daň v sume 25.470,44 eur z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.

27. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 30. 10. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

28. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102467520/2019 zo dňa 30. 10. 2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 11. 07. 2019. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal priebeh daňovej kontroly tak, ako je vyššie uvedený a v ďalšej časti sa zaoberal odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane. Predmetné rozhodnutie nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 08. 11. 2019.

29. Žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane získal dôkazy zákonným spôsobom, zhodnotil ich podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Správca dane preveroval obchodný vzťah medzi daňovým subjektom a dodávateľom, medzi subdodávateľom z Poľska a dodávateľom OF-EUROTRANSLINE s.r.o., pričom správcovi dane neboli predložené účtovné doklady spoločnosti OF-EUROTRANSLINE s.r.o., ktoré by preukazovali obchodný vzťah medzi dodávateľom a daňovým subjektom. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie tovaru, uvedeného na spornej faktúre. Tovar mala dodať spoločnosť OF-EUROTRANSLINE s.r.o., no nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v predmetnej spoločnosti a s ním súvisiaci odvod dane do štátneho rozpočtu, čo má za následok, že daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ods. l a ods. 2 písm. a) . Správca dane nespochybňoval uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ale spochybňoval skutočnosť, že tovar uvedený na faktúre dodala spoločnosť OF-EUROTRANSLINE s.r.o.

Keďže dodávateľ nepreukázal uskutočnené zdaniteľné obchody, ktoré boli predmetom fakturácie, prešla povinnosť preukázať zdaniteľné obchody na platiteľa, ktorý si z nich uplatňoval právo na odpočítanie dane. Dodávateľ OF-EUROTRANSLINE s.r.o. bol nekontaktný, nepredložil daňové doklady, evidenciu DPH, nepreukázal, či uvedené obchodné transakcie boli súčasťou daňového priznania a že daň z nich bola odvedená. Platiteľ dane nepriamo zodpovedá za svojich obchodných partnerov, nakoľko si ich vyberá sám, neurčuje mu ich správca dane. Platiteľ je povinný preukázať, že splnil podmienky na odpočítanie dane, ktoré zákonodarca stanovil a musí preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou, uvedenou na faktúrach, čo daňový subjekt neurobil.

30. K námietke žalobcu ohľadom skutočnosti, že protokol o daňovej kontrole bol vyhotovený pred uplynutím mu lehoty na vyjadrenie, žalovaný uviedol, že správca dane síce nesprávne odrátal 15. deň, t. j. dňa 12. 11. 2018 vyhotovil v doobedňajších hodinách protokol, pričom vyjadrenie žalobcu bolo elektronicky doručené po 15.00 hod., avšak z predloženého spisového materiálu vyplýva, že právo uvedené v si daňový subjekt mohol a aj si uplatnil v rámci vyrubovacieho konania. Daňový subjekt žiadne zo svojich práv stanovených v a , od začiatku daňovej kontroly nevyužil a ani neprejavil záujem informovať sa o stave a priebehu vykonávanej daňovej kontroly, pričom konanie daňového subjektu nie je limitované prerušením daňovej kontroly.

31. Správca dane vo vyrubovacom konaní zaslal žiadosti o MVI do Litvy a do Poľska na sporné spoločnosti, ako aj výzvu A. K. na predloženie identifikačných údajov dodávateľských spoločností, od ktorých sa nakupoval tovar - hnojivo, ktorý bol následne predaný daňovému subjektu. Na základe predmetných odpovedí správca dane skonštatoval, že deklarovaný dodávateľ v kontrolovanom zdaňovacom období nemal uzatvorený kontrakt na dodávku hnojív.

32. Práva daňového subjektu predkladať dôkazy, písomné vyjadrenia, vysvetlenia, neboli v priebehu výkonu daňovej kontroly a ani v priebehu vyrubovacieho a odvolacieho konania daňovému subjektu odopreté. Tieto svoje práva daňový subjekt využil, a to podaním vyjadrenia k zisteniam uvedených v protokole. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt nenavrhol správcovi dane, že jeho vyjadrenie k Zápisnici o ústnom pojednávaní, zaevidované na Daňovom úrade Nitra, pobočka Topoľčany pod číslom č. zo dňa 12. 11. 2018, má byť uvedené v zmysle ustanovenia v protokole. Správca dane nebol povinný stanoviť dodatočnú lehotu na uplatnenie tohto práva. Správca dane aj napriek tejto skutočnosti umožnil daňovému subjektu podať vyjadrenie, ktoré by bolo uvedené v protokole v lehote 15 dní. V rámci svojho vyjadrenia daňový subjekt nepredložil žiaden ďalší dôkaz spochybňujúci zistenia správcu dane, ktorý by mal za následok zmenu záverov správcu dane uvedených v protokole. Daňový subjekt v rámci svojho vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole nepredložil dôkazy, ktoré neboli predložené počas výkonu daňovej kontroly, ale požiadal správcu dane o preverenie spoločnosti poľských právnických osôb PRYZMAT a BELOR (bez bližšej identifikácie) prostredníctvom žiadosti o MVI, o vykonanie miestneho zisťovania a vykonanie vypočutia svedka. Správca dane aj napriek neúplnej identifikácii spoločností zaslal MVI do Poľska a do Litvy a požiadal o preverenie týchto spoločností. Na základe odpovedí na MVI správca dane skonštatoval, že deklarovaný dodávateľ pre daňový subjekt nemal uzatvorený kontrakt na dodávku hnojív, v marci 2017 nadobudol nitrochalk N27% a granulovanú soľ, ktorá nebola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 12. 03. 2017. Správca dane zmluvu považoval za účelovo vyhotovenú, pretože dňa 13. 03. 2017 bola vystavená zálohová faktúra a faktúra FVZ170003 zo dňa 14. 03. 2017, na základe ktorej si daňový subjekt uplatnil odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie 03/2017.

33. Žalovaný ďalej uviedol, že samotné predloženie faktúr, nie je dôkazom o tom, že sa uskutočnil zdaniteľný obchod dodávateľom uvedeným na faktúrach. Daňový subjekt nepreukázal vznik daňovej povinnosti, čo má za následok, že nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia ods. l a ods. 2 písm. a) . Splnenie podmienok práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu. Samotné preukázanie dodávok tovarov len faktúrami nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

34. Daňový subjekt tým, že si uplatnil odpočítanie dane na základe predmetných faktúr od dodávateľa OF-EUROTRANSLINE s.r.o., splnil jednu zo základných podmienok, oprávňujúcich ho daň odpočítať, a to ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2064 Z. z. - mal faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . Druhú zákonnú podmienku stanovenú v daňový subjekt nesplnil, pretože nepreukázal, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa z titulu dodania tovaru, čím nebola naplnená ani podstata (predmet DPH), uvedená v . Daňový subjekt môže uplatniť zákonné právo na odpočítanie dane až po splnení oboch uvedených podmienok súčasne. Daňový subjekt splnil len jednu z uvedených zákonných podmienok tým, že mal faktúru.

35. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 06. 2010, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Správca dane naplnil požiadavku objasnenia rozhodujúcich okolností a skutočností pre správne určenie dane. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na konkrétne plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté osobou uvedenou na dokladoch. Pretože doklady musia mať povahu faktu, musia byt' vystavené na materiálnom podklade a musia byť aj preukázané. Na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nestačí len ich formálna deklarácia.

36. Zo všetkých uvedených dôvodov žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, pričom konštatoval, že neboli preukázané skutočnosti, ktoré by preukazovali opodstatnenosť práva na odpočítanie dane.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

37. Žalobca sa žalobou zo dňa 07. 01. 2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

38. Žalobca mal za to, že správca dane nevykonal dokazovanie nevyhnutné pre správne určenie dane, nezisťoval skutočnosti, z ktorých by vyplývali výhody pre žalobcu ako daňového subjektu a zníženie jeho vlastnej daňovej povinnosti, pri ktorých sa zameral len na formálnu stránku zdaniteľných plnení a subjektívne sa obmedzil len na dokazovanie skutočností, z ktorých by mal vyplývať negatívny záver rozhodnutia a zvýšenie vlastnej daňovej povinnosti žalobcu za skúmania už aj obsahovej stránky zdaniteľných plnení, ktoré naopak v iných prípadoch zdaniteľných plnení skúmal len prísne formálne na ujmu žalobcu ako daňového subjektu.

39. Žalobca nedisponoval žiadnou informáciou, na základe ktorej by mohol usudzovať vznik akejkoľvek nezákonnosti na strane dodávateľov, pričom všetky podmienky stanovené aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ boli objektívne naplnené (správanie daňového subjektu pri tomto obchode, jeho hospodárska činnosť, faktúry, dodacie listy, CMR, príjemky, zaplatenie dane dodávateľom, podané daňové priznania, nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník, dodávateľ ako platiteľ, s ktorým daňový subjekt spolupracoval, použitie dodaného zdaniteľného plnenia na zdaniteľné plnenia žalobcu ako platiteľa).

40. Správca dane tiež ignoroval výsledky medzinárodnej výmeny informácií, prostredníctvom ktorých bolo nadobudnutie tovaru od spoločnosti UAB „BELOR, Vilnius“ ako aj od spoločnosti PRZEDSIEBIORSTWO WIELOBRANZOWE PRYZMAT A .W.SULESWSCY SP.J. Hrubieszzów jednoznačne potvrdené a takéto nadobudnutie tovaru bolo zároveň potvrdené aj svedkom p. A. K. v rámci ústneho pojednávania.

41. Je logicky vylúčené aby žalobca obstaral úplne identické a veľmi špecifické plnenie od iného dodávateľa. Za daného stavu závery správcu dane, na ktorých je jeho rozhodnutie založené, teda, že plnenie nedodal dodávateľ OF-EUROTRANSLINE s.r.o., popiera pravidlá formálnej a právnej logiky. Na strane druhej, je absurdné, aby žalobca platil za dodanie tovaru subjektu, ktorý predmetný tovar nedodal. Žalobca si splnil všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov a nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že OF-EUROTRANSLINE s.r.o. nepreukázala uskutočnené zdaniteľné obchody, ktoré boli predmetom

fakturácie, a preto prešla povinnosť preukázať zdaniteľné obchody na žalobcu, ktorý si z nich uplatňoval právo na odpočítanie dane.

42. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku má daňový subjekt právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistení, alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené zistenia k nim. Právo žalobcu vyjadriť sa počas kontroly k zisteným skutočnostiam bolo týmto porušené. Správca dane vyhotovil Protokol o daňovej kontrole v doobedňajších hodinách a vyjadrenie daňového subjektu mu bolo odoslané na doručovanie v poobedňajších hodinách. Uvedené konanie žalovaného nemožno označiť inak, ako za jednoznačne nezákonné. Žalobca sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že vyhodnotenie skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení, čo správca dane v žiadnom prípade nedodržal.

43. Správca dane však konal v rozpore so zásadou formálnej logiky a zásadu voľného hodnotenia dôkazov si zamenil so svojvoľným hodnotením dôkazov v neprospech žalobcu. Žalovaný rovnako pri odôvodnení svojich záverov neuviedol, prečo na závažné dôkazy v prospech žalobcu pri rozhodovaní neprihliadol, resp. na základe akej úvahy dospel k záveru, že z hľadiska výpovednej hodnoty sú nepodstatné. Správca dane svojvoľne vylúčil akékoľvek listinné dôkazy, ktoré by boli v prospech žalobcu a zároveň nepriamo naznačil, že žalobca ako aj spoločnosť OF-EUROTRANSLINE vyhotovujú listiny, ktoré spĺňajú len formálnu stránku preukázania nároku na odpočítané dane bez toho aby existoval ich materiálny podklad.

44. Žalobca taktiež poukázal na judikatúru Súdneho dvora EU (napr.: C-354/03 (Optigen), C- 355/03 (Fulcrum Elektronics), C-484/03 (Bond House), resp. C-80/11 a C-142/11), z ktorej vyplýva, že daňový orgán nemôže vyžadovať, aby daňový subjekt preveroval svojich dodávateľov a zároveň nemôže zastaviť vrátenie DPH podnikateľovi, ktorému bol tovar či služby dodané.

45. Žalobca považuje rozhodnutie správcu dane za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov, keď aplikujúc základné interpretačné pravidlo ustanovené § 3 ods. 1 daňového poriadku a základnú zásadu ustanovenú v § 24 ods. 1 daňového poriadku nekonkretizuje, na základe akých dôkazov je preukázaná vedomosť žalobcu o prípadnej nezákonnosti či inom žalovaným či správcom dane tvrdeným podvodným konaním v reťazci dodávateľov. V konaní nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by mal tieto skutkové tvrdenia žalovaného či správcu dane v prvom stupni uvádzané v odôvodnení napádaného rozhodnutia napĺňať premisu skutočnej vedomosti žalobcu o takejto okolnosti.

46. Žalobca v kontrolovanom období mal niekoľko sto obchodných partnerov a podľa nášho názoru, pri týchto množstvách je objektívne nemožné od žalobcu ako daňového subjektu spravodlivo požadovať, aby preveroval každý jeden kamión, každú jednu dodávku nie len z hľadiska obsahu a kvality, ale aby skúmal, či dodaný tovar nemá akékoľvek právne vady, t. j. ako presne dodávateľ tovaru tento nadobudol, či má k nemu všetky doklady a vie hodnoverným spôsobom preukázať vznik vlastníckeho práva, vrátane preukázania, že aj títo dodávatelia dodávateľov majú všetky doklady v poriadku, a že aj títo dodávatelia dodávateľov platne nadobudli vlastnícke právo k tovaru, ako to vyžaduje správca dane. Navyše neexistuje žiadny právny dôvod, aby takéto podklady dodávatelia či dodávatelia dodávateľov museli žalobcovi poskytnúť. Uvedený postup preverovania si žalobca vie rozumne a racionálne predstaviť napr. v situácii, ak by išlo o dodávku nejakej výrobnej linky, či inej hnuteľnej veci kupovanej raz za čas a na dlhšie obdobie, ale nie je to mysliteľné s takýmto tovarom a v takom rozsahu (ktorý je ihneď ďalej spracovávaný a upotrebovaný).

47. Naviac, bolo preukázané, že dodanie tovaru žalobca využil pre svoje konkrétne zdaniteľné plnenia v budúcnosti prostredníctvom plnení pre svojich konečných odberateľov, pričom žalovaný žiadnym spôsobom toto nespochybňuje a teda je nespornou skutočnosťou, že žalobca ako daňový subjekt použil tieto plnenia pre svoje zdaniteľné plnenia ako platiteľ. Z uvedeného vyplýva, že ak bol kupujúci (žalobca) v obchodných záväzkových vzťahoch dobromyseľný, nadobudne vlastnícke právo aj od nevlastníka. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca tvrdí, že vzhľadom na charakter a rozsah kupovaného tovaru vykonával preverovanie dodávok a svojich obchodných partnerov štandardne v rozsahu danom obchodnými zvyklosťami a splnil všetky svoje zákonné povinnosti. Jednotlivé zdaniteľné plnenie od dodávateľa OF-EUROTRANSLINE, s.r.o. bolo verifikované skutočným obsahom tohto plnenia, keď tovar

bol dodaný platiteľovi. Plnenie tak nespočívalo len vo formálnom vyhotovení faktúry, ale malo povahu faktu.

48. Vyžadovanie splnenia povinností, ktoré daňový subjekt objektívne nemá ako preukázať, je podľa názoru žalobcu neprípustným prenosom dôkazného bremena zo strany správcu dane (preukázanie skutočností, že žalobca nemal vedomosť o možnom protiprávnom konaní) na žalobcu - podnikateľa. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.: 3Sžf/l/2011 zo dňa 15. 03. 2011 judikoval, že je neprípustné, aby správca dane prenášal dôkazné bremeno na daňový subjekt v prípade, ak tento preukázal dodanie zdaniteľného plnenia od iného platcu a to nie len samotnými faktúrami.

49. Záverom žaloby žalobca s prihliadnutím na viaceré žiadosti daňového úradu o predĺženie lehoty na skončenie daňovej kontroly a ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku žiadal, aby sa správny súd zaoberal posúdením lehoty, kedy má alebo mala byť predmetná daňová kontrola ukončená. Žalobca má za to, že viacročné trvanie daňovej kontroly, následné zmätočné vykonávanie dokazovania v rámci vyrubovacieho konania, ktoré sa týkalo podstatných náležitostí, ktoré sa mali preukazovať v rámci prvotného priebehu daňovej kontroly, nezákonným predlžovaním lehôt, svojvoľným prerušovaním kontroly, ktorá sa týkalo de facto jediného, skutkovo aj právne jednoduchého obchodu, je jednoznačne v rozpore s ust. 46 ods. 10 daňového poriadku.

IV. Vyjadrenie žalovaného

50. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27. 03. 2020 k podanej žalobe uviedol, že sa pridržiava odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný námietku o nezákonnom postupe správcu dane a o jeho formálnom postupe pri výkone daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania považoval za nedôvodnú. Správca dane vykonal daňovú kontrolu štandardným spôsobom, znášal dôkazné bremeno v tom zmysle, že dôsledne zistil skutkový stav a na základe zistení vyčíslil daň. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

51. Žalovaný považuje za neopodstatnené poukazovanie žalobcu na rozsudky Súdneho dvora EÚ či Najvyššieho súdu SR, nakoľko v jednotlivých rozsudkoch nie sú uvedené skutočnosti v takej forme, ktoré by sa týkali zistenia Daňového úradu Nitra, ktoré by boli získané v rámci daňovej kontroly. Pri poukazovaní na právny výklad súdov nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobité okolnosti každého prípadu, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru, dodanie služby platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04, C-440/04). Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).

52. Správca dane preveroval obchodný vzťah medzi daňovým subjektom a dodávateľom, medzi subdodávateľom z Poľska a dodávateľom OF-EUROTRANSLINE s.r.o. Správcovi dane neboli predložené účtovné doklady spoločnosti OF-EUROTRANSLINE s.r.o., ktoré by preukazovali obchodný vzťah medzi dodávateľom a daňovým subjektom. Žalovanému nevyplýva, že by správca dane porušil §

45 . V zmysle citovaného ustanovenia daňový subjekt má právo, ale aj povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, a to nielen formálne doklady, ale aj dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov dodávateľom uvedeným na faktúrach. Uvedeným právom ale aj povinnosťou daňového subjektu sa realizuje dokazovanie. Žalobca musí vedieť reálne preukázať skutočnosti, ktoré uvádza vo svojich dokladoch a v daňovom priznaní. V prípade, ak daňový subjekt určité skutočnosti preukázať nevie, správca dane jeho tvrdenie nemôže uznať.

53. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov (dodržiavanie ustanovení , , ), ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, aby dospel k reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti. Daňová kontrola vykonávaná správcom dane preveruje prípustnosť, resp. akceptovateľnosť právnych úkonov vo vzájomných záväzkových vzťahoch daňových subjektov z pohľadu daňových následkov. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého ustálil skutkový stav v predmetnom rozhodnutí v časti odôvodnenie a zo zisteného skutkového stavu boli následne vyvodené závery. Za účelom správneho a čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, správca dane použil zistenia zahraničného správcu dane. Procesné postupy správcu dane v priebehu daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní boli uskutočnené v zmysle zákona.

54. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery správcu dane a dodávateľom nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, daňovému subjektu nevzniklo zákonné právo odpočítať daň z predmetných faktúr podľa Spomínaný zákon v ustanoveniach a stanovuje podmienky, po splnení ktorých môže daňový subjekt daň odpočítať. Daňový subjekt tým, že si uplatnil odpočítanie dane na základe vyššie uvedených faktúr, splnil iba jednu zo základných podmienok, oprávňujúcich ho daň odpočítať, a to ustanovenie - mal faktúry vyhotovené podľa . Druhú zákonnú podmienku stanovenú v daňový subjekt nesplnil, pretože nepreukázal, že dodávateľovi tovaru vznikla daňová povinnosť podľa z titulu dodania tovaru, resp. služby, čím nebola naplnená ani podstata, t. j. predmet DPH.

55. V ostatnej časti vyjadrenia žalovaný zopakoval skutočnosti ním uvedené v napadnutom rozhodnutí, na ktorého odôvodnenie poukázal. V závere svojho podania navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V. Ďalší priebeh konania

56. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 08. 06. 2020, v ktorom zopakoval svoje námietky a tvrdenia obsiahnuté v podanej žalobe. Uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení nevenoval pozornosť námietkam ohľadom viacnásobných prerušení predmetnej daňovej kontroly a nijako takéto konanie ani neodôvodnil, rovnako ani nezaujal žiadne stanovisko. Žalobca má za to, že viacročné trvanie daňovej kontroly, následné zmätočné vykonávanie dokazovania v rámci vyrubovacieho konania, ktoré sa týkalo podstatných náležitostí, ktoré sa mali preukazovať v rámci prvotného priebehu daňovej kontroly, nezákonným predlžovaním lehôt, svojvoľným prerušovaním kontroly, ktorá sa týkalo de facto jediného, skutkovo aj právne jednoduchého obchodu, je jednoznačne v rozpore s ust. 46 ods. 10 daňového poriadku.

57. Na pojednávaniach konaných dňa 21. 07. 2021 a 29. 09. 2021 žalobca s poukazom na obsah žaloby a jeho písomné podanie zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Mal za to, že daňová kontrola je nezákonná z hľadiska hmotnoprávnych aj procesnoprávnych predpisov. Poukázal na viacnásobné prerušenia konania bez adekvátneho odôvodnenia, neprimeranú dĺžku daňového konania a skutočnosť, že k prerušeniu daňovej kontroly nastalo dvakrát z toho istého dôvodu, čo nie je prípustné.

58. V priebehu konania bol žalovaný súdom vyzvaný, aby predložil dôkaz o tom, že bol požiadaný Českou finančnou správou o doplnenie informácií o preverovanom daňovom subjekte (konateľ spoločnosti OF-EUROTRANSLINE, s.r.o. - O. H.) v pôvodne zaslanej žiadosti o MVI, na čo správca dane

poukázal vo svojom oznámení zo dňa 10. 01. 2018, nakoľko uvedený doklad sa v administratívnom spise nenachádzal.

59. V reakcii na vyššie uvedenú výzvu žalovaný súdu predložil odpoveď Daňového úradu Nitra, pobočka Topoľčany zo dňa 27. 07. 2021, v ktorej je uvedené, že správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu nebol požiadaný Českou finančnou správou o doplnenie informácií o preverovanom vzťahu. Žiadosťou o MVI zo dňa 19. 10. 2017 a žiadosťou - doplnením zo dňa 15. 01. 2018 správca dane požiadal Českú finančnú správu o vypočutie svedka H. O., konateľa spoločnosti OF-EUROTRANSLINE, s.r.o., a preverenie zaúčtovania predmetnej faktúry v účtovných dokladoch spoločnosti dodávateľa. Oznámením zo dňa 10. 01. 2018 správca dane oznámil kontrolovanému daňovému subjektu pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly a chybou v písaní mylne uviedol, že „obdŕžal žiadosť českej finančnej správy...“, pričom správne malo byť uvedené, že „obdŕžal odpoveď na žiadosť od českej finančnej správy o doplnenie informácie o preverovanom daňovom subjekte“.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

60. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 10. 2019 a rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 07. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť podľa ust. a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

61. Podľa a (ďalej aj „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , , , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , , , , , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

Ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo veci, v ktorej sám vykonával dokazovanie, zahrnie orgán verejnej správy v ďalšom konaní tieto dôkazy medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

62. Podľa , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 1, 8, 9 písm. a/, ods. 10 vyššie citovaného zákona, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo

výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8, Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas. Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 68 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

63. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

64. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017 v sume 25.833,33 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v kontrolovanom zdaňovacom období.

65. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly sa súd v predmetnej veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2017.

66. Daňová kontrola vyššie uvedeného zdaňovacieho obdobia sa začala u žalobcu dňa 21. 06. 2017 a bola ukončená dňa 16. 11. 2018 doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.

67. Správca dane využil inštitút prerušenia v rámci daňovej kontroly dvakrát a v rámci vyrubovacieho konania jedenkrát, a to v zmysle ust. , teda konkrétne z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu ( o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010).

68. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000009391/17 adresovaná ústrednému kontaktnému orgánu Českej republiky vo vzťahu ku konateľovi spoločnosti OF-EUROTRANSLINE, s.r.o. Rozhodnutím zo dňa 20. 10. 2017 správca dane v zmysle prerušil daňovú kontrolu odo dňa 27. 10. 2017 do dňa získania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Listom zo dňa 10. 01. 2018 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 10. 01. 2018 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. V oznámení je uvedené, že správcovi dane bola dňa 10. 01. 2018 doručená žiadosť českej finančnej správy o doplnenie informácií o preverovanom daňovom subjekte.

69. V administratívnom spise sa ďalej nachádza opakovaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000011236/18 adresovaná ústrednému kontaktnému orgánu Českej republiky vo vzťahu ku konateľovi spoločnosti OF-EUROTRANSLINE, s.r.o. Rozhodnutím zo dňa 16. 01. 2018 správca dane v zmysle prerušil daňovú kontrolu odo dňa 22. 01. 2018 do dňa získania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 26. 04. 2018 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a to odpoveď ústredného orgánu Českej republiky č. P201703633 vo vzťahu k spoločnosti OF-EUROTRANSLINE, s.r.o. V odpovedi je uvedený dátum zaslania žiadosti 18. 01. 2018. Listom zo dňa 27. 04. 2018 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 26. 04. 2018 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly.

70. V priebehu konania bol žalovaný súdom vyzvaný, aby predložil dôkaz o tom, že bol požiadaný Českou finančnou správou o doplnenie informácií o preverovanom daňovom subjekte (vo vzťahu ku konateľovi spoločnosti OF-EUROTRANSLINE, s.r.o. - O. H.) v pôvodne zaslanej žiadosti o MVI, na

čo správca dane poukázal vo svojom oznámení zo dňa 10. 01. 2018, nakoľko uvedený doklad sa v administratívnom spise nenachádzal. V reakcii na vyššie uvedenú výzvu žalovaný súdu predložil odpoveď Daňového úradu Nitra, pobočka Topoľčany zo dňa 27. 07. 2021, v ktorej je uvedené, že správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu nebol požiadaný Českou finančnou správou o doplnenie informácií o preverovanom vzťahu. Žiadosťou o MVI zo dňa 19. 10. 2017 a žiadosťou - doplnením zo dňa 15. 01. 2018 správca dane požiadal Českú finančnú správu o vypočutie svedka H. O., konateľa spoločnosti OF-EUROTRANSLINE, s.r.o. a preverenie zaúčtovania predmetnej faktúry v účtovných dokladoch spoločnosti dodávateľa. Oznámením zo dňa 10. 01. 2018 správca dane oznámil kontrolovanému daňovému subjektu pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly a chybou v písaní mylne uviedol, že „obdŕžal žiadosť českej finančnej správy...“, pričom správne malo byť uvedené, že „obdŕžal odpoveď na žiadosť od českej finančnej správy o doplnenie informácie o preverovanom daňovom subjekte“.

71. Z vyššie uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola v zmysle ust. prerušená dvakrát z totožného dôvodu, keďže žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000009391/17 a „opakovaná“ žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000011236/18 boli obe adresované ústrednému kontaktnému orgánu Českej republiky a ich predmetom bolo zisťovanie totožných skutočností. Dôvod tohto opakovaného prerušenia nebol správcom dane ani na výzvu súdu hodnoverným spôsobom vysvetlený, keďže v spise sa nachádza len odpoveď ústredného orgánu Českej republiky č. P201703633 vo vzťahu k spoločnosti OF-EUROTRANSLINE, s.r.o., ktorá je odpoveďou na v poradí druhú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií adresovanú tomu istému dožiadanému subjektu. Za takejto situácie nie je možné akceptovať prvé prerušenie konania v trvaní od 27. 10. 2017 do 09. 01. 2018.

72. K v poradí druhému a súdom akceptovanému prerušeniu daňovej kontroly došlo v období od 22. 01. 2018 do 25. 04. 2018, čo znamená, že prerušenie daňovej kontroly trvalo celkovo 94 dní. Ak k začatiu daňovej kontroly došlo 21. 06. 2017 a k jej ukončeniu dňa 16. 11. 2018, je zrejmé, že zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle Z. (najviac jeden rok odo dňa jej začatia) nebola pri zohľadnení celkovej doby prerušenia konania (94 dní) zachovaná.

73. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočňovania daňovej kontroly. Pokiaľ predmetná situácia nastane a daňová kontrola trvá dlhšie ako jeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia. Oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná. Popri účelnosti a odôvodnenosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať aj primeranosť dĺžky predmetného prerušenia.

74. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

75. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

76. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

77. V tomto smere poukazuje správny súd na nález ÚS SR č. k. zo dňa 29. 06. 2010, v ktorom ÚS SR prijal záver, v zmysle ktorého: „ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý.“ Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné).

78. S poukazom na dôvody vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu zo dňa 30. 10. 2019 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 07. 2019 zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou týchto rozhodnutí, a to podľa ust. , nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V ďalšom konaní budú daňové orgány viazané právnym názorom súdu (ust. ).

79. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( ).

80. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.