Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/134/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Block Development, s.r.o., IČO: 47 997 745, so sídlom Kopčianska 6, Bratislava, zast. iTRUST Legal, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 50a, Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 378.645,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. júna 2019, č.k. -391, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia 378.645,56 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia, a zároveň priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia najskôr podrobne uviedol rozsiahlu argumentáciu sporových strán. Konštatoval, že (pôvodný) žalobca V. A. v žalobe tvrdil, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.2008 bola na neho postúpená pohľadávka poistníka/poisteného J.. T. P. - P.-V. A. (ďalej len „poistený“) voči žalovanému na poistné plnenie z poistnej zmluvy č. 411 005 818 zo dňa 08.08.2008 z dôvodu poistnej udalosti č. 08/607/04919. Poistený sa kúpnou zmluvou zo dňa 16.07.2008 zaviazal dodať zahraničnej obchodnej spoločnosti ESKIMOR so sídlom Ramiz Sadiku 135, Gnilane, Kosovo- Srbsko, identifikačné č. 82418453 cement 32,5 - R v množstve 100 ton a viac mesačne a parkety drevené vo výmere 2000 m2 a viac mesačne. Na základe tejto kúpnej zmluvy si poistený objednal od spoločnosti TRIO STAR s.r.o. so sídlom Trieda SNP 94, Košice, IČO: 36 574 716, dodanie parkiet: Swiss lock 2403, 1440, 1464, 1404, 2202, 1460, 643, 2359, 1373, 2744, 2745, 1213 v celkovej sume 11.798.486,91 Sk (bez DPH), teda 14.040.199,50 Sk s DPH (faktúra č. 0057-08 zo dňa 01.07.2008). Dodanie je potvrdené na dodacom liste faktúre a čestným prehlásením konateľa spoločnosti, ktoré preukazujú uhradenie celej kúpnej ceny za predmetné parkety poisteným. Na základe objednávky č. 080001 zo dňa 16.07.2008 si poistený objednal u dopravcu spol. GALLAXY Slovakia s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 36 785 814, prepravu predmetných parkiet a zaviazal sa zaplatiť dopravcovi za prepravu 50.189,90 Sk (vrátane DPH). Za účelom poistenia vyššie uvedenej prepravovanej zásielky uzavrel poistený dňa 08.08.2008 so žalovaným ako poistiteľom poistnú zmluvu č. 411 005 818, predmetom ktorej bolo jednorazové poistenie majetku, podľa poistnej zmluvy špecifikovaného ako „zásielka nová - parkety swiss lock, prestige“, kde maximálna výška poistného plnenia bola dohodnutá v sume 12.107.092 Sk, teda 398.574,24 eur. V poistnej zmluve boli špecifikované jej ostatné náležitosti, najmä bolo

špecifikované vozidlo dopravcu, územná platnosť poistenia, poistné, atď. Poistený zaplatil žalovanému poistné. Následne došlo k preprave poistenej zásielky v súlade s poistnou zmluvou za účelom realizácie kúpnej zmluvy, o čom svedčí aj potvrdenie Colného úradu v Bratislave o vývoze tovaru 29 paliet parketových dosiek (jednotná colná deklarácia), ako aj medzinárodný nákladný list č. SK2996517 zo dňa 11.08.2008, kde je uvedená hmotnosť tovaru 23.200 kg (parketové dosky, 29 colli), odosielateľom je poistený, príjemcom ESKIMOR a dopravcom spol. GALLAXY Slovakia s.r.o. (BA 835 SN - ťahač, BA 281 YT - príves/náves). Dňa 12.08.2008 o 22.20 h zapríčinil vodič vykonávajúci prepravu D. D. na V. E. Č.. X R. - M. na Ú. Y. R., M. V. W., M. Š. B., dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k okamžitému vznieteniu vozidla a tovaru prevážaného vozidlom tak, že zhorelo kompletne vozidlo spolu aj s prevážaným tovarom, teda nastala poistná udalosť predpokladaná v poistnej zmluve. V súlade s Certificate (Policy) of Insurance (Certifikate No. 411 005 818), ako súčasťou poistnej zmluvy, bol bezodkladne po vzniku dopravnej nehody telefonicky kontaktovaný havarijný komisár - Capt. V. Vodaric & Son d.o.o., ktorý vyslal na prehliadnutie vozidla F.. J.. F. Q.. F., ktorý po prehliadnutí zhoreného vozidla v protokole zo dňa 18.08.2018 skonštatoval, že „na základe neprispôsobenej rýchlosti a situácie sa vozidlo ocitlo na svahu vozovky a zrútilo sa do 50 m hlbokej strminy. Vozidlo začalo horieť a zhorelo celkom, pričom zhorel aj prepravovaný tovar na prívesnom vozidle“. Na miesto dopravnej nehody sa dostavila dopravná polícia, ktorá dopravnú nehodu a dôvod vzniku poistnej udalosti vyšetrila, zadokumentovala v zápisnici o obhliadke dopravnej nehody zo dňa 12.08.2008, protokole o obhliadke dopravnej nehody zo dňa 12.08.2008 a policajnej správe/zápisnici - žiadosť na začatie priestupkového konania proti vodičovi nákladného vozidla. Na základe žiadosti (policajnej správy/zápisnice ) č. 5-401-00205/08 zo dňa 13.08.2008 bolo vydané rozhodnutie sudcu okresného orgánu republiky Srbsko, v mieste R., Q. B. v priestupkovom konaní č. 46520/08-06 proti D. D. zo dňa 13.08.2008, podľa ktorého bol vodič dopravcu uznaný vinným za jej spôsobenie tým, že „v jednom momente stratil kontrolu nad vozidlom, náhle odbočil vpravo k parkovisku s hlineným povrchom, prešiel cezeň, zišiel z cesty na pravej strane v smere pohybu dole z kopca a zastavil sa na starej poľnej ceste, pričom okamžite došlo k vznieteniu vozidla a tovaru prevážaného vozidlom (aluminát) a to tak, že zhorelo kompletne vozidlo s tovarom“. Poistený riadne žalovanému nahlásil dňa 15.08.2008 vznik poistnej udalosti a uplatnil si voči nárok na poistné plnenie na základe hlásenia škodovej udalosti zo dňa 15.08.2008, súčasťou ktorého je aj vyjadrenie osoby, ktorá podľa hlásenia škodu spôsobila (dopravca) zo dňa 18.08.2008, ktorá týmto zároveň vyhlásila, že zodpovedá za poistnou udalosťou spôsobenú škodu, čím poistený v súlade s pokynmi poisťovateľa pre postup pri poistnej udalosti zabezpečoval voči dopravcovi právo na náhradu škody (uznávacie prehlásenie o vzniku škody na zásielke). Poistený si voči dopravcovi uplatnil Uplatnenie nároku na náhradu škody listom zo dňa 25.08.2008, ktorý doručil aj žalovanému. Doručil mu aj fotokópiu dopravcom podaného oznámenia škody z poistnej zodpovednosti za škodu zo dňa 10.09.2008, ktorou dopravca oznámil svojej poisťovni škodu z poistenia zodpovednosti za škodu na základe poistnej udalosti. Žiadosťou zo dňa 22.06.2009 si poistený opätovne uplatnil svoj nárok na zaplatenie poistného plnenia, pretože mu žalovaný neposkytol ani poistné plnenie, ani preddavok na poistné plnenie, a to doposiaľ, hoci poistná udalosť nastala a je zdokladovaná. Žalobca mal za to, že mu vznikol nárok na zaplatenie poistného plnenia z dôvodu vzniku poistnej udalosti počas trvania poistnej doby, keďže došlo k zničeniu celej poistenej zásielky a uplatnil si voči žalovanému zaplatenie poistného plnenia vo výške 378.645,56 eur (po odpočítaní spoluúčasti 5 %) so zákonným úrokom z omeškania.

3. Žalovaný potvrdil uzavretie poistnej zmluvy na zásielku drevené parkety swiss lock a prestige. Uviedol, že poistenému vydal poistný certifikát, osvedčujúci poistné krytie v zmysle uzavretej poistnej zmluvy na tovary v nej špecifikované, teda „wood floor swiss lock a prestige“, značky Swiss lock 2403, 1440, 1464, 1213 a Prestige 1404, 2202, 1460, 643, 2359, 1373, 2744, 2745, celkom 29 paliet. Dňa 12.08.2008 došlo k dopravnej nehode, poistený mu nahlásil škodovú udalosť dňa 15.08.2008, zaregistrovanú pod č. 0860704919. Poisteného vyzval listom zo dňa 21.08.2008 na predloženie dokladov potrebných pre likvidáciu nahlásenej škodovej udalosti, na čo mu tento predložil kúpnu zmluvu, objednávku č. 080001, faktúru č. 0057-08, dodací list k faktúre č. 0057-08, faktúru č. 2008008, medzinárodný nákladný list a jednotnú colnú deklaráciu. V zmysle uzavretej poistnej zmluvy, bol pre prípad škodovej udalosti dohodnutý havarijný komisár E.. M.. M. &. B. F..Y..Y.. (podľa VPP právnická alebo fyzická osoba, ktorá na základe zmocnenia poisťovateľom zisťuje škody a chráni záujmy, a jeho meno a adresa sú uvedené v poistnej zmluve alebo v poistnom certifikáte), ktorý zabezpečil prostredníctvom súdneho znalca pre strojné zariadenia J.. F. osobnú obhliadku miesta dopravnej nehody. Poukázal na to, že má právo resp. musí nahlásenú škodovú udalosť šetriť, aby zistil rozsah, v akom vznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie. Na žiadosť o poistné plnenie poistenému odpovedal, že jeho nárok nie je uzavretý, nakoľko prebieha policajné vyšetrovanie vo veci bezprostredne súvisiacej s okolnosťami vzniku škodovej

udalosti, ktoré nie je ukončené, a že škodovú udalosť uzavrie bezodkladne po obdržaní policajnej správy o výsledkoch vyšetrovania. Preddavková povinnosť mu vznikne až okamihom, kedy je jednoznačne ustálený právny základ poistnej udalosti, teda niet pochýb, že poistenému vzniklo právo na poistné plnenie, ale spornou ostáva napr. výška plnenia, inak by sa poistený bez právneho dôvodu obohatil na jeho úkor a on by musel iniciovať konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že ak ešte vyšetrenie nahlásenej škodovej udalosti neskončilo a táto nebola uzavretá, nemohol sa dostať do omeškania. Nakoľko popis a priebeh samotnej škodovej udalosti, dokumenty predložené poisteným a hodnota zásielky deklarovaná na sumu 398.574,28 eur u neho vyvolali pochybnosti, nadobudol podozrenie, že v prípade tejto škodovej udalosti sa môže jednať o trestný čin poisťovacieho podvodu, na základe čoho podal trestné oznámenie.

4. Žalobca poprel podľa neho špekulatívne a ničím nepodložené podozrenia žalovaného a považoval ich za účelové. Zotrval na svojom tvrdení, že poistná udalosť, predpokladaná poistnou zmluvou, nastala a žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť mu poistné plnenie.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom č.k. -165 dňa 12.06.2015 žalobu zamietol, majúc za to, že k platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo, a preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -220 zo dňa 25.10.2017 uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s právnym názorom, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore je daná. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie.

6. Poukázal na to, že žalovaný navrhol počas konania pripojiť trestný spis v predmetnej veci ČVS: KRP-31/OEK-BA-2010TM, súčasťou ktorého je odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva, zo záverov ktorého vyplýva, že nebol prepravovaný taký tovar, aký je špecifikovaný v poistnej zmluve. Poukázal na čl. 2 ods. 1 VPP pre poistenie prepravných zásielok, podľa ktorého je predmetom poistenia zásielka uvedená so špecifikáciou v poistnej zmluve. Argumentoval, že v poistnej zmluve je predmet poistenia špecifikovaný ako zásielka nová - parkety swiss lock prestige a v anglickom jazyku je v popise tovaru uvedené wood floor swiss lock prestige total palet 29 pcs, uvedená je aj hmotnosť (poistný certifikát). Podľa záverov Ústavu súdneho inžinierstva skúmaná vzorka nie je takým tovarom, ktorý bol označený v poistnej zmluve, a teda škoda vznikla na nepoistenom tovare. V prípade skúmanej vzorky nejde o drevené parkety, ale o tzv. laminátové dosky, naviac nejde o nový tovar, keďže boli zistené poškodenia, ktoré nemajú súvis s likvidáciou požiaru a vyprosťovaním trosiek, ide o poškriabanie povrchu spôsobom, ktorý vzniká pri prevádzke namontovanej podlahy, čiže predložené vzorky už boli používané ako podlaha a neboli nové. Žalovaný argumentoval, že poistil nové drevené parkety, takáto zásielka však poškodená nebola. Z jeho strany bolo šetrenie skončené, do trestného spisu boli odovzdané všetky podklady. Trestné konanie je prerušené, pretože nie je možné vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, teda nie preto, že by neboli naplnené znaky trestného činu, alebo že by sa tento skutok nestal.

7. Žalobca navrhol výsluch svedka Zvonimíra Zelenku, vodiča kamiónu, ktorý by sa mal vyjadriť k priebehu poistnej udalosti a k obsahu prepravovaného tovaru, a výsluch osôb, ktoré vypracovali odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Súd prvej inštancie rozhodol, že dôkaz výsluchmi svedka Zelenku a zástupcu znaleckej organizácie nevykoná z dôvodu, že vodič kamiónu Zelenka bol vypočutý bezprostredne po vzniku škodovej udalosti v rámci priestupkového konania v Srbsku, z tohto výsluchu bola spísaná zápisnica a táto je súčasťou trestného spisu, a tiež z dôvodu značného časového odstupu od vzniku škodovej udalosti, kedy existuje dôvodný predpoklad, že svedok si na konkrétne skutočnosti, týkajúce sa prípadu, už nebude presne pamätať. Vo vzťahu k výsluchu zástupcu znaleckej organizácie vyhodnotil, že žalovaný dostatočne osvedčil spôsob získania vzoriek, ktoré boli podkladom pre vypracovanie expertíznej správy, a to, že tieto vzorky získal prostredníctvom vyslaného komisára W.. F..

8. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného za účelové s cieľom vyhnúť sa poskytnutiu poistného plnenia. Zotrval na tvrdení, že v nákladnom motorovom vozidle, ktoré pri dopravnej nehode M. B. dňa 12.08.2008 zhorelo aj s tovarom, sa nachádzali poistené drevené parkety swiss lock a prestige v množstve 29 paliet, čo dokazuje aj colný doklad a medzinárodný nákladný list zo dňa 11.08.2008. Poukázal na to, že poverený colný deklarant potvrdil naložený tovar, druh, typ, množstvo a tovar vo vozidle zaplomboval. Ak žalovaný tvrdil, že pri požiari vozidla v ňom nebol poistený tovar, ale iný tovar a odkazoval na dva kusy

vzoriek podlahovín, ktoré údajne našiel jeho odborný znalec na mieste dopravnej nehody, argumentoval, že nehoda sa stala dňa 12.08.2008 a k prvej obhliadke odborným znalcom došlo až štyri dni po nej dňa 16.08.2008. Uviedol, že v správe W.. F. sa uvádza, že vozidlo celkom zhorelo spolu s tovarom, pričom prvá zmienka o nájdených vzorkách sa nachádza až v druhej správe z (opätovnej) obhliadky zo dňa 26.08.2008, pričom z oficiálneho prekladu správy W.. F. vyplýva, že znalec „pri tejto príležitosti na žiadosť kancelárie zobral jeden kus nezhoreného laminátu so sebou“, preto namietol, že žalovaný vykonal expertízu z dvoch kusov vzoriek, čo spochybňuje dôveryhodnosť skúmaných vzoriek. Poukázal tiež na to, že podľa správy silný vietor prispel k tomu, že zhorel celý parket, z čoho usúdil, že zhoreli všetky parkety a nie je objektívne možné, aby boli nájdené nejaké kusy vzoriek. Považoval za podozrivé, že až 13 dní po nehode bol na mieste nehody nájdený údajne kus laminátu, keď v deň nehody a deň po nej pri obhliadke miesta dopravnej nehody, neboli na mieste nájdené žiadne nezhorené vzorky ani policajtmi ani ostatnými znalcami a ani samotným W.. F.Z.. Z protokolu o obhliadke miesta dopravnej nehody diaľničnej dopravnej polície zo dňa 12.08.2008, spísaného policajným strážmajstrom N. vyplýva, že vozidlo je celkom spálené a pri časti „iné stopy“ je uvedená iba pomlčka, čo znamená, že žiadne stopy sa v okolí dopravnej nehody nenachádzali. Žalobca mal zato, že ak by sa bezprostredne po dopravnej nehode akékoľvek vzorky prevážaného tovaru na tomto mieste nachádzali, boli by nájdené a zaevidované. V odôvodnení uznesenia KR PZ v Bratislave zo dňa 21.07.2017, ktorým sa prerušilo trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin pokusu poisťovacieho podvodu, sú uvedené v skrátenej verzii výsluchy svedkov. Z výsluchu W.. M. vyplýva, že tento si na zvyškoch zhoreného vozidla všimol aj menšiu časť zhorenej tabule laminátovej podlahovej krytiny neznámej značky, čo viedlo k predpokladu, že sa v nákladnej časti vozidla prípadne nachádzala laminátová podlahová krytina, ale pri obhliadke si nevšimli žiadne zvyšky zhorených parkiet alebo iného materiálu. Žalobca argumentoval, že svedkom videná časť tabule bola zhorená a nemohla byť použitá na účely znaleckého dokazovania. Mal za to, že W.. F. nemohol nájsť žiadne kusy laminátových vzoriek, pochádzajúcich z predmetného vozidla 13 dní po nehode. Poukázal na to, že znalec v odbore protipožiarnej kontroly W.. B. v zápisnici zo dňa 12.08.2008 uviedol, že nákladné vozidlo a tovar, ktorý bol na vozidle naložený, úplne zhoreli bez možnosti zbadania časti, ktorá intenzívnejšie zhorela. Žalobca považoval vzorky získané W.. F. za nedôveryhodné a účelové dôkazy, nakoľko neboli nájdené bezprostredne po nehode osobami prítomnými na mieste dopravnej nehody, ale až 13 dní po nej a len jedna vzorka.

9. Ak žalovaný ako ďalší argument k teórii, že nákladné motorové vozidlo prevážalo iný tovar ako bol poistený, používal hmotnosť tovaru, ktorá vraj „nesedí s množstvom, ktoré bolo na colnom doklade, ako aj na poistnej zmluve“, poukázal žalobca na to, že, v kontrolnej správe BR054.08 je opakovane uvedené, že nebolo možné nájsť presnú značku a typ podlahovej krytiny, ale že tieto položky sú s veľkou pravdepodobnosťou vyrábané firmou KRONOSPAN SWEIZ AG. Žalobca mal za to, že len na základe dohadov nie je možné tvrdiť, aká bola cena tovaru, akú hmotnosť mal mať tovar prepravovaný v nákladnom vozidle, alebo spochybňovať colný doklad, na ktorom je uvedená rovnaká hmotnosť tovaru, ako v uzavretej poistnej zmluve. Tvrdil, že nie je možné spochybňovať pravosť a správnosť dokladu vystaveného orgánom SR, bez relevantných dôvodov, keď údaje na colnom vyhlásení, potvrdení vystavenom colnicou a v poistnej zmluve sú totožné a potvrdzujú jeho tvrdenia.

10. Žalovaný uviedol, že po oznámení škodovej udalosti v súlade s bodom 4 prílohy k poistnej zmluve vyžiadal obhliadku miesta škodovej udalosti poverenú spol. havarijných komisárov E.. M.. M. &. B. F..Y..Y.., ktorá jej vykonaním poverila súdneho znalca p. F., a tento vypracoval dňa 18.08.2008 z obhliadky písomnú správu, na čo on požiadal o dodatočnú obhliadku za účelom získania vzorky prepravovaného tovaru, ktorú W.. F. vykonal dňa 25.08.2008 a odobral obhoreté vzorky podlahoviny. Ak žalobca namietal, že sa v oficiálnom preklade správy W.. F.Š. zo dňa 26.08.2008 spomínal len jeden kus vzorky, zdôraznil, že W.. F. vo svojej výpovedi dožiadaným súdom v A. zo dňa 10.11.2011 potvrdil odobratie viacerých kusov obhorenej laminátovej podlahy. Žalovaný spochybnil vplyv tejto skutočnosti na výsledok znaleckého dokazovania, keď mal za to, že aj z prípadnej jednej vzorky laminátovej podlahy by bolo možné dospieť k rovnakým záverom, že prepravovaný tovar nekorešponduje s poisteným. Za dôkaz potvrdzujúci prítomnosť zvyškov obhorenej laminátovej podlahy považoval fotodokumentáciu z miesta vzniku škodovej udalosti, keď z fotografií zhorených zvyškov vozidla je zrejmé, že v jeho okolí sa nachádzalo väčšie množstvo obhorenej podlahoviny, a preto nevidel dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti vzoriek odobratých W.. F.. Mal tiež za to, že úlohou diaľničnej polície je skúmať okolnosti dopravnej nehody a stopy vedúce k zisteniu príčiny dopravnej nehody, a preto sa diaľničná polícia zamerala na skúmanie stôp v tomto smere, pričom však vyhotovila predmetnú fotodokumentáciu zhoreného vozidla a jeho okolia. Obhliadky sa zúčastnil aj dopravno-technický znalec

p. M. a skutočnosť, že na mieste škodovej udalosti sa nachádzali zvyšky zhorenej laminátovej podlahy, potvrdzuje jeho výpoveď zo dňa 28.03.2012, v ktorej uviedol, že si na zvyškoch vozidla všimol menšiu časť zhorenej tabule laminátovej podlahy. Podľa názoru žalovaného, dôkazná situácia nesvedčí tvrdeniu, že prepravovaný tovar bol kompletne zhorený bez akýchkoľvek skúmateľných zvyškov tak, ako to tvrdí žalobca. Ohľadom výpočtov hmotnosti prepravovaného tovaru uviedol, že spol. ALPHA INSPECT SLOVAKIA s.r.o. vychádzala z údajov poskytnutých oficiálnymi výrobcami podlahovín „Swiss Prestige“ a „Swiss lock“, a dospela k záveru, že hmotnosť deklarovaná na faktúre č. 2008008 (t. j. 23.200 kg) nezodpovedá reálnej hmotnosti údajne prepravovaných 14 paliet parkiet „Swiss lock“ a 15 paliet parkiet „Swiss Prestige“ (25.477 kg). Poukázal aj na to, že samotná kúpna zmluva zo dňa 16.07.2008 a faktúra č. 2008008, ktorá bola podkladom k poistnej zmluve, vzbudzuje pochybnosti, pretože podľa výpovede B. N. J. zo dňa 14.06.2011 je spol. ESKIMOR, teda údajný kupujúci v zmysle kúpnej zmluvy, od roku 2006 neaktívna a nikdy sa nezaoberala kúpou, či predajom laminátov. Za podstatnú považoval skutočnosť, že pri prepravovaní nešlo o tovar špecifikovaný poistnou zmluvou, čo bolo aj v trestnom konaní jednoznačne preukázané, pričom nie je podstatné, kto túto skutočnosť spôsobil.

11. Žalobca zotrval na argumente o nedôveryhodnosti získania vzoriek a spochybnil aj žalovaným predloženú fotodokumentáciu, keďže z nej nie je zrejmé miesto, dátum a čas jej vyhotovenia, ani to, či ide o miesto nehody. Ohľadne nezrovnalostí v hmotnosti prevážaného tovaru spochybnil aj kontrolnú správu spol. ALPHA INSPECT SLOVAKIA s.r.o., keďže sa opiera len o predpoklady a údaje zistené z internetových stránok len predpokladaných výrobcov a o preskúmanie žalovaným predloženým dvoch vzoriek laminátovej podlahy, ktoré ako dôkaz spochybňuje. Zistenia tejto spoločnosti alebo Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline považoval za neodborné a irelevantné. V súvislosti s pochybnosťami ohľadne kúpnej zmluvy a faktúry uviedol, že predmetom konania nie je určenie ich dôveryhodnosti, ale nezaplatenie mu poistného plnenia žalovaným v zmysle poistnej zmluvy.

12. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal rozsiahle dokazovanie (bod 14 rozsudku). Poukázal na zistenia z obsahu listinných dôkazov: pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-31/OEK-BA-2010TM, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.2008, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.09.2010, kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2008, obchodnej ponuky drevených plávajúcich podláh, faktúry č. 2008008 a č. 0057-08, dodacieho listu k faktúre č. 0057-08, čestného prehlásenia zo dňa 09.03.2009, objednávky č. 080001, poistnej zmluvy č. 411 005 818, pokynov poisťovateľa pre postup pri poistnej udalosti, jednotnej colnej deklarácie, medzinárodného nákladného listu, správy o nehode zo dňa 18.08.2008, žiadosti na začatie priestupkového konania proti vodičovi kamiónu zo dňa 13.08.2008, zápisnice o mieste obhliadky dopravnej nehody zo dňa 13.08.2008, protokolu o obhliadke dopravnej nehody, hlásenia škodovej udalosti, uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 25.08.2008, žiadosti o poskytnutie poistného plnenia zo dňa 22.06.2009, všeobecných poistných podmienok pre poistenie prepravy zásielok, odpovede na žiadosť KR PZ Bratislava zo dňa 16.04.2014, uznesenia o začatí trestného stíhania, fotodokumentácie z miesta nehody, uznesenia o prerušení trestného stíhania, odborného stanoviska č. 453/2008 Žilinskej univerzity v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva, kontrolnej správy BR054.08. Uviedol, že svoju pozornosť sústredil predovšetkým na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany viažuce sa k sporným skutočnostiam.

13. Ustálil, že z kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2008 vyplýva, že predávajúci J.. P. T. - P.-V. A., B. B. E. XX, A., J.: XX XXX XXX, sa zaviazal dodať kupujúcemu ESKIMOR, so sídlom Ramiz Sadiku 135, Gnilane, Kosovo-Srbsko, v období od 15.07.2008 do neurčito, tovar, a to cement 32,5 - R v množstve 100 ton a viac mesačne a drevené parkety 2000 m2 a viac mesačne. V článku 1.4 zmluvy sa zaviazal poistiť prepravu zásielky. W. J.. T. P. - P. V. A. uzatvoril dňa 08.08.2008 so žalovaným poistnú zmluvu č. 411 005 818, predmetom ktorej bolo jednorazové poistenie - poistenie prepravy zásielok v období od 10.08.2008 od 22.00 hod. do 15.08.2008 do 24.00 hod., s územnou platnosťou SR - Maďarsko - Srbsko

- Kosovo. Predmetom poistenia bola zásielka nová - parkety swiss lock, prestige, s maximálnou výškou poistného plnenia 12.107.092 Sk so spoluúčasťou poisteného 5 %, minimálne 10.000 Sk pre jednu a každú poistnú udalosť. Poistenie bolo dojednané ako poistenie „proti vybraným rizikám“ v rozsahu čl. 4 ods. b) VPP-PZ vrátanie rizika krádeže počas prepravy zásielky. Preprava zásielky bola dohodnutá vozidlom prepravcu GALAXY Slovakia s.r.o. - jazdná súprava ťahač návesov / N. Z.: A. XXX B. /. A. XXX O.. Spôsob balenia bol dohodnutý podľa obchodných zvyklostí pre daný druh zásielky tak, aby zásielka vydržala riziko prepravy. Jednorazové poistenie bolo dohodnuté vo výške 52.766 Sk. V poistnom certifikáte v anglickom jazyku, ktorý osvedčuje poistné krytie v zmysle uzavretej poistnej zmluvy je špecifikovaný prevážaný tovar s označením: B. R. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX P. W. XXXX, XXXX,

XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - G. H. B. R., W. - celkom 29 paliet o hmotnosti 23.200 kg. V zmysle VPP pre poistenie prepravy zásielok (ďalej len „VPP“) bol tovar okrem iného poistený podľa čl. 4 písm. bg) proti požiaru, blesku a explózii. Podľa čl. 2 ods. 1 VPP je predmetom poistenia zásielka uvedená so špecifikáciou (napríklad druh tovaru, hmotnosť, objem, obal) v poistnej zmluve. Za zásielku je v zmysle týchto VPP považovaný tiež náklad prepravovaný predávajúcim alebo kupujúcim. Z colnej deklarácie, predloženej žalobcom zistil, že odosielateľ/vývozca J.. T. P. - P.-V. A. vyviezol pre príjemcu N.T.P. „EKSIMOR“ parketové dosky 29 paliet s hrubou hmotnosťou 23.200 kg. Súd prvej inštancie poukázal na to, že tento dôkaz je vo zvyšnej časti nečitateľný, nie je možné jednoznačne zistiť dátum, ani či bol opatrený pečiatkou a podpisom zodpovednej osoby. Z medzinárodného nákladného listu č. SK2996517 vyplýva, že odosielateľ/vývozca J.. T. P. - P.-V. A. pre W. N..C..W.. "EKSIMOR" prepravoval spol. GALLAXY Slovakia s.r.o. parketové dosky v počte 29 s hmotnosťou 23.200 kg.

14. Zo správy súdneho D. F.. J.. F. Q.. F. D. dňa 18.08.2008 vyplýva, že na základe nariadenia kancelárie VIKTOR VODARIC & SON, pobočka Belehrad, prehliadol dňa 16.08.2008 na rýchlostnej ceste X Z. XX R. M. W. B. Č.. XXX M. Y. W., cca. 310 km vzdialeného od Belehradu, zhorené vozidlo D.. J., Š.: A.-XXX-B., W. M. A.-XXX-O., K. M. A. D. D. D. A.. Na základe neprispôsobenia rýchlosti a situácii na vozovke sa vozidlo ocitlo na svahu vozovky a zrútilo sa do 50m hlbokej strminy, začalo horieť, zhorelo celkom, pričom zhorel aj prepravovaný tovar na prívesnom vozidle. Vodič nebol zranený, nebola ani dokázaná prítomnosť alkoholu v krvi, ani prítomnosť ďalších účastníkov nehody. Vozovka z asfaltu bola v kritickom okamihu suchá a nešmykľavá. Vozidlo s prívesným vozom a prepravovaným tovarom boli celkom poškodené a nemôžu byť použité na ďalšie účely. Vodič kamiónu D. D. do zápisnice o mieste obhliadky dopravnej nehody uviedol, že po odbočení doprava na parkovisko chcel zastaviť, nakoľko sa mu nezdal kamión po technickej stránke, pričom po podradení rýchlosti chcel brzdiť, ale brzda nereagovala, pred ním bol zráz, ľavé koleso sa prevalilo a on inštinktívne vyskočil z vozidla. Následne vozidlo pokračovalo do rokliny, a keď sa zastavilo, bolo vidieť dym na pravom zadnom kolese kamióna. Snažili sa to uhasiť, bolo to príliš strmé a nebezpečné. Prišli policajti, ktorí boli privolaní, zavolali hasičov, avšak kým prišli, kamión aj s návesom bol v plameňoch, ktoré sa nepodarilo uhasiť a kamión zhorel. Zo žiadosti na začatie priestupkového konania proti vodičovi kamiónu vyplýva, že dňa 13.08.2008 o 8,00 h na magistrálnej ceste Leskovac - Vranje pri mieste Predejane spôsobil D.. D. dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla materiálna škoda 16.000.000 dinárov, a to tým spôsobom, že viedol nákladné vozidlo s prívesom, pričom sa pohyboval zo smeru mesta Niš k mestu Vranje a rýchlosť pohybu vozidla nebola prispôsobená vlastnostiam a stavu vozovky a iným dopravným podmienkam tým spôsobom, že v jednom momente stratil kontrolu nad vozidlom, náhle odbočil vpravo k parkovisku s hlineným povrchom, prešiel cezeň, zišiel z cesty na pravej strane v smere pohybu dole z kopca a zastavil sa na starej poľnej ceste, pričom okamžite došlo k vznieteniu vozidla a tovaru prevážaného vozidlom (aluminát) a to tak, že zhorelo kompletné vozidlo s tovarom, pričom vznikla spomenutá hmotná škoda. Prílohou žiadosti bola zápisnica o obhliadke vozidla na mieste dopravnej nehody so skicou a fotografická dokumentácia miesta dopravnej nehody. Sudca okresného orgánu v mieste R. rozhodol v priestupkovom konaní o vine Z. Zelenku a potrestal ho peňažným trestom vo výške 10.000 dinárov. Dňa 15.08.2008 nahlásil poistený žalovanému škodovú udalosť zo dňa 13.08.2008 s príčinou jej vzniku - autohavária. Poistený si listom zo dňa 25.08.2008 uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 398.574,27 eur u dopravcu GALLAXY Slovakia s.r.o..

15. Z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-31-OVEK-2010 TM zistil, že dňa 02.03.2010 začal vyšetrovateľ KR PZ Bratislava trestné stíhanie vo veci pokusu trestného činu poisťovací podvod podľa § 14 ods. 1 ku § 223 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že doposiaľ neznámy páchateľ, vystupujúci ako zástupca spoločnosti pod obchodným menom J.. T. P. - P.-V. A. sa pokúsil vylákať od poškodeného (žalovaný) poistné plnenie z poistnej zmluvy č. 411 005 818 na poistenie prepravy zásielok, parkiet swiss lock, prestige pre spoločnosť EKSIMOR, na poistnú sumu 398.574,27 eur po tom, čo dňa 20.08.2008 prepravná spoločnosť GALLAXY Slovakia s.r.o., ktorá prepravovala tovar, nahlásila škodovú udalosť, dopravnú nehodu v Srbsku počas prepravy tovaru, pri ktorej sa dňa 12.08.2008 prepravné vozidlo s prívesom prevrátilo mimo vozovku a zhorelo aj s naloženým tovarom. Zástupca spol. IN.. T. P. - P.-V. A. mal predložiť dňa 17.09.2008 doklady s nepravdivými údajmi, a to fotokópie dodávateľskej faktúry č. 2008008 pre odberateľa EKSIMOR na sumu 398.574,27 eur, kúpnu zmluvu so spoločnosťou EKSIMOR zo dňa 15.07.2008, predmetom ktorej bolo dodávať kupujúcemu cement a drevené parkety 2.000 m2 a viac mesačne a dodávateľskú faktúru č. 0057-08 spoločnosti TRIO STAR s.r.o. na parkety swiss lock prestige, pričom bolo zistené, že spoločnosť EKSIMOR od polovice roka 2007 nevykonávala žiadnu činnosť a nikdy sa nezaoberala nákupom a predajom parkiet. Z

odborného stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva Žilina č. 453/2008 zo dňa 08.10.2008, spracovaného na základe žiadosti spoločnosti ALPHA INSPECT SLOVAKIA s.r.o. pre Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktoré bolo vykonané zo zaistených vzoriek prepravovaného tovaru po požiari, vyplynulo, že prepravované parkety neboli drevené, ale tovar nižšej cenovej hladiny v segmente laminátových podláh a podlaha bola používaná, čím sa neznámy páchateľ pokúsil uviesť poškodeného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia a spôsobiť mu tak škodu vo výške najmenej 398.574,27 eur. Medzi svedkami bol vypočutý okrem iných aj bývalý konateľ spol. TRIO STAR s.r.o., ktorý uviedol že parkety kúpil v poslednom kvartáli roku 2007 od spoločnosti HELA z Humenného. Parkety boli uskladnené v areáli spoločnosti DMH a tieto predal spoločnosti IN.. T. P. P.-V. A., ktorý mu ich uhradil v hotovosti na trikrát. Ku kvalite parkiet sa nevedel vyjadriť, nakoľko nie je znalcom v tomto odbore. Vypočutí ako svedkovia boli aj dvaja konatelia, a to spoločnosti HELA s.r.o., predmetom činnosti je porez dreva, manipulácia s drevom a výroba drevených výrobkov (konateľka uviedla, že so spoločnosťou J.. T. P. neobchodovali, nepozná ich a predajom parkiet sa nikdy nezaoberali) a spoločnosti H.E.L.A s.r.o. s predmetom činnosti nákup a predaj výrobkov z dreva, kde konateľ taktiež uviedol, že túto spoločnosť nepozná a neobchodovali s ňou. Konateľ spoločnosti DMF s.r.o., kde mali byť parkety uložené, uviedol, že sa k tovaru, konkrétne parketám nevie vyjadriť. V rámci dožiadania bol dňa 14.06.2011 v Kosove vypočutý prokurátorom svedok N. J., ktorý uviedol, že spoločnosť EKSIMOR od roku 2006 nevykonáva žiadnu činnosť, nezaoberali sa laminátmi, nevykonávali žiadne obchody so Slovenskom ani so spoločnosťou J.. T. P., Č. P.-V. A.. Vyšetrovacím sudcom v Belehrade bol dňa 10.11.2011 vypočutý ako B. F. F., znalec, ktorý vyhotovil posudok k dopravnej nehode. Ako príčinu nehody uviedol neprispôsobenie rýchlosti jazdy podmienkam a stavu vozovky. Z miesta nehody odobral aj vzorky, zvyšky laminátovej podlahy, ktoré boli odvezené do laboratória na ďalší rozbor. Množstvo popola na mieste nehody nezodpovedá zhorenému množstvu parkiet, pretože silný vietor rozfúkal popol po okolí a jeho skutočné množstvo nebolo možné zistiť. Dňa 28.03.2012 bol vypočutý vyšetrovacím sudcom B. C. M., ktorý bol na miesto nehody vyslaný vyšetrovacím sudcom. Nevšimol si na mieste nehody žiadne stopy po brzdení, točení či zablokovaní kolies vozidla a návesu. Keďže vozidlo úplne zhorelo, nemohol zistiť dôvod jeho odbočenia z cesty, pretože všetky plastové a gumené časti vozidla, hliníkové zliatiny na riadiacom a brzdnom mechanizme zhoreli, alebo boli poškodené tak, že technickú správnosť vozidla po jeho zhorení už nebolo možné zistiť. Znalec nemohol zistiť presné príčiny požiaru. Dňa 06.11.2013 bol opätovne vypočutý ako B. T. P., ktorý sa vyjadril k faktúre č. 0057-08, vystavenej spoločnosťou TRIO STAR s.r.o. na jeho spoločnosť AUTO-MOTO BUSSINES. K úhrade sumy ním došlo v hotovosti tromi splátkami, peniaze mal od Mareka Buocika, s ktorým mal uzatvorenú zmluvu o pôžičke. Tento mu sumu odovzdal tesne pred obchodom s firmou TRIO STAR s.r.o.. S firmou z Kosova mal podpísanú kúpnopredajnú zmluvu, ktorú si vymenili faxom a podpísali. Pôžičku W.. A. vrátil na viackrát v hotovosti. Ku komunikácii so spoločnosťou EKSIMOR uviedol, že nevie uviesť konkrétnu emailovú adresu, cez ktorú komunikoval s touto spoločnosťou. Nevie ani číslo faxu, na ktoré mu bola zaslaná zmluva, počítač nemá k dispozícii, nakoľko bol poškodený, keď boli vytopení, emailovú komunikáciu si ani nevytlačil, nemôže ju predložiť. V konaní vypočutý svedok V. A. nedokázal relevantne podložiť hotovosť vo výške cca. 14.000.000 Sk, tvrdil len, že sa jednalo o jeho súkromné peniaze, ktoré mal v hotovosti k dispozícii a poskytol ich v hotovosti W.. P. a boli mu v hotovosti vrátené. Z odborného stanoviska č. 453/2008 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplýva, že kontrolovaná vzorka (2 kusy vzorky podláh zo zásielky) neobsahuje drevené parkety, ale tzv. laminátové dosky, teda tovar nižšej cenovej hladiny. Navyše na povrchu vzoriek boli zistené poškodenia, ktoré nemajú súvis s likvidáciou požiaru, ide o poškodenie povrchu spôsobom, ktorý vzniká pri prevádzke namontovanej podlahy. Predložené vzorky už boli ako podlaha používané a neboli nové. Z kontrolnej správy č. BR054.08 spoločnosti ALPHA INSPECT SLOVAKIA s.r.o. vyplynulo, že vyššie uvedené vzorky boli zabezpečené na znalecké skúmanie cez súdneho znalca J.. F. a doručené do Bratislavy kuriérskou poštou DHL. Z informácie o prepravovanom tovare vyplýva, že tovar bol označený na rôznych dokumentoch rôznymi názvami. Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo možné presne stanoviť výrobcu, ale z internetu bola zistená švajčiarska spoločnosť, ktorá parkety s označením Swiss lock a Prestige predáva. Z predmetnej firmy bol zabezpečený katalóg a následne vykonaný výpočet, podľa ktorého hmotnosť prepravovaného tovaru nezodpovedá hmotnosti podľa údajov uvádzaných od výrobcu podlahovín, z čoho možno dedukovať, že nebol prepravovaný deklarovaný tovar. Uznesením zo dňa 21.07.2017 bolo trestné stíhanie prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

16. Z odborného stanoviska č. 453/2008 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 08.10.2008 z bodu 2.2. zistil, že z predložených vzoriek zvyškov podlahovín je možné konštatovať, že

v žiadnom prípade nejde o drevené parkety. Ide o tzv. laminátové dosky s povrchovou úpravou imitácie dreva. Zo zloženia dosiek vyplýva, že ide o tovar v nižšej cenovej hladine v segmente laminátových podláh. Z vykonaného rozboru jednoznačne vyplynulo, že v žiadnom prípade nejde o „drevené plávajúce parkety“ a tiež v žiadnom prípade o parkety označené ako „parkety swiss lock“ a „parkety prestige“, ktoré majú spájanie iným spôsobom ako predložené vzorky. Na povrchu vzoriek boli zistené poškodenia, ktoré nemajú súvis s likvidáciou požiaru a vyprosťovaním trosiek. Ide o poškriabanie povrchu spôsobom, ktorý vzniká pri prevádzke namontovanej podlahy. Po konzultácii s viacerými predajcami a porovnaní cien na internete ústav konštatoval, že cenové rozpätie podlahy porovnateľnej kvality s predloženými vzorkami je v SR od 180 do 300 Sk/m2 a v EÚ od 5,5 eur do 10 eur/m2. Deklarovaná kvalita podlahy typu „swiss lock prestige“ mala mať cenu od 300 do 450 Sk/m2. Ide o pomenovanie presne podľa švajčiarskeho výrobcu KRONOSWISS. V krajinách EÚ sa dá taká istá, resp. podobná podlaha kúpiť od 10 do 15 eur/m2. Ceny sú u rôznych predajcov rozdielne, sú veľmi ovplyvňované rôznymi akciami, ktoré bežia prakticky celý rok, preto nie je možné určiť presnú nákupnú a predajnú cenu. Predajná cena konečnému zákazníkovi je závislá aj na množstve tovaru a rozpätie rabatu obchodníka je obchodným tajomstvom a záleží tiež od jeho postavenia u výrobcu. Z kontrolnej správy spoločnosti ALPHA INSPECT SLOVAKIA s.r.o. č. BR054.08 zo dňa 30.12.2008 vyplýva, že označenie tovaru v prepravných dokumentoch sa líši: v kúpnopredajnej zmluve zo dňa 16.07.2008 je tovar označený ako „drevené parkety“, v obchodnej ponuke Ing. Romana ACHBERGERA - AUTO-MOTO BUSSINES je uvedená špecifikácia „drevené plávajúce podlahy Swiss lock 2403, 1440, 1464, 1213 a Prestige 2002, 1460, 643, 2359, 1373, 2744, 2745“ s krajinou pôvodu Švajčiarsko, vo faktúre č. 2008008 zo dňa 15.07.2008 je tovar označený ako „parkety swiss lock“ a „parkety prestige“ a číslami ako sú uvedené aj v obchodnej ponuke, v medzinárodnom prepravnom liste CMR a v colnej deklarácii je tovar uvedený ako „parketové dosky“. Ďalej sa kontrolná správa zaoberá výrobcami deklarovaných podlahovín, nakoľko v uvedených dokumentoch nebol uvedený výrobca, len krajina pôvodu Švajčiarsko. Skúmaním výrobkov s označením Swiss lock a prestige na internete bolo zistené, že podlahovina s označením KRONOSWISS Prestige je vyrábaná švajčiarskou spol. KRONOSPAN SCHWEIZ AG v Menznau, ktorá bola oslovená ohľadne zaslania katalógu a predajných cien podlahovín. Laminátové parkety s označením Swiss- Prestige Cristal-Clic HDF AC3 / Kl. 31 (hrúbka 7 mm, formát 1380x193 mm, 9 dosák v balíku (2,39 m2), 56 balíkov na palete (134 m2), váha jedného balíka 15 kg, váha palety 840 kg) sú vyrábané podľa katalógu firmy pre rok 2008 aj v nasledovných dizajnoch (vyberané nájdené dizajny vo faktúre Ing. Romana Achbergera - AUTO-MOTO BUSSINES): Prestige D1404 PR Louisiana Buche (Louisiana buk), Prestige D2202 PR Havana Buche (Havana buk), Prestiege D 1460 PR Merbau, Prestige D 2359 PR Wild Birne (Divá hruška), Prestige D 1373 PR Bamboo (Bambus) A Prestige D 2745 PR Eiche Blanco (Biely dub). Podlahoviny s označením Swiss lock neboli nájdené ani v ponuke firmy Kronospan Schweiz, ani u iných švajčiarskych výrobcov podlahovín. S danými číselnými údajmi boli však nájdené podlahoviny u poľského výrobcu KRONOPOL v meste Žary, ktorý vyrába laminátové podlahy aj hrúbky 6 mm. Aj tieto dosky sú balené (rozmery 1380x193 mm) v balíku po 10 kusov a s 60 balíkmi na palete (159,804 m2). Porovnaním deklarovanej plochy podlahoviny vo faktúre (149,12 m2 alebo 149,15 m2) by na palete bolo uložených len 56 balíkov pri predpokladanej hrúbke podlahoviny 6 mm. V ponuke podlahovín KRONOSPAN SCHWEIZ AG podlahoviny hrúbky 6 mm neboli nájdené. Ku prepravovaného tovaru bola uvedená hmotnosť v prepravných dokumentoch 23.200 kg (faktúra, medzinárodný prepravný list CMR, colná deklarácia). Podľa výrobcu podlahoviny „Swiss Prestige“ je hmotnosť jedného balíka 15 kg, čo pri deklarovanej ploche 134,23 m2 činí 56 balíkov a hmotnosť jednej palety je 840 kg. Pri predpokladanej ploche podlahoviny „Swiss Lock“ 149,12 m2 je hmotnosť jedného balíka 15,5 kg (podľa výpočtov podlahoviny hrúbky 6 mm s 10 doskami v balíku) a celej palety s 56 balíkmi na palete je 868 kg. Hmotnosť jednej euro palety je podľa predajcu paliet, firmy MANUTAN Slovakia s.r.o. Bratislava, 25 kg. Cena jednej novej euro palety jej 975 Sk. Prepočítaním množstva paliet a ich hmotnosti by mala byť hmotnosť prepravovanej podlahoviny nasledovná: parkety Prestige - 15 paliet x 840 kg = 12.600 kg, parkety Swiss lock - 14 paliet x 868 kg = 12.152 kg, prázdne euro palety 29 paliet x 25 kg = 725 kg, celková hmotnosť tak predstavuje 25.477 kg. Zistená deklarovaná hmotnosť nezodpovedá hmotnosti podľa údajov uvádzaných od výrobcov podlahovín. Podľa predpokladanej dĺžky návesu 13,5 metra by bolo možné na náves naložiť 28 paliet, avšak pri rovnomernom naložení by hmotnosť prednej nápravy pri meraní tlakov vysoko prekračovala povolený tlak na zadnú nápravu ťahača a vodič by pravdepodobne musel platiť pokutu za prekročenie hmotnosti. Hmotnosť náprav je meraná na vstupe ako do Maďarska, tak aj do Srbska a vodiči, aby neplatili pokuty sa snažia rozložiť tovar na vozidle tak, aby hlavná hmotnosť spočívala na zadných nápravách. K zisteniu ceny, k overeniu kvality a k posúdeniu, či sa jedná o nový tovar boli predložené dve vzorky obhorených kusov podlahoviny (svetlý dizajn) rozmerov 0,7 x 55 x 20 cm a obhorený kus podlahoviny (tmavší dizajn) rozmerov 0,7 x 46,5 x 20 cm. V rámci zisťovania od

predajcu JUBA bolo zistené, že svetlý dizajn zodpovedá podlahovine Kronoswiss Prestige D 1373 PR Bamboo. Druhú vzorku predajcovia neidentifikovali, ale podľa spojovacieho zámku sa vyjadrili, že sa jedná o podlahovinu Kronoswiss. Tieto vzorky boli poskytnutého Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity.

17. Vec posúdil právne podľa ust. § 788 ods. 1, 3 a 4 Obč. zák. a čl. 2 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie prepravy zásielok žalovaného a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spol. J.. T. P. - P.-V. A., ako poistníkom a zároveň poisteným a žalovaným ako poisťovateľom došlo dňa 08.08.2008 k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy č. 411 005 818, predmetom ktorej bolo poistenie prepravy zásielok (jednorazové poistenie) - tovaru: zásielka nová - parkety swiss lock, prestige so začiatkom poistenia od 10.08.2008 o 22.00 h do 15.08.2008 o 24.00 h. Maximálna výška poistného plnenia bola dohodnutá na 398.574,27 eur s 5 % spoluúčasťou poisteného. Dňa 12.08.2008 o 22.20 h vodič prepravovaného tovaru D. D. zapríčinil dopravnú nehodu, následkom ktorej došlo k vznieteniu vozidla a tovaru, privolaným požiarnikom sa nepodarilo oheň uhasiť a motorové vozidlo aj s tovarom celkom zhoreli. Tak nastala poistná udalosť predpokladaná v poistnej zmluve. Žalobca sa od žalovaného domáha zaplatenia poistného plnenia v maximálnej výške dojednanej v poistnej zmluve zníženej o spoluúčasť. Žalovaný odmietol zaplatiť poistné plnenie s tým, že existuje dôvodná obava zo spáchania trestného činu poisťovacieho podvodu, podal trestné oznámenie, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie za pokus trestného činu poisťovacieho podvodu. Konštatoval, že tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

18. Za spornú určil otázku, či nákladné motorové vozidlo prevážajúce tovar zo SR do Srbska skutočne prevážalo tovar, ktorý bol poistnou zmluvou poistený. Ustálil, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil kúpnu zmluvu medzi jeho právnym predchodcom a spol. EKSIMOR, so sídlom Ramiz Sadiku 135, Gnilane, Kosovo, Srbsko, na dodávku, okrem iného, drevených parkiet v množstve 2.000 m2 a viac mesačne. Bližšie označenie drevených parkiet v zmluve absentuje. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď B. N. J., ktorý bol v rámci dožiadania dňa 14.06.2011 v Kosovskej republike vypočutý prokurátorom pre účely trestného konania, a uviedol, že spol. EKSIMOR od roku 2006 nevykonáva žiadnu činnosť, nezaoberala sa laminátmi, nevykonávala žiadne obchody so Slovenskom, ani so spoločnosťou J.. T. P., Č. P.-V. A.. Na tvrdenie žalobcu, že skutočnosť, že sa v nákladnom vozidle nachádzali poistené drevené parkety swiss lock a prestige v množstve 29 paliet, preukazuje aj colný doklad a medzinárodný nákladný list zo dňa 11.08.2008, a že colný deklarant mal potvrdiť naložený tovar, druh, typ, ako aj jeho množstvo a zároveň tovar v nákladnom vozidle zaplombovať, vyhodnotil, že ani na jednotnej colnej deklarácii, ani v medzinárodnom nákladnom liste nie je uvedené, že by sa jednalo o drevené parkety. Poukázal aj na to, že jednotná colná deklarácia uvádza počet 29 paliet „parketových dosiek“, a to, že by bola zásielka zaplombovaná, nie je z tohto listinného dôkazu zrejmé, keď je značne nečitateľný. Uviedol, že medzinárodný nákladný list č. 2996517 uvádza prepravovaný tovar 29 coili (pravdepodobne kusy paliet) „parketových dosiek“. Konštatoval, že ďalším listinným dôkazom bola obchodná ponuka právneho predchodcu žalobcu na drevené plávajúce parkety, špecifikované ako Swiss lock 2403, 1440, 1464, 1213 a Prestige 2202 1460 643, 2359, 1373, 2744, 2745, krajina pôvodu Švajčiarsko. Vyhodnotil, že z tohto dôkazu nevyplýva, komu bola obchodná ponuka určená, a teda nebolo preukázané, že išlo o dodávku týchto drevených plávajúcich podláh v rozhodnom čase na rozhodné miesto. Uviedol, že nákup 3 paliet Swiss lock 2403 (447,36 m2), 5 paliet Swiss lock 1440 (745,75 m2), 3 paliet Swiss lock 1464 (447,36 m2), 3 paliet Prestige 1404 (402,69 m2), 2 paliet Prestige 2202 (368,46 m2), 3 paliet Prestige 1406 (402,69 m2), 2 paliet Prestige 643 (368,46 m2), 2 paliet Prestige 2359 (268,46 m2), 1 palety Prestige 1373 (134,23 m2), 1 palety Prestige 2477 (134,23 m2), 1 palety Prestige 2745 (134,23 m2) a 4 paliet Swiss lock 1213 (596,6 m2) preukazoval právny predchodca žalobcu faktúrou č. 0057-08 od dodávateľa TRIO STAR s.r.o., so sídlom Považská 32, Košice, ako aj dodacím listom k faktúre č. 0057-08 a s rovnakými položkami bola následne vystavená faktúra pre spoločnosť N.T.P. „EKSIMOR“ na sumu 398.574,27 eur, celkom 29 paliet, celková hmotnosť 23.200 kg. Prevzatie faktúry odberateľom nebolo preukázané.

19. Súd prvej inštancie pri posudzovaní, či bol skutočne poistený tovar, ktorý bol prevážaný a škodovou udalosťou znehodnotený, sústredil pozornosť na kontrolnú správu č. BR054.08, vypracovanú pre žalovaného spol. ALPHA INSPECT SLOVAKIA s.r.o., ktorej žalovaný predložil dve vzorky zabezpečené prostredníctvom havarijných komisárov Capt. V. Vodaric & Son d.o.o., ktorí vyslali na miesto nehody D. J.. F., v rámci jeho druhej obhliadky. Konštatoval, že žalobca tieto vzorky namietal, majúc za to, že z prvej

správy J.. F. vyplýva, že celé vozidlo aj tovar zhoreli a vzorky boli zabezpečené až pri druhej obhliadke, po 13-tich dňoch od nehody. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že na spochybňovanie postupu súdneho znalca nie je dôvod, a že žalovaný ako prostriedok procesnej obrany predložil aj fotodokumentáciu z miesta nehody, pričom na predložených fotografiách je okrem zhoreného kamiónu vidieť aj pozostatky dosiek, ktoré mohli byť pôvodne prevážaným tovarom. Pokiaľ žalobca namietal pravosť fotografií, že tieto nie sú označené miestom a časom vyhotovenia, prijal záver, že nič nebránilo žalobcovi, aby na vyvrátenie tvrdenia žalovaného predložil v konaní vlastné fotografické dôkazy, ktoré mal podľa názoru súdu na mieste nehody vyhotoviť vodič vozidla pre potreby preukázania vzniku škody majiteľovi tovaru, ktorým v tom čase stále bola spol. J.. T. P. - P.-V. A., a aj pre potreby poisťovne, a nemal sa spoliehať len na miestneho komisára, zástupcu poisťovne. Zdôraznil, že aj majiteľ tovaru, ktorý disponoval telefonickým kontaktom na havarijných komisárov, mal možnosť dohodnúť termín obhliadky zhoreného vozidla, pri ktorom sa mal osobne zúčastniť, keďže napriek tomu, že tovar bol „úplne zhorený“, stále išlo o majetok spoločnosti, v tom čase už v podobe poistného plnenia, ktoré si právny predchodca žalobcu uplatnil u žalovaného v plnom rozsahu. Vyjadril tiež názor, že právny predchodca žalobcu mal trvať na tom, aby bol prítomný pri obhliadke aspoň vodič motorového vozidla. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že k fyzickému odobratiu vzoriek došlo pri druhej obhliadke, o ktorej by bol majiteľ informovaný zo strany komisárov, ak by od počiatku na takom postupe trval.

20. Vyhodnotil, že kontrolná správa vypracovaná na základe odobratých vzoriek jednoznačne spochybňuje výrobcu, nakoľko číselné označenie u „swiss lock“ parkiet nebolo nájdené u žiadnych švajčiarskych výrobcov, ale číselné označenie sa zhodovalo s číselným označením parkiet poľských výrobcov, konkrétne spoločnosti KRONOPOL so sídlom v meste Žary. Ďalšia skutočnosť, ktorá bola spochybnená, je hmotnosť deklarovaná u prepravovaného tovaru v prepravných dokumentoch - faktúra, prepravný list a colná deklarácia - 23.200 kg. Vyššie uvedeným výpočtom dospela spol. ALPHA INSPECT SLOVAKIA s.r.o. k záveru, že celková hmotnosť prepravovaného tovaru by mala pri hmotnosti jednotlivých druhov parkiet (podľa údajov uvádzaných výrobcami) spolu s prepravovanými paletami dosahovať 25.477 kg. Pri uvedenej hmotnosti by tak na náves predpokladanej dĺžky 13,5 m (rozmer žalobca nerozporoval) bolo možné naložiť 28 paliet (predávaných a poistených bolo spolu 29 paliet), avšak „pri rovnomernom zaťažení by váha prednej nápravy pri meraní tlakov vysoko prekračovala povolený tlak na zadnú nápravu ťahača a vodič by musel pravdepodobne platiť pokutu za prekročenie hmotnosti“, ktorá je meraná na hraničných prechodoch. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že spol. ALPHA INSPECT SLOVAKIA s.r.o. požiadala o vypracovanie súdnoznaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, zo záverov ktorého je pre toto konanie relevantné tvrdenie, že „na povrchu vzoriek boli zistené poškodenia, ktoré nemajú súvis s likvidáciou požiaru a vyprosťovaním trosiek. Ide o poškriabanie povrchu spôsobom, ktorý vzniká pri prevádzke namontovanej podlahy. Z uvedeného je možné konštatovať, že predložené vzorky už boli ako podlaha používané a neboli nové“. Vyhodnotením týchto dôkazov prijal záver, že znaleckým dokazovaním bolo zistené, že vzorky odobraté z miesta nehody neboli „novými drevenými parketami“, ale ako je uvedené na inom mieste posudku, jednoznačne išlo o tzv. laminátové dosky, s povrchovou úpravou imitácie dreva. Z ich zloženia vyplynulo, že išlo o tovar nižšej cenovej hladiny v segmente laminátových podláh. Súd prevej inštancie mal potom za jednoznačne preukázané, že pri dopravnej nehode dňa 12.08.2008 v Srbsku poškodený zhorený tovar nebol tovar, ktorý bol dňa 08.08.2008 právnym predchodcom žalobcu u žalovaného poistený. Uzavrel, že predpoklady ust. § 788 Obč. zák. na poistné plnenie neboli splnené, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. O trovách konania rozhodol podľa ust. a a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

22. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal ho zrušiť a navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol. Namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie (ďalej len „súd“) pri posúdení dôkazu - colnej deklarácie, pri ktorej uviedol, že je z časti nečitateľná. Súdu v tejto súvislosti vytkol, že počas konania nikdy neuviedol, že považuje predložený dôkaz za nedostačujúci, pričom ak považoval kópiu za zle čitateľnú mal mu poskytnúť možnosť predložiť čitateľnú verziu dôkazu. V spojitosti s touto námietkou tvrdil aj nesprávny procesný postup súdu, ktorý videl v tom, že nenariadil predbežné prejednanie sporu a na prvom pojednávaní neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci v zmysle , a teda on nemal odkiaľ vedieť, že súd považuje predloženú colnú deklaráciu za nečitateľnú. Tento dôkaz colnou deklaráciou považoval za kľúčový, keď tvrdil, že predmetom prepravy bola poistená zásielka a práve colná deklarácia, medzinárodný nákladný list a priebeh colného konania

a samotnej prepravy zásielky vylučujú, že by bol prepravovaný iný tovar. Odmietol názor súdu, že ním predložené doklady nepreukazujú, že sa jednalo o drevené parkety a nepotvrdzujú, že zásielka bola zaplombovaná. Zdôraznil, že v colnej deklarácii bol prevážaný tovar zapísaný pod čitateľným kódom č. 44187200, ktorý v zmysle colného sadzobníka z r. 2008 označuje „výrobky stavebného stolárstva a tesárstva z dreva, vrátane pórovitých (voštinových) dosiek, zostavených parketových dosiek a šindlov. Zostavené podlahové dosky. Ostatné viacvrstvové“. Z uvedeného mal za to, že je jasné, že tovar deklarovaný na vyhlásení a tovar skutočne prevážaný sa zhodujú, a ak súd dospel k záveru, že sa nejednalo o drevené parkety, a že tovar nebol zaplombovaný, nesprávne vyhodnotil tento dôkaz a nesprávne vec aj právne posúdil, keďže jeho záver je v rozpore s colným sadzobníkom a skutočnosťou, že potvrdená colná deklarácia je výsledkom colného konania, v ktorom colný orgán pečiatkou a podpisom potvrdil zhodu deklarovaného a prevážaného tovaru. Mal tiež za to, že ak mu súd nedal možnosť tento podstatný dôkaz v čitateľnej verzii doplniť, porušil tým jeho právo na spravodlivý proces. Naviac, súd nezobral do úvahy podstatnú skutočnosť, že z deklarácie vyplýva nielen slovný opis tovaru, ale aj označenie kódom, ktorý jasne poukazuje na materiál, z ktorého bol tovar vyrobený. Súdu vytkol aj nevykonanie navrhnutého dôkazu výsluchom B. D. D., ktorý bol vodičom nákladného vozidla prepravujúceho tovar, ktoré havarovalo v Srbsku. I keď súd rozhoduje o tom, ktorý dôkaz vykoná, s jeho rozhodnutím nevykonať tento výsluch nesúhlasil a tento výsluch považoval tiež za kľúčový, keďže výsluch svedka v rámci priestupkového konania a bezprostredne po škodovej udalosti v Srbsku nebol podľa jeho názoru dostačujúci. Poukázal na fakt, že šofér vozidla sa zúčastnil kontroly tovaru na colnici a bol prítomný pri jeho zapečatení pracovníkom colnej správy. K odvolaniu priložil čestné vyhlásenie D. D. s tým, že tento v ňom uvádza, že bol svedkom toho ako pracovník colnej správy kontroloval na území SR náhodne vybraté palety so zabaleným tovarom a kontrola prebehla bez problémov, keďže tovar zodpovedal deklarovanému, a rovnako dopadla aj kontrola na hraniciach so Srbskom, pričom po každej kontrole bolo vozidlo zapečatené. Vyjadril názor, že ak by bol prevážaný tovar v rozpore s deklarovaným, alebo ak by sa jednalo o tovar starý resp. používaný a nie nový, zásielka by nebola prepustená cez hranicu ani v SR ani v Srbskej republike, čo by potvrdil práve ním navrhovaný svedok, ktorý by vedel zodpovedať na všetky otázky ohľadom prevážaného tovaru, ktoré nebolo možné zistiť z iných dôkazov. Nesprávnosť rozsudku videl najmä v nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov súdom. Tvrdil, že súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho tvrdeniami a dôkazmi a jednotlivé dôkazy hodnotil jednostranne a v rozpore s pravidlami formálnej logiky. Rozsudok považoval za neodôvodnený a arbitrárny a namietal porušenie jeho práva na odôvodnenie rozhodnutia (tu poukázal na judikatúru súdov). Poukázal tiež na nejasnosti v počte odobratých vzoriek a ich pôvod považoval za nejasný, pochybný a nasvedčujúci tomu, že predložené vzorky boli v skutočnosti použité účelovo tak, aby sa žalovaný vyhol povinnosti plniť v zmysle poistnej zmluvy. Spochybnil dôveryhodnosť postupov znalca Duraševiča ako aj závery kontrolnej správy BR054.08 zo dňa 30.12.2019 vypracovanej spol. ALPHA INSPECT SLOVAKIA, s.r.o. a odborného stanoviska č. 453/2008 zo dňa 17.12.2008, ktoré opätovne vychádzajú z analýzy vzoriek predložených žalovaným, ktorých pôvod aj proces ich odobratia on spochybňuje, a preto sú akékoľvek výsledky odborného stanoviska irelevantné. Namietal, že sa s uvedeným súd nijak nevysporiadal. Zopakoval svoje námietky k postupu D. F. a jeho postup považoval za neštandardný, keďže vykonal dve ohliadky miesta nehody a vzorky zozbieral až pri druhej. Nesúhlasil s tým, že súd jeho námietky neakceptoval. Zopakoval aj svoje námietky voči kontrolnej správe a odbornému stanovisku, keďže oba tieto dôkazy boli vypracované na základe podlahoviny odobratých D. F., s poukazom na to, že autentickosť týchto vzoriek namieta tiež. Nesúhlasil s tým, že súd sa s jeho námietkami nestotožnil a tieto dôkazy posúdil jednostranne bez riadneho odôvodnenia. Mal tiež za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v tejto súvislosti namietal použitie fotografií predložených žalovaným, ktoré spochybnil. Nesúhlasil s hodnotením súdu, že si mal sám zaobstarať dôkazy a fotografie z miesta dopravnej nehody, keďže k tejto došlo v Srbsku a pán Zelenka bol po nehode zadržaný vo väzbe takmer dva dni a nemohol vyhotovovať fotografie. Takéto tvrdenie súdu považoval za rozporuplné a nesúvisiace s hodnotením faktov alebo skutkovými zisteniami. Argument súdu, že sa jeho predchodca nemal spoliehať len na miestneho komisára, zástupcu poisťovne a mal ísť do Srbska zúčastniť sa na odoberaní vzoriek, považoval tiež za nesprávny. Poukázal na to, že jeho právny predchodca oznámil poistnú udalosť a nemohol nijako predpokladať, že žalovaný ju bude následne spochybňovať. Naviac, jeho právny predchodca bol v čase nehody na invalidnom dôchodku a kvôli svojmu zdravotného stavu sa na vyšetrovaní poistného stavu v zahraničí nemohol zúčastniť. Uviedol, že on si svoje povinnosti z poistnej zmluvy splnil a bolo minimálne morálnou povinnosťou žalovaného informovať ho o dodatočných ohliadkach miesta udalosti a záveroch šetrenia. Ak súd na jeho námietku k dôveryhodnosti fotografií predložených žalovaným uviedol, že si mohol zaobstarať svoje vlastné dôkazné prostriedky, mal za to, že preukázal, že to nebolo objektívne možné. Ak sa súd stotožnil

so záverom odborného stanoviska č. 453/2008, že skúmané vzorky boli poškriabané spôsobom, ktorý vzniká pri prevádzke namontovanej podlahy (teda ide o používanú a nie novú podlahovú krytinu), postupoval v rozpore s rozhodnutím ÚS SR sp. zn. zo dňa 28.11.2012, v ktorom ústavný súd uviedol, že ku znaleckým posudkom by súdy nemali pristupovať celkom nekriticky, ale mali by ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Napriek ním predloženým dôkazom súd nekriticky prevzal záver stanoviska, že sa jednalo o použitú podlahu iného tipu. Súd teda nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Vec aj nesprávne právne posúdil, keď odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity označil v rozsudku za znalecký posudok, čo mohlo mať vplyv na právne aj skutkové posúdenie veci. Zotrval na tvrdení, že prepravovaný tovar bol poisteným tovarom, keď aj podľa číselného kódu v colnej deklarácii išlo o drevenú podlahovinu, a ak súd dospel k inému záveru vec nesprávne právne posúdil.

23. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. S tvrdeniami žalobcu v odvolaní sa nestotožnil a pridŕžal sa všetkých písomných a ústnych vyjadrení, ktoré predniesol v konaní. Ak žalobca v odvolaní tvrdil, že kód tovaru bol na colnej deklarácii uvedený 441872200 a citoval, aký prepravovaný tovar sa týmto kódom označuje, uviedol, že práve tento kód okrem výrobkov z dreva označuje aj voštinové (teda papierové) parketové a podlahové dosky. Záver žalobcu podľa ktorého kód tovaru na colnej deklarácii preukazuje, že prevážané výrobky boli z dreva, preto považoval za vytrhnutý z kontextu a prispôsobený v jeho vlastný prospech. Uvedený dôkaz v žiadnom prípade nepreukazuje, že poškodené dosky boli vyrobené z dreva. Preto, ak deklarant teda žalobca označil v colnej deklarácii prepravovaný tovar uvedeným kódom, colník po kontrole tovaru nemal dôvod nepotvrdiť zhodu deklarovaného a skutočne prevážaného tovaru, keďže zvolený kód sa vzťahuje aj na označenie laminátových, resp. akýchkoľvek podláh, či parkiet. Zdôraznil, že ani z colnej deklarácie a medzinárodného nákladného listu nevyplýva, že by malo ísť o drevené parkety, nakoľko prevážaný tovar bol špecifikovaný ako „parketové dosky“, čo môže predstavovať drevené aj laminátové dosky, pričom bežný človek nie je schopný voľným okom medzi nimi rozpoznať rozdiel. Naviac podpis colného úradníka neznamená bezpodmienečne pravdivosť a správnosť údajov v colnej deklarácii, keďže aj colný zákon predpokladá v § 70 a nasl. Colného zákona situáciu, v ktorej môže byť preukázané, že colný orgán vydal povolenie alebo prepustil tovar na základe nesprávnych alebo nepravdivých údajov o tovare alebo pozmenených, nepravých, či falšovaných dokladov. Súhlasil preto so záverom súdu, že ani na jednotnej colnej deklarácii, ani v medzinárodnom nákladnom liste nie je uvedené, že by sa jednalo o drevené parkety, na čom by nič nezmenila ani skutočnosť, ak by bol tovar zaplombovaný, čo však z colnej deklarácie ani nevyplýva, pričom táto je dostatočne, i keď nie plnohodnotne v podstatných častiach čitateľná. Menej čitateľný je podpis príslušníka colného úradu a deklaranta, čo na posúdenie obsahu dokumentu nemá žiadny vplyv. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že súd nevykonaním opätovného výsluchu Zvonimíra Zelenku porušil jeho právo na spravodlivý proces, keďže v rámci priestupkového konania v Srbsku už menovaný všetky otázky zodpovedal, opísal priebeh samotného colného konania, druh prevážaného tovaru (načo odpovedal, že on sám palety nekontroloval), z čoho logicky vyplýva, že pán Zelenka nemal vedomosť o konkrétnom druhu prevážaného tovaru, a ak by pred súdom tvrdil opak, bola by jeho výpoveď nevierohodná. Nepovažoval za zrejmé, akým spôsobom by mal jeho opätovný výsluch prispieť k zisteniu skutkového stavu, keď ani jeho prípadné vyhlásenie o tom, o aký druh prepravovaného tovaru podľa jeho názoru išlo, by nemohlo zvrátiť výsledky dokazovania znaleckým . Ohľadom údajnej spornosti počtu odobratých vzoriek poukázal na to, že D. F. vo výpovedi dňa 10.11.2011 potvrdil odobratie viacerých kusov podlahoviny a W. M. vo výsluchu dňa 28.03.2012 potvrdil výskyt zvyškov podlahoviny na mieste škodovej udalosti. Zdôraznil, že dôkaz, jednoznačne preukazujúci prítomnosť zvyškov obhorenej podlahy, je fotodokumentácia z miesta vzniku škodovej udalosti, ktorú sa žalobca snažil spochybňovať len tým, že nie je jasné, či fotografie zachytávajú konkrétnu škodovú udalosť, a že ich nepovažuje za hodnoverný dôkaz. V tejto súvislosti poukázal na to, že hodnovernosť fotografií preukázal e-mailovou komunikáciou so zamestnancom spoločnosti havarijných komisárov E.. M.. M. &. B. F..Y..Y.. D. P. a rovnako e-mailom zo dňa 21.08.2008 v rámci jeho internej komunikácie, z ktorej je zrejmé, že pri prvej ohliadke nebol W. F. poverený na odobratie vzoriek prevážaného tovaru a poverený bol na to až na základe uvedenej fotodokumentácie z miesta škodovej udalosti, z ktorej je očividných viacero nezhorených kúskov podlahovín. Súd preto dospel k správnemu záveru, že nie je dôvod spochybňovať postup súdneho D. F. ohľadom počtu odobratých vzoriek, keďže bolo objektívne možné ich odobrať viacero kusov, čo vyplýva z fotografií. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že súd nesprávne v rozsudku označil odborné vyjadrenie za znalecký posudok, keďže súd na žiadnom mieste v odôvodnení rozsudku odborné stanovisko takto neoznačil. Keďže odborné stanovisko vypracoval znalecký ústav súd správne použil aj slovné spojenie znalecké dokazovanie. I keď je odborné vyjadrenie

menej formálne a procesne jednoduchší prostriedok v porovnaní so znaleckým posudkom, neznamená to, že by malo menšiu dôkaznú silu, resp. strácalo na odbornosti. Napokon, nie je ani na mieste zaoberať sa dôkaznou silou odborného stanoviska vypracovaného technicky spôsobilou osobou v porovnaní so znaleckým posudkom, nakoľko žalobca žiadny znalecký posudok nepredložil. Zdôraznil, že žalobca nevzniesol ani žiadne námietky ohľadom osoby D. X. K., ani ohľadom nesplnenia obsahových náležitostí vypracovaného odborného stanoviska, a preto na túto novotu v odvolacom konaní nemožno prihliadať.

24. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca, ktorý zotrval na svojom odvolaní, nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, poskytol svoje argumenty, ktorými rozvinul svoju argumentačnú líniu uvedenú v odvolaní a zopakoval všetky svoje odvolacie námietky. K svojmu vyjadreniu priložil odborné vyjadrenie č. 5/2019 zo dňa 20.09.2019, ktoré potvrdzuje jeho argumenty použité už počas konania pred súdom prvej inštancie. Predložil aj znalecký posudok č. 2/2019 zo dňa 27.08.2019, ktorý taktiež nepovažuje za novotu, lebo ním len potvrdzuje svoje argumenty, ktoré už použil v konaní. Vo svojom vyjadrení ďalej rozobral svoje odvolacie námietky, ktorých správnosť potvrdzoval závermi ním k vyjadreniu priloženého odborného vyjadrenia a znaleckého posudku. Zotrval aj na požiadavke výsluchu B. D. D. a aj námietkach týkajúcich sa spornosti počtu odobratých vzoriek a nesúhlasil s argumentáciou žalovaného.

25. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zdôraznil, že i keď žalobca v priebehu konania tvrdil určité skutočnosti, nesplnil si dôkaznú povinnosť a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili jeho tvrdenia, resp. závery Ústavu súdneho inžinierstva Žilina. Keďže žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení, podľa ktorých bol prepravovaný tovar údajne totožný s poisteným tovarom, nepredložil žiadne dôkazy, v odvolacom konaní už nové dôkazné návrhy nie sú prípustné. Pri žalobcom predloženom znaleckom posudku a odbornom vyjadrení nejde o nezavinené novoty, a preto na ne nemožno prihliadať. Vyjadril názor, že dôkazná nečinnosť žalobcu v priebehu celého prvoinštančného konania nemôže byť nahradená produkovaním nových dôkazov v odvolacom konaní. Napriek tomu zdôraznil, že ak žalobca počas celého konania považoval vzorky podlahovín za nedôveryhodné, nie je mu zrejmé, prečo teraz považuje za dostatočný znalecký posudok D. J.. V., ktorý podľa všetkého nevychádzal zo skúmania reálnych vzoriek, pričom naviac aj tento znalec potvrdil, že podľa fotografií ide o laminátovú podlahovú krytinu a záverom len rozoberal pomenovanie podlahových krytín. Zotrval na tom, že poistený nebol žiadny druh laminátovej podlahovej krytiny ale zásielka „drevené parkety swiss lock a prestige“.

26. Žalobca v priebehu odvolacieho konania odvolaciemu súdu oznámil, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.11.2020 postúpil pohľadávku uplatnenú voči žalovanému v tomto konaní na spoločnosť Block Development, s.r.o. a žiadal pripustenie jej vstupu do konania namiesto neho, a keďže táto obchodná spoločnosť so vstupom do konania súhlasila, rozhodol odvolací súd uznesením č.k. -514 zo dňa 18.08.2021 a pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpil žalobca Block Development, s.r.o., IČO: 47 997 745, so sídlom Kopčianska 6, Bratislava.

27. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

28. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. S poukazom na citované ustanovenie , prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci súdom prvej inštancie správne vyhodnotený a ustálený skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v jeho postupe z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ak žalobca v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie postupoval procesne nesprávne, ak nenariadil predbežné prejednanie sporu a na prvom pojednávaní neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci v zmysle a neuviedol, že colná deklarácia je čiastočne nečitateľná, čím mu nedal možnosť tento dôkaz doplniť v čitateľnej verzii, uvedené nie je možné považovať za takú vadu postupu súdu, ktorá by mala vzhľadom na genézu konania, obsah spisu a rozsah vykonaného dokazovania, vplyv na samotné rozhodnutie) v celom rozsahu po skutkovej a právnej

stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol po prijatí záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia a nepreukázal základné predpoklady vzniku nároku poisteného na poistné plnenie (keďže ním produkované tvrdenia a dôkazy žalovaný ním predloženými dôkazmi vyvrátil), a v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu.

30. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd v prvom rade k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle a zároveň aj dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku ako aj ohľadom procesnej obrany žalovaného, na základe ktorého riadne zistil a následne ustálil skutkový stav veci. Práve náležitým zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. a dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a ním v tomto spore voči žalovanému uplatnený nárok (z postúpenej pohľadávky) na zaplatenie poistného plnenia nepreukázal (keď žalovaný jeho tvrdenia a dôkazy vyvrátil v rámci procesnej obrany). Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. , a Obč. zák. a čl. 2 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie prepravy zásielok žalovaného, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby žalobcu aj náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. , preto nemôže obstáť odvolacia námietka žalobcu, v ktorej tvrdil arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa argumentáciou oboch sporových strán, správne a logicky vyhodnotil vykonané dôkazy a pochopiteľne zdôvodnil svoje právne úvahy, ktoré ho viedli k záveru, že žalobca neuniesol na svoje tvrdenia dôkazné bremeno a nepreukázal, že poistený (jeho právny predchodca) splnil všetky podmienky pre výplatu poistného plnenia v zmysle uzavretej poistnej zmluvy, keď nepreukázal, že prepravovaný a pri preprave v Srbsku pri dopravnej nehode zničený tovar bol zhodný s tým, ktorý bol poisteným poistený poistnou zmluvou, uzavretou so žalovaným. Odvolací súd so závermi súdu prvej inštancie súhlasí.

31. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné, presvedčivé a vyčerpávajúce. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám ani nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných stranami sporu, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal s jednotlivými v konaní stranami produkovanými dôkazmi a aj s argumentáciou strán sporu. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že skutkové, a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia nemá odvolací súd viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových zistení a na ich podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie.

32. Konštatuje tiež, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti (skutkové či právne), ktoré by boli spôsobilé spochybniť správne závery súdu prvej inštancie. V odvolaní len zopakoval rovnaké argumenty, ktoré prezentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie (teda svoje vlastné tvrdenia, spochybňovanie dôkazov predložených žalovaným, dožadovanie sa hodnotenia dôkazov podľa jeho presvedčenia s dôrazom na to, že práve ním prezentované tvrdenia sú správne a ním označené dôkazy odôvodňujú ním uplatnený nárok), a s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal, a tiež presvedčenie, že dôkazné bremeno v konaní uniesol, ak by súd prvej inštancie dôkazy hodnotil tak, ako on požaduje. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal všetkými produkovanými dôkazmi a okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie a rozhodnutie veci podstatné, a dospel pri tom k správnemu záveru, že žalobcovi sa nepodarilo presvedčivo preukázať všetky predpoklady pre vznik nároku poisteného na poistné plnenie (najmä, že pri nehode zničený tovar bol práve ten, ktorý bol poistený), a že žalovanému sa naopak žalobcove tvrdenia a ním predložené dôkazy podarilo spochybniť v takej rozhodujúcej miere, že im

už nebolo možné priznať váhu, keďže žalovaný ich ním predloženými dôkazmi vyvrátil. Súd prvej inštancie všetky svoje závery aj riadne zdôvodnil. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé a nepochybné (keďže to aj výslovne uviedol), že nesúhlasí s hodnotením dôkazov, pretože mal na rozdiel od súdom prvej inštancie prijatých záverov za to, že z vykonaných dôkazov vyplýva to, čo on tvrdí. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie nesprávne, že priznal väčšiu váhu dôkazom produkovaným žalovaným, že dostatočne neprihliadal na jeho tvrdenia a ním predložené dôkazy, ktoré aj hodnotil nesprávne, hoci jeho argumentácia svedčí v jeho prospech. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie sa dôkazmi, predloženými žalobcom, ako aj jeho argumentáciou podrobne zaoberal, všetky svoje úvahy riadne odôvodnil a následne rozhodol na základe všetkých poznatkov získaných z vykonaných dôkazov (a zhodných tvrdení sporových strán), keď ich voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotil a dospel k rozhodnutiu. Dôkazy teda hodnotil podľa svojej úvahy, a to správne každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany ( ). Ak žalobca v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie mal mať skutočnosť, že prevážané boli drevené parkety, preukázanú z kódu tovaru, uvedenom v colnej deklarácii, odvolací súd nesúhlasí, pretože tovaru pridelený kód č. 44187200 označoval „výrobky stavebného stolárstva a tesárstva z dreva, vrátane pórovitých (voštinových) dosiek, zostavených parketových dosiek a šindlov. Zostavené podlahové dosky. Ostatné viacvrstvové“, žalobcom požadovaný záver neodôvodňuje a ani pri izolovanom hodnotení tohto dôkazu ho vyvodiť nemožno. Ak žalobca namietal úvahu súdu prvej inštancie, že si mal sám zaobstarať dôkazy a fotografie z miesta dopravnej nehody, odvolací súd pripomína, že tento záver súd prijal na margo toho, že žalobca len spochybňoval vyhotovenú a žalovaným do spisu založenú fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody, avšak bez akéhokoľvek reálneho základu (a dôkazu, podporujúceho jeho pochybnosti), čím sa mu nepodarilo vyvrátil žalovaným týmto dôkazom podložené tvrdenie o tom, že na mieste nehody zostali obhorené zvyšky podlahoviny, ktoré boli predložené na skúmanie. Ak žalobca s poukazom na judikatúru v odvolaní argumentoval, že ku znaleckým posudkom by súdy nemali pristupovať celkom nekriticky, ale mali by ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, tu odvolací súd zdôrazňuje, že sa súd prvej inštancie uvedeným aj riadil a jeho závery vyplývajú práve z komplexného vyhodnotenia všetkých v konaní produkovaných dôkazov. V hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadnu nelogickosť ani žiadne pochybenia.

33. Odvolací súd pripomína, že hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným dôkazom prisudzuje určitú hodnotu a hodnotí ich z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd v zásade nie je pri hodnotení dôkazov obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť, a nie je viazaný ani žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov, keďže pri hodnotení dôkazov je zásadne slobodný. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Pri hodnotení dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti) posudzuje, či je dôkaz významný na preukazovanie takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti skúma, či bol dôkaz vykonaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom, a napokon z hľadiska jeho pravdivosti posudzuje, či dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce, teda hodnotí dôkaz na základe jeho vierohodnosti. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a svoj hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. . Súd prvej inštancie túto svoju povinnosť splnil, riadil sa všetkými týmito vyššie uvedenými hľadiskami a zásadami, výsledky vykonaného dokazovania riadne a logicky vyhodnotil a na ich základe presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov tiež vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal, teda či jeho závery nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a či vyhodnotenie dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. Odvolací súd konštatuje, že žiadne chyby vo vyhodnotení dôkazov súdom prvej inštancie nezistil, naopak, závery, ktoré prijal, majú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú logické a aj správne. Len odlišný názor žalobcu na to, ktoré skutočnosti treba mať na základe akých dôkazov za preukázané, príp. či vykonané dôkazy postačujú na preukázanie relevantných skutočností, nie je spôsobilý spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel. Napokon, kontrola výsledku hodnotenia dôkazov sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku, z ktorého v posudzovanej veci všetky závery, ku ktorým súd prvej inštancie vyhodnotením dôkazov dospel, jednoznačne vyplývajú.

34. Ako už bolo uvedené vyššie, odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočné, logické a pochopiteľné i pre laika. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa s vyhodnotením produkovaných dôkazov súdom prvej inštancie stotožnil a odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a na základe akého ich vyhodnotenia prijal záver, že žalobca na svoje tvrdenia o tom, že nárok poisteného (jeho právneho predchodcu) na poistné plnenie z poistnej zmluvy uzavretej so žalovaným, je daný, neuniesol dôkazné bremeno. Pripomína, že v sporovom konaní nestačí len tvrdiť, strany majú aj dôkaznú povinnosť, teda povinnosť predložiť, alebo aspoň označiť (navrhnúť) dôkazy na svoje tvrdenia. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať len zo skutočností zistených na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie relevantnosť resp. pravdivosť jej tvrdení nepotvrdilo (ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade, keď žalovaný predloženými dôkazmi vyvrátil argumenty žalobcu, aj ním predložené dôkazy). Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že jej tvrdenia nie sú preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, čo je aj prípad prejednávanej veci.

35. K odvolaniu žalobcu potom odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov, vrátane nesprávnych skutkových a právnych záverov, nie je opodstatnené. V tejto súvislosti považuje tiež za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán, a zdôrazniť, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami, a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov ().

36. Ak žalobca ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nenariadil predbežné prejednanie sporu a na prvom pojednávaní neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci v zmysle a hlavne neuviedol, že považuje colnú deklaráciu za čiastočne nečitateľnú, a tým mu nedal možnosť tento dôkaz doplniť v čitateľnej verzii doplniť, čím mal porušiť jeho právo na spravodlivý proces, odvolací súd sa s touto jeho námietkou nestotožnil (keď čiastočná nečitateľnosť tohto dôkazu ani nebola pre správne vyhodnotenie vykonaných dôkazov rozhodujúca). Pripomína, že konanie sa začalo (v roku 2012) a aj pokračovalo za účinnosti a až následne aj za účinnosti (účinného od 01.07.2016), pričom z ust. veta druhá vyplýva, že ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z uvedeného je zrejmé, že predbežné prejednanie sporu neprichádzalo v posudzovanej veci do úvahy. Ak súd prvej inštancie po nadobudnutí účinnosti na pojednávaní neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci v zmysle , a to, že fotokópiu colnej deklarácie, predloženú žalobcom, považuje pre jej čiastočnú nečitateľnosť za spornú (neuviedol však ani, že by bola nesporná, a preto žalobca nemal žiadny rozumný dôvod domnievať sa, že tomu tak je), neporušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, pretože, ako už bolo judikované najvyššími súdnymi autoritami (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.12.2020, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 12.01.2012), striktné nedodržanie ust. zo strany súdu nemá žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikovalo žalobcu v jeho právach, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, preukazovať svoje tvrdenia, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisníc z pojednávania pred súdom prvej inštancie a z celého súdneho spisu. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na právny názor, vyjadrený Ústavným súdom SR v rozhodnutí sp. zn. z 12.01.2012, ktorý je bezpochyby použiteľný aj v prejednávanej veci, teda

po zmene právnej úpravy (v súvislosti s ust. ). Ústavný súd judikoval, že cit. „Zo samotnej skutočnosti, že súd určitú okolnosť neuvedie výslovne ako spornú, nevyplýva, že by táto okolnosť bola považovaná za nespornú. Nie je zjavným cieľom zmeniť rozloženie bremena tvrdenia či dokazovania medzi účastníkmi konania. Skutočnosť, že ani okresný súd a ani krajský súd neupozornil sťažovateľov na to, aby preukázali určitý predpoklad, na ktorý sa má viazať určitý právny následok, nemôže znamenať, že by im, slovami sťažovateľov „odopreli... možnosť splniť dôkaznú povinnosť... a následne uniesť dôkazné bremeno“. Tvrdené nepoužitie rýdzo procesného v okolnostiach daného prípadu nemohlo predstavovať opísaný protiprávny zásah do v sťažnosti označených práv sťažovateľov“. Odvolací súd si tento právny názor osvojil, pretože z celého konania, ktoré prebehlo pred súdom prvej inštancie, je zrejmé, že konajúci súd žalobcovi žiadnym spôsobom v navrhovaní dôkazov na preukázanie jeho tvrdení nebránil, žiadne práva mu neodňal a vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy, pričom za unesenie dôkazného bremena na jeho tvrdenia je zodpovedný žalobca.

35. Súd prvej inštancie neporušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces ani tým, že neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Odvolací súd pripomína, že predbežné právne posúdenie veci má len predbežný charakter, a i v prípade poskytnutia predbežného právneho posúdenia, ním konajúci súd nie je viazaný. Dôvody meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie sú stranám sporu poskytnuté pri vyhlásení rozsudku vo veci samej a následne v písomnom vyhotovení rozsudku, a ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Ako uviedol Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. z 28.12.2020, „zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu ( ), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania ( ) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti ( ). Súd pri výkone spravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením“.

36. Odvolacie námietky žalobcu tak nemohli spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd vykonal všetky v konaní predložené dôkazy (odvolací súd pripomína, že podľa ust. , ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní), vyhodnotením ktorých riadne zistil skutkový stav, ktorý následne správne právne posúdil. Ak žalobca v odvolaní namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol vykonať výsluch Zvonimíra Zelenku (vodiča havarovaného ťahača s prívesom), ktorý nebol súdom prvej inštancie napriek jeho návrhu vykonaný, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ust. len súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom ak navrhnutý dôkaz nevykoná, dôvod uvedie v odôvodnení rozsudku (ust. ), čím sa súd prvej inštancie aj riadil a riadne vysvetlil, prečo považoval žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom svedka Zvonimíra Zelenku za nehospodárny. Odvolací súd sa s jeho vysvetlením stotožnil, keď rovnako ako súd prvej inštancie považoval jeho výsluch za nehospodárny s dôrazom na to, že bol riadne vypočutý bezprostredne po dopravnej nehode. Žalobca priložil k odvolaniu vyjadrenie, údajne spísané Zvonimírom Zelenkom. K svojmu vyjadreniu k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu, teda v priebehu odvolacieho konania (nie k odvolaniu) priložil žalobca ďalšie listinné dôkazy, a to odborné vyjadrenie a znalecký posudok, ktorými preukazoval správnosť svojej argumentácie.

37. Odvolací súd na uvedené dôkazy nemohol prihliadnuť, pretože je v zmysle ust. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, a nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimkou sú len prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní. Zopakuje ho vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. ). Podľa ust. môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. O tieto prípady však v posudzovanej veci nejde, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal aj všetky predložené dôkazy, pričom vykonanie iných dôkazov ako predložených (okrem výsluchu vodiča havarovaného vozidla, s čím sa odvolací súd už zaoberal vyššie) žiadna zo strán nenavrhla.

38. Odvolací súd môže podľa ust. doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v , pokiaľ pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Aj počas odvolacieho konania je povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, avšak len

vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V posudzovanej veci však o tzv. novoty v odvolacom konaní nešlo. Napokon, žalobca v odvolaní ani netvrdil a ani nepreukazoval žiadny takýto dôvod prípustnosti použitej novoty. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi nič nebránilo v tom, aby listinné dôkazy, ktoré priložil k odvolaniu resp. k svojmu vyjadreniu k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu (odborné vyjadrenie a znalecký posudok), uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie. Predkladanie ďalších dôkazov ako novoty v odvolacom konaní je preto v prejednávanom prípade neprípustné.

39. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobcov za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

40. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na tieto poukazuje za využitia ust. . Dospel totiž k záveru, že vzhľadom na správne a dostačujúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdeniami oboch sporových strán, a teda aj žalobcu, by bola ďalšia argumentácia odvolacieho súdu len opakovaním správnych záverov, už vyslovených súdom prvej inštancie.

41. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s a . Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).