Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/45/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Róbert Foltán a JUDr. Peter Duman, v sporovej veci navrhovateľa: Agrarbetrieb Eichhorn u. Enkel s.r.o., IČO: 46 310 711, Galvaniho 7/D, Bratislava, zast. splnomocnencom: Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., IČO: 36 866 687, Galvaniho 7/D, Bratislava, proti odporcovi: AGROZEL Dolná Streda s.r.o., IČO: 43 877 869, Dolná Streda 516, zast. splnomocnenkyňou: JUDr. Q. U., V. XXXX/X, P., o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 05.01.2021, č. k. -36, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výrokoch I a II mení tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Odvolací súd odporcovi priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. U., Obec P., Okres Galanta, a to: - časti parcely o výmere 6,95 ha identifikovanej podľa Geodetického zamerania prieniku hranice užívania pôdy a parcely reg. E-KN č. 1597/1 vypracovaného spoločnosťou BEGEO s.r.o., IČO: 51 106 027 Lakšárska Nová Ves 535, Lakšárska Nová Ves 908 76 dňa 8.12.2020 (výrok I), poučil odporcu, že na prvoinštančný súd môže podať ako žalobca žalobu vo veci samej, proti navrhovateľovi ako žalovanému, predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, nárok na náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia alebo iný občianskoprávny nárok (výrok II) a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok III).

2. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie mal na účely konania o neodkladnom opatrení za osvedčené, že v roku 2016 navrhovateľ nadobudol od DAN-FARM s.r.o., IČO: 36 276 944, pozemky v k. ú. P., J. U., X., U., R., P. T. a B. o výmere 316,67 ha. Dňa 13.12.2016 uzavrel navrhovateľ s DAN-FARM s.r.o. dohodu o obhospodarovaní pozemkov, na základe ktorej navrhovateľ namiesto 316,67 ha, ktoré kúpil od DAN-FARM s.r.o. dostal do užívania náhradné pozemky o výmere 315,17 ha v k. ú. P.. Súčasťou tejto dohody bolo aj geodetické zameranie náhradného užívania. Podľa tejto dohody bol predmetom užívania aj „Kód dielu č. 4401/1 P.“. Hranice tohto užívania boli priamo v teréne vytýčené Ing. T. X., geodetom, a to formou kolíkov. Podľa tohto vymerania navrhovateľ užíva pozemky dodnes. V júli 2019 Ing. I. konajúca v mene odporcu vyzvala navrhovateľa na vydanie časti pozemku - parcely reg. „E“ č. 1597/1 o výmere približne 6 ha zapísanej na LV č. XXX s argumentom, že ona (odporca) má tento pozemok v nájme od jeho vlastníka, ktorým je RÍMSKO-katolický farský úrad, Dolná Streda, IČO: 34 015 868 (ďalej len „RKFÚ“), k čomu navrhovateľovi doručila časť nájomnej

zmluvy. Odporca ale nemá právo užívať predmetnú časť pozemku, pretože podľa zápisnice z 26.09.1995 podpísanej Pozemkovým úradom Galanta, spoločnosťou Agropenta s.r.o. a RKFÚ v spojení s grafickým zameraním náhradného pozemku za tento pozemok dostala vydaný náhradný pozemok, ktorý riadne užíva. Uvedené potvrdzuje aj nákres, z ktorého vyplýva, že namiesto pozemku vo vlastníctve RKFÚ, bol vydaný náhradný pozemok, ktorý odporca naďalej užíva ako náhradný pozemok, t. j. tento nevrátil spoločnosti Agropenta s.r.o., od ktorej ho dostala ako náhradný. Z mapy, na ktorej je zakreslené prekrytie ortofotomapy a geodetického zamerania náhradného pozemku, jednoznačne vyplýva, že toto prekrytie je časťou väčšieho pozemku na kóde dielu č. 4401/1, ktorý od r. 2016 obhospodaruje navrhovateľ (je jednoznačne zoraný ako 1 celok). Odporca náhradný pozemok má už osiaty plodinou v plnom rozsahu náhradného pozemku tak, ako mu toto právo vyplýva z náhradného užívania. To potvrdzuje, že odporca náhradný pozemok nevrátil a naďalej ho užíva, pričom aj požiadal na daný pozemok, resp. jeho časť o dotáciu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“). Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán odôvodnil navrhovateľ tým, že konaním odporcu dochádza k zásadným zásahom do práv navrhovateľa ako užívateľa predmetných pozemkov, a to napr. aj vo forme blokácií zo strany odporu pri dotáciách, keďže odporca napriek tomu, že nemá platný právny titul na užívanie dotknutých pozemkov, si na tieto uplatnil dotáciu z PPA, v dôsledku čoho PPA nepriznala ani odporcovi, ani navrhovateľovi príslušnú dotáciu. Odporca odmieta napriek opakovaným výzvam navrhovateľa vydať dotknuté pozemky navrhovateľovi. Navrhovateľ pozemky obhospodaruje nerušene už 4 roky. Odporca arogantne a násilne vnikol na dotknutú časť pozemku a túto začal preorávať (užívať), zastúpený konateľkou p. Lošonskou opakovane slovne útočil na zamestnancov a spolupracovníkov navrhovateľa a týmto sa vyhrážal ublížením na zdraví. Tým, že odporca zasiahol do užívania dotknutej časti pozemku, na ktorom bola pod štátnou kontrolou vykonávaná ekologická poľnohospodárska činnosť, na ktorú bola navrhovateľovi vydaná aj certifikácia, mohlo dôjsť aj k vážnemu zásahu do kvality pôdy, čím sa mohla narušiť ekologická poľnohospodárska činnosť. Následkom takéhoto konania môže byť aj strata oprávnenia a certifikácie na ekologickú poľnohospodársku činnosť navrhovateľa, čo by pre neho znamenalo vznik značnej hospodárskej škody.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení až 3, , , a , , a , , , a (ďalej len „“) a dospel k záveru, že navrhovateľ hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Konaním odporcu (užívaním dotknutej nehnuteľnosti bez právneho titulu) je ohrozená podnikateľská činnosť navrhovateľa v rámci poľnohospodárskej výroby, keďže tým, že odporca protiprávne zasiahol do užívania dotknutej časti pozemku, na ktorom navrhovateľ vykonáva certifikovanú podnikateľskú činnosť, mohlo dôjsť aj k vážnemu zásadu do kvality pôdy na dotknutej časti pozemku, čím sa mohla narušiť ekologická poľnohospodárska činnosť, čoho následkom môže byť strata certifikácie navrhovateľa na ekologickú poľnohospodársku činnosť. Súd prvej inštancie mal za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy navrhovateľa o svoje právo vyplývajúce z uzavretej dohody o obhospodarovaní pozemkov z 13.12.2016, ako i právo pokojného výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Uzavrel, že nariadením neodkladného opatrenia sa navrhovateľovi umožní pokojný výkon jeho podnikateľskej činnosti a zamedzí sa prípadnému vzniku škody na strane navrhovateľa. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nedôjde k obmedzeniu práv odporcu neprimeraným spôsobom a ani sa nevytvorí nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu, keďže odporca užíva predmetný pozemok bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie zastával názor, že nie je nevyhnutné uložiť navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Keďže prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej a navrhovateľovi neuložil povinnosť podľa , v súlade s poučil odporcu, ako stranu, ktorej neodkladným opatrením uložil povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom budú nároky uvedené vo výroku III napadnutého uznesenia. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s a tak, že navrhovateľovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči odporcovi.

4. Odporca sa proti tomuto uzneseniu odvolal z dôvodov uvedených v , a a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil alebo zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.

5. Odporca namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, pretože hoci výrok napadnutého uznesenia odkazuje na geometrické zameranie prieniku hranice užívanie

pôdy a parcely reg. „E“ 1597/1, žiadny geometrický plán ani iná písomnosť, z ktorej by jasne a zrozumiteľne vyplývalo, na ktorú konkrétnu časť tejto parcely sa neodkladným opatrením uložená povinnosť vzťahuje, odporcovi nedoručil a nie je ani neoddeliteľnou súčasťou napadnutého uznesenia, čo ho robí nevykonateľným v praxi. Súd prvej inštancie odporcu nevyzval na vyjadrenie k veci samej napriek tomu, že navrhovateľ nie je zapísaný vo verejnej listine (liste vlastníctva) ako vlastník, ani ako nájomca a svoje užívacie právo odvodzuje od súkromnej listiny o právnom úkone uzavretom s DAN-FARM s.r.o., ktorého užívacie právo k dotknutému pozemku nie je v návrhu ani zdôvodnené ani preukázané. Napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené v časti splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a existencie naliehavého právneho záujmu. Úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý. Navrhovateľ v návrhu neuvádza, akým konaním a kedy malo prísť zo strany odporcu k „arogantnému a násilnému vniknutiu na dotknutú časť pozemku“ a kedy ju začal preorávať bez právneho titulu. Odporca súdu prvej inštancie ďalej vytýkal, že nevyhodnotil, kto a za akých podmienok je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu. Súd mal skúmať, či ten, kto o sebe tvrdí, že je oprávneným užívateľom, ním aj skutočne je. Mal žiadať o vyjadrenie RKFÚ, ktorý je podľa LV č. XXX pre k. ú. J. U. zapísaný ako vlastník uvedenej parcely. Na tomto LV je rovnako vyznačené aj nájomné právo v prospech odporcu, ktorý má s vlastníkom uzatvorené riadne nájomné zmluvy na celú parcelu č. 1597/1 a ktorý mu riadne platí nájomné a uhrádza dane za celú parcelu. Nesprávne sú preto skutkové zistenia, že navrhovateľ je oprávneným užívateľom nehnuteľnosti, ktorú odporca užíva bez právneho titulu. Napokon odporca prvoinštančnému súdu vyčítal nesprávne právne posúdenie veci. Ak navrhovateľ tvrdí, že jeho právo užívania je odvodené (prakticky až od subjektu Agropenta, s.r.o.), je jeho povinnosťou toto tvrdenie preukázať. Podľa navrhovateľom predloženej identifikácie parciel bolo k 19.12.1994 užívateľom parcely č. 1597/1 Poľnohospodárske družstvo Váhovce. Ako prešlo užívacie právo na Agropentu, s.r.o., a či bola táto oprávnená uzatvoriť s vlastníkom (RKFÚ) dohodu o vyčlenení náhradných pozemkov, z vykonaného dokazovania nie je zrejmé. Agropenta, s.r.o., nie je právnym nástupcom Poľnohospodárskeho družstva Váhovce. Ak by aj takéto oprávnenie Agropenta, s.r.o., mala, súd prvej inštancie neskúmal, akým spôsobom sa stal oprávneným užívateľom DAN-FARM, s.r.o., s ktorým navrhovateľ uzatvoril dohodu z 13.12.2016, či bola vôbec dotknutá parcela zahrnutá v zozname nehnuteľností, ktoré mal navrhovateľ prevziať do obhospodarovania podľa čl. II ods. 1 bod II dohody, a či vôbec bola takáto nepomenovaná zmluva uzatvorená platne. DAN-FARM, s.r.o., nie je právnym nástupcom spoločnosti Agropenta, s.r.o. Náhradné užívanie pozemkov podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách ako inštitút zaniklo od 01.01.2008. Dovtedy platne existujúce vzťahy, pokiaľ nezanikli na základe právnej skutočnosti uvedenej v zákone (), zanikli najneskôr 31.12.2018, ak nebol podaný návrh na začatie konania o vzniku podnájomného vzťahu podľa o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Odporca je oprávneným užívateľom celej parcely č. 1597/1, ktorú má prenajatú písomnou nájomnou zmluvou zo 06.07.2020 na obdobie od 01.10.2020 do 30.09.2025, ktorá bezprostredne nadväzuje na predchádzajúcu zmluvu z 01.10.2015 na obdobie od 01.10.2015 do 30.09.2020. Nájom je zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. J. U.. Vlastníkovi platí dohodnuté nájomné za celú parcelu (cca 17 ha), platí daň z nehnuteľnosti a fyzicky pre nemožnosť konštruktívnej komunikácie s navrhovateľom užíva z nej len cca 11 ha, pretože mu navrhovateľ v užívaní zvyšnej časti parcely bráni. Navrhovateľ neuvádza, kedy malo dôjsť ku konaniu, kvôli ktorému nadobudol pocit ohrozenosti svojho práva. Návrh bol podaný 18.12.2020, čo je mimo vegetačného obdobia, v čase, keď na pôde neprebiehajú žiadne práce, a parcela, resp. jej časť, o ktorú v tejto veci ide, nebola na jeseň 2020 ani osiata. Nesprávnosť právneho posúdenia veci teda spočíva v tom, že súd nesprávne uzavrel, že užívanie náhradných pozemkov ako prekážka užívania vlastných pozemkov ich vlastníkom, resp. ním určenou osobou - nájomcom stále trvá, hoci táto zo zákona zanikla a v zákonnej lehote nebolo začaté konanie o vzniku podnájomného vzťahu. Odporca podotkol, že pozemok je prístupný a výlučný vlastník (RKFÚ) ho chce užívať, resp. umožnil jeho užívanie odporcovi ako nájomcovi. Odporca žiadnu povinnosť vrátiť pozemky nemal a žiadne pozemky ako náhradné ani nedostal. Tie, ktoré v zakreslenom mieste užíva, sú buď pozemky vlastnícky patriace cirkvi alebo ide o pozemky iných vlastníkov, ktorým bol zaslaný návrh nájomnej zmluvy a nájom na neurčitý čas vznikol podľa z. č. Odporca nebol nikdy nikým vyzvaný, aby vrátil pozemky, ktoré užíva a ktoré by mali byť vymerané ako náhradné. Odporca si v auguste 2020 nechal vytýčiť hranice pozemku, o čom predkladá geometrický elaborát Ing. N. T.. Po vytýčení hraníc ho pohnojil organickým hnojivom, spracoval pôdu diskovaním a zasial tam medziplodinu. Tento bol zo strany navrhovateľa v novembri 2020 poškodený - zlikvidovaný (mulčovaním). Keď to odporca zistil, podal trestné oznámenie a vec je v štádiu vyšetrovania.

6. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu považoval napadnuté uznesenie v celom rozsahu za správne. Zopakoval, že jeho postavenie ako navrhovateľa v danom súdnom konaní vyplýva z dohody z 13.12.2016 uzavretej s DAN-FARM s. r. o. na základe ktorej navrhovateľ dostal do užívania náhradné pozemky o výmere 315,17 ha v k. ú. P., ktorých súčasťou bol aj geodetické zameranie, podľa ktorého užíva pozemky dodnes. Dohoda a listy vlastníctva predložil ako dôkaz, a teda niet dôvodu, aby sa spochybňovala aktívna vecná legitimácia navrhovateľa. Nie je pravdou, že by odporca bol oprávnený, resp. mal akýkoľvek právny titul na užívanie dotknutej časti pozemku. Podľa zápisnice z 26.09.1995 podpísanej Pozemkovým úradom Galanta, spoločnosťou Agropenta s.r.o. a RKFÚ v spojení s grafickým zameraním náhradného pozemku za tento pozemok dostala vydaný náhradný pozemok, ktorý riadne užíva. Uvedené potvrdzuje aj nákres, z ktorého vyplýva, že namiesto pozemku vo vlastníctve RKFÚ (modro zakreslený) bol vydaný náhradný pozemok (ružovo zakreslený), ktorý odporca naďalej užíva ako náhradný pozemok, t. j. tento nevrátila spoločnosti Agropenta s.r.o., od ktorej ho dostala ako náhradný. Navrhovateľ odkázal na email zo 06.02.2020 (č. l. 16). Ak by aj mal odporca právo užívať aj časť pozemku na kóde dielu č. 4401/1 približne vo výmere 6 ha, na ktorom sa užívanie prekrýva, tak by odporca (keďže pôvodne vydaný náhradný pozemok ďalej užíva) obhospodaroval o túto výmeru pozemky navyše, a to bez právneho titulu (keďže tento právny titul bol už „skonzumovaný“ vydaním náhradného pozemku a jeho neprestajným užívaním). Navrhovateľ napokon zopakoval, ako odporca zasahuje do jeho práv, a zdôraznil, že odporca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné právne skutočnosti, ktorými by preukázal svoje užívacie právo k dotknutej časti pozemku a žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť.

7. Odporca v odvolacej replike spochybnil včasnosť podaného vyjadrenia navrhovateľa a zotrval na obsahu svojho odvolania. Navrhovateľ nevyvrátil odporcove námietky týkajúce sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu. Čo sa týka argumentácie navrhovateľa týkajúcej sa neexistencie oprávnenia odporcu na užívanie dotknutej nehnuteľnosti, odporca opätovne poukazuje na svoje odvolanie, v ktorom vysvetlil, z čoho odvodzuje svoj právny titul a pripomenul, že neužíva žiadny pozemok ako náhradný. Spornú nehnuteľnosť má prenajatú od výlučného vlastníka. Aj keby sa preukázalo, že dohoda z roku 1995 bola uzavretá platne a vlastníkovi nedostupného pozemku vzniklo právo na bezplatné užívanie náhradných pozemkov a toto v priebehu nasledujúceho obdobia zaniklo zo zákona, nie je povinnosťou odporcu usporiadať vzťahy, ktorých nebol zmluvnou stranou. Odporca je presvedčený, že právo užívať spornú nehnuteľnosť, odvodené priamo od jej vlastníka (RKFÚ), existuje a do tohto práva zasahuje nedôvodne práve navrhovateľ. Súd neprimerane zasiahol do práv odporcu, keď mu uložil povinnosť zdržať sa užívania spornej nehnuteľnosti, a nepreskúmal riadne aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, ktorého (tvrdený) titul je odvodený od iného subjektu ako vlastníka, a nevysporiadal sa ani s existenciou zápisu nájomného vzťahu aj na liste vlastníctva v prospech odporcu, keďže takýto zápis vo verejne prístupných registroch (kataster nehnuteľností) bol riadne evidovaný aj v čase rozhodovania súdu o návrhu. V zmysle poučenia súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení podal odporca voči navrhovateľovi žalobu na ochranu práv oprávneného držiteľa. Pri tejto príležitosti si všimol, že v napadnutom uznesení je nehnuteľnosť označená nesprávne, čo ho robí nevykonateľným, pretože obec P. nemá k. ú. J. U. a rovnako ani obec J. U. nemá k. ú. P.. Odvolanie odporcu je dôvodné a navrhovateľ nezareagoval vecne ani na jednu odvolaciu námietku.

8. Navrhovateľ v odvolacej duplike predniesol, že nerušene užíval sporné pozemky od roku 2016 až do roku 2020. Nájomný vzťah medzi odporcom a RKFÚ vznikol dňa 01.10.2015, pričom odporca si takmer 5 rokov neuplatňoval svoj nárok na užívanie a obhospodarovanie sporných pozemkov ani u navrhovateľa, ani u žiadnej tretej osoby. Podľa jeho tvrdenia platil odporca od vzniku nájomného vzťahu nájomné spolu s daňou z nehnuteľnosti za pozemky, ktoré však reálne neobhospodaroval. Následne po takmer 5 rokoch si odporca zrazu začal robiť nárok na užívanie a obhospodarovanie sporných pozemkov aj napriek tomu, že stále užíva aj vydané náhradné pozemky, čo svedčí hlavne o tom, že ani sám odporca nebol presvedčený o svojom právnom nároku na sporné pozemky. Zároveň aj účelovo zamlčal skutočnosti týkajúce sa náhradných pozemkov, ktoré užíva a obhospodaruje a takýmto konaním sa účelovo snaží poškodiť navrhovateľa v súdnom konaní a uviesť súd do omylu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [ v spojení s ], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [,) f) a ],

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, v dôsledku čoho treba napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť ( ).

10. Predmetom konania o neodkladnom opatrení v čase pred začatím konania ( v spojení s ) vedenej na súde prvej inštancie je uloženie povinnosti odporcovi zdržať sa užívania spornej časti dotknutého pozemku.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a odporcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach ( a nasl. ), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany nároku uplatňovaného v konaní o veci samej, buď potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená (). Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh (). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené ( ).

13. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je teda hodnoverné osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

14. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v podstate z dôvodu, že boli splnené podmienky podľa a , pretože mal za hodnoverne osvedčenú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.

15. Odporca v odvolaní predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že navrhovateľ je oprávneným užívateľom nehnuteľnosti, ktorú odporca užíva bez právneho titulu. Súd prvej inštancie nepreskúmal riadne aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, ktorého (tvrdený) titul je odvodený od iného subjektu ako vlastníka, a nevysporiadal sa ani s existenciou zápisu nájomného vzťahu aj na liste vlastníctva v prospech odporcu.

16. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. ).

17. Vyššie uvedený záver možno použiť aj v konaní o neodkladnom opatrení. Ustanovenie totiž medzi náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaraďuje aj otázku dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak zakladá nárok, ktorého ochrany sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ je povinný už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti

hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie tohto nároku. Z pravidla obmedzeného dokazovania, ktorým sa riadi konanie o neodkladnom opatrení, plynie, že tento nárok bude súd posudzovať s konečnou platnosťou spravidla až v rozhodnutí vo veci samej. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( ), musí mať ale v štádiu o jeho rozhodovaní ( ) vyriešenú otázku, či je tento nárok hodnoverne osvedčený. Hodnoverné osvedčenie znamená, že dôvodnosť a trvanie nároku musia byť vysoko pravdepodobné. Ak má súd pochybnosti o nároku, ktorý sa uplatňuje návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či ide o návrh pred začatím konania vo veci samej, počas konania a po jeho skončení), nemožno považovať za splnenú podmienku základnej náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súd musí tento návrh zamietnuť.

18. V prejednávanej veci podal navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý súd prvej inštancie posúdil ako návrh pred začatím konania vo veci samej. Keďže dospel k záveru, že neodkladným opatrením sa trvalo upravia pomery strán (bod 26 napadnutého uznesenia), neuložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, ale poučil o tejto možnosti odporcu s tým, že následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia podľa .

19. Ako je zrejmé z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ sa domáhal ochrany svojho tvrdeného práva užívať spornú časť pozemku v katastrálnom území J. U. vymedzenú ako časť parcely reg. „E“. č. 1597/1 o výmere 6,95 ha identifikovanej podľa geodetického zamerania prieniku hranice užívania pôdy a parcely z 08.12.2020. Tomu podľa tvrdení odporcu zodpovedá aj ním neskôr podaná žaloba, ktorou sa odporca v nadväznosti na poučenie obsiahnuté vo výroku II napadnutého uznesenia domáha ochrany svojho práva ako oprávneného užívateľa spornej časti pozemku a o ktorej sa podľa zistení odvolacieho súdu vedie na prvoinštančnom súde konanie pod sp. zn. . Z toho je zrejmé, že otázka aktívnej vecnej legitimácie v konaní o neodkladnom opatrení začatom pred podaním tejto žaloby je nevyhnutne spätá s užívacím právom navrhovateľa k spornej časti pozemku. Bolo preto úlohou navrhovateľa, aby súdu prvej inštancie poskytol taký opis rozhodujúcich skutočností, z ktorých bude vysoko pravdepodobné, že ním tvrdené užívacie právo je dôvodné a trvá aj v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Navrhovateľ svoje užívacie právo k spornej časti pozemku vyvodzoval z dohody o obhospodarovaní pozemkov, ktorú podpísal s DAN-FARM s.r.o. dňa 13.12.2016. V podstate tvrdil, že namiesto pozemkov o výmere 316,67 ha, ktoré navrhovateľ vlastnil, ale pre neprístupnosť a rozdrobenosť nemohol obhospodarovať, mal dostať od DAN-FARM s.r.o. do užívania náhradné pozemky o výmere 315,17 ha v k. ú. P.. Súčasťou tejto dohody bolo aj geodetické zameranie náhradného užívania, ktoré zahŕňalo aj užívanie „kódu dielu č. 4401/1 P.“. Hranice tohto užívania boli vytýčené priamo v teréne.

21. Hoci napadnuté uznesenie neobsahuje jasné vysvetlenie skutkových záverov, ku ktorým súd prvej inštancie dospel pri skúmaní splnenia podmienok podľa a ods. 1 , z jeho bodu 25 sa možno dozvedieť, že prvoinštančný súd z dohody o obhospodarovaní pozemkov z 13.12.2016 vyvodil existenciu práva navrhovateľa užívať spornú časť pozemku. Z tejto listiny však vyplýva aj to, že zmluvné strany v jej článku II konštatovali, že „1. Nasledovné strany tejto Dohody sú vlastníkom/nájomcom nehnuteľností - pozemkov, a to v nasledovnom rozsahu… DAN-FARM obhospodaruje v katastrálnom území Váhovce okrem iného aj pozemky, ktorých výmera a špecifikácia je uvedená v Prílohe č. 1… 3. DAN-FARM sa zaväzuje vydať do užívania [navrhovateľovi] nasledovné pozemky: Presná špecifikácia pozemkov je uvedená v Prílohe č. 1 k tejto Dohode. 4. Umiestnenie Pozemkov podľa dohodnutého obhospodarovania Pozemkov, na ktorom sa strany tejto Dohody na Rokovaní dohodli, je zakreslené v Prílohe č. 1 k tejto Dohode“. Ako prílohu č. 1 označili „Geometrický plán“.

22. Ďalej z prílohy č. 2 k návrhu - mapky (č. l. 12) odvolací súd zistil, že vyznačuje hranice blokov A (výmera 225,58 ha) a B (výmera 91,64 ha). Iné relevantné údaje nie sú z tejto listiny poznateľné.

23. Vzhľadom na znenie čl. II ods. 1 a 3, ale najmä čl. II ods. 4 dohody z 13.12.2016 a poznámke o „prílohe č. 1“ obsiahnutej v závere tejto dohody považoval odvolací súd mapku na č. l. 12 za špecifikáciu pozemkov, ktoré sa mali vydať navrhovateľovi do náhradného užívania.

24. Ani po digitálnom zväčšení mapky na č. l. 12 v elektronickej podobe ale nie je jasné, kde by sa na mapke mal nachádzať „kód dielu č. 4401/1 P.“, na ktorý odkazuje navrhovateľ v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Nie je na nej vidieť ani parcelu reg. „E“ č. 1597/1 v k. ú. P., ktorej sa týka navrhovateľom tvrdené prekrývanie pozemkov a petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Odvolaciemu súdu tak nie je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie, ktorým dospel k ustáleniu predmetu dohody o obhospodarovaní pozemkov a k záveru, že navrhovateľovi patrí na základe tejto dohody právo užívať práve tú časť pozemku, ktorú označil v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Okrem toho však musí odvolací súd dať za pravdu aj odporcovi v rozsahu, v akom tento namietal nedostatočné skúmanie užívacieho alebo iného (vlastníckeho) práva subjektu, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoj nárok - teda sporné užívacie právo k dotknutej časti pozemku.

27. Odhliadnuc od toho, že z dohody z 13.12.2016 nie je možné vyvodiť, či sa vzťahuje na spornú časť pozemku, vyplýva z nej nanajvýš to, že DAN-FARM s.r.o. prevádza na navrhovateľa právo užívať pozemky, ktoré obhospodaruje (čl. II ods. 1 bod II). Dohoda neobsahuje údaj o tom, od akého subjektu si DAN-FARM s.r.o. svoje právo odvodzuje. Nedeklaruje ani to, že by DAN-FARM mal postavenie vlastníka spornej časti pozemku.

28. Odvolací súd nespochybňuje dôkaznú silu súkromných listín, z ktorých by mal súd pri vyhodnocovaní uplatnených nárokov v zásade vychádzať, ak protistrana nepoprela ich pravosť alebo pravdivosť alebo ak o ich pravosti a pravdivosti nemá dôvodné pochybnosti. Vzhľadom na osobitosti konania o neodkladnom opatrení, v ktorom sa dokazovanie vykonáva len v obmedzenej miere, ale sa musí venovať zvýšená pozornosť takýmto listinám, najmä ak sa nimi preukazujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa inak zapisujú do evidencie, ktorá je verejná a o obsahu ktorej sa predpokladá, že je súdu známy, pretože je aj ľahko overiteľný.

29. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáha ochrany užívacieho práva k časti parcely zapísanej v katastri nehnuteľnosti, nemožno nechať bez povšimnutia údaje, ktoré sú v tejto evidencii zaznamenané. Bolo preto úlohou prvoinštančného súdu, aby správnosť týchto údajov overil, porovnal ich s tvrdeniami prednesenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhodnotil ich vplyv na nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení síce zrekapituloval, že navrhovateľ k návrhu pripojil o. i. aj list vlastníctva č. XXX pre k. ú. J. U., no nevyvodil z neho žiadne skutkové ani právne závery.

30. Odvolací súd preto dopĺňa, že z výpisu z listu vlastníctva vyhotoveného 16.07.2020 (č. l. 12 rub až 13 rub) je zrejmé, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník parcely reg. „E“ č. 1597/1, orná pôda o výmere 171776 m2, zapísaný „RÍMSKO-katolický farský úrad, Dolná Streda, SK, IČO: 34015868“ a ako nájomca je zapísaný odporca. Výpis obsahuje aj poznámku „zmluva o nájme pozemkov zo dňa 1.10.2015 na dobu určitú od 1.10.2015 do 30.9.2020, v prospech [odporcu]“. Na aktuálnom výpise z tohto listu vlastníctva z 01.10.20121 (č. l. 207) sa tiež nachádza poznámka „zmluva o nájme pozemkov č. 100/2020 zo dňa 6.7.2020 na dobu určitú od 1.10.2020 do 30.9.2025, v prospech [odporcu]“.

31. Údaj o vlastníckom práve RKFÚ a práve nájmu (užívacom práve) odporcu evidovaný na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. J. U. je v zmysle a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údajom o vlastníkovi nehnuteľnosti, či inej oprávnenej osobe, ktorý tvorí obsah katastra. Údaje katastra sú podľa katastrálneho zákona hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Citované ustanovenie zakladá teda vyvrátiteľnú domnienku existencie práv k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľností, z ktorej súd v zásade vychádza aj pri rozhodovaní vecí, na ktoré sa vyžaduje preukázanie vlastníckeho alebo iného práva. Tak to je aj v prejednávanej veci, pretože v prospech odporcu svedčí domnienka existencie jeho užívacieho práva k parcele, ku ktorej si uplatňuje užívacie právo aj navrhovateľ. Je preto prvoradou úlohou navrhovateľa, aby preukázal dôvodnosť a trvanie svojho nároku - užívacieho práva k spornej časti pozemku. Z hľadiska rozloženia dôkazného bremena je tiež práve na navrhovateľovi, aby svojou procesnou aktivitou vyvrátil domnienku existencie užívacieho práva odporcu. Opačný postup by sa bezpochyby priečil zmyslu katastrálneho zákona.

32. Ako odvolací súd vysvetlil vyššie, tvrdenia navrhovateľa o existencii jeho užívacieho práva k spornej časti pozemku na základe dohody o obhospodarovaní pozemkov z 13.12.2016 ako súkromnoprávnej

listiny samé o sebe nie sú bez ďalšieho dokazovania spôsobilé vyvrátiť protichodné údaje listu vlastníctva, ktorej pravdivosť ako verejnej listiny sa navyše predpokladá ( ).

33. Vzhľadom na tieto úvahy je nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľ hodnoverne preukázal dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

34. Keďže súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ich navrhovateľ hodnoverne neosvedčil tak, ako to požaduje , odvolací súd dospel k záveru, že návrh neodkladného opatrenia je nedôvodný. Pokiaľ súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovie, neprichádza do úvahy ani postup podľa , a preto odpadli dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie odporcu poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej. V dôsledku toho treba napadnuté uznesenie vo výrokoch I a II zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného v celom rozsahu zamietnuť ( ). Z tohto dôvodu už nebolo potrebné sa ďalej zaoberať ostatnými odvolacími námietkami odporcu.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s vychádzajúc z toho, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto uznesenia odvolacieho súdu končí ( ), má úspešná strana sporu, ktorou je odporca. Odvolací súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi za konanie pred súdom prvej inštancie i za konanie odvolacie v celom rozsahu.

36. Toto uznesenie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).