Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-127-2021.pdf
PDF · 87.95 KB
Case nature
Subarea
6CoE/127/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: FeZin, s.r.o, so sídlom Fidlikova 4, Humenné, IČO: 35 963 115, proti povinnému: STEELCOMP, spol. s r. o., so sídlom Sokolovská 18, Košice, IČO: 31 659 756, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom, Exekútorský úrad so sídlom v Humennom, Kukorelliho 50, pod sp. zn. EX 3662/2011, o vymoženie 1.988,17 EUR s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 26.04.2021, č.k. 39Er/3126/2011-36
rozhodol:
Odmieta odvolanie súdneho exekútora.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 39Er/3126/2011-25 zo dňa 13.04.2021 zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie dňa 13.10.2011 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II č.k. 10Rob/7/2011-13 zo dňa 10.06.2011. Dňa 09.11.2011 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd udelil dňa 16.11.2011 poverenie na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie následne uznesením č.k. 39Er/3126/2011-25 zo dňa 13.04.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie a rozhodol, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v zákonnej lehote dňa 20.04.2021 sťažnosť, v ktorej uviedol, že v poverení na vykonanie exekúcie bol ako povinný označený STEELCOMP, spol. s r. o., IČO: 31 659 756. Dňa 01.01.2020, kedy sa stal účinným zákon č. 233/2019 Z. z. bol už povinný vymazaný z Obchodného registra. Zároveň v uvedenom čase sa exekučný spis nachádzal na súde prvej inštancie, ktorému bol spis predložený dňa 27.04.2015 spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. Súd bol povinný ex offo skúmať, či sú splnené podmienky a predpoklady vedenia konania. Vzhľadom na to, že exekučný spis sa nachádzal odo dňa 27.04.2015 na súde prvej inštancie vychádzal súdny exekútor z predpokladu, že súd rozhoduje o zmene účastníka na strane oprávneného a návrhu na zastavenie exekúcie. Po citovaní § 2, § 3 ods. 1, § 4, § 5 ods. 1, 3, § 6 ods. 1, 2, 4, § 7, § 8 ods. 1, 2 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní súd konštatoval, že dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z., ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Lustráciou v obchodnom registri súd zistil, že povinný bol dňa 27.04.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 31K/26/2012-127 zo dňa 01.10.2012. Oprávnený bol z obchodného
registra vymazaný dňa 24.11.2016. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 14.11.2018 sp. zn. I. ÚS 259/2018-42 súd konštatoval, že pokiaľ ide všeobecne o účastníctvo v civilnom súdnom konaní, ktorého súčasťou je exekučné konanie, súdna prax sa zhoduje v názore, že za situácie, keď dôjde k hmotnoprávnemu prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, ktorých sa konanie týka, z doterajšieho účastníka konania na iný subjekt, hmotnoprávny prevod alebo prechod neznamená bez ďalšieho priamu zmenu v rovine procesnej. K zmene účastníkov konania, vrátane konania exekučného, dochádza až na základe rozhodnutia súdu o pripustení takejto zmeny a to okamihom nadobudnutia jeho právoplatnosti. Z ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku je zrejmé, že v prípade, ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, k zmene účastníka exekučného konania v procesnej rovine dôjde až na základe právoplatného rozhodnutia exekučného súdu o pripustení takejto zmeny účastníka. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle dôvodovej správy k zák. č. 233/2019 Z. z., ak v starých exekúciách dôjde k situácii, že oprávnený alebo povinný zanikne bez právneho nástupcu, niet dôvodu, aby sa následky z týchto skutočností nemohli premietnuť priamo do následkov pre starú exekúciu. V takýchto prípadoch ide o dôvody pre zastavenie starej exekúcie, ktoré sú jednoznačné a preto nie je potrebné, aby o ukončení takýchto starých exekúcií rozhodoval súd. Preto existencia takýchto dôvodov zastavenia starej exekúcie ex lege je ponechaná na zistenie exekútorovi, ktorý na základe tohto zistenia a následného preukázania tohto dôvodu vydá upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa návrhu zákona a deklaruje zastavenie starej exekúcie. V týchto prípadoch sa nevyžaduje uplynutie päťročnej rozhodnej doby. V danej veci bola existencia dôvodu zastavenia starej exekúcie ex lege súdnemu exekútorovi nepochybne známa, nakoľko z uvedeného dôvodu navrhoval exekúciu zastaviť podľa ust. 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak pred účinnosťou zák. č. 233/2019 Z. z. existoval dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a nadobudnutím účinnosti zák. č. 233/2019 Z. z. vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného konania, stará exekúcia sa zastavuje ex lege podľa zák. č. 233/2019 Z. z. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že konanie sp. zn. 39Er/3126/2011 je exekučným konaním, ktoré sa začalo do 01.04.2017 a je vedené podľa predpisov účinných do 31.03.2017, a teda sa naň vzťahuje zák. č. 233/2019 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, exekúcia je podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/2019 Z. z. zastavená dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (01.01.2020). Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor v lehote podľa ust. § 5 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z. z. nezaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie, súd dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval správne, ak aj bez návrhu podľa ust. § 8 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z. rozhodol o tom, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nevydal a nezaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona t.j. do 29.06.2020, nespĺňa zákonné podmienky pre nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie (ust. § 6 ods. 4 písm. a) zák. č. 233/2019 Z. z.). S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu č.k. 39Er/3126/2011-25 zo dňa 13.04.2021 zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že súdu bude uložená povinnosť exekúciu zastaviť uznesením.
4. Namietal, že dňa 27.04.2015 predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože povinný bol ešte v roku 2013 ex offo z Obchodného registra vymazaný. Súdny exekútor poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 4/2012 zo dňa 05.02.2013, v ktorom súd vyslovil, že ak bola povinná zrušená bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo byť správne aplikované ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Dňa 01.01.2020, kedy nastala účinnosť zák. č. 233/2019 Z. z. bol už povinný vymazaný z Obchodného registra, pričom súd mal ex lege rozhodovať o zastavení exekúcie. Zároveň v uvedenom čase sa exekučný spis už nachádzal na súde prvej inštancie, ktorému bol predložený dňa 27.04.2015 spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor tak mal za to, že k zastaveniu exekúcie ex lege 01.01.2020 nedošlo, pretože súd rozhodoval o zastavení exekúcie. Vzhľadom na to, že exekučný spis sa nachádzal od 27.04.2015 na súde prvej inštancie, vychádzal súdny exekútor z predpokladu, že súd rozhoduje o zastavení exekúcie. Zároveň všetky súdy vrátili súdnym exekútorom spisy bezodkladne po účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. s prípisom, že je potrebné vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie, pretože súd o podaných návrhoch rozhodovať nebude. Súd prvej inštancie tak neurobil a spis
vrátil súdnemu exekútorovi dňa 01.04.2021 a to až po opakovaných urgenciách a sťažnostiach, aby vo veci na základe podania, ktoré mu bolo doručené 27.04.2015, rozhodol. Vzhľadom na to, že VSÚ súdu prvej inštancie uznesením rozhodol, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov starej exekúcie, hoci zákon č. 233/2019 Z. z. v ust. § 7 ods. 1 jasne uvádza, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné, pričom sudca sťažnosť proti rozhodnutiu VSÚ zamietol, podal súdny exekútor odvolanie aplikujúc ust. § 357 CSP, podľa ktorého odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. c) CSP.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
7. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
12. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ust. § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd sťažnosť
účastníka konania (resp. súdneho exekútora) zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti tomuto výroku súdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa, a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o sťažnosti v zmysle ust. § 8 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z.
13. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Vzhľadom na to, že odvolanie súdneho exekútora bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolanie súdneho exekútora odmietol.
15. K odvolacím námietkam súdneho exekútora odvolací súd dodáva, že trovy exekúcie (aj keď súd prvej inštancie napadnutým uznesením nerozhodoval o trovách exekúcie a uznesením č.k. 39Er/3126/2011-25 zo dňa 13.04.2021 súd rozhodol o náhrade paušálnych trov exekúcie v zmysle zák. č. 233/2019 Z. z.) sú osobitným inštitútom upraveným v zákone č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pričom exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie. Zároveň ustanovenie § 357 CSP, ktoré taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o náhrade trov exekúcie.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odvolateľ nemal v tomto konaní úspech a oprávnenému a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).