Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Sžk-60-2020.pdf
PDF · 81.72 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sžk/60/2020
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Urbárske a pasienkové pozemkové spoločenstvo Vernár, so sídlom Hlavná 171, Vernár, IČO: 31 950 485, zast. JUDr. Ján Slovinský, Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Jána Pavla II., Poprad, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, č. k. 4Sa/2/2020-27 zo dňa 26. augusta 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. 4Sa/2/2020-27 zo dňa 26. augusta 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
I.
1. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 4Sa/2/2020-27 zo dňa 26. augusta 2020 podľa ust. § 249 zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) zamietol v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému konať a rozhodnúť o zápise zmeny žalobcu do Registra pozemkových úprav. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 175 v spojení s ust. § 167 a § 168 S.s.p. tak, že ich účastníkom nepriznal.
2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 29.04.2019 žalobca doručil žalovanému oznámenie o konaní zhromaždenia podielnikov žalobcu, priložil k nemu dotknuté dokumenty a požiadal o zmenu údajov zapísaných v registri pozemkových spoločenstiev. Prílohami boli vypísané tlačivo návrhu na zápis zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev, uznesenie zo dňa 30.3.2019, zápisnica zo schôdze z 30.03.2019, správa mandátovej komisie zo zhromaždenia, záznam mandátovej komisie, správa volebnej komisie o výsledkoch volieb do orgánov žalobcu, záznam volebnej komisie zo zhromaždenia žalobcu. V administratívnom spise bola ďalej založená výzva žalovaného zo dňa 28.05.2019 na doplnenie listiny adresovaná žalobcovi, ktorou ho s poukázaním na § 25 ods. 2 písm. b) 1. zákona č. 97/2013 Z. z. a § 23 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) zákona, § 14 ods. 7, § 15 ods. 2, 4, 5 a § 18 ods. 1 zákona, po predchádzajúcom konštatovaní z príloh oznámenia žalobcu vyplývajúceho priebehu hlasovania a výsledkov hlasovania, žalovaný vyzval na predloženie listiny, z ktorej by vyplývala žalobcom navrhovaná zmena údajov, keďže takáto listina nebola súčasťou oznámenia žalobcu, pričom z predložených dokladov vyplynuli aj nejasnosti - rozdiely týkajúce sa celkového počtu hlasov podľa zoznamu členov spoločenstva na jednej strane a podľa uznesenia na druhej strane. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 30.05.2019, ktorým vyzval žalovaného na základe už doručených dokladov a listín k oznámeniu vykonať zápis zmien do registra, bez ktorého žalobca nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom si prípadnú vzniknutú škodu bude vymáhať. Následne žalovaný podaním zo dňa 05.06.2019 žalobcovi odpovedal a zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku o nepredložení listiny, z ktorej by vyplývali navrhované zmeny údajov, pretože z predložených listín nevyplýva zákonná voľba nových orgánov žalobcu, predsedu a ďalšie údaje týkajúce sa osôb oprávnených konať za žalobcu.
3. Krajský súd v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy postupoval v intenciách ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2, § 25 ods. 1, 2, § 26a ods. 1, postupom podľa ustanovení prvej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho poriadku upravujúcej konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, za použitia ustanovení prvej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
4. Krajský súd úvodom poukázal na to, že z citovaných ustanovení nepochybne vyplýva, že konanie o zmenách údajov o aké sa jednalo v posudzovanej veci zapísaných v registri je konaním o ozname, teda nejde o konanie o návrhu. Uviedol, že zákon explicitne neukladá žalovanému v konaní o ozname vydať rozhodnutie. Krajský súd mal za to, že v danom prípade sa nejedná o vec, kedy by orgán verejnej správy mohol na základe vlastnej úvahy dospieť k záveru, že má povinnosť vydať rozhodnutie, pretože v tomto prípade nejde o medzeru v zákone, resp. o opomenutie zákonodarcu uložiť orgánu verejnej správy takúto povinnosť, nakoľko zákon explicitne upravuje situácie, v ktorých ukladá orgánu verejnej správy rozhodnutie vydať, a to vtedy, ak konaná o návrhu napr. podľa § 24 tohto zákona. Ak teda zákon - majúci na zreteli rozdielnosť konania o návrhu na jednej strane a konania o ozname na strane druhej (zjavne vzhľadom na rozdielnu závažnosť skutočností, o ktorých sa koná pri návrhu - napr. podľa § 24 sa konaná o návrhu na zápis spoločenstva do registra, a o ktorých sa konaná pri oznámení - ako v tomto prípade len o zmenách údajov) žalovanému neukladá povinnosť vydať v konaní o ozname rozhodnutie, je nevyhnutné v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky („Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“) vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že by konal nad rámec svojich kompetencií uložených zákonom, ak by postupoval inak. Na základe uvedených skutočností krajský súd uzavrel, že v predmetnom administratívnom konaní nebolo podľa zákona potrebné vydať rozhodnutie o podanom ozname (hoci žalobca oznam označil ako návrh na zápis zmien údajov podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona). Stav, kedy takéto rozhodnutie žalovaný nevydal a v konaní reagoval výzvou na doplnenie listiny zo dňa 28.05.2019 v spojení s odpoveďou žalovaného zo dňa 05.06.2019 na reakciu žalobcu, nebol zo strany krajského súdu vyhodnotený ako jeho nečinnosť, pretože nečinnosťou orgánu verejnej správy je podľa § 3 ods. písm. d) S.s.p. stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. V predmetnom konaní krajský súd nenašiel v konaní žalovaného prvky protiprávneho nepokračovania v začatom administratívnom konaní, preto žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, vyhodnotil ako nedôvodnú a túto podľa § 249 S.s.p. zamietol.
II.
5. Žalobca napadol uznesenie krajského súdu v zákonnej lehote kasačnou sťažnosťou a navrhol, aby kasačný súd zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie krajského súdu /§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p./ a taktiež, že mu krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 440 ods. 1 písm. f) S.s.p./
6. Žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu prezentovanom v bode 24 napadnutého uznesenia, nakoľko zo strany žalobcu nešlo o svojvoľné označenie „Návrh na zápis zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev“, ale o označenie na základe tlačiva zverejneného na stránke Ministerstva vnútra SR. Mal za to, že pokiaľ sa na zápis zmeny údajov do registra vyžaduje vyplniť tlačivo označené ako „návrh“, ide o konanie o návrhu jednej strany, nie o konanie o ozname na strane druhej, a preto mal žalovaný postupovať podľa ustanovení konania o návrhu a vydať rozhodnutie. Žalobca poukazom na ust. § 5 ods. 1 S.s.p. a čl. 3 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku konštatoval, že zjavný nesúlad v predpísanom tlačive Ministerstva vnútra SR a zákonných ustanovení nemôže byť posúdený v neprospech žalobcu, ktorý bol vzhľadom na zavádzajúci názov tlačiva uvedený do omylu. Týmto bola narušená jeho istota v právny štát, ktorý mu garantuje ústava SR.
7. Taktiež žalobca poukázal na to, že z výzvy žalovaného na doplnenie listiny riadne nevyplynulo, o akú listinu má ísť, resp. čo má obsahovať. Aj z tohto dôvodu považoval žalobca postup žalovaného za nesprávny, majúci za následok znemožnenie práva žalobcu vykonávať činnosť, na ktorú bol zriadený. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o nečinnosti má pre žalobcu zásadný význam
aj z toho dôvodu, že od rozhodnutia žalovaného závisí celý chod žalobcu. Postup žalovaného považoval za príliš formalistický vzhľadom k závažnosti dôsledkov, ktoré pre žalobcu z nevykonania zápisu zmeny vyplývajú.
III.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 9.11.2020 zotrval na svojich tvrdeniach a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
IV.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd /§ 11 písm. h) S.s.p./ preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v súlade s § 455 S.s.p. bez pojednávania a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie i keď z iných dôvodov žalobcom uvádzaných v kasačnej sťažnosti.
10. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
11. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej hlave štvrtej časti Správneho súdneho poriadku, keď žalobu v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, bez toho, aby skúmal splnenie procesných podmienok, zamietol, z ktorých dôvodov kasačný súd považoval právny záver správneho súdu za predčasný.
12. Zákonodarca v právnej úprave Správneho súdneho poriadku upravuje konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v ust. §§ 242 a nasl., pričom pod nečinnosťou orgánu verejnej správy možno chápať stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie (ust. § 3 ods. 1 písm. d) S.s.p.)
13. Aktívne legitimovanou osobou pre podanie návrhu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania a ktorá vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť podľa § 5 zákonač. 9/2010 Z. z. <https://www.aspi.sk/ products/lawText/13/45875/1/ASPI%253A/9/2010%20Z.z.%25235> o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z.z. <https://www.aspi.sk/products/lawText/13/45875/1/ ASPI%253A/153/2001%20Z.z.%252331> o prokuratúre. Zákonodarca ďalej v ust. § 246 S.s.p. upravuje osobitnú podmienku pre podanie žaloby proti nečinnosti, ktorou je pripojenie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. <https://www.aspi.sk/products/ lawText/13/45875/1/ASPI%253A/9/2010%20Z.z.%25235> o sťažnostiach alebo oznámenia o vybavení podnetu na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. <https://www.aspi.sk/products/ lawText/13/45875/1/ASPI%253A/153/2001%20Z.z.%252331> o prokuratúre.
14. Podľa ust. § 242 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
15. Podľa ust. § 244 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
16. Podľa ust. § 246 ods. 2 S.s.p., k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
17. Podľa ust. § 97 S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
18. Kasačný súd potom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, zistil, že k žalobe žalobca nepripojil oznámenie o prešetrení sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo oznámenie o vybavení podnetu na prokuratúre, pričom uvedená povinnosť jednoznačne z ust. § 246 ods. 2 S.s.p. vyplýva, napokon ani z obsahu žaloby nie je zrejmé, či žalobca vyčerpal zákonné prostriedky za účelom dosiahnutia nápravy. Krajský súd nechal uvedené skutočnosti úplne bez povšimnutia a vo veci konal a meritórne (predčasne) rozhodol, napriek tomu, že neboli splnené osobitné (procesné) podmienky konania. Kasačný súd tak prisvedčil kasačnej námietke žalobcu o nesprávnom procesnom postupe krajského súdu, i keď z iných skutkových a právnych dôvodov ako namietal žalobca.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší správny súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
20. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu postupovať v naznačenom smere, skúmať či sú splnené procesné podmienky a následne rozhodnúť v súlade so zákonom. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).
21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S. s. p.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.