Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Cb-83-2018.pdf
PDF · 135.33 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/83/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v spore žalobcu: Slovenská republika, zastúpená správcom majetku štátu: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Hollého 5898/14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOGA a spol., s r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: LEGATE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, o zaplatenie 132.052,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalobcovi zaplatiť trovy žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.04.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 132.052,35 € s príslušenstvom titulom jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Svoj návrh odôvodnil tak, že žalobca je štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR, ktorá ako správca majetku štátu je povinná pri správe majetku postupovať v súlade so zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Žalovaný je podnikom podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 30.09.2011 uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú, a to od 21.12.2011 do 21.12.2016, predmetom ktorej bol nájom časti strechy na budove vo vlastníctve žalobcu, kde bol umiestnený anténny systém žalovaného a príslušenstvo slúžiace na jeho obsluhu a zároveň nájom pozemku žalobcu, kde žalovaný uložil inžiniersku sieť (dátový kábel). Na obsahu novej nájomnej zmluvy alebo zmluvy na zriadení zmluvného vecného bremena sa však strany nedohodli, preto si dal žalovaný zapísať zákonné vecné bremeno v katastri nehnuteľností. Okresný úrad Prešov, Katastrálny odbor upovedomil dňa 30.03.2017 žalobcu, že dňa 15.03.2017 zriadil na základe § 6 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zákonné vecné bremeno na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu. Zápisom tohto vecného bremena došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, a to vecného bremena spočívajúceho v postavení anténneho systému - telekomunikačnej stavby a jej príslušenstva a v uložení inžinierskych siete (dátového kábla) na nehnuteľnostiach žalobcu. Žalobca si uplatnil u žalovaného podaním zo dňa 12.09.2017, doručeným dňa 27.10.2017, jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva v súlade s § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podľa predbežného stanoviska znalca vyčíslenú vo výške 141.181,74 €. Žalovaný na list žalobcu nijako nereagoval. Následne si žalobca za účelom presného vyčíslenia obmedzenia obvyklého užívania nehnuteľnosti dal vyhotoviť Znalecký posudok č. 53/2018 vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Murinom,
ktorý vyčíslil náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva z titulu vecného bremena spočívajúceho v postavení anténneho systému a jeho príslušenstva na budove žalobcu stanovená vo výške 119.701,96 €. Ďalším Znaleckým posudkom č. 59/2018 bola vyčíslená náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na pozemku z titulu uloženia inžinierskej siete (dátového kábla) stanovená vo výške 12.350,39 €. Spolu za obe vecné bremená suma 132.052,35 €.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 30.11.2018 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol súdu, aby ju zamietol. Žalovaný je na základe licencie na zriadenie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a na poskytovanie telekomunikačných služieb na území SR v zmysle zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorá sa považuje za všeobecné povolenie podľa § 13 a za splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 14 citovaného zákona ako podnik podľa § 69 ods. 1 písm. a ) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a v súčasnosti podľa § 66 ods. 1 zákona č. „ZEK“ oprávnený vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete (§ 2 ods. 1 a 2 ZEK) a stavať vedenia (§ 2 ods. 13 ZEK) na cudzej nehnuteľnosti. Žalovaný ako podnik v zmysle príslušných ustanovení ZEK je oprávnený (a aj povinný) na základe splnených podmienok poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú sieť. Vedenia elektronickej komunikačnej siete žalovaného sú budované a prevádzkované vo verejnom záujme čo potvrdzuje zákonodarca aj tým, že vedenie elektronickej komunikačnej siete je naďalej považované podľa § 2 ods. 14 ZEK a podľa §139 a ods. 10 písm. e) Stavebného zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) za verejné technické vybavenie územia. Žalovaný svoje oprávnenie zriaďovať a prevádzkovať odvodzuje teda od titulu, ktorý je zákonným vecným bremenom podľa osobitných predpisov - zákonné ustanovenie § 66 ods. 1 ZEK, a teda zriadenie vecného bremena zmluvne podľa § 13 ods. 3 nie je možné. V zmysle platnej judikatúry žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o stret zákonného a zmluvného vecného bremena, treba poukázať na to, že ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu už vzniklo zo zákona, potom v tom istom obsahu a rozsahu účastníkmi dojednané vecné bremeno nemožno vložiť do katastra, pretože chýba zákonný dôvod na jeho vklad. Uvedené vychádza zo zásady, že nie je možné platne zriadiť zmluvné vecné bremeno, pokiaľ v tom istom obsahu a rozsahu existuje zákonné vecné bremeno. (Rozsudok KS v Ústí nad Labem zo dňa 22.09.1998, sp.zn.15Ca 244/1998). V súvislosti s jednorazovou náhradou za nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobca uviedol, že žalobca si nárok na jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie svojho vlastníckeho práva u žalovaného uplatnil až dňa 12.09.2017, resp. žalobca uvádza, že žalovanému bol list žalobcu doručený dňa 27.10.2017 (z predloženej doručenky to však nie je zrejmé, nakoľko táto nie je čitateľná). Žalovaný poukázal na vyššie citované zákonné ustanovenie § 66 ods. 5 ZEK, v zmysle ktorého vlastník nehnuteľnosti alebo užívateľ nehnuteľnosti je povinný si tento nárok uplatniť v príslušného podniku do 1 roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia došlo. Zákonné vecné bremeno vzniká už samotným zriadením a prevádzkovaním verejnej siete - VEKS žalovaného a nevzniká až zápisom do katastra nehnuteľností, preto nie je potrebná jeho evidencia na liste vlastníctva, pretože existuje aj napriek tomu, že nie je vyznačené na liste vlastníctva. Žalovaný so žalobcom uzatvorili nájomnú zmluvu dňa 30.09.2011, ktorá bola účinná od 21.12.2011, teda žalovaný mal vedomosť a musel vedieť o vzniku vecného bremena už od roku 2011 (odhliadnuc od skutočnosti, že nárok na jednorazovú odmenu sa prekluduje v subjektívnej lehote 1 roka, a objektívnej lehote 3 rokov od vzniku zákonného vecného bremena). Na základe uvedeného žalovaný považuje nárok žalobcu za prekludovaný, keďže žalobca si tento nárok neuplatnil v zákonnej lehote u žalovaného a domnieva sa že v prípade jeho plnenia žalobcovi by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, nakoľko by išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Žalovaný namietal aj výšku jednorazovej náhrady, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní vo výške 132.052,35 € s prísl. určenej na základe znaleckých posudkov.
3. Sporové strany vo svojich ďalších vyjadreniach zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach a rozsiahlej právnej argumentácii.
4. V ďalšom konaní sa súd oboznámil s listinami predloženými žalobcom ako aj žalovaným a za účelom prejednania veci súd nariadil vo veci pojednávania. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, oboznámením žaloby, Zmluvy o nájme pozemku a nebytových priestorov zo dňa 30.09.2011, LV č. XXXX, Znaleckým posudkom č. 58/2018, Znaleckým posudkom č. 59/2018 a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
5. Žalobcom je Slovenská republika, v zastúpení správcom, ktorým je Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, ktorá je vlastníkom nehnuteľností so súpisným číslom XXXXX na parcele reg. „C“KN č. XXXX/22 a pozemku na parcele reg. „C“ KN č. XXXX/1 evidovaných na LV č. XXXX, okres Prešov, k.ú. Prešov. Na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu - budova chirurgického monobloku sú umiestnené anténne systémy obchodných spoločností Orange Slovensko, a.s., Slovak Telekom, a.s., SWAN, a.s., Towercom, a.s., DELTA ONLINE spol. s r.o., Slovanet, a.s., CondorNet, s.r.o. a pod. a na pozemku je uložená inžinierska sieť (dátový kábel). Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a poskytuje telekomunikačné služby v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.
6. Žalobca bol so žalovaným v zmluvnom vzťahu už od roku 1997, a to v súlade so Zmluvou o nájme spoločných a nebytových priestorov zo dňa 13.01.1997, uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, ktorej predmetom bolo o.i. nájom strešnej plochy a podstrešnej časti budovy chirurgického monobloku Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana, na stavbe súpisné číslo XXXXX na parcele reg „C“ KN č. XXXX/22, okres Prešov, katastrálne územie Prešov, evidovanej na LV č. XXXX, a to za účelom umiestnenia zariadení, systémov antén a káblových tráv pre riadne fungovanie siete mobilných telefónov GSM. Oznámením Telekomunikačného úradu SR, ako špeciálneho stavebného úradu, zo dňa 24.02.1997, bolo právnemu predchodcovi žalovaného oznámené, že stavebný úrad nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby (stavebnej úpravy). Stanoviskom k umiestneniu antén na streche chirurgického monobloku zo dňa 13.01.1997 boli právnemu predchodcovi oznámené podmienky umiestnenia predmetných anténnych systémov.
7. Na základe Rozhodnutia Okresného úradu Vranov nad Topľou, odboru životného prostredia, o umiestnení stavby č.j. 2002/05241 zo dňa 21.06.2002, právoplatného dňa 21.07.2002, bola umiestnená stavba žalovaného - „Optický kábel Prešov-Proč-Humenné“ na pozemku žalobcu. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca, následne na základe dohody so žalobcom na pozemku parcely reg. „C“ KN č. XXXX/1, LV XXXX, okres Prešov, k.ú. Prešov uložil inžiniersku sieť (dátový kábel).
8. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným k vyššie popísaným nehnuteľnostiam bol naposledy upravený nájomnou zmluvou zo dňa 30.09.2011, účinnou dňa 21.12.2011, kde koniec účinnosti zmluvy nastal dňa 21.12.2016. Žalobca a žalovaný sa dohodli na výške nájomného spolu v sume spolu 12.811,93 € ročne. Táto zmluva bola uzavretá na základe vtedy účinných právnych predpisov v súlade so zákonom o správe majetku štátu, pričom na platnosť tejto zmluvy sa vyžadovalo schválenie Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom financií SR. Zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv SR.
9. Po zániku účinnosti predmetnej nájomnej zmluvy Ministerstvo financií SR v schvaľovacom procese ďalšej nájomnej zmluvy poukázalo, že prevádzku inžinierskej stavby možno zabezpečiť podľa § 13a ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov len na základe zmluvného vecného bremena podľa § 13a ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov alebo na základe zákonného vecného bremena podľa § 66 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalobca preto oslovil žalovaného ohľadom novej zmluvy o zriadení vecného bremena, na čo reagoval žalovaný emailom zo dňa 16.02.2017, v ktorom uviedol, že odmieta uzatvorenie zmluvy o vecnom bremene z dôvodu, že k priestorom, na ktorých je prevádzkovaná základňová stanica existuje zákonné vecné bremeno podľa § 66 odsek 1 písmeno a) zákona o elektronických komunikáciách.
10. Po vzájomných rokovaniach medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o zriadení zmluvného vecného bremena. Žalovaný na túto situáciu reagoval tým, že podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podal návrh na zápis vecného bremena formou záznamu. Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor upovedomil dňa 30.03.2017 žalobcu, že dňa 15.03.2017 zriadil na návrh žalovaného na základe § 66 odsek 1 písmeno a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, vecné bremeno spočívajúce v zriadení vecného bremena na LV č. XXXX, okres Prešov, k.ú. Prešov ako Z XXX/2017 - zákonné vecné bremeno v rozsahu § 66 ods. 1 písm. a), zákona č. 351/2011 Z.z. k stavbe čs. XXXXX ma parc. KNC č. XXXX/22 a par. KNC č. XXXX/1 - oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti v prospech Orange Slovensko a.s..
11. Žalobca si uplatnil u žalovaného podaním zo dňa 12.09.2017, doručeným dňa 27.10.2017 jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva v súlade s § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v rozsahu neobmedzeného časového obdobia, a to podľa predbežného stanoviska znalca spolu vo výške 141,181,74 €. Žalovaný požadovanú náhradu za zriadené vecné bremená žalobcovi nezaplatil.
12. Znaleckým posudkom č. 53/2018 zo dňa 05.04.2018 znalca Ing. Jozefa Murina z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností bola výška náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva z titulu vecného bremena spočívajúceho v postavení anténneho systému a jeho príslušenstva na budove žalobcu stanovená v sume 119.701,96 €.
13. Znaleckým posudkom č. 59/2018 zo dňa 18.04.2018 znalca Ing. Jozefa Murina z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností bola výška náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na pozemku z titulu uloženia inžinierskych sietí (dátového kábla) stanovená v sume 12.350,39 €. Spolu za obe vecné bremená v sume 132.052,35 €.
14. V tomto konaní, ktorého predmetom je jednorazová náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, resp. náhrada za vecné bremeno, súd postupoval podľa nasledovných zákonných ustanovení.
15. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
16. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
17. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
18. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
19. Podľa § 261 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 261 odsek 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).
21. Podľa § 261 odsek 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
22. Podľa § 261 odsek 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.
23. Podľa § 21 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.
24. Podľa § 151n ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
25. Podľa § 151o ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
26. Podľa § 151p ods. 1, 2, 3, a 4 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
27. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení účinnom od 24.04.1992 do 30.06.2000, organizáciám spojov prislúchajú vo verejnom záujme oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné vedenia včítane potrebných oporných a vytyčovacích bodov.
28. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení účinnom od 24.04.1992 do 30.06.2000, oprávnenia podľa odseku 1 sú vecnými bremenami viaznúcimi na dotknutých nehnuteľnostiach a nezapisujú sa do evidencie nehnuteľností.
29. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení účinnom od 24.04.1992 do 30.06.2000, pokiaľ je výkonom oprávnení podľa odseku 1 obmedzené užívanie nehnuteľnosti, poskytne sa jej vlastníkovi alebo nájomcovi primeraná náhrada.
30. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení účinnom od 24.04.1992 do 30.06.2000, žiadosť podľa odseku 5 sa musí podať do 12 mesiacov odo dňa, keď k obmedzeniu užívania nehnuteľnosti došlo, inak nárok zaniká.
31. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení účinnom od 01.07.2000 do 31.12.2003, prevádzkovateľ telekomunikačného zariadenia alebo verejnej telekomunikačnej siete je oprávnený vo verejnom záujme zriadiť a prevádzkovať na základe schváleného územného plánu zóny alebo územného rozhodnutia vedenia verejnej telekomunikačnej siete vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov na cudzom pozemku.
32. Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení účinnom od 01.07.2000 do 31.12.2003, ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv prevádzkovateľa telekomunikačného zariadenia a verejnej telekomunikačnej siete podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Náhradu môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť u prevádzkovateľa verejnej telekomunikačnej siete do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti; inak právo zaniká. Ak prevádzkovateľ verejnej telekomunikačnej siete nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u prevádzkovateľa verejnej telekomunikačnej siete.
33. Podľa § 56 bod 1 zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení účinnom od 01.07.2000 do 31.12.2003, zrušujú sa zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení zákona č. 150/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 96/1993 Z.z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z.z. .
34. Podľa § 69 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.10.2011, podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti.
35. Podľa § 69 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 01.04.2006 do 31.10.2011, ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.
36. Podľa § 77 bod 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 01.04.2006 do 31.10.2011, zrušujú sa zákon č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z.z..
37. Podľa § 66 odsek 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti.
38. Podľa § 66 odsek 5 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 01.11.2011 do 31.01.2017, ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.
39. Podľa § 66 odsek 5 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom v znení účinnom od 01.2.2017, ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.
40. Podľa § 13a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení účinnom od 01.12.2014, na majetku štátu možno zriadiť a prevádzkovať len zariadenie staveniska, inžiniersku
stavbu, reklamnú stavbu alebo stavbu pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu, ak Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť. Užívací vzťah k majetku štátu sa upraví nájomnou zmluvou, ak nebude zriadené vecné bremeno podľa osobitných predpisov alebo vecné bremeno podľa odseku 3. Zastavať majetok štátu je možné aj vtedy, ak tento majetok štátu nie je dočasne prebytočný. Správca je povinný dohodnúť trhové nájomné okrem nájmu majetku štátu na účely stavby pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu, ak Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť.
41. Podľa § 13a ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení účinnom od 01.12.2014, zariadenie staveniska možno umiestniť na pozemku vo vlastníctve štátu len na dobu nevyhnutne potrebnú. Inžiniersku stavbu zriadenú na majetku štátu podľa odseku 1 možno prevádzkovať len na základe vecného bremena podľa osobitných predpisov alebo vecného bremena podľa odseku 3. Pri nájme majetku štátu na účely zriadenia a prevádzkovania reklamnej stavby sa postupuje podľa § 13; na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas podľa § 13 ods. 9. Ponuka na nájom majetku štátu okrem nájmu na účely zriadenia a prevádzkovania reklamnej stav by sa neuverejňuje v registri a na platnosť nájomnej zmluvy sa nevyžaduje súhlas ministerstva financií.
42. Podľa § 13a ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení účinnom od 01.12.2014, vecné bremeno na nehnuteľný majetok štátu je správca oprávnený zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu za odplatu stanovenú podľa osobitného predpisu na účely výstavby alebo prevádzkovania inžinierskych stavieb alebo z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho nehnuteľnosti. Na platnosť zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Zriadenie vecného bremena v prospech štátnej rozpočtovej organizácie je vždy bezodplatné.
43. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
44. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
45. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
46. Podľa § 37 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), Okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra.
47. V predmetnom konaní nebolo sporné vlastníctvo nehnuteľností ani skutočnosť, že sa na nehnuteľnostiach žalobcu nachádza stavba - anténny systém a inžinierske siete (dátový kábel), ktorej vlastníkom je žalovaný. Nesporné bolo, že žalobca dobrovoľne trpel obmedzenie vlastníckeho práva zo strany žalovaného. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný za užívanie nehnuteľnosti žalobcu neposkytol žalobcovi jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva.
48. Medzi stranami bolo sporné, či uplatňovanie žalovaných nárokov v kontexte zákonnej úpravy a vzájomných vzťahov je dôvodné a či nárok žalobcu nie je prekludovaný. Ďalej bola medzi stranami sporná výška prípadne priznanej náhrady, nakoľko žalovaný spochybnil výsledky znaleckých posudkov, ktoré predložil žalobca. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne.
49. Právny vzťah medzi sporovými stranami súd posúdil ako obchodnoprávny a aplikoval naň ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky a zákona o telekomunikáciách v príslušných zneniach.
50. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako podnik zriadil a prevádzkuje verejné siete a postavil ich vedenia na nehnuteľnosti patriacej žalobcovi, a to anténny systém bol zrealizovaný v roku 1997 a inžinierske siete (dátový kábel) boli uložené v roku 2002. Vznik jednotlivých zákonných vecných bremien treba tak posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku.
51. Právny režim anténneho systémy v roku 1997 sa spravoval zákonom č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách a právny režim inžinierskych sietí (dátový kábel) uložených v roku 2002 sa spravoval vtedy účinným zákonom č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, pričom v oboch prípadoch bol žalovaný oprávnený vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné vedenia vrátane potrebných oporných a vytyčovacích bodov. Žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi tak vzniklo v zmysle § 12 ods. 3 vtedy platného zákona č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách a v zmysle § 46 ods. 4 zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách zákonné vecné bremeno, ktoré predstavuje právny titul na užívanie predmetných pozemkov. Toto zákonné vecné bremeno trvá až do dnešného dňa.
52. Z platnej právnej úpravy ďalej vyplýva, že pre vznik vecného bremena nie je podstatná jeho evidencia v katastri nehnuteľnosti, nakoľko vzniká zo zákona a jeho záznam (nie konštitutívny vklad) v katastri je len deklaratórny a evidenčný charakter. Aj v kontexte judikatúry medzi esenciálne znaky zákonných vecných bremien patrí, že vznikajú priamo zo zákona (účinnosťou zákona alebo na základe inej právnej skutočnosti, napr. položením inžinierskych sietí), v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme a za náhradu, pričom nie sú podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka, sú zriadené výlučne in rem a ich režim sa vždy riadi podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Vecné bremeno predstavuje právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Podľa zásady „lex specialis derogat generali“ (zvláštny zákon ruší zákon všeobecný) má prednosť osobitná právna úprava pred všeobecnou právnou úpravou. Právo a povinnosť z vecného bremena tak vznikla podľa vtedy účinných zákonov, a to momentom zriadenia a prevádzkovania telekomunikačnej siete.
53. Žalovaný vo svojich podaniach namietal najmä preklúziu nároku žalobcu. O preklúzii hovoríme vtedy, ak trvanie práva je vopred obmedzené v zákone na určitú dobu a následkom uplynutia tejto doby právo zaniká. Ak nastane plnenie poskytnuté po uplynutí prekluzívnej doby v tom prípade je plnením bez právneho dôvodu, to znamená, že je bezdôvodným obohatením a ten kto ho získal, musí ho aj vydať.
54. Zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách bol zrušený zákonom č. 195/2000 Z.z., ktorý v prechodných a záverečných ustanoveniach nehovoril nič o zriadených vecných bremenách podľa zákona č. 110/1964 Zb. ani neobnovil prekludované nároky na náhradu za ich zriadenie. Zákon č. 195/2000 Z.z. bol neskôr zrušený zákonom č. 610/2003 Z.z., a tento bol zrušený zákonom č. 351/2011 Z.z. Vo všetkých neskorších právnych úpravách v odvetví telekomunikácií bola náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva v súvislosti so vznikom vecných bremien koncipovaná ako jednorazová náhrada, ktorá v dôsledku neuplatnenia práva toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej zriaďované vecné bremeno viazne v zákonom stanovenej lehote, zaniká. Neskoršie právne úpravy nezakladali „nový“ nárok na náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností vzniknuté pred ich účinnosťou, ani neobnovili „zaniknuté“ nároky na náhradu. Ak by aj zákonodarca k takémuto riešeniu pristúpil, znamenalo by to jeho retroaktívny zásah a svojou podstatou by predstavovalo (nový) reštitučný titul. Retroaktívne pôsobenie zákona v prospech fyzických osôb a právnických osôb, ktoré pre nich zakladá reštitučné nároky, je síce možné a za určitých historicko- politických okolností aj vhodné; ak ale zákonodarca nezvolil v tejto otázke reštitučný prístup, táto skutočnosť nemá za následok protiústavnosť
týchto predpisov (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 28/05 z 28.9.2005). Žiadnym výkladom zákona nemožno priznať ani obnoviť právo tam, kde došlo k jeho preklúzii.
55. Nárok na jednorazovú náhradu si žalobca uplatnil u žalovaného podaním zo dňa 12.09.2017, doručeným dňa 27.10.2017, a to do jedného roka odo dňa kedy sa údajne dozvedel o nútenom obmedzení svojho práva, keďže Oznámením Okresného úradu Prešov zo dňa 15.03.2017, doručené žalobcovi dňa 30.03.2017, bol žalobca upovedomený o zriadení vecného bremena na základe § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, a teda žalobca mal za to, že si uplatnil svoj nárok v zákonnom stanovenej lehote. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, ale dospel, na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení, k právnemu názoru, že nárok žalobcu je prekludovaný.
56. Ustanovenie § 12 odsek 6 zákona o telekomunikáciách ako aj § 46 odsek 4 zákona o elektronických komunikáciách, účinné v čase vzniku zákonných vecných bremien v predmetných prípadoch, upravovali prekluzívne lehoty na uplatnenie práva vlastníka na primeranú odplatu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, a to 1 rok, resp. 12 mesiacov odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Keďže k vzniku obmedzenia užívania nehnuteľností žalobcu došlo v prípade anténnych systémov už v roku 1997 a v prípade inžinierských sietí (dátového kábla) v roku 2002 a žalobca si svoj nárok uplatnil až v roku 2017, nárok žalobcu je tak prekludovaný.
57. Súd ako dôkaz nevykonal dôkaz znaleckými posudkami, výsluch svedka navrhovaného žalovaným, a to property namažerky Ing. Ľubice Brezinovej a výsluch znalca Ing. Jozefa Murina, ani navrhované znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, a to s poukazom na koncentráciu konania ako aj skutočnosť, že v danom prípade súd nepovažoval, vzhľadom na vyššie uvedené závery, vykonanie týchto dôkazov za potrebné, hospodárne a účelné.
58. K nájomnej zmluve ako takej je potrebné uviesť, že samotná existencia nájomnej zmluvy je pre posúdenie nároku žalobcu bez právneho významu. Nájomnou zmluvou si strany sporu nevysporiadali nároky priznané vyššie citovanou právnou úpravou. Pokiaľ žalobca pristúpil k riešeniu náhrady iba formou nájomnej zmluvy, vystavil sa riziku preklúzie zákonných nárokov.
59. Súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura spricta sunt“, t.j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/65/2011). Ak žalobca napriek existencii zákonného vecného bremena zvolil iný spôsob úpravy a vysporiadania vzájomných vzťahov, pričom si neuplatnil svoje práva v prekluzívnej lehote, nemôže si už uplatňovať ďalšie práva voči žalovanému. 60. Zároveň právna úprava zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a ani iná zákonná úprava nevylučuje a neobmedzuje podnik, aby nemohol užívať cudziu nehnuteľnosť aj iným titulom, tj. napr. nájomnou zmluvou. Bolo dobrou vôľou žalovaného upraviť odplatu za užívanie časti nehnuteľnosti žalobcu nájomnou zmluvou, a to napriek tomu, že v tom čase už disponoval zákonným vecným bremenom.
61. Na druhej strane, ak by súd pripustil argument, že žalobcovi prináleží určitá náhrada, malo by ísť o preukázanú náhradu vo forme nákladov spojených s údržbou anténnych systémov alebo inžinierskych sietí, prípadne nákladov spojených s preložením vedenia z dôvodu výstavby na predmetných nehnuteľnostiach.
62. S ohľadom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol v celom rozsahu.
63. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
64. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
65. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. Súd priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko tento bol v celom rozsahu vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.