Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/3/2021

Potvrdené rozhodnutím 8Co/52/2021
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1/ U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX, 2/ U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., proti žalovanej: A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/3/2021-31 zo dňa 6. októbra 2021, takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje uznesenie. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcov: X/ U. G., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX G. XX, X/ U. G., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX G. XX, proti žalovanej: A. X.Á., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX G. XXX, o žalobe na obnovu konania, takto

rozhodol:

I. Žalobu žalobcov na obnovu konania vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. o d m i e t a .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou na obnovu konania doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.01.2021 sa žalobcovia domáhali povolenia obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. a v obnovenom konaní po prejednaní veci určenia vlastníckeho práva k parcelám č. XX/X s rozlohou XX A., Č.. XX/X s rozlohou XX m2, č. XX/X s rozlohou XX m2, č. XX/X s rozlohou XX m2 v podiele 1. pre každého zo žalobcov, a odovzdania predmetných nehnuteľností žalobcom. Zároveň žiadali nahradiť trovy konania 119,50 € aj trovy geodeta - overovanie GP č. XX/XXXX 14,94 € a náklady za vypracovaný znalecký posudok. Žalobu odôvodnili tým, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 27.11.2019 potvrdený, keď žaloba o určenie vlastníckeho práva k parcelám bola zamietnutá už po druhýkrát.

2. Na výzvu súdu uznesením zo dňa 24.02.2021 žalobcovia súdu oznámili, že žaloba bola zaslaná na Krajský súd v Prešove dňa 12.01.2021, teda v lehote 3 mesiacov od doručenia rozsudku dňa 14.10.2020. Ako dôvod obnovy konania uviedli nečitateľnosť predložených znaleckých posudkov v predošlom konaní, ktoré súd bral ako dôkazy, a odmietnutie nového kontrolného znaleckého dokazovania iným znalcom, a to by malo privodiť pre žalobcov nové priaznivé rozhodnutie vo veci. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k parcele č. XX/X s rozlohou XX m2. parc. č. XX/X s rozlohou XX m2, parc. č. XX/X s rozlohou XX m2, parc. č. XX/X s rozlohou XX m2 podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zapísaných v katastrálnom území G. žalobcom v l. a 2. rade. Zároveň žiadali uložiť žalovanej povinnosť nehnuteľnosti XX/X, XX/X, XX/X W. XX/X nachádzajúce sa v katastrálnom území G. odovzdať žalobcom v 1. a 2. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť aj trovy konania vo výške 119,5 Eur (3.600,- Sk) ako trovy geodeta 14,94 Eur (450,- Sk) za úradné overenie, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo veci bol vydaný rozsudok dňa 27.11.2019, ktorým tunajší súd žalobu zamietol a žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania. V odôvodnení súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že „súd zamietol žalobu v celom rozsahu a to ako ohľadne výroku o určenie vlastníckeho práva žalobcov, ktorý nie je dôvodný, ich vlastnícke právo sa nepreukázalo, dlhodobý užívací stav je totožný s hranicou a so zápisom v katastre nehnuteľností a nie je žiadny dôvod na zmenu v akomkoľvek rozsahu a keďže žalobcovia nie sú vlastníkmi požadovaných nehnuteľností, nie je možné im ich vydať, pretože na takúto žalobu nie sú aktívne legitimovaní, keďže

nevlastník nemôže od vlastníka žiadať niečo čo mu nepatrí. Žaloba na určenie vlastníckeho práva je zároveň popri žalobe na vydanie nehnuteľností otázkou, ktorá by sa riešila iba predbežne, na čom žalobca nemá naliehavý právny záujem, a aj toto je dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti. S poukazom na právoplatné rozsudky v konaniach, vedených na tunajšom súde pod spisovými značkami XC/XXX/XX W. XC/XX/XX je potrebné skonštatovať, že nimi bola právoplatne určená vlastnícka hranica medzi parcelami vo vlastníctve žalobcov (T. XX,XX,XX) a žalovanej (T. XX,XX), čím je súd viazaný a v rozpore s čím nemôže rozhodnúť. Rovnaký záver prijal aj znalec U.. I.. Žalobcovia uplatňujú svoje nároky postupom, ktorý je v rozpore s vyššie uvedenými znaleckými posudkami, ako aj s právoplatnými výrokmi súdov. Sporná plocha označená ako parc. T. XX/X, XX/X, XX/X W. XX/X je vlastníctvom žalovanej, ako súčasť parciel T. XX W. XX, k.ú. G. a žalobcovia sa nemôžu s úspechom domáhať určenia, že je to ich vlastníctvo, ako aj následného vydania. Zapísané údaje katastra nehnuteľností sú v súlade s právnym stavom, najmä s ohľadom na už spomenuté právoplatné rozhodnutia súdov o určení hranice medzi spornými pozemkami strán tohto konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že im predmet konania vlastnícky patrí, nemajú právo úspešne od žalovanej žiadať, aby tieto nehnuteľnosti obom žalobcom odovzdala. Žalobcovia v tomto konaní nie sú aktívne legitimovaní požadovať odovzdanie predmetu sporu, pretože im k tomuto predmetu nesvedčí vlastnícke ani iné právo, od ktorého by mohli s úspechom odvodzovať takýto nárok. Pri rozhodovaní o tom, či táto vec nie je právoplatne rozhodnutá, súd uvádza, že v tomto prípade sa žalobcovia domáhajú určovacieho výroku ohľadne parciel T. XX/X, XX/X, XX/X W. XX/X, k.ú. G. na základe znaleckého posudku A. P., teda na základe odlišných skutočností, než ktoré boli riešené v iných konaniach. O takýchto ich nárokoch, na základe dôvodov, uvedených v žalobe a tvrdeniach, o ktoré žalobcovia opierajú ich nároky, vrátane nároku na vydanie nehnuteľností nebolo samostatne právoplatne rozhodnuté súdom, a preto súd konanie nezastavil pre res iudicatu, ale rozhodol rozsudkom, ktorým žalobu pre neopodstatnenosť a nedôvodnosť zamietol. K námietkam žalobcu v 1. rade súd uvádza, že nie je pre účely znaleckého posudku v zmysle uznesenia súdu potrebné, aby znalec meral na mieste samom za prítomnosti a súčinnosti účastníkov, ustanovený znalec na mieste samom bol a znalecký posudok vypracoval v súlade s rozhodnutím súdu. Zo strany súdu neboli zistené zmeny, ktoré by odôvodňovali vyhotovenie nového geometrického plánu. K námietkam ohľadne osoby znalca súd uvádza, že nebolo v konaní zistené, aby znalec porušil svoje povinnosti pri vypracovaní znaleckého posudku a nebolo preukázané, aby bol vo veci zaujatý. K námietkam ohľadne spôsobu merania a k návrhu, aby znalec meral spôsobom, ako to navrhol žalobca v 1. rade ( od pevného bodu F. XX cm od S., Z. Z. a Z. T., nanesením XX,X m od Y.Á. S. W. XX m Z. Z., od základu S. ...) súd uvádza, že skoršie merania, ako aj rozsudky súdov založili právny stav, ktorý nemožno zmeniť bez toho, aby boli zistené také skutočnosti, ktoré odôvodňujú ich zmenu (napr. povolenie obnovy konania sp. zn. XC/XXX/XXXX). Takéto skutočnosti zistené neboli a tak akékoľvek merania, ktoré by spochybňovali zapísaný stav, nie je možné vykonať. Žalobcovia nemajú odborné vedomosti, dostatočné technické prostriedky a výpočtovú techniku ako znalci z odboru a ich merania preto nie sú relevantné. Súd navyše uvádza, že úlohou znalca nebolo vypracovať kontrolný znalecký posudok k už existujúcim znaleckým posudkom, ale iba určiť, či hranica prebieha v súlade so zapísaným stavom. K námietkam žalobcu ohľadne znaleckých posudkov iných znalcov a geodetov, ktorí vypracovali znalecké posudky a geometrické plány v minulosti a ktorí mali postupovať v rozpore so zákonom, súd uvádza, že k takýmto zisteniam nedospel, znalci merali, určili hranicu medzi pozemkami strán, resp. vypracovali jednotlivé geometrické plány v súlade so zákonom, skutočný stav zodpovedá súčasnému zapísanému stavu v katastri nehnuteľností a preto je nárok žalobcov nedôvodný. K námietke žalobcov, že pôvodným vlastníkom Š. M. s manželkou bolo odobratých XX metrov po celej dĺžke pre právnu predchodkyňu žalovanej, súd uvádza, že nebolo zistené, aby bolo spôsobom popísaným žalobcami zasiahnuté do vlastníctva predchádzajúcich vlastníkov. Navyše stav, ktorý je zapísaný, je v súlade so zákonom. Súd k tomu ešte poukazuje na posudok znalca O. M. v konaní sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktorý v tomto posudku vysvetlil, akým spôsobom došlo k tomu, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov majú nižšiu výmeru, než akú títo požadujú (v dôsledku nesprávneho určenia výmery pôvodnej parcely A.. XX, ktorá bola menšia, než bolo uvedené v pozemnoknižnej vložke). Pri námietkach žalobcov k spôsobu merania znalcov a k tomu, ako vypracoval U.. I. znalecký posudok, súd uvádza, že pri určení hranice nehnuteľnosti sa vychádza z pôvodného merania, ktoré založilo určitý faktický aj právny stav a ďalšie merania musia byť s týmto prvotným meraním v súlade a meranie sa musí viazať na pôvodne určené východiskové body. K námietkam žalobcov ohľadne nedostatkov geometrických plánov súd uvádza, že geometrický plán sa vyhotoví tak, že lomové body hraníc nových pozemkov sa v teréne označia drevenými kolíkmi alebo iným trvalým spôsobom, zamerajú sa, prenesú sa do mapy. Vypočíta sa plocha nových parciel a spracuje sa výkaz výmer. Tento postup bol správny vo všetkých znaleckých posudkoch vo veci v predchádzajúcom období. Nebolo zistené, aby bol akýkoľvek geometrický plán, na základ

ktorého boli do katastra nehnuteľností zapísané údaje o nehnuteľnostiach, vyhotovený v rozpore so zákonom. Súd však nemohol akceptovať znalecký posudok na oddelenie stavebnej parcely M. Š..Z.. Z. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vyhotovil X.. S. a úradne overil U.. L., ani variant T. A. P., ktoré nerešpektovali geometrický základ daný skoršími technickými podkladmi (predchádzajúce merania, resp. rozsudky súdov) rovnako ani rozhodnutie Okresného úradu v I., katastrálny odbor č. G. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, pretože k tomu nebola vytvorená žiadna právna listina, ktorá by mala za následok zmenu zápisu v katastri nehnuteľností oproti súčasnému stavu. Toho dôsledkom je aj toto konanie, kedy táto právna vec bola postúpená súdu priamo zo Správy katastra v I., pretože v tomto prípade sa nejedná o rekonštrukciu pôvodnej hranice, čo by bola vec, ktorá patrí do právomoci tohto správneho orgánu, ale ide o spor k časti pozemku medzi vlastníkmi susediacich pozemkov. Kataster nemal konať a vo veci vydať rozhodnutie, ale mal strany odkázať na súdne konanie vo veciach občianskoprávnych. Rozhodnutie katastrálneho odboru v odôvodnení uvádza, že komasačnú mapu vytvorenú koncom 19. storočia v bezprojekčnej sústave, túto mapu natransformovali do súčasnej mapy KN prostredníctvom podobnostnej transformácie. Kópia pôvodnej pozemkovoknižnej mapy s vykreslením parciel A.. XX W. A.. XX sa nachádza v znaleckom posudku U.. I. Č.. XX/XXXX na strane 4 posudku. Vtedajší katastrálny odbor postupoval nesprávne, keď toleroval digitalizáciu mapy v bezprojekčnej sústave, pretože to znamená, že mapa nebola vytvorená priamym meraním. Poloha hraníc pozemkovoknižných pozemkov nebola premietnutá do mapy podľa reálnych rozmerov (šírka, dĺžka parcely a jej geometrický tvar), ale vznikla zákresom voľnou rukou. Podľa pôvodných predpisov sa takéto pozemkovoknižné mapy nesmeli označovať ako mapy, ale iba ako lokalizačné náčrty. Nie je možné nepresný zákres voľnou rukou transformovať a výsledky označovať ako dôkaz pri vytyčovaní hraníc pozemkov. Žalobca v 1. rade požadoval, aby súd uložil znalcovi merať na mieste samom a vyhotoviť nový geometrický plán. Na pojednávaní konanom dňa 14.08.2019 navrhol zameranie geometrického plánu znalca A. z roku XXXX na mieste samom meraním od pevného bodu podľa uvádzaných bežných metrov šírky uvádzaných v geometrickom pláne. Súd dňa vykonal obhliadku na mieste samom dňa 08.10.2019. Počas vykonávania obhliadky neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu vyhotovenia nového geometrického plánu vo veci a zápis iných skutočností, než tých, ktoré sú v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti zapísané a ktoré zodpovedajú právnemu stavu medzi stranami. Súd zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie vo veci, pretože mal za to, že žiadny ďalší dôkaz nemôže zmeniť rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby a jeho vykonanie by bolo preto zbytočné a neúčelné. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XSp/X/XXXX-XX zo dňa 31.03.2015 zrušil rozhodnutie Okresného úradu I., katastrálny odbor zo dňa 22.01.2001 pod č. G. X/XX podľa a vrátil vec Okresnému úradu I., katastrálny odbor, na ďalšie konanie a zároveň zaviazal Okresný úrad I., katastrálny odbor, nahradiť žalovanej trovy konania. O dovolaní žalobcu v 1. rade rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. XSdo/X/XXXX zo dňa 28.06.2017 tak, že konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobcov nepovažoval za dôvodný, a preto žalobu žalobcov zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobcovia v 1. a 2. rade boli v tomto konaní neúspešní, súd im uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania podľa pomeru úspechu žalovanej vo veci, ktorý činí 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, súdny úradník. O návrhu žalovanej na zrušenie rozhodnutia Okresného úradu v I., katastrálny odbor č. G. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, súd nerozhodoval samostatným výrokom, nakoľko v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.10.2013 návrh žalovanej na zrušenie rozhodnutia Okresného úradu v I., katastrálny odbor č. G. X/XX zo dňa 22.01.2001, nebol návrhom na začatie konania na zrušenie predmetného administratívneho rozhodnutia, ale išlo o informáciu svedčiacu o tom, že tu prebieha ešte správne konanie, ktoré nie je ukončené, o odvolaní žalovanej proti rozhodnutiu Okresného úradu K. I., katastrálny odbor č. G. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Navyše Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XSp/X/XXXX-XX zo dňa 31.03.2015 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSdo/X/XXXX zo dňa 28.06.2017 zrušil rozhodnutie Okresného úradu I., katastrálny odbor zo dňa XX.XX.XXXX pod č. G. X/XX podľa a vrátil vec Okresnému úradu I., katastrálny odbor, na ďalšie konanie.“

3. O odvolaní žalobcov rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. XXCo/XX/XXXX dňa 10.09.2020 tak, že potvrdil rozsudok a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom povinným spoločne a nerozdielne. V odôvodnení rozsudku odvolací súd mimo iného uviedol, že: Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na závery prvoinštančného súdu v celom rozsahu poukazuje a len na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia je potrebné uviesť,

že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k časti parciel, ktoré aktuálne sú zapísané na liste vlastníctva č. XX k. ú. G. na žalovanú v podiele X/X s tým, že žalovaná získala tieto nehnuteľnosti od svojho právneho predchodcu na základe zmluvy X. U. XXX/XX. Žalobkyňa je vlastníčkou parcely T. XX, XX. Žalobcovia ako vlastníci susedných parciel zapísaných na P. XX k.ú. G. T. XX,XX, W. XX sa cítia byť vlastníkmi k časti parciel žalovanej, ktoré označili ako parcela č. XX/X W. XX/X, ktoré boli vyčlenené geometrickým plánom číslo XX/XXXX X.. S., a parciel číslo XX/X, XX/X vyčlenený tým istým geometrickým plánom. Geometrický plán žalobcovia predložili súdu a nachádza sa na čl. 92 spisu. Z geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že znalec vyčlenil časti parciel, ktoré aktuálne patria do vlastníctva žalovanej na základe rozhodnutia Okresného úradu I., odbor katastrálny zo dňa XX.XX.XXXX pod číslom G.. Tak, ako to uviedol už odvolací súd v svojom prvšom zrušujúcom rozhodnutí, skúmanie stavu konania o opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu XX/XX bolo podstatným pre určenie záväznosti geometrického plánu č. XX z roku 2007 a pre prípadné ďalšie úkony, ktoré by od tohto geometrického plánu boli nasledovali ako právne skutočnosti, ktoré by zakladali zmenu vlastníckych prípadne iných vzťahov k vyčleneným nehnuteľnostiam v súlade s týmto geometrickým plánom. Ako to nakoniec vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. XSp/X/XXXX-XX zo dňa 31.03.2015, Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie Okresného úradu I., odbor katastrálny zo dňa XX.XX.XXXX pod č. G. a vrátil vec Okresnému úradu I. na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že podklad pre vypracovanie geometrického plánu na základe ktorého žalobcovia chceli meniť hranicu medzi ich pozemkami aktuálne zapísanými na P. Č.. XX a nehnuteľnosťami patriacimi žalovanej, ktoré sú zapísané na P. Č.. XX zanikol. Bolo zrušené, ako keby nebolo vôbec vydané. Preto nie je možné na základe geometrického plánu, ktorý vzhľadom na to, že bol vypracovaný na základe rozhodnutia správneho orgánu, ktoré neskôr bolo zrušené, vlastnícky meniť aktuálny právny stav k časti parciel patriacich žalovanej, pokiaľ tomu nenasvedčujú žiadne ďalšie okolnosti a skutočnosti, ktoré by preukazovali, že žalobcovia sú legálnymi vlastníkmi žiadaných nehnuteľností č. XX/X, XX/X W. XX/X W. XX/X, že ich nadobudli na základe právnych úkonov, resp. právnych skutočnosti, ktoré by im zakladali vlastnícky vzťah k tejto časti pozemkov patriacej aktuálne žalovanej. Okolnosti, ktoré boli zistené na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. XC/XX/XX-XX, kde spor prebiehal ešte medzi právnymi predchodcami aktuálnych strán sporu a okolnosť, že XX.XX.XXXX bol prvoinštančný rozsudok vykonaný postavením plota na hranici pozemkov vlastnícky patriacich právnej predchodkyni žalovanej a právnym predchodcom žalobcov do súčasnej situácie nebol zmenený a zmena žalobcami nebola preukázaná. Preto nie je zákonný dôvod na to, aby sa vlastnícky z hranicou, ktorá sa od roku XXXX nemenila hýbalo a aby v prospech žalobcov bola pririeknutá časť pozemkov, ktorú vlastní žalovaná a ktorú sa rozhodili žalobcovia vlastniť a žiadajú od žalovanej vydať. Žalobcovia svoje vlastnícke právo nepreukázali. Nepreukázali, že žalovaná užíva a vlastní žiadané časti svojich nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, preto správne postupoval prvoinštančný súd, že žalobu žalobcov zamietol. Okolnosti namietané žalobcom v 1. rade a žalovanou v 2. rade nemajú zásadný a podstatný vplyv na priebeh konania a na správnosť rozhodnutia vo veci. Znalec U.. I. potvrdil zakonzervovaný stav z roku XXXX, sudca sa nebránil zisteniu spornosti hraníc pozemkov, nakoniec táto okolnosť nebola základom pre preukazovanie uplatneného nároku. Základom preukazovania uplatneného nároku bolo trvanie, resp. zákonné získanie vlastníckeho práva žalobcov k pozemkom, ktoré žiadali od žalovanej vydať, čo žalobcovia nepreukázali, preto nebolo možné žalobe vyhovieť. Prvoinštančný súd správne rozhodol, keď dôkazy, ktoré žiadali ďalej vykonávať žalobcovia zamietol. Je pravdou, že takéto dôkazy v rámci dôkaznej situácie, ktorú bolo potrebné preukazovať pred prvoinštančným súdom nebolo potrebné vykonať, tieto dôkazy by boli nehospodárne. Nič nebránilo žalobcom, pokiaľ považovali tieto dôkazy podľa ich názoru za preukazujúce uplatnený nárok, aby si na vlastné náklady obstarali tento dôkaz a predložili ho súdu. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali konštatovať, že bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý súdny proces v žiadnom štádiu konania. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických (aj právnických) osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Je povinnosťou súdu sa zaoberať námietkami a argumentami a dôkaznými nárokmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci. V takom prípade je možné rozhodnutie súdu už aj predvídať. Procesný postup prvoinštančného súdu bol správny, skutkový stav bol zistený dostatočne tak, aby o uplatnenom nároku žalobcov bolo možné rozhodnúť. Myšlienkový postup prvoinštančného súdu pri hodnotení dôkazov a aplikovaní hmotnoprávnej normy je dostatočne vysvetlený, odôvodnený. Za vadu nemožno považovať závery prvoinštančného súdu, ktoré nie sú totožné s očakávaniami žalobcov. Aj právne posúdenie veci je

prvoinštančným súdom vykonané správne. Skutkové zistenia sú riadne podriadené citovaným právnym normám, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

4. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2020. V predmetom konaní žalobcovia dňa 16.12.2020 podali dovolanie, o ktorom rozhoduje dovolací súd - Najvyšší súd Slovenskej republiky.

5. Podľa (ďalej len „“) žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6. Podľa žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

7. Podľa žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

8. Podľa odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

9. Podľa , v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

10. Podľa žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

11. Podľa súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v alebo e) je zjavne nedôvodná.

12. Žaloba na obnovu konania je koncipovaná ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby mohla byť znovu prejednaná vec už právoplatne skončená, a to za zákonom stanovených podmienok. Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona vylúčená. Zásadne možno návrhom na obnovu konania napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu, ak sú splnené zákonné predpoklady. 13. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní ( ), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní ( ). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. V oboch prípadoch však musia byť tieto okolnosti potencionálne schopné privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre toho, kto dodáva žalobu na obnovu konania. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie (porovnaj uznesenie NS SR zo dňa 11.08.2011, sp. zn. X T.). V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

14. Po preskúmaní doručenej žaloby na obnovu konania a pripojených príloh súd konštatuje, že podaná žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná podľa a zároveň podaná oneskorene podľa 15. V tomto prípade žalobcovia podali žalobu na obnovu konania voči rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 27.11.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/ XXXX zo dňa 10.09.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2020. Žalobcami podaná žaloba na obnovu konania tak smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná. Súd má ďalej preukázané, že žalobcovia boli stranou pôvodného konania, v ktorom boli vydané rozsudky, voči ktorým podali žalobu na obnovu konania, a uvedenými rozsudkami bolo rozhodnuté v ich neprospech, keď bola ich žaloba zamietnutá. Žalobcovia sú preto oprávnenými osobami na podanie žaloby na obnovu konania. Svedčí im v danom konaní aktívna legitimácia. Zároveň stranou pôvodného konania vedeného pod spisovou značkou bola i žalovaná. Žalovaná je v danom konaní pasívne legitimovaná. 16. Ako vyplýva zo žaloby na obnovu konania, ako aj z rozsudku zo dňa 27.11.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 10.09.2020, žalobou žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k parcele č. XX/X s rozlohou XX m2, parc. č. XX/X s rozlohou XX m2, parc. č. XX/X s rozlohou XX m2, parc. č. XX/X s rozlohou XX m2 podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zapísaných v katastrálnom území G.. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom U.. O. I., ktorý v znaleckom posudku č. XX/XXXX dospel k záveru, že vlastnícka hranica medzi parcelami T. XX, XX W. XX, zapísanými na P. Č.. XX v katastrálnom území G., vo vlastníctve žalobcov a parcelami T. XX W. XX, zapísaných na P. Č.. XX v katastrálnom území G., vo vlastníctve žalovanej, prechádza lomovými bodmi W. W. I. a je v súlade so zákresom v súčasnej platnej mape katastra nehnuteľností. Ako vyplýva z predmetných rozhodnutí súdov, ako aj zo samotnej žaloby na obnovu konania, žalobcovia nesúhlasili so záverom znalca U.. O. I. a samotnú žalobu na obnovu konania odôvodnili tým, že boli zamietnuté „návrhy na premeranie M. A. z 30.12.1963, ktorý bol podkladom rozsudku súdu XC/XX/XXXX rovnako návrhu, aby vo veci bolo vykonané dokazovanie, kontrolné znalecké dokazovanie iným znalcom, bolo odmietnuté vykonať. Išlo o vykonanie listinných dôkazov k veci, ktoré im súdy prvej inštancie, či odvolací súd vykonať zamietli, teda bez ich viny tieto dôkazy nemohli v základom konaní použiť. Ide o dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli v pôvodnom konaní použiť a majú za to, že môžu pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci “, Z uvedeného plynie, že žalobcovia sa už v pôvodnom konaní domáhali vypracovania nového kontrolného znaleckého posudku, ktorý by preskúmal znalecký posudok U.. O. I.. Ako však vyplýva z rozhodnutí súdov, tieto zamietli žalobcami navrhované dôkazy, keďže na základe vykonaného dokazovania mali za to, že tieto by boli nehospodárne v rámci dôkaznej situácie, ktorú bolo potrebné preukazovať pred prvoinštančným súdom. Žaloba na obnovu konania bola odôvodená kontrolným znaleckým posudkom vypracovaným iným znalcom, ktorý si mienia žalobcovia zadovážiť a z ktorého má vyplývať, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú, keďže kontrolný znalecký posudok, na ktorý sa žalobcovia odvolávajú ako na dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohli v pôvodnom konaní použiť, resp. ktorý možno vykonať a ktorý by mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, by musel už v čase pôvodného konania objektívne existovať, čo v danom prípade, splnené nebolo, keďže nielen do podania žaloby na obnovu konania, ale ani v pôvodnom konaní predložený nebol. Zároveň má súd za to, že nenariadenie kontrolného znaleckého dokazovania Okresným súdom Bardejov ako súdom prvej inštancie a následne ani Krajským súdom v Prešove ako odvolacím súdom v pôvodnom konaní nemôže zakladať dôvod na povolenie obnovy predmetného konania, nakoľko je vecou úvahy vec prejednávajúceho súdu, či považuje v danej procesnej situácii za potrebné doplniť dokazovanie ďalším kontrolným znaleckým skúmaním. Súd v tejto súvislosti poukazuje v súlade s článkom 4 ods. 2 na rozhodnutie publikované pod R 19/1975 z ktorého právna veta znie: „Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní v zmysle ust. sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo.“ Z uvedeného vyplýva, že nemožnosť použiť dôkaz alebo nemožnosť vykonať dôkaz v pôvodnom konaní v zmysle , musí mať objektívny charakter, zatiaľ čo v prejednávanej veci mala nemožnosť spočívať v prístupe súdov prvého i druhého stupňa, odmietajúcom nariadiť vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a zameranie geometrického plánu znalca A. Y. roku XXXX, ktoré navrhli žalobcovia.

18. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -13 zo dňa 10.09.2014, v ktorom ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa okrem iného aj voči rozhodnutiam súdov o odmietnutí návrhu na obnovu konania na obdobnom skutkovom a právnom základe, ako v prejednávanej veci. Sťažovateľ v pôvodnom súdnom konaní taktiež navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, keďže so závermi už vykonaného znaleckého dokazovania nesúhlasil, avšak okresný súd a následne krajský súd tento sťažovateľom navrhovaný dôkaz zamietli vykonať. Ústavný súd SR odmietol sťažnosť sťažovateľa voči rozhodnutiam súdov o odmietnutí návrhu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú, keďže sa stotožnil s argumentáciou konajúcich súdov a uviedol nasledujúce: „Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľke bol umožnený reálny prístup k súdu, keď všeobecný súd na základe ňou podaného návrhu na obnovu konania vo veci konal a rozhodol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka nepreukázala žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní (o zaplatenie sumy 8 868,27 € s príslušenstvom vedenom okresným súdom pod sp. zn. X T. XXX/XXXX). Krajský súd v danej veci (totožne s okresným súdom) najmä konštatoval, že dôkaz, ktorý sťažovateľka považuje za dôvod na povolenie obnovy konania musel objektívne existovať už v čase pôvodného konania, pričom tento vznikol až následne, čo podľa názoru ústavného súdu vyplýva z a súčasne plne korešponduje so zásadou zakotvenou v , podľa ktorej pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pokiaľ sa sťažovateľka domnieva, že okresný súd v pôvodnom konaní nevykonal ňou navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (kontrolný znalecký posudok), uvedené dôvody mohla uplatniť formou podania riadneho opravného prostriedku (odvolania) v súlade s . Túto možnosť však sťažovateľka nevyužila. Na základe uvedeného ústavný súd považuje odôvodnenie namietaného uznesenia krajského súdu za dostatočne objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.“ 19. Z uvedených dôvodov súd podanú žalobu na obnovu konania považoval za zjavne nedôvodnú a aplikujúc ju odmietol. 20. Nad rámec uvedeného sa žiada dodať, že rovnocenným dôvodom podľa na odmietnutie návrhu je aj oneskorenosť jeho podania. Čo sa týka lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, upravuje objektívnu trojročnú lehotu a subjektívnu trojmesačnú lehotu na jej podanie. Rozhodujúcim okamihom pre začiatok plynutia objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je právoplatnosť rozsudku. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2020. Žaloba na obnovu konania bola doručená Krajskému súdu v Prešove dňa 15.01.2021 a Okresnému súdu Bardejov ako príslušnému na rozhodovanie až dňa 25.01.2021. Pokiaľ ide o subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, žalobcovia v žalobe na obnovu konania a ani po výzve súdu neuviedli, kedy sa dozvedeli o dôvode obnovy konania. Na výzvu súdu oznámili, že žaloba bola zaslaná na Krajský súd v Prešove dňa 12.01.2021, teda v lehote 3 mesiacov od doručenia rozsudku dňa 14.10.2020, a dôvodom obnovy konania by mala byť nečitateľnosť predložených znaleckých posudkov v predošlom konaní, ktoré súd bral ako dôkazy, a odmietnutie nového kontrolného znaleckého dokazovania iným znalcom. Súd má za preukázané, že v predmetnom prípade nemôže byť dodržaná subjektívna lehota troch mesiacov na podanie žaloby na obnovu konania, nakoľko dôvod obnovy mal byť žalobcom známy už v priebehu konania sp. zn. , keďže malo ísť o dôkazy použité v tomto konaní a návrh na obnovu konania bol doručený súdu až dňa 25.1.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobcovia nepreukázali ani včasnosť podania žaloby na obnovu konania, preto súd konštatuje, že žalobcami podaná žaloba na obnovu konania nebola podaná ani v subjektívnej lehote, čo je obdobne dôvodom na odmietnutie návrhu. 21. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa . Žalobcovia boli v tomto konaní neúspešní a z tohto dôvodu boli povinní nahradiť trovy konania žalovanej. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V tomto prípade však súd považuje za potrebné poukázať na , kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, a tiež a princíp analógie iuris. Žalovanej by teda patril nárok na náhradu trov konania, avšak preukázateľne jej žiadne trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).