Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-167-2016.pdf
PDF · 103.76 KB
Case nature
Subarea
3Co/167/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcov: 1/ E.N. F., R. XXX, 2/ L. F., nar. XX.X.XXXX, R. XXX, obaja zastúpení Silvestrom Bothom, nar. 20.4.1970, Jánovce 149, proti žalovanej: K. L., M. XX, F., zastúpená advokátom Mgr. Kamilom Suchodolským, Kúpeľná 84, Revúca, o zaplatenie 2.000 eur, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 67C/79/2015-63, zo dňa 9.3.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia 330,63 eura. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali od žalovanej zaplatenia 2.000 eur na základe zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 2.6.2015, z ktorej si žalovaná nesplnila povinnosť uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu a nezaplatila ani dohodnutú zmluvnú pokutu 2.000 eur s odôvodnením, že uhradila na účet realitnej kancelárie RK 3000, s.r.o. v súlade s čl. III bod 1 písm. a) zmluvy prvú časť kúpnej ceny 3.000 eur, z ktorej si majú žalobcovia 1/ a 2/ odpočítať 2.000 eur a zvyšných 1.000 eur jej vrátiť.
2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že 2.6.2015 bola medzi žalobcami 1/ a 2/ ako budúcimi predávajúcimi a žalovanou ako budúcou kupujúcou uzatvorená zmluva o uzavretí budúcej zmluvy predmetom, ktorej bol záväzok zmluvných strán, že za podmienok uvedených v zmluve uzavrú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. zmluvy o budúcej zmluve. Kúpnu zmluvu sa zmluvné strany zaviazali uzavrieť najneskôr do 30.6.2015. Podľa čl. II bod 2 zmluvy o budúcej zmluve, v prípade, ak ktorákoľvek zo zmluvných strán odmietne uzatvoriť kúpnu zmluvu v zmysle ustanovení tejto zmluvy a svoj záväzok nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote, t.j. do 7 dní odo dňa keď mala byť kúpna zmluva uzavretá, zaplatí tá zmluvná strana, ktorá svoj záväzok porušila druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu 2.000 eur. Kúpnu cenu za nehnuteľnosť si zmluvné strany dohodli celkom na 130.000 eur, ktorá mala byť zaplatená v dvoch častiach, prvá vo výške 3.000 eur, ktorú zaplatila budúca kupujúca do pokladne sprostredkovateľa prevodu (realitnej kancelárie RK 3000, s. r.o,) na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 2.6.2015, pričom budúci predávajúci výslovne súhlasili s týmto spôsobom úhrady prvej časti kúpnej ceny a považujú ju za riadne uhradenú. Listom zo dňa 5.8.2015 žalobcovia 1/ a 2/ odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve, pretože žalovaná ani na dodatočnú výzvu neuzatvorila kúpnu zmluvu. Listom zo dňa 17.8.2015, adresovaným žalobcom 1/ a 2/ žalovaná s poukazom na § 580 Obč. zák., si jednostranne započítala svoju pohľadávku na vrátenie zloženej kúpnej ceny (vydanie bezdôvodného obohatenia) vo výške 3.000 eur voči pohľadávke žalobcov 1/ a 2/ na zaplatenie zmluvnej pokuty 2.000 eur v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú, t.j. v rozsahu 2.000 eur.
3. S poukazom na § 50a ods. 1, § 498, § 567 ods. 1, § 451 ods. 2, § 580, § 544 ods. 1, ods. 2, § 48 ods. 1 a § 517 ods. 1 Obč. zák. a vykonané dokazovanie dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V spore nebolo sporné, že žalovaná porušila svoju povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu v zmysle čl. II zmluvy o budúcej zmluve ako ani to, že z dôvodu porušenia tejto povinnosti bola povinná zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ zmluvnú pokutu 2.000 eur. Vychádzal z toho, že podľa § 498 Obč. zák. platí, že na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. To znamená, že ak pred uzavretím hlavnej zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku, je stanovená vyvrátiteľná domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté pred uzavretím zmluvy, z ktorej má záväzok k plneniu vzniknúť, považuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Nárok na vrátenie zálohy poskytnutej v súvislosti so zamýšľaným prevodom práv, ktorý sa neskôr nerealizoval, je potom po právnej stránke treba posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol. Okolnosť, že záloha v súlade s dohodou účastníkov bola poukázaná na určené platobné miesto (§ 567 ods. 1 Obč. zák.) potom nič nemení na povinnosti prevodcu (budúceho predávajúceho), vrátiť zálohu druhému účastníkovi zmluvy potom, čo z prevodu práv zišlo. Zaplatením peňažnej sumy na dohodou účastníkov určené platobné miesto (účet v peňažnom ústave, ktorého majiteľom je tretia osoba, účet alebo pokladňa realitnej kancelárie a pod.) s úmyslom zložiť zálohu na budúci odplatný prevod práv sa totižto plnilo budúcemu prevodcovi - nie tretej osobe, majiteľovi účtu, alebo realitnej kancelárii (RČ 28 Cdo 2360/2012).
4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná ako budúca kupujúca úhradou sumy 3.000 eur do pokladne realitnej kancelárie splnila svoju povinnosť zaplatiť prvú časť kúpnej ceny žalobcom 1/ a 2/ ako budúcim predávajúcim. Sumu 3.000 eur, ktorú žalovaná zaplatila žalobcom 1/ a 2/ pred uzavretím hlavnej zmluvy, na základe zmluvy o budúcej zmluve, je treba považovať za preddavok, na dohodnuté budúce plnenie. Pokiaľ následne k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, má žalovaná nárok na vrátenie poskytnutej zálohy (preddavku), a to od žalobcov 1/ a 2/, pretože zaplatením peňažnej sumy na dohodou účastníkov určené platobné miesto (pokladňa realitnej kancelárie), sa plnilo žalobcom 1/ a 2/ a nie realitnej kancelárii. Žalovaná má teda voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na vrátenie poskytnutého plnenia 3.000 eur titulom bezdôvodného obohatenia, získaného plnením z dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Pokiaľ si žalobkyňa svoju pohľadávku v sume 3.000 eur, ktorá jej voči žalobcom 1/ a 2/ vznikla titulom vydania bezdôvodného obohatenia (nároku na vrátenie zaplateného preddavku na kúpnu cenu), započítala proti pohľadávke žalobcov 1/ a 2/ na zaplatenie zmluvnej pokuty 2.000 eur, potom vzájomným započítaním pohľadávok došlo k zániku pohľadávky žalobcov 1/ a 2/ na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu.
5. Záverom uviedol, že skutočnosť, že realitná kancelária odmietla žalobcom 1/ a 2/ vydať 3.000 eur (zaplatené do pokladne realitnej kancelárie v prospech žalobcov 1/ a 2/ žalovanou ako preddavok na kúpnu cenu), s odôvodnením, že uvedená suma predstavuje jej odmenu za úkony pri príprave predaja zmluvy, je vo vzťahu k prejednávanej veci bez právneho významu. Vzťah medzi realitnou kanceláriou a žalobcami 1/ a 2/ je upravený samostatnou zmluvou (objednávkou na sprostredkovanie realitných služieb) a vyriešenie otázky, či realitná kancelária má nárok na odmenu alebo nie, nie je predmetom tohto konania. Nevykonal preto dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne spol. RK 3000, s.r.o, ani listinou - dohodou o sprostredkovaní predaja uzatvorenou medzi žalovanou a realitnou kanceláriou, nakoľko vykonanie navrhovaných dôkazov by nijakým spôsobom neovplyvnilo jeho rozhodnutie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 330,63 eura.
6. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/a 2/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že realitná kancelária im odmietla vydať 3.000 eur (zaplatených do pokladne realitnej kancelárie v ich prospech žalovanou ako preddavok na kúpnu cenu) s poukazom na to, že uvedená suma predstavuje jej odmenu za úkony pri príprave predaja zmluvy, je vo vzťahu k prejednávanej veci bez právneho významu, nakoľko vzťah medzi nimi a realitnou kanceláriou je upravený samostatnou zmluvou a vyriešenie otázky, či realitnej kancelárii prináleží nárok na odmenu alebo nie, nie je predmetom tohto konania. Pokiaľ preto súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne RK 3000, s.r.o. ani listinou (dohodou o sprostredkovaní predaja uzatvorenou medzi žalovanou a realitnou kanceláriou), jeho záver je nesprávny a sám si v
odôvodnení rozsudku protirečí, pretože sa dôsledne neoboznámil so skutkovým a právnym stavom veci. Namietali, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatnými okolnosťami a neujasnil si predovšetkým v akom právnom vzťahu sa nachádzali s realitnou kanceláriou v čase podpisu zmluvy o budúcej zmluve. Zdôraznili, že žalovaná dňa 2.6.2015 uzatvorila s RK 3000, s.r.o. samostatnú zmluvu
- dohodu o zložení blokovacieho depozitu, na základe ktorej zložila uvedenej realitnej kancelárii zálohu 3.000 eur na kúpu ich rodinného domu a príslušných hospodárskych budov a pozemkov, z čoho vyplýva, že RK 3000, s.r.o. zabezpečovala realizáciu zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou z 2.6.2015 na základe všeobecných ustanovení o zmluve o sprostredkovaní, nie na základe konkrétnej písomnej zmluvy a písomného splnomocnenia, ktorá sa na jej platnosť vyžaduje. Žalovaná sa v tejto samostatnej zmluve dohodla, že v prípade ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote do 30.6.2015 + 7 dní, dôjde k prepadnutiu sumy 3.000 eur v prospech RK 3000, s.r.o., ktorá si ju môže ponechať ako odmenu za práce na zmluve o budúcej zmluve z 2.6.2015. Žalovaná na základe tejto zmluvy o zložení blokovacieho depozitu nemá právo žalovať žalobcov alebo RK 3000, s.r.o. o vrátenie tzv. bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo podľa záverov súdu prvej inštancie dôjsť na ich strane. Pretože jednak neboli zmluvnou stranou zmluvy (dohody o blokovacom depozite), a ak by aj bolo možné pripustiť, že záloha 3.000 eur bola zložená v ich prospech a nie ako záloha na budúcu odmenu RK 3000, s.r.o. v prípade realizácie predaja ich rodinného domu a príslušných hospodárskych budov a pozemkov, po ich odstúpení od zmluvy o budúcej zmluve z 2.6.2015, po 5.82015 sa ich vzhľadom na ustanovenie dohody o blokovacom depozite uvedené v čl. V ods. 2 o jej prepadnutí v prospech RK 3000, s.r.o., nemohla nijako domáhať. Tým sa podľa názoru žalobcov 1/ a 2/ stáva nerealizovateľná aj fikcia predostretá súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku o započítaní pohľadávok zo strany žalovanej voči žalobcom (rovnako aj RK). Ak sa teda v zmluve o budúcej zmluve zmluvné strany zaviazali uzatvoriť kúpnu zmluvu najneskôr do 30.6.2015 a v prípade, ak ktorákoľvek zo zmluvných strán odmietne uzatvoriť kúpnu zmluvu v dodatočnej primeranej lehote, zaplatiť druhej strane zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur, nie je nik iný než žalovaná, kto by mal túto zmluvnú pokutu uhradiť. Tá si voči žalobcom 1/ a 2/ nemôže započítať žiadne plnenie, ktoré by im uhradila. Suma blokovacieho depozitu totiž z dôvodu nezrealizovania zmluvy o budúcej zmluve prepadla na základe slobodnej vôle žalovanej, vyjadrenej v dohode o blokovacom depozite, v prospech RK 3000, s.r.o.
7. Žalovaná žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zopakovala svoj výklad čl. IV. bodu 1. dohody o zložení blokovacieho depozitu, ktorú dňa 2.6.2015 uzavrela s realitnou kanceláriou RK 3000, s.r.o., z ktorého jednoznačne vyplýva, že povinnosti záujemcu, t.j. žalovanej boli v bode a) a b) tohto bodu alternatívne vyjadrené slovom „alebo" a teda zmluvné strany si v predmetnom bode definovali možnosť alternatívneho plnenia. Nakoľko žalovaná riadne a včas splnila povinnosť uvedenú pod písm. a) tohto bodu a v stanovenej lehote a uzatvorila so žalobcami 1/ a 2/ zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, došlo zo strany žalovanej ku splneniu jednej z alternatívnych možnosti plnenia a preto nedošlo k vzniku nároku realitnej kancelárie RK 3000, s.r.o. na odmenu za úkony pri príprave predaja nehnuteľností žalobcov 1/ a 2/ a teda zaplatený blokovací depozit nemohol prepadnúť v prospech realitnej kancelárie podľa čl. V bodu 2 uvedenej dohody. Suma 3.000 eur bola zo strany žalovanej vyplatená v prospech žalobcov 1/ a 2/ (prostredníctvom platobného miesta - realitnej kancelárie) z právneho dôvodu definovaného v zmluve o budúcej zmluve (úhrada prvej časti kúpnej ceny za prevod predmetných nehnuteľností), avšak tento právny dôvod dodatočne odpadol, nakoľko medzi zmluvnými stranami nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a teda ani vzniku nároku žalobcov na zaplatenie kúpnej ceny. Nakoľko pohľadávka žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanej z titulu zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur a pohľadávka žalovanej voči žalobcom z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 3.000 eur boli vzájomnými pohľadávkami žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej, ktoré boli rovnakého druhu a v čase započítania obidve splatné, boli plne spôsobilé na započítanie a teda jednostranným započítaním týchto vzájomných pohľadávok zo strany žalovanej došlo k zániku nároku žalobcov 1/ a 2/ na zaplatenie pohľadávky voči žalovanej a k zániku pohľadávky samotnej v celom rozsahu.
8. K tomuto vyjadreniu podala za žalobcov 1/ a 2/ vyjadrenie spoločnosť PERSPEKTA Legal, s.r.o., ktorá však predložila iba plnú moc na zastupovanie v konaní od zástupcu žalobcov 1/ a 2/ na základe plnej moci 19.1.2016 a nie priamo od žalobcov 1/ a 2/ a preto na toto vyjadrenie neprihliadol.
9. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
10. Súd prvej inštancie v danej veci vychádzal zo zistenia, že dojednania o zmluvnej pokute v zmluve o budúcej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania 2.6.2015 nie sú medzi stranami sporné a žalovaná výslovne uznala svoj záväzok vyplývajúci jej z tejto dohody uvedenej v čl. II. zmluvy. Na námietku žalovanej, že nárok žalobcov 1/ a 2/ na zmluvnú pokutu zanikol započítaním tejto pohľadávky s jej pohľadávkou voči ním, ktorá jej vznikla zaplatením preddavku na kúpnu cenu, považoval toto tvrdenie za podstatné pre rozhodnutie o žalobe a zaoberal sa v podstate už len otázkou zániku žalobou uplatnenej pohľadávky započítaním. Z výsledkov dokazovanie dospel k záveru, žalovaná má nárok voči žalobcom na vrátenie 3.000 eur, ktoré uhradila na základe dojednania v čl. III. bod 1 písm. a) zmluvy o budúcej zmluve ako preddavok kúpnej ceny s ohľadom na to, že k uzavretiu budúcej zmluvy nedošlo. Po započítaní tejto pohľadávky s pohľadávkou vymáhanou v spore podľa súdu prvej inštancie došlo k zániku pohľadávky žalobcov 1/ a 2/ na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu, čo bolo dôvodom, pre ktorý žalobný návrh zamietol.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri právnom posudzovaní námietky žalovanej, že vymáhaná pohľadávka zanikla započítaním, opomenul prihliadnuť na ustanovenie druhej vety § 581 ods. 2 Obč. zák., ktoré stanovuje, že proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná, čo malo za následok nesprávnu aplikáciu ustanovenia druhej vety § 580 Obč. zák., ktoré stanovuje zánik započítaných pohľadávok okamihom, kedy sa stretli pohľadávky spôsobilé k započítaniu, a teda vec neprávne právne posúdil. Právne posúdenie je nesprávne, ak súd posúdi vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, si nesprávne vyloží, poprípade ju na daný stav nesprávne aplikuje, ak na vec opomenie aplikovať právnu normu, ktorá sa na vec vzťahuje.
12. Podľa ustanovenia § 580 Obč. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa ustanovenia § 581 ods. 2 Obč. zák. započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
13. Jedným z možných spôsobov zániku práva z občianskoprávneho vzťahu je započítanie podľa § 580 Obč. zák. Predpokladom zániku pohľadávky započítaním sú a) vzájomnosť pohľadávok (musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kde veriteľ jednej z pohľadávok je zároveň dlžníkom druhej a naopak, b) rovnaký druh plnenia (ten je splnený, ak ide o pohľadávky peňažné), c) spôsobilosť pohľadávok k započítaniu (nejde o pohľadávky, ktorých kompenzácia je vylúčená zákonom alebo dohodou účastníkov) a d) právny úkon smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Započítania možno urobiť i v priebehu súdneho konania. V zmysle ustanovenia § 580 Obč. zák. je zánik započítavaných pohľadávok stanovený okamihom, kedy sa pohľadávky stretli. Za okamih stretnutia pohľadávok sa považuje okamih splatnosti pohľadávky neskoršie splatnej; v tomto okamihu (pri splnení ďalších zákonných predpokladov) dôjde k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Rozhodujúcim je preto ich splatnosť, a nie, kedy ktorá vznikla, poprípade kedy bol kompenzačný prejav urobený. Zápočet nesplatnej pohľadávky s pohľadávkou splatnou jednostranným úkonom veriteľa je zo zákona vylúčený (§ 581 ods. 2 Obč. zák.). Z uvedeného plynie, že pokiaľ pohľadávka nie je splatná, nemožno ju započítať proti splatnej pohľadávke. 14. V prejednávanom spore si žalobcovia 1/ a 2/ uplatnili žalobou nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Žalovaná listom svojho právneho zástupcu zo 17.8.2015 zaslaným žalobcom 1/ a 2/ pred začatím súdneho konania na ich výzvu o zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty žalobcom oznámila, že vymáhanú zmluvnú pokutu 2.000 eur započítava s jej pohľadávkou voči ním na vrátenie preddavku kúpnej ceny 2.000 eur (zvyšných 1.000 eur z preddavku kúpnej ceny žiadala uhradiť do 10 dní od prevzatia tohto listu). 15. Súd prvej inštancie rozhodnutie o žalobe založil na tom, že žalovaná zaplatila na základe zmluvy o budúcej zmluve preddavok na kúpnu cenu 3.000 eur a keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, má žalovaná nárok na vrátenie tejto sumy, o ktorú sa žalobcovia 1/ a 2/ bezdôvodne obohatili plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a vymáhaná pohľadávka zanikla započítaním s preddavkom na kúpnu cenu, resp. s jej časťou. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalobcov k právnemu posúdeniu veci,
že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu. 16. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný, okrem iného, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). 17. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
18. Bezdôvodné obohatenie je záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou normou stanovená splatnosť pohľadávky vzniknutého z tohto právneho titulu, a doba plnenia je u nej obvykle viazaná na výzvu veriteľa podľa § 563 Obč. zák. Až výzvou k plneniu sa dlh stáva splatným a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom o plnenie požiadaný. Forma výzvy k plneniu nie je predpísaná, je však nutné, aby spĺňala všeobecne náležitosti stanovené v § 34 a nasl. Obč. zák., a z jej obsahu musí byť zrejmé, že veriteľ vyzýva dlžníka k plneniu, ktorého výška musí byť dostatočne určite špecifikovaná. 19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno mať za to, že súd prvej inštancie považoval za úkon, ktorým si žalovaná započítala svoju pohľadávku na vymáhanú zmluvnú pokutu listom zaslaným žalovaným jej právnym zástupcom zo 17.8.2015. Žalovaná v tomto liste prejavila vôľu smerujúcu k započítaniu svojej pohľadávky so žalovanou pohľadávkou (§ 580 Obč. zák.), neobsahuje však žiadny prejav vôle žalovanej, ktorý by bolo možné vyložiť ako výzvu k plneniu adresovanú žalobcom 1/ a 2/ (v započítanej časti 2.000 eur). I za situácie, ak by tento list zo 17.8.2015 smerujúci k započítaniu pohľadávky (§ 580 Obč. zák.) bol zároveň výzvou k plneniu, stala by sa započítavaná pohľadávka v zmysle § 563 Obč. zák. splatnou až dňom nasledujúcim po doručení výzvy k plneniu žalobcom 1/ a 2/ (doručenie tohto listu žalovanej žalobcom 1/ a 2/ súd prvej inštancie nezisťoval) a v okamihu, kedy bol započítací prejav urobený, nemohla byť teda splatná a spôsobilá k započítaniu. Súčasťou skutkového stavu zisteného súdom nie je zistenie, že žalovaná vyzvala žalobcov 1/ a 2/ k plneniu skôr, než si listom zo 17.8.2015 uplatnila započítanie. List žalovanej zo 17.5.2015 zaslaný žalobcom smerujúci k započítaniu, ak predtým nevyzvala žalobcov 1/ a 2/ k vydaniu bezdôvodného obohatenia, teda nemohol mať žiadne právne účinky a spôsobiť zánik žalovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie tak v rozpore s § 563, § 580 a 581 ods. 2 vetou druhou Obč. zák. dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že pohľadávka žalobcov zanikla započítaním s pohľadávkou žalovanej. 20. Ak žalovaný uplatňuje v rámci obrany, že uplatňovaná pohľadávka zanikla započítaním, súd sa touto otázkou zaoberá až potom, ak dospeje k záveru, že pohľadávka, ktorú si žalovaný započítal existovala a bola spôsobila na započítanie. V danej veci súd prvej inštancie pri posudzovaní pohľadávky žalovanej voči žalobcom 1/ a 2/ dospel k záveru, že ide o prvú časť kúpnej ceny zaplatenej budúcim predávajúcim realitnej kancelárii, s čím žalobcovia 1/ a 2/ súhlasili. V odôvodnení rozsudku však neuviedol, aký význam pri tomto mala dohoda o zložení blokovacieho depozitu z 2.6.2015, ktorú uzatvorila žalovaná s realitnou kanceláriou RK 3000, s.r.o., a tak nereagoval na tvrdenie žalobcov 1/ a 2/, ktorým spochybňovali započítanie pohľadávky žalovanej voči ich nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd nevyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, nevyhovuje ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p., platného do 30. 6.2016 (teraz § 220 ods. 2 C.s.p.). Pokiaľ aj súd prvej inštancie v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že skutočnosť, že realitná kancelária odmietla žalobcom 1/ a 2/ vydať sumu 3.000 eur (zaplatenú do pokladne realitnej kancelárie v prospech žalobcov 1/ a 2/ žalovanou ako preddavok na kúpnu cenu), s poukazom na to, že uvedená suma predstavuje jej odmenu za úkony pri príprave predaja zmluvy, je vo vzťahu k prejednávanej veci bez právneho významu, nakoľko vzťah medzi realitnou kanceláriou a žalobcami 1/ a 2/ je upravený samostatnou zmluvou (objednávkou na sprostredkovanie realitných služieb) a vyriešenie otázky, či realitnej kancelárii prináleží nárok na odmenu, nie je predmetom tohto konania, nedáva to odpovede na žalobcami 1/ a 2/ uvedené tvrdenia, predmetnú sumu 3.000 eur žalovaná plnila realitnej kancelárii na základe ich vzájomných dohôd. Zároveň sa nevysporiadal s žalobcami 1/ a 2/ zásadne namietanou skutočnosťou, že plnenie žalovanej v prospech realitnej kancelárie bolo poskytnuté na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 2.6.2015 a nezohľadnil v ustanovení čl. III bod 1 písm. a) zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy vyjadrenú previazanosť týchto dvoch zmlúv. 21. Dohoda o zložení blokovacieho depozitu, ktorú uzavrela žalovaná s realitnou kanceláriou, ktorá sprostredkovala predaj predmetných nehnuteľností, podľa jej obsahu je jednou z tzv. rezervačných zmlúv uzatváraných realitnými kanceláriami pri sprostredkovávaní predaja a kúpy nehnuteľnosti. Ide o zmluvu
previazanú so zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, od ktorej žalobcovia 1/ a 2/ odvodzovali nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a preto súd prvej inštancie nemohol neprihliadnuť na požiadavku žalobcov 1/ a 2/, aby započítanie vykonané žalovanou posúdil i s ohľadom na uvádzanú tzv. rezervačnú zmluvu uzavretú žalovanou s realitnou kanceláriou, ktorá sprostredkovala predaj a kúpu medzi stranami sporu a na právne vzťahy založené obidvomi zmluvami. Pre danú vec bolo podstatným zistiť, či je táto rezervačná zmluva platná (§ 39, § 50a Obč. zák.) a v prípade, že je platná, právne dôsledky dojednania žalovanej s realitnou kanceláriou v čl. V (že na výzvu realitnej kancelárie uzavrie so žalobcami kúpnu zmluvu, a v prípade, ak tak neurobí, že blokovací depozit 3.000 eur, prepadne v prospech realitnej kancelárie) na právny vzťah založený medzi stranami sporu zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy, konkrétne na dojednania o úhrade kúpnej ceny za predmetné nehnuteľností.
22. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal všetkými podstatnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenej zmluvnej pokute, nevysporiadal sa s rozhodujúcimi argumentmi žalobcov 1/ a 2/, čo malo vplyv na jeho neúplné a predčasné právne závery, pre ktoré sa nezaoberal aj ďalšími právne významnými skutočnosťami uvedenými v odôvodnení tohto rozsudku. Súd prvej inštancie tým znemožnil žalobcom 1/ a 2/, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tieto nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a zároveň v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a bolo zrozumiteľné.
23. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).