Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Odi-1-2018.pdf
PDF · 144.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2Odi/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO 649 48 242, konajúc prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO 649 48 242, právne zastúpeného Nosko & Partners s.r.o. so sídlom: Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36860 107, proti žalovanému B.. S.. U. Š., C.. XX.XX.XXXX, Q. B.Y. XX, XXX XX Q. B., právne zastúpený: JUDr. Lucia Dvorská, so sídlom Kladnianska 1, 821 05 Bratislava - Ružinov, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e oddlženie dlžníka S.. B.. U. Š. povolené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.01. 2018 spisová značka 4OdK/24/2018 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 16/2019 dňa 23.01.2018.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovaného; žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.01.2018, sp. zn.: 4OdK/24/2018, súd rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného a zároveň rozhodol o jeho oddlžení. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 16/2018, dňa 23.01.2018. V súlade s ustanovením § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov sa žalobca v zákonom stanovenej 6-ročnej lehote ako veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, domáha zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. Dňa 18.08.2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu v postavení veriteľa so spoločnosťou DAVICOR a. s., so sídlom: Páričkova 18, 821 08 Bratislava, IČO: 43 987 915, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č.: 4403/B, Zmluvu o kontokorentnom úvere číslo: XXXXXX/SB/XX/XXX, predmetom ktorej bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti DAVICOR vo výške 190.000,- EUR na účely financovania jeho krátkodobých prevádzkových potrieb. Deň konečnej splatnosti Úveru bol dohodnutý na deň 18.08.2012. Neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o kontokorentnom úvere tvoria Obchodné podmienky pre úvery podnikateľom účinné od 15.12.2008. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu vyplývajúcej zo Zmluvy o kontokorentnom úvere si žalobca a spoločnosť DAVICOR dojednali zabezpečenie, okrem iného, vo forme zmenky vystavenej spoločnosťou DAVICOR, a to v súlade s Dohodou o vydaní a vyplnení blankozmenky číslo XXXXXXC/SB/XX/XXX zo dňa 18.08.2011. Blankozmenka bola avalovaná ručiteľom - žalovaným, ktorý bol 100 %-ným akcionárom spoločnosti DAVICOR. Dňa 05.09.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu so spoločnosťou DAVICOR Dodatok č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere číslo: XXXXXX/SB/XX/XXX, ktorým sa zmluvné strany na základe žiadosti spoločnosti DAVICOR dohodli na obnovení úveru na ďalšie obdobie a zmenách Zmluvy o kontokorentnom úvere, okrem iného bol dohodnutý aj nový deň konečnej splatnosti Úveru
-31.03.2013. Z dôvodu, že spoločnosť DAVICOR a. s. splatnú pohľadávku zo Zmluvy o kontokorentnom úvere neuhradila, žalobca vyplnil Zmenku na zmenkovú sumu 203.000,- EUR s dátumom splatnosti Zmenky dňa 02.06.2014. Oznámením o vyplnení blankozmenky zo dňa 03.06.2014 žalobca vyzval žalovaného k úhrade splatného záväzku zo Zmenky, a to do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný v stanovenej lehote svoj záväzok žalobcovi nesplnil. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.11.2015, č. k.: 1CbZm/533/2014-107, súd ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz zo dňa 16.09.2014, č. k.: 4Zm/251/2014-16, ktorým súd uložil spoločnosti DAVICOR a žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu vo výške 203.000,- EUR so 6 %-ným ročným úrokom od 02.06.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 676,67 EUR, a náhradu trov konania vo výške 12.220,50 EUR. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.09.2016, č.k.: 3CoZm/5/2016-130 a stal sa voči spoločnosti DAVICOR právoplatným dňa 28.12.2015 a voči žalovanému dňa 09.12.2016. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol vo vzťahu k spoločnosti DAVICOR právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.12.2015, a vo vzťahu k žalovanému dňa 09.12.2016. Dňa 31.03.2017 podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Lucie Adamcovej, a to na základe exekučného titulu - vyššie citovaných právoplatných súdnych rozhodnutí. Následne žalovaný dňa 10.01.2018 podal návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom Okresný súd Banská Bystrica konkurz na majetok žalovaného vyhlásil Uznesením o vyhlásení konkurzu, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 16/2018, deň vydania: 23.01.2018. Žalobca si prihláškou pohľadávky č. 1 prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného pohľadávku v celkovej výške 202.086,78 EUR, z čoho čiastka 196.878,32 EUR pripadá na istinu a suma 5.208,46 EUR pripadá na úroky z omeškania, pričom právnym dôvodom vzniku pohľadávky je Dohoda o vyplnení blankozmenky. Pohľadávka bola zistená ustanoveným správcom v celej prihlásenej sume. Jedným z predpokladov rozhodnutia o oddlžení podľa štvrtej časti ZKR je poctivý zámer dlžníka. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR platí, že „dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.“ Ďalej ZKR príkladmo uvádza, kedy dlžník nemá poctivý zámer: „Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.“ Žalobca má za to, že žalovanému bolo Uznesením o vyhlásení konkurzu povolené oddlženie, hoci nemal poctivý zámer, čo vyplýva z nasledovných
skutočností: 1/ ku dňu vyplnenia Zmenky (02.06.2014) a ku dňu jej splatnosti žalovaný vlastnil majetok
- nasledovné nehnuteľnosti - parcely: Register Parcelné číslo Výmera Druh pozemku „J. XXX/X XXX m2 Trvalé trávne porasty „J. XXX/X XXX B. Orná pôda, zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie: Q. B., L.: S. S., L.: Q. B. ( Nehnuteľnosti 1), ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalovaného a jeho manželky X. Š., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Q. B. XX, XXX XX Q. B.. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.12.2013, č. k.: 20C/417/2013-17, právoplatným dňa 12.12.2013, súd na základe návrhu žalovaného na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva zo dňa 16.10.2013 a doručeného súdu dňa 17.10.2013, rozhodol o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného a jeho manželky z dôvodu, že manželka získala dňa 15.07.2013 živnostenské oprávnenie (manželka žalovaného bola zároveň v čase od 15.02.2008 do 26.08.2015 členom dozornej rady spoločnosti DAVICOR). Žalobca v tejto súvislosti žiada súd, aby nariadil žalovanému predložiť daňové priznanie manželky za rok 2013 za účelom preukázania, že manželka žalovaného reálne vykonávala podnikateľskú činnosť, a teda bolo skutočne nevyhnutné, aby žalovaný podal návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za účelom ochrany ich spoločného majetku. Vkladovým konaním č. A. XXXX/XXXX zo dňa 23.12.2014 bolo na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 05.11.2014, (teda v čase, kedy už žalovaný bol v omeškaní s úhradou splatnej Zmenky), do príslušného katastra nehnuteľností zapísané výlučné vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam 1 v prospech manželky, pričom tento právny stav trvá dodnes -Nehnuteľnosti 1 sú na liste vlastníctva Č.. XXX pre katastrálne územie: Q. B., L.: S. S., L.: Q. B., v súčasnosti v katastri nehnuteľností zapísané nasledovne: (a) parcely: Register Parcelné číslo Výmera Druh M. „. XXX/X 511 m2 Trvalé trávne porasty „. XXX/X XXX m2 Ostatné plochy„J. XXX/XX 101 m2 Zastavané plochy a nádvoria, (b) stavba: Súpisné číslo Na parcele číslo Popis stavby XXX/XX Rozostavaný rodinný dom. Žalobca má za to, že k vyporiadaniu bezpodielového manželstva žalovaného a jeho manželky vo vzťahu k Nehnuteľnostiam 1 došlo úmyselne za účelom znemožnenia uspokojenia pohľadávky žalobcu, a preto v súlade s ustanovením § 166g ods. 2 písm. e) a písm. h) ZKR žalovaný pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nemal poctivý zámer. 2/ Ku dňu vyplnenia Zmenky, t. j. ku dňu 02.06.2014 a ku dňu jej splatnosti, žalovaný bol spolu s manželkou bezpodielovým spoluvlastníkom aj ďalšej nehnuteľnosti - byt č. 5 na 2. poschodí, vchod 90, nachádzajúci sa v stavbe súpisné číslo 90, postavenej na parcele číslo XXX/XX, popis stavby: OBYTNÝ DOM, ku ktorému prináleží spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie: Q. B., L.: S. S., L.: Q. B. ( Nehnuteľnosti 2). Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ohľadom Nehnuteľností 2 bolo Dohodou o vyporiadaní BSM vyporiadané tak, že žalovaný je v súčasnosti vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na Nehnuteľnostiach 2 o veľkosti 1/2. Žalobca má za to, že k vyporiadaniu bezpodielového manželstva žalovaného a jeho manželky vo vzťahu k Nehnuteľnostiam 2 došlo úmyselne za účelom zníženia možného uspokojenia pohľadávky žalobcu, a preto v súlade s ustanovením § 166g ods. 2 písm. e) a písm. h) ZKR žalovaný pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nemal poctivý zámer. 3/ Žalobca má vedomosť o tom, že žalovaný spolu s manželkou spolu naďalej riadne žijú a pokračujú vo výstavbe rozostavaného rodinného domu (Nehnuteľnosti 1) (hoci ten je iba vo výlučnom vlastníctve jeho manželky) aj napriek tomu, že podal návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že je platobne neschopný. Výstavba rodinného domu prebieha na pozemku, ktorý bol prevedený do výlučného vlastníctva manželky žalovaného, pričom na výstavbu si zobrali spoločne úver v Slovenskej sporiteľni, a. s. Podľa informácií žalobcu bola manželka žalovaného na rodičovskej dovolenke, čiže financovanie výstavby domu a splácanie vysokého úveru musel zabezpečovať žalovaný. Je teda otázne, z akých finančných prostriedkov bola výstavba rozostavaného rodinného domu financovaná pred tým, než žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu a z akých finančných prostriedkov je financovaná naďalej. Uvedené vzbudzuje dôvodné pochybnosti o skutočnom dôvode, prečo došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného a jeho manželky a následne k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaného. Žalobca má za to, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo úmyselne postavené tak, aby pozemok ostal vo výlučnom vlastníctve manželky Žalovaného a aby sa aj výstavba reálne spoločného rodinného domu mohla realizovať len na meno manželky Žalovaného, keďže ten si bol vedomý vysokého záväzku voči Žalobcovi. Pri skutkovej situácii, kde osoba, ktorá nadobudla najmenej majetku (aj rozostavaný rodinný dom je písaný len na manželku), ale zároveň najviac prispela/prispieva k jeho financovaniu, sa Žalobca dôvodne domnieva, že úmyslom je zbavenie sa majetku v úmysle ukrátiť veriteľa. Žalobca vedie na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn.: 12Csp/162/2016, spor o určenie neúčinnosti právnych úkonov. V uvedenom spore bude Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcu zabezpečovať dôkazy ohľadom úveru na bývanie zo Slovenskej sporiteľne, a.s., a to úverovú zmluvu, záložnú zmluvu, podklady potrebné na
schválenie úveru, t. j. z akých príjmov sa pri schvaľovaní úveru na bývanie vychádzalo. Po obdržaní uvedených dôkazov tieto súdu následne doloží. Zároveň poukazuje i na názor Najvyššieho súdu Českej republiky vyslovený v rozsudku zo dňa 27.11.2001, sp. zn.: 21Cdo/2345/2000, podľa ktorého dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno úspešne odporovať, ak bývalí manželia pri vyporiadaní síce postupovali v súlade s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka, ak konkrétne rozdelenie vecí, prípadne práv a záväzkov bolo dlžníkom úmyselne zvolené tak, aby stav po vyporiadaní znemožnil alebo celkovo vylúčil uspokojenie pohľadávky veriteľa. Má za to, že popísaným konaním žalovaný v súlade s ustanovením § 166g ods. 2 písm. e) a písm. h) ZKR žalovaný pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nemal poctivý zámer. Napokon upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal žalovaný dňa 10.01.2018, teda 18 dní po tom, kedy už mohol do návrhu na vyhlásenie konkurzu uviesť vyhlásenie, že za posledné tri roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k Nehnuteľnostiam 1 a Nehnuteľnostiam 2 bolo v katastri nehnuteľností povolené vkladom č. A. XXXX/XXXX Q. XX.XX.XXXX), pričom za majetok väčšej hodnoty sa v súlade s ustanovením § 48a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z., považuje majetok, ktorého súpisová hodnota presahuje 2.000,- EUR. Podľa názoru žalobcu i toto konanie spochybňuje existenciu poctivého zámeru žalovaného pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov. Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu, pričom môže ísť o časové súvislosti alebo správanie dlžníka pred začatím konkurzného konania (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.01.2017, sp. zn. III. ÚS 570/2016). Ustanovenia ZKR nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Takáto koncepcia má za cieľ dopadať prísnejšie na osoby, ktoré súd v prostrední pôsobenia právnych noriem „zbehlejšie“ a miernejšie na osoby, ktoré takéto skúsenosti nemajú (napr. osoby, ktoré neniesli fiduciárne zodpovednosti pri pôsobení v štatutárnych orgánoch spoločnosti, pri správe cudzieho majetku). Z ustanovenia § 166g ods. 3 ZKR vyplýva povinnosti súdu prihliadať „prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.“ Žalovaný je osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním, je 100 %-ným akcionárom spoločnosti DAVICOR, ďalej je predsedom disciplinárnej komisie spoločnosti Komoditná burza Bratislava, a. s., so sídlom: Trnavská cesta 50/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 337 406, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka č.: 4727/B, a teda je bezpochyby osobou, pri ktorej je nevyhnutné poctivý zámer skúmať prísnejšie. Následne, ako žalobca získal voči žalovanému právoplatný a vykonateľný exekučný titul, sám žalovaný kontaktoval žalobcu a dostavil sa na osobné stretnutie, ktorého sa za žalobcu zúčastnila JUDr. I. M. X. B.. I. M.. Na stretnutí žalovaný uviedol, že potrebuje vyriešiť hroziacu exekúciu, pretože kandiduje na vedúcu pozíciu v štátnej správe a obáva sa, že neprejde previerkou a uvedená exekúcia nie je vhodná ani z dôvodu jeho funkcie predsedu disciplinárnej komisie spoločnosti Komoditná burza Bratislava, a. s. Žalobca v tejto súvislosti navrhuje vykonať dôkaz výsluch zamestnancov žalobcu a záznamom o rokovaní s klientom zo dňa 21.12.2016. Následne ako bola voči žalovanému začatá exekúcia (EX 118/2017), bolo súdnym exekútorom zistené, že žalovaný je zamestnaný na Finančnom riaditeľstve SR, Colný úrad Banská Bystrica a prostriedky zrážané z jeho príjmu boli blokované v prospech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade žalovaného nejde o bežného spotrebiteľa, ktorého mal inštitút oddlženia v úmysle chrániť, ale o osobu, ktorá ma po právnej stránke premyslený každý ďalší krok. Voči zmenkovému platobnému rozkazu podal odpor, voči rozsudku sa odvolal, voči rozsudku druhostupňového súdu podal dovolanie, voči exekúcii podal námietky. Žalovaný upozornil zamestnankyne Banky na skutočnosť, že ak nedôjde k nejakej dohode, využije inštitút oddlženia a zbaví sa tak svojich dlhov. Žalobca žiada súd, aby ako dôkaz nariadil vykonanie lustrácie v evidencii cenných papierov za účelom zistenia, či Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., IČO: 31 338 976, eviduje, resp. evidoval žalovaného ako majiteľa cenných papierov odlišných od akcií spoločnosti DAVICOR, a zároveň aj zistenia, či žalovaný nepreviedol svoju obchodnú účasť v spoločnosti DAVICOR sledujúc zníženie možného uspokojenia pohľadávky žalobcu. Záverom žalobca poukazuje na komplexnosť všetkých vyššie popísaných úkonov žalovaného, pretože ak tieto úkony žalovaného smerujúce k zbavovaniu sa svojho majetku usporiadame chronologicky, je
jasné, že išlo o vopred dobre premyslený mechanizmus, ktorého účelom bolo znemožnenie uspokojenia jeho záväzkov voči tretím osobám: • pohľadávka spoločnosti DAVICOR vyplývajúca zo Zmluvy o kontokorentnom úvere bola splatná ku dňu 31.03.2013 - žalovaný ako 100 %-ný akcionár o tom nepochybne vedomosť mal a taktiež i jeho manželka, ktorá v tomto čase zastávala funkciu člena dozornej rady spoločnosti DAVICOR; • dňa 15.07.2013 manželke oprávneného vzniklo živnostenské oprávnenie, na základe ktorého návrhom zo dňa 16.10.2013 žalovaný podal návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva; • dňa 12.12.2013 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaného a jeho manželky právoplatne zrušené; • dňa 02.06.2014 sa Zmenka znejúca na sumu 203.000,- EUR stala splatnou; • dňa 16.09.2014 Okresný súd Bratislava V vydal zmenkový platobný rozkaz, č. k.: 4Zm/251/2014-16; • dňa 05.11.2014 žalovaný a jeho manželka uzatvorili Dohodu o vyporiadaní BSM; dňa 03.11.2015 Okresný súd Bratislava V vydal rozsudok č. k.: 1CbZm/533/2014-107, ktorý ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti; • dňa 07.09.2016 bol rozsudok Okresného súdu Bratislava V potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 3CoZm/5/2016-130) • dňa 23.03.2017 nadobudol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.09.2016, č. k.: 3CoZm/5/2016-130 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.11.2015, č.k.: 1CbZm/533/2014-107 právoplatnosť; • dňa 31.03.2017 žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie; • dňa 10.01.2018 žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného; • dňa 24.01.2018 bol vyhlásený konkurzu na majetok žalovaného. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že žalovaný už od roku 2013 nemal poctivý zámer, keďže postupne svojím konaním podstatne zmenšoval svoj majetok a tým sa v súlade s ustanovením § 166g ods. 2 písm. e) ZKR sám úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh a podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. h) ZKR zo správania žalovaného pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov žalobca navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní zrušil oddlženie dlžníka S.. B.. U. Š., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. B. XX, XXX XX Q. B., povolené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.01.2018, sp. zn.: 4OdK/24/2018, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 16/2018, deň vydania: 23.01.2018, z dôvodu, že dlžník pri oddlžení nemal poctivý zámer.
2. Podaním zo dňa 18.07.2018 žalobca predložil súdu rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12Csp/162/2016 - 233 zo dňa 12.06.2018.
3. Žalovaný sa k žalobe v súdom určenej lehote nevyjadril, napriek tomu, že bol poučený o následkoch neuplatnenia prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku včas ( uznesenie čl. 69).
4. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. na výzvu súdu podaním zo dňa 09.08.2019 oznámil, že žalovaný nemá zriadený účet majiteľa cenných papierov a nie je registrovaný ako akcionár listinných akcií na meno.
5. Uznesením zo dňa 22.09.2019 č.k. 2Odi/1/2018 - 107 súd na návrh žalovaného prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. Zn. 12Csp/162/2019. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 22.04.2020 č.k. 41CoKR/6/2020 - 154 odvolacie konanie zastavil.
6. Žalovaný deň pred pojednávaním, t.j. dňa 29.09.2021 o 16,29 hod. predložil súdu prvé vyjadrenie k žalobe a listinné doklady - rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 13.06.2019, e-mailovú správu od X. Š. zo dňa 09.01.2017, čiastočný výpis z LV č.XXX I.. Ú. N., e-mailovú komunikáciu medzi žalovaným X. M. Katarínou, znalecký posudok č. 12/2762/2013 a výpis Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica X CONSULT s.r.o. zo dňa 28.09.2021 a čiastočný výpis LV Č..XXX I.. Ú.. Q. B. a výpis T. Č..XXX I.. Ú. Q. B..
7. Na pojednávaní dňa 30.09.2021 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že s návrhom žalobcu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaný v celom rozsahu nesúhlasí a považuje ho za nedôvodný; žiada ho zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nesnažil poškodiť svojím konaním, resp. správaním pred podaním návrhu na oddlženie svojho veriteľa. Pokiaľ poukazuje žalobca na dohodu o vysporiadaní BSM a resp. jemu predchádzajúce zrušenie, v tejto súvislosti poukazuje na to, že k zrušeniu BSM došlo na základe návrhu žalovaného približne sedem mesiacov predtým ako došlo k vyplneniu blankozmenky t.j. 02.06.2014 to znamená, že z tohto správania nie je preukázané, že by nejakým spôsobom sa snažil ukrátiť, znemožniť alebo znížiť možnosť uspokojenia svojho veriteľa. Rovnako tak k vysporiadaniu BSM dohodou medzi manželmi došlo v čase, keď žalovaný nemal vedomosť o tom, že by mal povinnosť vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi z titulu toho, že mu vznikol záväzok, resp., že sa stal dlžníkom namiesto obchodnej spoločnosti DAVICOR a. s.. Toto správanie nepreukazuje z titulu časových súvislostí, že by mal úmysle akýmkoľvek spôsobom poškodzovať svojho veriteľa a tým napĺňať nejaký nepoctivý zámer v rámci jeho návrhu na oddlženie. Tiež je žalovaný toho názoru, že vysporiadanie BSM bolo urobené v súlade s ust. § 150, v zmysle ktorého sú podiely oboch manželov rovnaké, to znamená pri vysporiadaní pozemkov v žalobe označovaných ako nehnuteľnosti I/ došlo k vysporiadaniu takým spôsobom, že do výlučného vlastníctva ich nadobudla jeho manželka, pričom za hodnotu jeho podielu mu bola vyplatená protihodnota, ktorú považuje za spravodlivé a rovnocenné vysporiadanie BSM a to isté platí aj v prípade vysporiadania druhej nehnuteľnosti bytu, v žalobe označovanej ako nehnuteľnosť II/ kde po vysporiadaní BSM ostali podiely týchto manželov rovnaké, to znamená, že manželka nenadobudla viac majetku ako tvrdí v žalobe žalobca, ale došlo k vysporiadaniu rovným dielom. Podľa názoru žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný mal vedomosť o tom, že mu vznikol záväzok zaplatiť, resp. vrátiť peňažné prostriedky za obchodnú spoločnosť DAVICOR a. s.. K argumentácii žalobcu, že sa žalovaný vo väčšej miere podieľa na financovaní, resp. nadobudnutí nehnuteľností, ktoré boli predmetom vysporiadania BSM, resp. nehnuteľnosti po zrušení BSM uviedol, že takúto skutočnosť žalobca nepreukázal a nie je hlavne pravdivá, k tejto skutočnosti navrhuje vypočuť , tak ako to vyplýva z jeho písomného vyjadrenia, manželku žalovaného, ktorá sa k týmto skutočnostiam vie vyjadriť, teda že akým spôsobom dochádzalo k financovaniu nadobudnutiu predmetných nehnuteľností. Žalovaný tvrdí, že to bolo z jej vlastných finančných prostriedkov získaných aj za pomoci rodinných príslušníkov a darov od rodinných príslušníkov. Pokiaľ ide o podnikateľskú činnosť manželky žalovaného, tak ž skutočnosť, že nepodala daňové priznania ešte nepreukazuje, že túto podnikateľskú činnosť nevykonávala a preto navrhuje, aby aj k týmto skutočnostiam bola vypočutá a vyjadrila sa, či vykonávala podnikateľskú činnosť a z akého dôvodu neboli podané daňové priznania. Žalovaný tvrdí, že túto podnikateľskú činnosť vykonávala, ale na preukázanie týchto tvrdení navrhuje jej výsluch na pojednávaní. Ešte k tomu čo tvrdí žalobca v žalobe, že úmyslom žalovaného bolo, aby jeho manželka v rámci vysporiadania nadobudla väčší podiel z majetku pretože vedel, že má vysoký záväzok voči žalobcovi uviedol, že takéto konanie považuje za nelogické, pretože rovnako aj manželka vykonávala podnikateľskú činnosť a rovnako vykonávala podnikateľskú činnosť aj ako spoločníčka a konateľka obchodnej spoločnosti X CONSULT kde robila úkony z titulu konateľstva a zaväzovala aj svoju vlastnú osobu k nejakým záväzkom, aj jeho manželka ručila formou zmenky za záväzky spoločnosti, za ktorú konala. V konaní konateľa za spoločnosť , z titulu jej záväzku ako avalistky zaväzovala aj svoju vlastnú osobu, resp. vystavovala ich majetok nejakému podnikateľskému riziku, k tomu v rámci vyjadrenia predkladá ako dôkaz aktuálne listy vlastníctva, kde je na jej majetok zriadené záložné exekučné právo z titulu práve takéhoto dlhu, takže sa snažía preukázať, že bolo nelogické ak by teda malo byť pravdivé tvrdenie, že sa žalovaný takto správal preto, lebo vedel o svojom dlhu, keď obaja vedeli, že rovnako tak aj z jej činnosti môže vzniknúť nejaké riziko z podnikateľskej činnosti v prípade práve toho záväzku, kde tiež podpisovala zmenku. Zo správania žalovaného nevyplýva nepoctivý zámer, preukazuje to aj ním predložená e- mailová komunikácia so žalobcom, pretože žalovaný akonáhle mal vedomosť o tom, že je právoplatne a vykonateľne povinný zaplatiť predmetný dlh, kontaktoval žalobcu za tým účelom, aby mu ponúkol možnosti na vyriešenie tejto situácie, to znamená na možné čo najrýchlejšie uspokojenie jeho záväzku. V rámci tejto komunikácie ponúkal možnosť úhrady dlhu najskôr splátkou vo výške 40.000,- Eur tak, že predá pozemok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky. S týmto žalobca nesúhlasil tiež samozrejme v rámci toho ponúkol aj následné mesačné splácanie vo výške 500,- Eur podľa možnosti aj viac, tiež sa snažil splniť tento dlh aj prostredníctvom obchodnej spoločnosti FEMME a.s., ktorá by pristúpila k jeho záväzku a plnila by tento záväzok za žalovaného. Žalobca vyžadoval v tejto súvislosti aj nejakú zábezpeku, uvádzal záložné právo, ktoré by zabezpečovalo túto povinnosť tejto spoločnosti na tento účel navrhol žalovaný žalobcovi, že by mohla byť založená nehnuteľnosť vo vlastníctve tejto obchodnej spoločnosti, zaslal mu aj prostredníctvom e-mailovej komunikácie časť znaleckého posudku
preukazujúceho hodnotu tejto nehnuteľnosti, ale žalovaný s takýmto postupom a uspokojením svojej pohľadávky nesúhlasil, následne pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky formou exekúcie. Žalovaný sa pred podaním návrhu na oddlženie snažil tento záväzok uspokojiť a vyvinúť iniciatívu a možnosti ako žalobcovi pohľadávku uspokojiť a teda nie je aj z tohto titulu preukázané z jeho správania, že mal pri podávaní návrhu na oddlženie nepoctivý zámer. V celom rozsahu sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia aj dôkazov, ktoré boli v rámci tohto vyjadrenia predložené a aj návrhov, ktoré boli v tomto vyjadrení označené a navrhujem, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Navrhuje vypočuť aj žalovaného na pojednávaní.
8. S vyjadrením žalovaného žalobca nesúhlasil, má za to, že genézu tohto vzťahu plne preukázal jednak zmenkovým platobným rozkazom v zmenkovom konaní, taktiež aj rozsudkom, kde tunajší súd určil, že právny úkon žalovaného je neúčinný voči žalobcovi. Žalovaný nevyvíjal vôbec žiadnu procesnú aktivitu nerozporoval tvrdenia žalobcu. K rokovaniu so žalobcom došlo, avšak treba posudzovať všetky tieto kroky už od začiatku situácie, kedy vznikla pohľadávka žalobcu, čiže už od roku 2014, žalovaný sa snažil riešiť situáciu až v roku 2016, kedy chcel navrhnúť nejaké možnosti riešenia. Žalobca zdôrazňuje, že ide o obchodnoprávny vzťah, žalovaný bol ručiteľ na zmenke, z tohto dôvodu treba posudzovať tento vzťah prísnejšie, taktiež vzhľadom na osobu žalovaného ide v podstate o profesionála, pretože má aj právnické vzdelanie, zároveň aj momentálne vykonáva podnikateľskú činnosť skrz občianske združenie, žalobca si robil lustráciu, kde je štatutárnym orgánom a od roku 2019 naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Aj z týchto dôvodov treba posudzovať jeho konanie oveľa prísnejšie, pretože účelom oddlženia je hlavne riešiť sociálnu a ekonomickú situáciu tých dlžníkov, ktorí nemajú dostatočný majetok ani ekonomické prostriedky a výška ich záväzku prevyšuje hodnotu ich majetku, v tomto prípade to vôbec nebola pravda na strane žalovaného a všetky tieto jeho úkony smerovali k tomu, že chcel inštitút oddlženia iba zneužiť. Ešte sa aj vyhrážal žalobcovi, že on využije dostupné právne prostriedky na to, aby jeho pohľadávka nebola uspokojená prostredníctvom inštitútu oddlženia, čiže hrubo chcel zneužiť inštitút oddlženia a celé toto konanie bolo úmyselné. Aj predloženie vyjadrenia, ide o snahu účelovo predĺžiť zbytočne konanie. Žalobca má za to, že výsluch manželky žalovaného nie je potrebný, nakoľko bolo preukázané, že nevykonávala podnikateľskú činnosť a čo sa týka výsluchu, ďalších výsluchov, ktoré aj žalobca navrhoval, nakoľko je nárok preukázaný, nie je ani potrebné vykonať.
9. Žalovaný na pojednávaní predložil výpisy z účtov preukazujúce skutočnosť, že na výstavbu rodinného domu boli manželke žalovaného poskytnuté finančné dary, a to od jej brata a od jej matky, ide o výpis z účtu zo dňa 29.09.2021 na sumu 407,- EUR od U. B., na sumu 2.500,- EUR, 745,- EUR, 2,700,- EUR a 500,- EUR; zároveň uviedol, že od roku 1996 - 2017 pracoval vo finančnej správe, nemohol preto podnikať a manželka bola na materskej dovolenke. Čo sa týka návrhu na oddlženie tento malo v rukách CPP, od neho záviselo kedy tento návrh podá, čiže on to nemohol ovplyvniť, tieto časové následnosti. Mali tri deti, v roku 2017 mali príjem len 800,- Eur a nebyť pomoci od príbuzných ledva by z toho vyžili. Je presvedčený o tom, že BSM vyporiadali v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, to znamená na polovicu. V roku 2013 v čase jeho vysporiadania sa jednalo len o pozemok na ktorom sa v budúcnosti malo stavať, teda chcela stavať manželka. Samozrejme rešpektuje rozhodnutie súdov ohľadom neúčinnosti, ale má za to, že súd niektoré skutočnosti neprimerane vyhodnotil. Tvrdí, že nijakým spôsobom nemal v úmysle poškodiť žalobcu ako veriteľa v tom čase, keď podával návrh na oddlženie . V rokoch 2013 a 2014 si ani nepredstavoval, že by mohol využiť inštitút konkurzu, vtedy boli ešte konkurzy komplikované, vôbec v tom čase nad týmto neuvažovali. Boli v tom čase v neriešiteľnej situácii.
10. Súd sa oboznámil s dokladmi predloženými žalobcom spolu so žalobou - zmluvou o kontokorentnom úvere, obchodnými podmienkami pre úvery podnikateľov, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cozn5/2016-130, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12Csp/162/2016-233,odpoveďou Centrálneho depozitára cenných papierov SR a.s., rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/325/2018-294 a konštatuje, že skutkový stav tvrdený žalobcom ohľadom vzniku záväzku žalovaného na základe zmenky, jeho judikovania zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 16.09.2014, č. k.: 4Zm/251/2014-16, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.11.2015, č. k.: 1CbZm/533/2014-107 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.09.2016, č. k.: 3CoZm/5/2016-13, jeho následnej exekúcie, vyhlásenia konkurzu a majetok žalovaného a jeho oddlženia a následného právoplatného rozhodnutia o určení neúčinnosti Dohody o vyporiadaní BSM žalovaného a jeho manželky, bol nesporný.
11. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
12. Podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
13. Súd hneď úvodom zdôrazňuje, že pri zistení skutkového stavu, jeho zhodnotení a vyvodení právnych záverov zo zisteného skutkového stavu vychádzal z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe a dôkazov predložených spolu so žalobou; na skutočnosti a dôkazy predložené žalovaným deň pred pojednávaním dňa 29.09.2021 v neskorých popoludňajších hodinách (16,29 hod) a na pojednávaní dňa 30.09.2021 neprihliadal, nakoľko tieto žalovaný neuviedol a nepredložil včas ( § 153 ods. 2 CSP). Žalovaný sa k žalobe v súdom určenej lehote nevyjadril, súdna zásielka so žalobou spolu s prílohami sa súdu vrátila ako nedoručená dňa 04.09.2018 s tým, že adresát ju v odbernej lehote neprevzal, kedy následne šetrením OOPZ B. Bystrica - východ bolo zistené, že žalovaný sa zdržiava v mieste bydliska ( čl. 72), oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu ( čl. 73, 74); žalovaný dňa 03.11.2020 ( tj. po dvoch rokoch trvania konania) mailom oznamoval súdu, že by sa rád k návrhu vyjadril a žiadal o doručenie návrhu mailom, keďže nevie z akého dôvodu v jeho spise chýba návrh ( čl. 167). Súd dňa 05.11.2020 mailom žalovanému oznámil, že návrh mu bol doručovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP na vyjadrenie na adresu trvalého bydliska, kde sa podľa ďalších šetrení vykonaných súdom aj zdržiava, zásielku preto súd považuje za doručenú s odkazom na ust. 111 CSP a z ktorého dôvodu preto považuje jeho požiadavku za neopodstatnenú a navyše je tento spôsob doručenia žaloby v rozpore s príslušnými ustanoveniami CSP ( čl. 168). Predmetné súdne konanie prebieha od mája 2018; konanie bolo v období od septembra 2019 do apríla 2020 na návrh žalovaného neprávoplatne prerušené, súd opakovane poučoval žalovaného o následkoch neuplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany včas v predvolaniach na pojednávanie ( dňa 31.07.2019, 30.09.2020, 27.08.2021), ako aj nad rámec predvolaní osobitným oznámením ( čl. 161), žalovaný však nijako nereagoval až do pojednávania dňa 30.09.2021, kedy deň pred pojednávaním 29.09.2021 v neskorých popoludňajších hodinách predložil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne 7 - stranové vyjadrenie spolu s cca 10-mi listinnými prílohami. Súd neakceptoval zdôvodnenie tohto konania tak právnou zástupkyňou žalovaného ako aj samotným žalovaným. Ani jeden z nimi uvádzaných dôvodov nie je takým, pre ktorý by nebolo možné predložiť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku skôr na základe výziev súdu; argumentáciu právnej zástupkyne o ústnosti konania a o tom, že skutočnosti a dôkazy boli súdu predložené, to znamená že mal a mohol sa s nimi oboznámiť a tieto vyhodnotiť, súd považuje vzhľadom na dobu účinnosti CSP a ním zavedenej sudcovskej koncentrácie konania ( § 153 CSP) za scestnú a účelovú. Tak súd, aj protistrana majú mať dostatok času oboznámiť sa s vyjadreniami a s prostriedkami procesnej obrany a procesného útoku strany sporu, tak s jej skutkovými tvrdeniami ako aj listinnými dôkazmi, a tieto posúdiť a vyhodnotiť vo vzťahu k argumentácii druhej strany v konaní. Na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku možno za účinnosti CSP prihliadnuť len vtedy, ak ich strana nemohla z konkrétnych a vážnych dôvodov predložiť skôr. Takéto dôvody na strane žalovaného neboli; súd považuje konanie žalovaného v celom kontexte jeho postupu v konaní za účelové, žalovaný je osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním (žalovaný nepoprel toto tvrdene žalobcu / § 151 CSP/), vedomý si svojich práv a povinností v súdnom konaní vyplývajúcich z príslušných ustanovení CSP a rovnako následkov svojho konania/ nekonania, a konanie samotného žalovaného spolu s právnou zástupkyňou vo vzťahu k uplatneniu prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku súd hodnotí ako zneužívajúci výkon práva, ktorý preto nepožíva právnu ochranu. Žalovaný navyše v rámci svojej obrany navrhoval vypočuť v konaní aj svoju manželku, ktorý dôkaz by súd - pokiaľ by žalovaný postupoval v konaní v súlade s procesnou povinnosťou podľa § 153 ods. 1 CSP - mohol vykonať na pojednávaní dňa 30.09.2021, v dôsledku konania žalovaného by však bolo nutné za účelom vykonania tohto dôkazu nariadiť ďalšie pojednávanie, súd preto v súlade s ust. § 153 ods. 2 CSP ani na tento návrh žalovaného na dokazovanie neprihliadal.
14. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer spočívajúci v tom, že z dlžníkovho správania pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa - žalobcu. Tak ako sa konštatuje aj v odôvodnení rozhodnutia súdu č.k. 12Csp/162/2016, aj
v tomto konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vzniku splatnosti svojho záväzku zo zmenky ( 02.06.2014) a vydania prvého súdneho rozhodnutia o tomto záväzku ( dňa 16.09.2014 Okresným súdom Bratislava V/ vlastníkom nehnuteľností 1 a 2 , ktoré boli následne Dohodou zo dňa 05.11.2014 vyporiadané medzi žalovaným a jeho manželkou tak, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností 1 sa stala manželka žalovaného a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností 2 sa stali žalovaný s manželkou každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Okresný súd Banská Bystrica rovnako tak aj odvolací súd posúdili Dohodu o vyporiadaní BSM ako neúčinný právny úkon, tj. ako úkon ukracujúci veriteľa
- žalobcu, nakoľko po jej uzavretí už žalobca nemohol uspokojiť svoju pohľadávku z celého majetku pôvodne patriaceho do BSM, ale len z podielu vo výške 1/2 -e z hodnoty nehnuteľnosti 2. Žalovaný tak značnú časť svojho majetku previedol do vlastníctva svojej manželky, kedy s ohľadom na výšku svojich splatných záväzkov voči žalobcovi muselo byť žalovanému zrejmé, že pohľadávka žalobcu tak nebude môcť byť uspokojená a dôjde k poškodeniu veriteľa. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že kroky žalovaného vo vzťahu k svojmu majetku, následného vyhlásenia konkurzu na svoj majetok a oddlženia, za súčasnej existencie záväzku voči žalobcovi napĺňajú skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR. Na veci nič nemení ani to, že sa jednalo o právne kroky a úkony uskutočnené žalovaným ešte pred účinnosťou novely ZKR zavádzajúcej inštitút oddlženia v súčasnom znení ( novely účinnej od 01.03.2017); konanie žalovaného je možné aj napriek tomu hodnotiť ako konanie v snahe zabrániť možnosti žalobcu účinne vymôcť svoju už splatnú pohľadávku voči žalovanému, takéto konanie, napriek tomu, že sa dialo ešte v čase účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy oddlženia nie je možné oddeliť od súčasného tak skutkového aj právneho stavu existencie a nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu, jedná sa o kroky a úkony na seba nadväzujúce, vyústiac do súčasného stavu nevymáhateľnosti pohľadávky žalobcu v dôsledku oddlženia žalovaného po tom, čo tento rozhodnú časť svojho majetku previedol na manželku. V tejto súvislosti vyznievali nanajvýš nevieryhodne tvrdenia a argumenty žalovaného, že na pozemkoch mala záujem stavať jeho manželka; je ťažko uveriteľné, že zámer postaviť rodinný dom na pozemkoch, ktoré boli pôvodne v režime BSM, mala len manželka žalovaného, ktorá bola v tom čase na materskej dovolenke, že rozhodnutie postaviť v budúcnosti rodinný dom bol len jej rozhodnutím bez vedomej účasti žalovaného na tomto rozhodnutí a následnom podieľaní sa na procese výstavby a jej technického a finančného zabezpečovania, keď ako bolo preukázané v konaní 12Csp/162/2019, úver za účelom výstavby rodinného domu už čerpali žalovaný spolu s manželkou spoločne ( ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku OS B. Bystrica 12Csp/162/2016). Súdom uvádzané právne závery potvrdzujú aj zistenia a právne závery súdu v konaní 12Csp/162/2019, že manželka žalovaného po získaní živnostenského oprávnenia nepodnikala a teda dôvodom vzniku živnostenského oprávnenia manželky žalovaného nebol jej zámer podnikať, ale len následné zrušenie BSM za trvania manželstva ( 12.12.2013). Žalovaný účinne nenamietol ani tvrdenie žalobcu, že pracovníčky žalobcu upozornil na to, že ak nedôjde k dohode, využije inštitút oddlženia a zbaví sa svojich dlhov. Súd v plnej miere súhlasí so žalobcom, že v danom prípade je na mieste prísnejšie prihliadať na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka - žalovaného; ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný je osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním, je 100%-ným akcionárom spoločnosti DAVICOR, je predsedom disciplinárnej komisie spoločnosti Komoditná burza Bratislava, a.s. so sídlom Trnavská cesta 50/A, Bratislava ( § § 166g ods. 3 ZKR). U žalovaného sa preto predpokladá vysoká miera vedomostí, znalostí a zručností, a rovnako osobnostných predpokladov, ktoré sú nevyhnutné pre výkon tejto funkcie, a výkon ktorej je spojený aj s vysokou mierou zodpovednosti. O to viac vyznieva konanie a postoj žalovaného k svojmu záväzku voči žalobcovi, aj jeho postoj v tomto konaní, účelovo.
15. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v konaní bol preukázaný nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení; žalovaný v konaní relevantne nezdôvodnil a nepreukázal relevantný účel rapídneho zmenšenia svojho majetku v prospech svojej manželky počas existencie už svojho splatného záväzku voči žalobcovi a následné spolufinancovanie stavby rodinného domu na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve manželky, to všetko v období pred podaním návrhu na svoje oddlženie a ktoré konanie žalovaného má za následok nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému ( § 166e ods. 1 a 2 ZKR). Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR.
16. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% ä § 255 ods. 1 CSP). O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Banská Bystrica 30. 9. 2020
Mgr. Zuzana Antalová
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Oľga Marešová