Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11C-51-2021.pdf
PDF · 81.73 KB
Case nature
Subarea
11C/51/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., proti žalovanému: J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.., zastúpený: JUDr. Hana Sopko, LL.M., advokátka, Tehelná 7296/9A, Trnava, o vylúčenie z užívania bytu, o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Konanie sa z a s t a v u j e .
II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2021 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd vylúčil žalovaného z užívania bytu.
2. Dňa 21.09.2021 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, v ktorom zobrala žalobu späť s odôvodnením, že dňa XX.XX.XXXX prebehlo na Okresnom súde v Trnave konanie o rozvod manželstva medzi stranami, manželstvo bolo rozvedené a rozhodnutie XX.XX.XXXX nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na to, že sú so žalovaným rozvedení, bude vylúčenie bývalého manžela z bytu riešiť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto berie žalobu v celom rozsahu späť. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol, že trovy právneho zastupovania, ktoré vznikli žalovanému, znášal v plnom rozsahu, a to dôvodov, že žalobkyňa pracuje ako opatrovateľka pri Y., pričom poberá mzdu vo výške 500,- eur; celkové náklady spojené s užívaním bytu sú vo výške 194,- eur a tieto uhrádza žalobkyňa; spláca hypotekárny úver, ktorý si počas trvania manželstva zobrali na rekonštrukciu bytu, pričom výška jednej splátky predstavuje sumu 284,99 eura; platí za žalovaného spotrebný úver, pričom výška jednej splátky predstavuje sumu 68,10 eura, spolu splátky úveru predstavujú sumu 353,09 eura. Záverom požiadala o vrátenie súdneho poplatku. K späťvzatiu priložila potvrdenia SLSP, a.s. o vklade, potvrdenie o príjme, výpis z účtu.
3. K späťvzatiu žaloby sa na výzvu súdu vyjadril žalovaný v tom zmysle, že dňa 09.04.2021 a 10.04.2021 sa mal údajne uskutočniť incident, na základe ktorého privolaná policajná hliadka vykázala žalovaného zo spoločnej nehnuteľnosti na dobu 10 dní. Žalobkyňa podala dňa 20.04.2021 prvý a dňa 12.05.2021 druhý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd Trnava vydal (na podklade druhého návrhu) dňa 14.05.2021 uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia pod sp.zn. 31C/26/2021, ktorým bolo žalovanému nariadené nevstupovať do bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Žalobkyňa podala dňa 22.07.2021 na súd žalobu, predmetom ktorej je úplné vylúčenie žalovaného z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Dňa 22.07.2021 (v deň podania žaloby) Okresný úrad W., odbor všeobecnej vnútornej správy konanie o priestupku zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo žalovanému ako obvinenému z priestupku preukázané. Správny orgán v rozhodnutí sp. zn. OU-TT-OVVS2-2021/013717-005 zo dňa 22.07.2021 konštatoval, že posúdením všetkých svedeckých výpovedí dospel k záveru, že celá vec zostáva v rovine tvrdenia žalobkyne proti tvrdeniu žalovaného. Dňa 10.08.2021 si žalovaný prevzal výzvu súdu na spísanie a podanie vyjadrenia k žalobe, pričom táto
lehota mala uplynúť dňa 26.08.2021. Centrum právnej pomoci rozhodnutím zo dňa 31.08.2021 priznalo žalovanému nárok na poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný pripomína, že údajný incident zo dňa 09.04.2021 a 10.04.2021 spustil sériu úkonov zo strany žalobkyne, ktorými dosiahla, že bol žalovaný nakoniec vylúčený z užívania spoločnej nehnuteľnosti (aj na podklade neodkladného opatrenia) v období od 10.04.2021 do cca konca mesiaca august 2021. Pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani pred podaním žaloby a ani v konaní o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu pred Okresným úradom W. nebolo zo strany žalobkyne hodnoverne preukázané, že by vôbec malo dochádzať k akémukoľvek fyzickému alebo psychickému násiliu voči nej, prípadne, že by reálne existovala hrozba takéhoto násilia, nebola vykonaná realizácia násilia, a tým nebola ani preukázaná neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. V konaní pred Okresným úradom W. žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a preto Okresný úrad W. konanie zastavil, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa konalo nebolo žalovanému ako obvinenému z priestupku preukázané. Neúspešnosť žalobkyne čo do preukázania násilností voči nej jej bola známa už doručením rozhodnutia Okresného úradu W., kde tento konštatoval, že posúdením všetkých svedeckých výpovedí dospel k záveru, že celá vec zostáva v rovine tvrdenia žalobkyne proti tvrdeniu žalovaného. Vzhľadom na uvedené mohla žalobkyňa predpokladať svoj neúspech v konaní na podklade žaloby o vylúčenie žalovaného z užívania spoločnej nehnuteľnosti a mohla svoju žalobu vziať okamžite späť po jej podaní, a to už po doručení rozhodnutia. Žalovaný by rád zdôraznil, že žalobkyňa prejavila svoju vôľu vziať žalobu späť až po tom, čo si žalovaný zabezpečil právne zastúpenie a súdu bolo na obranu žalovaného preukázané predmetné rozhodnutie. O finančnej a osobnej situácii žalovaného žalobkyňa mala a má prehľad, preto je nespravodlivé, že by mal sám znášať trovy právneho zastúpenia v konaní, ktorého zastavenie procesne nezavinil, pričom žaloba bola od počiatku zjavne bezúspešná. Zaviazanie žalovaného na úhradu trov by teda predstavovalo ďalšie znásobovanie krivdy, ktorá bola na ňom napáchaná. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že žalobkyňa poberá mzdu aj od spol. N. s.r.o. a podľa vedomostí žalovaného žalobkyňa chodí aj na brigádu - upratovacie služby v prevádzke J.´s v W. na sídlisku D.. Pokiaľ má žalobkyňa záujem o vylúčenie žalovaného z užívania a aj z vlastníctva bytu, jediný spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť, je vyporiadanie BSM tým spôsobom, že výlučnou vlastníčkou sa stane žalobkyňa a bude mať povinnosť finančne sa vysporiadať so žalovaným. Vzhľadom na uvedené má zrejme žalobkyňa dostatok financií aj na to, aby uhradila aj trovy konania, ktoré bolo začaté na podklade jej žaloby a ktoré jej zavinením bude zastavené. Nakoľko sa žalobkyňa sústavne usiluje o výlučné užívanie spoločnej nehnuteľnosti, možno konštatovať, že pokiaľ žalobkyňa chce užívať byt samostatne, je prirodzené a logické, že musí sama uhrádzať náklady s tým spojené a nevnímať ich ako ťarchu. Ak by mala žalobkyňa nepriaznivú finančnú situáciu, mohla súd požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov, čo v žiadnom konaní (ani pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) nevykonala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje žalovaný súdu, aby konanie zastavil a priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. K vyjadreniu žalovaný priložil výtlačok z internetovej stránky brigáda.sk, výpis z ORSR, výtlačok z internetovej stránky potrebyovp.sk, rozhodnutie CPP zo dňa 31.08.2021 a zo dňa 19.08.2021, pričom predtým k vyjadreniu k žalobe priložil rozhodnutie OÚ Trnava č. OU-TT-OVVS2-2021/013717-005 zo dňa 22.07.2021.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (1) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. (2)
7. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v celom rozsahu vo výroku I. zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, pretože k nemu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, keď zároveň žalovaný so zastavením konania súhlasil v podaní zo dňa 04.10.2021.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa späťvzatím žaloby (bez toho, aby preukázala, že ho zavinil žalovaný) procesne zavinila zastavenie konania, čo znamená, že žalovaný má nárok na priznanie plnej náhrady účelne vynaložených trov celého konania voči žalobkyni, o čom súd rozhodol vo výroku II. tohto uznesenia.
12. K požiadavke žalovanej na uplatnenie ustanovenia § 257 CSP, kde poukazovala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, súd uvádza nasledovné.
13. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporových konaniach sa uplatňuje tzv. zásada úspechu, v zmysle ktorej súd prizná úspešnej strane náhradu trov konania proti neúspešnej strane, pričom v prípade späťvzatia žaloby bez zavinenia žalovaného (čo je aj prípad tu prejednávanej veci) ide o neúspech žalobcu, a teda úspech žalovaného. Iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa nemusí súd v zmysle § 257 CSP výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
14. Súd poukazuje na to, že ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, pričom podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne, a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Súd má za to, že zo strany žalobkyne neboli produkované žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, žiadne výnimočné okolnosti veci alebo na strane žalobkyne, ktoré by odôvodňovali použitie citovaného ustanovenia.
15. Takýmto dôvodom samým o sebe pritom nemôže byť prípadná zlá finančná situácia na strane žalobkyne, ktorá bola navyše relevantne spochybnená zo strany žalovaného. K tejto tvrdenej okolnosti totiž nepristúpila žiadna okolnosť, s prihliadnutím na ktorú by sa javilo zaviazanie žalobkyne na náhradu trov konania žalovaného ako neprimerane prísne. Nemožno tiež neprihliadnuť na skutočnosti, na ktoré poukazoval žalovaný, a síce, 1. že ešte pred doručením žaloby žalovanému bolo rozhodnuté o zastavení priestupkového konania, a preto žalobkyňa mala možnosť vziať žalobu späť ešte pred jej doručením žalovanému, čím by zamedzila vzniku jeho trov konania; 2. žalobkyňa zobrala žalobu späť až po tom, čo jej bolo zrejmé právne zastúpenie žalovaného v konaní. Súd dodáva, že skutočnosť, že po podaní žaloby bolo manželstvo strán právoplatne rozvedené, nebráni vedeniu konania o vylúčenie z užívania bytu, a preto žalobkyňa nebola nútená vziať žalobu späť.
16. Za takýchto okolností by bolo porušením princípu spravodlivosti, ak by súd pri úspešnom žalovanom aplikoval ustanovenie § 257 CSP.
17. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 31.07.2008, sp.zn. IV. ÚS 147/08, v ktorom tento uvádza, že „nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP (pozn. súdu: teraz § 257 CSP) nemožno, podľa názoru ústavného súdu, odôvodniť iba všeobecným záverom o charaktere dlhotrvajúco prejednávanej právnej veci, záujmom na nezhoršovaní vzájomných susedských vzťahov účastníkov a poukazom na sociálnu situáciu žalovaných, ktorým bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.“ Obdobne uviedol Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 31.03.2010, sp. zn. 1 M Obdo V/19/2008, a síce, že „samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol oslobodený od súdneho poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 150 OSP.“ Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 18.01.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011, dôvodil, že „ustanovenie § 150 ods. 1 OSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým
vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod..“
18. O výške náhrady trov konania žalovaného (výrok II.) bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).