Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/28/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: E. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov: matky F. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., X. XX, zast. JUDr. Janou Kubáňovou, advokátkou so sídlom Nitra, Cintorínska 5 a otca F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., X. XX, zast. JUDr. Petrom Havlíkom advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nitra, Damborského 13, IČO: 50 361 864, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. júna 2021, č. k. -65, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletého E. L., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a otca maloletého zaviazal prispievať na jeho výživu po 100 eur mesačne od 03. 05. 2021 vždy do 15.-teho toho ktorého dňa v mesiaci k rukám matky. Zároveň otcovi určil zročné výživné za obdobie od 03. 05. 2021 do 30. 06. 2021 v sume 160 eur, ktoré zaviazal otca platiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. Styk otca s maloletým neupravil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. - (ďalej aj „“), , , , , - 5, , veta prvá, a Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“). Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že matka sa o maloletého od jeho narodenia riadne stará a má vytvorené všetky podmienky, aby svojou osobnou starostlivosťou zabezpečila riadnu výchovu dieťaťa. Preto jej zveril maloletého do osobnej starostlivosti. Vzhľadom na to, že otec sa k návrhu matky nevyjadril a zároveň podal návrh na zapretie otcovstva, pričom aj matka uviedla, že aj pri ich stretnutiach o maloletého záujem nejavil a skôr sa snažil o komunikáciu s ňou, mal za to, že zverenie dieťaťa otcovi neprichádza do úvahy. Prihliadol aj na tvrdenia matky o neprípustnom správaní otca nielen k matke ale aj k synovi, a to najmä pri incidente z 25. 04. 2021, kedy ho mal opľuť, pričom otec toto nijakým spôsobom nenamietal a svojimi vlastnými tvrdeniami nevyvrátil. Napriek tomu, že návrh otca na zapretie otcovstva k maloletému je relatívne nekonkrétny, už len samotným jeho podaním súdu logickou dedukciou vyplýva, že otec nemá záujem na tom, aby mu bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti.

3. Súd neprihliadal na podanie domnelého zástupcu otca, pretože je toho názoru, že ak by aj išlo o relevantné podanie, nebol by žiaden dôvod na prerušenie konania vzhľadom na prvoradý záujem maloletého, aby dieťa neostalo bez výživy, čo je neprípustné, pritom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. .

4. V ďalšej časti rozhodovania bolo potrebné vyriešiť, v akej miere má otec prispievať na výživu svojho syna. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu práce, ohodnotenie rovnakej pozície a pod.).

5. V predmetnom prípade bolo potrebné brať na zreteľ vek maloletého, osobnú starostlivosť matky o maloletého, výdavky matky na maloletého a nakoniec možnosti a schopnosti otca. U otca bol lustráciou v Sociálnej poisťovni zistený príjem výškou vymeriavacieho základu na úrovni 1 188 eur v priemere za rok 2020 a v roku 2021 za prvé tri mesiace v priemere 1 121 eur. Ďalej bolo nepochybne potrebné u otca pri určení rozsahu výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť na to, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti na maloleté dcéry z iného vzťahu spolu vo výške 200 eur. Keďže otec sa k návrhu nevyjadril a svoju neúčasť na pojednávaní riadne neospravedlnil, bolo by absolútne neúčelné, nehospodárne a v rozpore s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, ak by súd pojednávanie odročil iba za účelom ďalšieho zisťovanie dopytom od otca, aké sú jeho pravidelné mesačné výdavky, a to aj z dôvodu, že otcovi bola spolu s návrhom a termínom pojednávania riadne doručená aj výzva súdu, aby uviedol a poukázal na všetky svoje výdavky a náklady, ktorú výzvu si prevzal dňa 14. 05. 2021. Z tohto dôvodu súd vychádzal z predpokladu, že otec má iba bežné výdavky a vyživovacie povinnosti, ktoré po tomto rozhodnutí súdu budú predstavovať zhruba 30,00 % z celkových príjmov otca. Je v schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu dieťaťa sumou 100 eur. Zároveň matka maloletého, ako aj kolízna opatrovníčka súhlasili s určením výživného v takejto výške.

6. Vzhľadom na to, že matka žiadala priznať výživné na maloletého od novembra 2020, avšak súdu neuviedla a súd ani nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mohol priznať výživné aj spätne, priznal súd výživné od podania návrhu, teda od 03. 05. 2021. Aj s týmto vyjadrila matka a kolízna opatrovníčka súhlas. Keďže pojednávanie sa konalo dňa 25. 06. 2021, bolo už v čase konania pojednávania splatné výživné za mesiac máj a jún roku 2021. Keďže otec na maloletého dobrovoľne prispieval výživným vo výške 100 eur a v mesiacoch apríl až jún roku 2021 vo výške 20 eur a určil otcovi vyživovaciu povinnosť v sume 100 eur od podania návrhu, pričom matka priznala, že otec za máj a jún zaplatil na maloletého 2 x 20 eur, súd túto sumu akceptoval a započítal do sumy priznaného výživného, z ktorého dôvodu došlo k zníženiu sumy zročného výživného o 40 eur na sumu 160 eur. Súd následne rozhodol tak, že umožnil otcovi splácať zročné výživné po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným.

7. Pôvodným návrhom sa matka snažila otcovi styk s maloletým zakázať, prípadne upraviť ho iba za jej prítomnosti. Kolízna opatrovníčka vzhľadom na okolnosti a skutkový stav navrhla styk neupraviť. Súd posúdil pomery medzi rodičmi tak, že aj keď matka s maloletým od otca odišli, naďalej sa stýkali, pričom matka nechcela v styku otcovi brániť. V podstate vždy keď mal otec záujem, mohol byť s maloletým a podľa tvrdenia matky stýkali sa asi dvakrát týždenne. Dôvody na neupravenie styku otca s maloletým a ponechanie tejto otázky na dohodu rodičov vidí súd vo viacerých okolnostiach, ktoré však všetky vychádzajú z postoja otca k maloletému. Otec, a to nielen v súčasnosti, po podaní návrhu na zapretie otcovstva, ale rovnako ani predtým, nejavil o syna veľký záujem. Jeho záujem sa obmedzoval takmer výlučne na matku. Vzhľadom na nespornosť tvrdení matky, toto deklaroval už pri narodení, neskôr atakom, ktorý smeroval aj voči synovi a táto skutočnosť vyplývala aj z predložených a už vyššie v odôvodnení uvedených sms správach od otca. Tento postoj otca k maloletému je už iba potvrdený a umocnený návrhom na zapretie otcovstva. Zároveň, a súd na to poukazuje už niekoľkýkrát, otec sa k styku so synom vôbec nevyjadril a styk upraviť nežiadal, aj keď na to mal možnosť. Súd sa stotožnil s vyjadrením kolíznej opatrovníčky, že za takéhoto stavu by upravovať styk s otcom bolo nelogické,

pretože ide nielen o právo maloletého, ale aj rodiča, ktorý by mal v prvom rade mať oň záujem. Zároveň takouto úpravou ostáva aj právo maloletého na otca a rovnako tak právo otca na syna zachované a je obmedzené iba dohodou rodičov, ku ktorej ak by nedošlo, má otec právo kedykoľvek podať návrh na úpravu konkrétneho spôsobu a formy styku s maloletým.

8. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust. .

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie s tým, že sa konanie preruší do právoplatnosti rozhodnutia o zapretí otcovstva. Ako odvolacie dôvody uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Omylom v priebehu konania doručil súdu prvej inštancie nesprávne plnomocenstvo, avšak podaním zo dňa 23. 06. 2021 sa zaoberal tým, že ide o vec starostlivosti o maloleté dieťa a poukázal na to, že sa vedie konanie na tom istom súde pod č. . Namietal postup súdu, ktorý považoval za nesprávny a za nezákonný, pokiaľ konštatoval, že bola do spisu založená nesprávna plná moc. Bolo povinnosťou súdu vyzvať na doloženie plnej moci v danom konaní. Záver súdu o tom, že otec nebol v konaní zastúpený, pretože nepredložil plnú moc na toto konanie, ku ktorému dospel súd bez toho, aby na doloženie správnej plnej moci vyzval, bol nesprávny. Jednalo sa totiž jednoznačne o odstrániteľný nedostatok podania. Poukázal na rozhodnutie NS SR z 31. 10. 2011 sp. zn. , aj na základný princíp upravený v . Nesúhlasil s konaním súdu, ktorý neprihliadal na podanú žiadosť o prerušenie konania. Súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. V neposlednom rade namietal aj tú skutočnosť, že súd pokračoval v konaní a rozhodol bez prítomnosti otca, ktorý neúčasť ospravedlnil spolu so žiadosťou o prerušenie konania a spolu s oznámením, že sa začalo viesť konanie o zapretie otcovstva. Súd uvedené okolnosti nebral na zreteľ a dopustil sa chybného postupu z dôvodu opomenutia zaslať výzvu na doloženie plnej moci. Poukázal na judikatúru NS SR . V nadväznosti na uvedené bolo konanie ukončené bez prítomnosti otca a tým došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu, pretože otec sa nemohol žiadnym spôsobom vyjadrovať k jednotlivým skutočnostiam, brániť sa, či preukazovať svoje majetkové pomery vo vzťahu k výživnému. Tým spôsobom nezistil majetkové pomery otca, jeho príjmy ani výdavky, ani možnosti a jeho schopnosti, keďže nevykonal výsluch otca, ktorý ohľadne týchto skutočností predstavuje hlavný dôkazný prostriedok.

10. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka písomným podaním a navrhla rozsudok, ktorý považovala za vecne a právne správny, potvrdiť. Zo strany otca ide iba o obštrukčné konanie a nie je možné akceptovať tvrdenie otca, že mu bolo odňaté jeho zákonné právo na prístup k súdu, právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces. Je nevyhnutné dodať, že advokát je povinný zastupovať klienta s náležitou zodpovednosťou a je preto úlohou advokáta predložiť správne plnomocenstvo na zastupovanie. Nič nebránilo otcovi, ani právnemu zástupcovi, sa na pojednávanie dostaviť a svoj návrh na prerušenie konania prezentovať priamo pred súdom. Súd správne vyhodnotil absenciu riadneho plnomocenstva na zastupovanie a konal v neprítomnosti účastníka, ktorý riadne svoju neúčasť neospravedlnil.

11. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, navrhol ho potvrdiť ako vecne správny.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Predmetom konania je návrh matky, ktorým sa domáhala zverenia maloletého E. L., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej starostlivosti a zároveň zaviazať otca prispievať na jeho výživu sumou 130 eur mesačne od 01. 05. 2021. Zároveň žiadala zaviazať otca na doplatenie výživného do sumy 130 eur od novembra 2020 vo výške 150 eur a taktiež doplatiť výživné za mesiac apríl, kedy zaslal iba sumu 20 eur, čo činí 110 eur. Styk otca s dieťaťom žiadala zakázať. Ak by súd povolil návštevy otca dieťaťa, tak iba v prítomnosti matky, nakoľko je dieťa citovo naviazané na matku a v neposlednom rade má oprávnené obavy o syna vzhľadom na vyhrážanie otca voči maloletému.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

15. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu - porušenie práva na spravodlivý proces sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces, b/ nesprávny procesný postup súdu. Odvolací súd skúmal, či došlo k procesnej vade, ktorú namietal odvolateľ. Mal pri tom na zreteli, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod pojem procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca sa možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R , ). Postupom súdu možno rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie, posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

16. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

17. Podľa , , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

18. Podľa , súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

19. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. Podľa , na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie tým nie je dotknuté.

21. Podľa , ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, strany sú povinné ustanoviť sa na výsluch. O tom musia byť poučené.

22. Podľa , dôkaz listinou sa vykoná tak, že listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

23. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, ktorý namietal procesný postup súdu, ktorý považoval za nesprávny a nezákonný, pretože nevyzval odvolateľa - otca na pripojenie správneho plnomocenstva v tomto konaní, pretože sa jednalo jednoznačne o odstrániteľný nedostatok podania, odvolací súd poznamenáva, že týmto nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, keď neodstraňoval vady plnomocenstva, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a došlo vo veľkej miere k zásahu do práva na spravodlivý proces. Zároveň je však potrebné konštatovať, že pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú

slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom prípade, pričom miera tohto porušenia má za následok nespravodlivý súdny proces. Odvolací súd má za to, že procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým v konaní nevyzval otca na predloženie kvalifikovaného plnomocenstva, iba neakceptoval plnú moc predloženú otcom, došlo k takej intenzite zásahu, že uvedený postup bolo nutné hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces.

24. Odvolací súd vedený vyššie uvedenými úvahami a zisteným skutočnosťami rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil podľa a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci prvoinštančný súd odstráni nedostatky plnej moci, následne preverí všetky okolnosti prípadu tak, aby získal dostatočný podklad pre zistenie vhodného modelu osobnej starostlivosti, vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, vec náležite právne posúdi a opätovne rozhodne. Podľa rozhodnutia o osobnej starostlivosti súd prvej inštancie rozhodne aj o vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, za ktorým účelom preverí osobné a majetkové pomery oboch rodičov a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a mieru participácie rodičov na jeho potrebách, prípadne rozhodne aj o ďalších súvisiacich právach a povinnostiach rodičov. Prvoinštančný súd svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé, vysporiadajúc sa i s odvolacími námietkami otca. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ). Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).