Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-22-2021.pdf
PDF · 89.4 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: X. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. XXX XX Š.J. XXX, o zaplatenie 309,89 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21Csp/65/2020 - 75 zo dňa 16.11.2020, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 524 ods. 1, 2 a § 523 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
3. Vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 297 písm. b) CSP. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že dňa 23.05.2016 uzavrel právny predchodca žalobcu H. X. a.s. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb so žalovaným. Predmetom zmluvy malo byť poskytnutie verejnej telefónnej služby s programom služieb L. K. P. s aktiváciou služieb a poskytnutím mobilného telefónu L. N. C K zmluve bol uzavretý Dodatok dňa 23.05.2016. V zmysle uzavretej zmluvy boli pre žalovaného vystavené faktúry. Dňa 20.08.2018 spoločnosť oznámila postúpenie pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) žalovanému. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca nepreukázal v konaní aktívnu legitimáciu predložením listinného dôkazu Zmluvou o postúpení pohľadávky. Uvedenie tejto zmluvy v žalobe ostalo v rovine tvrdenia. Súd uviedol, že nie je povinný vyzývať na predloženie chýbajúcich dôkazov. Dôkazné bremeno je na sporových stranách okrem ustanovených výnimiek. Ide o povinnosť procesných strán, ktoré nesú zodpovednosť za procesný výsledok sporu. Súd poukázal, že v žalobe bolo uvedené, že v prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným č. XXXXXXXXXX. Súd však po preskúmaní, či v žalobe je uvedené resp. poukázané, odkázané na Spr, pod ktorým by bol vedený listinný dôkaz Zmluva o postúpení pohľadávok, túto skutočnosť zo žaloby nezistil. Na základe vykonaného dokazovania súd musel prvotne skúmať z úradnej povinnosti aktívnu legitimáciu
žalobcu. Keďže žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v predmetnom konaní postúpením od pôvodného veriteľa, a jeho povinnosťou bolo preukázanie existencie Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú nesplnil, súd žalobu zamietol. Súd sa nezaoberal vecou samou z dôvodu, že v predmetnom konaní neboli splnené procesné podmienky, a to nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, na ktorú bol súd povinný prihliadnuť. Táto procesná skutočnosť bola dôvodom na zamietnutie žaloby.
4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Úspešnému žalovanému však nevznikli trovy konania voči neúspešnému žalobcovi, preto súd tieto trovy konania nepriznal.
5. Proti rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal svojho nároku na Okresnom súde banská Bystrica v tzv. upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, na ktorom bolo konanie vedené pod sp. zn. 4Up/1637/2019. žalobca po vyplnení formulára spolu s vyplnením všetkých jeho príloh, vrátane odkazu v na to určenej časti na zápis v tzv. OpP, resp. Spr registri odoslal žalobu na Okresný súd Banská Bystrica, po preskúmaní nároku žalobcu a najmä po preskúmaní splnenia podmienok konania, vrátane aktívnej legitimácie žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý v dôsledku nemožnosti doručenia do vlastných rúk žalovanému bol zrušený. Žalobca teda v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok vrátane jej príloh, vyplnil odkaz v predpísanom formulári, kde sa súd s touto zmluvou môže oboznámiť. Žalobca je sankcionovaný napriek tomu, že postupoval podľa zákona č. 307/2016 Z.z. v dôsledku systémovej a technickej nedokonalosti systému elektronických žalôb nebola Okresnému súdu Poprad prístupná Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou by mohol mať súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, t.j. to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
9. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
10. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza, a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne podľa štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená svojvôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Pri individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a závislý výrok o trovách konania.
12. Podstatou odvolateľových námietok je výhrada voči postupu súdu, ktorý bez toho, aby preskúmal žalobcom uvádzané tvrdenia a vykonal navrhnuté a k návrhu priložené dôkazy na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, zamietol žalobu s odôvodnením o neunesení dôkazného bremena vecnej legitimácie.
13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z., ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 309,89 eur s príslušenstvom. Žalobca v žalobe uviedol, že pohľadávku nadobudol postúpením od spoločnosti H. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný vo forme štandardizovaného elektronického formulára pre upomínacie konanie, pričom označené dôkazy sú uvedené ako prílohy uložené v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica.
14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje príslušnosť súdu, postup súdu a postup strán sporu v upomínacom konaní (ďalej len "konanie"), v ktorom sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto zákona.
15. Podľa § 2 citovaného zákona, na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
16. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, návrh sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu. Listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripájajú k návrhu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s návrhom.
17. Podľa § 10 ods. 1, 3 citovaného zákona, ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd žalobcu upovedomí o pokračovaní v konaní.
18. Podľa § 167a ods. 2, ods. 4 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, ak konanie možno začať len elektronickým podaním, podania a písomnosti podľa odseku 1 sa evidujú v registri OpP, len ak sú
doručené v elektronickej podobe a sú autorizované. Ak bolo podanie alebo písomnosť uložené v registri OpP, v konaní vedenom na tom istom súde postačuje naň odkázať. Súd v konaní nie je povinný z úradnej povinnosti zisťovať, či podanie alebo písomnosť týkajúca sa prejednávanej veci je uložená v registri OpP.
19. V sporovom konaní má strana sporu jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP), jednak dôkaznú povinnosť (§ 132 ods. 1 CSP, § 185 ods. 1 CSP), pričom súd pri rozhodovaní vychádza až na výnimky obsiahnuté v ods. 2 a 3 ustanovenia § 185 CSP výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu.
20. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. V prejednávanej veci išlo o prípad, kedy súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore.
21. Vychádzajúc z obsahu spisu, ako aj citovaných ustanovení právnych predpisov, odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že postupom prvoinštančného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca postupoval v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. a v upomínacom konaní podal svoj návrh na vydanie platobného rozkazu v elektronickej podobe prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, a listiny pripojené k návrhu podal v elektronickej podobe spolu s návrhom, pričom medzi prílohami nie je uvedená Zmluva o postúpení pohľadávok, ako vyplýva aj zo zoznamu príloh návrhu na vydanie platobného rozkazu (č.l. 12). Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní aj na základe týchto dôkazov vyhodnotil návrh žalobcu ako úplný a dôvodný a vydal vo veci platobný rozkaz, tento sa však nepodarilo doručiť žalovanému a preto spis postúpil v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. Okresnému súdu Poprad ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku. Postúpením veci je pritom treba rozumieť postúpenie celého spisu, vrátane všetkých jeho podkladov v listinnej podobe i v elektronickej podobe. Pokiaľ spis tak, ako bol zaslaný Okresnému súdu Poprad, obsahuje k návrhu doložené prílohy, uvedený nedostatok, chýbajúca zmluva o postúpení pohľadávok, možno pripísať na vrub žalobcovi, ktorý tento stav zavinil, a ktorý si riadne nesplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona.
22. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vecnej legitimácie v tomto spore, pretože nepredložil dôkaz o tom, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa, spoločnosti H. A preto následný postup konajúceho súdu bol správny a nedošlo ním k odňatiu práva konať pred súdom.
23. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobu zamietol, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).
24. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí rozsudok potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).