Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sžk-42-2019.pdf
PDF · 107.84 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sžk/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) v právnej veci žalobcov (sťažovateľov 1/ a 2/): 1/ N. C., P. X, G. a 2/ O. C., P. X, G., obaja právne zastúpení: JUDr. Milan Sedlák, advokát, Kukučínova 19, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ JUDr. O. G., W. XX, G., 2/ Ing. F. U., N. XXX, Z., 3/ I. U., Č.Š. XX, G., 4/ Bc. B. U., G. X, G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2015/020175 zo dňa 9. júna 2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/90/2015-89 zo dňa 7. septembra 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 6S/90/2015-125 to dňa 26. septembra 2019, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok („SSP'') zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2015/020175 zo dňa 9. júna 2015 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov 1/ a 2/, a odvolanie ďalšej účastníčky 3/, a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Košice, pracovisko Košice - Východ (ďalej aj len ,,stavebný úrad“) zo dňa 12. januára 2015 č. A/2015/00029/III/PYT (pôv. č.j. A/2014/14026/III/PYT) (ďalej aj len ,,stavebné povolenie“), ktorým bola ďalšiemu účastníkovi 1/ ako stavebníkovi povolená stavba „Rodinný dom“ na pozemku parc.č. XXX/X KN „C“, katastrálne územie G. D.Á. S., v lokalite ulica T.., za podmienok uvedených v rozhodnutí.
2. Dňa 2. mája 2014 bola stavebnému úradu predložená žiadosť stavebníka - ďalšieho účastníka 1/ o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom“ na pozemku KN-C parc.č. XXX/X kat. územia G. D. S. (ďalej aj len ,,stavba“). Na predmetnú stavbu bolo vydané územné rozhodnutie č. A/2014/10069/III/PYT zo dňa 7. apríla 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. apríla 2014. V zmysle tohto rozhodnutia je vjazd na parcelu navrhnutý z ulice T. v zmysle rozhodnutia Mesta Košice z 29. októbra 2013 č. A/2013/19946-2 vydaného na základe súhlasného stanoviska KR PZ v Košiciach zo dňa 16. júla 2013 č. KRPZ-KE-KDI-44-75/2013. Stavebný úrad dňa 19. mája 2014 oznámil začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom, a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 30. mája 2014. Dňa 3. júna 2014 rozhodnutím č. A/2014/14026/III/PYT stavebný úrad vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti o požadované doklady a v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 zákona č. 71/19867 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) (ďalej aj len ,,správny poriadok“) prerušil stavebné konanie. Žalobcovia 1/ a 2/ a ďalšia účastníčka 3/ dňa 16. júna 2014 sa prihlásili o účasť v stavebnom konaní. Účastníctvo im bolo priznané zo strany stavebného úradu, ktorý vychádzal z rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2014/030409 zo dňa 20. augusta 2014, ktorým žalovaný zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č.j. A/2014/14026/III/PYT. V nadväznosti na uvedené stavebný úrad rozhodnutím č. A/2015/00029/III/ PYT (pôv. č.j. A/2014/14026/III/PYT) z 12. januára 2015 povolil ďalšiemu účastníkovi 1/ stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc.č. XXX/X KN „C“ kat. územie G. D. S., v lokalite ulica T., za podmienok uvedených v tomto rozhodnutí. Žalovaný dospel k záveru, že stavebný úrad náležite zistil skutkový a právny stav veci a za tým účelom si obstaral aj potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, v stavebnom povolení určil záväzné podmienky uskutočňovania a užívania stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným rozhodnutím, projekt stavby spĺňal požiadavky týkajúce sa verejných záujmov a zodpovedal všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, pričom uskutočnenie stavby neohrozí záujmy spoločnosti, ani neprimerane neohrozí alebo neobmedzí práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.
3. Žalobcovia 1/ a 2/ podali žalobu voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného, pričom právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ na pojednávaní uviedol, že rozširuje žalobu aj na rozhodnutie zo dňa 7. apríla 2014 č. A/2014/169/3/PYT, ktorým bolo vydané povolenie o umiestnení stavby v územnom konaní, keďže žalobcovia 1/ a 2/ neboli účastníkmi územného konania a toto rozhodnutie nebolo možné preskúmať na základe ich žaloby. V tejto súvislosti namietali, že v územnom rozhodnutí správny orgán opomenul riešiť dopravné podmienky, ktoré vyplývajú z územného plánu zóny.
4. Krajský súd poukázal na skutočnosti, ktoré boli prednesené na pojednávaní a uviedol, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ za rozhodujúci dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí považujú tú skutočnosť, že o ich námietkach zaujatosti, ktoré vzniesli voči Ing. M. S., vedúcej referátu stavebného úradu Mesta Košice a Mgr. N. A., referentke stavebného úradu Mesta Košice, rozhodoval nepríslušný orgán, t.j. primátor Mesta Košice.
5. Krajský súd k tejto námietke konštatoval, že rozhodnutia primátora mesta o námietkach zaujatosti sú procesnými rozhodnutiami, a nepodliehajú súdnemu preskúmavaniu. Poukázal na to, že voči týmto rozhodnutiam nie je prípustné samostatné odvolanie, ale žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval na odvolacie námietky žalobcov, a pri preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu posúdil aj skutočnosť, či boli alebo neboli zamestnanci stavebného úradu vylúčení v súlade so zákonom. Poukázal na to, že žalovaný vychádzal z § 9 ods.1 správneho poriadku a konštatoval, že citované ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu zamestnanca správneho orgánu na prejednávanej veci, alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkovi konania, alebo k jeho zástupcovi, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec, a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobcovia 1/ a 2/ však takýto vzťah nenamietali. Krajský súd ďalej uviedol, že dôvodom pre vylúčenie zamestnancov nemôže byť, že stavebný úrad spočiatku žalobcom postavenie účastníkov stavebného konania nepriznal, pretože v ďalšom konaní rešpektoval právny názor vyslovený v rozhodnutí odvolacieho orgánu č. OU-KE- OVBP2-2014/030409 zo dňa 20. augusta 2014 a po doručení tohto rozhodnutia so žalobcami 1/ a 2/ konal ako s účastníkmi konania. Krajský súd sa stotožnil so žalovaným, že dôvodom na vylúčenie namietaných zamestnancov nemôže byť ani to, že žalobcovia podali na nich podnet na preverenie trestno-právnej zodpovednosti. K súvisiacej námietke, že v uvedenom rozhodoval nepríslušný orgán, krajský súd poukázal na § 11 ods. 3 zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice, podľa ktorého je primátor štatutárnym orgánom mesta, pričom tento môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť príslušného zamestnanca mesta. Krajský súd konštatoval, že námietka zaujatosti smerovala voči vedúcej referátu stavebného úradu Mesta Košice a zamestnankyni referátu stavebného úradu Mesta Košice. K tomu krajský súd ďalej uviedol, že keďže vedúca referátu stavebného úradu nie je vedúcou správneho orgánu, bol oprávnený rozhodovať primátor mesta, resp. ním poverený zamestnanec, pričom skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o námietkach, nie je podpísané primátorom, ale nečitateľným podpisom povereného zamestnanca, nemá za následok nezákonnosť týchto rozhodnutí.
6. Námietku, že stavebné povolenie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože bolo vydané v rozpore s územným plánom zóny Košice - Košická Nová Ves, nepovažoval krajský súd za opodstatnenú. Poukázal na § 39a ods. 1 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj len ,,stavebný zákon“), podľa ktorého sa rozhodnutím o umiestnení stavby určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a časť platnosti rozhodnutia. K tomu ďalej uviedol, že podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón, pričom stavebný úrad túto otázku posudzoval už v územnom konaní a na základe výsledkov územného konania a vykonaného dokazovania vydal územné rozhodnutie o umiestnení stavby č. A/2014/10069/III/PYT zo dňa 7. apríla 2014. S poukazom na § 181 ods. 1 SSP upravujúceho lehotu na rozšírenie žaloby, sa krajský súd nezaoberal rozšírením žaloby na pojednávaní, spočívajúcim v námietkach smerujúcich proti rozhodnutiu stavebného úradu o umiestnení stavby.
7. K námietke ohľadom nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na záväzné stanovisko Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu zo 16. júla 2013 krajský súd konštatoval, že táto je nedôvodná, pretože v danom prípade ide o zrejmú nesprávnosť, ktorá bola opravená vlastnoručne policajným orgánom, ktorý toto záväzné stanovisko vybavoval, pričom vykonaná oprava bola zrozumiteľná, jednoznačná a vzhľadom na predmet konania nevzbudzovala pochybnosti, o číslo ktorej parcely v danej veci ide. Okrem uvedeného krajský súd poukázal na to, že pripojenie stavby na komunikácie riešil stavebný úrad ešte v územnom konaní, ktorého podkladom bolo aj toto stanovisko.
8. Sťažovatelia 1/ a 2/, zastúpení advokátom podali včas kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku z dôvodu, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej judikatúry kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP) a navrhli, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje, vec mu vracia na ďalšie konanie a priznáva sťažovateľom 1/ a 2/ úplnú náhradu trov konania.
9. Namietali, že žiadali zrušiť aj obsahovo predchádzajúce rozhodnutie a to vydané územné rozhodnutie č. A/2014/169/3PZT zo dňa 7. apríla 2014, na základe ktorého boli vydané rozhodnutia v stavebnom konaní, pričom uvedené odôvodňovali tým, že ich opomenuli ako účastníkov územného konania a ich návrh na obnovu konania ako opomenutých účastníkov bol zamietnutý. Podľa sťažovateľov 1/ a 2/ krajský súd postupoval nesprávne, kedy z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či o celom rozsahu žaloby aj rozhodol, keďže procesne nešlo o zmenu žaloby, ale len o preskúmanie druhostupňového rozhodnutia a len z toho dôvodu aj súvisiaceho rozhodnutia. Ďalej uviedli, že pokiaľ uvedené súd posúdil ako zmenu žalobného návrhu, mal o nej aj procesne rozhodnúť. Namietali, že v územnom konaní navyše neboli riešené dopravné podmienky pre umiestnenie stavby v území, ktoré podmieňujú výstavbu v danej zóne ako záväznú podmienku podľa územného plánu. Ďalej sťažovatelia v tomto smere namietali, že stavebné povolenie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože bolo vydané v rozpore s územným plánom. Pokiaľ sa krajský súd uspokojil s tým, že o námietke bolo vydané územné rozhodnutie, sťažovatelia 1/ a 2/ namietali, že uvedené rozhodnutie opomenulo základnú podmienku pripojenia územia spočívajúcu v dopravnom pripojení. V tejto súvislosti sa sťažovatelia 1/ a 2/ nestotožnili so záverom, že stavebný úrad sa nemôže zaoberať námietkami, ktoré sa mali alebo mohli uplatniť už v územnom konaní.
10. Sťažovatelia 1/ a 2/ namietali, že krajský súd sa nesprávne vysporiadal so vznesenou námietkou predpojatosti v stavebnom konaní, kedy konštatoval, že nie je oprávnený ju preskúmavať, keďže namietali niečo iné a to platnosť vydaného rozhodnutia o námietke. Krajský súd sa podľa sťažovateľov 1/ a 2/ vyhol tomu, aby posúdil, či prvostupňové rozhodnutie vydal orgán na to určený a nie vylúčený orgán, a či rozhodnutie spĺňa zákonné náležitosti. Sťažovatelia 1/ a 2/ namietali záver o tom, že vedúca referátu stavebného úradu nie je správnym orgánom, pričom poukázali na to, že rozhodnutia Mesta Košice, ako stavebného úradu boli opatrené okrúhlou pečiatkou s uvedením mena, priezviska a funkcie práve vedúcej referátu stavebného úradu s jej vlastnoručným podpisom. Pokiaľ ide o kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, sťažovatelia 1/ a 2/ namietali odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu vo veciach sp.zn. 6Sžp/4/2012 zo dňa 30.01.2013 a 3Sžo/252/2010 zo dňa 02.06.2011, týkajúcich sa rozhodnutia o vylúčení správneho orgánu vo veciach preneseného výkonu štátnej správy.
11. Sťažovatelia 1/ a 2/ namietali taktiež nesprávnosť právnych záverov ohľadom záväzného stanoviska KR PZ v Košiciach, keďže uvedené rozhodnutie sa podľa sťažovateľov 1/ a 2/ týka inej parcely, nie tej, v súvislosti s ktorou bola podaná žiadosť stavebníka. Sťažovatelia 1/ a 2/ s poukazom na § 169
SSP namietali aj voči výroku napadnutého rozsudku v tretej časti, týkajúceho sa priznania trov ďalšiemu účastníkovi 1/ -stavebníkovi.
12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že túto považuje za nedôvodnú a stotožnil sa s napadnutým rozsudkom.
13. Ďalší účastníci 1/ až 4/ sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
14. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 25. októbra 2019 a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 1Sžk/42/2019. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľov 1/ a 2/ podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.
15. Po preskúmaní spisového materiálu a v nadväznosti na obsah kasačnej sťažnosti je z pohľadu kasačného súdu kľúčovým pre posúdenie veci zodpovedanie otázky, či o námietke zaujatosti voči vedúcej referátu a referentke stavebného úradu Mesta Košice, je oprávnený rozhodnúť primátor mesta Košice ako štatutárny orgán mesta. Subsidiárne je z pohľadu kasačného súdu vhodné zaoberať sa aj námietkami smerujúcimi voči územnému rozhodnutiu, keďže tieto sťažovatelia 1/ a 2/ zdôrazňovali v kasačnej sťažnosti.
16. Kasačný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľov 1/ a 2/ týkajúcimi sa orgánu rozhodujúceho o námietke zaujatosti uvádza, že sa stotožňuje so záverom krajského súdu, podľa ktorého primátor mesta Košice bol v tomto prípade oprávneným subjektom pre rozhodovanie o námietkach vznesených voči zamestnankyniam referátu stavebného úradu Mesta Košice.
17. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 401/1990 Zb. o meste Košice, účinného v čase rozhodovania žalovaného, primátor je štatutárnym orgánom mesta. Primátor môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť príslušného zamestnanca mesta. Poverený zamestnanec mesta rozhoduje v mene mesta v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.
18. Podľa § 10 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok,) účinného v čase rozhodovania žalovaného, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1967/71/20110701.html>), len čo sa o nich dozvie.
19. Podľa § 11 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), účinného v čase rozhodovania žalovaného, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1967/71/20110701.html>), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
20. Podľa § 12 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), účinného v čase rozhodovania žalovaného, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje
orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1967/71/20110701.html>); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.
21. Z ustanovenia § 12 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že o vylúčení zamestnanca rozhoduje jeho najbližšie nadriadený vedúci, ktorým je, v prípade zamestnanca povereného primátorom Košíc podľa § 11 ods. 3 zák. č. 401/1990 Zb. o meste Košice, primátor. Primátor poverením zamestnanca rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy vykonáva svoju autonómnu právomoc, a preto je oprávnený rozhodovať aj o vylúčení zamestnanca z prejednávania a rozhodovania veci. Kasačný súd vzhľadom na uvedené nezistil porušenie zákona, keď rozhodnutie č. A/2014/18145-1/III zo dňa 3. októbra 2014 o nevyhovení námietke zaujatosti vydal primátor mesta Košíc. Pokiaľ sťažovatelia 1/ a 2/ argumentovali rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/252/2010 zo dňa 2. júna 2011, kasačný súd poukazuje na neskorší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/45/2016 zo dňa 16. augusta 2017, ktorý sa týkal sťažovateľov 1/ a 2/, pričom predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nepovolení obnovy územného konania. V citovanom rozsudku sa Najvyšší súd SR obiter dictum vyjadril k totožnej argumentácii sťažovateľov 1/ a 2/, týkajúcej sa vznesenej námietky zaujatosti. Procesný postup ako aj orgán príslušný na rozhodovanie vo veci námietok zaujatosti je dostatočne zreteľne upravený v správnom poriadku.
22. Vychádzajúc z normatívneho vyjadrenia § 12 ods. 1 správneho poriadku teda oznámené dôvody zaujatosti (predpojatosti) vyhodnocuje a o samotnom vylúčení zamestnanca zo správneho konania rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené. Normatívne označenie „orgán” v tejto súvislosti treba vnímať z praktického hľadiska takým spôsobom, že môžu nastať dve situácie a to keď rozhoduje priamy nadriadený toho, koho sa dôvod vylúčenia týka (nadriadený vedúci), alebo situácia, kedy ide o vedúceho správneho orgánu, pričom v tomto prípade rozhoduje vedúci nadriadeného správneho orgánu. V podstate teda nejde o rozhodnutie správneho orgánu, ale o rozhodnutie konkrétnej osoby, pričom táto rozhodovacia činnosť je postavená na princípoch zamestnaneckej, resp. služobnej hierarchie. Podľa názoru kasačného súdu ide v prípade rozhodovania o námietke zaujatosti o rozhodovaciu činnosť, v rámci ktorej štatutár správneho orgánu resp. najbližšie nadriadený v rámci správneho orgánu uplatňuje svoju právomoc vyplývajúcu z jeho vedúceho funkčného zaradenia voči podriadeným zamestnancom správneho orgánu a teda aj v tomto prípade tak nejde priamo o výkon delegovanej štátnej správy v stavebných veciach, ale o uplatňovanie právomoci resp. kompetencie primátora mesta, ako štatutárneho orgánu mesta Košice v zmysle § 11 ods. 3 zák.č. 401/1990 Zb. o meste Košice.
23. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že v stavebnom zákone nie je obsiahnutý osobitný procesný postup pre rozhodovanie o námietke zaujatosti a taktiež neobsahuje špecifickú kompetenčnú normu, ktorá by zreteľne stanovila, že o námietkach zaujatosti voči zamestnancom stavebného úradu by mal rozhodovať druhostupňový orgán a teda, že touto kompetenciou by nedisponoval primátor mesta (starosta obce). Zohľadňujúc uvedené, kasačný súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci nemožno aplikovať § 118 stavebného zákona, podľa ktorého: ,,Vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad.“, pretože ako už kasačný súd uviedol, v tomto prípade sa z materiálneho hľadiska nejedná o výkon delegovanej štátnej správy v stavebných veciach. Citované ustanovenie § 118 stavebného zákona sa však má viazať k rozhodovacej činnosti, ktorá práve z materiálneho hľadiska predstavuje výkon delegovanej štátnej správy v stavebných veciach. V prejednávanej veci síce námietka zaujatosti bola voči dvom konkrétnym zamestnancom stavebného úradu vznesená v rámci stavebného konania, avšak táto skutočnosť z materiálneho hľadiska nedeterminuje záver, že by rozhodovanie o nej bolo možné automaticky podradiť pod režim rozhodovania v stavebných veciach a teda rozhodovanie o tejto nemožno z materiálneho hľadiska vnímať ako výkon delegovanej štátnej správy v stavebných veciach, ako by tomu bolo v prípade bezprostredného rozhodovania napr. vo veciach vydávania stavebných povolení, územných rozhodnutí a pod.
24. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecne v správnom konaní o námietke zaujatosti voči zamestnancovi (vrátane vedúcich zamestnancov) správneho orgánu rozhoduje najbližší nadriadený zamestnanec správneho orgánu, resp. štatutár príslušného správneho orgánu a to postupom, ktorý
vyplýva zo správneho poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že stavebný zákon neobsahuje osobitnú úpravu postupu resp. osobitnú kompetenčnú normu upravujúcu otázku konkrétneho orgánu, príslušného na takéto rozhodovanie, kasačný súd nevidí dôvod na to, aby v prípadne stavebných vecí mal byť postup resp. príslušný orgán odlišný od iných správnych konaní. Kasačný súd pripúšťa, že za určitých okolností by aj v zmysle úpravy obsiahnutej v správnom poriadku reálne rozhodoval priamo nadriadený (druhostupňový) správny orgán, avšak o takýto prípad by išlo za predpokladu, že by námietka zaujatosti smerovala buď voči štatutárovi správneho orgánu, alebo voči celému správnemu orgánu.
25. Vo vzťahu k námietke sťažovateľov 1/ a 2/viažucej sa k tomu, že rozhodnutie o námietke nie je podpísané primátorom, ale nachádza sa na ňom nečitateľný podpis osoby, ktorá rozhodovala v jeho zastúpení kasačný súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom krajského súdu a skutočnosť, že také rozhodnutie nie je podpísané primátorom, ale je podpísané v zastúpení povereným zamestnancom, nemá za následok nezákonnosť týchto rozhodnutí.
26. Pokiaľ ide o námietky súvisiace s územným rozhodnutím č. A/2014/169/3PZT zo dňa 7. apríla 2014, sťažovatelia 1/ a 2/ namietali jeho vecnú nesprávnosť s argumentáciou, že v územnom konaní neboli riešené dopravné podmienky pre umiestnenie stavby v území, ktoré podmieňujú výstavbu v danej zóne ako záväznú podmienku podľa územného plánu. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v prípade územného rozhodnutia ide o samostatný predmet súdneho prieskumu a súčasne poukazuje na § 181 ods. 1 SSP. V správnom súdnictve platí prísna koncentračná zásada. Uvedené vyplýva z § 62 a 183 SSP, ktoré striktne ustanovujú, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby, rozšíriť alebo doplniť ju o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozšíri alebo doplní žalobu, na obsah takéhoto podania správny súd prihliadať nebude s výnimkou prípadov a konaní vymedzených v § 134 ods. 2 a v prípadoch uvedených v § 195, § 418 SSP. Navyše kasačný súd konštatuje, že namietané otázky (t.j., že v územnom konaní neboli riešené dopravné podmienky) môžu byť vzhľadom na svoju povahu len predmetom skúmania v konaní o umiestnenie stavby, keďže sa jedná o záležitosti, ktoré treba riešiť v územnom konaní. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že predmetom prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného, vydané v rámci stavebného konania, tieto námietky sťažovateľov 1/ a 2/ s poukazom na ustanovenie § 61 ods. 1 stavebného zákona nepredstavujú spôsobilý predmet prieskumu ani v stavebnom konaní.
27. Kasačný súd sa v ostatnom plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery. Vzhľadom na uvedené kasačný súd v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
28. Kasačný súd lustráciou zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou zistil, že právny zástupca ďalšieho účastníka konania 1/JUDr. O. G. pán JUDr. A. O. má pozastavený výkon advokácie, a preto ho v záhlaví rozsudku neuvádza.
29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľom 1/ a 2/, ktorí v tomto konaní nemali úspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal, žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže im v kasačnom konaní nevznikli.
30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.