Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6CoP-29-2021.pdf
PDF · 87.73 KB
Case nature
Subarea
6CoP/29/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O.: X., nar. XX. XX. XXXX a S., nar. XX. XX. XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, deti rodičov: otca O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., J. F. XXX/XX a matky N. O. M., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom Y., E. I. XX, zast. JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom Levice, Jána Hollého 11, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 19. júla 2021, č. k. 17P/146/2020-85, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 230, § 324 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 330 ods. 1, § 331 ods. 2, § 332 ods. 1, § 329 ods. 3 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), § 2 ods. 1 veta prvá, § 360 ods. 1, § 366 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“). V odôvodnení ďalej uviedol, že matka aj v poradí v druhom návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, súdu doručenom dňa 17. 06. 2021, opísala totožný skutkový stav, ako pri prvom návrhu. Opätovne poukázala na agresívne správanie otca voči nej, ktoré doplnila predložením lekárskej správy, potvrdením o oznámení priestupku a listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa k začatiu trestného stíhania vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, v ktorom matka vystupuje v pozícii poškodenej. Opakovane uvádzala, že jej otec neumožňuje styk s deťmi v širšom rozsahu než víkendovom, má obavu z konania otca v prípade, že by deti nevrátila v dohodnutom termíne. Poukázala na svoju schopnosť postarať sa o maloleté deti, blízky citový vzťah medzi ňou a maloletými deťmi a vyjadrila presvedčenie, že rolu matky nemôže nahradiť stará matka, ktorá starostlivosť o deti zabezpečuje počas pracovných povinností otca.
2. Po oboznámení so spisovým materiálom mal za to, že uznesenie prvoinštančného súdu, ktorým zamietol prvý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Matka súdu nepreukázala žiadnu zmenu pomerov oproti stavu v čase rozhodovania o jej v poradí prvom návrhu. Skutočnosť, že agresivitu otca preukazovala predložením listinných dôkazov, nesvedčil o zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie v predmetnej veci. V konaní neboli preukázané skutočnosti svedčiace o tom, že by otec matke v styku s maloletými deťmi bránil, prípadne jej styk neumožňoval. Prakticky matka uvádzala, že sa s deťmi stýka, čo potvrdil aj maloletý syn X. počas informatívneho pohovoru, ktorý s ním bol počas šetrenia pomerov realizovaný.
3. Vzhľadom na existenciu a záväznosť predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorým bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia právoplatne zamietnutý, za súčasného neosvedčenia zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie o druhom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia mal za to, že rozhodnutie súdu o prvom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej. S poukazom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú súd musel prihliadať z úradnej povinnosti, súd konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.
4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním matka, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhoveniu návrhu v celom rozsahu. Na Okresnom súde Levice prebieha aj konanie o rozvod manželstva účastníkov a na tomto konaní sa otec maloletých detí priznal, že užíval a aj naďalej užíva drogy. Súd prvej inštancie nebral vôbec túto skutočnosť do úvahy, matka uviedla nové skutočnosti, ktoré sú aj pre súd nové, čo však súd nebral do úvahy. Na Slovensku je trestné pestovať a užívať marihuanu. Užívanie drog je veľmi závažná skutočnosť a zároveň aj dostatočný dôvod na to, aby súd návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Rodič by mal byť v prvom rade vzorom a mal by konať v ich záujme.
5. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky sa pridržiaval písomnej správy, ktorá bola súdu zaslaná dňa 29. 06. 2021 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a nariadení neodkladného opatrenia.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Predmetom konania je návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala o zverenie maloletého X. a maloletej S. do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca prispievať na výživu maloletého X. po 130 eur mesačne a maloletej S. po 100 eur mesačne vždy do 15.-teho toho ktorého dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom doručenia tohto uznesenia. Styk otca s maloletými deťmi žiadala upraviť na každý párny týždeň v mesiaci od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. Otec by bol povinný deti prevziať od matky pred jej bytom a po ukončení styku ich odovzdať matke. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
10. Na splnenie procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd vtedy, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Rozlišujeme procesné podmienky na strane súdu, na strane strán sporu, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívna procesná podmienka civilného konania, ktorou je tiež prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata).
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
12. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu
a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní.
13. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
14. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
15. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna zásada ne bis in idem je jedným zo základných princípov všeobecne uplatňovaným v procesnom práve, ktorý bráni tomu, aby súd rozhodoval dvakrát o tej istej veci. Z uvedeného dôvodu je do procesných predpisov zaradená prekážka už rozhodnutej veci, tzv. res iudicata, ktorá je predmetom právnej úpravy v ustanovení § 230 CSP. Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Ak sa v sporovom konaní zistí, že o tej istej veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté, ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania, pretože súd už nemôže konať o veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo.
17. Táto prekážka nastáva vtedy, ak sa má v ďalšom konaní prerokúvať totožná vec, o ktorej už v inom konaní bolo právoplatne rozhodnuté. O totožnú vec ide vtedy, pokiaľ ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté (predmet konania) a ak sa týka tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom konaní vystupujú ako žalobcovia, v druhom ako žalovaní. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak nárok je vymedzovaný z rovnakých skutkových okolností (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 168/2008). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol súdom skutok (skutkový dej), ktorý bol predmetom pôvodného konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná i vtedy, ak skutok (skutkový dej) bol doteraz posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. O rovnaký (totožný) predmet konania ide tiež vtedy, ak bol rovnaký skutok v novom konaní právne kvalifikovaný inak než v konaní pôvodnom (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 3199/2009 z 23. februára 2011). V širšom ponímaní prekážka res iudicata súvisí s účinkami právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Z formálneho hľadiska nadobúda právoplatnosť rozhodnutie, ktoré nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom (konečnosť rozhodnutia). K materiálnym stránkam (účinkom) právoplatnosti rozhodnutia náleží jeho nezmeniteľnosť a jeho záväznosť (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 586/2011 z 15. decembra 2011; rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 2890/2009 zo dňa 07. decembra 2009).
18. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený právny výklad, konštatuje, že matka podala svoj prvý návrh dňa 10. 12. 2020 v prebiehajúcom konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V návrhu žiadala obe maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné neurčiť. Uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 26. 03. 2021, č. k. 17P/146/2020-46, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 04. 2021 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý s poukazom na to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky. Doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazovali naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Rodičia detí sú manželia, nežijúci v spoločnej domácnosti od marca 2020 a na základe vzájomnej dohody približne od mája zabezpečuje starostlivosť otec za pomoci svojej matky. Starostlivosť otca o deti nebola matkou žiadnym spôsobom rozporovaná alebo namietaná. Neboli preukázané skutočnosti svedčiace o tom, že by otec matke v styku s deťmi bránil, prípadne styk neumožňoval. Matka neosvedčila nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia a potrebu zmeny aktuálneho výkonu rodičovských práv a povinností dočasným zverením maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že matka sa druhým návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 21. 06. 2021, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým budú dočasne zverené obe mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého X. po 130 eur mesačne a maloletú S. po 100 eur mesačne vždy do 15.-teho toho ktorého dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom doručenia tohto uznesenia. Styk otca s maloletými deťmi žiadala upraviť na každý párny týždeň v mesiaci od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., pričom otec bude povinný deti prevziať od matky pred jej bytom a po ukončení styku ich odovzdať matke. Neodkladné bude opatrenie trvať do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavanej veci zatiaľ nemožno hovoriť o totožnosti predmetu konania s konaním, ktoré bolo právoplatne skončené pred Okresným súdom Levice uznesením zo dňa 26. 03. 2021, č. k. 17P/146/2020-46, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 04. 2021 Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, v danom prípade vystupuje matka a otec, tak ako v konaní predchádzajúcom. Matka však v druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia požadovala zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a nie do striedavej starostlivosti, taktiež požadovala určiť otcovi vyživovaciu povinnosť a upraviť styk otca s maloletými deťmi. Matka preto dôvodne namietala, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zaťažil konanie vadou uvedenou v 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. Vzhľadom na vyššie rozvedené odvolací súd dospel k záveru, že matka namietala existenciu procesnej vady opodstatnene, a preto odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je nutné v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to z dôvodov, že súd je povinný zaoberať sa návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie oboch maloletých deti do osobnej starostlivosti matky a meritórne vo veci rozhodnúť. Uvedené zrušujúce uznesenie však ešte neznamená, že návrhu matky bude vyhovené, pretože bude nutné skúmať, či sú dané dôvody a či boli splnené podmienky predpokladané zákonnou úpravou pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky, či v konaní bola osvedčená akútna potreba dočasnej úpravy pomerov v tomto smere.
21. Pre vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi otázku namietanej prekážky rozhodnutej veci v rozsahu vyššie naznačených hľadísk a následne opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým a zákonom zodpovedajúcim spôsobom odôvodní, vysporiadajúc sa v ňom i so všetkými matkou uplatnenými námietkami v podanom odvolaní. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).