Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cpr-67-2017.pdf
PDF · 251.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41Cpr/67/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnom spore žalobkyne: H. R., B.. XX.X.XXXX, X. L. XX, XXX XX L., zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou, nar. 18.5.1985, bytom Pinkovce 39, 072 54 Pinkovce, korešpondenčná adresa: G. X, XXX XX I., L. Ž.: L. J. L., N.: XX XXX XXX, U. U. XXX XX L., právne zastúpenému JUDr. Michalom Barnovským, advokátom, so sídlom Stará Ľubovňa, Námestie generála Štefánika 532/7, v spore o mzdové nároky, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.8.2017 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej sumu 20.375,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 254,27 eur od 1.3.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.277,30 eur od 1.4.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.277,30 eur od 1.5.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.277,30 eur od 1.6.2014 zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.277,30 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.277,30 eur od 1.8.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.277,30 eur od 1.9.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.277,30 eur od 1.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.277,30 eur od 1.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.277,30 eur od 1.12.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.1.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.277,30 eur od 1.2.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.277,30 eur od 1.3.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 638,65 eur od 1.4.2015 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 4.154,80 eur od 1.6.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Svoj nárok odôvodnila tým, že bola zamestnancom žalovaného od jeho založenia, t.j. 24.1.1996 až do ukončenia pracovného pomeru dohodou v máji 2015. U žalovaného pracovala ako účtovníčka, neskôr ako ekonómka a od roku 2009 ako štatutárny orgán spoločnosti. Aj napriek tomu, že odpracovala u žalovaného celý rok 2014, nebola jej vyplatená mzda. Uviedla, že u žalovaného pracovala na dvoch pozíciách, a to na pozícii ekonómka, kde jej bola priznaná mzda vo výške 764 eur mesačne a na pozícii konateľka spoločnosti, kde jej bola priznaná mzda vo výške 1,5 násobku priemerného hrubého platu zamestnancov za rok 2011, bez zahrnutia platu predsedu t.j. 1.001 eur mesačne. Spolu teda mesačne 1.765 eur v hrubom, jej čistá mzda bola 1.277,30 eur. Žalovaný v priebehu roka 2015 zaplatil žalobkyni časť mzdy vo výške 1.023,03 eur, zvyšnú sumu nevyplatil. Za rok 2014, január a február 2015 žalovaný jej dlží na mzde sumu 16.220,52 eur. Po skončení pracovného pomeru v máji 2015 žalobkyňa vyzvala žalovaného na preplatenie zostatkovej dovolenky v trvaní 50 dní, pričom priemerná náhrada za l deň dovolenky bola vo výške 57,55 eur, t.j. celkovo sumu 2.877,50 eur (t.j. 50 x 57,55
eur). Zároveň žalobkyňa požiadala aj o zaplatenie odchodného. Viackrát urgovala žalovaného na zaplatenie nevyplatenej mzdy, odchodného ako aj preplatenie zostatkovej dovolenky, žalovaný však odmietal tieto finančné prostriedky žalobkyni vyplatiť z dôvodu, že nová konateľka spoločnosti nebude platiť záväzky , ktoré ona sama nespôsobila.
3. V predmetnej veci bol najsamprv vydaný Platobný rozkaz č. 41Cpr/67/2017-43 zo dňa 2.11.2017, proti ktorému podal v zákonnej lehote odpor žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 27.11.2017.
4. V odpore žalovaný namietal kauzálnu príslušnosť Okresnému súdu Košice II. z dôvodu, že žalobkyňa sa domáha nároku nielen z pracovnoprávneho vzťahu (z titulu práce na pozícii ekonómky), ale predovšetkým z titulu konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorý nie je a ani nemôže byť výkonom práce v pracovnom pomere. Činnosť štatutárneho orgánu nemožno vykonávať v pracovnom pomere, nakoľko medzi štatutárnym orgánom (v tomto prípade predsedom družstva) a spoločnosťou ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý sa riadi zákonom č. 513/1991 Zb. - obchodný zákonník a nie zákonom č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 92/97 zo dňa 26.11.1997). Ku konaniu žalobkyne žalovaný uviedol, že žalobkyňa žiada výplatu neuhradenej mzdy za obdobie, kedy bola sama predsedníčkou žalovaného. Nie je mu zrejmé, na základe akej skutočnosti jej táto počas obdobia, kedy bola ona sama predsedníčkou žalovaného ako štatutárnym orgánom, vyplatená nebola a žalobkyňa dôvod nešpecifikovala. Pritom z pozície ekonómky a štatutárneho orgánu žalovaného mala plnú kontrolu nad ekonomickým vedením žalovaného, do čoho spadá aj výplata miezd a iných pracovnoprávnych nárokov zamestnancov. Žalovaný konštatuje, že žalobkyňa si povinnosti vyplývajúce jej z uvedených funkcií neplnila. Neexistuje žiadna evidencia dochádzky, zamestnancov, výplaty miezd, čerpania dovoleniek. Konanie resp. nekonanie žalobkyne je vymedzené aj v oznámení o spáchaní trestného činu, ktorým sa neskorší predseda žalovaného Miroslav Reichel domáhal, aby došlo zo strany Okresnej prokuratúry Michalovce k prešetreniu uvedených skutočností. Pochybenia žalobkyne spočívajú okrem iného v tom, že riadne neviedla účtovníctvo žalovaného, nepodávala daňové priznania, výkazy na príslušné verejné a štátne orgány, došlo k výplate miezd zamestnancov bez doloženia výplatnými listinami, absentujú doklady týkajúce sa ďalšej personálnej evidencie obchodnej agendy. Za uvedené bola pritom zodpovedná žalobkyňa, ktorá všetky doklady týkajúce sa účtovníctva mala doma a čiastočne ich predložila až po tom, čo to žalovaný oznámil polícii. Absentovala hlavná kniha žalovaného, ani členské schôdze neboli zvolávané v zmysle platných stanov družstva. Dochádzalo opakovane k oneskorenému podávaniu výkazov do Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a daňových priznaní. Podľa žalovaného mzdy vyplácané boli, žalobkyňa zamestnancom nedala podpísať výplatné listiny a výdavkové pokladničné doklady, ktoré z uvedeného dôvodu ani nezaúčtovala, neexistuje žiadna evidencia o výplatách miezd. Na základe uvedeného má za to, že žalobkyňa si dlhodobo neplnila svoje povinnosti, ktoré jej z titulu ekonómky a predsedníčky družstva vyplývali, najmä neviedla účtovníctvo, dochádzku zamestnancov, výplatné listiny nedávala podpisovať zamestnancom, preto nie je možné preukázať výplatu miezd, avšak tento stav zavinila svojim konaním resp. nekonaním žalobkyňa. Žalovaný je toho názoru, že mzda, ktorú si žalobkyňa nárokuje, jej vyplácaná bola, pričom o tejto skutočnosti svedčí fakt, že ani jeden zo zamestnancov nevyzýval žalovaného na zaplatenie mzdy a nebola podaná žiadna iná žaloba na súd týkajúca sa mzdy zamestnancov. Nie je zrejmé, z akého dôvodu by žalobkyňa ostatným zamestnancom mzdy vyplácala a sebe nie. Podľa názoru žalovaného by priznanie práva na mzdu v danom prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže sama žalobkyňa svojim výlučným konaním resp. nekonaním zapríčinila stav, kedy nie je možné výplatu miezd a iných nárokov preukázať. K nárokom z titulu práce ekonómky žalovaný uviedol, že zo strany žalobkyne dochádzalo k vytváraniu rôznych pracovných zmlúv, ktoré za zamestnanca i zamestnávateľa podpisovala sama žalobkyňa. Dátum uzatvorenia prvej pracovnej zmluvy bol pritom 13.6.2009. Na zmluve, ktorú žalobkyňa predložila v tomto konaní, je uvedený dátum uzatvorenia zmluvy ako deň 30.6.2009. V rámci tejto zmluvy neboli dohodnuté ani základné náležitosti ako sú mzdové podmienky a rozsah pracovnej doby, navyše deň nástupu do práce je uvedený ako 1.7.1996, teda viac ako 10 rokov predtým, ako bola uzavretá, na základe čoho je možné konštatovať jej absolútnu neplatnosť. Nie je zrejmé, z akého dôvodu by v tomto prípade dňa 13.6.2009 bola uzavretá jedna pracovná zmluva a dňa 30.6.2009 by na rovnakú pozíciu (ekonóm) bola uzavretá ďalšia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podmienky pracovnej zmluvy u zamestnanca, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom - predsedom družstva na výkon práce inej činnosti ako je činnosť konateľa, môže dohodnúť len orgán, ktorý štatutárny orgán - predsedu družstva ustanovil, a to je v prípade družstva v zmysle čl. XVI, ods. 4 písm. b) Stanov družstva členská schôdza. Uvedené splnené nebolo, keďže žalobkyňa podpísala uvedenú zmluvu sama so
sebou bez toho, aby podmienky podľa § 43 ods. l Zákonníka práce dohodla členská schôdza, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť pracovnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 7 ods. 3 Zákonníka práce (obdobne Rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Cpr/12/2014 zo dňa 26.5.2016 potvrdený Rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 12CpPr/3/2016 zo dňa 5.4.2017). Podľa žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že predmetná pracovná zmluva je či už z dôvodu antidatovania alebo z dôvodu porušenia § 7 ods. 3 Zákonníka práce absolútne neplatným právnym úkonom, a teda nedošlo k platnému rozviazaniu pracovného pomeru , je nedôvodný nielen nárok na mesačnú mzdu, ale aj na preplatenie zostatkovej dovolenky v trvaní 50 dní a vyplatenie odchodného. Nárok žalobkyne na mzdu a iné pracovnoprávne nároky z titulu práce ekonómky je nedôvodný. K nárokom z titulu funkcie predsedníčky uviedol, že aj nárok na odmenu z titulu pozície konateľa je nedôvodný, keďže v zmysle čl. XVII. ods. 5 Stanov družstva podmienky zmluvy o výkone funkcie predsedu družstva schvaľuje členská schôdza. Uvedené vyplýva aj z ust. § 66 ods. l Obchodného zákonníka. Žiadna zmluva o výkone funkcie však medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá nebola a ani jej podmienky neboli žiadnym spôsobom schválené členskou schôdzou v zmysle čl. XVII. ods. 5 Stanov družstva. Ako predsedníčka družstva si svoje povinnosti riadne neplnila a ani vyplácanú odmenu z titulu funkcie predsedníčky družstva žiadnym spôsobom neevidovala. Neplnila si pritom ani povinnosť v pravidelných intervaloch zvolávať členské schôdze. Nie je ani zrejmé, akým spôsobom si žalobkyňa určila plat práve v takejto výške resp. akým spôsobom dospela k tomu, že 1,5 násobok priemerného hrubého platu zamestnancov za rok 2001 predstavuje 1.001 eur. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva nedôvodnosť na odmenu aj z titulu funkcie predsedníčky družstva. K preplateniu nevyčerpanej dovolenky uviedol, že žalobkyňa neevidovala nielen dochádzku zamestnancov, výplatu miezd, ani čerpanie dovolenky jednotlivých zamestnancov. Žalovaný sa domnieva, že žalobkyňa nemá nárok na vyplatenie zostatkovej dovolenky v trvaní 50 dní, ktorú žiadnym spôsobom nevyšpecifikovala. Žalovaný taktiež rozporoval výšku výpočtu priemernej mzdy žalobkyne, kedy táto pri výpočte jej priemernej mzdy zrejme započítavala aj odmenu z titulu funkcie predsedníčky družstva ako štatutárneho orgánu. Činnosť štatutárneho orgánu nemožno vykonávať v pracovnom pomere, nakoľko medzi štatutárnym orgánom (v tomto prípade predsedom družstva) a spoločnosťou ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom a nie Zákonníkom práce (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 92/97 zo dňa 26.11.1997). Z titulu funkcie predsedníčky družstva jej tak nárok na dovolenku a v dôsledku toho ani na náhradu mzdy za dovolenku patriť nemôže. Nárok považuje žalovaný za nedôvodný aj z toho dôvodu, že predmetná pracovná zmluva je absolútne neplatná. K odchodnému žalovaný citoval ust. § 76a ods. l Zákonníka práce a uviedol, že prvou podmienkou na priznanie odchodného je skončenie pracovného pomeru zamestnanca po vzniku nároku na niektorý z uvedených dôchodkov. S prihliadnutím na fakt, že invalidný dôchodok bol žalobkyni priznaný dňom 15.2.2016 a k ukončeniu pracovného pomeru došlo v máji 2015, je zrejmé, že žalobkyni vznikol nárok na invalidný dôchodok po skončení pracovného pomeru, v dôsledku čoho na odchodné nárok nemá. Druhou podmienkou na poskytnutie odchodného je, aby zamestnanec požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov, a to pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Logicky teda nemôže byť splnená ani uvedená podmienka. Podľa žalovaného nie je preukázaný ani pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %. Aj v tomto rozsahu považuje žalovaný nárok za nedôvodný. K premlčaniu uplatneného nároku uviedol, že značná časť nároku by bola aj v prípade jej dôvodnosti, premlčaná. Uviedol, že premlčacia doba nároku na mzdu začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej mzdy, za ten ktorý mesiac za ktorý sa požaduje. Na základe uvedeného žalovaný vznáša námietku premlčania a považuje všetky nároky žalobcu, ktorých splatnosť nastala pred 8.8.2014 (žaloba bola podaná dňa 8.8.2017) za premlčané.
5. K podanému odporu zaujala stanovisko i žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 24.4.2018. Potvrdila, že ide o dve zložky platu, ktoré požaduje žalobkyňa a to jednak z titulu funkcie ekonómky, ktorú vykonávala a jednak z titulu konateľky spoločnosti. Mzda žalobkyne bola vyrátaná ako celok a takto je uvedená aj na výplatnej páske (ako jedna suma bez možného oddelenia) a teda obe zložky sú neoddeliteľné resp. je ich možné oddeliť len s veľkými ťažkosťami. Rovnako to platí aj pokiaľ ide o výmeru dovolenky a odchodné, keď tieto od seba oddeliť nejde. Mzdu ako aj nárok z titulu konateľky spoločnosti možno oddeliť len matematickým výpočtom a to tak, že nárok z titulu pracovnoprávneho vzťahu je vo výške 6.450,30 eur( t.j. 13 x 553,58 eur + 276,79 eur za 10 dní vo februári roku 2015
- 1.023,30 eur ) a nárok z titulu konateľky spoločnosti vo výške 9.770,22 eur (t.j. 13 x 723,72 eur + 361,86 eur za 10 dní vo februári roku 2015).K dôvodom nevyplatenia mzdy žalobkyňa uviedla, že
situácia v rokoch 2013 až 2015, kedy bola odvolaná z funkcie konateľky družstva a opustila družstvo, bola dosť zložitá, nakoľko družstvo nemalo dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie jeho riadneho chodu. V danom období malo družstvo dva leasingy, ktoré bolo potrebné platiť, pričom splátky boli vysoké, taktiež sa neurodilo dostatočné množstvo komodít, čo danú situáciu zhoršovalo. Bolo potrebné platiť riadne odvody, nájomné vlastníkom pôdy, dane a faktúry súvisiace s chodom družstva a za zakúpený tovar. Žalobkyňa bola nútená na zabezpečenie riadneho chodu družstva vziať pôžičky. Na začiatku roka 2014 neboli mzdy vyplácané žiadnym zamestnancom, ktorí sa začali búriť a odmietali pracovať, preto bola žalobkyňa nútená poskytnúť zamestnancom aspoň zálohy, pričom mzdy im boli do konca roka 2014 dorovnané. Na to, aby mala žalobkyňa na zaplatenie záloh a následne aj doplatenie miezd sa rozhodla, že si svoju mzdu v danom období nevyplatí a dorovná si ju postupne, keď na tom bude družstvo lepšie a bude mať financie. Žalobkyňa namietala , že na družstve bola riadne vedená všetka evidencia týkajúca sa napr. dochádzky zamestnancov , výplaty miezd, čerpania dovoleniek a pod. Pripúšťa, že v návale povinností sa niekedy stávalo, že výkazy resp. komunikácia s orgánmi verejnej správy bola oneskorená, avšak svoje povinnosti si splnila. Uviedla, že od nej nebola riadne prebratá agenda týkajúca sa vedenia družstva, len deň po jej odvolaní bola donútená odovzdať kľúče od kancelárie, ktoré aj odovzdala, aby nedošlo k väčším rozporom medzi členmi. Dokumenty, ktoré sa nachádzali v kancelárii ako aj v areáli družstva, od žalobkyne oficiálne nikto neprevzal. Keď asi po mesiaci prišla na družstvo, zistila, že množstvo dokladov, ktoré nechala v kancelári, chýba . Zároveň všetky doklady, ktoré mala doma , na družstvo aj odovzdala, čo potvrdzujú aj potvrdenia o odovzdaní dokladov, ktoré spisoval samotný žalovaný a svojim podpisom ich aj potvrdil. Doklady boli družstvu vracané priebežne, nakoľko žalobkyňa dorábala daňové priznanie. Všetky doklady týkajúce sa agendy družstva napr. účtovné doklady, výplatné listiny zamestnancov, dochádzka, evidencia dovoleniek sa z daného dôvodu nachádzajú na družstve. Nie je pravdou, že tieto doklady absentujú resp. že ich žalobkyňa ani neviedla. Už samotné potvrdenia vystavené žalovaným preukazujú, že výplatné pásky spolu s podpismi zamestnancov boli družstvu odovzdané, pričom žalobkyňa opätovne podotýka, že všetky doklady týkajúce sa personálnej evidencie ostali po jej odchode na družstve a teda sú v dispozícii žalovaného. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa neexistencie dokladov považuje za účelové a vykonštruované zo strany žalovaného a to z dôvodu, aby sa vyhol vyplateniu mzdy žalobkyni. Žalobkyňa ako dôkaz predkladá súdu niektoré kópie dokladov preukazujúce vyplatenie záloh za mzdy podpísané zamestnancami, ktorých originály ostali v jej kancelárii (VPD z 15.3.2014, VPD zo 7.5.2014, VPD zo 26.6.2014, VPD zo 21.8.2014, VPD zo 15.10.2014, VPD zo 23.12.2014). Žalobkyňa taktiež namietala, že za trvania jej funkcie sa neviedli členské schôdze. Tieto boli zvolávané vždy raz do roka tak, ako to prikazuje zákon. Všetky zápisnice z členských schôdzí sú v dispozícii žalovaného. Tvrdenia žalovaného o tom, že členské schôdze neboli zvolávané sú nepravdivé a účelové, s úmyslom zdiskreditovať žalobkyňu o vykresliť ju ako osobu, ktorá si neplnila svoje povinnosti. Čo sa týka zvolenia nového predsedníctva, došlo k nemu najmä z pomsty jedného z členov družstva Ing. Martina Uheláka, ktorý nemohol zniesť, že bola žalobkyňa v roku 2009 zvolená za konateľku spoločnosti. Uvedený člen jej stále podrážal nohy a snažil sa ju odvolať na každej členskej schôdzi , ktorá bola žalobkyňou zvolaná. Následne v roku 2014 využil zdravotné problémy žalobkyne , ako aj zlú finančnú situáciu na družstve a presvedčil členov družstva, ktorý podali výpovede z pracovného pomeru, aby žalobkyňu odvolali. K výplate miezd žalobkyňa opätovne uviedla, že mzdy boli vyplácané výlučne zamestnancom družstva , ktorými v tom čase boli Miroslav Reichel a Ján Horňák. Pre výplatu miezd zamestnancom sa žalobkyňa ako štatutárny orgán rozhodla z dôvodu, že títo po čase, ako im nebola vyplácaná mzda, odmietali pracovať, preto bola žalobkyňa nútená pristúpiť k poskytnutiu záloh zamestnancom a následne aj k vyrovnaniu miezd. Výplatu svojej mzdy v tom čase neriešila, pretože zvyšné finančné prostriedky potrebovala na úhradu faktúr, odvodov, leasingov a pod. Po zmene štatutárneho orgánu viackrát žiadala nové vedenie o vyplatenie mzdy, ktoré jej mzdu vyplatiť odmietlo a to z dôvodu, že to nie je ich záväzok. Ďalej mala za to, že pokiaľ súd posúdi , že pracovné zmluvy zo dňa 13.6.2009 a zo dňa 30.9.2009 sú neplatné, so žalovaným mala uzavretú pracovnú zmluvu dňa 1.7.1996 na pozíciu účtovníčka , ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú s mesačným platom podľa zastávanej funkcie. Ide o platnú pracovnú zmluvu, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným po nástupe do funkcie. Ďalej poukázala, že medzi žalobkyňou a žalovaným nebola uzavretá Zmluva o výkone funkcie, na ich právny vzťah sa primerane vzťahovali ustanovenia o mandátnej zmluve. Podľa ust. § 571 ods. l Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorý je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie č. 7 zápisnice z rokovania členskej schôdze konanej dňa 29.2.2012 , v zmysle ktorej bol žalobkyni schválený plat ako predsedníčke družstva vo výške 1,5 násobku priemerného platu člena družstva za predchádzajúci rok bez zahrnutia
platu predsedníčky družstva v roku 2011. Uviedla, že si plnila všetky povinnosti, ktoré jej boli vymedzené stanovami družstva v čl. XVII bod 3, zvolávala členské schôdze v pravidelných intervaloch a preto jej za ich plnenie patrí odplata. Odmena za výkon predsedu družstva bola evidovaná v mzdovom liste, z čoho je zrejmé, že má nárok na výplatu mzdy z titulu štatutárneho orgánu. K nároku na zaplatenie dovolenky v trvaní 50 dní uviedla, že ide o dovolenku za roky 2014 (25 dní) a 2015 (25 dní). Uvedenú dovolenku nemohla vyčerpať, nakoľko od februára 2015 až do skončenia pracovného pomeru bola práceneschopná. Po skončení práceneschopnosti bol s ňou hneď ukončený pracovný pomer. Preto si žalobkyňa nebola svoju dovolenku vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. K odchodnému uviedla, že žalovaný má vedomosť o tom, že bola uznaná za invalidnú osobu s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % z dôvodu, že jej bol priznaný plný invalidný dôchodok a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 26.7.2016 , kde v odseku 2 odôvodnenia je uvedené, že má pokles pracovnej schopnosti o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou osobou. Preto žalobkyňa zotrváva na svojich tvrdeniach, že má nárok na odchodné, pretože sa stala invalidnou v rozsahu viac ako 70 % a o tento nárok požiadala Sociálnu poisťovňu ešte dňa 15.2.2016, t.j. pred skončením pracovného pomeru. Zároveň splnila podmienku, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru. O vyplatenie odchodného požiadala aj zamestnávateľa listom zo dna 23.6.2016, no ten jej odchodné nevyplatil.
6. K vyjadreniu žalobkyne k odporu proti platobnému rozkazu zaujal rozsiahle stanovisko i žalovaný , v ktorom zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom odpore a namietal tvrdenia žalobkyne v celom rozsahu. Zdôraznil , že pochybenia žalobkyne spočívajú okrem iného v tom, že riadne neviedla účtovníctvo žalovaného, nepodávala daňové priznania, výkazy na príslušné verejné a štátne orgány, došlo k výplate miezd zamestnancov bez doloženia výplatnými listinami, absentujú doklady týkajúce sa ďalšej personálnej evidencie a obchodnej agendy. Pre preukázanie týchto skutočnosti a vtedajších pomerov na Poľnohospodárskom družstve Pinkovce žalovaný navrhol výsluch strán sporu, žalobkyne a žalovanej, konajúcej prostredníctvom predsedníčky družstva p. Anny Sabovej a výsluch Ing. Martina Uheláka a výsluch Jána Horňáka ako bývalého zamestnanca PD Pinkovce. Podľa žalovaného mzda žalobkyni bola vyplatená , o ktorej skutočnosti svedčí fakt, že ani jeden zo zamestnancov nevyzýval žalovaného na zaplatenie mzdy a nebola podaná žiadna iná žaloba na súd týkajúca sa mzdy zamestnancov. V danom prípade podľa názoru žalovaného priznanie práva na mzdu by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. l Občianskeho zákonníka, keďže sama žalobkyňa svojim výlučným konaním resp. nekonaním zapríčinila stav, kedy nie je možné výplatu miezd a iných nárokov preukázať. Dodal, že žalobkyňa si podanou žalobou uplatňuje mzdu za rok 2014 a čiastočne za rok 2015, pričom podstatnú časť roku 2014 zo zdravotných dôvodov nepracovala , ale aj napriek tejto skutočnosti nebola evidovaná ako práceneschopná a naďalej požaduje plat, ako by práce aj reálne uskutočňovala. Podľa vedomostí žalovaného v priebehu roka 2014 podstúpila operáciu, následne na to krvácanie do mozgu. Preto žiada súd, aby zo Zdravotného strediska Bežovce vyžiadal informáciu, v akom období bola žalobkyňa práceneschopná, hospitalizovaná a liečená. K nárokom z titulu výkonu práce účtovníčky (ekonómky) uviedol, že pokiaľ ide o pracovnú zmluvu zo dňa 1.7.1996, zo strany žalobkyne nedošlo ku konkretizácii, aká výška mesačnej mzdy jej na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1996 vyplýva.
7. Podaním zo dňa 11.10.2018 žalobkyňa predložila súdu návrh na rozdelenie nároku žalobkyne a postúpenie veci príslušnému súdu. Žalobkyňa navrhla súdu, aby rozdelil jej nároky, ktoré si uplatňuje v konaní z titulu pracovnoprávneho vzťahu a z titulu výkonu štatutárneho orgánu u žalovaného. Z titulu pracovnoprávneho vzťahu si žalobkyňa uplatňuje sumu 6,450,30 eur ( 13 x 55,58 eur + 276,79 eur za 10 dní mesiaca február 2015 - suma 1.023,30 eur , ktorá bola žalovaným vyplatená) + nárok na dovolenku vo výške 1.247 eur + nárok na odchodné vo výške 553,58 eur , t.j. spolu vo výške 8.250,88 eur s príslušenstvom a z titulu výkonu štatutárneho orgánu si uplatňuje sumu 9.770,22 eur (13 x 723,72 eur + 361,86 eur za 10 dní mesiaca február 2015) + nárok na dovolenku vo výške 1.630,50 eur + nárok na odchodné vo výške 723,72 eur (t.j. spolu vo výške 12.124,44 eur s príslušenstvom).
8. Okresný súd Košice II . uznesením sp. zn. 41Cpr/ 37/2017-188 zo dňa 6.11.2018 vylúčil na samostatné konanie nárok žalobkyne z titulu výkonu štatutárneho orgánu a to nárok vo výške 12.124,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 723,72 eur od 1.3.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo sumy 723,72 eur od 1.4.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo sumy 723,72 eur od 1.5.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo sumy 723, 72 eur od 1.6.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne
zo sumy 723,72 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 723,72 eur od 1.8.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 723,72 eur od 1.9.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 723,72 eur od 1.10.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 723,72 eur od 1.11.2014 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 723,72 eur od 1.12.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 723,72 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 723,72 eur od 1.2.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 723,72 eur od 1.3.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 361,86 eur od 1.4.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 2.354,22 eur od 1.6.2016 do zaplatenia. Predmetné uznesenie Okresného súdu Košice II. nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2018.
9. Predmetom nároku žalobkyne v zmysle žaloby v tomto konaní naďalej zostal nárok z pracovnoprávneho vzťahu vo výške 8.250,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 84,13 eur od 1.4.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 553,58 eur od 1.5.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 553,58 eur od 1.6.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 553,58 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 553,58 eur od 1.8.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 553,58 eur od 1.9.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 553,58 eur od 1.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 553,58 eur od 1.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 553,58 eur od 1.12.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 553,58 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 553,58 eur od 1.2.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 553,58 eur od 1.3.2015 do zaplatenia, vo výške 5.05 % ročne zo sumy 276,79 eur od 1.4.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.800,58 eur od 1.6.2016 do zaplatenia.
10. V predmetnej veci Okresný súd Košice II. najsamprv rozhodol rozsudkom sp.zn. 41Cpr/67/2017469 zo dňa 27.11.2019 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 5.348 eur brutto za nevyplatenú mzdu , sumu 754 eur brutto titulom odchodného a sumu 1.031,40 eur brutto titulom náhrady za nevyčerpanú dovolenku , spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 764 eur od 1.8.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 764 eur od 1.9.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764 eur od 1.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764 eur od 1.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764 eur od 1.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764 eur od 1.2.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764 eur od 1.7.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.031,40 eur od 1.7.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok č. I). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok č. II). Žalovanému proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 % (výrok č. III).
11. Žalovaný podal voči rozsudku zo dňa 27.11.2019 odvolanie, a to voči výroku I. a výroku III. Taktiež žalobkyňa podala voči rozsudku odvolanie, a to vo voči výroku III.
12. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6CoPr/4/2020- zo dňa 17.3.2021 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II. zo dňa 27.11.,2019 č.j. 41Cpr/67/2017-469, okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok č. II. o zamietnutí žaloby je tak právoplatný.
13. V zmysle bodu 24, 25 uznesenia KS KE sp.zn. 6CoPr/4/2020zo dňa 17.3.2021, odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že bez povšimnutia ponechal skutočnosť, že ide o agendu z roku 2014 a prvých dvoch mesiacov roku 2015, kedy žalobkyňa vykonávala funkciu štatutárneho orgánu žalovaného ako zamestnávateľa a titulom tejto funkcie, ako aj titulom funkcie vykonávanej v pracovnom pomere (účtovníčka, ekonómka) bola zodpovedná za vedenie mzdovej, personálnej, účtovnej a ekonomickej agendy žalovaného. Práve preukázané nedostatky vo vedení tejto evidencie boli dôvodom neunesenia dôkazného bremena žalovaným a tento sa dôvodne dožaduje prenesenia tohto dôkazného bremena na žalobkyňu ako osobu zodpovednú za nezabezpečenie príslušnej evidencie viažúcej sa k jej pracovnoprávnym nárokom, ako aj k pracovnoprávnym nárokom ostatných (2) zamestnancov s odôvodnením, že v opačnom prípade bude mať žalobkyňa prospech z vlastného protiprávneho konania. Taktiež v bode 27 predmetného uznesenia odvolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti pracovných zmlúv z 13.6.2019 a 30.6.2019 z dôvodu, že boli podpísané v čase, keď žalobkyňa nebola oprávnená podpisovať za žalovaného žiadne písomnosti z
dôvodu, že v obchodnom registri bola ako predsedníčka družstva zapísaná až dňa 17.7.2019. Zápis v obchodnom registri s uvedením dňa vzniku a skončenia funkcie má deklaratórny charakter. Úlohou súdu je preto opätovne posúdiť platnosť uvedených zmlúv. V zmysle bodu 57 predmetného uznesenia odvolacieho súdu bude povinnosťou súdu prvej inštancie aplikovať zákonné ustanovenia v spojení s čl. II. Základných zásad Zákonníka práce a posúdiť, či priznanie mzdy a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku žalobkyni za situácie, že žalovaný nevie preukázať jej nevyplatenie v dôsledku chýbajúcich listinných dôkazov, ktorú situáciu zavinila žalobkyňa, nie je v rozpore s dobrými mravmi.
14. Po vrátení spisu súdu prvej inštancie na ďalšie konane, žalobkyňa na preukázanie nevyplatenia mzdy v podaní zo dňa 2.5.2021 žiadala vykonanie dokazovanie, a to zo strany žalovaného predložením Pokladničnej knihy za rok 2014 a 2015 spolu s dokladmi, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Taktiež žiadala o predloženie Pokladničnej knihy za rok 2013 a Výplatných listín za rok 2013, z ktorých podľa žalobkyne vyplýva, v akom rozsahu a kedy boli zamestnancom vyplatené mzdy za rok 2013, a to za účelom preukázania, či mali zamestnanci vyplatené mzdy za rok 2013 v celosti resp. tieto boli doplácané v roku 2014 (pokladničný doklad zo dňa 28.4.2014) a tvoria súčasť účtovníctva v roku 2014. Ako dôkaz žalobkyňa predložila Príkaz na prácu a Výkaz práce za obdobie od júna 2014 do decembra 2014, ktoré podľa žalobkyne boli podkladom pre vyhotovenie mzdy žalobkyne v rozhodnom období, ktoré doklady preukazujú, koľko pracovných dní bola žalobkyňa v práci a v akom rozsahu bola čerpaná dovolenka. Ďalej žalobkyňa predložila Dochádzku technicko-hospodárskych pracovníkov, z ktorej podľa žalobkyne vyplýva jej prítomnosť na pracovisku, ako aj čerpanie dovolenky. Žalobkyňa sa vyjadrila k sume 8.100 eur a 6.100 eur vyplývajúcej z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.12.2014 (poprela, že by prevzala uvedené sumy, pretože boli vyplatené ako zálohy na mzdu Jánovi Hornňákovi a Miroslavovi Reichelovi) a poprela prevzatie finančnej hotovosti 25.647,60 eur (pretože uvedený doklad nikdy nevypisovala a peňažné prostriedky v uvedenej výške nikdy neprevzala, žalovaný neuviedol rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k vyplateniu sumy 25.647,60 eur), č.l. 656-667)
15. K podaniu žalobkyne a ňou predložených dôkazov zaujal stanovisko žalovaný, ktorý súčasne predložil požadované dokumenty v podaní zo dňa 30.6.2021 s komentárom, a to Pokladničnú knihu za rok 2013, 2014, 2015, Výplatné listy rok 2013, a Výpis z bankového účtu žalovaného za december 2014 až február 2015. Žalovaný namietal, že žalobkyňa doteraz žiadnym spôsobom nespomenula, aby existoval akýkoľvek Príkaz na prácu a Výkaz práce. Nevysvetlila, z akého dôvodu tieto listinné dôkazy predkladá až v tomto štádiu konania a prečo ich nepredložila skôr. Predloženie týchto dokladov považuje žalovaný za zjavne účelovú reakciu na uznesenie KS KE z 17.3.2021 sp.zn. 6CoPr/4/2020. Tieto dokumenty (Príkazy na prácu, Výkazy) sa u žalovaného nenachádzajú a opätovne ich predkladá žalobkyňa aj napriek tomu, že tvrdí, že celá účtovná a personálna dokumentácia bola z jej strany žalovanému odovzdaná. Ďalší fakt spochybňujúci vierohodnosť uvedených dôkazov je skutočnosť, že sa na tejto evidencii nachádza výlučne evidencia dochádzky žalobkyne samotnej bez akýchkoľvek ďalších zamestnancov. V tejto súvislosti poukázal na rozpory vo výpovedi žalobkyne na pojednávaní dňa 21.11.2018 v súvislosti s predsedom P.. Keďže mal žalovaný pochybnosť o pravosti týchto dokumentov resp. či tieto neboli antidatované, navrhol, aby súd vyžiadal od žalobkyne originálny Príkazov na prácu a Výkazov práce od júna 2014 do decembra 2014 a evidenciu dochádzky za mesiac máj 2014 až december 2014. Uvedenému nasvedčujú aj pečiatky, nachádzajúce sa na evidencii dochádzky za jednotlivé mesiace, tento typ pečiatky v dokumentoch žalobkyňa nepoužívala, na všetkých dokumentoch bolo na pečiatke L. J. L., XXXXX L., N., J., N.Č. a číslo pečiatky. Dôkazy predložené zo strany žalobkyne sú nelogické aj v nadväznosti na výpovede svedkov. Nie je zrejmé, z akého dôvodu by viedla evidenciu dochádzky u seba samej. O tom, že žalobkyňa prácu nevykonávala a svoje povinnosti si neplnila, svedčia okrem výpovedí svedkov aj predložené písomné dôkazy zo strany štátnych orgánov resp. Výzvy Sociálnej poisťovne, Upomienka, predloženie výkazu preddavkov zo dňa 12.8.2014 zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, adresovaná Poľnohospodárskemu družstvu Pinkovce, z ktorého vyplýva, že za obdobie január 2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014 , jún 2014 neboli podávané hlásenia. Daňové priznanie za rok 2013 bolo podané až 31.3.2015, ale nie žalobkyňou a za rok 2014 bol požiadaný odklad do 30.6.2015. Vo vzťahu k vyplateným sumám 8.100 a 6.100 eur poukázal, že s uvedeným sa vysporiadal KS KE , keď uviedol v bode 69 odôvodnenia uznesenia a keď skonštatoval, že príjemcami mali byť Y.Á. V. H. T. G., W. P. L. D. U. P. U. P. popreli a na výdavkových dokladoch sa nenachádza ani ich podpis. Pokiaľ žalobkyňa opakovane popiera, že prevzala sumu vo výške 25.647,60 eur a že predmetný pokladničný doklad nikdy nevypisovala, že tento obsahuje vlastnoručný podpis žalobkyne, predmetné finančné prostriedky jej mali byť odovzdané zo strany p. U. Š., vtedajšieho zamestnanca spoločnosti G.
W. (obchodník s komoditami). Keďže žalobkyňa uvedenú skutočnosť spochybňuje, žalovaný navrhol výsluch svedka p. Š., ktorého účasť na pojednávaní zabezpečí. Taktiež podľa žalovaného nie je zrejmé, z akého dôvodu mala žalobkyňa vyplácať mzdy zamestnancov za mesiace 08-12/2013 až v priebehu roka 2014, ak mala ku koncu roka 2013 k dispozícii finančné prostriedky vo výške viac ako 22.000 eur, ako to vyplýva z pokladničnej knihy za rok 2013 (č.l. 692-696).
16. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu , výsluchom žalobkyne a žalovaného, výsluchom svedkov, oboznámil sa aj s obsahom Vyšetrovacieho spisu Okresnej prokuratúry v Michalovciach sp.zn. C.-XXX/X-P.-T.-XXXX , po zrušení rozsudku a vrátení vecí na ďalšie konanie súd na návrh strán sporu vykonal ďalšie dokazovanie, prihliadol na právny názor odvolacieho súdu v uznesení sp.zn. 6CoPr/4/2020 zo dňa 17.3.2021, pričom zistil tento skutkový stav:
17. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným mala uzavreté až tri pracovné zmluvy , pričom platnosť týchto pracovných zmlúv je medzi stranami sporná a žalovaný považuje všetky tri pracovné zmluvy za absolútne neplatné. Prvou je Pracovná zmluva zo dňa 1.7.1996, na základe ktorej vznikol medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom pracovnoprávny vzťah. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a žalobkyňa bola prijatá na pracovnú pozíciu mzdová účtovníčka, skladová účtovníčka s miestom výkonu práce na Poľnohospodárskom družstve Pinkovce, so mzdovým dojednaním: mesačný plat podľa zastavanej funkcie. Za zamestnanca pracovnú zmluvu podpísala žalobkyňa a za zamestnávateľa , ako z dokazovania vyplynulo, vtedajší predseda družstva p. T. U.. Ďalšou bola Pracovná zmluva zo dňa 13.6.2009 , z obsahu ktorej vyplýva, že žalobkyňa mala vykonávať na Poľnohospodárskom družstve Pinkovce funkciu predsedu, ekonóma a účtovníka. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Z obsahu pracovnej zmluvy vyplýva, že pracovnú zmluvu za zamestnanca i zamestnávateľa podpísala žalobkyňa (č.l. 75). V poradí treťou je Pracovná zmluva zo dňa 30.6.2009, podľa obsahu ktorej mala žalobkyňa vykonávať práce ako ekonómka, od 1.7.2009 na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa. V mzdových podmienkach bola dohodnutá mzda za vykonanú prácu vo výške 764 eur, so splatnosťou pozadu za mesačné obdobie vždy k 30. dňu nasledujúceho mesiaca. Pracovnú zmluvu za zamestnanca a zamestnávateľa podpísala žalobkyňa (čl.26-28).
18. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne pob. Košice zo dňa 25.3.2019 , žalobkyňa bola ako zamestnanec v pracovnom pomere od 1.2.2000 do 16.5.2016 v L.G. J. L., N.: XX XXX XXX. Na základe údajov evidovaných Sociálnou poisťovňou z mesačných výkazov poistného a príspevkov zamestnávateľa L. J. L. vymeriavacie základy žalobkyne boli nasledovné: obdobie 1/2009 - 763,46 eur, obdobie 02/2009 - 763,43 eur, 03/2009 - 763,46 eur, obdobie 04/2009 - 763,46 eur, obdobie 05/2019 - 763,46 eur, obdobie 06/2009 - 1.216,10 eur (č.l. 288-289).
19. Medzi stranami nie je sporné, že žalobkyňa i žalovaný sa dohodli na skončení pracovného pomeru žalobkyne (ktorý vznikol 1.7.1986) u žalovaného dňom 16.5.2016. Podľa bodu 2 predmetnej dohody dôvodom skončenia pracovného pomere je, že zamestnanec nemôže zo zdravotných dôvodov vykonávať prácu stanovenú pracovnou zmluvou (č.l. 311). Medzi stranami nie je sporné ani to, že od 15.2.2016 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok a to Rozhodnutím Sociálnej poisťovne -ústredie č. 625 118 7085 0 (č.l. 117-118).
20. Zo Mzdového listu žalobkyne za obdobie od 01/2014 - 12/2014 (predloženého žalobkyňou) vyplýva, že žalobkyňa v roku 2014, v mesiaci december 2014, čerpala dovolenku v rozsahu 20 dni. Z predmetného mzdového listu ďalej vyplýva, že žalobkyňa mala príjem zo závislej činnosti za rok 2014 celkom vo výške 21.180 eur brutto (t.j. 1.765 eur brutto mesačne) a čistý príjem žalobkyne zo závislej činnosti za rok 2014 prestavoval celkom 15.579,60 eur (t.j. 1.298,30 eur netto mesačne). Uvedenú skutočnosti vyplývajú resp. uvedené skutočnosti preukazujú aj žalobkyňou predložené výplatné listiny za mesiac 01/2014-12/2014, ktoré sú na čl. 13-25.
21. Žalobkyňa listom zo dňa 20.5.2016 požiadala Poľnohospodárske družstvo L. o odchodné a preplatenie nevyčerpanej dovolenky s poukazom na ust. § 76a ods. l Zákonníka práce, a to z dôvodu, že žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok dňom 15.2.2016. Zároveň v predmetnom liste požiadala o preplatenie nevyčerpanej dovolenky v počte 50 dní (t.j. 46 dní starej dovolenky za rok 2013 a 2014 a 4 dni za rok 2015), ktorú nemohla vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru (č.l. 35, 36).
22. Podľa Potvrdenia POBE s.r.o., H. X.C. XXX P., Ž. Ž. H. R. Y. L. B. C. X.. L. v období 24.2.2014-3.3.2014 bola hospitalizovaná na internom oddelení v Michalovciach, následne bola hospitalizovaná na traumatologickom oddelení v Michalovciach od 3.3.2014 - 12.3.2014. Prvýkrát bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Michalovciach od 9.3.2015 - 13.3.2015, následne preložená na interné oddelenie v Sobranciach a od 17.3.2015 - 10.4.2015 opäť hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Michalovciach. Pacientka je liečená neurológom a psychiatrom, v danom období neabsolvovala protialkoholickú liečbu. Pacientka absolvovala protialkoholickú terapiu až v roku 2017. Práceneschopná bola v období od 16.2.2015 do 12.5.2016 (č.l. 247).
23. Podľa výplatnej listiny za obdobie 02/2013, za obdobie 04/2013, za obdobie 07/2013 a za obdobie 12/2013 žalobkyňa mala zostatok dovolenky v rozsahu 41 dní (č.l. 258-261).
24. Podľa Výplatnej listiny zamestnancov za obdobie 1/2015 žalobkyni bola vyplatená mzda vo výške 586,32 eur, ktorú skutočnosť žalobkyňa potvrdila svojim podpisom na Výplatnej listine za obdobie 1/2015 (č.l. 273). Podľa Výplatnej listiny zamestnancov za obdobie 02/2015 žalobkyni bola vyplatená mzda vo výške 436,71 eur, ktorú skutočnosť žalobkyňa potvrdila svojim podpisom na Výplatnej listine za obdobie 2/2015 (č.l. 273).
25. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že na družstve pracovala od jeho založenia od roku 1996, kde pracovala ako účtovníčka, v roku 2002 pracovala ako účtovníčka a ekonómka a v roku 2009 bola zvolená za predsedníčku družstva. Plat jej navrhla členská schôdza, koľko bolo platov všetkých robotníkov, toľko násobok si mala dať za predsedníctvo. Predsedníčku robila do roku 2015, dokedy neodišla do dôchodku. V roku 2015 začala maródovať a v roku 2016 odišla do dôchodku. Mzdu si nevyplatila, lebo družstvo bolo v zlej finančnej situácii, chlapom vyplácala len zálohy, nakoľko odmietali pracovať. Sebe nevyplácala, lebo bolo potrebné platiť leasingy ( kúpila traktor, kombajn, hrudorez, podryvák a rozmetadlo hnoja). Uviedla, že robila všetko, čo bolo treba, od upratovačky, chodila na pole, k ošípaným, robila účtovníctvo. Na otázku, prečo neposielala včas výkazy, uviedla, že na daňový úrad posielala výkazy elektronicky a zabudla, že treba aj písomne. Pomocnú silu si nemohla zobrať, lebo nemali na výplatu ani pre seba. K nečerpaniu dovolenky za rok 2013, 2014 a 2015 uviedla, že na dovolenku nemala čas, chlapi pokŕmili ošípané a na družstve niekto musel byť. Uviedla, že pracovala ako účtovníčka, písala účtovné doklady, účtovala, viedla pokladňu, živočíšnu výrobu a sklad. Na otázku, prečo nepredkladala mesačné výkazy poistného a príspevkov uviedla, že si už nepamätá na toľko rokov dozadu a o povinnosti podávať hlásenia vedela. Či za obdobie 01/2014-06/2014 boli načas podávané hlásenia , nepamätala. Na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedla, že mzda netto vo výške 1.298,03 eur mesačne bola odmena za prácu účtovníka, ekonóma, predsedu družstva, štatutárneho zástupcu , počnúc upratovačkou. Na otázku ,či za celý rok 2014 a január až 15.2.2015 nebola ani raz PN uviedla, že nie, nebola ani deň. Na čerpanie dovolenky si nepamätá. K existencii pracovných zmlúv zo dňa 13.6.2009 a 30.6.2009 (kde na strane zamestnanca i zamestnávateľa je podpis žalobkyne) uviedla, že právnik im povedal, že to zle urobili čo sa týka zmluvy z 13.6.2009 (kedy bola zvolená za predsedníčku) , avšak ju neroztrhali. Nepamätá si, čo tam bolo zle urobené. Na otázku, keďže koncom roka 2014 mali na účte 50.000 eur, prečo si ani čiastočne neuhradila mzdu uviedla, že si nepamätá, ale peniaze museli prísť koncom roka. Na otázku, prečo nečerpala za rok 2014 dovolenku uviedla, že v roku 2014 čerpala dovolenku za rok 2013 alebo rok 2012 a aj tak chodila do roboty. Na otázku ďalej uviedla, že v roku 2014 a 2015 viedla evidenciu dochádzky zamestnancov, podľa čoho by potom robila mzdy? Iným zamestnancom boli povyplácané mzdy len zálohovite, cez výdavkový pokladničný doklad. Na otázku súdu, čím žalobkyňa preukazuje zostatok nevyčerpanej dovolenky za rok 2013, 2014 a 2015 uviedla, že výplatnými páskami a nevyplatenie mzdy tým, že nebola podpísaná výplatná listina (č.l. 224-227)
26. Z výsluchu svedka T. D. vyplynulo, že je členom družstva od roku 2009 , ale aj zamestnancom od 1.11.2018. Je vyučený agronóm, radil družstvu s agronomickými vecami a keď sa stal členom, aj sledoval, ako sa družstvo vedie. Viedlo sa veľmi zle, ku cielenému krachu, preto v roku 2012 zvolali členskú schôdzu , pretože pani predsedníčka nezvolávala pravidelne členské schôdze. Zvolali členskú schôdzu preto, aby predsedníčka zmenila svoje konanie. Účtovníctvo držala doma a ich cieľom bolo vymeniť predsedníčku. Keďže nikto nechcel robiť predsedu, nedohodli sa a tak žalobkyňa zostala predsedníčkou naďalej s tým, že bude plniť určité podmienky (účtovníctvo prenesie z domu
na družstvo, pretože sa na pracovisku málo zdržiavala) .Vôbec nemali prehľad, aké sú finančné toky. Bežne zamestnanci dostávali asi 500 eur, preto si povedali, že plat predsedníčky môže byť najviac 1,5 priemeru platu zamestnancov bez platu žalobkyne. Bolo vtedy divoké obdobie, kedy poľskí obchodníci platili hotovosť a pani predsedníčka všetku hotovosť držala doma, nevkladala na účet družstva tak, ako by to malo byť. Jej počiny sa vôbec nezmenili. Žalobkyňa bola aj kurátorkou, všetky peniaza aj cirkevné mala doma a mala v tom totálny bordel. Žalobkyňu odvolali z funkcie v marci 2015, v šanónoch nachádzali prázdne fľaše od alkoholu. Zamestnanci G. H. V. tvrdili, že prichádzala okolo desiatej, niečo porozprávala a väčšinou prespala za stolom, keď sa zamkla a chlapi ju pozorovali cez okno. Celé účtovníctvo bolo v katastrofálnom stave. A keď bola členská schôdza, viedla ju dcéra Y. R., pretože matka nebola schopná. Podľa jeho vedomostí účtovníctvo za roky 2013 a 2014 úplne celkom urobila p. Vongrejová, ktorá sa vyjadrila, že bol neuveriteľný bordel (č.l. 227-229)
27. Z výsluchu svedkyne H. U. P., Ž. L. C. L. J. L. R. , B. L. Y. C. H. Q.T. J., L. U. U. L.. G.. Z titulu svojej funkcie zistila, že za rok 2013 a za rok 2014 nebolo urobené daňové priznanie. Volali im zo Sociálnej poisťovne, že bola zahájená kontrola a nie sú urobené výkazy , mzdy za rok 2014. S pánom G. išli na Sociálnu poisťovňu. V podniku nemali žiadnu dochádzku, žiadnu evidenciu nenašli, nevedeli, z akej mzdy majú robiť výplaty pre chlapov a pre pani predsedníčku. Dohodli sa, že plat predsedníčky družstva by mal byť 1,5 násobok priemeru platu zamestnancov, kde sa nemal brať plat predsedu družstva. Vychádzali teda z čiastky 750 eur v hrubom u pani predsedníčky a u chlapov 550 eur. Tak urobila výplaty za celý rok 2014 , január, február a marec 2015 , odviedli odvody do sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní , na daňový úrad a bola zahájená kontrola, kde ešte zaplatili penále 1.068 eur. Daňové priznania dali urobiť pani Vongrejovej, ekonómke, ktorá robila v Palíne na družstve, ktorá tieto podklady spracovala ako vedela a tak daňové priznanie za rok 2013 bolo podané v marci 2015 a daňové priznanie za rok 2014 v júni 2015. U. L.. U. ďalej uviedla, že predsedníčkou družstva sa stala až v novembri 2015. Predtým za predsedu bol zvolený p. G. T.. Čo sa týka evidencie dochádzky do zamestnania, evidencie výplaty miezd a čerpania dovoleniek a pod., svedkyňa uviedla, že v družstve nič nenašli. Žalobkyňa ich teraz žaluje, že boli uzavreté zmluvy o pôžičke, kde poskytla pre družstvo 44.000 eur pôžičku, vypísala doklad na pôžičku 8.000 eur a hneď na to vypísala doklad na mzdu na 8.500 eur pre p. V. a 6.100 eur pre T. G., pričom tieto doklady nie sú podpísané, že túto mzdu zobrali. A keď sa s p. Horňákom rozprávali, povedal, že nikdy v roku 2014 takú čiastku od žalobkyne neprevzal. Aká je to evidencia, keď si niekomu dá 8.000 a 6.000 eur bez podpisu. Alebo nájmy boli povypisované na mŕtve duše. Na Sociálnu poisťovňu išla s p. G.m a keďže sa na družstve nenachádzala žiadna dochádzka, žiadna pracovná zmluva, tak sa p. G. U. L.. W. so sociálnej poisťovne dohodli, že p. G. bude súhlasiť s tým, že sa odvody vypočítajú z čiastky 550 eur v hrubom pre chlapov a 750 eur pre L. R. (č.l. 264-266)
28. Z výsluchu svedkyne H. T. vyplynulo, že na L. družstve odpracovala 34 rokov a v roku 2010 išla na dôchodok, ale robila na družstve aj počas dôchodku. Nemala dohodu, pani predsedníčka povedala, že spíšu dohodu, ale nikdy ju nespísali. Teda robila tam na čierno a že keď by prišla nejaká kontrola, tak má povedať, že je tam len na návšteve. Na družstve robila krmičku ošípaných a robila aj strážničku. Pani predsedníčka jej vyplácala kedy ako. Raz jej dalo 280 eur, raz 100 eur a teraz keď sa dozvedá, že predsedníčka poberala trojtisícový plat, tak je jej do plaču. Na otázku uviedla, že za rok 2014, za sedem mesiacov, doteraz nemá nič vyplatené. Stále keď pýtala peniaze, predsedníčka jej povedala, že nemá peniaze. Prevzatie peňazí nepodpisovala, niekedy na nejaký papierik, niekedy do kalendára si predsedníčka zapísala, že jej dala peniaze. Doklad o prevzatí peňazí však nikdy nepodpisovala. Zamestnanci na družstve boli dvaja a tiež nedostávali mzdu pravidelne, pretože predsedníčka stále hovorila, že nemá z čoho. Čo sa týka dochádzky, bol tam zošit na váhe na stole, že by sa mali zapisovať. Oni dvaja sa zapisovali, lebo boli zamestnaní. Meno pani predsedníčky tam nebolo, len p. Reichela a p. Horňáka. Možno sa zapisovala u seba v kancelárii. K neprítomnosti žalobkyne v práci v roku 2014 a 2015 uviedla, že predsedníčka nechodievala do práce. Ráno o siedmej nastupovali do práce všetci traja, a pani predsedníčka niekedy prišla do práce okolo ôsmej a deviatej, niekedy neprišla vôbec. Telefonovala p. Horňákovi, že niekde ide. Bolo to dosť často, že tam boli sami. Svedkyňa išla kŕmiť a chlapi išli na pole. A keď nakŕmila, išla domov, zamkla bránu, o tretej sa vrátila, znova odomkla, nakŕmila a nikto tam nebol. Potom počkala do šiestej na strážnika. Čo sa týka alkoholu, fúkať jej nedávala. Na družstve alkohol na družstve nebol zakázaný. Predsedníčka vypité mala, ale nebola opitá. Na otázku uviedla, že aj ona niekedy vkladala peniaze na účet. Aj podpísala, že vkladala peniaze, ale nevie, na aký účet to bolo . Nevie prečo, ale predsedníčka jej povedala, aby ona vkladala na účet. Uviedla, že konkrétne u nej za sedem mesiacov roka 2014 jej nevyplatili mzdu. Pani žalobkyňa
chodila do práce na aute, nikdy nie peši alebo na bicykli. Keď auto nebolo na parkovisku, tak v práci nebola, a to videla z maštale (č.l. 369-371).
29. Z výsluchu svedka Y. V. vyplynulo, že na družstve v L. pracoval od roku 1998 do 31.3.2015, spočiatku ako traktorista a neskôr robil všetko, čo bolo treba: aj v dielni, aj ako nočný strážnik a väčšinou bol na poli. V roku 2014 do marca 2015 mu bola vyplácaná mzda, nie cez výplatné pásky, bolo to formou zálohy pokladničným blokom na podpis. Na otázku, či mu bola 31.12.2014 vyplatená suma 8.100 eur uviedol, že nebola a nič také nepodpisoval. Ani žiadny iný deň také peniaze nedostal. Počas roka 2014 dosiahol mzdu cca 6.000 eur. Najvyššia suma z toho bola 1.500 eur. Dostával len sumy 400 eur, 300 eur a najvyššia suma bola 1.500 eur. Poslednú výplatnú pásku má do konca roka 2013, odvtedy žiadnu. K dochádzke uviedol, že v tom čase pracovali na družstve dvaja pracovníci a v sezónnych prácach boli brigádnici. Viac menej kniha dochádzok neexistovala, ani nebola. Písal si záznam, čo ktorý deň robili a podľa toho sa dalo zistiť, kedy a v ktorý deň bol v robote. Podľa toho sa robila výplata. Osobitne kniha dochádzky nebola. Vo vzťahu ku žalobkyni nebolo čo evidovať a zaznamenávať. Počas roka 2014 žalobkyňa bola málo v robote, mala isté zdravotné problémy, viac-menej bola doma a ako keby z domu chcela riadiť družstvo. Chodili všelijakí díleri ohľadom hnojív, osív, postrekov, ktorých posielal ku nej domov, nakoľko na družstve sa málo zdržiavala. Nemôže povedať, že pani R.á požívala alkohol na pracovisku, lebo to nevidel, ale na druhej strane boli príznaky jej správania, ako keby bola pod vplyvom alkoholu a nevie, či to bolo pod vplyvom liekov alebo alkoholu. Bolo aj tak, že bola úplne mimo a nebola schopná riadiť alebo niečo rozhodnúť. Čo sa týka zapisovania, na váhe bol asi dva mesiace zošit, potom zmizol. Na otázku, ako bolo družstvo riadené, svedok uviedol, že družstvo bolo riadené, ale asi nie pani R. (č.l. 462-463)
30. Z výsluchu svedka T. G. vyplynulo, že od roku 2000 do 2016 pracoval na družstve Pinkovce. Zo začiatku pracoval ako šofér - vodič, nakoniec bol aj predsedom a to od roku 2015 - 2016 v rozsahu 8 mesiacov. V roku 20104 a začiatkom 2015 pracoval na družstve, počas tohto obdobia mu bola vyplácaná záloha na mzdu. Na otázku, či 31.12.2014 prevzal mzdu vo výške 6.100 eur od L. R. uviedol, že nie (č.l. 463-464)
31. Zo správy o vecnom zostatku vypracovanej N.. U. T. zo dňa 14.10.2019 a predloženou žalovaným (ktorým mala byť potvrdená obrana žalovaného, že žalobkyni bola mzda vyplatená) vyplynulo, že účtovná jednotka Poľnohospodárske družstvo Pinkovce jej nepredložila účtovníctvo a účtovné doklady za rok 2014 úplne ako celok. Neboli jej predložené mzdové listy, personálna agenda, výplatné listiny dochádzky, mesačné výkazy. Uviedla, že v zmysle § 51 ods. l Opatrenia, účtovná jednotka na účte 331 (zamestnávateľ) sa účtujú všetky záväzky pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia voči zamestnancom. Z predloženej hlavnej knihy môže konštatovať, že v roku 2014 na tomto účte sa účtovali záväzky voči zamestnancom vo výške 43.268,13 eur (strana dal hlavnej knihy). Z hlavnej knihy vyplýva, že v roku 2014 boli mzdy vyplatené, a to vo výške 40.259,92 eur (strana MD hlavnej knihy). V predloženej pokladničnej knihe a pri fyzickej kontrole pokladničných dokladov zistila, že doklady preukazujúce vyplatenie miezd (napr. výplatné listiny) sa nenachádzajú. V pokladni sa nachádzajú dva doklady: výdavkový pokladničný doklad č. 141100 zo dňa 31.12.2014 , vyplatené: G., účet: záloha na mzdu, suma 6.100 eur, bez podpisu zamestnanca. Výdavkový pokladničný doklad č. 141101 zo dňa 31.12.20014, vyplatené: V., účet : záloha na mzdu, suma 8.100 eur, bez podpisu zamestnanca. Bol jej predložený obrat na účte 331 001 (zamestnanci) s pohybmi. Na uvedenom analytickom účte nie je možné určiť, ktorých zamestnancov sa vyplatenie miezd týkalo. Na uvedenom dokumente sú zaúčtované hore uvedené dva dokumenty, VPD č. 141100, VPD č. 141101. Okrem uvedených dokumentov sa na obrate účtu 331 nachádza aj doklad: výdavkový pokladničný doklad č. 141030 zo dňa 28.4.2014, vyplatené mzdy, v sume 14.241,81 eur. Na základe uvedeného môže konštatovať, že z predložených dokumentov sa nedá presne určiť, ktoré mzdy boli vyplatené, kedy boli vyplatené a ktorých zamestnancov sa týkajú (č.l. 381-384).
32. Zo zápisnice z rokovania členskej schôdze L. J. L. zo dňa 29.2.2012 vyplynulo, že napriek snahe odvolať žalobkyňu H. R. z funkciu predsedníčky Poľnohospodárskeho družstva L., k jej odvolaniu nedošlo a členská schôdza schválila hlasovaním za predsedu družstva žalobkyňu s tým, že došlo aj k určeniu platu predsedu družstva členskou schôdzou, a to vo výške 1,5 násobok priemerného hrubého platu zamestnancov v roku 2011, bez zahrnutia platu predsedu v roku 2011 (č.l. 29-34).
33. Vzťahy medzi žalobkyňou a Poľnohospodárskym družstvom Pinkovce po tom, čo bola žalobkyňa odvolaná z funkcie predsedu družstva, neboli ideálne, o čom svedčí Oznámenie T. G. - predsedu Poľnohospodárskeho družstva Pinkovce zo dňa 9.7.2015 o spáchaní trestného činu Okresnej prokuratúre Michalovce, ktorý trestný čin mala spáchať H. R. ako bývalá predsedníčka družstva, ktorá od roku 2009 neviedla riadne účtovníctvo družstva, nepodávala daňové priznania, výkazy na príslušné verejné a štátne orgány a takto spôsobila škodu družstva (č.l. 55,56). Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície, 2. Odd. vyšetrovania Michalovce uznesením zo dňa 29.2.2016 sp.zn. Č.: C. - XXX/X-P.Š.-T.-XXXX odmietol predmetné podanie (oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku), lebo ako z odôvodnenia uznesenia vyplýva, nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva okrem iného, že H.. R. si dlhodobo neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z funkcie predsedníčky. Napriek tomu členovia družstva nežiadali o zvolanie členskej schôdze, na ktorej by ju požiadali o vysvetlenie, riešenie vzniknutých problémov príp. vyvodenie zodpovednosti odvolaním z funkcie. Podľa dostupnej zápisnice sa členská schôdza , od zvolenia A.R., konala iba raz. Na tejto bola opätovne zvolená do funkcie, čím členovia družstva de facto súhlasili s daným spôsobom riadenia a hospodárenia. Nie je zrejmé, prečo členovia družstva nezabezpečili kontrolu predsedníčky a zmenu spôsobu konania za družstvo tak, aby boli na konanie potrebné dva podpisy. Je zarážajúce, že predsedníčka družstva súčasne pôsobila aj ako ekonómka a účtovníčka, čo by mohlo byť chápané aj ako konfklikt záujmov. H..R. uzatvorila pracovnú zmluvu sama so sebou a za družstvo ju podpísala v čase, keď podľa výpisu z obchodného registra za neho konať ešte nemohla. V prípade účinnej kontroly členskou schôdzou mohla byť táto skutočnosť už dávno zistená a odstránená. Vzhľadom na dlhodobo benevolentný vzťah členov družstva k činnosti predsedníčky a k fungovaniu družstva od roku 2009 do roku 2014 je možné konštatovať, že významnom mierou prispeli k jeho ekonomickým (č.l. 57-68).
34. Na pojednávaní dňa 27.11.2019 poverená zástupkyňa žalobkyne súdu predložila návrh na zmenu žaloby s poukazom na predbežné právne posúdenie súdu súvisiace s tým, že nárok žalobkyne na náhradu mzdy má vychádzať z hrubej mzdy. Na základe uvedeného upravila nárok hrubej mzdy v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 8.659 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764 eur od 1.8.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764 eur od 1.9.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764 eur od 1.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764 eur od 1.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764 eur od 1.12.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 764 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764 eur od 1.2.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.547 eur od 1.6.2016 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu mzdy za obdobie od júna 2014 až január 2015, dovolenku a odchodné, pričom priemer dovolenky na l deň činí 35,66 eur a spôsob jej výpočtu bol predložený súdu na pojednávaní dňa 25.9.2019. Uviedla, že má nevyčerpanú dovolenku za rok 2013 v rozsahu 21 dní, za rok 2014 v rozsahu 25 dní a za rok 2015v rozsahu 4 dni. Celkovo 50 dní dovolenky , čo predstavuje sumu 1.783 eur (50 dní x 35,66 eur). Suma 8.659 eur pozostáva zo mzdy za jún 2014 až január 2015 + dovolenka v trvaní 50 dní vo výške 1.783 eur + odchodné vo výške eur (764 x 8 mesiacov + 1.783 + 764 = 8.659 eur). Predmetné podanie súd posúdil ako zmenu žaloby . Súd nepripustil zmenu žaloby, nakoľko pripustenie zmeny žaloby by znamenalo odročenie pojednávania a vykonanie ďalšieho dokazovania.
35. Na pojednávaní dňa 8.10.2021 poverená zástupkyňa žalobkyne krátkou cestou doručila súdu Výkaz práce za obdobie od 1.1.204 do 30.11.2014 zamestnanca T. G. a Výkaz práce za obdobie od 1.1.2014 do 30.11.2014 zamestnanca Y. V.. Na otázku súdu, prečo tieto listinné dôkazy predkladá až teraz v roku 2021 (taktiež Výkaz práce žalobkyne za obdobie od 1.6.2014 do 30.112014), t.j. po siedmych rokoch a po rozhodnutí odvolacieho súdu, poverená zástupkyňa žalobkyne uviedla, že predkladajú to teraz, lebo nemali vedomosť o tom, že tieto papiere sa nachádzajú v krabici, ktorú zbalil žalovaný pri odchode žalobkyne z pracovného pomeru. Súd oboznámil strany sporu s predloženými listinnými dôkazmi „Výkaz práce za obdobie od 1.1.2014 do 30.11.2014 u zamestnancov T. G. H. Y. V..
36. K dokladom na sumu 6.100 eur a 8.100 eur poverená zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 8.10.2021 uviedla, že sumy 6.100 eur a 8.100 eur sú predmetom konania na Okresnom súde Košice II. sp.zn. 11Cpr/41/2019 a žalobkyňa nemôže byť dvakrát postihovaná zaplatením týchto súm v prípade, ak bude preukázané, že ich prevzala. V tejto súvislosti predložila súdu Návrh na vydanie platobného
rozkazu v Upomínacom konaní, ktoré konanie je toho času vedené na Okresnom súde Košice II. pod č.k. 11Cpr/41/2019.
37. Okrem tohto konania 41Cpr/67/2017 strany sporu medzi sebou vedú ďalšie súdne konania. Z predloženého návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní , toho času konania vedeného na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn. 11Cpr/41/2019 je zrejmé, že predmetom uplatneného nároku L. J. L. proti žalovanej H. R. je aj nárok na zaplatenie sumy 6.100 eur (ktorá bola zaúčtovaná ako záloha na odmenu pre zamestnanca T. G. cez výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2014 , ku ktorému neexistuje príjmový doklad tohto zamestnanca, ktorý potvrdil, že takáto suma mu nebola vyplatená) a nárok na zaplatenie sumy 8.100 eur (ktorá suma bola zaúčtovaná ako záloha na odmenu pre zamestnanca Y. V. cez výdavkový doklad zo dňa 31.12.2014, ku ktorému neexistuje príjmový doklad tohto zamestnanca, ktorý potvrdil, že takáto suma mu nebola vyplatená). Zaplatenia uvedených súm sa Poľnohospodárske družstvo Pinkovce voči žalobkyni H. R. domáha titulom náhrady škody spôsobnej predsedníčkou družstva (štatutárnym orgánom družstva) porušením povinnosti pri výkone funkcie svojej činnosti.
38. Poverená zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 8.10.2021 predložila Čestné vyhlásenie Y. R. - manžela žalobkyne zo dňa 5.10.2021. Z čestného prehlásenia vyplýva, že svojej manželke H. R. v roku 2013 a v roku 2014 poskytoval finančné prostriedky na zabezpečenie jej základných životných potrieb. Má vedomosť o tom, že družstvo sa v roku 2013 dostalo do finančných ťažkostí a mzda nebola vyplácaná pravidelne , ale bola vyplácaná s omeškaním. V roku 2014 mzda nebola vyplácaná vôbec. Vie, že zamestnancom boli vyplácané len zálohy. V roku 2014 manželke nebola vyplácaná žiadna výplata s výnimkou doplatkov za rok 2013. Do roku 2013 manželka pravidelne prispievala na chod domácnosti. V uvedenom období žili výlučne z jeho mzdy , ako aj z dôchodku jeho matky, ktorá s nimi býva v spoločnej domácnosti. Mal vedomosť o tom, že družstvo nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie výplat. Dokonca so svojou dcérou G. R. v roku 2014 finančne podporoval družstvo a to formou poskytnutia pôžičiek. Družstvu spolu poskytli pôžičky vo výške 40 400 eur. Tieto sú v súčasnosti predmetom konania vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. 8Cb/111/2017. Zároveň prehlásil, že v roku 2014 manželka chodievala do práce každý deň s výnimkou obdobia, kedy bola hospitalizovaná. Po ukončení pracovného pomeru bol s manželkou po jej osobné veci na Poľnohospodárskom družstve. Spomína si, že jej pani U. spolu s pánom RQ. len naložili krabicu s vecami do kufra auta a odišli domov.
39. Z výsluchu svedka U. Š. na pojednávaní dňa 8.10.2021 vyplynulo, že žalobkyňu pozná z čias, kedy bola predsedníčkou družstva , spolupracovali. Podniká a v tom čase pre svojich klientov vykupoval komodity, ktoré družstvo pestovalo. Pracoval aj pre spoločnosť G. W.. Presne nevie obdobie, ale asi desať rokov dozadu. V tom čase každá firma, ktorá nakupovala, nedostala by tovar, pokiaľ by nebolo zaplatené hneď pri odbere. V tom čase sa obchody realizovali tak, že robili vklady do banky alebo sa platilo v hotovosti priamo konateľovi alebo v tomto prípade predsedovi za dodaný tovar. Nikto v tom čase by si nedovolil pustiť tovar bez toho, aby bol zaplatený. Teraz ide všetko cez banku. Na otázku svedok uviedol, že príjmový pokladničný doklad na sumu 25.647,88 eur je jedným z dokladov, ktorý urobili, nakoľko robili viacero obchodov. Je to doklad za tovar, ktorý zobrali a za neho zaplatili. Na doklade je jeho písmo, doklad vypisoval, podpísaný bol pani R.. Ako svedok pri odovzdávaní peňazí v tomto prípade nebol nikto prítomný. Do banky sa chodilo, keď bola banka otvorená, ale keď bola banka zatvorená, tak brala pani R. peniaze do ruky. Uviedol, že tento doklad sa mal objaviť v účtovníctva Poľnohospodárskeho družstva L..
40. Na svedeckú výpoveď U. Š. dňa 8.10.2021 reagoval predseda družstva N.. D., ktorý uviedol, že Poľnohospodárske družstvo dňa 30.12.2014 vystavilo faktúru spoločnosti G. W. na sumu 25.647,88 eur so splatnosťou 14.1.2015. Nemali ju zaplatenú, išlo o faktúru pre G. W., tak ju dali na vymáhane právnikovi. Vtedy pán Š. doniesol tento doklad o tom, že suma bola zaplatená.
41. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
42. Podľa ust. § 3 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonník práce (v znení ku dňu 1.7.1996), pracovné vzťahy medzi družstvom a jeho členmi sa spravujú poľa Zákonníka práce v rozsahu ustanovenom zákonom.
43. Kto je oprávnený v mene zamestnávateľa konať v pracovnoprávnych vzťahoch, je upravené v § 9 zák. č. 65/1965 Zb. Podľa ust. § 9 ods. l zák.č. 65/1965 Zb. v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony v mene zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, štatutárny orgán a zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj osoby nimi poverené. Iní zamestnanci zamestnávateľom najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií ustanovených organizačnými predpismi. V zmysle § 9 ods. 2 citovaného Zákonníka práce zamestnávateľ môže v medziach svojej pôsobnosti písomne poveriť ďalších zamestnancov, aby urobili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom vyhotovení musí byť uvedený rozsah oprávnení povereného zamestnanca.
44. Podľa ust. § 29 ods. l zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom ku dňu 1.7.1996, v pracovnej zmluve je organizácia povinná s pracovníkom dohodnúť : a) druh práce, na ktorú sa pracovník prijíma, b) miesto výkonu práce (obec a organizačná jednotka alebo inak určené miesto, c) deň nástupcu do práce.
45. Podľa ust. § 242 ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb. právny úkon, na ktorý sa neudelil predpísaný súhlas príslušného orgánu alebo ktorý sa neurobil predpísanou formou týmto zákonníkom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákonník, prípadne osobitný predpis.
46. Ako vyplýva z ust. § 243 ods. 5 Obchodného zákonníka, funkcia predsedu družstva je funkciou volenou (členskou schôdzou alebo predstavenstvom) a v prípade družstva, ktoré má menej ako 50 členov, je predseda družstva štatutárnym orgánom (§ 245 ods. 2 Obchodného zákonníka).
47. Predseda družstva ako štatutárny orgán sa zapisuje do obchodného registra s uvedením dňa vzniku aj skončenia funkcie (§ 2 zák. č. 530/2003 Z.z.) Zápis má deklaratórny, nie konštitutívny charakter.
48. Podľa ust. § 118 ods. l, 2 zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce (ďalej len Zákonník práce), zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad , príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na dôchodkové doplnkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných prepisov, kolektívnej alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
49. Podľa ust. § 100 Zákonníka práce, zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na a) dovolenku kalendárny rok alebo jej pomernú časť, b) dovolenku za odpracované dni, c) dodatkovú dovolenku, d) ďalšiu dovolenku.
50. Podľa ust. § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítavajú.
51. Podľa ust. § 102 Zákonníka, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok .
52. Podľa ust. § 116 ods. l, 2, 3 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za nevyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
53. Podľa ust. § 129 ods. 1, 3 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru , ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
54. Podľa ust. § 76a ods. l Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok (ak bol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %) odchodné najmenej v sume jedného mesačného priemerného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení.
55. Podľa § 99 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca ak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.
56. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
57. Podľa čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce (druhá veta), výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti (§ 13 ods. 3) zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
58. Súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Posúdil každý dôkaz jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, prihliadal na skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo a uzavrel , že žalobe nemožno žalobe žalobkyne vyhovieť.
59. Súd považuje za potrebné uviesť, že predmetná žaloba bola od počiatku nevhodne koncipovaná (čo sa týka vyčíslenia nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu či obchodného vzťahu do jednej žaloby vzhľadom na kauzálnu príslušnosť súdov v pracovnoprávnych sporoch, tiež čo sa týka výška vyčíslenia nárokov v brutto a v netto, ako aj výpočtu dovolenky ad). Následne súd ustálil, že predmetom tohto konania na Okresnom súde Košice II je v zmysle žaloby po tom, čo súd vylúčil na samostatné konania nárok vo výške 12.124,44 eur (z pôvodne uplatnenej sumy 20.375,32 eur) z titulu výkonu štatutárneho orgánu u žalovaného a postúpil vec vecne a miestne príslušnému súdu, nárok žalobkyne vo výške 8.250,88 eur s príslušnými úrokmi z omeškania z titulu pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne u žalovaného, a to titulom nevyplatenej mzdy za 01/2014 - 12/2014 a 01/2015-02/2015, náhrady za nevyčerpanú zostatkovú dovolenku v rozsahu 50 dní a odchodného v rozsahu 1 platu v zmysle § 76a ods. l Zákonníka práce. V doplnenom podaní doručenom súdu dňa 10.4.2019 žalobkyňa požadovala priznať sumu vo výške 8.742,11 eur s príslušnými úrokmi z omeškania., ktorá suma podľa žalobkyne pozostáva z náhrady mzdy vo výške 6.450,03 eur + odchodného vo výške 553,58 eur + náhrady za dovolenku vo výške 1.738,50 eur, t.j. celkovo vo výške 8.742,11 eur. Žalobkyňa svoje nároky odvodzovala z pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2009. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.11.2019 zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 5.348 eur brutto titulom nevyplatenej mzdy za obdobie 06-12/2014, k zaplateniu sumy 754 eur titulom odchodného a sumy 1.031,40 eur titulom náhrady za nevyčerpanú dovolenku. Keďže výrok II rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 41Cpr/62/2017-469 zo dňa 27.11.2019 v znení: „V prevyšujúcej časti žalobu zamieta“ bol právoplatný, predmetom konania po zrušení rozsudku prvostupňového súdu je mzdový
nárok žalobkyne za obdobie 06-12/2014, odchodné vo výške priemerného mesačného zárobku a náhrada mzdy za nevyplatenú dovolenku za rok 2014 a alikvotnej čiastky za 01-02/2015.
60. Súd konštatuje, že medzi stranami je sporné takmer všetko:
- pracovná zmluva zo dňa 1.7.1996 (na funkciu mzdová a skladová účtovníčka ), pracovná zmluva zo dňa 13.6.2009 (na funkciu predseda, ekonóm, účtovník) a pracovná zmluva zo dňa 30.6.2009 (na funkciu ekonóm), ktoré žalovaný považuje za absolútne neplatné, -pôvodne vyplatenie resp. nevyplatenie mzdy žalobkyni za obdobie 01-12/2014 a za obdobie 01/2015 ( za 01 bolo v roku 2016 v sume 586,323 eur uhradené, vyplatenie podpísané žalobkyňou ) a 02 /2015 (ktoré bolo v roku 2016v sume 436,71 eur uhradené a uhradenie podpísané žalobkyňou), č.l. 273
- rozsah nevyčerpanej dovolenky za rok 2013, 2014, 2015, čo sa týka počtu dní a možnosti priznať náhradu žalobkyni za nevyčerpanú dovolenku, -nárok žalobkyne na vyplatenie odchodného a splnenie podmienok pre priznanie odchodného v zmysle § 76a ZP, -existencia personálnej agendy, výplatných listín, evidencia dochádzky a čerpania dovoleniek, mesačných výkazov u žalobkyne i ostatných zamestnancov v roku 2014 a prvé dva mesiace roku 2015.
Súd konštatuje, že medzi stranami je nesporné, že: -podľa výpisu z obchodného registra Poľnohospodárske družstvo L. bolo zapísané do obchodného registra dňa 24.1.1996. Od 17.7.2009 do 24.3.2015 bola predsedníčkou družstva H. R. (žalobkyňa), pričom za uvedené obdobie družstvo nemalo zvoleného podpredsedu a členov predstavenstva. Od 25.3.2015 do 27.11.2015 bol predsedom T. G., od 28.11.2015 je predsedníčkou H. U.. Od 17.7.2009 za družstvo koná a podpisuje predseda družstva samostatne,
- predseda družstva ako štatutárny orgán sa zapisuje do obchodného registra s uvedením dňa vzniku aj skončenia funkcie, zápis má deklaratórny, nie konštitutívny charakter, -ako vyplýva z úplného výpisu žalovaného z obchodného registra, žalobkyni vznikla funkcia predsedu družstva dňa 13.6.2009, tento údaj vyplýva aj zo Zápisnice z členskej schôdze zo dňa 12.6.2009 (č.l. 574), ktorou bola zvolená za predsedníčku družstva s dňom vzniku funkcie dňa 13.6.2009 a týmto dňom bola oprávnená za družstvo konať,
- ukončenie pracovného pomeru žalobkyne dohodou ku dňu 16.5.2016 zo zdravotných dôvodov,
- priznanie invalidného dôchodku žalobkyni dňa 15.2.2016,
- nesporná je dĺžka trvania pracovnej neschopnosti žalobkyne od 16.2.2015 do skončenia pracovného pomeru, t.j. do 16.5.2016 (čo je čiastočným dôvodom, pre ktorý nemohla žalobkyňa čerpať dovolenku),
- podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2009 na funkciu ekonóm mala žalobkyňa dohodnutú mzdu 764 eur brutto splatnú do 30. dňa a výmeru dovolenky v rozsahu 5 týždňov za kalendárny rok,
- existencia pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1996 na funkciu účtovník,
- podľa Správy o vecnom poznatku sa nedá presne určiť, ktoré mzdy boli vyplatené, kedy boli vyplatené a ktorých zamestnancov sa týkajú.
- odchodné a nevyčerpaná dovolenka za 1-2/2015 bola žalobkyni uhradená, v roku 2016 výplatná páska, pred posledným pojednávaním odstupné a nevyčerpaná dovolenka uhradená.
61. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že všetky tri pracovné zmluvy, ktoré žalobkyňa uzavrela, sú absolútne neplatné. Medzi žalobkyňou a žalovaným jednoznačne existuje pracovno-právny vzťah, založený v každom prípade na základe prvej pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1996, na základe ktorej mala žalobkyňa funkciu účtovníčky.
62. Pokiaľ ide o pracovnú zmluvu zo dňa 1.7.1996, ktorej platnosť žalovaný v odvolaní spochybnil, súd konštatuje, že táto pracovná zmluva bola uzavretá za účinnosti Zákonníka práce č.65/1965 Zb. a aj prípadný nedostatok písomnej formy nemá za následok jej neplatnosť vzhľadom na ust. § 242 ods. 2 Zákonníka práce. Táto pracovná zmluva mala všetky náležitosti v zmysle § 29 ods. l Zákonníka práce a podstatnou náležitosťou nebola dohoda o mzde. Zákonník práce sa vzťahoval aj na pracovnoprávne vzťahy medzi družstvom a jeho členmi (§ 3 cit. Zákonníka práce) a konanie zamestnávateľa v pracovno- právnych vzťahoch bolo upravené v § 9. Štatutárnym orgánom družstva je predstavenstvo (§ 243 ods. 2 ObZ) a za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda ( § 243 ods. 3 ObZ). Ak je pre právny úkon , ktorý robí predstavenstvo , predpísaná písomné forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva ( § 243 ods. 3 ObZ).
Štatutárnym orgánom zamestnávateľa dňa 1.7.1996, t.j. v čase uzavretia zmluvy, bolo podľa výpisu z obchodného registra predstavenstvo, pričom predsedom predstavenstva bol T. U. a podpredsedom predstavenstva bol N.. Š. W.Á.. Podpisovanie predsedom a v jeho neprítomnosti podpredsedom a ďalším členom predstavenstva spoločnosti bolo povinné len v prípade písomností, ktoré zakladali práva a povinnosti družstva navonok, vo vzťahu ku tretím osobám, avšak podľa ustálenej súdnej praxe sa takéto konanie povinne nevyžadovalo v pracovnoprávnych vzťahoch. Ani v zmysle ust. § 234 ods. 2 ObZ poslednej vety nebolo potrebné podpisovanie dvoma členmi predstavenstva, keďže pre pracovnú zmluvu nebola predpísaná písomná forma. Súd prvej inštancie sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že zo samotnej pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1996 na čl. 493 ani nie je možné identifikovať, či za žalovaného išlo o podpisy dvoch osôb alebo len jednej osoby a aj v prípade, že by nešlo o podpis osoby oprávnenej konať za družstvo, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalobkyne (v tom čase iba zamestnanca družstva) a aj prípadný nedostatok písomnej formy pracovnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť.
63. Za podstatné preto súd prvej inštancie považuje to, že pracovný pomer medzi stranami vznikol dňa 1.7.1996 , bol platne založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.7.1996 (na funkciu mzdová a skladová účtovníčka) a tento pracovný pomer trval až do 16.5.2016 (kedy žalobkyňa išla do dôchodku) Neprihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne dňom 1.7.1996 nemá žiaden vplyv na vznik pracovného pomeru. Postup, aký zvolila žalobkyňa ako štatutárny orgán žalovaného pri uzatváraní ďalších pracovných zmlúv v roku 2009 považuje súd v prvom rade za neštandardný a u pracovnej zmluvy zo dňa 13.6.2009 (na funkciu predsedu družstva) aj za nesprávny, vzhľadom k tomu, že vzťah žalobkyne ako predsedu družstva a žalovaného je obchodnoprávny m vzťahom a nie pracovnoprávnym vzťahom.
64. Keďže výrok č. II. rozsudku OS KE II. sp.zn. 41Cpr/67/2017-469 zo dňa 27.11.2019 (t.j v Prevyšujúcej časti žalobu zamieta) je právoplatný, predmetom tohto konania po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie, zostáva suma 5.348 eur na istine brutto, ktorá suma pozostáva z nevyplatenej mzdy za mesiac jún až december 2014 (t.j. 7 mesiacov x 764 eur), suma 764 eur brutto titulom odchodného a suma 1.031,40 eur brutto titulom náhrady za nevyčerpanú dovolenku spolu s príslušným úrokom z omeškania.
65. Súd prvej inštancie posudzoval platnosť /neplatnosť Pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2009, posudzoval pracovnú zmluvu zo dňa 30.6.2009 podľa jej obsahu a podľa názoru súdu nejde o novú pracovnú zmluvu (keďže medzi žalobkyňou a žalovaným bol platne uzavretý pracovný pomer na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1996), ale tento právny úkon súd posúdil ako dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1996 (pretože len sa mení - doplňa funkcia ekonómky a dohodla sa mzda 764 eur brutto). Ako vyplýva z ust. § 243 ods. 5 Obchodného zákonníka, funkcia predsedu družstva je funkciou volenou (členskou schôdzou alebo predstavenstvom ) a v prípade družstva, ktoré má menej ako 50 členov, je predseda družstva štatutárnym orgánom (§ 245 ods. 2 ObZ). Ako vyplýva z úplného výpisu žalovaného z obchodného registra, žalobkyni vznikla funkcia (predsedu družstva) dňa 13.6.2009, tento údaj vyplýva aj zo zápisnice z členskej schôdze zo dňa 12.6.2009 (č.l. 574), ktorou bola zvolaná za predsedníčku družstva s dňom vzniku funkcie dňa 13.6.2009 a týmto dňom teda bola oprávnená za družstvo podpisovať. Keďže k podpísaniu listiny „Pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2009 došlo po zvolení žalobkyne za predsedníčku družstva (po 13.6.2009), listinu „Pracovná zmluva zo dňa 30.6,2009“ súd posúdil ako dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1996, ktorú považuje za platnú.
66. Keďže na základe Dohody zo dňa 30.6.2009 o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1996 bola dohodnutá mzda ekonómky vo výške 764 eur, súd prvej inštancie v prípade úspechu v spore by z tejto výšky mzdy vychádzal. Súd tiež porovnal podklady predložené v spise (a to výplatné listiny a mzdové listy žalobkyne za rok 2014 a 01 a 02/2015) a dôkazy zabezpečené súdom (potvrdenie sociálnej poisťovne o vymeriavacom základe v sume 763,46 eur v roku 2009), z ktorých usúdil, že hrubá mzda žalobkyne podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy vo výške 764 eur je takmer zhodná s podkladmi v spise. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že samotná súčasná predsedníčka družstva p. H. U. v rámci svojej výpovede uviedla, že na Sociálnej poisťovni s p. G. dohodli u žalobkyne vymeriavací základ pre účely odvodov a poistného vo výške 750 eur.
67. V bode 24 uznesenia odvolacieho súdu 6CoPR/4/2020 zo dňa 17.3.2021 Krajský súd v Košiciach vytkol súdu prvej inštancie, že bez povšimnutia ponechal skutočnosť, že ide o agendu z roku 2014 a prvých dvoch mesiacov roku 2015, kedy žalobkyňa vykonávala funkciu štatutárneho orgánu žalovaného ako zamestnávateľa a titulom tejto funkcie, ako aj titulom funkcie vykonávanej v pracovnom pomere (účtovníčka, ekonómka) bola zodpovedná za vedenie mzdovej , personálnej ,účtovnej a ekonomickej agendy žalovaného.
68. Vykonaným dokazovaním boli nepochybne preukázané nedostatky vo vedení príslušnej evidencie viažúce sa k pracovnoprávnym nárokom žalobkyne ako osoby zodpovednej za nezabezpečenie tejto evidencie.
69. Každý zamestnávateľ by mal mať záujem na vedení riadnej evidencie, aby v prípade spornej situácie mohol preukázať svoje práva, v prípade potreby aj na účely účinnej obrany alebo žaloby na súde. Na kontrolu plnenia uvedenej povinnosti sú oprávnené orgány inšpekcie práce. Evidencia odpracovaného času je významná aj z hľadiska posúdenia vzniku nároku na dovolenku v zmysle § 100 a nasl. Zákonníka práce (dovolenka za kalendárny rok alebo dovolenka za odpracované dni). Ustanovenie § 101 Zákonníka práce viaže vznik dovolenky za kalendárny rok nielen na trvanie pracovného pomeru, ale aj na výkon práce v rozsahu aspoň 60 dní v kalendárnom roku.
70. Je nesporné, že v rokoch 2014 až 2015 , keď žalobkyňa bola aj predsedníčkou družstva a súčasne na základe pracovnej zmluvy a jej dodatku vykonávala práce účtovníčky a ekonómky , sa neviedla evidencia dochádzky zamestnancov, evidencia čerpanej dovolenky, nevyhotovili sa mzdové listy, výplatné pásky, ani výplatné listiny, čo vyplynulo nielen z výpovedí svedkov V. H. G. a z výpovede U. T., ale aj z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 13.4.2015 (č.l. 2019 spisu), upomienky Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 12.8.2014 (č.l. 220 spisu), z uznesenia OR PZ T.e zo dňa 29.2.2016 (č.l. 57 a nasl. spisu), z výzvy Sociálnej poisťovne zo dňa 12.3.2015 (č.l. 69 spisu), zo zápisnice Sociálnej poisťovne zo dňa 24.7.2015 (č.l. 214 spisu), zo Správy o výsledkoch kontroly Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce zo dňa 21.8.2013 (čl. 216 a nasl. spisu a zo Správy o vecnom poznatku zo dňa 14.10.2019 (č.l. 382 spisu).
71. Vychádzajúc z jednotlivých dôkazov a zo vzájomných súvislostí, prihliadnuc na všetko, čo vyšlo počas dokazovania najavo, za tieto nedostatky vo vedení riadnej evidencie (personálnej, mzdovej, účtovnej a ekonomickej), bola nepochybne zodpovedná žalobkyňa (mala to v náplni práce), či už z titulu funkcie predsedníčky družstva alebo z titulu výkonu práce účtovníčky a ekonómky a za tejto situácie nemožno vyžadovať od žalovaného, aby preukazoval vyplatenie mzdy žalobkyni v žalovanom období, aby preukázal rozsah, v akom vykonávala prácu v žalovanom období a aby preukázal rozsah čerpanej dovolenky.
72. Vzhľadom na uvedené skutočnosti (bod 70,71) súd posudzoval žalobou uplatnený nárok aj z hľadiska , či nejde zo strany žalobkyne o výkon práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi a to s poukazom na čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce a § 13 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorých výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
73. Po vrátení spisu z odvolacieho súdu na ďalšie konanie (keďže výrok II. rozsudku súdu l. stupňa nadobudol právoplatnosť), predmetom konania zostal nárok na mzdu za vykonanú práce za obdobie od jún 2014 do december 2014. Súd prvej inštancie konštatuje, že ani po doplnení dokazovania v konaní nemal preukázané (žalobkyňa nepreukázala), v akom rozsahu v danom období žalobkyňa prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávala vzhľadom na výpovede svedkov T., V. H. G., ale aj vzhľadom na neskôr zistené nedostatky v evidencii personálnej, mzdovej, účtovnej a ekonomickej agendy, ktorú žalobkyňa mala v náplni práce a ktoré nedostatky boli dôvodom nesplnenia rôznych povinností žalovaného ako zamestnávateľa, či už odvodových, daňových a pod.
74. Žalobkyňa svoj nárok preukazuje mzdovým listom zo dňa 31.5.2015 a výplatnými páskami za rok 2014, ktorých vierohodnosť je spochybnená z dôvodu, že nie je zrejmé, kedy a kým boli vyhotovené. na túto skutočnosť poukázal konajúci už súd na pojednávaní dňa 21.11.2018. Žalobkyňa vtedy tvrdila, že „tieto pásky sú na družstve“. Predsedníčka družstva Anna Sabová k tomu uviedla, že tieto listiny boli
vyhotovené žalobkyňou dodatočne po jej odvolaní a po tom, čo Anna Sabová vypracovala pre Sociálnu poisťovňu výplatné listiny za rok 2014 a za január, február 2015 a predložila ich Sociálnej poisťovni na účely splnenia odvodových povinností. Toto tvrdenie žalobkyňa nepoprela a naviac pravdivosť tvrdenia H. U. je podporené aj tým, že údaje uvedené v mzdovom liste a výplatných páskach sú odlišné od údajov v hlásení pre Sociálnu poisťovňu (č.l. 194), ktoré hlásenia vypracovala H. U.. Tieto hlásenia vychádzajú zo mzdy žalobkyne 750 eur brutto, kým listiny predložené žalobkyňou zo mzdy 1.765 eur. Na mzdovom liste je naviac dátum 31.5.2015, čo taktiež potvrdzuje pravdivosť tvrdenia H. U. o ich vyhotovení dodatočne po odvolaní žalobkyne z funkcie predsedníčky družstva. Dodatočné vyhotovenie týchto výplatných pások a mzdového listu žalobkyňou je podopreté aj samotnou jej výpoveďou, v ktorej uviedla, že mzdu si nevyplácala, teda nemala ani dôvod vyhotovovať tieto listiny priebežne počas roka 2014 a že mzdu nevyplácala počas roka 2014 ani sebe, ani ostatným dvom zamestnancom (týmto vyplácala iba zálohy z pokladne oproti výdavkovému pokladničnému dokladu), preto ani im nedávala výplatné pásky, čo nakoniec potvrdili svedkovia vo svojej výpovedi, a teda ich nevyhotovila.
75. Tieto dôkazy predložené žalobkyňou preto nie sú spôsobilé preukázať jej nárok na mzdu za rok 2014 a ani zostatok dovolenky, či už k 1.1.2014 alebo k 31.12.2014. Taktiež sa to týka Príkazov na prácu a výkaz práce resp. evidencie dochádzky žalobkyne, predložených žalobkyňou v podaní zo dňa 2.5.2021.
76. Pokiaľ ide o hlásenia pre Sociálnu poisťovňu, vyhotovené Annou Sabovou, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že boli vyhotovené dodatočne na účely splnenia odvodových povinností voči Sociálnej poisťovni. H. U. nemala pre ich vyhotovenie k dispozícii žiadne podklady, keďže na družstve nebola žiadna evidencia dochádzky, ani mzdová evidencia a základ pre výpočet odvodových povinností stanovila po dohode s pracovníčkou Sociálnej poisťovne a predsedom družstva. Išlo teda len o formálne vystavené doklady, ktoré nepreukazujú nárok žalobkyne na mzdu a náhradu za nevyčerpanú dovolenku.
77. Anna Sabová vo svojej výpovedi uviedla, že na družstve nemali žiadnu evidenciu dochádzky, evidenciu miezd, nevedela, ani z akej mzdy majú urobiť výplaty a odvody. na účely splnenia odvodových povinností urobila výplaty za rok 2014 a za január a február 2015, zaplatila príslušné odvody do Sociálnej poisťovne a do Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zaplatila daň z príjmu. Nebolo pritom podané ani daňové priznanie za rok 2013, ktoré dali urobiť pani VC. a bolo podané v marci 2015 a daňové priznanie za rok 2014 bolo podané v júni 2015. Pre chýbajúce doklady podal pán G., ktorý sa stal predsedom družstva po odvolaní žalobkyne, trestné oznámenie na políciu.
78. Aj táto výpoveď H. U. jednoznačne preukazuje porušenie povinností žalobkyne viesť evidenciu dochádzky, dovoleniek a miezd.
79. Listiny na preukázanie žalobou uplatneného nároku mala vyhotoviť žalobkyňa, bolo to v jej kompetencii, či už ekonómky a účtovníčky alebo štatutárneho orgánu družstva. Týmito listinami mala preukázať svoj nárok na mzdu a náhradu mzdy za dovolenku. Bola to teda žalobkyňa, kto zapríčinila, že nebolo možné preukázať, či skutočne žalobkyňa chodila do práce a prácu aj vykonávala a v akom rozsahu. Za tejto situácie nemožno od žalovaného vyžadovať, aby predložil listiny spôsobilé preukázať jeho procesnú obranu o uspokojení všetkých pracovnoprávnych nárokov žalobkyne, o ktorých vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že neboli vyhotovené.
80. Žalobkyňa nevyplatenie mzdy za rok 2014 preukazuje tým, že nebola podpísaná výplatná listina. Výplatnú listinu v roku 2014 však sama nedávala podpísať ani ostatným dvom zamestnancom, pretože v roku 2014 im dávala len zálohy na mzdu oproti výdavkovému pokladničnému dokladu, čo nakoniec uvádza aj vo vyjadrení k odvolaniu. V roku 2014 teda nepraktizovala dovtedajší postup, že mzdy vyplácala oproti podpisu výplatnej listiny a podpísané výplatné listiny nie sú za rok 2014 ani u iných zamestnancov a nie je preto možné z z chýbajúcich výplatných listín za rok 2014 odvodiť existenciu jej nároku na výplatu mzdy.
81. Ďalšou skutočnosťou spochybňujúcou tvrdenia žalobkyne, že si počas roku 2014 nevyplácala mzdu ani čiastočne, vyplývajú zo Správy o vecnom poznatku zo dňa 14.10.2019, ktorá vychádza z hlavnej knihy a vyplýva z nej, že v roku 2014 boli vyplatené mzdy zamestnancom v celkovej výške 40.259,92 eur. Chýbajú však doklady preukazujúce vyplatenie miezd ( napr. výplatné listiny), a preto nie je možné určiť, ktorých zamestnancov sa vyplatenie miezd týkalo. K dispozícii boli iba dva výdavkové pokladničné
doklady na 6.100 eur a 8.100 eur bez podpisu zamestnanca. Okrem toho bol k dispozícii ešte výdavkový pokladničný doklad zo dňa 28.4.2014 o vyplatení miezd v sume 14.241,81 eur, pričom išlo o doplatok miezd za rok 2013. Aj keď nebolo možné určiť, ktorých zamestnancov sa výplata mzdy v tejto výške mala týkať, vzhľadom na celkovo vyplatenú sumu je zrejmé, že ide o výplatu miezd nad rozsah záloh vyplatených pánovi V. H. G. (podľa ich výpovede tieto nepresiahli u každého z nich 6.000 eur), teda celkovo 12.000 eur, respektíve maximálne podľa výdavkových pokladničných dokladov 14.200 eur) a vyplatenej mzdy za rok 2013 vo výške 14.241,81 eur, pričom nie je zrejmé, ako bol naložené so zvyškom 40.259,92 eur.
82. Čo sa týka Príkazov na prácu a Výkazy práce za obdobie 06-12/2014 a Evidenciu dochádzky za 05-12/2014, ktoré žalobkyňa predložila v máji 2021 a ktorými mala preukázať nárok na mzdu za obdobie 06-12/2014, súd žalobkyni neuveril. Predložené dôkazy: Príkaz na prácu, Výkaz práce za 06-12/2014 a evidencia dochádzky za 05-12/2014 nie sú hodnoverným dôkazom, súdu sa javí predloženie týchto dokladov ako účelové, ako reakcia na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu a zároveň súd prvej inštancie poukazuje, že od roku 2017 žalobkyňa ani slovom až doteraz neuviedla, že existuje akýkoľvek Príkaz na prácu či Výkaz práce.
83. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dôkazné bremeno na preukázanie rozsahu, v akom žalobkyňa vykonávala prácu počas roku 2014 (resp. od júna do decembra 2014) je na žalobkyni, ktorá nesie plnú zodpovednosť za nedostatky v evidencii dochádzky zamestnancov a vyplácanej mzdy. Keďže žalobkyňa nepreukázala súdu, v akom rozsahu prácu počas roka 2014 vykonávala, neuniesla dôkazné bremeno. Preto súd žalobu v časti o vyplatenie mzdy za obdobie od júna 2014 do december 2014 zamietol. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, že bola to práve žalobkyňa, ktorá si neplnila povinnosti z titulu funkcie účtovníčky a ekonómky, ale aj z titulu funkcie predsedu družstva. Uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zásad Zákonníka práce a ust. § 13 Zákonníka práce. V opačnom prípade by mala žalobkyňa prospech z vlastného protiprávneho konania.
84. Pokiaľ ide o priznanie nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, súd prvej inštancie rovnako ako v prípade nároku na vyplatenie mzdy uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie, v akom rozsahu vznikol žalobkyni nárok na dovolenku za žalované obdobie a v akom rozsahu ju skutočne čerpala, je na žalobkyni, pretože rovnako ako v prípade vyplatenia mzdy, je to práve žalobkyňa, ktorá bola zodpovedná za vedenie evidencie o čerpaní dovolenky. Rozsah dovolenky za rok 2013 preukázala výplatnými páskami za rok 2013, avšak ohľadne nároku na dovolenku za rok 2014 nie sú k dispozícii žiadne dôkazy, pretože žalobkyňou dodatočne vyhotovené výplatné pásky za rok 2014 a mzdový list za rok 2014 nemožno považovať z dôvodov vyššie uvedených za vierohodné. Predpokladom pre vznik nároku na dovolenku je aj výkon práce minimálne v rozsahu 60 dní a vzhľadom na chýbajúcu evidenciu dochádzky, ako aj evidenciu dovoleniek, zostala otázka rozsahu nároku na dovolenku aj rozsahu je čerpania, nepreukázaná. Z dôvodu porušenia povinností zo strany žalobkyne, čo bolo v konaní nepochybne preukázané, žalovaný nie je schopný predložiť listinné dôkazy a dôkazné bremeno je na žalobkyni. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne nároku na dovolenku za rok 2014, súd žalobu v tejto časti zamietol. Súčasne zhodne ako pri žalobe o vyplatenie mzdy, súd poukazuje na čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce a § 13 Zákonníka práce (dobré mravy). V opačnom prípade by mala žalobkyňa prospech z vlastného protiprávneho konania.
85. Čo sa týka preplatenia nevyčerpanej dovolenky za rok 2015 (1. a 2 mesiac roku 2015) v rozsahu troch dní, žalovaný preukázal uspokojenie tohto nároku výplatnou páskou za obdobie 5/2016 a potvrdením o platbe na čl. 528. Podľa dôkazu na čl. 528 dňa 4.11.2019 bola žalobkyni vyplatená suma 722,95 eur dňa 4.11.2019 na účet manžela žalobkyne. Na otázku súdu poverená zástupkyňa žalobkyne uviedla, že nevyčerpaná dovolenka za 01-02/2015 a odchodné nie sú sporné, boli žalobkyni preplatené, uplatňuje si len úroky z omeškania. Keďže žalobkyňa nevzala žalobu v časti o zaplatenie nevyčerpanej dovolenky za 01-02/2015 a odchodného späť, súd v tejto časti žalobu zamietol.
86. Súd prvej inštancie konštatuje, že je treba dať za pravdu žalovanému aj v tom, že pochybnosti o tvrdení žalobkyne, že si vôbec nečerpala dovolenku v roku 2014, vznikajú aj vzhľadom na tú skutočnosť, že bola v priebehu roka 2014 hospitalizovaná (ktorá skutočnosť je podľa potvrdenia obvodnej lekárky nesporná), pričom žalobkyňa nepredložila doklady o práceneschopnosti počas tejto hospitalizácie a na pojednávaní tvrdila, že nečerpala dovolenku ani jeden deň.
87. Čo sa týka posledného uplatneného nároku žalobkyne, a to vyplatenia odchodného v zmysle § 76a ods. l Zákonníka práce, v tejto časti považuje súd uplatnený nárok za nedôvodný. Z výplatnej pásky za obdobie 5/2016 vyplýva, že žalobkyni mala byť preplatená nevyčerpaná dovolenka v sume 102,27 eur, odchodné v sume 750 eur, celková hrubá mzda činila 852,27 eur. Po odpočítaní odvodov čistá mzda činila 722,95 eur. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané Výplatnou páskou za obdobie 5/2016 (č.l. 529 spisu) a Potvrdením o platbe (č.l. 528). Z výpisu Slovenskej sporiteľne (č.l. 528 spisu) na účet Y. R. bol daný príkaz na úhradu odchodného a dovolenky dňa 4.11.2019 v sume 722,95 eur. Na pojednávaní dňa 8.10.2021 poverená zástupkyňa uviedla, že otázka odchodného nie je sporná, odchodné bolo žalobkyni uhradené v zmysle výplatnej pásky za 5/2016 po podaní žaloby dňa 4.11.2019. Keďže žalobkyňa v časti odchodného nevzala žalobu späť, z uvedeného dôvodu súd aj v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
88. Pokiaľ žalovaná namietala, že v priebehu roka 2014 a 2015 bola žalobkyňa práceneschopná a z toho dôvodu nemá nárok na mzdu, pretože prácu nevykonávala a priznanie mzdy v uvedenom období by bolo v rozpore s dobrými mravmi, súd dodáva, že podľa Potvrdenia obvodnej lekárky žalobkyne T.. Z. I. zo dňa 7.1.2019, pacientka H. R. bola v období 24.2.2014 - 3.3.2014 hospitalizovaná na internom oddelení v Michalovciach, následne bola hospitalizovaná na traumatologickom oddelení v Michalovciach v období od 3.3.2014 - 12.3.2014. Súd konštatuje, že nárok na zaplatenie mzdy za február 2014 a marec 2014 (t.j. za obdobie hospitalizácie žalobkyne) bol súdom žalobkyni zamietnutý z dôvodu vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku zo strany žalovanej. Pokiaľ žalobkyňa bola ďalej hospitalizovaná na internom oddelení v Sobranciach od 9.3.2015 - 13.3.2015 a následne na psychiatrickom oddelení od 17.3.2015 - 10.4.2015, uvedená hospitalizácia sa netýka uplatneného nároku, ktorý je predmetom tohto konania.
89. Čo sa týka pokladničných dokladov zo dňa 31.12.2014 na sumu 6.100 eur (p. G.) a na sumu 8.100 eur (L.. V.), ktoré boli zúčtované ako zálohy na mzdu (pričom L.. G. H. L.. V. nepotvrdili prevzatie uvedených súm), súd konštatuje, že na výdavkových dokladoch sa nenachádza podpis p. L. H. L.. V., prevzatie týchto súm menovaní zamestnanci popreli. Vo vzťahu k účtovaniu v pokladničnej knihe je nutné poznamenať, že dané realizovala žalobkyňa. Vyporiadanie týchto súm nie je predmetom tohto konania, je predmetom konania o náhradu škody z titulu funkcie žalobkyne ako predsedníčky družstva a štatutárneho orgánu družstva vedeného na Okresnom súde Košice II. pod č.k. 11Cpr/41/2019, ktoré konanie nie je doposiaľ ukončené.
90. Čo sa týka pokladničného dokladu (bez dátumu) na sumu 25.647,88 eur, súd mal za to, že svedok p. Š. jasne popísal, akým spôsobom sa v tom čase, kedy žalobkyňa bola predsedníčkou družstva, nakupovalo. Nikto v tom čase si nedovolil pustiť tovar bez toho, aby bol zaplatený. Keď bola banka otvorená, vkladalo sa na účet do banky, keď bola zatvorená, dávali sa peniaze do rúl pani R.. O. U. Š., Ž. L. L. J. P. C. U. U. L.. R. a prevzatie hotovosti podpísala samotná žalobkyňa, žalobkyňa na pojednávaní dňa 8.10.2021 nepoprela. Pritom z dôkazu predloženého žalovaným, t.j. z faktúry č. 1412201 zo dňa 30.12.2014, splatnej 4.1.2015 vyplýva, že táto bola vystavená subjektu G. W. (K. V. G. W.) P. U. 25.647,60 eur. Za Poľnohospodárske družstvo PN. je podpísaná žalobkyňa (č.l. 403).
91. Na pojednávaní dňa 8.10.2021 (po piatich rokoch od podania žaloby na súd) poverená zástupkyňa žalobkyňa navrhla vykonanie ďalšieho dokazovania, a to: -predloženie obratovej súvahy z roku 2014, z ktorej by vyplývalo, aké sumy boli zaúčtované na účet 331, ktorým zamestnancom a koľko bolo vyplatené, -výsluch manžel žalobkyne p. Y. R. k okolnostiam, že žalobkyňa v roku 2014 nepoberala mzdu, -výsluch dcéry žalobkyne G. R.
- výsluch poverenej zástupkyne žalobkyne Y.. Y. R.. Z dôvodu, že žalobkyňa predkladá návrh na vykonanie dokazovania po piatich rokoch (žaloba doručená súdu v roku 2017 a to až po zrušení rozsudku prvého stupňa odvolacím súdom) až na pojednávaní dňa 8.10.2021(kedy súd chcel vo veci rozhodnúť) a doteraz tieto dôkazy nenavrhovala, pričom po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie boli strany sporu vyzvané v súdom stanovenej lehote na predloženie návrhov na vykonanie dokazovania, žalobkyňa tieto návrhy na vykonanie dokazovania nepredložila. Zároveň súd nevyhovel návrhu na výsluch Y. R. aj z toho dôvodu, že manžel žalobkyne sa zúčastnil pojednávania a na otázku súdu, či bude v tomto konaní vystupovať ako svedok, bolo súdu oznámené, že ako svedok vypočutý nebude, okrem toho žalobkyňa na pojednávaní dňa 8.10.2021 predložila súdu písomné Čestné prehlásenie manžela žalobkyne. Čo sa týka predloženia obratovej súvahy za rok
2014, súd nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania z dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu by znamenalo ďalšie odročenie pojednávania a jeho predloženie žalobkyňa navrhla až po piatich rokoch od začatia sporu. Súd nevyhovel návrhu na výsluch G. R. - dcéry žalobkyne aj z toho dôvodu, že súdu nebolo oznámené, k akým skutočnostiam má byť menovaná svedkyňa vypovedať.
92. Napriek námietke žalovaného súd vyhovel len návrhu na výsluch poverenej zástupkyne žalobkyne Y.. Y. O. R. na pojednávaní dňa 8.10.2021, keďže na pojednávaní bola prítomná a jej výsluch nevyžadoval odročenie pojednávania. Výpoveď poverenej zástupkyne je obsahom zápisnice z pojednávania zo dňa 8.10.2021. Súdu však racionálne nevysvetlila, prečo svoj výsluch nenavrhla už na prvom pojednávaní, keď ešte nebola prítomná pri výsluchoch ostatných svedkov, ale až teraz, keď bolo dokazovanie viac menej ukončené a súd mal vo veci rozhodnúť.
93. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § 255 ods. l CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný bol v celom rozsahu úspešný.
94. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť lendo uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mal vplyv rozhodnutiu vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.