Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/76/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Ľ. Ď., O. XXX, O., zastúpeného S. T. G. &. Q.., D..O..M.., IČO: XX XXX XXX, G. X, J., proti žalovanej: T. G., S..D.. E. W. N., IČO: XX XXX XXX, Š. XX, J., o zaplatenie poistného plnenia v sume 3.491,40 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.03.2019, č.k. -254, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.05.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.491,40 eura titulom poistného plnenia zo škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.05.2014. Dôvodil, že so žalovanou uzatvoril dňa 27.02.2014 zmluvu o havarijnom poistení motorových vozidiel (ďalej len „poistná zmluva“), ktorej predmetom bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla zn. E. G. S. D., EČV: T. XXXAZ (ďalej len „motorové vozidlo“), so začiatkom poistenia dňa 11.02.2014. Dňa 23.05.2014, okolo 22.00 hod. nastala škodová udalosť, keď na hlavnej ceste za obcou T. L. T., časť J., z pravej strany vbehlo žalobcovi do cesty zviera, pravdepodobne srna, do ktorého narazil pravou stranou vozidla. Pri vyhýbaní sa zvieraťu žalobca následne narazil ľavou stranou vozidla do lesného stroja, ktorý bol odstavený mimo cesty na jej ľavom okraji, bez osvetlenia a výstražného označenia. Pri tejto škodovej udalosti boli poškodené niektoré časti motorového vozidla, a to pravý predný blatník, predná kapota, predný nárazník, pravé predné svetlo, predné a zadné dvere na ľavej strane, ľavý zadný blatník a ľavý zadný nárazník. Žalobca oznámil škodovú udalosť žalovanej písomne dňa 11.06.2014, pričom deklarované poškodenia dal opraviť v spoločnosti A. K. D..O..M.., ktorá mu za opravu vyúčtovala faktúrou č. XXXX XXXX zo dňa 06.06.2014, splatnou do 20.06.2014, sumu 3.491,40 eura (bez DPH), ktorú žalobca uhradil a následne ju dňa 13.06.2014 predložil žalovanej. Uhradená suma 3.491,40 eura, okrem ceny za opravu poškodených častí vozidla, pozostávala aj z ceny za prenájom motorového vozidla v období od 30.05.2014 do 05.06.2014 v sume 600 eur; prenájom vozidla bol vykonaný v súlade s článkom 20 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ďalej aj ako „VPP“). Žalovaná dňa 23.07.2014 žalobcovi oznámila, že ukončila likvidáciu škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia. Dôvodom bola skutočnosť, že žalobcom uvádzané poškodenia motorového vozidla nemohli vzniknúť spôsobom uvedeným žalobcom v oznámení o vzniku škodovej udalosti (poškodenie ľavej strany vozidla nemohlo z technického hľadiska nastať pri predmetnej škodovej udalosti). Žalobca s predmetným záverom žalovanej nesúhlasil, majúc za to, že

mu prináleží poistné plnenie v sume zodpovedajúcej oprave poškodeného vozidla v súlade s článkom 2 písm. b) VPP, pretože k poškodeniu motorového vozidla došlo jeho nárazom na prekážku (zver, lesný stroj). Žalobca ohlásil škodovú udalosť prostredníctvom formulára žalovanej, s obmedzeným priestorom na opísanie jej priebehu, pričom žalovaná si od neho nevyžiadala doplňujúce informácie, keď vychádzala len z tých uvedených v tlačive. Žalobca zaplatil celú vymáhanú sumu autoservisu dňa 26.11.2014.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že žalobca ako poistník, uzatvoril so žalovanou dňa 27.02.2014 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla v jeho vlastníctve. Písomným oznámením zo dňa 11.06.2014, doručeným žalovanej dňa 13.06.2014, žalobca oznámil žalovanej vznik škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 23.05.2014, okolo 22.00 hod., a to tak, že na hlavnej ceste za obcou T. L. T., časť J., z pravej strany vbehlo žalobcovi do cesty zviera, pravdepodobne srna, do ktorého narazil pravou stranou vozidla. Pri vyhýbaní sa zvieraťu následne narazil ľavou stranou vozidla do lesného stroja, ktorý bol odstavený mimo cesty na jej ľavom okraji, bez osvetlenia a výstražného označenia. Žalobca bol v tom čase vo vozidle sám a ku škodovej udalosti neprivolal políciu. Predmetným oznámením si žalobca zároveň u žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie poistného plnenia. Žalovaná v rámci šetrenia škodovej udalosti oslovila odborného technika spoločnosti D., D..O..M.. za účelom posúdenia možnosti jej vzniku a priebehu, z ktorého konajúci súd zistil, že poškodenie pravej prednej časti vozidla mohlo byť spôsobené stretom s lesnou zverou, pretože stopy po kontakte a rozsah poškodenia možno priradiť tlaku vyvolanému nárazom zvieraťa. V lomoch zvyškov čírej časti pravej prednej strany vozidla (svetlomet) sa nachádzali štetiny zodpovedajúce srne alebo podobnému zvieraťu. Poškodenia na ľavej strane vozidla zodpovedali nabehnutiu na ostrú kovovú hranu vo veľmi malej rýchlosti pri jazde vpred s natočenými kolesami do ľavej strany. Toto poškodenie vozidla považoval technik za iný nehodový dej ako stret so zvieraťom; žalobca pravdepodobne obchádzal prekážku. Žalovaná preto ukončila likvidáciu poistnej udalosti bez nároku na poistné plnenie, odvolávajúc sa na článok 12, bod 14 písm. a) VPP; mala za to, že žalobca uviedol nepravdivé skutočnosti týkajúce sa priebehu škodovej udalosti, nekorešpondujúce so škodou vzniknutou na vozidle. Žalobca odovzdal motorové vozidlo po jeho obhliadke autoservisu A. K. D..O..M.. za účelom jeho opravy, pričom opravené vozidlo prevzal dňa 06.06.2014. Predmetná spoločnosť vyúčtovala žalobcovi za opravu poškodených častí vozidla (predný nárazník, pravé predné svetlo, pravý predný blatník, ľavé predné dvere, tesnenie na ľavých predných dverách, kryt dverí ľavých predných, ľavé zadné dvere, tesnenie na ľavých zadných dverách, ľavé zadné dvere, lakovanie, materiál, práca) a za prenájom náhradného vozidla sumu 3.491,40 eura (bez DPH) faktúrou č. XXXX XXXX zo dňa 06.06.2014, ktorú žalobca uhradil dňa 26.11.2014.

4. Konajúci súd ďalej zo súkromného znaleckého posudku znalca W.. G. T., č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2017 zistil, že „ku škode na pravej prednej a ľavej bočnej časti vozidla v celom rozsahu spôsobenom ako je popisovaný priebeh poškodenia, nemohlo dôjsť, keďže nemohlo dôjsť k poškodeniu predného nárazníka, a to jeho vytrhnutím z uloženia s blatníkom na pravej strane zboku. K nárazu so srnou malo dôjsť spredu, preto spredu pôsobila nárazová sila, avšak súbežne s pozdĺžnou osou vozidla, na prednom nárazníku spredu, neboli stopy po kontakte so srnou, nárazník nebol na uložení s blatníkom v pozdĺžnom smere posunutý, a na pravej strane zboku bol vytrhnutý z uloženia silovým pôsobením zboku. Technicky tiež nesúvisela súvislá krivá ryha na ľavej strane vozidla - na zadných dverách, zadnom blatníku a zadnom nárazníku, ktorá mohla vzniknúť len v prípade, ak by sa pohybovalo tak vozidlo, ako aj prekážka. Rozsah a charakter poškodenia vozidla teda korešpondoval s popisom jeho vzniku a priebehu tak ako ho popisoval žalobca, len čiastočne.“

5. Zo záverov súkromného znaleckého posudku znalca K.. W.. W. Y., č. 66/2017 zo dňa 10.12. 2017 vyplynulo, že na základe vyhodnotenia tak primárnej zrážky vozidla s neznámou lesnou zverou, ako aj následnej sekundárnej zrážky vozidla so strojom neznámeho technického prevedenia a značky, spôsobom interpretovaným žalobcom v oznámení o vzniku a priebehu škodovej udalosti, nebola vo vzťahu k charakteru a rozsahu poškodenia vozidla z technického hľadiska splnená podmienka geometrickej a energetickej korešpondencie poškodenia, resp. znalec nemohol všetky dominantné poškodenia zdôvodniť technickými argumentmi, a teda vyslovil vážne technické pochybnosti o príčinnej súvislosti vzniku poškodení s predmetnou škodovou udalosťou. Mechanizmus, ktorý mal poškodenia spôsobiť, nezodpovedal tým, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s deklarovaným priebehom nehody. V doplnku č. 1 znaleckého posudku č. 66/2017, číslo úkonu 11/2019 zo dňa 28.02.2019, znalec konštatoval, že z výsluchu žalobcu nevyplynuli žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť použité ako technické argumenty zdôvodňujúce deklarovaný priebeh kolíznej situácie žalobcom.

Výpoveď žalobcu teda neobsahovala také prvky, ktoré by boli dôvodom na prehodnotenie technickej analýzy vzniku zdokumentovaných poškodení, resp. záverov uvedených v súkromnom znaleckom posudku č. 66/2017.

6. So zreteľom na skutočnosť, že žalovaná, s poukazom na článok 12, bod 14 písm. a) VPP, odmietla vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, považoval súd prvej inštancie za sporné, či škodová udalosť, tak ako ju opísal žalobca pri jej ohlásení, skutočne nastala opísaným spôsobom alebo inak (čo aj len čiastočne) a aké poškodenia na motorovom vozidle v jej súvislosti vznikli, prípadne, či časť poškodení vozidla vznikla pri inej škodovej udalosti. Iba ak by žalobca preukázal, že ku škodovej udalosti došlo v celom rozsahu tak ako ju opísal v hlásení škodovej udalosti, bol by daný právny základ na výplatu poistného plnenia. Vykonaným dokazovaním, najmä súkromným znaleckým posudkom znalca W.. W. Y. a jeho doplnenia č. 1, dospel konajúci súd k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi deklarovaným poškodením vozidla a škodovou udalosťou; škodovú udalosť zo dňa 23.05.2014 preto nepovažoval za poistnú udalosť, na základe ktorej by mu vznikol nárok na zaplatenie poistného plnenia podľa (ďalej len „“). Zo záverov označeného znaleckého posudku pritom vyplynulo, že vyhodnotením tak primárnej zrážky vozidla s neznámou lesnou zverou, ako aj následnej sekundárnej zrážky vozidla so strojom neznámeho technického prevedenia a značky spôsobom, interpretovaným žalobcom, nebola po technickej stránke, vo vzťahu k charakteru a rozsahu poškodenia jednotlivých dielov, splnená podmienka geometrickej a energetickej korešpondencie; znalec nemohol všetky dominantné poškodenia technickými argumentmi zdôvodniť. Mechanizmus, ktorý mal deklarované poškodenia spôsobiť tak nezodpovedal poškodeniam, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s deklarovaným priebehom nehody. Vzhľadom na závery tohto súkromného znaleckého posudku a jeho doplnenia, súd prvej inštancie žalobu ako právne nedôvodnú, za súčasnej aplikácie až 4 v celom rozsahu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s (ďalej len „“) tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa a a navrhol ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nesprávne ustálil, že popis priebehu škodovej udalosti nie je v súlade s poškodeniami vozidla. Pritom z vyjadrenia odborného technika spoločnosti D. D..O..M.., ktorý pre žalovanú vykonal ohliadku motorového vozidla bezprostredne po vzniku škodovej udalosti a zistil jeho poškodenia, vyplýva, že poškodenie pravej prednej časti vozidla mohlo byť spôsobené stretom so zverou, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia je možné priradiť tlaku vyvolanému nárazom zvieraťa. V lomoch zbytkov čírej časti pravého predného svetlometu sa nachádzali štetiny zodpovedajúce srne, či podobnému zvieraťu. Pokiaľ išlo o poškodenia ľavej strany, tieto zodpovedali nabehnutiu na ostrú kovovú hranu vo veľmi malej rýchlosti pri jazde vpred s natočenými kolesami do ľavej strany. Toto poškodenie považoval technik za iný nehodový dej ako stret so zverou, zrejme za obchádzanie prekážky. Tieto závery technika spoločnosti D. D..O..M.. podľa mienky žalobcu potvrdzovali, že poškodenie motorového vozidla mohlo byť spôsobené stretom so zverou, pričom súčasne nevylučovali, že poškodenie na ľavej strane vozidla mohlo nasledovať po strete vozidla so zverou. Zároveň i podľa znaleckého posudku č. 201702499195, vypracovaného na žiadosť žalovanej znalcom W.. G. T., vyplynulo, že ak poškodenia vozidla pochádzali z kontaktu so srnou, je možné že ku ich stretu došlo polovicou pravej šírky vozidla, čo zodpovedalo dĺžke trupu dospelej srny; zároveň, na okrajoch rozbitého skla svetlometu bolo badať viditeľné chumáče hnedej srsti. Závery tohto znalca teda nevylúčili, že poškodenie vozidla mohlo nasledovať po jeho strete s lesnou zverou. Oba žalovanou predložené dokumenty tak podľa žalobcu pripustili, že časť poškodení motorového vozidla mohla byť spôsobená zrážkou s lesnou zverou, a preto žalobca nesúhlasil so závermi konajúceho súdu o neexistencii právneho základu pre výplatu poistného plnenia, resp. jeho časti. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí zo znaleckého posudku č. 66/2017, znalca K.. W.. W. Y., žalobca uviedol, že tento bol vypracovaný viac ako tri a pol roka po vzniku škodovej udalosti a vykazoval známky jednostrannosti a neobjektívnosti, nakoľko ho znalec vypracoval bez súčinnosti s ním, len na základe informácií žalovanej a na podklade poskytnutej fotodokumentácie. Zároveň mal za to, že jeho závery sú odlišné od tých prezentovaných odborným technikom spoločnosti D. D..O..M.. a znalcom W.. G. T. v znaleckom posudku č. XXXXXXXXXXXX, keďže znalec K.. W.. W. Y. uviedol, že posudok vypracoval

len na základe predloženej fotodokumentácie a nedisponoval parametrami, ktoré by mu umožňovali previesť komplexné posúdenie celej dopravnej nehody.

9. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom konajúceho súdu o tom, že udalosť zo dňa 23.05.2014 nemožno považovať za poistnú udalosť, na základe ktorej by mu vznikol nárok na zaplatenie poistného plnenia. Prijatý záver nevyplýval zo skutkových tvrdení žalovanej, ktorá takú skutočnosť v priebehu konania netvrdila, nakoľko odmietla poskytnúť poistné plnenie s poukazom na článok 12, bod 14 písm. a) VPP, v zmysle ktorého je oprávnená zamietnuť poistné plnenie, ak poistník, poistený alebo oprávnená osoba uvedie nepravdivé alebo neúplné podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti. Žalovaná výslovne uviedla, že podľa fotodokumentácie a obhliadky poškodeného motorového vozidla je z technického hľadiska neprijateľné preukázané poškodenie, pri takom priebehu vzniku škodovej udalosti ako nahlásil v oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia. Súd prvej inštancie, limitovaný skutkovými tvrdeniami strán, ktoré nenamietali, že by udalosť zo dňa 23.05.2014 nebola poistnou udalosťou, prezentoval opačný záver. Žalobca si pritom uplatnil nárok na poistné plnenie s poukazom na článok 2, písm. a) VPP, nakoľko k poškodeniu jeho motorového vozidla došlo nárazom na prekážku, čo žalovaná nepopierala, keď odmietla poistné plnenie z dôvodu čiastočnej nepravdivosti, resp. neúplnosti skutočností ním uvádzaných, ktoré mali mať vplyv na vznik a priebeh poistnej udalosti. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že žalovaná oprela svoje stanovisko o odôvodnenie vzniku a priebehu poistnej udalosti, ktoré uviedol na troch riadkoch predtlačeného tlačiva a o stanovisko odborného technika D. D..O..M.., ktorého závery však jeho tvrdeniam nijako neodporovali. Na uvedenom základe mal za to, že udalosť zo dňa 23.05.2014 je poistnou udalosťou v zmysle článku 3, bod 1 VPP, s ktorou je spojený vznik povinnosti žalovanej plniť.

10. V ďalšom žalobca zdôraznil, že poistná zmluva, ktorú so žalovanou uzavrel, má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle . Žalovaná včlenila do článku 12, ods. 14 VPP ustanovenie o možnosti zamietnuť poistné plnenie, ktoré je v rozpore s kogentným ustanovením . Predmetné zákonné ustanovenie totiž umožňuje poisťovni len znížiť, ale nie úplne odmietnuť, poistné plnenie za predpokladu splnenia zákonom požadovanej podmienky, a to vedomého porušenia povinností definovaných v a poistníkom, ktoré porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. Žalovaná bola povinná preukázať splnenie týchto podmienok, čo napokon potvrdzovala i súdna judikatúra (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Žalobca mal za to, že si svoje povinnosti, uložené zákonom a VPP, riadne splnil, keďže žalovanej bez zbytočného odkladu písomne oznámil poistnú udalosť, dal pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu a zároveň predložil potrebné doklady. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany, považujúc dojednanie v článku 12, ods. 14 VPP za rozporné s , a tým za neplatné, mal žalobca za to, že žalovaná nebola oprávnená zamietnuť výplatu poistného plnenia.

11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v rámci súdneho konania požiadala o vypracovanie súkromného znaleckého posudku, ktorý vypracoval K.. W.. W. Y., znalec z odboru doprava cestná, strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave. Z jeho obsahu vyplýva, že je technicky neprijateľné, aby hodnoty rýchlosti vozidla vygenerovali zdokumentované poškodenia, pričom pri takejto rýchlosti by strhnutie volantu doľava malo prvky, ktorý by viedli k možnosti zabrániť zrážke s neznámym strojom. Znalec považoval za netypické pre charakter zrážky s lesnou zverou poškodenie svetlometu, vrátane poškodenia pravého predného blatníka v mieste svetlometu, pričom za technicky neprijateľné hodnotil i poškodenie spôsobené pohybom celého svetlometu pri náraze. V mieste možného kontaktu s telom zvieraťa sa nenachádzali typické otery, prípadne stopy po skle a inom organickom materiáli. Pokiaľ išlo o výrazné devastačné poškodenie, toto malo prvky dodatočného poškodenia, čo potvrdzovali hrany materiálu orientované smerom von, a nie dovnútra, v smere pôsobenia rázovej sily; toto poškodenie preto nemožno zdôvodniť technickými argumentami, rovnako ako povrchové poškodenia - škrabance, ktoré mali stochastický charakter a nemohli byť stotožnené s pohybom vozidla okolo pevnej prekážky, mali prvky úmyselného dodatočného poškodenia. Aj keď podľa znalca nebol známy charakter a rozmer tak primárnej, ako aj sekundárnej zrážky, mechanizmus, ktorý spôsobil zdokumentované poškodenia, vo vzťahu k ich geometrickej korešpondencii nezodpovedal mechanizmu a priebehu tak ako ho uvádzal žalobca, čo možno interpretovať tak, že nevznikli v rozsahu a v príčinnej súvislosti s deklarovanou dopravnou nehodou. Poškodenia boli vygenerované iným mechanizmom, ktorý mal prvky dodatočného poškodenia;

preto znalec konštatoval nemožnosť preukázať geometrickú korešpondenciu predmetných poškodení, resp. nemožnosť ich zdôvodniť technickými argumentmi. Ak by došlo k zrážke s lesnou zverou, tak ako uvádzal žalobca, muselo by dôjsť k úhynu, resp. k ťažkému zraneniu zvieraťa a vozidlo by bolo poškodené v minimálnom rozsahu, a nie v tom, vyplývajúcom z fotodokumentácie. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, znalec konštatoval, že všetky identifikované poškodenia na motorovom vozidle mali charakter a rozsah, ktorý nie je možné technickými argumentami zdôvodniť, a teda vyslovil vážne technické pochybnosti o príčinnej súvislosti vzniku týchto poškodení s predmetnou škodovou udalosťou. Na tieto závery pritom nemala vplyv výpoveď žalobcu, z ktorej nevyplývali žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť použité ako technické argumenty zdôvodňujúce deklarovaný priebeh kolíznej situácie. Pokiaľ žalobca namietal, že znalec vypracoval znalecký posudok s odstupom tri a pol roka od dopravnej nehody, žalovaná poukázala na to, že platná právna úprava nijako časovo neohraničuje vypracovanie znaleckého posudku, pri ktorom znalec vychádzal len zo skúmania objektívnych skutočností, a preto i jeho závery nemali charakter subjektívnych tvrdení; znalec pri jeho vyhotovení postupoval nezávisle, nestranne, a preto o jeho objektívnosti nemožno mať žiadne pochybnosti. Vzhľadom na spornosť vzniku škody, jej priebehu a ďalších skutočností bolo pritom na mieste dať vypracovať znalecký posudok; jeho závery žalobca v priebehu konania nijakým spôsobom nevyvrátil, hoci sa pred podaním žaloby dozvedel, že nie je ochotná mu poskytnúť poistné plnenie. Obstaraním vlastného znaleckého posudku pritom žalobca mohol spochybniť skutočnosti uvedené v znaleckom posudku ňou predloženom. Žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, nepredložil ani len policajnú správu, nakoľko políciu na miesto nehody neprivolal, pričom jednoznačne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi deklarovaným poškodením vozidla a škodovou udalosťou, čo napokon správne konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku konajúci súd. Na uvedenom základe žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.09.2019 zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní. S poukazom na stanovisko odborného technika spoločnosti D., D..O..M.., ktoré žalovaná doplnila o konštatovanie, že poškodenia na ľavej strane vozidla nemohli byť spôsobené nárazom zvieraťa, a preto je technicky neprijateľné, aby pri takom priebehu škodovej udalosti došlo k predmetným poškodeniam, žalobca zdôraznil, že v priebehu súdneho konania, ani predtým, netvrdil, že by poškodenia na ľavej strane vozidla mali byť spôsobené nárazom zvieraťa; výslovne totiž uvádzal, že z ľavej strany narazil do poľnohospodárskeho alebo lesného stroja. Žalovaná mu teda odmietla poskytnúť poistné plnenie v rozpore so stanoviskom odborného technika D., D..O..M.., ako aj so závermi znalca W.. G. T., ktorý potvrdil, že k poškodeniu motorového vozidla tak ako uviedol, s výnimkou čiastočného poškodenia, mohlo dôjsť, pričom zároveň nevylúčil, že čiastočné poškodenie mohlo nasledovať po strete vozidla s lesnou zverou. Dôkazy, na ktoré sa odvolával teda pripustili, že k poškodeniu jeho motorového vozidla mohlo dôjsť tak, ako to prvotne oznámil na tlačive žalovanej. Pokiaľ išlo o závery znalca K.. W.. W. Y., ku ktorým dospel v znaleckom posudku č. 66/2017, žalobca opätovne poukázal na to, že k nim znalec dospel na základe fotodokumentácie v elektronickej forme, bez disponovania s parametrami umožňujúcimi previesť komplexné posúdenie celej dopravnej nehody. Naviac, jeho závery boli v rozpore s tými, prezentovanými v starších dokumentoch predložených žalovanou.

13. Žalovaná v replike zo dňa 21.08.2019 zotrvala na skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach. Mala za to, že stanovisko odborného technika spoločnosti D. D..O..M.. potvrdilo, že poškodenia na ľavej strane vozidla nemohli byť spôsobené nárazom zvieraťa. Škodovú udalosť uzavrela bez poskytnutia poistného plnenia, keďže žalobca nepreukázal technickú prijateľnosť vzniknutých poškodení s priebehom škodovej udalosti. Uvedené napokon potvrdil i znalecký posudok K.. W.. W. Y. č. 66/2017, ktorý mal v konaní najväčšiu dôkaznú váhu a nebol žalobcom žiadnym spôsobom vyvrátený, hoci žalobca už pred podaním žaloby mal vedomosť, že nie je ochotná mu z poistnej zmluvy plniť. Obstaraním vlastného znaleckého posudku by žalobca mohol spochybniť dôkaznú situáciu, avšak v priebehu konania nenavrhol žiadne dôkazy, a to ani na vyvrátenie skutočností uvedených v znaleckom posudku K.. W.. W. Y.. Žalobca tak nepreukázal príčinnú súvislosť medzi deklarovaným poškodením vozidla a škodovou udalosťou.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.09.2021 ( v spojení s ).

15. Podľa právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

16. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

17. Preskúmaním súdneho spisu, so zohľadnením odvolacej argumentácie žalobcu, sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa tento zaoberal posudzovaním dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.491,40 eura, keď správne skúmal, či žalobca preukázal, že v dôsledku ním popísaného priebehu škodovej udalosti došlo k vzniku zistených a následne opravených poškodení motorového vozidla, a teda, či mu žalovaná dôvodne odmietla vyplatiť poistné plnenie. Dospel pritom k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania príčinnej súvislosti medzi deklarovanými poškodeniami motorového vozidla a škodovou udalosťou tak, ako ju opísal v oznámení o vzniku škodovej udalosti a napokon i v žalobe. Uvedené konajúci súd zaujal s odvolávaním sa najmä na závery znaleckého posudku K.. W.. W. Y. č. 66/2017 a jeho doplnenia č. 1, ktoré namietal žalobca v odvolaní poukazujúc na to, že znalecký posudok bol vypracovaný po viac ako tri a pol roka od vzniku škodovej udalosti, znalec v ňom posudzoval vzťah medzi nehodovým dejom a vzniknutými poškodeniami vozidla len na základe dostupného spisového materiálu a fotodokumentácie, a preto mu tieto neumožňovali komplexne posúdiť celú dopravnú nehodu. Zároveň, žalobca namietal, že konajúci súd nevzal do úvahy závery odborného technika spoločnosti D. D..O..M.., ktoré potvrdzovali, že poškodenia motorového vozidla mohli byť spôsobené stretom s lesnou zverou, hoci tie na ľavej strane vozidla boli dôsledkom iného nehodového deja, a teda nevylúčil, že opísaný dej mohol nasledovať po zrážke s lesnou zverou. Konajúci súd nezohľadnil ani závery znalca W.. G. T., prezentované v znaleckom posudku č. XXXXXXXXXXXX, ktorý pripustil, že rozsah a charakter poškodenia motorového vozidla korešpondoval s popisom jeho vzniku a priebehu ako ho uviedol len čiastočne, keď v tomto smere neuznal poškodenie predného nárazníka na pravom boku a vznik súvislej kryhy na ľavej strane vozidla.

18. K uvedenému odvolací súd udáva, že vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku možno prisvedčiť žalobcovi, že i keď vyjadril určité námietky proti znaleckému posudku č. 66/2017, vrátane jeho doplnenia č. 1, súd prvej inštancie na tieto nereagoval a nezaoberal sa nimi, a to vo väzbe na prezentované závery odborného technika spoločnosti D. D..O..M.., ako i znalca W.. G. T.; táto okolnosť však nespôsobila nesprávnosť napadnutého rozhodnutia ako celku.

19. Z námietok žalobcu proti znaleckému posudku K.. W.. W. Y. je zjavné, že nimi nenapádal jeho formálne nedostatky (ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok stanovených v o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch), keď spochybňoval závery, ku ktorým znalec dospel, zohľadniac pritom podklady použité pri riešení uloženej znaleckej úlohy. Z obsahu znaleckého posudku pritom vyplýva, že znalec na vypracovanie znaleckého posudku použil kompletný spisový materiál týkajúci sa škodovej udalosti, vrátane oznámenia o vzniku škodovej udalosti, fotodokumentáciu, záznam z obhliadky vozidla, pričom dostupné údaje analyzoval počítačovým programom pre simulačnú analýzu dopravných nehôd G. Q. XX.0, a podporil ich odbornými databázovými programami a odbornou literatúrou. Zistenia, ku ktorým znalec znaleckou činnosťou dospel, preveril i s ohľadom na výpoveď žalobcu v konaní, a to v doplnení č. 1 k znaleckému posudku, uzatvárajúc, že jeho výpoveď nemala vplyv na ním zistené skutočnosti a prezentované závery. I keď znalec v znaleckom posudku konštatoval absenciu základných parametrov potrebných pre posúdenie vzniku a možného priebehu nehodového deja, t.j. jeho technickej prijateľnosti a znalecké dokazovanie zúžil na posúdenie charakteru a rozsahu zdokumentovaného poškodenia a mechanizmu, ktorý tieto mohol spôsobiť, zároveň uviedol, že v kontexte uvedeného mohol posúdiť technickú prijateľnosť interpretácie kolíznej situácie účastníkom nehody, vrátane plauzibility nehody. Pokiaľ žalobca tieto skutočnosti namietal, treba uviesť, že neoznačil iné podklady, príp. fotodokumentáciu, ktorá bola obsahom súdneho spisu a znalec ju mal použiť pri vypracovaní znaleckého posudku a ktorá mohla mať vplyv na prezentované závery. Zároveň žalobca neuviedol iné, doplňujúce informácie, ktorými mal disponovať a ktoré by prípadne mohli zvrátiť úsudok, ku ktorému dospel znalec odborným posúdením. Napokon, vychádzajúc z obsahu doplnenia č. 1 znaleckého posudku je zrejmé, že znalec K.. W.. W. Y. zapracoval do nálezovej časti, rozhodujúcej pre zodpovedanie znaleckej úlohy, i výpoveď žalobcu

na pojednávaní zo dňa 20.02.2018, ktorú hodnotil ako všeobecnú, nekonkrétnu, bez základných skutočností, ktoré si vodič pri dopravnej nehode zapamätá. Jeho výpoveď teda nemala vplyv na posúdenie technickej prijateľnosti deklarovaného priebehu dopravnej nehody. Je pritom irelevantné, či znalec vypracoval znalecký posudok s väčším alebo menším časovým odstupom od škodovej udalosti, keďže rozhodujúce podklady a informácie, zachytené v listinnej alebo obrazovej podobe, mal k dispozícii; ich pravdivosť žalobca nijako nespochybnil.

20. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s prezentovanými odbornými závermi znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť relevantné dôkazné prostriedky tieto vyvracajúce. Žalobcu ako stranu sporu totiž zaťažuje dôkazné bremeno pre každé tvrdenie súvisiace s následnou rozhodovacou činnosťou konajúceho súdu, a preto nebolo postačujúce, aby vzniesol iba určité subjektívne tvrdenia, príp. pochybnosti k záverom znaleckého posudku, bez ich podpory v dôkazných prostriedkoch, ktoré by vyvrátili alebo spochybnili závery znalca (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 10/2015, pod číslom 102); také žalobca v konaní nepredložil, a teda nevyvrátil správnosť záverov, ku ktorým dospel znalec K.. W.. W. Y. v znaleckom posudku č. 66/2017, v spojení s jeho doplnením č. 1. Tieto závery pritom nebolo spôsobilé vyvrátiť stanovisko k posúdeniu možnosti vzniku poškodenia škodovej udalosti od spoločnosti D. D..O..M.., z ktorého nie je zrejmé, kto ho vypracoval, na základe akých podkladov, a teda či ide o odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby v zmysle a napokon ani súkromný znalecký posudok č. XXXXXXXXXXXX znalca W.. G. T.. Ten pri vypracovaní znaleckého posudku, na rozdiel od znalca K.. W.. W. Y., neposudzoval geometrickú a energetickú korešpondenciu jednotlivých poškodení vzhľadom na deklarovaný priebeh škodovej udalosti, rovnako ako neposudzoval plauzibilitu (prijateľnosť) nehodového deja. Súd prvej inštancie teda oprávnene vychádzal zo záverov prezentovaných v znaleckom posudku K.. W.. W. Y., v ktorých tento, zohľadniac dostupné podklady, vrátane výpovede žalobcu, predostrel analýzu nehodového deja, vrátane analýzy technickej prijateľnosti vzniku jednotlivých poškodení motorového vozidla. Hoci táto otázka bola v konaní sporná, žalobca nepredložil žiaden iný relevantný dôkazný prostriedok preukazujúci opak záverov znaleckého posudku K.. W.. W. Y., t.j. že pre poškodenie vyhodnocovaných dielov motorového vozidla, vo vzťahu k charakteru a rozsahu poškodenia, nebola splnená podmienka geometrickej a energetickej korešpondencie. Mechanizmus, ktorý mal predmetné poškodenia spôsobiť nezodpovedal poškodeniam, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s deklarovaným priebehom nehody. Znalecký posudok pritom obsahoval všetky formálne náležitosti, závery uvedené v posudkovej časti boli náležite odôvodnené, podložené obsahom samotného nálezu, pričom je nepochybné, že znalec vysvetlil východiská, ako i úvahy, na základe ktorých dospel k prijatým záverom. Znalec vyčerpal v celom rozsahu zadanú úlohu a prihliadal ku všetkým skutočnostiam, zachyteným i v listinách a fotodokumentácii tvoriacej obsah súdneho spisu, vrátane výpovede žalobcu. Znalecký posudok K.. W.. W. Y. preto i odvolací súd hodnotil ako objektívny, presvedčivý a logicky odôvodnený.

21. Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi deklarovaným poškodením motorového vozidla a ním popísaným priebehom škodovej udalosti, a teda nenaplnil predpoklad existencie poistnej udalosti v zmysle ustanovenia právo, ako skutočnosti (udalosti), s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa (žalovanej) plniť. Túto okolnosť pritom žalovaná od počiatku uvádzala ako dôvod odmietnutia poistného plnenia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na stanovisko žalovanej k škodovej udalosti zo dňa 27.06.2014 (č.l. 63), podľa ktorého je z technického hľadiska neprijateľné preukázané poškodenie pri takom priebehu vzniku škodovej udalosti, ako bolo žalobcom nahlásené. Na tomto stanovisku žalovaná zotrvala i v odpovedi k predžalobnej výzve zo dňa 11.03.2015 (č.l. 69) a napokon i vo vyjadrení k žalobe (č.l. 45 a nasl.) a v ústnych prednesoch a písomných vyjadreniach prezentovaných v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie, vychádzajúc i zo skutkových tvrdení strán sporu a vykonaných dôkazov, potom nedospel k záveru, ktorý by z nich nevyplýval. Hoci žalovaná vo svojich stanoviskách (zo dňa 27.06.2014, zo dňa 11.03.2015), i vo vyjadrení k žalobe poukazovala i na článok 12, bod 14 VPP, ktorý pojednáva o zamietnutí poistného plnenia pre uvedenie nepravdivých alebo neúplných podstatných skutočností, rozhodujúcim je to, že neuznávala existenciu príčinnej súvislosti medzi poškodeniami motorového vozidla a žalobcom popísaným priebehom škodovej udalosti. V tejto súvislosti je potom irelevantná argumentácia žalobcu o neplatnosti dojednania v článku 12, bod 14 VPP z dôvodu jeho rozporu s ustanovením . Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie totiž k záveru o nemožnosti poskytnutia poistného plnenia pre absenciu príčinnej súvislosti medzi deklarovanými poškodeniami vozidla a škodovou udalosťou; pre tento záver je potom nepodstatné,

či žalovaná zakomponovala do poistnej zmluvy také dojednanie, na základe ktorého by nad rámec zákonných dôvodov bola oprávnená odmietnuť/zamietnuť poistné plnenie.

22. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie zistil v miere potrebnej skutkový stav veci, tento i správne právne posúdil a konštatujúc, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku na výplatu poistného plnenia v sume 3.491,40 eura, jeho žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd nepovažoval žalobcom v odvolaní uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, a preto rozhodol tak, že napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle potvrdil.

23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).