Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-28-2016.pdf
PDF · 94.87 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/28/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: S. D., R. XX.XX.XXXX, D. Ž. XXXX/XX, XXXXX C., o zaplatenie 246,17 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 246,17 Eur spolu
- s úrokom z omeškania ročne vo výške 8,75 % zo sumy 52,02 Eur od 26.12.2012 až do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania ročne vo výške 8,75 % zo sumy 101,17 Eur od 26.01.2013 až do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania ročne vo výške 8,75 % zo sumy 92,98 Eur od 26.02.2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2016 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 446,91EUR s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval žalovanému telekomunikačné služby za ktoré žalovaný neplatil fakturované platby, čím vznikol voči právnemu predchodcovi žalobcu dlh. Aktívnu legitimáciu žalobca preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi spoločnosťou Slovak Telekom a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 20.11.2014 spolu s prílohou. Žalobca k žalobe ďalej pripojil zmluvu o poskytovaní verejných služieb s dodatkom zo dňa 22.11.2012, zmluvu o poskytovaní verejných služieb s dodatkom zo dňa 14.11.2012, Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby, Cenník pre poskytovanie služieb, faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 s prílohami, pokus o zmier zo dňa 1.2.2016. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy dňa 1.2.2016, avšak žalovaný na výzvu nereagoval a žalovanú sumu doposiaľ nezaplatil. Žalobca si uplatnil zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom z titulu poskytnutých telekomunikačných služieb.
2. Žalovaný sa k žalobe a k dôkazom v lehote danej súdom nevyjadril, v konaní zostal nečinný. Skutkové tvrdenia nepoprel a nepredložil žiadne dôkazy.
3. Súd postupoval v danej veci podľa ust. § 297 písm. b CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote.
4. Súd rozsudkom č. k. 14C 28/2016-105 zo dňa 13.3.2018 v znení opravných uznesení č. k. 14C 28/2016-138 zo dňa 11.10.2018 a č. k. 14C 28/2016-145 zo dňa 27.06.2019 vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200,74 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9,12 Eur od 26.03.2013 až do zaplatenia a zo sumy 191,62 Eur od 26.04.2013 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. rozsudku žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
5. Súd rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 219 ods. 3, § 297 písm. b/ CSP, § 44 ods. 1 zákona č. 311/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 54 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., účinného do 13.9.2013, dôvodiac čiastočným premlčaním nároku žalobcu. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným boli uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť. Žalovaný porušil svoju povinnosť zaplatiť riadne a včas za poskytnuté telekomunikačné služby, keď žalobcovi nezaplatil za poskytnuté telekomunikačné služby v zmysle dohodnutých podmienok, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 200,74 €, ktorá predstavuje nezaplatenú faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 9,12 €, splatnú dňa 25.3.2013 za poskytnuté služby žalobcom a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 191,62 €, splatnú dňa 13.4.2013. Ďalšie žalobcom uplatnené sumy z faktúry č. 7212609474 na sumu 52,02 €, splatnej dňa 25.12.2012, faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 101,17 €, splatnej dňa 25.1.2013 a faktúry č. 7301250671 na sumu 92,98 €, splatnej dňa 25.2.2013, súd nepriznal s poukazom na ustanovenie § 5 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. z dôvodu, že uplatnené žalované sumy sú premlčané (suma 52,05 €, splatná dňa 25.12.2012, suma 101,17 €, splatná dňa 25.1.2013, suma 92,98 €, splatná dňa 25.2.2013), nakoľko žaloba v tejto časti bola podaná po trojročnej lehote (žaloba podaná až dňa 3.3.2016), pričom na premlčanie súd prihliadol z úradnej povinnosti v spotrebiteľských veciach. Z uvedeného dôvodu vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú a premlčanú. Rozsudok bol ďalej odôvodený tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. svoje pohľadávky voči žalovanému žalobcovi, ktorý žalovaného listom zo dňa 1.2.2016 vyzval na úhradu svojich pohľadávok do dňa 4.2.2016, na výzvu ale nereagoval a doteraz žalovanú sumu neuhradil. Súd poukázal na to, že v prejednávanej veci majú prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka. Zmluva poskytnutí verejných služieb je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a premlčanie sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka. Do pozornosti súd dal aj ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné od 1.1.2008, t.j. platné v čase zmluvy, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých stranou v spore je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých stranou v spore je spotrebiteľ.“ Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto pri skúmaní otázky premlčania súd aplikoval občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. V konaní mal za preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb nezaplatil za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od 8.3.2013 do 7.32013 sumu 191,62 € a za obdobie od 8.2.2013 do 7.3.2013 sumu 9,12 €, z dôvodu ktorého ho zaviazal na zaplatenie sumy 200,74 € s príslušenstvom.
6. Proti výroku rozsudku č. k. 14C 28/2016-105 zo dňa 13.03.2018 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 15Co/272/2019-193 zo dňa 9.12.2020 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny potvrdil a vo výrokoch II. a III. rozsudok okresného súdu zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozsudku, v časti ktorou zrušil rozsudok okresného súdu, argumentoval tým, že dňa 27.9.2018 bol v Zbierke zákonov, č. 98/2018 uverejnený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. 271/2018 Z.z., podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov do súladu s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu, ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval pri rozhodnutí vo veci samej, konštatujúc premlčanie uplatnenej pohľadávky, nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil otázku premlčania časti jeho nároku na zaplatenie sumy 246,17 € s príslušenstvom. Krajský súd súdu prvej inštancie uložil s poukazom na vyššie uvedené, opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 246,17 € s príslušenstvom, rozhodnúť vec v súlade s ustanovením § 215 ods. 1, ods. 2 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. 8. Súd po zrušení časti rozsudku č. k. 14C 28/2016-105 zo dňa 13.03.2018 Krajským súdom v Bratislave, v zmysle jeho právneho názoru, postupoval podľa ust. § 297 písm. b/ CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a vec opätovne v časti o zaplatenie sumy 246,17 € s príslušenstvom prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: 9. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 s prílohou, zmluvou o poskytovaní verejných služieb s dodatkom zo dňa 14.11.2012, Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby, Cenník pre poskytovanie služieb, faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, pokus o zmier zo dňa 1.2.2016. 10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise Zmluvami o poskytovaní verejných služieb s dodatkami zo dňa 22.11.2012 a zo dňa 14.11.2012, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, Cenníkom pre poskytovanie služieb, faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 s prílohami, pokusom o zmier zo dňa 1.2.2016 a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise. 11. Zo žalobcom predložených dôkazov súd zistil, že právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a. s.) uzavrel dňa 22.11.2012 a dňa 14.11.2012 so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011Z.z. Podľa uzatvorenej zmluvy zo dňa 22.11.2012 žalobca ako poskytovateľ telekomunikačných služieb poskytol žalovanému zmluvu o poskytovaní verejných služieb- služba mobilný internet, koncové zariadenie Samsung P3100 na program služby DATA SIM NEOBM. Podľa uzatvorenej zmluvy zo dňa 14.11.2012 žalobca, poskytovateľ telekomunikačných služieb, poskytol žalovanému zmluvu o poskytovaní verejných služieb- pre SIM kartu a telefónne číslo XXXX XXX XXX na program Happy MIXI. 12. Žalovaný na základe uzatvorených zmlúv využíval poskytovanie verejných služieb - služby mobilného internetu a hovory žalobcom, cenu za poskytnuté služby však právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil a tento evidoval voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 446,91 EUR. Uvedená pohľadávka vznikla neuhradením faktúr za služby poskytnuté právnym predchodcom žalobcu za zúčtovacie obdobie od 8.11.2012 do 7.12.2012 v sume 52,02 EUR, splatnej 25.12.2012, za obdobie od 8.12.2012 do 7.1.2012 v sume 101,17 EUR, splatnej 25.1.2013, za obdobie od 8.1.2013 do 7.2.2013 v sume 92,98 EUR, splatnej 25.2.2013, za obdobie od 8.2.2013 do 7.3.2013 v sume 9,12 EUR, splatnej 25.3.2013, za obdobie od 8.3.2013 do 7.4.2013 v sume 191,62 EUR, splatnej 25.4.2013. 13. Podľa § 44 ods. 1 zákona 311/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.7.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ s
spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4). 15. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (2). 16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 19. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2014, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť zaplatiť riadne a včas za poskytnuté telekomunikačné služby, keď žalobcovi za poskytnuté telekomunikačné služby v zmysle dohodnutých podmienok nezaplatil. Súd na základe vykonaného dokazovania a predložených dôkazov zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 246,17 Eur s tým, že ide o nezaplatenú faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 52,02 EUR, splatnú dňa 25.12.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 101,17 EUR, splatnú dňa 25.1.2013 a faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 92,98 EUR, splatnú dňa 25.2.2013 za žalobcom poskytnuté telekomunikačné služby. Súd, pokiaľ ide o zaplatenie vyššie uvedených faktúr, neprihliadol zo svojej úradnej povinnosti na premlčanie uplatnených nárokov v zmysle ust. § 5 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z. z dôvodu, že v Zbierke zákonov, č. 98/2018 bol uverejnený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 271/2018 Z.z., podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť. Národná rada Slovenskej republiky neuviedla ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov do súladu s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto predmetné ustanovenie stratilo po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť, že žalovaný v konaní nevzniesol námietku premlčania žalovanej sumy vo výške 246,17 Eur uplatnenej na základe nezaplatených faktúr č. XXXXXXXXXX vo výške 52,02 EUR, splatnej dňa 25.12.2012, č. XXXXXXXXXX vo výške 101,17 EUR, splatnej dňa 25.1.2013 a č. 7301250671 vo výške 92,98 EUR, splatnej dňa 25.2.2013, súd žalobcovi uplatnené sumy priznal a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 246,17 Eur. 21. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a. s. svoje pohľadávky voči žalovanému žalobcovi. Žalobca žalovaného listom zo dňa 1.2.2016 vyzval na úhradu svojich pohľadávok do 4.2.2016, žalovaný však na výzvu nereagoval a doposiaľ žalovanú sumu neuhradil. 22. V konaní mal súd za preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb nezaplatil za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od 8.11.2012 do 7.12.2012 vo výške 52,02
Eur, za obdobie od 8.12.2012 do 7.1.2012 vo výške 101,17 Eur a za obdobie od 8.1.2013 do 7.2.2013 vo výške 92,98 Eur a preto ho súd zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 246,17 Eur s príslušenstvom. Žalovaný sa so zaplatením dostal do omeškania a preto je oprávnený žalobca požadovať od žalovaného úrok z omeškania. Výšku úroku z omeškania určuje Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 kogentne odkazom na osobitný predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania bola výška úrokov z omeškania 8,75 % a preto súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov z omeškania jednotlivo z každej priznanej sumy vyplývajúcej z faktúry (č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX) kedy sa dostal žalovaný do omeškania s platením za služby dodané žalobcom. 23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP v zmysle zásady úspechu strany vo veci. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 100%, súd preto zaviazal žalovaného povinnosťou náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.