Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžk/60/2020

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Urbárske a pasienkové pozemkové spoločenstvo Vernár, so sídlom Hlavná 171, Vernár, IČO: 31 950 485, zast. JUDr. Ján Slovinský, Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Jána Pavla II., Poprad, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, č. k. -27 zo dňa 26. augusta 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. -27 zo dňa 26. augusta 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. -27 zo dňa 26. augusta 2020 podľa ust. (ďalej len S.s.p.) zamietol v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému konať a rozhodnúť o zápise zmeny žalobcu do Registra pozemkových úprav. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ust. v spojení s ust. a S.s.p. tak, že ich účastníkom nepriznal.

2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 29.04.2019 žalobca doručil žalovanému oznámenie o konaní zhromaždenia podielnikov žalobcu, priložil k nemu dotknuté dokumenty a požiadal o zmenu údajov zapísaných v registri pozemkových spoločenstiev. Prílohami boli vypísané tlačivo návrhu na zápis zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev, uznesenie zo dňa 30.3.2019, zápisnica zo schôdze z 30.03.2019, správa mandátovej komisie zo zhromaždenia, záznam mandátovej komisie, správa volebnej komisie o výsledkoch volieb do orgánov žalobcu, záznam volebnej komisie zo zhromaždenia žalobcu. V administratívnom spise bola ďalej založená výzva žalovaného zo dňa 28.05.2019 na doplnenie listiny adresovaná žalobcovi, ktorou ho s poukázaním na 1. a , , , , , zákona, , , , a zákona, po predchádzajúcom konštatovaní z príloh oznámenia žalobcu vyplývajúceho priebehu hlasovania a výsledkov hlasovania, žalovaný vyzval na predloženie listiny, z ktorej by vyplývala žalobcom navrhovaná zmena údajov, keďže takáto listina nebola súčasťou oznámenia žalobcu, pričom z predložených dokladov vyplynuli aj nejasnosti - rozdiely týkajúce sa celkového počtu hlasov podľa zoznamu členov spoločenstva na jednej strane a podľa uznesenia na druhej strane. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 30.05.2019, ktorým vyzval žalovaného na základe už doručených dokladov a listín k oznámeniu vykonať zápis zmien do registra, bez ktorého žalobca nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom si prípadnú vzniknutú škodu bude vymáhať. Následne žalovaný podaním zo dňa 05.06.2019 žalobcovi odpovedal a zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku o nepredložení listiny, z ktorej by vyplývali navrhované zmeny údajov, pretože z predložených listín nevyplýva zákonná voľba nových orgánov žalobcu, predsedu a ďalšie údaje týkajúce sa osôb oprávnených konať za žalobcu.

3. Krajský súd v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy postupoval v intenciách ustanovení o pozemkových spoločenstvách, citujúc právnu úpravu ustanovenú v , a , , , , postupom podľa ustanovení prvej hlavy štvrtej časti upravujúcej konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, za použitia ustanovení prvej časti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

4. Krajský súd úvodom poukázal na to, že z citovaných ustanovení nepochybne vyplýva, že konanie o zmenách údajov o aké sa jednalo v posudzovanej veci zapísaných v registri je konaním o ozname, teda nejde o konanie o návrhu. Uviedol, že zákon explicitne neukladá žalovanému v konaní o ozname vydať rozhodnutie. Krajský súd mal za to, že v danom prípade sa nejedná o vec, kedy by orgán verejnej správy mohol na základe vlastnej úvahy dospieť k záveru, že má povinnosť vydať rozhodnutie, pretože v tomto prípade nejde o medzeru v zákone, resp. o opomenutie zákonodarcu uložiť orgánu verejnej správy takúto povinnosť, nakoľko zákon explicitne upravuje situácie, v ktorých ukladá orgánu verejnej správy rozhodnutie vydať, a to vtedy, ak konaná o návrhu napr. podľa § 24 tohto zákona. Ak teda zákon - majúci na zreteli rozdielnosť konania o návrhu na jednej strane a konania o ozname na strane druhej (zjavne vzhľadom na rozdielnu závažnosť skutočností, o ktorých sa koná pri návrhu - napr. podľa sa konaná o návrhu na zápis spoločenstva do registra, a o ktorých sa konaná pri oznámení - ako v tomto prípade len o zmenách údajov) žalovanému neukladá povinnosť vydať v konaní o ozname rozhodnutie, je nevyhnutné v zmysle („Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“) vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že by konal nad rámec svojich kompetencií uložených zákonom, ak by postupoval inak. Na základe uvedených skutočností krajský súd uzavrel, že v predmetnom administratívnom konaní nebolo podľa zákona potrebné vydať rozhodnutie o podanom ozname (hoci žalobca oznam označil ako návrh na zápis zmien údajov podľa a zákona). Stav, kedy takéto rozhodnutie žalovaný nevydal a v konaní reagoval výzvou na doplnenie listiny zo dňa 28.05.2019 v spojení s odpoveďou žalovaného zo dňa 05.06.2019 na reakciu žalobcu, nebol zo strany krajského súdu vyhodnotený ako jeho nečinnosť, pretože nečinnosťou orgánu verejnej správy je podľa ods. písm. d) S.s.p. stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. V predmetnom konaní krajský súd nenašiel v konaní žalovaného prvky protiprávneho nepokračovania v začatom administratívnom konaní, preto žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, vyhodnotil ako nedôvodnú a túto podľa S.s.p. zamietol.

II.

5. Žalobca napadol uznesenie krajského súdu v zákonnej lehote kasačnou sťažnosťou a navrhol, aby kasačný súd zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie krajského súdu /§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p./ a taktiež, že mu krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 440 ods. 1 písm. f) S.s.p./

6. Žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu prezentovanom v bode 24 napadnutého uznesenia, nakoľko zo strany žalobcu nešlo o svojvoľné označenie „Návrh na zápis zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev“, ale o označenie na základe tlačiva zverejneného na stránke Ministerstva vnútra SR. Mal za to, že pokiaľ sa na zápis zmeny údajov do registra vyžaduje vyplniť tlačivo označené ako „návrh“, ide o konanie o návrhu jednej strany, nie o konanie o ozname na strane druhej, a preto mal žalovaný postupovať podľa ustanovení konania o návrhu a vydať rozhodnutie. Žalobca poukazom na ust. S.s.p. a a konštatoval, že zjavný nesúlad v predpísanom tlačive Ministerstva vnútra SR a zákonných ustanovení nemôže byť posúdený v neprospech žalobcu, ktorý bol vzhľadom na zavádzajúci názov tlačiva uvedený do omylu. Týmto bola narušená jeho istota v právny štát, ktorý mu garantuje SR.

7. Taktiež žalobca poukázal na to, že z výzvy žalovaného na doplnenie listiny riadne nevyplynulo, o akú listinu má ísť, resp. čo má obsahovať. Aj z tohto dôvodu považoval žalobca postup žalovaného za nesprávny, majúci za následok znemožnenie práva žalobcu vykonávať činnosť, na ktorú bol zriadený. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o nečinnosti má pre žalobcu zásadný význam

aj z toho dôvodu, že od rozhodnutia žalovaného závisí celý chod žalobcu. Postup žalovaného považoval za príliš formalistický vzhľadom k závažnosti dôsledkov, ktoré pre žalobcu z nevykonania zápisu zmeny vyplývajú.

III.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 9.11.2020 zotrval na svojich tvrdeniach a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

IV.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd /§ 11 písm. h) S.s.p./ preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v súlade s § 455 S.s.p. bez pojednávania a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie i keď z iných dôvodov žalobcom uvádzaných v kasačnej sťažnosti.

10. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

11. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej hlave štvrtej časti , keď žalobu v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, bez toho, aby skúmal splnenie procesných podmienok, zamietol, z ktorých dôvodov kasačný súd považoval právny záver správneho súdu za predčasný.

12. Zákonodarca v právnej úprave upravuje konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v ust. § a nasl., pričom pod nečinnosťou orgánu verejnej správy možno chápať stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie (ust. S.s.p.)

13. Aktívne legitimovanou osobou pre podanie návrhu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania a ktorá vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť podľa <https://www.aspi.sk/ products/lawText/13/45875/1/ASPI%253A/9/2010%20Z.z.%25235> o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa <https://www.aspi.sk/products/lawText/13/45875/1/ ASPI%253A/153/2001%20Z.z.%252331> o prokuratúre. Zákonodarca ďalej v ust. S.s.p. upravuje osobitnú podmienku pre podanie žaloby proti nečinnosti, ktorou je pripojenie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa <https://www.aspi.sk/products/ lawText/13/45875/1/ASPI%253A/9/2010%20Z.z.%25235> o sťažnostiach alebo oznámenia o vybavení podnetu na prokuratúre podľa <https://www.aspi.sk/products/ lawText/13/45875/1/ASPI%253A/153/2001%20Z.z.%252331> o prokuratúre.

14. Podľa ust. § 242 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

15. Podľa ust. § 244 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

16. Podľa ust. § 246 ods. 2 S.s.p., k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.

17. Podľa ust. § 97 S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

18. Kasačný súd potom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, zistil, že k žalobe žalobca nepripojil oznámenie o prešetrení sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo oznámenie o vybavení podnetu na prokuratúre, pričom uvedená povinnosť jednoznačne z ust. § 246 ods. 2 S.s.p. vyplýva, napokon ani z obsahu žaloby nie je zrejmé, či žalobca vyčerpal zákonné prostriedky za účelom dosiahnutia nápravy. Krajský súd nechal uvedené skutočnosti úplne bez povšimnutia a vo veci konal a meritórne (predčasne) rozhodol, napriek tomu, že neboli splnené osobitné (procesné) podmienky konania. Kasačný súd tak prisvedčil kasačnej námietke žalobcu o nesprávnom procesnom postupe krajského súdu, i keď z iných skutkových a právnych dôvodov ako namietal žalobca.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší správny súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

20. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu postupovať v naznačenom smere, skúmať či sú splnené procesné podmienky a následne rozhodnúť v súlade so zákonom. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).

21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S. s. p.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.