Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžsk/128/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej (sudca spravodajca) a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcov: 1) M. G., O.. X.X.XXXX, D. P., V. Y. Č.. XXA/XX, XX-XXX V.-V., P. E., právne zastúpený advokátkou JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, so sídlom J.M. Geromettu 146/1, 010 01 Žilina 2) Complex HM, s.r.o., so sídlom Dvory č. 581, 0250 01 Púchov, IČO: 45 517 991, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 35828-2/2019-BA zo dňa 20.3.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -72 z 19. októbra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -72 z 19. októbra 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. - 72 z 19. októbra 2020 postupom podľa (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 35828-2/2019-BA zo dňa 20.3.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V konaní úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady bude podľa rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla v celom rozsahu odvolania žalobcov a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) č. 38506-7/2018-PB zo dňa 28.11.2018, ktorým bolo rozhodnuté, že pánovi M. G., O.. X.X.XXXX (ďalej len „zamestnanec“ alebo „žalobca 1)“), zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 28.2.2013. Správny orgán I. stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ako i na príslušné ustanovenia Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). V odôvodnení správny orgán I. stupňa ďalej uviedol, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (ďalej len „ZUS“) vydala formulár E 101 (PD A1), na základe ktorého sa na žalobcu 1) od 1.3.2012 do 28.2.2013 vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky. Oznámením č. 020000/USB/OM/401/PW/216/2013 zo dňa 11.12.2013 určila ZUS, ako inštitúcia príslušná v zmysle článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, že žalobca 1) podlieha odo dňa 1.3.2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, pretože od 1.3.2013 vykonával činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba na území Poľska a na základe oznámenia žalovanej na území Slovenskej republiky nedochádzalo reálne k výkonu činnosti zamestnanca. Správny

orgán I. stupňa vykonal u zamestnávateľa žalobcu 1) v spoločnosti Complex HM, s.r.o. (ďalej len „žalobca 2)“), kontrolu, výsledky ktorej nepreukázali reálny výkon činnosti zamestnanca žalobcom 1) na území Slovenskej republiky.

3. Žalovaná preskúmala odvolaním žalobcu 1) a odvolaním žalobcu 2) napadnuté rozhodnutie orgánu I. stupňa a vyhodnotila ho ako vecne správne a v súlade so zákonom. Poukázala najmä na príslušné ustanovenia základného a vykonávacieho nariadenia a ich záväznosť a na postup, na základe ktorého bolo výsledne určené, že žalobkyňa v období od 1.3.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Žalovaná konštatovala, že žalobca 1) podliehal v období od 1.3.2012 do 28.2.2013 slovenskej legislatíve sociálneho zabezpečenia. Poľská uplatniteľná legislatíva, ktorej žalobca 1) podlieha od 1.3.2013, bola definitívne určená v súlade s ustanovením článku 16 ods.2 a ods. 3 vykonávacieho nariadenia. Žalovaná vyhodnotila, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a námietky žalobkyne ako aj zamestnávateľa, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

4. Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách článku 2 ods. 1, článku 11 ods. 1, článku 13 ods. 3 základného nariadenia, článku 16 ods. 1 až 5 vykonávacieho nariadenia, bodu 1,5,6,7,9,10 rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „Rozhodnutie A1“) a , o sociálnom poistení (ďalej len „ ), ako aj postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

5. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu konštatoval, že žalobca 1) bol v období od 1.3.2012 do 28.2.2013 registrovaný v slovenskom registri poistencov na základe formulára PD A1, ktorý nebol zrušený a nebol ani predĺžený, ktorý vydala žalovaná na základe oznámenia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS o predbežnom určení legislatívy, preto nebolo pochybností, že v určenom období sa vo vzťahu k žalobcovi uplatňovali právne predpisy o sociálnom poistení Slovenskej republiky.

6. Krajský súd tiež konštatoval, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcom 1) je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorá vykonáva činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a ktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so žalobcom 2) ako zamestnávateľom v Slovenskej republike. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. Na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu 1) teda bola príslušná poľská inštitúcia ZUS. Táto inštitúcia v tejto veci rozhodla, pričom bolo určené, že do 28.2.2013 žalobca 1) podliehal predpisom slovenského práva v oblasti sociálneho poistenia a od 1.3.2013 predpisom práva Poľskej republiky, čo žalovaná nenamietala, preto sa uvedené určenie uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1) stalo v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym.

7. Krajský súd vyhodnotil, že rovnako ako žalovaná o vzniku povinného poistenia pri vydaní formulára A1 osobitné rozhodnutie nevydávala, tak je nadbytočné, aby o zániku povinného poistenia vydávala samostatné rozhodnutie, keďže vznik a zánik povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy je deklarovaný v samotnom formulári a účastníkom konania sú uvedené dátumy od počiatku známe. Zo spisového materiálu taktiež nevyplýva, z akého dôvodu žalovaná iniciatívne považovala otázku zániku povinného poistenia za spornú a vydala rozhodnutie, keď v administratívnom spise absentuje akákoľvek požiadavka oprávnenej osoby o predĺženie doby, na ktorú bol formulár A1 vydaný, resp. požiadavka o vydanie nového formulára. Z argumentácie uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu podľa názoru krajského súdu navyše vyplýva, že žalovaná vyhodnocovala a riešila predovšetkým otázku možného trvania (pokračovania) povinného poistenia žalobcu 1) podľa slovenskej legislatívy, čo ale nekorešponduje s výrokom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (o zániku poistenia). Krajský súd ďalej skonštatoval, že žalovaná dôsledne nezohľadnila skutkovú situáciu, vyplývajúcu z administratívneho spisu, čo spôsobuje nezrozumiteľnosť samotného rozhodnutia, keďže sa vo svojom rozhodnutí zaoberala predovšetkým vyhodnocovaním kritérií rozhodných pre určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle koordinačného nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.

883/2004 z 29. apríla 2004, ktorá právomoc jej s poukazom na čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nepatrí.

8. Vzhľadom na tieto dôvody dospel krajský súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom. Uvedené viedlo k jeho zrušeniu podľa a vráteniu veci žalovanej na ďalšie konanie.

9. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom ( ) a tiež odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ( ).

10. Žalovaná argumentovala s poukazom na ust. , , a tým, že žalobca 2) vo svojej žalobe jednoznačne nepreukázal a nešpecifikoval, akým spôsobom bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že krajský súd sa vo svojom odôvodnení zameral výlučne na vzťah k žalobcovi 1) ako zamestnancovi zamestnávateľa, avšak nikde neuvádza, na akých právach bol ukrátený napadnutým rozhodnutím žalobca 2) ako zamestnávateľ. Krajský súd sa podľa žalovanej dostatočne nevysporiadal s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu 2).

11. Žalovaná sa vyjadrila, že napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa len deklarovala skutočnosť, že zamestnancovi zaniklo dňa 28.2.2013 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa právneho názoru žalovanej je formulár PD A1 len deklaratórnym potvrdením určenia uplatniteľnej legislatívy, ktorý je možné dodatočne zrušiť alebo vyhlásiť za neplatný, preto nemôže nahradiť rozhodnutie o vzniku, nevzniku alebo zániku poistenia a konštatovala, že nevydaním rozhodnutia o zániku poistenia by z jeho strany došlo k porušeniu práv účastníkov administratívneho konania. Záverom poukázala na názor vyjadrený v rozsudkoch najvyššieho súdu, podľa ktorých je žalovaná oprávnená rozhodovať o vzniku povinného poistenia zamestnanca, ktorý bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov a na rozhodnutia krajských súdov, ktoré v skutkovo obdobných veciach rozhodli v prospech žalovanej.

12. Na základe horeuvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil, alt. aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalovaná taktiež namietla priznanie práva na náhradu trov konania žalobcom.

13. Žalobcovia sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ) bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v medziach sťažnostných bodov a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok krajského súdu zrušiť.

15. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 35828-2/2019-BA zo dňa 20.3.2019 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaná zamietla v celom rozsahu odvolania žalobcov a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. 38506-7/2018-PB zo dňa 28.11.2018, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi 1) zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 28.2.2013.

16. Pokiaľ krajský súd zrušil preskúmavané rozhodnutie podľa z dôvodu, ktorý mal podľa krajského súdu spočívať v jeho nezrozumiteľnosti, kasačný súd v prvom rade uvádza, že takéto rozhodnutie predčasné. Čo sa týka samotného dôvodu podľa , z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmý skutkový stav i jeho právne posúdenie žalovanou, keď v súvislosti s určením poľskej uplatniteľnej legislatívy v zmysle základného nariadenia zo strany ZUS od 1.3.2013 potvrdila rozhodnutie, že žalobcovi 1) zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti predchádzajúceho dňa, t.j. 28.2.2013. Tiež je potrebné uviesť, že hoci krajský súd vytkol preskúmavanému rozhodnutiu jeho nepreskúmateľnosť, vyjadroval sa k meritórnym žalobným námietkam.

17. Najvyšší správny súd ďalej vyhodnotil sťažnostnú námietku, že krajský súd sa nevysporiadal s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu 2), ako dôvodnú. Upriamuje pritom pozornosť na to, že aby sa mohla fyzická, respektíve právnická osoba úspešne domáhať správnou žalobou (v danej veci správnou žalobou v sociálnych veciach - ) ochrany na správnom súde podľa , namietajúc pritom nezákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, je potrebné splnenie niekoľkých zásadných podmienok, ktoré zákonodarca ustanovil. Predovšetkým musí ísť o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé založiť, zmeniť, zrušiť alebo deklarovať práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo ktoré sa ich priamo dotýka ( ), prípadne o opatrenie ako akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté ( ), ďalej o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť ( ) a tiež o rozhodnutie, ktoré nie je vylúčené spod súdneho prieskumu v zmysle .

18. Rovnako musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola fyzická, respektíve právnická osoba ukrátená na svojich subjektívnych právach, t.j. že jej takýmto rozhodnutím alebo opatrením bola spôsobená ujma, škoda, prípadne iný negatívny následok. Aktívna žalobná legitimácia v prípade ochrany subjektívnych práv teda svedčí fyzickej/právnickej osobe tvrdiacej ukrátenie na jej subjektívnych právach s tým, že aktívnu vecnú legitimáciu a jej trvanie skúma správny súd počas celého konania bez ohľadu na to, či jej nedostatok druhý účastník konania namieta alebo nie. Na to, aby fyzická / právnická osoba bola vôbec oprávnená podať správnu žalobu (správnu žalobu v sociálnych veciach - ), musia byť vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii splnené všeobecne dve kumulatívne podmienky, a to jednak fyzická/právnická osoba má postavenie účastníka administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a jednak už spomínané ukrátenie na subjektívnych právach v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia, respektíve opatrenia, pričom pod pojmom subjektívne právo treba rozumieť vlastné právo, prípadne právom chránený záujem. To ďalej znamená, že správnou žalobou sa nemožno domáhať ochrany práv inej osoby/iných osôb. Vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii je zásadné, ako sa účinky rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy prejavili v právnej sfére žalobcu. V tomto smere kasačný súd poukazuje tiež na záver plynúci z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 02. júna 2011, sp. zn. -9, podľa ktorého: „ (...) Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“

19. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

20. S prihliadnutím na ust. je potrebné za náležitosť žaloby považovať aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.

21. Krajský súd otázku aktívnej legitimácie žalobcu 2) neposúdil správne, ak nevzal do úvahy, že žalobcom môže byť len osoba, ktorá tvrdí ukrátenie svojich práv alebo právnych záujmov preskúmavaným rozhodnutím alebo tvrdí aspoň potenciálnu možnosť ich ukrátenia. V danej veci je pritom potrebné trvať na rozlíšení konkrétnych dôvodov aktívnej legitimácie žalobcu 1) ako zamestnanca a žalobcu 2) ako zamestnávateľa. U uvedeného hľadiska krajský súd náležitosti správnej žaloby vo veciach sociálnych náležite neskúmal a vo svojich záveroch ani nerozlíšil konkrétne dopady vyplývajúc z vydaného rozhodnutia na práva a oprávnené záujmy žalobcov.

22. Žalovaná túto skutočnosť nenamietala v rámci konania pred krajským súdom a hoci v kasačnej sťažnosti v zásade nie je prípustné uplatňovanie nových skutočností ( ), aktívna legitimácia žalobcu je podmienkou, bez splnenia ktorej nie je možné žalobe priznať úspech. Správne súdy prihliadajú na splnenie tejto podmienky počas celého konania. Z tohto dôvodu sa ňou mal krajský súd zaoberať aj bez námietky žalovanej.

23. Ďalším dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku bolo nesprávne právne posúdenie procesnej vady v konaní pred krajským súdom. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žaloba žalobcu 1) a žalobcu 2) zo dňa 21.5.2019, bola spísaná a podaná právnym zástupcom žalobcov a krajskému súdu doručená elektronicky bez doloženia plnej moci na zastupovanie žalobcu 1) a žalobcu 2). Výzvou zo dňa 9.9.2019 bol právny zástupca vyzvaný, aby obratom predložil plnú moc na zastupovanie žalobcov v konaní pred správnym súdom, vrátane spísania správnej žaloby. Na túto výzvu, ktorá mu bola doručená dňa 26.9.2019, právny zástupca nereagoval. Krajský súd vyzval ďalšou výzvou zo dňa 27.7.2020 právneho zástupcu žalobcov, aby mu v určenej lehote predložil plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu 1) a 2) v predmetnom konaní, vrátane spísania správnej žaloby a poučil ho, že ak uvedený nedostatok neodstráni a správny súd nebude môcť pokračovať v konaní, konanie bude zastavené. Na doloženie plnomocenstva vyzval výzvou zo dňa 27.7.2020 aj žalobcov 1) a 2), ktorých rovnako poučil o následku neodstránenia nedostatku. Na výzvu reagoval len žalobca 1), ktorý krajskému súdu dňa 31.8.2020 plnomocenstvo zo dňa 15.5.2019 doručil. Právny zástupca a žalobca 2) na výzvu, ktorá im obom bola doručená dňa 13.8.2020, nereagovali a žalobca 2) ani nevykonal iný úkon, ktorým by tento nedostatok žaloby odstránil.

24. Kasačný súd konštatuje, že zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca 2) bol krajským súdom vyzvaný na odstránenie nedostatku žaloby podanej právnym zástupcom v primeranej lehote a poučený o zákonnom následku jeho neodstránenia, pričom sa jednalo o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky ( ) a jej odstránenie bolo v dispozícii žalobcu 2). Napriek tomu, že zo spisu krajského súdu nevyplýva, že by žalobca 2) na doručenú výzvu reagoval a nedostatok procesnej podmienky odstránil, pokračoval krajský súd v konaní s oboma žalobcami. Krajský súd dňa 19. októbra 2020 v právnej veci oboch žalobcov meritórne rozhodol. Vzhľadom na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že vo vzťahu k žalobcovi 2) stále pretrváva nedostatok procesnej podmienky, čo by bol dôvod na zastavenie konania.

25. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, kasačný súd pristúpil k zrušeniu rozsudku krajského súdu podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu najmä vyhodnotiť neodstránenie vady procesnej podmienky zo strany žalobcu 2/ (nepredloženie plnej moci na podanie správnej žaloby, hoci táto bola podaná advokátkou). Ak by žalobca 2/ túto vadu v ďalšom konaní odstránil, bude úlohou krajského súdu vysporiadať sa s jeho aktívnou legitimáciou a následne vo veci znovu rozhodnúť. Zároveň je krajský súd viazaný právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí ( ).

26. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( ).

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.