Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Csp-81-2020.pdf
PDF · 120.07 KB
Case nature
Area
Subarea
29Csp/81/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v spore žalobcu: P.. Z. U., H.. X.X.XXXX, C. K. X, XXX XX S., zast.: JUDr. Zuzanou Molokačovou, advokátkou so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 37875931, proti žalovanej: Q. K., H.. X.X.XXXX, C. A. XX, XXX XX S., zast.: JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou so sídlom kancelárie Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31944779, o zaplatenie 15.500 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2020 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 15.500 EUR s prísl. titulom nevykonanej úhrady na základe uznania dlhu a dohody o jeho úhrade. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná, ako dlžníčka podpísala so žalobcom ako veriteľom dňa 07.12.2015 uznanie dlhu vo výške 18.000 EUR podľa § 558 Občianskeho zákonníka vzniknutého z nezaplatených úhrad za užívanie nebytových priestorov na ul. Reimanova č. 3 v Prešove. Súčasne sa písomne zaviazala splácať dlh mesačne po 300 EUR. Dvomi splátkami zaplatila dňa 08.02.2016 sumu 600 EUR a dňa 13.04.2016 sumu 300 EUR. Neskôr nepravidelne platila rôzne sumy, pričom nedoplatok predstavuje celkovú sumu 15.500 EUR. 3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podala žalovaná odpor. 4. V odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že v rokoch 2005 až 2015 podnikala v predmete podnikania „príprava a predaj jedál na priamu konzumáciu“. So žalobcom uzatvorila v roku 2006 zmluvu o nájme nebytových priestorov, podľa ktorej boli predmetom prenájmu nebytové priestory v rozsahu 100 m2 v suterénnej časti objektu č. súpisné na ul. Reimanova v Prešove na účel prevádzkovania kaviarne. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu od 01.07.2006 do 30.06.2008. Už od roku 2008 uvažovala o ukončení uvedenej prevádzky z dôvodu stratovosti, avšak nepopiera, že tieto priestory užívala až do roku 2015, kedy podnikanie ukončila. Pokiaľ ide o splátky za platenie náhrady, nepamätá si, že by bola dohodnutá presná splatnosť, pokiaľ ide o výšku platili 330 EUR mesačne. Keď v roku 2015 sa rozhodla o ukončenie podnikania, živnosť zrušila k 01.06.2015 a žalobcovi oznámila, že priestory opúšťa. Nepoprela, že podpis na uznaní dlhu zo dňa 07.12.2015 je jej podpisom, avšak nevie, za aké obdobie uvedený dlh uznala, keďže žalobca naliehal na uzatvorení tejto dohody. 5. Na základe uvedeného má za to, že právny vzťah medzi žalobcom a ňou sa spravuje príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o nájme nebytových priestorov, podľa ktorých je potrebné dospieť k záveru, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo 30.08.2008. Na základe uvedeného tak žalobca má nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia a z hľadiska posúdenia otázky premlčania je potrebné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
6. Žalobca k podaniu žalovanej uviedol, že dňa 07.02.2017 podal na žalovanú trestné oznámenie pre podozrenie z podvodného konania, ktoré bolo vyšetrovateľom odmietnuté pre nenaplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu. Aj z obsahu vyšetrovacieho spisu nesporne vyplýva, že žalovaná dlh voči žalobcovi uznala, ako aj jeho výšku v sume 17.100 EUR s tým, že ide o dlh za nezaplatené nájomné. Následne uhradila dve splátky vo výške 900 EUR. Žiadne naliehanie žalobcu, dobrovoľnosť a určitosť jej písomného uznávacieho prejavu preto nie je možné spochybňovať. Okrem iného samotná žalovaná zamlčala, že v roku 2012 - 2013 sa voči nej viedli exekučné konania na návrh veriteľa Sociálnej poisťovne v Prešove. 7. K argumentácii, že dlh je premlčaný poukázal na to, že ešte dňa 27.08.2007 bol podpísaný dodatok k zmluve s tým, že táto bola predĺžená na dobu neurčitú. 8. Žalovaná v podaní zo dňa 04.08.2020 uviedla, že s poukazom na postavenie strán sporu pri uzatvorení zmluvy o nájme nebytových priestorov je potrebné postupovať podľa Obchodného zákonníka, a preto predložené uznanie dlhu nie je možné posudzovať v zmysle ust. § 558 OZ, ale iba v zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka. 9. Podľa názoru žalovanej uvedené uznanie nespĺňa náležitosť určitosti v zmysle ust. § 323 obchodného zákonníka, a preto je tento právny úkon nutné posúdiť ako absolútne neplatný. 10. Ďalšou významnou odlišnosťou od uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka je, že v dôsledku uznania záväzku v obchodno-záväzkových vzťahoch začne plynúť nová štvorročná premlčacia lehota, teda nie desaťročná, ako na to poukazuje žalobca. Lehota na uplatnenie práva žalobcovi tak uplynula 07.12.2019. 11. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovanej, oboznámením uznania dlhu, dokladov o úhradách, zmluvy o nájme nebytových priestorov, dodatkom k zmluve, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav: 12. Strany sporu ako podnikatelia uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov, konkrétne objektu súpisné číslo 3, nachádzajúceho sa na ul. Reimanova v Prešove, a to na dobu určitú od 01.07.2006 do 30.06.2008. Uvedenú zmluvu uzatvorili strany sporu ako podnikatelia v predmete svojej podnikateľskej činnosti. Dňa 27.08.2007 malo dôjsť medzi stranami sporu k uzatvoreniu dodatku v uvedenej zmluve s tým, že sa doba nájmu predlžuje na dobu neurčitú. 13. Žalovaná súdu predložila podpísaný dodatok č. 1 k zmluve (č. l. 47) uzatvorený dňa 27.08.2007 s tým, že sa doba nájmu mala predĺžiť iba do 30.06.2010. Sama však vo svojom vyjadrení nepoprela, že predmetné priestory na prevádzkovanie svojej podnikateľskej činnosti užívala až do ukončenia živnostenskej činnosti k 01.06.2015. Dňa 07.12.2015 v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka žalovaná ako podnikateľ voči žalobcovi uznala svoj dlh z dôvodu neplatenia dohodnutých splátok nájomného vo výške 18.000 EUR, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 300 EUR s tým, že prvá splátka bude zaplatená do 25.01.2016. Obsahom uvedeného uznania bolo aj dojednanie, že nezaplatením prvej splátky sa stáva splatný celý dlh. Žalovaná dňa 08.02.2016 poukázala úhradu vo výške 600 EUR, dňa 13.04.2016 300 EUR, a potom v roku 2017 realizovala dve úhrady po 50 EUR. 14. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetnú zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvoril so žalovanou na prevádzkovanie jej podnikateľskej činnosti, a to aj z dôvodu, že žalovanú, ako aj jej manžela dlhodobo poznal, nakoľko boli jeho dlhoročnými zamestnancami. Odovzdal im plne funkčnú prevádzku bez nutnosti akýchkoľvek investícii. Platby nájomného boli realizované riadne a včas až do roku 2010, kedy tieto začali meškať, avšak až do roku 2015 bol ubezpečovaný, že svoj dlh riadne vyrovná. Dokonca ho požiadali o odklad splátok z dôvodu riešenia rodinných problémov v súvislosti s prebiehajúcim dedičským konaním. K uznaniu dlhu došlo po vzájomnom odsúhlasení vzniknutého nedoplatku, a teda žalovaná bola plne informovaná, čo je predmetom uznania. Samotnú existenciu dlhu, čo do dôvodu, ako aj výšky nepoprela, ani v rámci prebiehajúceho vyšetrovania pred políciou.
15. Podľa § 261 zákona č. 513/1991 Zb., (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. (3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán,
b)
obec,
c)
vyšší územný celok,
d)
právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d). (4) Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu. (5) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4. (6) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20201001>) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20201001>), zmluvy o úvere (§ 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20201001>), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20201001>), zasielateľskej zmluvy (§ 601 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20201001>), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>), zmluvy o inkase (§ 692 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>), zmluvy o bežnom účte (§ 708 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>), e) z bankovej záruky (§ 313 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>), z cestovného šeku (§ 720 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>) a sľubu odškodnenia (§ 725 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>). (7)
Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. (8) Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a týmto zákonom.
16. Podľa § 323 zák. č. 513/1991 Zb. (1) Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. (2) Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>. (3) Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.
17. Podľa § 387 zákona č. 513/1991 Zb., (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
18. Podľa § 388 zákona č. 513/1991 Zb., (1) Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. (2) Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo b) právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.
19. Podľa § 397 zák. č. 513/1991 Zb., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
20. Podľa § 402 zák. č. 513/1991 Zb., premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
21. Podľa § 403 zák. č. 513/1991 Zb., (1) Premlčacia doba prestáva plynúť, ak veriteľ začne na základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve alebo v pravidlách, ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje.
(2)
Ak nemožno určiť začiatok rozhodcovského konania podľa odseku 1, považuje sa rozhodcovské konanie za začaté dňom, keď návrh, aby sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní, je doručený druhej strane do jej sídla alebo miesta podnikania, prípadne bydliska.
22. Podľa § 405 zák. č. 513/1991 Zb., (1) Ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402 až 404 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20201001>, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. (2) Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.
23. Podľa § 407 zák. č. 513/1991 Zb., (1) Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. (2) Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. (3) Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. (4) Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.
24. Podľa § 3 zák. č. 116/1990 Zb, (1) Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). (2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.3) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/20040701> (3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.4) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/20040701> (4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
25. Podľa § 9 zák. č. 116/1990 Zb., (1) Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. (2) Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak a) nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou; b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom; c) nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas; d)
nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok; e) užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať; f) bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor; g) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa. h) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe podľa zákona č. 403/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/403/> o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd. i) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti prevedenej pôvodnému vlastníkovi podľa zákona č. 229/1991 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/> o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. (3) Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal; b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie; c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1990/116/20040701>. (4) Vzťahy zo zmlúv o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktoré uzavreli v čase od 31. decembra 1989 do 31. decembra 1990 podniky a hospodárske zariadenia Komunistickej strany Čiech a Moravy, Komunistickej strany Slovenska - Strany demokratickej ľavice a Komunistickej strany Česko-Slovenska a podniky, hospodárske a účelové zariadenia Zväzu mladých, nástupcu Socialistického zväzu mládeže, ako prenajímatelia, zanikajú 31. januárom 1992, pokiaľ neskončia pred týmto dňom.
26. Podľa § 10 zák. č. 116/1990 Zb., ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
27. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že strany sporu, ako podnikatelia uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov, konkrétne objektu súpisné číslo 3, nachádzajúceho sa na Reimanovej ulici v Prešove za účelom prevádzkovania kaviarne, tzv. FLECK CLUB v predmete podnikateľskej činnosti žalovanej. Túto zmluvu uzatvorili strany sporu ako podnikateľské subjekty. Doba nájmu bola pôvodne dohodnutá na dobu určitú od 01.07.2006 do 30.06.2008.
28. Podľa dodatku predloženého žalobcom zo dňa 27.08.2007 bola zmluva o nájme nebytových priestorov predĺžená na dobu neurčitú. Podľa dodatku predloženého žalovanou mala byť zmluva o nájme nebytových priestorov predlžená len do 30.06.2010.
29. Samotná žalovaná však potvrdila, že uvedenú prevádzku užívala až do 01.06:2015, kedy živnostenskú činnosť ukončila, a preto žalobca ako prenajímateľ mal právo na zaplatenie úhrady za užívanie uvedených nebytových priestorov, či už titulom nájomného, alebo titulom bezdôvodného obohatenia.
30. Z ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka nesporne vyplýva, že touto časťou sa spravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejme s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, pričom rozhodujúca je povaha účastníkov pri vzniku takéhoto záväzkového vzťahu.
31. V zmysle ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o zmluvy, ktoré nie sú v Obchodnom zákonníku upravené, ale sú upravené ako zmluvy i v Občianskom zákonníku, sa spravujú príslušnými ustanoveniami o tomto type v Občianskom zákonníku, ako aj týmto zákonom.
32. Možno teda konštatovať, že strany sporu uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov ako podnikatelia, keďže pri vzniku ich záväzkového vzťahu bolo s prihliadnutím na okolnosti zrejmé, že sa ich vzťah založený nájomnou zmluvou týka ich podnikateľskej činnosti. Obchodnoprávna povaha vzťahu medzi nimi tak bola zrejmou už pri založení tohto zmluvného vzťahu. V Obchodnom zákonníku existujú tzv. komplexné úpravy právnych inštitútov obsiahnuté v celom rozsahu, keď aplikácia Občianskeho zákonníka je v týchto prípadoch vylúčená, a to preto, že buď v ňom úprava takejto otázky chýba, alebo preto, že odchýlna úprava v Obchodnom zákonníku je komplexnou a vychádza z odlišných princípov, ako občianskoprávna úprava a je v súlade s logikou veci a jej spravodlivým usporiadaním použiť v tomto prípade na vzťahy obchodnej povahy úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku. Komplexná úprava určitého inštitútu v Obchodnom zákonníku je potom nezávislá od úpravy totožného inštitútu v Občianskom zákonníku. Ustanovenia § 391 až 397 Obchodného zákonníka majú v pomere § 107 Občianskeho zákonníka povahu lex specialis a nie naopak (inštitút premlčania).
33. Obsah zmlúv o nájme nebytových priestorov uzavretých medzi účastníkmi konania sa tak nepochybne riadi ustanoveniami zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale právne vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv o nájme nebytových priestorov podliehajú obchodnoprávnej úprave, lebo tieto otázky možno v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka riešiť podľa Obchodného zákonníka. Pojem „otázka“ použitý v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné vykladať ako inštitút, v tomto prípade inštitút premlčania a úpravu tohto inštitútu v Obchodnom zákonníku je potrebné považovať za ucelenú a od Občianskeho zákonníka nezávislú úpravu (nález Ústavného súdu SR z 20.06.2018 pod sp. zn. IV ÚS 70/2018).
34. Taktiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MObdo/4/2010 nesporne vyplýva, že uznanie dlhu (záväzku) je upravené v Občianskom zákonníka § 558 aj v Obchodnom zákonníku § 323, ako zabezpečovací inštitút. Právna úprava v Obchodnom zákonníku je voči Občianskemu zákonníku ucelená, a preto sa dovolací súd stotožnil s názorom odporcu, že právna úprava uznania dlhu v Občianskom zákonníku sa v obchodných vzťahoch nepoužije ani doplnkovo.
35. Uznanie záväzku obsiahnuté v § 323 Obchodného zákonníka vyžaduje uznanie určitého záväzku, na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje určenie dlhu, čo do dôvodu a výšky, čo teda znamená, že Obchodný zákonník vyžaduje v citovanom ustanovení jednoznačné určenie uznaného záväzku, teda spôsobu vymedzenia záväzku a nie spôsob vymedzenia. Zároveň v uznaní dlhu musí byť obsiahnutý jasný prejav vôle uznávajúceho dlžníka smerujúci k uznaniu dlhu.
36. Z vyššie uvedených rozhodnutí potom vyplýva, že s poukazom na obchodnoprávnu povahu vzťahu strán sporu na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov je vylúčená aplikácia inštitútu uznania dlhu, ako aj premlčania podľa Občianskeho zákonníka, ale je nutné vychádzať z právnej úpravy Obchodného zákonníka, keďže jeho obsahom je ucelená právna úprava inštitútu uznania záväzku, ako aj premlčania.
37. V zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka, pre obchodno-záväzkové vzťahy platí všeobecná štvorročná premlčacia doba, ktorá v prípade uznania záväzku podľa § 407 Obchodného zákonníka plynie odo dňa uznania. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ k uznávaciemu prejavu došlo dňa 07.12.2015, premlčacia doba uplynula 07.12.2019.
38. Ak by aj súd vychádzal zo zmluvného dojednania, že nezaplatením jednej splátky sa stane splatným celý dlh, v danom prípade nezaplatením splátky splatnej 25.01.2016, potom aj pri aplikácii ustanovenia § 392 Obchodného zákonníka (premlčanie čiastkového plnenia) by štvorročná premlčacia doba uplynula 26.01.2020, teda ešte pred podaním žaloby.
39. V zmysle ust. § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v začatom konaní. Takýmto právnym úkonom potom nie je uplatnenie si nároku na vzniknutú škodu v trestnom oznámení zo dňa
07.02.2017, ktoré bolo vybavené jeho odmietnutím rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 15.03.2017 pod sp. zn. ČVS: ORP-164/4-VYS-PO-2017, keďže nespĺňalo charakter súdneho konania.
40. Uvedené uplatnenie náhrady škody nie je možné kvalifikovať ani ako jeho uplatnenie v trestnom konaní, keďže trestným konaním podľa § 10 ods. 14 zákona č. 301/2005 Z.z. je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní, alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu, alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánov činného v trestnom konaní vo veci samej.
41. Zároveň s poukazom na obchodno-právnu úpravu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu je vylúčené posudzovanie vznesenej námietky premlčania podľa Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanovením § 3.
42. Na základe vyššie uvedených skutočností, potom súd I. inštancie žalobu žalobcu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol.
43. Zároveň zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania, ako nehospodárne, keďže tieto by nemali vplyv na právne posúdenie premlčania uplatneného nároku.
44. Zároveň z ust. § 153 CSP nesporne vyplýva, že strany sú povinné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatniť včas s tým, že tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd nemusí prihliadnuť na tie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré sporovou stranou neboli predložené včas, a to najmä, ak by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.
45. V danom prípade súd I. inštancie aj s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie v zmysle ustanovenia § 153 CSP nevykonal dôkaz oboznámením vyšetrovacieho spisu z dôvodu, že tento nebol uplatnený včas, keďže návrh na doplnenie dokazovania bol prednesený až na pojednávaní konanom dňa 04.10.2021, pričom žalobca neuviedol žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili, aby takýto návrh súdu predložil, najneskôr v rámci procesného postupu realizovaného v zmysle ustanovenia § 167 CSP a súčasne jeho vykonanie by si vyžadovalo odročenie pojednávania.
(1)
Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(1)
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (3) Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
48. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej voči neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
49. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.