Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-109-2021.pdf
PDF · 70.35 KB
Case nature
Subarea
10Co/109/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu s Autoleasing SK, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 46 806 491, právne zastúpeného Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava, Podjavorinskej 2, proti žalovanej R. E., nar. X.X.XXXX, bytom J., M. XXX/X, právne zastúpenej Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Žilina, Mariánske námestie 29/6, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 46C/27/2021-48 zo dňa 18.5.2021 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej zakázal „predať, darovať, previesť na inú osobu, zaťažiť záložným právom alebo iným vecným právom či vecným bremenom, ako aj dať do prenájmu alebo podnájmu“ nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie J.: pozemky parc. č. 1756/1 a 1756/2 a rodinný dom s prístavbou súpisné číslo XXX (stojaci na pozemku parc. č. 1756/2); a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Mal za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu vyplývajúcu z dôvodnej obavy žalobcu, že môže dôjsť k zmene vlastníka dotknutých nehnuteľností ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej a tým k možnému zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia. Konštatoval, že výsledok meritórneho konania môže spôsobiť postihnutie dotknutých nehnuteľností, ktoré žalovaná nadobudla od dlžníka žalobcu, prípadne vymáhanie peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. Okresný súd uzavrel, že z hľadiska ochrany práv žalobcu je žiaduce, aby do právoplatného meritórneho rozhodnutia nedošlo k prevodu predmetných nehnuteľností na tretie osoby. 2. Samostatným výrokom vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania spojených s rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý. Prioritne namietala ne/preskúmateľnosť napadnutého uznesenia z dôvodu „vágnosti a neurčitosti“ jeho odôvodnenia, ktoré nedostatočne vysvetľuje, na základe akých skutkových a právnych dôvodov bolo neodkladné opatrenie nariadené. Okresný súd prakticky len konštatoval dôvodnosť obavy žalobcu, že môže dôjsť k zmene vlastníka dotknutých nehnuteľností, ale neuviedol, z akých skutkových okolností vyvodzuje/ má osvedčenú túto obavu. 4. Žalovaná zdôraznila, že nemá v úmysle prevádzať vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam a neuskutočňuje úkony, ktoré by k tomu smerovali. Taktiež samotný žalobca ani len netvrdí (a už vôbec neosvedčuje), že by žalovaná ponúkala nehnuteľnosti na predaj alebo realizovala iné kroky k tomu smerujúce. Zároveň upozornila na to, že polovičný spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam jej patrí už od roku 1995 (t.j. nemohol byť ani predmetom napádaného právneho úkonu
z roku 2021). Nadväzne zákaz disponovania s (celým) výlučným vlastníctvom „zjavne excesívne a neprimerane“ zasahuje do práv žalovanej. 5. Odvolateľka poukazovala na to, že v čase rozhodovania súdu nemohla byť osvedčená dôvodnosť nároku vo veci samej, nakoľko u žalobcu absentuje existencia vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi v zmysle § 42a ods. 1 Obč. zák. V otázke výkladu pojmu vymáhateľná pohľadávka odkazovala na závery ústavného súdu vyslovené vo veci sp. zn. PL. ÚS 39/2015. Navyše, sám žalobca navrhuje prerušiť aktuálne konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18CbZm/1/2021, v ktorom sa ešte len rozhoduje o uplatnenej pohľadávke žalobcu voči žalovanému G. E.. 6. Žalovaná tvrdila, že niet legitímneho dôvodu, aby jej bolo zakázané nakladať s predmetom jej vlastníctva; dokonca aj formou dania do prenájmu, keď ani nie je zrejmé, ako by takýto spôsob dispozície mohol ohroziť údajné práva žalobcu. Dodala, že priamo Občiansky zákonník počíta s možnosťou, že osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, vec, ktorá bola predmetom daného právneho úkonu, už nevlastní. V takom prípade má veriteľ právo na peňažnú náhradu voči tejto osobe v zmysle § 42b ods. 4 Obč. zák. Žalobca neosvedčil, že napr. vymáhanie prípadného práva na peňažnú náhradu voči žalovanej by bolo neúspešné.
7. Žalobca zostal v odvolacom konaní nečinný.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.
9. Náležite a zodpovedajúco obsahu napadnutého uznesenia (ale aj samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) argumentuje odvolateľka tým, že v jeho odôvodnení chýba vymedzenie konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca a (predovšetkým) okresný súd vyvodzuje existenciu dôvodnej obavy, že môže dôjsť k zmene vlastníka dotknutých nehnuteľností. Žalobca v posudzovanom návrhu len maximálne všeobecne uvádza, že „reálne hrozí situácia, že žalovaná prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu...“; k čomu však neposkytuje nijaké konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by uvedené mali osvedčovať. Úplne identická situácia je daná vo vzťahu k údajnej obave z možného ohrozenia exekúcie. Žalobca teda predostrel iba svoje absolútne nekonkrétne úvahy/ domnienky o hroziacom konaní žalovanej a jeho eventuálnych následkoch.
10. Za popísaného (procesného) stavu bolo/je nedôvodné nariadiť neodkladné opatrenie požadované žalobcom. Okresný súd postupoval tak, akoby na nariadenie neodkladného opatrenia postačovala len žiadosť/návrh žalobcu, ktorý v podstate iba parafrázuje znenie zákona, bez vymedzenia čo i len elementárnych skutkových tvrdení. Z daného titulu krajský súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh žalobcu na nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia zamietol.
11. Bez ohľadu na vyslovený určujúci záver odvolací súd konštatuje, že žalovaná veľmi správne poukazuje aj na skutočnosť, že okresný súd sa bližšie, resp. vôbec nezaoberal ani osvedčením danosti práva, ktorému má byť poskytnutá (dočasná) ochrana požadovaná navrhovaným neodkladným opatrením. Pritom ide o východiskový predpoklad úvahy o vyhovení takémuto návrhu. Rovnako dôvodne odvolateľka namieta neprimeraný rozsah obmedzenia jej vlastníckych práv, keď okresný súd úplne prehliadol skutočnosť, že polovicu sporných nehnuteľností (spolu)vlastnila už viac ako 25 rokov predtým, ako došlo k úkonu (z hľadiska odporovateľnosti) spochybňovanému žalobcom. Nadväzne plne obstojí i námietka žalovanej o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia; teda o porušení práva strán sporu (prioritne žalovanej) na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.
12. O trovách konania o neodkladnom opatrení, vrátane trov aktuálneho odvolacieho konania, bude rozhodnuté okresným súdom v rozhodnutí, ktorým sa konanie v súdenej veci (s)končí.
13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.