Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-51-2019.pdf
PDF · 103.69 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/51/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v právnej veci žalobcu: AFINOX s.r.o., Široká 188, 044 11 Ždaňa, IČO: 44 908 709, zastúpeného JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátka so sídlom Magurská 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: ENERGYCO s.r.o., M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824, zastúpeného advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, o zaplatenie 15.944,01 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 28.3.2019, č.k. 5Cb/13/2017-730 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 5Cb/13/2017- 30 zo dňa 28.3.2019 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom:
I. Z a v i a z a l žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.672,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 30.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V ostatnej časti žalobu žalobcu z a m i e t o l .
III. Z a v i a z a l žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 80 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 5.10.2017, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15.944,01 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 30.5.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
3. Dôvodil, že na základe objednávky č. 0-16030809 zo dňa 22.3.2016 dodal žalovanému tovar, ktorý do dnešného dňa nebol zaplatený. Žalobca si uplatnil sumu 15.944,01 eur s príslušenstvom, ku ktorej dospel spôsobom, že od dlžnej sumy 19.527,- eur (faktúra č. 160013) odpočítal sumu 2.000,- eur a sumu 1.582,99 eur ako postúpenú pohľadávku.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, argumentujúc, že nárok uplatnený žalobou zanikol započítaním.
5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej Zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), na základe ktorej mal žalobca pre žalovaného vyhotoviť oceľovú konštrukciu (objednávka č.16030809 zo dňa 22.3.2016). Po vykonaní prác žalobca vystavil pre žalovaného faktúru, pričom zohľadnil, že žalovaný zaplatil zálohu vo výške 2.000,- eur. Vo vystavenej faktúre zohľadnil aj sumu 1.582,99 eur, na základe postúpenia
pohľadávky na žalovaného od postupcu R. M. - OPTIMA Košice. Túto pohľadávku žalobca napokon aj uznal. Neuznal však pohľadávku, ktorú si žalovaný započítal, a ktorá bola na žalovaného postúpená od spoločnosti MONOSTROJ s.r.o. Košice vo výške 1.334,40 eur a 4.137,60 eur (spolu 5.137,60 eur) z dôvodu, že tieto pohľadávky voči spoločnosti MONOSTROJ s.r.o. Košice jednostranne započítal oproti pohľadávkam, ktoré on mal voči nej. Keďže konateľ spoločnosti MONOSTROJ s.r.o. tvrdenie žalobcu vyvrátil, obranu žalovaného aj v tejto časti mal za preukázanú. Za preukázanú mal aj pohľadávku spoločnosti MAGALDI POWER S.p.A na náhradu škody vo výške 8.800,- eur, ktorú skutočnosť považoval za preukázanú objednávkou pre spoločnosť MAGALDI POWER S.p.A, z ktorej vyplýva, že v prípade prestojov žalobca musel uhradiť túto škodu.
6. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalovanému vznikla škoda, a to v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných povinností žalobcu s oneskorením vykonaných prác. Keďže na žalovaného boli postúpené pohľadávky vo výške 7.054,99 eur (spolu aj s postúpenou pohľadávkou vo výške 1.582,99 eur) a vznikla mu škoda vo výške 8.800,- eur, žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.672,01 eur.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v rozsahu 80% úspešnejšiemu žalovanému.
8. Proti rozsudku, jeho I. a III. výroku, podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
9. Dôvodí, že súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca nedodal objednanú oceľovú konštrukciu včas v zmysle dohody. Uznal teda obranu žalovaného v tom zmysle, že na pohľadávku žalobcu si započítal škodu, ktorá bola spôsobená žalobcom vo výške 8.800,- eur, ako aj postúpenú pohľadávku vo výške 5.472,- eur. Od žalobcom uplatnenej pohľadávky teda súd odpočítal započítané pohľadávky a na základe toho zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.672,01 eur.
10. Žalovaný konštatuje, že súd zaviazal zaplatiť žalovaného daň z pridanej hodnoty, a to s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne za obdobie od 3.5.2016 do zaplatenia. Daň z pridanej hodnoty vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 170009 zo dňa 2.2.2017 so splatnosťou 3.2.2017, spolu s cenou za dodávku oceľovej konštrukcie. Túto faktúru doložil žalobca do konania a od nej odvíjal svoj právny nárok. V konaní pred súdom prvej inštancie však bolo preukázané, že predmetná faktúra bola žalovaným žalobcovi vrátená listom zo dňa 7.2.2017, nakoľko ju žalobca vystavil a doručil až po zániku jeho pohľadávky započítaním, ktoré započítanie uskutočnil žalovaný listom zo dňa 31.1.2017. Žalobca teda nebol ani oprávnený už v čase po zániku pohľadávky započítaním účtovať cenu dodávky oceľovej konštrukcie a daň z pridanej hodnoty. Zároveň zdôraznil, že v čase vystavenia faktúry žalobca nebol oprávnený k cene účtovať daň z pridanej hodnoty, nakoľko mal v období od 11.10.2016 do 2.3.2017 (teda aj v čase vystavenia predmetnej faktúry) zrušenú registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Argumentuje, že faktúra č. 160013 zo dňa 28.4.2016 doručená žalovanému 5.8.2016 je pre súdne konanie irelevantná, nakoľko ju žalobca dobropisoval účtovným dokladom č. DOB-002, čo bolo v konaní preukázané.
11. Zdôraznil aj skutočnosť, že daň z pridanej hodnoty nebol žalobca oprávnený účtovať aj vzhľadom na ustanovenie § 69 ods. 12 písm. g) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa pri fakturácii konštrukcií nad 5.000,- eur prenáša daňová povinnosť na príjemcu plnenia. Za vôbec neodôvodnené (a teda nepreskúmateľné) považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi daň z pridanej hodnoty a aj o úrok z omeškania.
12. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. ho zmenil a uplatnený nárok v celom rozsahu zamietol.
13. Proti rozsudku, jeho II. výroku, podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h), b) CSP.
14. Argumentuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, vydaný na základe jednostranného, zaujatého, neúplného hodnotenia len niektorých dôkazov súdom a neobsahuje dôvody, pre ktoré súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, resp. jeho dôvody sú zmätočné. Žalovaný totiž žiadnym spôsobom
nepreukázal existenciu nároku na náhradu škody, ktorý si voči žalobcom uplatnenej pohľadávke započítava.
15. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú daň z pridanej hodnoty tvrdí ním predloženého stanoviska Ing. B. vyplýva, že ak bol predmetom dodania iba tovar bez inštalácie a montáže, potom nie je možné uplatniť prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2 písm. j) Zákona o DPH.
16. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. ho zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
17. Žalovaný k odvolaniu žalobcu dôvodil, že škoda, ktorá mu vznikla a ktorej existencia a výška bola súdom uznaná, bola zo strany žalovaného v konaní riadne preukázaná celým radom listinných dôkazov, ako aj svedeckých výpovedí, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že došlo k prestojom v práci u spoločnosti MAGALDI POWER S.p.A. tieto prestoje boli vytvorené v príčinnej súvislosti s omeškaním žalobcu s jeho vlastnou dodávkou a že žalovaná spoločnosť musela uhradiť spoločnosti MAGALDI POWER S.p.A. aj dni prestojov, čím mu vznikli zbytočne zvýšené náklady, ktoré si voči žalobcovi uplatnil z titulu náhrady škody. Rovnako bola v konaní listinnými dôkazmi jednoznačne preukázaná aj výška škody.
18. Za nedôvodnú označuje aj námietku žalobcu, že tento voči spoločnosti MONOSTROJ s.r.o. vykonal jednostranný zápočet ešte pred postúpením pohľadávky touto spoločnosťou na žalovaného, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky (súd prvej inštancie rozhodol len na základe tvrdenia spoločnosti MONOSTROJ s.r.o.). V tejto súvislosti žalovaný tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o údajnom časovom skoršom započítaní, keďže nikdy v konaní nepredložil žiaden dôkaz o doručení takéhoto jednostranného započítania spoločnosti MONOSTROJ s.r.o..
19. Žalobca na vyjadrenie žalovaného nereagoval.
20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.
21. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľmi sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolatelia (žalobca aj žalovaný) ako odvolací dôvod uvádzajú dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že im súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali m patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolania meritórne prejednal.
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
24. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
25. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
26. Odôvodnenie je teda tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov.
27. Odvolací súd musí konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný. Nie je z neho totiž možné vyvodiť záver o tom, aký skutkový stav v prejednávanej veci súd prvej inštancie ustálil a na základe akých dôkazov. Súd prvej inštancie totiž len vymenúva (opisuje) prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku bez toho, aby následne uviedol, ktoré skutkové tvrdenia má za preukázané (a z akých dôkazov).
28. Odvolací súd zároveň konštatuje, že z obsahu spisu nie je ani zrejmé, čoho sa žalobca domáha, pretože súd (ani žalobca) neodstránil protirečenia, pokiaľ ide o charakter uplatneného nároku. Na jednej strane totiž žalobca tvrdí, že sa domáha zaplatenia ceny za vykonané dielo, avšak následne uvádza, že od uzavretej zmluvy o dielo odstúpil. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zrušenie záväzkového vzťahu zo zmluvy a v súvislosti s ním vznikajú jej stranám nároky súvisiace s
vysporiadaním zrušeného zmluvného vzťahu, žalobca by sa v prípade odstúpenia nemohol domáhať zaplatenia ceny za vykonané dielo ale vrátenia poskytnutého plnenia.
29. Žalobca v konaní predložil Objednávku evidenčné číslo 0-16030809, ktorou si na základe cenovej ponuky zo dňa 22.3.2016 objednával žalovaný výrobu oceľovej konštrukcie okolo vynášača škváry. K žalobe predložil faktúru č. 170009, splatnú dňa 3.2.2017, vystavenú na sumu 19.527,00 eur. Listom zo dňa 5.9.2016 „Výzva na vrátenie plnenia“ žalobca žalovanému oznámil, že odstupuje od zmluvy a žiadal ho o vrátenie dodaného tovaru. Zároveň v konaní predložil dobropis č. DOB-0002 zo dňa 30.9.2016, ktorým žalovanému dobropisuje sumu 19.527,- eur.
30. Žalovaný v konaní nepoprel, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o dielo v zmysle § 536 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení na základe objednávky zo dňa 22.3.2016, na základe ktorej uskutočnil žalobca pre žalovaného výrobu oceľovej konštrukcie okolo vynášača škváry s miestom vykládky, kotol K7, areál US Steel Košice-Šaca.
31. Tvrdil, že žalobca vyúčtoval cenu za dielo dňa 28.4.2016 faktúrou č. 160013, ktorú mu listom zo dňa 6.5.2016 z dôvodu nesúhlasu dátumu splatnosti faktúry so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP) vrátil. Následne mu bola žalobcom doručená dňa 5.8.2016 opravená faktúra č. 160013 zo dňa 28.4.2016 splatná dňa 28.7.2016, ktorej splatnosť však v súlade so VOP nastala 5.11.2016. Pred uplynutím lehoty splatnosti žalobca zaslal žalovanému list (Výzva na vrátenie plnenia) zo dňa 5.9.2016, v ktorom tvrdil, že ústne odstúpil od zmluvy a žiada vrátenie dodaného diela. Žalovaný má za to, že žalobca v skutočnosti nikdy od Zmluvy o dielo neodstúpil, preto ho listom zo dňa 10.9.2016 vyzval na vystavenie faktúry, ktorá by bola podkladom pre zaplatenie ceny za vykonané dielo. Keďže sa tak nestalo, žalobca jednostranným započítaním započítal oproti pohľadávke žalobcu pohľadávky:
- Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 21600590/7/2016 zo dňa 5.9.2016 uzatvorenej medzi postupcom R. - OPTIMA, so sídlom Tokajícka 4, Košice a žalovaným ako postupníkom žalovaný nadobudol voči žalobcovi pohľadávku vo výške 1.582,99 eur splatnú dňa 21.7.2016. Zmluva o postúpení pohľadávky bola žalobcovi predložená listom zo dňa 10.11.2016 (existenciu pohľadávky žalobca nerozporoval)
- Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 52/4/2016 zo dňa 5.9.2016 uzatvorenej medzi postupcom MONOSTROJ s.r.o. Košice, so sídlom Južná trieda 15, Košice a žalovaným, nadobudol žalovaný voči žalobcovi pohľadávku vo výške 4.137,60 eur, splatnú dňa 30.4.2016 a pohľadávku vo výške 1.334,40 eur, splatnú dňa 15.8.2016. Postúpenie pohľadávok bolo žalobcovi oznámené postupcom listom zo dňa 13.9.2016.
- Pohľadávku na náhradu škody vo výške 8.800,- eur predstavujúcu zvýšené náklady, ktoré mu boli vyúčtované fa.č. 2200000068 zo dňa 28.6.2016 obchodným partnerom MAGALDI POWER S.p.A vzniknutú tým, že zamestnanec obchodného partnera čakal na montáž technológie žalobcom 8 dní, v dôsledku čoho si vyúčtoval sumu 8 x 1.100,- eur.
32. Vyššie uvedené pohľadávky žalovaný listom zo dňa 31.1.2017 jednostranne započítal v súlade s ust. § 358 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 580 OZ, čím vzájomné pohľadávky zanikli v celom rozsahu, t.j. vo výške 14.272,50 eur bez DPH, pretože daň z pridanej hodnoty nebol žalobca oprávnený účtovať vzhľadom na § 69 ods. 12 písm. g) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa pri fakturácií konštrukcií nad 5.000,- eur prenáša daňová povinnosť na príjemcu plnenia.
33. Žalobca tvrdil, že spoločnosť MONOSTROJ s.r.o. vo vzťahu k nemu nemá žiadne pohľadávky, nakoľko tieto zanikli jednostranným započítaním zo dňa 12.9.2016, keď si oproti pohľadávke spoločnosti MONOSTROJ s.r.o. (z fa.č. 524/2016 a č. 117/8/2016) započítal svoju pohľadávku voči nej z fa.č. 160039 a peňažnú pohľadávku vo výške 5.000,- eur za dodanie krakostoja (v započítaní nekonkretizovanej č. faktúry).
34. Odhliadnuc od skutočnosti, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie chýba ustálenie zisteného skutkového stavu (z dôkazov uvedených odvolacím súdom vyššie), bude potrebné v konaní ustáliť, či došlo k zániku pohľadávky uplatnenej žalobcom započítaním. Aj keď z obsahu žaloby (v nadväznosti na tvrdenia žalobcu v priebehu konania), nie je zrejmé, či má žalobca nárok na zaplatenie ceny vykonaného diela (keďže tvrdí, že od zmluvy odstúpil) vychádza odvolací súd zo skutočnosti, že existencia tohto nároku rozporovaná žalovaným nebola.
35. Žalovaný teda tvrdí, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním (§ 580 OZ), t.j. spôsobom zániku záväzku, ktorý nahradzuje plnenie. Jednostranné započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí úkon smerujúci k započítaniu (a to aj proti vôli druhého účastníka).
36. Žalovaný (ktorého v konaní zaťažuje ohľadom ním tvrdenej skutočnosti dôkazné bremeno) teda musí preukázať, že pohľadávky, ktoré započítava proti pohľadávke žalobcu, sú existentné a zároveň musí preukázať, že tieto zanikli započítaním, t.j. že boli splnené zákonné podmienky uvedené v § 580 OZ.
37. Spornou bola v konaní pohľadávka, ktorú žalovaný nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 52/4/2016 zo dňa 5.9.2016. Súd prvej inštancie uzavrel, že k zániku postupovanej pohľadávky jednostranným započítaním žalobcu nedošlo, pretože v konaní žalobca nepreukázal, že je vo vzťahu k spoločnosti MONOSTROJ s.r.o. veriteľom, teda má voči nej pohľadávku, ktorú započítal. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia v tejto spornej skutočnosti je nedostatočné, pretože vychádza len zo svedeckej výpovede konateľa spoločnosti bez toho, aby sa súd vyporiadal aj s ďalšími dôkazmi predloženými žalobcom.
38. Spornou bola aj započítavaná pohľadávka žalovaného na náhradu škody.
39. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie (pokiaľ ide o túto spornú pohľadávku) je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal so všetkými predpokladmi, existencia ktorých musí byť žalovaným v konaní preukázaná, aby bolo možné dospieť k záveru, že započítavaný nárok na náhradu škody je dôvodný. Odvolací súd pripomína, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ je protiprávny úkon; vznik škody na strane žalovaného (t.j. ujmy, ktorá mu vznikla zásahom do jeho práv, teda ujmy spočívajúcej v zmenšení jeho majetkového stavu a objektívne vyjadriteľnej v peniazoch) a príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou (t.j. protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou škodou.
40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok (§ 389 ods. 1 pím. b) CSP) a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP) s tým, že súd prvej inštancie ustáli zistený skutkový stav, vyporiada sa so skutočnosťami potrebnými pre záver o zániku uplatnenej pohľadávky započítaním a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti ustanovené v § 220 CSP.
41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).