Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/124/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobkyne: Ľubica Škrková s miestom podnikania Priehradná 122/31, 010 01 Žilina, IČO: 50 357 727, právne zast.: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: NIP/NIP_PO/ BEZ/2020/4692, O-266/2020 zo dňa 17.8.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Inšpektorát práce Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č.: 231/2020-IZA-2.3/pok/R/K, IPZA_KHIP/ROZ/2020/791-Z zo dňa 18.6.2020 uložil účastníkovi administratívneho konania (žalobkyni v správnom súdnom konaní) podľa . o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pokutu vo výške 2 000 € za porušenie povinnosti uvedenej v v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa v nadväznosti na a až 4 . Inšpekcia bola vykonaná dňa 23.9.2019 u účastníka konania na kontrolovanej prevádzke - stánok (kvety), Autobusové nástupište, Žilina, a v dňoch 2.10.2019, 4.11.2019 a 9.12.2019 na inšpektoráte práce. Účastníčka konania ako fyzická osoba - podnikateľ porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 23.9.2019 o 8:40 hod. využívala závislú prácu fyzickej osoby Y. N., nar. X.X.XXXX, trvale pobytom M. XXX/X, G. I. O., ktorá pre ňu vykonávala prácu predavačky na kontrolovanej prevádzke, pričom nemala s menovanou fyzickou osobou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov). V odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na Protokol z výkonu inšpekcie práce č. IZA-96-15-2.3/P-A24, 25-19 zo dňa 19.12.2019 (ďalej len Protokol zo dňa 19.12.2019) ako aj dodatok č. 1, ktorým bol Protokol zo dňa 19.12.2019 ponechaný v pôvodnom znení, na základe ktorých bol zistený nedostatok opísaný vyššie. Ako účelové, v snahe vyhnúť sa postihu, správny orgán prvého stupňa, vyhodnotil vyjadrenie účastníčky z 8.6.2020 k oznámeniu o začatí správneho konania o uložení pokuty, že kontrolovaná osoba vykonávala prácu predavačky dočasne na základe Zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca podľa , ktorú zmluvu uzatvorila dňa 21.9.2019 účastníčka konania ako užívateľský zamestnávateľ so spoločnosťou

Senoenergy, s.r.o., so sídlom v Žiline, Rosinská cesta 8, IČO: 46 579 371, v dĺžke trvania do 31.10.2019. Správny orgán prvého stupňa totiž preveril informácie v databáze Sociálnej poisťovne a zistil, že uvedená spoločnosť nikdy nezamestnávala Y. N., ale ako zamestnávateľ na základe dohody o pracovnej činnosti je vedená práve účastníčka konania, ktorá navyše Zmluvu o dočasnom pridelení zamestnanca na preukázanie svojich tvrdení nepredložila počas výkonu inšpekcie ani pri začatí správneho konania. Ďalej správny orgán poukázal na zoznam kontrolovaných fyzických osôb vypracovaný počas výkonu inšpekcie, vysvetlenie samotnej kontrolovanej osoby, ktorá uviedla, že v prevádzke účastníčky konania pracuje od 23.9.2019 od 7.30 hod. a prácu jej pridelil pán O.. L. O. ako splnomocnený zástupca účastníčky administratívneho konania uviedol do zápisnice o podaní informácie zo dňa 14.10.2019, že kontrolovaná osoba mala vykonávať práce na základe živnostenského oprávnenia s nástupom dňa 23.9.2019, pričom v doobedňajších hodinách mu oznámila, že bude vykonávať prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, na základe ktorej informácie bola prihlásená do Sociálnej poisťovne. Správny orgán mal z vykonaného dokazovania preukázané, že kontrolovaná osoba vykonávala závislú prácu pre účastníčku konania a v čase začatia výkonu inšpekcie nebol predložený žiaden doklad preukazujúci existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi nimi. Následne k výkonu inšpekcie bola predložená Dohoda o pracovnej činnosti z 23.9.2019, ktorá bola uzatvorená až po začatí výkonu inšpekcie práce, čo dokazuje aj predložený Registračný list FO, prihláška kontrolovanej osoby ako zamestnanca do Sociálnej poisťovne s rozhodujúcim časom 23.9.2019 - 12:51:26 hod., pričom kontrolovaná osoba nie je vedená v živnostenskom registri ako fyzická osoba - podnikateľ. Správny orgán ustálil, že účastníčka konania porušila zákaz nelegálneho zamestnávania.

2. Vzhľadom na zistené okolnosti správny orgán prvého stupňa s odkazom na v rozhodnutí citované ust. , , ., , . a , musel prikročiť k uloženiu pokuty. Správny orgán uložil pokutu vo výške 2 000 €, t. j. na dolnej hranici sadzby (zákonné rozmedzie je 2.000 € až 200.000 €), pričom zhodnotil kritériá pre uloženie pokuty v zmysle , a to závažnosť zisteného porušenia povinností, ktoré je relevantné pre uloženie pokuty vzhľadom na závažné celospoločenské dôsledky ako aj individuálne dôsledky pre nelegálne zamestnávané osoby. Správny orgán prihliadol ako na poľahčujúce okolnosti, že u zamestnávateľa dosiaľ nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, išlo o ojedinelý výskyt nedostatku, nelegálne zamestnávanie bolo zistené len v jednom prípade, pričom účastníčka konania zamestnávala len jedného zamestnanca. Uložená pokuta podľa názoru správneho orgánu bude plniť výchovnú, represívnu ale i preventívnu úlohu a bola dodržaná aj zásada materiálnej rovnosti s prihliadnutím na iné, skutkovo zhodné alebo obdobné prípady.

3. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo spisu: NIP/ NIP_PO/BEZ/2020/4692, O-266/2020 zo dňa 17.8.2020 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa nesprávneho posúdenia skutkového stavu v tom smere, že kontrolovaná fyzická osoba nebola zamestnankyňou žalobkyne ako účastníčky konania, ale zamestnankyňou dočasne pridelenou od iného zamestnávateľa na základe dohody o dočasnom pridelení, ku ktorému dôkazu mal správny orgán prvého stupňa prihliadnuť, sa žalovaný stotožnil so skutkovými zisteniami prvostupňového správneho orgánu zakladajúcimi nelegálne zamestnávanie. Poukázal na vykonané dokazovanie, a to na samotný protokol, zápisnicu o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku z 23.9.2019, zoznam kontrolovaných osôb ako aj vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania. Kontrolovaná fyzická osoba počas inšpekcie práce neuviedla, že má iného zamestnávateľa ani skutočnosť dočasného pridelenia k inému zamestnávateľovi, naopak, uviedla, že prácu predavačky v kontrolovanej prevádzke jej pridelil p. O., pričom nedisponovala žiadnou zmluvou ani dohodou. Splnomocnený zástupca žalobkyne taktiež neuviedol žiadnu dohodu o dočasnom pridelení. Dňa 16.10.2019 žalobkyňa predložila dohodu o pracovnej činnosti a prihlášku kontrolovanej fyzickej osoby do Sociálnej poisťovne a k veci uviedla, že bola uvedená do omylu a na základe porady s právnikom prihlásila kontrolovanú osobu do Sociálnej poisťovne, a to až počas prebiehajúcej inšpekcie; rovnako dočasné pridelenie zamestnanca vo svojom vyjadrení neuviedla. Podľa názoru žalovaného účastníčka administratívneho konania nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by po vecnej alebo právnej stránke spochybnil zistené porušenie povinnosti, a teda prvostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Odvolací správny orgán sa stotožnil aj s výškou pokuty udelenej na dolnej hranici, konštatujúc, že príslušné ustanovenia neumožňujú tzv. materiálny korektív, teda upustiť od potrestania za uvedený správny delikt.

4. Žalobkyňa voči rozhodnutiu žalovaného podala v zákonnej lehote správnu žalobu navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, s poukazom na ust. , , , , a , , a (ďalej len ). Na odôvodnenie správnej žaloby uviedla nasledovné žalobné body: 1) Záver správneho orgánu o naplnení skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa je nesprávny, nakoľko vychádza zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s dôkazmi predloženými žalobkyňou, najmä s Dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca uzatvorenou podľa a nasl. . Podľa názoru žalobkyne tento dôkaz preukazuje, že kontrolovaná osoba - predavačka nebola v čase výkonu kontroly zamestnankyňou žalobkyne, ale bola zamestnankyňou Senoenergy s.r.o., ktorá spoločnosť ju neprihlásila do Sociálnej poisťovne a za uvedené by táto spoločnosť mala niesť plnú zodpovednosť. Správny orgán však Dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca, ktorú žalobkyňa považovala za kľúčový dôkaz, vyhodnotil ako účelovú. 2) Správny orgán bez náležitého odôvodnenia nemôže spochybňovať hodnovernosť dôkazov. V prípade pochybností o ich hodnovernosti bolo jeho povinnosťou tvrdenú skutočnosť vyvrátiť inými vykonanými dôkazmi, čo správny orgán neučinil. Správny orgán teda porušil zásadu materiálnej pravdy, na základe ktorej je povinný zistiť skutočný, reálny a presný stav veci. 3) Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom takéto vyhodnotenie musí náležite odôvodniť v rozhodnutí. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné a správny orgán môže k nemu pristúpiť len po tom, ako vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. 4) Postup správneho orgánu je teda v rozpore so základnými zásadami uplatňovanými vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov ukladajúcim sankciu osobám za ich protiprávne správanie, pričom pri postihu za správne delikty je (rovnako ako pri trestnoprávnej zodpovednosti) potrebné vychádzať z princípov zakotvených v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä z princípu prezumpcie neviny, teda aby vina obvinenému bola plne a nepochybne preukázaná. V prípade dôvodných pochybností o otázke viny obvineného je potrebné rozhodnúť v jeho prospech (tzv. pravidlo in dubio pro reo). 5) Žalovaný ako odvolací orgán sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami uvedenými v podanom odvolaní, a teda porušil ust. Správneho poriadku zakotvujúce povinnosť odvolacieho orgánu dostatočne odôvodniť rozhodnutie a vysporiadať sa s protiargumentami, ak sa stotožní s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.12.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť opakujúc skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Skutočnosť, že žalobkyňa sa dopustila nelegálneho zamestnávania, vyplýva podľa názoru žalovaného tak zo samotného protokolu o výsledku inšpekcie, ktorý v predstavuje jeden z podkladov pre vydané rozhodnutie a má status dôkazného prostriedku v správnom konaní, ako aj zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 23.9.2019, zo zoznamu kontrolovaných osôb, ako aj z dôkazov predložených samotnou žalobkyňou (dohoda o pracovnej činnosti a registračný list FO

- prihláška do Sociálnej poisťovne) i z jej vyjadrenia sa k oznámeniu o začatí správneho konania. Žalobkyňa sa prvýkrát vyjadrila, že kontrolovaná predavačka bola na kontrolovanom pracovisku dočasne pridelená na základe Zmluvy o dočasnom pridelení zo dňa 21.9.2019 až po doručení oznámenia o začatí konania o uložení pokuty. Žalovaný bol názoru, že prihliadol na všetky vyjadrenia a dôkazy, pričom každý dôkaz tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, posudzoval jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu.

6. Žalobkyňa v replike (podanej po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby) k vyjadreniu žalovaného zo dňa 8.12.2020 v zásade zopakovala jednotlivé žalobné námietky obsiahnuté v žalobe. Na dôvažok uviedla, že zápisnica spísaná s kontrolovanou osobou je vopred pripravený predtlačený formulár, ktorý nepredpokladá výkon práce v postavení užívateľského zamestnanca, a predtlačené slovo „práca“ neznamená, že osoby, ktorým je takáto otázka položená, poznajú právnu terminológiu a automaticky ju chápu ako závislú prácu podľa ustanovení . Z predmetnej zápisnice teda nie je možné bez akýchkoľvek rozumných pochybností vyvrátiť výkon práce na základe dočasného pridelenia vo vzťahu ku kontrolovanej osobe. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že z konštantnej judikatúry vyplýva, že pri zisťovaní správneho deliktu, rozhodovaní o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis treba postupovať v súlade so

zásadami trestnoprávnej zodpovednosti podľa právnej úpravy v o priestupkoch alebo . Odkázala tiež konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. zo dňa 27.4.2012, ktorý judikoval, že protokol o podaní vysvetlenia (zápisnicu o podaní informácie a vysvetlenia) nemožno v správnom konaní použiť ako dôkaz s ohľadom na analógiu v trestnom práve, keď úradný záznam vyhotovený pred vznesením obvinenia nie je považovaný za zákonne získaný dôkaz, ale je to len podklad pre to, či tá osoba, ktorá podala vysvetlenie, bude v ďalšom konaní vypočutá ako svedok.

7. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

8. Žalobkyňa ani žalovaný o nariadenie pojednávania nepožiadali.

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. , pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa až e) a za splnenia podmienok podľa . Na termíne 29.9.2021 verejne vyhlásil rozsudok. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa v spojení s a nasl. , a to vychádzajúc zo žalobných bodov ( , ) a postupujúc zároveň podľa -e) , kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Po zistení, že žaloba nie je dôvodná a neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov na základe úpravy -e) , ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

10. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom ku dňu 23.9.2019 (deň spáchania správneho deliktu) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) .

1) Napríklad o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, . 2) v znení neskorších predpisov, o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa veta prvá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a .

Podľa . v znení účinnom ku dňu 23.9.2019 (deň spáchania správneho deliktu), inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Podľa v znení účinnom ku dňu 3.9.2020 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia), pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

Podľa , na konanie podľa , , a , , , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

26) o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 Správneho poriadku: ods. 1: Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. ods. 2: Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. ods. 3: Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. ods. 4: Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. ods. 5: Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. ods. 6: Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

11. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu správny súd zistil nasledovné skutočnosti: Inšpekcia práce bola vykonaná dňa 23.9.2019 u žalobkyne, a v dňoch 2.10.2019, 4.11.2019 a 9.12.2019 na inšpektoráte práce. Na kontrolovanej prevádzke - stánok (kvety), Autobusové nástupište, Žilina, bola vykonaná inšpekcia práce, za účelom kontroly dodržiavania ust. Zákonníka dňa 23.9.2019 o 8:40 hod. a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa . Podľa zoznamu kontrolovaných osôb (č. l. 13 administratívneho spisu, ďalej len „admin. sp.“) v danom mieste bola kontrolovaná jedna osoba, Y. N., nar. X.X.XXXX, trvale pobytom M. XXX/X, G. I. O., ktorá vykonávala prácu predavačky, pričom dohodu zatiaľ nepodpísala. V administratívnom konaní žalobkyňu na základe generálneho plnomocenstva zastupoval splnomocnenec L. O., ktorý k veci podal dňa 14.10.2019 informáciu (č. l. 16 admin. sp.), že Y. N. dňa 20.9.2019 oznámila, že bude vykonávať prácu predavačky - aranžérky na základe jej živnostenského oprávnenia, s dátumom nástupu do práce dňa 23.9.2019, avšak v daný deň v doobedňajších hodinách mu oznámila, že prácu bude vykonávať na základe dohody o pracovnej činnosti, na základe čoho bola prihlásená do Sociálnej poisťovne; k vysvetleniu predložil dohodu o pracovnej činnosti a prihlášku do Sociálnej poisťovne. Z Dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej medzi žalobkyňou a Y. N. (č. 15 admin. sp.) správny súd zistil, že táto bola uzatvorená dňa 23.9.2019 na dobu určitú do 31.12.2019, s dohodnutým druhom práce - predavačka - obsluha zákazníka, aranžovanie kytíc a rôznych kvetinových aranžmánov a darčekových balení, s miestom výkonu práce - Žilina, Autobusové nástupište, s dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne, dňom začatia pracovnoprávneho vzťahu 23.9.2019, a s odmenou 2,989 €/ hod. Podľa Registračného listu FO bola Y. N. prihlásená do Sociálnej poisťovne 23.9.2019 o 12:51:26 hod. Z histórie poistenia (č. l. 6 admin. sp.) správny súd zistil, že táto bola naposledy registrovaná ako zamestnankyňa Burgermajster s.r.o. so sídlom Divinka 156, od 27.9.2018 do 16.9.2019. V zápisnici o podaní informácie (č. l. 17 admin. sp.) Y. N. uviedla, že vo firme žalobkyne vykonáva prácu predavačky, ktorú jej pridelil pán O., v deň 23.9.2019 pracuje od 7:30 hod., pričom k tomuto času nemá žiadnu zmluvu ani dohodu uzatvorenú; informácie poskytla dobrovoľne a bez nátlaku. Inšpektorát práce Žilina dňa 4.11.2019 požiadal žalobkyňu o poskytnutie dokladov potrebných pre výkon inšpekcie práce, buď zmluvy uzatvorenej medzi predavačkou a žalobkyňou, ak bola práca vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia alebo na preukázanie pracovnoprávneho vzťahu, ak Y. N. vykonávala prácu predavačky bez živnostenského oprávnenia. Následne žalobkyňa doručila 15.11.2019 správnemu orgánu vyjadrenie (č. l. 20 admin. sp.), že s Y. N. bola uzatvorená ústna dohoda, v rámci ktorej mala vykonávať prácu predavačky - aranžérky na základe jej živnostenského oprávnenia, s dátumom nástupu do práce dňa 23.9.2019, avšak v daný deň v doobedňajších hodinách oznámila žalobkyni, že prácu bude vykonávať na základe dohody o pracovnej činnosti, preto bola prihlásená do Sociálnej poisťovne; dohodu o pracovnej činnosti ako aj prihlášku do Sociálnej poisťovne už doručila Inšpektorátu práce Žilina. Dňa 9.12.2019 bol vypracovaný protokol č. IZA-96-15-2.3/P-A24,25 - 19 (ďalej len protokol zo dňa 9.12.2019) o výsledku inšpekcie práce podľa v nadväznosti na ustanovenie a až 4 z inšpekcie vykonanej dňa 23.9.2019 na kontrolovanom subjekte a v dňoch 2.10., 4.11. a 9.12.2019 na inšpektoráte práce (č. l. 11 admin. sp.). Ako podklady k protokolu boli označené už vyššie uvedené listinné dôkazy a výpis zo Živnostenského registra. V označenom protokole bolo konštatované, že žalobkyňa porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 23.9.2019 o 8:40 hod. využívala závislú prácu fyzickej osoby Y. N., nar. X.X.XXXX, trvale pobytom M. XXX/X, G. I. O., ktorá vykonávala prácu predavačky na kontrolovanej prevádzke, pričom nemala s menovanou osobou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením v nadväznosti na ustanovenie . Nakoľko splnomocnenec požiadal o lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, táto mu bola poskytnutá v rozsahu 4 dní od doručenia protokolu (9.12.2019) s tým, že v prípade nevyjadrenia a nepredloženia dôkazov sa bude mať za to, že žalobkyňa nemá námietky voči zisteným nedostatkom ako ani k ostatným skutočnostiam, ani nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti; následne inšpektor práce protokol uzavrie. Žalobkyňa sa k protokolu vyjadrila podaním zo dňa 13.12.2019 tak, že bola uvedená do omylu

kontrolovanou pracovníčkou, ňou podané informácie sa snažila ráno 23.9.2019 overiť u právnika a aj na základe jeho poučenia bola pracovníčka prihlásená do Sociálnej poisťovne, pričom v tom čase už prebiehala kontrola inšpekcie práce. Poukázala na to, že pri predchádzajúcich kontrolách u nej neboli zistené nedostatky a žiadala, aby sa na uvedené prihliadlo pri posudzovaní tých aktuálnych s tým, že žalobkyňa sa poučila a o prijatých opatreniach bude písomne Inšpektorát práce informovať. Oznámenie o začatí konania o uložení pokuty s poukazom na označený protokol z inšpekcie práce bolo žalobkyni doručené dňa 25.5.2020. Dňa 8.6.2020 žalobkyňa doručila správnemu orgánu vyjadrenie, že zamestnankyňa Y. N. vykonávala dňa 23.9.2019 v jej firme prácu predavačky dočasne, na základe zmluvy o Dočasnom pridelení zamestnanca uzatvorenej v zmysle a nasl. , pričom predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 21.9.2019 medzi žalobkyňou ako užívateľským zamestnávateľom a Senoenergy, s.r.o. so sídlom Žilina, Rosinská cesta 8, IČO: 46 579 371, ako zamestnávateľom v dĺžke trvania do 31.10.2019 (č. l. 7 admin. sp.). Dohodu o dočasnom pridelení aj predložila v písomnej forme (originály). Následne bolo rozhodnuté správnymi orgánmi tak, ako je uvedené vyššie v bode 1. a 2. odôvodenia tohto rozsudku.

12. S poukazom na cit. ust. § súd konštatuje, že na konanie o uložení pokuty podľa sa subsidiárne aplikuje Správny poriadok.

13. Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatočne vykonané dokazovanie, správny súd uvádza, že správny orgán si sám určuje rozsah zisťovania pokladov, ktoré si pre rozhodnutie zabezpečí (§ 32 ods. 2 veta druhá Správneho poriadku), a to na návrh účastníka administratívneho konania alebo aj z vlastnej iniciatívy. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa sa už počas výkonu inšpekcie posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a odstraňoval rozpory v tom smere, či kontrolovaná osoba pracovala u žalobkyne na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo živnostenského oprávnenia. Zo strany žalobkyne boli produkované tvrdenia o existencii pracovnoprávneho vzťahu medzi ňou a kontrolovanou fyzickou osobou, a to na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú skutočnosť žalobkyňa aj preukazovala dohodou o pracovnej činnosti a registračným listom FO - prihláškou do Sociálnej poisťovne; uvedené dôkazy boli predložené až po začatí výkonu inšpekcie. Keďže tieto listiny korešpondovali aj s ostatnými dôkazmi, ktoré správny orgán vykonal (lustrácia v registri Sociálnej poisťovne a v živnostenskom registri) a navyše žalobkyňa zistenú skutočnosť - nelegálne zamestnávanie - potvrdila aj vlastným vyjadrením v podaní zo dňa 13.12.2019, ktorým sa vyjadrila k protokolu, nebolo dôvodné zo strany inšpekcie práce vykonávať ďalšie dôkazy a takýto postup správneho orgánu hodnotí správny súd ako zákonný a súladný s požiadavkou podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku na zistenie skutočného stavu.

14. Po začatí správneho konania o uložení pokuty v tejto veci žalobkyňa predložila nový dôkaz - Dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 20.9.2019, na čo správny orgán prvého stupňa reagoval tým, že vykonal ďalšie šetrenie. Konkrétne správny orgán preveroval v databáze Sociálnej poisťovne jednak existenciu pracovného pomeru medzi kontrolovanou osobou a spoločnosťou Senoenergy, s.r.o. ako jej údajným zamestnávateľom, ako aj históriu poistení (zamestnaní) kontrolovanej zamestnankyne, ktoré existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi týmito subjektami nepreukázali. Naopak, v rozhodnom období (od 20.9.2019 do 31.10.2019) bol preukázaný len pracovnoprávny pomer medzi žalobkyňou a kontrolovanou osobou, ktorý bol evidovaný od 23.9.2019 do 31.12.2019. Vzhľadom k tomu má správny súd za to, že správny orgán vykonal dostatok úkonov s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch a riadne zistiť skutočný stav, zistený skutkový stav bol dostačujúci pre riadne posúdenie veci a má oporu v administratívnom spise.

15. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku ako dôkaz v administratívnom konaní môže byť použitý akýkoľvek prostriedok, pokiaľ umožňuje zistiť a objasniť skutočný stav veci, za podmienky, že bol získaný v súlade s právnymi predpismi. Ust. § 34 ods. 2 Správneho poriadku obsahuje pritom len demonštratívny výpočet niektorých dôkazných prostriedkov. K námietke žalobkyne, že zápisnicu o podaní informácie a vysvetlenia nemožno v správnom konaní použiť ako dôkaz s ohľadom na analógiu v trestnom práve, keď úradný záznam vyhotovený pred vznesením obvinenia nie je považovaný za zákonne získaný dôkaz, a nemožno naň prihliadať, súd uvádza, že z hľadiska podstaty skutkových záverov správneho orgánu nie je táto listina jediným či hlavným dôkazom, bola súčasťou administratívneho spisu ako aj protokolu o výsledku inšpekcie a žalobkyňa voči jej obsahu nemala námietky pri prerokovaní protokolu ani počas plynutia lehoty na vyjadrenie k nemu. Podporne správny súd uvádza, že moment prerokovania protokolu možno analogicky stotožniť s momentom vznesenia obvinenia, keďže sa ním konštatuje

porušenie zákona tak z hľadiska skutkového ako aj právneho posúdenia. Naopak, žalobkyňa vlastnými tvrdeniami (prípadne tvrdeniami splnomocneného zástupcu), a to vrátane vyjadrenia k protokolu o výkone inšpekcie, len doplnila (podporila) skutkové okolnosti podané kontrolovanou osobou, resp. ospravedlňovala dôvody, pre ktoré k nelegálnemu zamestnávaniu došlo. Podstatné pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti žalobkyne boli zistenia správneho orgánu na mieste samom o výkone závislej práce kontrolovanej osoby pre žalobcu dňa 23.9.2019, Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 23.9.2019 spolu s Registračným listom FO odoslaným rovnakého dňa o 12:51 hod., a absencia dôkazu o založení pracovnoprávneho vzťahu resp. o existencii živnostenského oprávnenia kontrolovanej osoby v čase začatia výkonu inšpekcie. Uvedené platí aj o námietke správneho chápania právnej terminológie vo vzťahu k slovu „práca“ kontrolovanými osobami pri spísaní zápisnice o podaní vysvetlenia. Preto tieto námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Správny súd poznamenáva, že závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky spis. zn. , na ktoré poukazovala žalobkyňa, vychádzajú jednak z úpravy podľa Správního řádu (zákon č. 500/2004 Sb., podľa ktorého záznam o podaní vysvetlenia sa nedá použiť ako dôkazný prostriedok), ktorá nemá premietnutie v úprave Správneho poriadku () a tiež je založené na závere, podľa ktorého administratívne orgány vychádzali pri svojom rozhodnutí výlučne a bez ďalšieho len z protokolov o podaní vysvetlenia a nie aj z iných dôkazov ako tomu bolo v prejednávanej veci.

16. Správny súd hodnotí ako zákonné aj následné vyhodnotenie dôkazov vykonaných v administratívnom konaní, tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, majúc za to, že toto hodnotenie bolo v súlade so zásadami logiky i so Správnym poriadkom. Žalobkyňa totiž v administratívnom konaní produkovala tvrdenie a predložila dôkaz, ktoré nekorešpondujú s ďalšími vykonanými dôkazmi z administratívneho konania, a to konkrétne s jej vlastnými vyjadreniami, resp. vyjadreniami jej splnomocnenca, ktoré produkovali k veci počas výkonu inšpekcie, s výpoveďou kontrolovanej osoby, s prehľadom poistení u kontrolovanej osoby v registri Sociálnej poisťovne, ani s predloženou Dohodou o pracovnej činnosti. Tieto dôkazy korešpondujú aj so samotným obsahom registračného listu fyzickej osoby (hoc oneskorene podaného), v ktorom sama žalobkyňa vyplnila ako dátum vzniku poistenia deň 23.9.2019. Vzhľadom k uvedenému podľa názoru správneho súdu vyhodnotenie Dohody o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 21.9.2019 ako účelového dôkazu, v snahe vyhnúť sa postihu, bolo súladné s úpravou § 34 ods. 5 Správneho poriadku, a teda so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a tým zákonné.

17. Podľa názoru správneho súdu na základe takéhoto vyhodnotenia dôkazov dospeli prvostupňový správny orgán i žalovaný k správnemu skutkovému záveru, že kontrolovaná zamestnankyňa v čase výkonu inšpekcie vykonávala závislú prácu pre žalobkyňu bez uzatvorenia pracovnoprávneho pomeru. Nakoľko o skutkovom stave na základe vykonaných dôkazov správne orgány nemali za takejto dôkaznej situácie dôvod mať pochybnosti, nebolo na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo“, ktorej použitia sa domáhala žalobkyňa v správnej žalobe. Správny súd v nadväznosti na to nezistil v postupe správnych orgánov porušenie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

18. Podľa názoru správneho súdu bol zistený skutkový stav následne zo strany správnych orgánov aj správne právne posúdený, a to ako správny delikt nelegálneho zamestnávania podľa cit. ust. .

19. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného nie je náležite odôvodnené, súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach spis. zn. a , a cituje: „ Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia), musí byť aj náležite odôvodnené“. Podľa názoru správneho súdu obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov spĺňajú atribút náležitého odôvodnenia. Ak v tejto veci žalovaný ale i orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach poukazovali na existujúce rozpory medzi vyjadrením žalobkyne podaným po začatí správneho konania o uložení pokuty vrátane dôkazu, na ktoré sa v tomto smere odvolávala, so všetkými predchádzajúcimi vykonanými dôkazmi ako aj s vyjadreniami žalobkyne, resp. jej splnomocnenca, produkovanými k veci počas výkonu inšpekcie, dostatočne a vyčerpávajúco tým zdôvodnili, prečo tento dôkaz/vyjadrenie vyhodnotili v konečnom dôsledku ako nehodnoverné. Správny súd vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočného

odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného dáva tiež do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia (uvedené je možné nepochybne aplikovať aj v prípade rozhodnutí správnych orgánov), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. z 3.7.2003, nález Ústavného súdu SR spis. zn. z 19.5.2004). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 209/04z 23.6.2004). Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov tieto atribúty napĺňajú.

20. Správny súd pri prieskume zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov prvého a druhého stupňa, ktorý uskutočňuje nad rozsah a dôvody správnej žaloby, nezistil dôvody pre ich zrušenie v nadväznosti na úpravu , , , f) g) a - e) . Osobitne k týkajúcemu sa skúmania zániku zodpovednosti za protiprávne konania správny súd podotýka, že sankcia za správny delikt bola uložená v súlade s cit. ust. , podľa ktorého ju bolo možné uložiť v subjektívnej dvojročnej lehote plynúcej od prerokovania protokolu (teda v tomto prípade do 9.12.2021), avšak najneskôr v objektívnej trojročnej lehoty, ktorá plynie od porušenia povinnosti (t. j do 23.9.2022). Zároveň pri prieskume podľa správny súd zistil, že uložený druh sankcie - peňažná pokuta ani jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy, keďže podľa cit. . za spáchania správneho deliktu nelegálneho zamestnávania jednej fyzickej osoby bolo možné uložiť pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur. Pre úplnosť správny súd dodáva, že správne orgány vyčerpávajúco odôvodnili aj úvahy, ktorými sa riadili pri určovaní konkrétnej výšky pokuty a správne aplikovali zásady na ukladanie trestov.

21. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd, vyhodnotiac námietky žalobkyne v celom rozsahu ako neopodstatnené, žalobu s poukazom na ust. zamietol.

22. Podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

23. Podľa , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov prácneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

24. O trovách konania vo vzťahu k žalobkyni súd rozhodol podľa a contrario tak, že ako neúspešnej účastníčke jej náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.