Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/210/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: W. F., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX N. XX, zast.: JUDr. Matej Valjent, advokát so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 516 o neplatnosť zmluvy o úvere a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. - 98 zo dňa 10.12.2018, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. -98 zo dňa 10.12.2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Partizánske dňa 24.3.2014 domáhal určenia, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 169050 - 53019 zo dňa 15.4.2013, uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, je neplatná. Pre prípad, že súd nevyhovie výroku č. 1 žiadal, aby súd určil, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Na námietku miestnej nepríslušnosti žalovaného bolo konanie Oznámením Okresného súdu Partizánske zo dňa 16.5.2014 postúpené Okresnému súdu Bratislava I.

3. Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že v apríli 2013 súhlasil s návrhom svojej známej, K.. D. a ručil jej za úver. Dňa 15.4.2013 podpísal zmluvu o úvere ako ručiteľ za účelom splatenia úveru, ktorý bude poskytnutý K. D.. Kópia zmluvy mu bola doručená až koncom októbra 2013, pričom zistil, že ako dlžník mal podpísať Zmluvu o revolvingovom úvere č. 169050 - 53019, na základe ktorej mu mal byť poskytnutý úver vo výške istiny 13.584 eur (ďalej len „Zmluva o úvere“). Túto považuje žalobca za absolútne neplatnú, keď skutočným úmyslom z jeho strany malo byť ručenie. Nikdy o žiadny úver žalovaného nežiadal, neboli mu nikdy z titulu uvedenej Zmluvy o úvere poskytnuté žiadne finančné prostriedky, číslo účtu, ktoré je uvedené v Zmluve o úvere a na ktorý mali byť poukázané finančné prostriedky úveru, nie sú jeho, teda nedošlo k poskytnutiu úveru, a to s poukazom na ustanovenie a nasl. (ďalej len „“) a . Podľa Zmluvy o úvere mal byť žalobcovi poskytnutý úver vo výške istiny 13.584 eur, takáto suma však nebola

poskytnutá ani na účet, ktorý je uvedený v Zmluve o úvere, č. bankového účtu: XXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je K. D., na ktorý bola poskytnutá len suma okolo 6.000 eur. Zmluva o úvere je podľa žalobcu spotrebiteľskou zmluvou podľa a nasl. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Poukázal najmä na ustanovenia , a , ustanovenia právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, judikatúru, absenciu najvyššej prípustnej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov a taktiež aj ročnej percentuálnej miery nákladov, ako vyplýva z údajov zverejnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky a zo o spotrebiteľských úveroch, náležitosť podľa , absenciu ročnej úrokovej sadzby, povinných náležitostí zmluvy podľa , , , , , , a o spotrebiteľských úveroch, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, na skutočnosť, že úver nebol žalobcovi poskytnutý a teda úverový vzťah ani nevznikol, že zmluva trpí absolútnou neplatnosťou z dôvodu rozporu zo zákonom a obchádza zákon a súčasne je v rozpore aj s dobrými mravmi resp. je aj bezúročná a bez poplatkov podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcu priemerná úroková miera z nových úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov v apríli 2013 predstavovala 10,68 % p.a. (ročne), pričom v Zmluve o úvere nie je uvedená žiadna úroková sadzba. Ďalej žalobca vyvodil, že reálnym výpočtom možno zistiť, že úroková sadzba úveru predstavuje 31,60 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 60,07 %. Zmluva o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, kvôli ktorej sa úver považuje minimálne za bezúročný a bez poplatkov. Takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou je výška odplaty za poskytnutý úver. Istina poskytnutého úveru predstavuje sumu 6.000 eur, pričom úver mal byť splácaný formou pravidelných mesačných splátok v sume 283 eur mesačne, celkovo tak mal byť úver splatený v sume 13.584 eur. Taktiež skutočná výška úroku z omeškania podstatne prevyšuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústami v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, keď priemerná úroková miera v apríli 2013 predstavovala 10,68 % a skutočná úroková miera podľa Zmluvy o úvere takmer trojnásobne prevyšuje uvedený údaj. Žalobca zdôraznil, že skutočnou vôľou účastníkov Zmluvy o úvere bolo, že žalovaný poskytne úver K. D. a to vo výške 13.584 eur, avšak reálne bola poskytnutá suma len vo výške 6.000 eur, pričom v tejto súvislosti žalobcovi žiadny úver poskytnutý nebol a jeho skutočnosťou vôľou bolo byť len ručiteľom. Žalobca poukázal na ustanovenia článku 4, ods. 4.1 Zmluvy o úvere, z ktorého vyplýva, že „Za poskytnutie úveru sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje 7 584,00 EUR a je splatná ku dňu poskytnutia úveru.“ Ako aj na článok 1, ods. 1.1 Zmluvy, z ktorého však vyplýva, že istina úveru je vo výške 13.584 eur, pričom takto dohodnutý úrok, ktorý má byť ihneď splatný v deň poskytnutia úveru a ktorého výška je okrem iného v rozpore s dobrými mravmi, je obchádzaním zákona a teda spôsobuje absolútnu neplatnosť Zmluvy o úvere, v súlade s ustanovením . Žalobca tvrdil, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o úvere, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti, resp. absolútnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty. Postavenie žalobcu tak bude istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty.

4. Žalovaný považoval tvrdenia žalobcu za nedôvodné, nakoľko tento sa od počiatku predzmluvných rokovaní definoval ako podnikateľský subjekt a takto uzavrel aj Zmluvu o úvere. Dôvodnosť tvrdení žalobcu nepripúšťa ani ustanovenie v spojení s . Žalovaný mal za to, že predstieranie nejakého úmyslu pri uzatváraní zmluvy nedáva konajúcej osobe oprávnenie dovolávať sa neplatnosti úkonu, ktorý bol takto uzavretý. Žalovaný mal za to, že žalobca neoznačil jediný dôkaz na preukázanie inej právnej povahy uzavretej zmluvy, preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

5. Na pojednávaní dňa 16.3.2016 žalobca poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava V je vedené konanie pod sp.zn. vo veci zmenky. Žalovaný poukázal na koncentračnú zásadu v prípade podaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu a na skutočnosť, že žalobca pred uzatváraním zmluvy, ktorej neplatnosti sa domáha, vystupoval ako podnikateľ, identifikoval sa takto a ako účel čerpania úveru uviedol taký dôvod, ktorý na prvý pohľad súvisí aj s podnikateľskou činnosťou. Súd prvej inštancie vykonal výsluch žalobcu W. F., ktorý uviedol, že bol požiadaný bývalou kolegyňou K.. D., aby bol ručiteľom pri jej žiadosti o poskytnutie úveru u žalovaného, nakoľko jej príjem nepostačoval na poskytovanie úveru bez ručiteľa. Bol ňou a pracovníkom žalovaného narýchlo zavolaný do priestorov rýchleho občerstvenia v jej prevádzke v Partizánskom, kde mu dal pracovník žalovaného podpísať 4-5 papierov, pričom veril, že podpisuje zmluvu, kde je K.. D. príjemkyňou úveru a on jej

ručiteľom. Žalobca žiadne peniaze nedostal, zmenku nepodpisoval. Uviedol, že umožnil K.. D. a jej priateľovi E. odfotiť si mesačné uzávierky z tohto roku v ktorom bol žiadaný úver. Na pojednávaní dňa 26.11.2018 súd vykonal výsluch svedka K.. D., ktorá uviedla, že úverové prostriedky boli použité na chod celej reštaurácie, na firmu aj na prenájom, ktorý sa tam platil. Uviedla, že pani z Profi Creditu oznámila, že pôžičku poskytnú ale potrebujú ručiteľa, tak si zobrali pána F. ako ručiteľa a oznámili jej kontaktné údaje. Na pojednávaní dňa 26.11.2018 súd prvej inštancie za skutkové tvrdenia medzi stranami sporné určil platnosť Zmluvy o úvere a zaplatenie sumy 6.000 eur (splatenie istiny). Za skutkové tvrdenia medzi stranami sporu nesporné súd považoval tvrdenia, že istina vo výške 6.000 eur bola poskytnutá v prospech bankového účtu vo vlastníctve K. D..

6. Súd prvej inštancie poukázal na 1 , , , prvá veta o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , a konštatoval, že z uvedených ustanovení ako aj vyplýva, že Zmluva o úvere je uzatvorená podľa a nasl. , teda sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah podľa Obchodného práva a nie o spotrebiteľský úver. Obchodný charakter sporu vyplýva z označenia zmluvných strán Zmluvy o úvere, výsluchu svedka K. D. ako aj z účelu zmluvy zisťovaného v súdnom konaní jednak písomným dôkazmi, ale aj výsluchom svedka a žalobcu. Z výsluchu svedka má súd za preukázané, že účelom úveru malo byť financovanie podnikateľskej činnosti.

7. Ako ďalej súd prvej inštancie uviedol, žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o úvere vrátane alternatívneho petitu žaloby, táto však nebola podaná proti K. D., t.j. osobe, ktorá je na Zmluve o úvere označená ako spoludlžník č. 1 a ktorá je označená ako spolužiadateľ 1 o úver a ktorej boli na účet poskytnuté úverové prostriedky. Z listinných dôkazov ako aj výsluchov vyplývalo, že v konaní sa jedná aj o hmotné práva a povinnosti p. K. D., ktorá mala byť v konaní označená ako žalovaná 2/, pretože ak by súd vyhovel žalobe, práva a povinnosti p. D. pre ňu vyplývajúce zo Zmluvy o úvere by boli takým rozsudkom priamo dotknuté a stalo by sa tak bez toho, aby sa jej v súdnom konaní umožnilo uplatňovať svoje práva, procesnú obranu a procesný útok, t.j. ak by súd žalobe vyhovel, odňal by jej možnosť konať pred súdom. Keďže žalovaných v konaní označuje žalobca, jedná sa v tomto sporovom konaní o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Z oznamu v Obchodnom vestníku č. 38/2018 zo dňa 22.2.2018 ako aj výsluchu K. D. súd zistil, že na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Žalobca v konaní K. D., resp. ani správcu úpadcu ako žalovaného neoznačil. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neoznačil K. D., resp. správcu úpadcu ako žalovanú 2/, preto sa jedná o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ktorú súd skúma ex offo a súd z uvedeného dôvodu žalobu zamietol.

8. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na , a a a ozrejmil, že žaloba na určenie práva bola aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym, u ktorého sa prísne selektovala jeho prípustnosť. Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek stave konania. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Súd musí mať možnosť negatívneho skúmania ex offo, teda overiť, či právny záujem, ktorý vyplýva z navrhnutých dôkazov, zodpovedá realite. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe akéhokoľvek druhu vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. V prípade žalôb o určenie právnej skutočnosti, sa v minulosti pripúšťali žaloby vo všeobecnej rovine, ak preukázal na určení právnej skutočnosti žalobca naliehavý právny záujem. V súčasnosti je daná jej prípustnosť len v prípade, ak vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žaloba bola podaná v čase účinnosti , ktorý podmienku naliehavého právneho záujmu považoval za esenciálnu súčasť určovacej žaloby, súd prvej inštancie skúmal daný naliehavý právny záujem, keďže tento nevyplýval z osobitného právneho predpisu. Súd prvej inštancie ozrejmil, že právny záujem ako podmienka procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobný petit, ktorým žalobca žiada určenie neplatnosti Zmluvy o úvere je žalobou podľa o určení právnej skutočnosti, preto je potrebné preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Zmluvy o úvere, nakoľko v prípade obchodných záväzkových vzťahov nevyplýva možnosť domáhať sa takejto neplatnosti z osobitného predpisu v zmysle ustanovenia . Podľa ods. 5.2. Zmluvy o úvere žalobca pohľadávku žalovaného z titulu Zmluvy o úvere zabezpečil vystavením blankozmenky z obsahu ktorej súd zistil, že táto je žalobcom označeným ako podnikateľom IČO: 40264513 s odkazom na číslo Zmluvy o úvere, per aval K. D.. Ďalej súd konštatoval, že medzi stranami sporu bolo nesporné, že na Okresnom súde Bratislava V sa vedie konanie, sp.zn. vo veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti žalovanému 1/ W. F. a žalovanému 2/ K. D. o zaplatenie dlžnej sumy zo zmeniek. Uvedené má súd za preukázané aj zo Žiadosti Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.7.2018, z ktorej vyplýva, že je na súde vedené konanie o zaplatenie 21.847,30 eur s príslušenstvom a odmeny zo zmenky. Vzhľadom na existenciu súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na žalobe v zmysle na určení neplatnosti Zmluvy o úvere. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sa rozhoduje o plnení zo zmenky, ktorá je zabezpečením pohľadávky zo Zmluvy o úvere, t.j. o plnení z akcesorického právneho vzťahu, preto Okresný súd Bratislava V pri rozhodovaní o žalobe posúdi aj platnosť Zmluvy o úvere ako prejudiciálnu otázku. V zmysle platnej judikatúry nie je možné sa domáhať plnenia a súčasne určenia neplatnosti právneho úkonu, nemá význam rozhodovať o neplatnosti zmluvy osobitne. Určovacia žaloba je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky znamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len prejudiciálnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Žalobca nepreukázal súdu naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o úvere, pretože nepreukázal, ako konkrétne by výrok kladného súdneho rozhodnutia ovplyvnil jeho právne postavenie, keď je zároveň žalovaný žalobou na plnenie v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V, ktorá jeho postavenie vyrieši s konečnou platnosťou. Vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu sa súd ďalej dôvodmi neplatnosti Zmluvy o úvere nezaoberal, neskúmal či v danom záväzkovom vzťahu došlo k omylu vo vôli ani zmluvným dojednaniam, ktoré by mohli byť dojednané v rozpore s dobrými mravmi a teda postihnuté neplatnosťou Zmluvy o úvere alebo jej časti. Z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na vyššie uvedenom určení neplatnosti Zmluvy o úvere súd žalobu zamietol.

10. Žalobný petit, ktorým žalobca žiadal určiť úver za bezúročný a bez poplatkov je žalobou podľa , t.j. negatívnou určovacou žalobou, ktorá môže byť úspešná v prípade unesenia dôkazného bremena v spotrebiteľských vzťahoch, nakoľko sa takým petitom môže spotrebiteľ domáhať svojej ochrany v spotrebiteľských vzťahoch v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov podľa ustanovenia ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou ( a ), preto je žaloba v tomto spore ako žaloba podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na obchodný charakter sporu nedôvodná, keďže sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah a súd prvej inštancie žalobu zamietol.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v obchodných záväzkových vzťahoch z dôvodu existencie súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. . Žalobca súdu nepreukázal, ako konkrétne by výrok kladného súdneho rozhodnutia ovplyvnil jeho právne postavenie, keď je zároveň žalovaný žalobou na plnenie v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V, ktorá jeho postavenie vyrieši s konečnou platnosťou. Naliehavý právny záujem pre tieto vzťahy nevyplýva ani z osobitného predpisu, preto súd žalobu zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a . Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie otázky právneho vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posúdiť jednoznačne ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko žalobca nemal záujem konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nemal záujem čerpať úver. Žalovaný pripravil zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, pričom žalobca nemal žiadnu možnosť zmeniť obsah tejto zmluvy, ktorý nezodpovedal vôli zmluvných strán tejto zmluvy. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie nezaoberal skutočnosťou, že v Zmluve o úvere je uvedená úplné iná istina úveru, oproti tej, ktorá bola skutočne poskytnutá, a už len takáto skutočnosť môže zakladať absolútnu neplatnosť takejto Zmluvy. Zdôraznil, že absolútnej neplatnosti sa môže domáhať ktokoľvek a v tomto prípade nie je nutné, aby na strane žalovanej vystupoval aj ďalší subjekt - účastník Zmluvy. Žalobca poukázal na predložený dôkaz, a to originál potvrdenia Československej obchodnej banky, a.s. zo dňa 27. apríla 2016 a originál výpisu z bankového účtu, číslo bankového účtu: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorých vyplýva, že skutočná výška poskytnutého úveru bola vo výške 6.000 eur, a nie 13.584 eur, ako uvádza Zmluva o úvere, a teda podľa Zmluvy o úvere nebol poskytnutý úver žalobcovi ako údajnému dlžníkovi, ale K. D. ako spoludlžníkovi v 1. rade v sume 6.000 eur, a nie v sume 13.584 eur. Žalobca považoval za nepochybné, že v danom prípade skutočná vôľa účastníkov zmluvného vzťahu nie je v zhode písomne uzatvorenou Zmluvou o revolvingovom úvere. Ako ďalej žalobca konštatoval, právny úkon je vyjadrením vôle konajúcej osoby, ktorý má určité právom predvídané následky, najmä vznik, zmenu a zánik práv alebo povinností. Účastníci Zmluvy o úvere dojednali poskytnutie úveru vo výške istiny 13.584 eur a takto vyjadrili svoju vôľu v písomnej forme, pričom taktiež bolo ich skutočnou vôľou poskytnutie úveru K. D., pričom žalobca mal byť len ručiteľom a tomuto záveru svedčí aj spôsob poskytnutia úveru, keď bol poskytnutý K. D. a nie žalobcovi, avšak aj to iba vo výške 6.000 eur. Z uvedeného vyplýva, že písomná Zmluva o úvere je v rozpore so skutočnou vôľou účastníkov Zmluvy o úvere a táto skutočnosť spôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa ustanovenia . Žalobca dal do pozornosti čl. 4, bod 4.1 ako aj čl. 1, bod 1.1 Zmluvy a konštatoval, že dohodnutý úrok, ktorý má byť ihneď splatný v deň poskytnutia úveru a ktorého výška je okrem iného v rozpore s dobrými mravmi, je obchádzaním zákona a teda spôsobuje absolútnu neplatnosť Zmluvy o úvere. Ďalej žalobca ozrejmil, že Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa a nasl. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, preto v Zmluve o úvere sú vady ako absencia najvyššej prípustnej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov a taktiež aj ročnej percentuálnej miery nákladov, ako vyplýva z údajov zverejnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky a zo Zákona o spotrebiteľských úveroch, náležitosť podľa a absencia ročnej úrokovej sadzby. Žalobca opätovne zdôraznil, že je nepochybné, že tak podľa ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch je právne postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní Zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svoje podnikateľskej činnosti, keď predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu bol len jeden predmet podnikania a to poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu a je nepochybné, že Zmluva o úvere sa netýka podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ako aj sp.zn. a zdôraznil, že na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu. Ďalej sa žalobca vo svojom odvolaní zaoberal úrokovou sadzbou úveru, pričom namietal, že v Zmluve o úvere nie je uvedená žiadna úroková sadzba, avšak reálnym výpočtom možno zistiť, že úroková sadzba úveru predstavuje 31,60 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 60,07 %. Na základe Zmluvy o úvere bol poskytnutý úver vo výške istiny 6.000 eur a to dňa 15.4.2013, pričom splatnosť úveru podľa zmenky nastala dňa 24.9.2013, a to už v sume 21.847,60 eur. Pri uvedenej dobe splatnosti úveru reálne úroková sadzba predstavuje 595,10 % ročne, čo inak môže vykazovať aj znaky úžery a prípadne aj podvodu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval žalobca výšku odplaty za poskytnutý úver, keď istina poskytnutého úveru predstavuje suma 6.000 eur, pričom úver mal byť splácaný formou pravidelných mesačných splátok v sume 283 eur mesačne, celkovo tak mal byť úver splatený v sume 13.584 eur, pričom v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Záverom žalobca dodal, že výklad právnej normy súdmi nemôže byť svojvoľný, ale musí rešpektovať základné metódy výkladových pravidiel podľa všeobecnej teórie práva, pričom v danom prípade si prvoinštančný súd osvojil výklad právnej normy, ktorý je v rozpore so základnými metódami výkladových pravidiel právnej normy. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čo má za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci samej a preto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, že Zmluva o revolvingovom úvere je neplatná, resp. je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

14. Písomným podaním zo dňa 22.5.2019 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie s tým, že na určenie neplatnosti, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy nemá žalobca naliehavý právny záujem vzhľadom na konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava V. Konštatoval, že účelom určovacej žaloby je vyriešenie spornosti v právnom vzťahu s definitívnou platnosťou. Vzhľadom na prebiehajúce konanie o zaplatenie dlhu, v ktorom ako žalobca vystupuje veriteľ, je zrejmé, že žalobcom uvádzané tvrdenia, ktoré nemajú ani oporu vo vykonanom dokazovaní, majú len prejudiciálnu povahu pre konanie a rozhodovaniu o nároku na plnenie veriteľa voči dlžníkovi. Žalobca svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zakladá na skutočnosti, že nemal záujem o úver a zmluvu o úvere podpísal s vedomým, že je ručiteľom. Žalovaný mal za to, že tvrdenia žalobcu v odvolaní sú v rozpore s obsahom zmluvy, v ktorej je uvedené, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, pričom pri uzatváraní zmluvy muselo byť žalobcovi zrejmé, v akom vzťahu uzatvára úverovú zmluvu. Zároveň finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy boli poskytnuté v prospech účtu, ktorý sám žalobca uviedol pre účely zmluvy a potvrdil správnosť tohto účtu podpisom na zmluve. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa - 380 a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

16. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s .

17. Predmetom konania je určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 169050 - 53019 zo dňa 15.4.2013, uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, resp. určenie, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Predmetnú zmluvu podpísal žalobca s vedomím, že bude ručiteľom za účelom splatenia úveru, ktorý bude poskytnutý K. D. ako dlžníkovi, nakoľko skutočnou vôľou účastníkov Zmluvy o úvere podľa žalobcu bolo, že žalovaný poskytne úver K. D. vo výške 13.584 eur, pričom v tejto súvislosti žalobcovi žiadny úver poskytnutý nebol a číslo účtu, ktoré je uvedené v Zmluve o úvere a na ktorý mali byť poukázané finančné prostriedky úveru, nie je žalobcove. Zmluva o úvere je podľa žalobcu spotrebiteľskou zmluvou podľa a nasl. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Žalobca mal za to, že nedošlo k poskytnutiu úveru, a to s poukazom na ustanovenie a nasl. a . Zároveň žalobca ozrejmil, že K. D. bol reálne poskytnutý úver len vo výške 6.000 eur a v tejto súvislosti poukázal na čl. 4, ods. 4.1 Zmluvy o úvere a čl. 1, ods. 1.1 Zmluvy a konštatoval, že takto dohodnutý úrok, ktorý má byť ihneď splatný v deň poskytnutia úveru a ktorého výška je okrem iného v rozpore s dobrými mravmi, je obchádzaním zákona a taktiež aj v rozpore s dobrými mravmi, teda spôsobuje absolútnu neplatnosť Zmluvy o úvere v súlade s ustanovením .

18. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého vzťah na základe predmetnej Zmluvy o úvere uzatvorenej podľa a nasl. je obchodno- záväzkový vzťah podľa Obchodného práva, o čom nepochybne svedčí označenie zmluvných strán v predmetnej zmluve ako aj účel zmluvy, ktorým malo byť financovanie podnikateľskej činnosti. Preto nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyriešil otázku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pričom tvrdenie žalobcu, že uvedený právny vzťah je nutné jednoznačne posúdiť ako vzťah spotrebiteľský, nie je ničím podložený. Argumentácia žalobcu, že nemal záujem konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nemal záujem čerpať úver nevyplýva z vykonaného dokazovania, a to tak zo Žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 21.3.2013 (č.l. 47) ako aj zo Zmluvy o úvere (č.l. 6), kde ako dlžník je uvedený W. F. označeným IČO: XX XXX XXX., so sídlom C., N., zapísaný v Živnostenskom registri Obvodného úradu Prievidza, reg. č. 305-6024. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že napriek skutočnosti, že na Zmluve o úvere bola K. D.H. označená ako spoludlžník č. 1, je označená ako spolužiadateľ 1 o úver a ktorej boli na účet poskytnuté úverové prostriedky, nebola žalobcom v žalobe označená ako „žalovaná 2/“, čím by jej v prípade, že by súd žalobe vyhovel, bola

odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ako jedného z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby, túto zamietol, nakoľko platí, že ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníkmi konania všetci, ktorí ju uzavreli (viď. rozhodnutia NS SR sp.zn. , ).

19. Súd prvej inštancie ďalej vyvodil, že vzhľadom na prebiehajúce konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. vo veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti žalovanému 1/ W. F. a žalovanému 2/ K. D. o zaplatenie 21.847,30 eur s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, nemá žalobca naliehavý právny záujem na žalobe v zmysle na určení neplatnosti Zmluvy o úvere, keď žalobca, ktorý je zároveň žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V, nepreukázal, ako by výrok kladného súdneho rozhodnutia v tomto konaní ovplyvnil jeho právne postavenie. V konaní vedenom pod sp.zn. sa rozhoduje o plnení zo zmenky, ktorá je zabezpečením pohľadávky zo Zmluvy o úvere, preto Okresný súd Bratislava V pri rozhodovaní o žalobe posúdi aj platnosť Zmluvy o úvere ako prejudiciálnu otázku. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že v zmenkovom konaní sp.zn. , v rámci ktorého môže žalobca namietať všetky kauzálne námietky, bude vyriešený obsah spornosti daného právneho vzťahu.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že naliehavý právny záujem je nevyhnutným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie a povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu, odvolací súd prisvedčil záveru súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem v danom prípade absentuje. Žalobca neosvedčil svoj naliehavý právny záujem, keď nepreukázal potrebu určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a žiadnym spôsobom nevysvetlil, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp.zn. ), pričom účelom podmienky naliehavého právneho záujmu je práve zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre účastníkov. Odvolací súd dodáva, že ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (rozhodnutia NS SR sp.zn. , , ).

21. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obsah odvolania žalobcu nesmeroval voči dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutiu, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu zamietol, jeho závermi sa žalobca vôbec nezaoberal. Žalobca tak neuviedol žiadne vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. Zároveň má odvolací súd za to, že v konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. Obsah odvolania žalobcu tak nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

22. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa . Keďže rozsudok súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za vecne správny, pričom dôvody uvedené v odvolaní neboli spôsobilé túto správnosť spochybniť alebo vyvrátiť, potvrdil ho podľa a .

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).