Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/252/2010

3

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Zemkovej PhD. a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci ţalobcov: 1. Ing. B. T., bytom K., B., 2. Ing. Z. T. Ď., rod. H., bytom K., B., obaja právne zastúpení advokátom: JUDr. V. G., M., B., proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad Trnava, Kollárova 8, Trnava, za účasti : Ing. Z. B., Š., L., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou R. L. s.r.o., advokátom JUDr. Ing. R. K., so sídlom H., B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. KSÚ-OSP-00143/09/Ve zo dňa 19. januára 2009, konajúc o odvolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -59 zo dňa 17. júna 2010, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -59 zo dňa 17. júna 2010 m e n í t a k, ţe rozhodnutie ţalovaného č. KSÚ-OSP-OO143/09/Ve zo dňa 19. januára 2009 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.j. S-337/2008-Dc zo dňa 25.09.2008 z r u š u j e podľa a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcom 1 a 2 trovy konania v sume 132 € do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobcov JUDr. V. G. advokáta, v B.

Učastníčke konania Ing. Z. B. náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol ţalobu ţalobcov 1 a 2, ktorou

sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. KSÚ-OSP-

2

00143/09/Ve zo dňa 19.01.2009, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu Ing. B. T. a rozhodnutie stavebného úradu Obec B. M. č. j. zo dňa 25.09.2008 potvrdil.

Rozsudok odôvodnil tým, ţe predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie

ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vydané v intenciách o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o odstránení ţumpy, ktorá bola postavená ţalobcami na cudzom (obecnom) pozemku bez ohlásenia, teda v rozpore so . Za neopodstatnené povaţoval námietky ţalobcov o údajnom predbeţnom, či ústnom súhlase s výstavbou ţumpy a tieţ, ţe ţiadali o odkúpenie parcely, ktorej ţiadosti nebolo vyhovené. Pokiaľ ide o dodatočnú legalizáciu stavby, táto je len fakultatívna a stavebný úrad ju nemá povinnosť povoliť. Aj keď oznámenie o odstránení stavby bolo doručené len ţalobcovi v 1. rade, súd mal za to, ţe táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a čo sa týka námietky zaujatosti zamestnanca obecného úradu, starosta na ňu odpovedal listom zo dňa 18.09.2008, čo je v súlade s o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ) a Ing. Z. B. zastúpenej advokátom, priznal náhradu vo výške 303,31 €.

Proti rozsudku krajského súdu podali odvolanie ţalobcovia 1 a 2 a navrhli rozsudok

Krajského súdu v Trnave zrušiť. V dôvodoch odvolania v podstate zopakovali, ţe postavili ţumpu bez stavebného povolenia aj to, ţe mali snahu o zámenu pozemkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva s pozemkami vo vlastníctve obce, pretoţe aţ dodatočne zistili, ţe rodinný dom je sčasti postavený aj na pozemku obce. Išlo o vzájomne výhodnú zámenu, ktorá sa aj v roku 2010 zrealizovala. Ďalej namietali pochybenie Obecného úradu B. M. pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia a celý postup starostu a úradníkov povaţujú za postup v rozpore s prvkami demokratického riadenia samosprávy, vyznačujúci sa prvkami klientelizmu, pretoţe všetky kroky sú v záujme majiteľa susedného pozemku. Poukázali na to, ţe ţumpu postavili v dobrej viere s tým, ţe sa jedná o ich pozemok a po zistení, ţe je obecný poţiadali o jeho odkúpenie, čo však obecné zastupiteľstvo neschválilo. Ţumpu potrebujú, ústny prísľub o dodatočnej legalizácii nebol splnený a do stavby ţumpy bez právnej legitimity sa dostali bez vlastného zavinenia, o čom vedel starosta obce.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcov nevyjadril.

Účastníčka konania Ing. Z. B. v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov konania. Poukázala na svoje podrobné vyjadrenie k ţalobe, na ktorom zotrvala a zdôraznila, ţe ţalobcovia nehovoria pravdu a nikdy sa nemohli domnievať, ţe pozemok, na ktorom protiprávne postavili ţumpu im patrí. Ţalobcovia nemali ţiaden právny a ani iný nárok zriadiť stavbu ţumpy na časti parcely, ktorá má byť prevedená do jej vlastníctva, ani na jej odkúpenie resp. vysporiadanie. Obec postupovala v súlade so zákonom, ak nariadila odstránenie tejto stavby postavenej bez akéhokoľvek povolenia a písomného oznámenia stavebnému úradu a je namieste poloţiť si otázku, prečo ţalobcovia nepostavili ţumpu pred svojou parcelou č. X (išlo by síce o stavbu

3 3

na cudzom pozemku, ale nepoškodili by jej záujmy) s ohľadom na zamýšľané usporiadanie pozemku do budúcna. Záverom poukázala na to, ţe ţalobcovia neuvádzajú ţiadne konkrétne skutočnosti vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu, ani konkrétny rozpor napadnutého rozhodnutia s ustanoveniami hmotného, resp. procesného práva, teda v čom je rozpor so zákonom, a preto ani prvostupňový súd nemohol prihliadať na ich subjektívne a ničím nepodloţené konštatovania tvrdeného skutkového stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací

( ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá v spojení s a veta prvá ) a po tom, čo bolo oznámenie o vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke najvyššieho súdu www. supcourt.sk, www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (, ) pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá znamená,

ţe súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom ţalobcom. Základným predpokladom konania je tvrdenie žalobcu, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí konkretizovať, t.j., že správny orgán vydaním rozhodnutia porušil konkrétny zákon alebo iný právny predpis (súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami tieto skutočnosti za ţalobcu nevyhľadáva, keďţe práve oni podľa majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom). Súd teda nemôţe z vlastnej iniciatívy nahradiť prejav ţalobcu a sám vyhľadávať moţné právne vady napadnutého rozhodnutia. Napokon v správnom súdnictve striktne platí koncentračná zásada, čo znamená, ţe dôvody ţaloby je moţné rozširovať len do konca lehoty na podanie ţaloby ( , t.j. 2 mesiace) bez moţnosti poţadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe listom zo dňa

04. júna 2008 (Obecnému úradu B. M. doručený dňa 05.06.2008) označeným ako Vec: „Ţiadosť o odkúpenie časti pozemku obce“, poţiadal ţalobca Obecné zastupiteľstvo v B. M. o odkúpenie časti obecného pozemku v okolí nehnuteľnosti, ktorú vlastní s manţelkou Z.. Ţiadosť odôvodnil tým, ţe pri upresňovaní hraníc zistili, ţe časť domu postaveného v roku 1929, ale aj záhradka pred domom, predné oplotenie, ale i pás pôdy s bočným oplotením od ulice, je na obecnej pôde číslo parcely X. Pri plote a blízko cesty vybudoval novú ţumpu, ktorá stojí na obecnej pôde. Ďalším listom z toho istého dňa označeným Vec: „ Oznámenie“ oznámil výstavbu ţumpy pri rodinnom dome na adrese: P. S., B. M., kat. úz. B. P., parc. č. X na LV č. X. Zo stanoviska obce zo dňa 24.07.2008 vyplýva, ţe aj keď mal ţalobca informáciu o tom, ţe jeho ţiadosť môţe byť najskôr posudzovaná dňa 04.07.2008 komisiou výstavby a územného plánovania (zasadnutie komisie sa konalo v deň podania jeho ţiadosti), napriek

4 3

tomu ţumpu postavil bez ohlásenia, ale aj vyjadrenia k odpredaju, čím sa dopustil priestupku, ktorý s ním bude riešený pri dodatočnej legalizácii ţumpy, po majetkoprávnom vyporiadaní časti obecného pozemku, na ktorom bude ţumpa situovaná. Na stanovisko reagoval ţalobca listom (sťaţnosťou) tak, ţe ţumpa ako stavba bola zlegalizovaná konkludentným súhlasom obce a nesúhlasil s postupom obce v tom, ţe zaslala list ţalobcu (z 24.07.2008) na vedomie Ing. Z. B.. Zároveň vyjadril pochybnosť o nezaujatosti zamestnanca p. D., pri riešení jeho záleţitosti. Ďalšími písomnými podaniami zo dňa 17.09.2008 vzniesol jednak námietku predpojatosti k osobe p. D., o vylúčenie ktorého poţiadal pre majetkový záujem vo veci. K začatiu konania o odstránení stavby vyjadril nesúhlas, poţiadal o jej dodatočnú legalizáciu a navrhol konanie zastaviť. Námietku zaujatosti a návrh ţalobcu na zastavenie konania povaţoval starosta obce za nedôvodnú, pretoţe procesný postup pracovníka stavebného úradu bol v súlade s uznesením Obecného zastupiteľstva č. 41/2008 písm. C, schváleného na jeho zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 04. júla 2008.

Rozhodnutím Obce B. M. č. j. zo dňa 25.09.2008 obec, ako príslušný

stavebný úrad, nariadila ţalobcom odstránenie stavby ţumpy z obecného pozemku parc. č. X v kat. úz. B. P. za podmienok uvedených vo výroku rozhodnutia pod bodom 1/ aţ 5/. Na základe podaného odvolania ţalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým Obec B.

M. rozhodla o nariadení na odstránenie stavby ţumpy z obecného pozemku parc. č. X v kat. území B. P.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres (veta druhá po bodkočiarku).

Podľa odseku 2 veta prvá citovaného zákonného ustanovenia, stavebník môže

uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udrţiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky.

Podľa veta po bodkočiarku , ohlásenie

stavebnému úradu postačí

b/ pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, a ktoré

nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;

Podľa , drobné stavby sú stavby, ktoré majú

doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu), a ktoré nemôţu podstatne ovplyvniť ţivotné prostredie, a to

b/ podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 hĺbka 3 m,

napríklad pivnice, žumpy.

5 3

Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo, že má k pozemku iné

právo podľa tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu ( veta prvá ).

Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie

- stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez

písomného oznámenia stavebného úradu podľa pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom ( ).

V danom prípade je nesporné, ţe ţumpa bola postavená ţalobcami bez ohlásenia

stavebnému úradu (pozri list ţalobcu zo dňa 04. júna 2008) a na pozemku, ktorý je vlastníctvom obce.

Súd z obsahu spisového materiálu mal ďalej za preukázané, ţe stavba žumpy bola

nielenţe postavená bez ohlásenia stavebnému úradu a na pozemku obce, ale dokonca bola umiestnená na pozemku, ku ktorému stavebník nemal ani iné právo a to na ploche (ktorá je stavebnou rezervou pod rodinný dom), k odkúpeniu ktorej dala na svojom zasadnutí dňa 05.06.2008 súhlas komisia pre územné plánovanie a výstavbu. Uvedená plocha inklinuje k pozemku č. X vo vlastníctve Ing. Z. B. a spolu s pozemkom parc. č. X je vyuţívaná ako jeden celok .

Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom

štátnej správy ( ).

Vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad,

vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad ( ).

Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (s odkazom na Z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov).

Podľa § 9 ods. 1 správneho poriadku, zamestnanec je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

Účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie

zamestnanca správneho orgánu (§9) len čo sa o nich dozvie (§10 správneho poriadku).

Podľa § 12 ods. 2 správneho poriadku, proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca

správneho orgánu z konania, nemoţno podať samostatné odvolanie.

O vylúčení zamestnanca rozhoduje správny orgán rozhodnutím (§ 46 správneho

poriadku), len ak dal naň podnet účastník konania, oznámením skutočností nasvedčujúcich

6

vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (pozri ustanovenie § 10 citovaného zákona), ktoré musí mať náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu

súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu

správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj konanie orgánu, ktoré predchádza vydaniu rozhodnutia. Ak zistí, ţe v postupe orgánu vzniklo procesné pochybenie, skúma či toto procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom

stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia správneho poriadku a

sa najvyšší súd nemôţe stotoţniť s názorom súdu prvého stupňa v tom, ţe list starostu Obce B. M. zo dňa 18.09.2008 zodpovedá zákonu. Zákonná právna úprava jednoznačne definuje kritéria a postup pri vylúčení zamestnancov správneho orgánu, ktorým list starostu obce nezodpovedá keďţe nemá poţadované zákonné náleţitosti, ale najmä rozhodovanie o námietke zaujatosti zamestnanca obecného úradu do kompetencie starostu v stavebných veciach nepatrí. Pretoţe ani nadriadený správny orgán, ktorý mal o námietke zaujatosti rozhodnúť uvedený nedostatok neodstránil, senát najvyššieho súdu uvedené vyhodnotil ako vadu, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s ustanovením veta prvá zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa v spojení

s ustanovením tak, ţe úspešným ţalobcom 1, priznal ich náhradu vyplývajúcu zo súdneho spisu v sume 132 € (súdny poplatok za ţalobu a odvolanie). Náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia súd ţalobcom nepriznal z dôvodu, ţe ich výška v lehote podľa nebola vyčíslená.

Najvyšší súd náhradu trov konania nepriznal ani Ing. Z. B. z dôvodu, ţe podľa piatej

časti (Správne súdnictvo), druhej hlavy („Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“) moţno priznať náhradu trov konania len úspešnému ţalobcovi ( ). Menovaná ţalobkyňou v tomto súdnom konaní nie je.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

7 3

V Bratislave dňa 02. júna 2011

JUDr. Jana Z e m k o v á PhD.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková