Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3Co-25-2019.pdf
PDF · 95.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: X/ E. F., W.. XX.X.XXXX, F. R. XXX, X/ L. F., W.. XX.X.XXXX, F. R. XXX, obaja zastúpení T. N., L..C..I.., T. XD, F., proti žalovanej: K. L., W.. X.X.XXXX, F. M. XX, F., zastúpená advokátom Y.. V. L., V. XX, C., o zaplatenie 2.000 eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.10.2018 č.k. 67C/79/2015-139, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne 2.000 eur a žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa od žalovanej domáhali zaplatenia 2.000 eur na základe zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy uzatvorenej 2.6.2015, keďže žalovaná odmietla uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa dohody v tejto zmluvy a za toto porušenie zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá zmluvná pokuta 2.000 eur. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na čl. III bod 1 písm. a) zmluvy o budúcej zmluve, z ktorého vyplýva, že žalobcom zaplatila 3.000 eur ako prvú časť kúpnej ceny, a nakoľko právny dôvod na zaplatenie kúpnej ceny dodatočne odpadol, jednostranne započítala vzájomné pohľadávky, v rozsahu v akom sa vzájomne kryjú, t.j. v rozsahu 2.000 eur, čím došlo k zániku nároku žalobcov na zaplatenie pohľadávky voči nej a k zániku pohľadávky samotnej v celom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 9.3.2016 č. k. 67C/79/2015-63 žalobu zamietol, ktorý však Krajský súd v Bratislave uznesením z 31.1.2018 č. k. 3Co/167/2016-94 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v konaní je potrebné posúdiť vzťah dohody o zložení blokovacieho depozitu a zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a ich konkrétne ustanovenia.
3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom spisu, a to zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a dohodou o zložení blokovacieho depozitu, na základe ktorého zistil, že žalobcovia ako budúci predávajúci a žalovaná ako budúca kupujúca uzatvorili 2.6.2015 zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán, že za podmienok uvedených v zmluve o budúcej zmluve uzavrú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. zmluvy o budúcej zmluve. Podľa čl. II bod 1. zmluvy o budúcej zmluve sa zmluvné strany zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr do 30.6.2015. Pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán odmietne uzatvoriť kúpnu zmluvu, bola v čl. II bod 2 zmluvy o budúcej zmluve dohodnutá zmluvná pokuta 2.000 eur. V čl. III bod 1 písm. a) zmluvy o budúcej zmluve si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu za nehnuteľnosť
na 130.000 eur a na jej zaplatení sa dohodli tak, že prvú časť kúpnej ceny 3.000 eur zaplatil budúci kupujúci sprostredkovateľovi prevodu, ktorým bola realitná kancelária RK 3000, s.r.o., ako blokovací depozit na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu z 2.6.2015 a budúci predávajúci výslovne súhlasil s týmto spôsobom úhrady prvej časti kúpnej ceny s tým, že ju bude považovať za riadne uhradenú. Žalobcovia listom z 5.8.2015 adresovaným žalovanej tejto oznámili, že od zmluvy o budúcej zmluve odstupujú z toho dôvodu, že nereagovala ani na dodatočnú výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Listom zo 17.8.2015 žalovaná s poukazom na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka jednostranne započítala svoju pohľadávku ktorá jej vznikla zaplatením preddavku kúpnej ceny 3.000 eur po odstúpení žalobcov od zmluvy o budúcej zmluve voči pohľadávke žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty v 2.000 eur v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú. Dňa 2.6.2015 bola medzi spoločnosťou RK 3000, s.r.o., a žalovanou uzavretá dohoda o zložení blokovacieho depozitu, ktorej účelom bolo rezervovanie nehnuteľnosti tak, že spoločnosť RK 3000, s.r.o., ktorá sprostredkovala jej predaj, nebude po dobu účinnosti tejto dohody sprostredkovávať kúpu tejto nehnuteľnosti inému. Blokovací depozit bol dohodnutý na 3.000 eur, podľa čl. III bod 2 dohody bude blokovací depozit v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy v plnej výške započítaný do kúpnej ceny nehnuteľnosti a dohoda bola uzatvorená na dobu určitú do 30.6.2015.
4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 50a ods. 1, § 451 ods. 2, § 580, § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a aj s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu uvedený v zrušujúcom rozhodnutí dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vychádzal z toho, že zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy z 2.6.2015 bol upravený právny vzťah medzi jej účastníkmi, žalobcami a žalovanou. Na jej základe (čl. II bod 2) si žalobcovia uplatnili nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 2.000 eur preto, že žalovaná porušila svoj záväzok z tejto zmluvy a neuzatvorila s nimi kúpnu zmluvu ani v dodatočnej lehote. Druhou zmluvou uzavretou dňa 2.6.2015 bola dohoda o zložení blokovacieho depozitu, ktorá upravila právne vzťahy medzi jej účastníkmi, a to spoločnosťou RK 3000, s.r.o., (realitnou kanceláriou, ktorá sprostredkovala predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov) a žalovanou, ktorú súd považoval za platnú. Žalovaná zložila do pokladne realitnej kancelárie 3.000 eur. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné, spornou bola následná úprava v zmluvách a tiež spôsob vyporiadania 3.000 eur, ktoré žalovaná odovzdala realitnej kancelárii - blokovací depozit, resp. prvá časť kúpnej ceny, a tým aj možnosť započítania vzájomných pohľadávok. V čl. III bod 1 písm. a) zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu za nehnuteľnosť na 130.000 eur, pričom prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000 eur zaplatila žalovaná (budúca kupujúca) tak, že tieto peniaze odovzdala realitnej kancelárii na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu z 2.6.2015, pričom žalobcovia (budúci predávajúci) výslovne súhlasili s takýmto spôsobom úhrady prvej časti kúpnej ceny. Z tohto vychádzala aj obrana žalovanej a započítanie vzájomných pohľadávok. Proti zaplatenej prvej časti kúpnej ceny 3.000 eur si započítala voči žalobcom zmluvnú pokutu 2.000 eur a rozdiel vo výške 1.000 eur mala za pohľadávku voči žalobcom (bezdôvodné obohatenie). K tomuto súd prvej inštancie uviedol, že žalovanou uhradených 3.000 eur sú depozitom, ktorý žalovaná uhradila realitnej kancelárii podľa dohody o zložení blokovacieho depozitu, nejde o úhradu prvej časti kúpnej ceny podľa č.l. III bod 1 písm. a) zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Samotná dohoda o kúpnej cene a spôsobe jej úhrady by bola relevantná len v prípade uzavretia kúpnej zmluvy, vtedy by depozit bol prvou časťou kúpnej ceny, s čím súhlasili aj žalobcovia a čo je zrejmé aj z ustanovenia čl. III bod 2 dohody o zložení blokovacieho depozitu. K uzavretiu kúpnej zmluvy však nedošlo. Odpoveď na otázku čo s uhradeným blokovacím depozitom bolo treba podľa súdu hľadať v dohode o zložení blokovacieho depozitu, na základe ktorej ho žalovaná uhradila.
5. Súd prvej inštancie pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z toho, že v čl. V bod 2 dohody o zložení blokovacieho depozitu sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ žalovaná (záujemca) poruší povinnosti stanovené v čl. IV ods. 1 dohody, vyplatený blokovací depozit prepadá v prospech RK 3000, s.r.o. Podľa čl. IV bodu 1 sa žalovaná zaviazala bez zbytočného odkladu po vyzvaní spoločnosťou RK 3000, s.r.o., uzatvoriť so žalobcami v dobe účinnosti tejto dohody zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy alebo bez zbytočného odkladu po jej vyzvaní spoločnosťou RK 3000 s.r.o. uzatvoriť s predávajúcimi kúpnu zmluvu, najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody podľa článku V ods. 1 tejto dohody a neuzatvoriť s predávajúcimi kúpnu zmluvu alebo zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy bez jej vedomia. Argument žalovanej, že neporušila žiadne z uvedených ustanovení dohody o zložení blokovacieho depozitu, pretože uzavrela zmluvu o uzatvorení budúcej zmluve (čl. IV bod 1 písm. a) dohody), a nebolo preto potrebné skúmať, či uzatvorila aj kúpnu zmluvu (čl. IV bod 1 písm. b) dohody), keďže tieto povinnosti boli dohodnuté alternatívne, podľa názoru súdu prvej inštancie odporuje logike tejto
dohody, zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a tiež konaniu žalovanej. Žalovanej vznikol záväzok zaplatiť 3.000 eur na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu, nie na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Dohoda o zložení blokovacieho depozitu i zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy boli uzavreté v ten istý deň, a preto podľa neho neobstojí argument žalovanej, že už uzavrela zmluvu o uzatvorení kúpnej zmluvy. Dohoda o zložení blokovacieho depozitu je svojím charakterom tzv. rezervačnou zmluvou, čo znamená, že je uzavretá za účelom rezervovania nehnuteľnosti (čl. III bod 1 dohody), teda, že realitná kancelária počas jej účinnosti, po zaplatení blokovacieho depozitu, nebude sprostredkovať kúpu nehnuteľnosti inému záujemcovi. Dôvodom a účelom uzatvorenia oboch zmlúv v jeden deň bolo rezervovať predmetnú nehnuteľnosť v prospech žalovanej, a to do uzatvorenia kúpnej zmluvy, rozhodne nie do podpísania zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá v ten istý deň (2.6.2015). Navyše v zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy uzavretej podľa ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka sa zmluvné strany (žalobcovia a žalovaná) zaviazali, že uzavrú kúpnu zmluvu najneskôr do 30.6.2015 (čl. II bod 1 zmluvy), a nie tú istú (alebo inú) zmluvu o budúcej zmluve. Neakceptoval argumentáciu žalovanej, že úhradou sumy 3.000 eur na účet realitnej kancelárie platila prvú časť kúpnej ceny, keď v tom čase (ani potom) nebola uzavretá kúpna zmluva. Zo samotného ustanovenia čl. III bod 1 písm. a) zmluvy o budúcej zmluve, na ktoré aj žalovaná pri svojej obrane poukazovala, je podľa súdu zrejmé, že suma 3.000 eur, o ktorej tvrdí, že ju uhrádzala ako prvú časť kúpnej ceny, bola žalovanou uhradená do pokladne realitnej kancelárie ako blokovací depozit na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu z 2.6.2015. Žalovaná teda poznala právny dôvod a účel úhrady sumy 3.000 eur v prospech realitnej kancelárie, ako aj to, že realitná kancelária nie je len platobným miestom. Podľa súdu prvej inštancie žalovaná porušila svoju povinnosť stanovenú v článku IV ods. 1 písm. b) dohody o zložení blokovacieho depozitu, na základe čoho blokovací depozit v súlade s ustanovením čl. V bod 2 tejto dohody prepadol v prospech spoločnosti RK 3000, s.r.o. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nemohlo dôjsť zániku pohľadávky žalobcov voči žalovanej jednostranným započítaním zo strany žalovanej. Tieto pohľadávky totiž nespĺňajú hneď prvú podmienku ustanovenú v § 580 Občianskeho zákonníka, a to vzájomnosť. Žalobcovia majú voči žalovanej pohľadávku vo výške 2.000 eur z titulu zmluvnej pokuty, ktorú si uplatňujú na podklade ustanovenia čl. II bod 2 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Dlžníkom žalovanej by však bola spoločnosť RK 3000, s.r.o., v prospech ktorej na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu uhradila sumu 3.000 eur, avšak len v prípade, že by neboli splnené podmienky dohodnuté v čl. IV bod 1 písm. a) až c) a čl. 2 dohody o zložení blokovacieho depozitu.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), písm. d) a písm. h) CSP a žiadala napadnutý rozsudok súd prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Poukázala na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 31.1.2018 č. k. 3Co/167/2016-94, ktorým odvolací súd skorší rozsudok súdu prvej inštancie v prejednávanej veci zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a ktorým sa podľa jej názoru prvoinštančný súd v rozpore s ustanovením § 391 ods. 2 CSP neriadil. Namietla, že sa v napadnutom rozhodnutí opätovne náležitým spôsobom nevysporiadal s posúdením, či je rezervačná zmluva platná (§ 39, § 50a Obč. zák.) a v prípade, že je platná, aké sú právne dôsledky dojednania žalovanej s realitnou kanceláriou v čl. V na právny vzťah založený medzi stranami sporu zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy, konkrétne na dojednania o úhrade kúpnej ceny za predmetné nehnuteľností. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie prekvapivo a bez akejkoľvek opory v predchádzajúcom priebehu dokazovania a samotného konania obmedzil len na konštatovanie, resp. domnienku, že argument žalovanej, že neporušila žiadne z ustanovení dohody o zložení blokovacieho depozitu, nakoľko uzavrela zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy a nebolo preto potrebné skúmať, či uzatvorila aj kúpnu zmluvu, keďže povinnosti definované v čl. IV bode 1 písm. a) a b) dohody sú dané alternatívne, odporuje logike tejto dohody, zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a tiež konaniu žalovanej. K uvedenému dospel súd prvej inštancie na základe argumentu, že záväzok žalovanej zaplatiť 3.000 eur jej vznikol na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu, nie na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, pričom dohoda o zložení blokovacieho depozitu a aj zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy boli uzavreté v ten istý deň a preto neobstojí jej argument, že už uzavrela zmluvu o uzatvorení kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti zdôraznila, že v danom prípade išlo o dva samostatné záväzkovoprávne vzťahy s odlišnými zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom neposúdil relevantné ustanovenia dohody o zložení blokovacieho depozitu a zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy vo vzájomnej súvislosti
a predovšetkým presvedčivým spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu považoval sumu 3.000 eur, ktorú odovzdala realitnej kancelárie za blokovací depozit zložený v prospech realitnej kancelárie na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu a opomenul prihliadnuť na súhlasný prejav vôle sporových strán v čl. III bodu 1. písm. a) zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého považovali 3.000 eur, ktoré ona odovzdala ako prvú časť kúpnej ceny realitnej kancelárie ako platobnému miestu v prospech žalobcov. Vo vzťahu k tomuto záveru absentuje aj náležité a presvedčivé odôvodnenie odklonu súdu prvej inštancie od záväzného právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v uznesení odvolacieho súdu.
8. Podľa žalovanej rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepredvídateľné a ona nemala možnosť argumentovať a tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy a tak zvrátiť neskoršie prekvapivé rozhodnutie súdu. Týmto nesprávnym procesným postupom jej súd prvej inštancie znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
9. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mali za to, že v danej veci neboli naplnené odvolacie dôvody. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa nich potrebné vnímať v kontexte so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu a preto nie sú dôvodné námietky žalovanej, že v konaní nemohla využiť všetky prostriedky procesnej obrany s tým, že súd sa pridržiaval právneho posúdenia vysloveného odvolacím súdom.
10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.9.2021 (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP).
11. Súd prvej inštancie v danej veci vychádzal zo zistenia, že dojednania o zmluvnej pokute v zmluve o budúcej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania 2.6.2015 nie sú medzi stranami sporné a žalovaná výslovne uznala svoj záväzok vyplývajúci jej z tejto dohody uvedený v čl. II. zmluvy. Na námietku žalovanej, že nárok žalobcov 1/ a 2/ na zmluvnú pokutu zanikol započítaním tejto pohľadávky s jej pohľadávkou voči ním, ktorá jej vznikla zaplatením preddavku na kúpnu cenu, sa zaoberal otázkou zániku žalobou uplatnenej pohľadávky započítaním, tak ako mu bolo uložené v uznesení odvolacieho súdu z 31.1.2018 č. k. 3Co/167/2016-94.
12. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa odvolacích dôvodov a porovnaním s príslušnými právnymi normami dospel odvolací k záveru, že rozhodnutie súdu o žalobe je správne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby a dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil i správny právny záver, že predmetná pohľadávka žalovaných, ktorá medzi stranami nebola sporná, nezanikla započítaním s pohľadávkou žalovanej, ktorá jej mala vzniknúť zaplatením preddavku na kúpnu cenu potom, čo žalobcovia odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko táto pohľadávka neexistovala. Uvedený záver, že úhrada sumy 3.000 eur na účet sprostredkovateľa predaja - realitnej kancelárie nie je preddavkom na budúcu kúpnu cenu, vyplýva z dohody o zložení blokovacieho depozitu, v ktorej je dohodnutý spôsob vysporiadania tejto sumy v prípade, ak nebude uzavretá kúpna zmluva ako aj znenia samotného čl. III bod 1 písm. a) zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorého táto suma je blokovacím depozitom podľa dohody o zložení blokovacieho depozitu. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu dostatočne a v súlade s jeho právnym názorom vysporiadal s tým, že táto úhrada by bola úhradou časti kúpnej ceny len v prípade uzavretia kúpnej zmluvy (čl. III bod 2 dohody o zložení blokovacieho depozitu), čo zohľadňuje aj dohodu sporových strán v zmluve o budúcej zmluve. Súd prvej inštancie na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 50a ods. 1, § 451 ods. 2, § 580, § 544 ods. 1 a ods. 2), ktoré správne vyložil a dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby i dostatočne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj s relevantnými argumentmi sporových strán. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, čo stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
13. Ani ďalšia námietka žalovanej, že v prípade napadnutého rozsudku ide o prekvapivé rozhodnutie, nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná, pretože súd prvej inštancie v konaní pokračoval po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku, na základe tam vysloveného právneho názoru sa zaoberal súvisiacou zmluvou o zložení blokovacieho depozitu a jej dopadom na zmluvný vzťah strán sporu a tak tento jeho procesný postup nemožno považovať za taký, ktorým by bolo žalovanej znemožnené realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
14. Pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s jeho ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcom, ktorí mali v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanej nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).