Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoCsp-30-2020.pdf
PDF · 92.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: R. U., B.. XX. XX. XXXX, X. Q.B. XXXX/XX, X., zast. advokátom JUDr. Vladimírom Sidorom, Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: L. S. U., U..G..C.., L. XX, X., N.C.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 417,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 18. júla 2019 č. k. 9Csp/61/2017, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 417,- eur.
Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 5 % úroky z omeškania zo sumy 417,- eur od 26. 10. 2016 do zaplatenia a výrok o nároku na náhradu trov konania, sa z r u š u j ú a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 417,- eur s 5 % úrokom s omeškania od 26. 10. 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 22. 7. 2014 uzavrel žalovaný so žalobkyňou zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa požiadala o revolvingový úver formou pretlačeného formulára dňa 21. 7. 2014. Podľa zmluvy bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver vo výške 1500,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v splátkach po 53,25 eur mesačne s počtom splátok 36. RPMN po poskytnutí revolvingu činila 20,91 % a ročná úroková sadzba predstavovala 18,03 %. Z rozpisu vzorca pre výpočet RPMN vyplýva, že klientovi sa poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 50,- eur, uhrádza sa pri poskytnutí úveru. Spotrebiteľský úver bude klient splácať 36 mesiacov. Mesačná splátka je vo výške 53,25 eur a obsahuje splátku istiny a úrokov. Celková čiastka, ktorú spotrebiteľ v súvislosti so spotrebiteľským úverom zaplatí za celú dobu poskytnutia úveru (t. j. 36 mesiacov), predstavuje sumu 1.917,- eur. Táto čiastka pozostáva z poskytnutej sumy úveru, sumy úrokov a poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa žalovanému na základe predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere uhradila spolu sumu 1.967,- eur. Dňa 22. 7. 2014 uzavreli sporové strany dohodu o poskytovaní služieb. V zmysle tejto dohody mohla žalobkyňa užívať dohodnuté služby (informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra) za mesačnú odplatu 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa tvrdila, že v zmluve sú dojednané neprimerané vysoké úroky, keďže
dohodnutá výška úrokovej sadzby viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetných zmlúv. Ďalej tvrdila, že Dohoda o poskytnutí služby je neplatná, pretože žalovaný zinkasoval mesačnú odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, pričom pre žalobkyňu táto služba nemá žiadnu hodnotu a slúži najmä záujmom žalovaného. Preto je podľa žalobkyne predmetný úver bezúročný a bezpoplatkový.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd však po preskúmaní veci zistil, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky náležitosti, ktoré v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať musí, a to údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ a údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k). K údajom o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru súd uvádza, že súčasťou uzavretej zmluvy je len údaj o počte splátok úveru, nie však údaj o termíne začiatku splácania úveru a údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o dátume splatnosti prvej splátky úveru a dátume splatnosti poslednej splátky úveru je súčasťou Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22. 7. 2014, ktoré však nie je dvojstranným právnym úkonom žalobkyne a žalovaného, nakoľko tento je podpísaný len žalovaným. K absencii údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov súd uvádza, že zmluva síce obsahuje údaj o výške splátky a ich počte, avšak neobsahuje údaj o tom, akým spôsobom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nezaplateným zostatkom. Rozpis mesačnej splátky úveru na istinu a úroky je súčasťou Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22. 7. 2014, ktoré však ako už bolo vyššie spomenuté sú jednostrannými právnymi úkonmi žalovaného, z ktorých súd nemôže vychádzať pri posudzovaní splnenia obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré musia byť v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch súčasťou samotnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd poskytnutý úver považuje, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že vzhľadom na to, že zmluvný vzťah bol kreovaný medzi spotrebiteľom a dodávateľom, zmluvné ustanovenia mali byť formulované presne, určito a zrozumiteľne, vylučujúc možnosť viacerých výkladov alebo alternatív, ktoré by mohli spôsobiť neisté postavenie spotrebiteľa. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov.“ Súd prvej inštancie sa však nestotožnil s tvrdením žalobkyne o nesprávnej výške RPMN. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobkyňa namietala, že v zmluve o revolvingovom úvere je uvedená nesprávna výška RPMN, nakoľko táto výška mala vychádzať zo sumy, ktorú poslal na jej účet žalovaný, teda suma 1.450,- eur. Súd sa však s týmto tvrdením nestotožnil. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur, pričom vo výpočte RPMN bol zohľadnený poplatok za poskytnutie úveru 50,- eur tak, ako to vyplýva z rozpisu vzorca pre výpočet RPMN.“ Pokiaľ ide o výšku úrokov, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobkyňa v žalobe namietla, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprimerané vysoké úroky. Dokazovaním bolo preukázané, že zmluva obsahuje úrokovú sadzbu 18,03 % ročne, pričom z webovej stránky Národnej banky Slovenska (www.nbs.sk)bolo zistené, že v danom čase priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre obdobné typy úverov je 10,68 % a jej dvojnásobok (21,36 %) je v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe prípustný. Dohodnutú úrokovú sadzbu 18,03 % ročne súd nepovažoval za neprimerané vysokú.“ Keďže predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa v rozsahu sumy 417,- eur plnila žalovanému bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný v tomto rozsahu na jej úkor bezdôvodne obohatil. Toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobkyni vydať podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 417,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 5 % úroky z omeškania zo sumy 417,- eur od 26. 10. 2016 do zaplatenia súd prvej inštancie neodôvodnil. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 22. 7. 2014 vyplýva, že uvádzanie spôsobu, akým a budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom sa vyžaduje iba v prípade, ak ide o úver, ktorého jednotlivé nesplatené zostatky sa úročia
rôznymi úrokovými sadzbami. Doba trvania predmetnej zmluvy je uvedená v čl. 9 zmluvných dojednaní tak, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Termín konečnej splatnosti bol vzhľadom na povahu revolvingového úveru v čl. 4.5 dojednaný tak, že dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Ďalej žalovaný v odvolaní namietol, že súčasťou zmluvy môžu byť aj listiny, ktoré sú jednostranne podpísané za podmienky, že zmluvné strany takúto možnosť predpokladali a počítali s ňou. V tomto zmysle je oznámenie veriteľa o schválení úveru súčasťou predmetnej zmluvy. Napokon žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytkol, že neodôvodnil svoj záver o tom, že do omeškania sa žalovaný dostal dňom 26. 10. 2016. 5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné.
7. V predmetnej úverovej zmluve je uvedené, že žalobkyňa zaplatí za celú dobu čerpania úveru sumu spolu 1.967,- eur. K tejto sume dospel žalovaný takto: mesačná splátka 53,25 eur x 36 mesačných splátok = 1.917,- eur + poplatok za poskytnutie úveru 50,- eur = 1.967,- eur. Žalobca však súčasne so zmluvou o úvere v ten istý deň (22. 7. 2014) uzavrel so žalovaným aj dohodu o poskytovaní služieb k predmetnej zmluve o úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť služby v tejto dohode špecifikované a žalobca sa zaviazal platiť žalovanému odplatu vo výške 2,51 % zo sumy úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa uvedenej dohody tak predstavovala sumu 89,65 eur. Žalobkyni tak vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému za celú dobu čerpania úveru sumu 3.277,40 eur (89,65 x 36 = 3.227,40 eur + poplatok za úver 50,- eur = 3.277,40 eur). Možno teda urobiť záver, že v predmetnej úverovej zmluve bola nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru a celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa ako spotrebiteľ žalovanému zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. g/, k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu 22. 7. 2014). To spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zák. č. 129/2010 Z.z. Bez ohľadu na tieto skutočnosti treba poukázať tiež na to, že v zmluve o predmetnom úvere bolo dojednané, že žalobkyni žalovaný poskytne úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaný však žalobkyni v skutočnosti poskytol úver iba vo výške 1.450,- eur, keďže suma 50,- eur predstavuje poplatok za poskytnutý úver a nie úver samotný. Súd prvej inštancie sa odporuje v tom, keď na jednej strane uvádza, že na účet žalobkyne žalovaný zaslal sumu úveru vo výške 1.450,- eur, ale na druhej strane v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur. Pritom z ustálenej judikatúry ESD vyplýva, že do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom musí spotrebiteľ zaplatiť (administratívne poplatky, provízie, úroky a pod.). Žalobkyni treba prisvedčiť v tom, že pokiaľ veriteľ do istiny úveru započíta akékoľvek poplatky alebo náklady, objektívne nemôže byť RPMN správna. Možno preto uzavrieť, že už len z tohto dôvodu treba predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2020 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, teda ku dňu 22. 7. 2014.
8. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 417,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Preto odvolací súd tento výrok napadnutého rozsudku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku opomenul odôvodniť výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 5 % úroky z omeškania zo sumy 417,- eur od 26. 10. 2016 do zaplatenia. V dôsledku toho odvolací súd nemohol preskúmať správnosť tohto výroku napadnutého rozsudku najmä s ohľadom na odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa počiatku omeškania. V dôsledku tohto pochybenia súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Vzhľadom na zrušenie výroku napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania musel odvolací súd zrušiť aj výrok o nároku na náhradu trov konania.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).