Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/57/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: N. R., W.. XX.XX.XXXX, F. U. I. U., podnikajúci pod obchodným menom N. R. L. Y. T. V. XXX/XX, XXX XX U., K.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom so sídlom Palackého č. 1, 040 01 Košice proti žalovanému: M. F., W.. XX.X.XXXX, F. C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 3.851,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.9.2019, č.k. -134 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom I. výroku, t.j. vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.851,64 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.851,64 eur od 12.3.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v III. výroku, t.j. vo výroku o nároku na náhradu trov konania.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.851,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.851,64 EUR od 12.3.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorá bude špecifikovaná samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 5.2.2016, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.851,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dĺžnej sumy od 5.2.2016 až do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

3. Dôvodil, že na základe daňového priznania uhradil Daňovému úradu dňa 29.1.2014 daň z pridanej hodnoty vo výške 2.249,78 eur na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX s uvedením VS: XXXXXXXXXX a dňa 3.2.2014 daň z motorových vozidiel na č.ú. XXXXXX-XXXXXXXXXX/ XXXX s uvedením VS: XXXXXXXXXX. Aj napriek uvedenému ho Daňový úrad vyzval listom č.

9800307/5/560411/2014 zo dňa 11.2.2014 na úhradu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty. V rámci šetrenia situácie zistil, že jeho úhrada zo dňa 29.1.2014 a 3.2.2014 bola zaslaná na účet, ktorý patril žalovanému, preto požiadal Daňový úrad o preúčtovanie platieb na svoj účet. Uvedené však nebolo možné, nakoľko u daňového subjektu (žalovaného), za ktorého platby uhradil, Daňový úrad ako správca daní neevidoval daňový preplatok. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 4.2.2016, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval.

4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že nárok uplatnený žalobou je neopodstatnený, nedôvodný, nepreukázaný, pretože si nie je vedomý, že žalobca plnil za neho jeho daňové povinnosti. Zdôraznil, že účtovníctvo mu vykonávala externá účtovníčka, ktorá priznala svoje pochybenie a žalobcovi ako osobe, za ktorú vykonala chybnú platbu uhradila peňažnú sumu vo výške 1.000,- eur titulom náhrady škody. Žalovaný tak tvrdí, že sa na úkor žalobcu nemohol obohatiť v celej žalovanej sume, pretože časť mu bola uhradená účtovníčkou.

5. Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného Tomáš Bačinský, IČO: 46 371 443, s miestom podnikania 040 01 Košice-Sever, Vodárenská súd zistil, že svoju podnikateľskú činnosť ukončil k 18.7.2014. Z výpisu z REGO zistil, že žalovaný má od 3.9.2014 trvalý pobyt v okrese Košice-okolie, v obci Ruskov 240.

6. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v M. banke, a.s. mal za preukázané, že žalobca dňa 29.1.2014 uhradil na číslo účtu XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX sumu vo výške 2.249,78 eur s uvedením VS: XXXXXXXXXX a dňa 3.2.2014 uhradil na číslo účtu XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX sumu vo výške 1.601,86 eur s uvedením VS: XXXXXXXXXX.

7. Z písomnej komunikácie medzi žalobcom a Daňovým úradom Košice mal za preukázané, že po výzve na zaplatenie daňového nedoplatku vzniknutého na dani z pridanej hodnoty, žalobca preukázal Daňovému úradu úhradu dane z pridanej hodnoty (hoc na chybný účet) a požiadal Daňový úrad o preúčtovanie finančných prostriedkov z cudzích účtov na účet, ktorý Daňový úrad eviduje k jeho podnikateľským aktivitám. Daňový úrad uvedené nemohol zrealizovať, pretože na účte, kde žalobca omylom zaslal platbu, nie je Daňovým úradom evidovaný preplatok.

8. Z odpovedí Daňového úradu na otázky súdu zistil, že Daňový úrad ako správca dane vytvoril daňovým subjektom - žalobcovi osobný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX a žalovanému osobný účet XXXXXXXXXX/XXXX pre potreby plnenia daňových povinností. Obe žalobcom uvádzané platby (z 29.1.2014 a 3.2.2014) spolu vo výške 3.851,64 eur boli pripísané na účet žalovaného titulom úhrady dane z motorových vozidiel. Daňový úrad zároveň uviedol, že žalovaný nemal preplatok na daniach, ktorý by mohol byť preúčtovaný na účet iného daňového subjektu (žalobcu). Ku dňu odpovede daňového úradu boli na účte žalovaného evidované neuhradené preddavky vo výške 1.918,21 eur, ktoré sú splatné podaním daňového priznania za roky 2014, pričom daňové priznanie za rok 2014 k uvedenému dátumu podané nebolo.

9. Vykonaným dokazovaním tak mal nepochybne preukázané, že obe strany sporu v roku 2014 vykonávali podnikateľskú činnosť, z ktorého dôvodu boli správcom dane evidované ako daňové subjekty, ktorým Daňový úrad vytvoril osobitný účet vedený v štátnej pokladnici za účelom realizácie bezhotovostných vkladov na úhradu ich splatných daní a iných poplatkov. Účet číslo XXXXXXXXXX/ XXXX bol vytvorený a pridelený žalovanému.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok); v platnom znení (ďalej len - ), , , v platnom znení ( - ), , Nariadenia vlády , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení platnom v čase vzniku omeškania žalovaného.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pretože majetok žalovaného sa na úkor žalobcu bezdôvodne zväčšil, resp. sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si plnil svoje povinnosti. Ako nedôvodnú zhodnotil aj námietku žalovaného, že suma, ktorá bola žalobcovi uhradená spoločnosťou vykonávajúcou mu účtovníctvo, má byť zohľadnená vo výške

vydania bezdôvodného obohatenia, pretože ide o právny vzťah medzi žalobcom a danou spoločnosťou, nie právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

12. Za dôvodný považoval aj uplatnený nárok na úroky z omeškania, avšak tieto priznal až odo dňa 12.3.2017, pretože žalovaný sa o tom, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a má mu toto obohatenie vydať, dozvedel až odo dňa prevzatia platobného rozkazu. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, pretože neúspech iba v časti nevyčíslenej sumy žiadaného príslušenstva nie je v zmysle ustálenej judikatúry považovaný za samostatnú pohľadávku žalobcu, preto sa žalobcov neúspech v tejto časti pri určení jeho úspechu/neúspechu v konaní vo výroku o náhradu trov konania nezohľadňuje.

14. Proti rozsudku - jeho II. a III. výroku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v , , , , , , , . Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, teda nezákonný. Argumentuje, že dokazovaním bolo síce zistené, že predmetné daňové účty viedol správca dane na účely správy daní pre jeho predchádzajúce podnikanie ako daňovníka, avšak sám s účtami nedisponuje, nespravuje ich, ani nijak s nimi nenakladá. Svojim správaním nezavinil úhradu žalobcu na nesprávny účet, ba práve naopak, on sám bol poškodený chybou svojej účtovníčky. Sám od žalovaného žiadne peniaze nedostal, patria Daňovému úradu, ktorému nikdy nebránil, aby peniaze vrátil. Tvrdí, že jeho daňová povinnosť nevznikla, preddavky boli neodôvodnene vysoké pre pochybenia rovnakej účtovníckej spoločnosti, kvôli ktorým nebolo možné daňové priznanie podať. V rozhodnom období také preddavky platiť nemal, nakoľko už nevykonával podnikateľskú činnosť v rozsahu, aby odôvodňovala tak vysoké preddavky na budúcu daň. Je toho názoru, že žalobca si mal uplatniť nárok voči tomu, kto mu škodu skutočne spôsobil a nie voči nemu, pretože správcovi dane nebránil, aby peniaze žalobcovi vrátil. Dôvodí, že jeho daňová povinnosť nebola úhradou žalobcu znížená, pretože správca dane účtoval voči nemu preddavky na daň, ktoré sú splatné až podaním daňového priznania za roky 2014, avšak tak ako uviedol sám správca dane, toto podané nebolo. Až podaním daňového priznania sa daň stáva splatnou a je známa jej skutočná výška. Teda až na základe splatnej dane by bolo možné urobiť záver o tom, či sa jeho majetková sféra úhradou žalobcu zväčšila, resp. neznížila.

15. V ďalšom namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil sumu 1.000,- eur, ktorá bola žalobcovi titulom náhrady spôsobenej škody zaplatená p. U.. Tvrdí, že úhradou zo strany účtovníckej spoločnosti bol žalobcov nárok uspokojený a stráca aktívnu legitimáciu na žalovanie jemu už nahradenej sumy.

16. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne okamihu, kedy sa dostal do omeškania argumentujúc, že až do novembra, kým mu bolo doručené vyjadrenie Daňového úradu nevedel, či predmetné daňové účty sú jeho účtami, pretože účtovné doklady mu účtovníčkou vrátené neboli, teda nevedel, či žalobcove tvrdenie, že zaplatil Daňovému úradu na jeho účty je správna informácia.

17. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie mal postupovať podľa a nárok na náhradu trov konania nemal žalobcovi priznať. Trovy hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že žalovaný svojim konaním nijak nezapríčinil to, že žalobca uhradil platbu Daňovému úradu na nesprávny účet.

18. Žalobca navrhol rozhodnutie v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdiť. Zo správy správcu dane je totiž nepochybné, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keďže žalobca uhradil daň z motorových vozidiel a daň z pridanej hodnoty namiesto žalovaného. Žalovaný uvedené dane nezaplatil, čím sa majetok žalovaného nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si plnil svoje povinnosti. Ak by si totiž žalovaný svoje povinnosti splnil a dane zaplatil, daňový subjekt by podľa § 55 ods. 11 Daňového poriadku vykonal preúčtovanie na požiadanie žalobcu. Žalobca o preúčtovanie požiadal, avšak z odpovedí Daňového úradu je zrejmé, že žalovaný nemá preplatok na daniach, ktorý by mohol byť preúčtovaný na účet iného daňového subjektu, teda žalobcu. Uvedené znamená, že žalobca musel daň zaplatiť 2-krát, žalovaný ani raz v rozhodnom období.

19. Nedôvodnou je aj námietka, že súd nezohľadnil pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sumu 1.000,- eur, ktorá bola uhradená osobou vykonávajúcou účtovníctvo z titulu náhrady škody. Ide totiž len o vzťah medzi žalobcom a touto osobou, ktorý nemá súvis s vydaním bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha. Rovnako nedôvodnou je aj námietka týkajúca sa momentu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Ten totiž veľmi dobre vedel, že sa na úkor žalobcu alebo inej osoby bezdôvodne obohatil, bol si vedomý nesplnenia svojich daňových povinností. V tejto skutočnosti vidí žalobca aj dôvody, prečo nemôže byť o trovách konania rozhodnuté podľa . Ak by si totiž žalovaný plnil svoje daňové povinnosti, správca dane by platbu žalobcu preúčtoval. Navyše žalobca po celú dobu trvania konania pred súdom prvej inštancie, bol kedykoľvek ochotný uzavrieť dohodu, k čomu však nedošlo, a to aj napriek tomu, že pojednávanie bolo za týmto účelom odročené.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že je nedôvodné.

21. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že neboli splnené procesné podmienky; , t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; písm. g), t.j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. c), t.j. že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

22. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak neboli v konaní splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktorých skúmanie je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania (napr. nedostatky žaloby, právomoc súdu procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prekážka rozsúdenej veci.

23. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

25. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

26. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

27. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného úkonu alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

28. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak rozhodoval vylúčený sudca ( a ) a ak nerozhodoval zákonný sudca, t.j. sudca daného úseku súdu, ktorému bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

29. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.9.2021 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. 240/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

31. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri tom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v .

32. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkám žalovaného v odvolaní udáva:

33. Na úvod je potrebné uviesť, že odvolateľ podáva odvolanie pre existenciu všetkých odvolacích dôvodov uvedených v . Odvolanie však musí byť aj odôvodnené, čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený odvolací dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. uviesť v akom konkrétnom pochybení vidí odvolateľ jeho naplnenie. Odvolací súd konštatuje (vychádzajúc z obsahu odvolania), že odvolateľ identifikuje len odvolací dôvod uvedený v a .

34. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého tým, že omylom uhradil (účtovníčka) svoje záväzky voči Daňovému úradu na účet vedený Daňovým úradom pre žalovaného. Zaplatené peňažné prostriedky Daňový úrad vzhľadom na právnu úpravu zakotvenú v § 55 DP nepreúčtoval.

35. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Cit. ustanovenie zákona ustanovuje povinnosť reparovať škodlivý následok vo forme bezdôvodnej majetkovej nerovnováhy a zákaz bezdôvodného obohacovania sa subjektov súkromnoprávnych vzťahov. Predstavuje tzv. generálnu klauzulu inštitútu bezdôvodného obohatenia.

36. Je nepochybné, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pretože žalobca za neho plnil to, čo žalovaný mal plniť sám. Ak by si totiž žalovaný plnil svoje povinnosti vo vzťahu k Daňovému úradu, bol by preplatok na dani nachádzajúci sa na jeho účte žalobcovi vrátený. Sú pre rozhodnutie vo veci samej právne irelevantné námietky odvolateľa, že peniazmi disponuje Daňový úrad nie on, že uvedené sa stalo chybou účtovníčky. Podstatné je to, že finančné prostriedky žalobcu boli použité na úhradu dane, ktorú bol povinný zaplatiť žalovaný, a ktorú nezaplatil. Bez právneho významu je aj skutočnosť, že účtovníčka žalobcu zaplatila žalobcovi sumu 1.000,- eur. Táto platba totiž nemení nič na skutočnosti, že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil o sumu 3.851,64 eur a navyše (tak ako to uviedol súd prvej inštancie), ide (v prípade danej platby) o právny vzťah medzi žalobcom a účtovníčkou.

37. Správne je aj rozhodnutie súdu o určení okamihu vzniku omeškania. Platobný rozkaz a žaloba s prílohami boli žalovanému doručené dňa 24.2.2017 (vyplýva z doručenky); ktorú skutočnosť možno považovať za výzvu na plnenie v zmysle . Pre určenie momentu omeškania s peňažným plnením (bezdôvodným obohatením) nie je rozhodujúci moment, kedy sa strana, ktorá má svoj peňažný záväzok plniť „presvedčila“ o pravdivosti tvrdení protistrany, ale výlučne existencia výzvy na plnenie (pri zohľadnení lehoty na plnenie) uvedenej v tejto výzve.

38. Správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania.

39. Žalobca žiadal, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. Jeho použitie bude dôvodné vtedy, ak by strohá aplikácia ustanovení upravujúcich náhradu trov konania viedla k neželanej tvrdosti. Ide vlastne o moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnej úpravy platenia a náhrady trov konania. Pre jeho použitie musia byť splnené dve podmienky, a to jednak musia existovať dôvody hodné osobitného zreteľa a aj v prípade ich existencie musí byť jeho použitie súdom výnimočné. Tieto okolnosti môžu mať pôvod v charaktere alebo charaktere procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, zmena súdnej praxe), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa sociálnej situácie strán sporu. Pri posudzovaní okolností na strane strany sporu je potrebné prihliadať najmä na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, avšak nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, koho majetková sféra by bola nepriznaním trov dotknutá (t.j. toho, ktorý na ich náhradu má právo) a všímať si aj také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu sporu).

40. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje žalovaný skutočnosť, že nijako nezapríčinil to, že žalobca uhradil platbu Daňového úradu na nesprávny účet a že peniaze nemá v svojej dispozícií.

41. Odvolací súd konštatuje, že táto skutočnosť použitie neodôvodňuje. Je totiž nepochybné, že ak by si žalovaný plnil svoje povinnosti vo vzťahu k Daňovému úradu, mohol by žalobca požiadať o preúčtovanie platieb (keďže na účte by bol daňový preplatok).

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).