Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX C. nad A., zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom kancelárie Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO: 51 889 111, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému JUDr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom kancelárie Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -410 zo dňa 21.04.2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalobu zamieta. II. Nárok na náhradu trov stranám sporu nepriznáva.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu prvej inštancie doručenou 16.10.2018 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7.918,20 eura a náklady na liečenie vo výške 1.500,- eur. V dôvodoch žaloby bolo uvedené, že žalobca bol dňa 22.10.2015 účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej poistenec žalovaného porušením dopravných predpisov spôsobil nárazom svojho motorového vozidla do jeho motorového vozidla škodu na aute a škodu na zdraví, ktorá bola nahlásená polícii. Krátko po nehode začal pociťovať závraty a bolesti hlavy, ktoré pripisoval začínajúcej chrípke. Začali mu tŕpnuť ruky, bolesti pretrvávali, preto dňa 29.10.2015 vyhľadal lekára, kardiológa a podrobil sa neurologickému vyšetreniu. Zdravotné obtiaže mu neustupovali, preto na odporúčanie všeobecného lekára absolvoval vyšetrenie na oddelení úrazovej chirurgie, kde bol hospitalizovaný od 02.11.2015 do 04.11.2015. Od 29.11.2015 do 31.10.2016 bol práceneschopný a liečenie uvedených následkov dopravnej nehody si vyžiadalo ďalšiu práceneschopnosť od 01.08.2017 do 30.07.2018. Pri dopravnej nehode došlo u neho k pohybu krku pri náhlom náraze. Silou zotrvačnosti hlavy pokračovala hlava v pohybe dopredu, cítil, že viac z pravej strany doľava, pričom pri prudkom spomalení a zastavení pohybu nastalo trhnutie dopredu a následne odrazenie dozadu. Nikdy predtým pred dopravnou nehodou nemal tieto zdravotné ťažkosti. V jeho zdravotnej dokumentácii sa nenachádza záznam že by sa podrobil ochoreniu krčnej chrbtice, nikdy neužíval lieky na bolesti chrbtice alebo na závraty, nevoľnosť a tŕpnutie ruky. Od predmetnej dopravnej nehody, kde trpí bolesťami hlavy, krčnej chrbtice, obmedzením hybnosti krčnej chrbtice, má

pocit nestability a poruchy rovnováhy, únavy a tŕpne mu pravá ruka. Podrobuje sa liečbe v súkromnom zdravotníckom zariadení. Z lekárskej správy vyplýva diagnóza podvrtnutia krčnej chrbtice. Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poškodenie zdravia žalobcu v dôsledku tvrdenej škodovej udalosti nevyplýva z dôkazov, ktoré mu žalobca predložil, nevyplýva to ani zo záznamu o dopravnej nehode, ani zo záznamu o preverení škodovej udalosti políciou. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 22.10.2015 došlo k dopravnej nehode, ktorú uviedol žalobca v žalobe, ktorú zavinil poistenec žalovaného. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že na druhý alebo tretí deň po dopravnej nehode začal pociťovať zdravotné ťažkosti, z toho dôvodu navštívil svojho ošetrujúceho lekára, ktorý mu povedal, že zrejme má chrípku. Z vyšetrenia však vyplynulo, že chrípku nemá, ale bolesti hlavy, krku a závraty súvisia s niečím iným. Podľa zdravotnej dokumentácie bol žalobca hospitalizovaný v dňoch vo Fakultnej nemocnici v Prešove pre bolesti hlavy a závraty po nehode. Bolo realizované neurologické vyšetrenie, doplnená medikamentózna liečba a CT vyšetrenie, ktoré nepotvrdzuje čerstvé traumatické zmeny, v popise MRI krčnej chrbtice dominujú spondylartrotické zmeny. Podľa správy vypracovanej MUDr. T. Q. zo dňa 08.12.2016 žalobca utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice s pomliaždením stavca C5 s trvalými následkami obmedzenia pohyblivosti krčnej chrbtice. Z vypracovaného znaleckého posudku MUDr. L. P. č. 4/2019 vyplynulo, že žalobca pri dopravnej nehode na základe zdravotnej dokumentácie a po neurologickom vyšetrení utrpel distorziu - vyvrtnutie krčnej chrbtice s následným cervikobrachiálnym syndrómom s prevahou vpravo - tzv. krčný ramenný syndróm s prevahou vpravo, sprevádzaný neuropatickou bolesťou a diskrétne edematózne preseknutie tela stavca C5, verifikované MRI vyšetrením. Procesy spinósi bez evidentných zmien, intraspinósne ligamenta, zachované ligmanentósny aparát bez postkontúznych zmien, signálové intenzity zachované, zadný epidurálny priestor je voľný pri kontrolnom MRI. Zároveň telo stavca C5 s hypersignálnym a hyposignálom v T1 ľahkého stupňa dňa 26.04.2016, ktoré je na ústupe v porovnaní s vyšetrením z 02.11.2015, kedy bol prítomný postkontúzny edém a neprítomnými zmenami na tele stavca C5. Následkom vyvrtnutia krčnej chrbtice žalobca trpel bolesťami hlavy a krčnej chrbtice, s obmedzením hybnosti krčnej chrbtice, mal pocit nestability a poruchy rovnováhy, únavy, tŕpla mu pravá ruka, mal nestabilitu, ktorá sa prejavovala, takže nevydržal dlho stáť, musel sa niečoho chytiť, oprieť sa alebo sadnúť. Tŕpnutie rúk nie je v príčinnej súvislosti s úrazom, nakoľko ide o syndróm karpálneho tunela. Do úrazu pri dopravnej nehode žalobca bol len raz liečený všeobecným lekárom, a to 05.02.2013, kedy na odborné vyšetrenie odoslaný nebol. Zistené poškodenie zdravia sa u žalobcu mohlo subjektívne prejaviť až s časovým odstupom dvoch až štyroch dní. Podľa posudku o invalidite žalobcu sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, s obmedzením pohybu v postihnutom úseku v rozsahu 35 %. Zo súkromného znaleckého posudku znaleckej organizácie N., ktorý predložil žalovaný vyplynulo, že pri podvrtnutí krčnej chrbtice nemusí dôjsť k bezprostredným ťažkostiam, ktoré by poškodený vnímal a uvedený záznam o dopravnej nehode môže byť zavádzajúci, ale najneskôr do 24 hodín dochádza k maximalizácii ťažkosti a je takmer nemožné, aby v následných hodinách poškodený nevyhľadal lekárske ošetrenie, pokiaľ k poraneniu krčnej chrbtice došlo. V následnom období dochádza postupne k ústupu ťažkostí a po 10-15 dňoch ťažkosti sa výrazne zmiernia a zmiznú. Teda v danom prípade k prvému ošetreniu došlo 11 dní po predmetnom úraze, čo je skutočnosť, ktorá vylučuje súvislosť nálezov s predmetným úrazom. Ak by aj teoreticky pripustili, že poškodený z nejakých dôvodov nevyhľadal lekárske ošetrenie keď mal najväčšie ťažkosti, ale až po 11 dňoch, kedy už ťažkosti miznú, potom pri objektívnych vyšetreniach by mali byť prítomné známky takého poškodenia - poranenia. V objektívnom náleze zdravotnej dokumentácie z 02.11.2015 je uvedené CT mozgu - negatívny nález; CT krčnej chrbtice - bez známok luxácie. Výška tiel stavcov zachovaná. Na telách stavcov, ich párové a nepárové výbežky bez diferencovaných lomných línii. Osteochondróza C5 - C7 s tvorbou osteofytov, IV. artróza distálnej časti C (krčnej) chrbtice. V náleze je uvedené, že pri vyšetrení neboli zistené žiadne traumatické zmeny, ale na RTG sú prítomné degeneratívne zmeny na platničkách 4. stupňa - na medzistavcových kĺboch, čo je najvyšší stupeň. Takéto nálezy vznikajú dlhodobo niekoľko desiatok rokov, a teda nejde o úrazový nález. Tieto chorobné zmeny vyvolávajú príznaky, aké boli popísané u poškodeného. MRI krčnej chrbtice so záverom postkontúzne zmeny C5 bez lézie interspinálny ligament. Atak koreňových pošiev C4 a C5 vľavo, C6 vpravo, C7 dilatované, C8 vpravo do st. kompresie 2 pri difúznych spondylartrotických zmenách bez známok cervikálnej myelopatie - v náleze nie je uvedené, na základe čoho röntgenológ stanovil diagnózu, postkontúzne (po pomliaždení) zmeny stavca C5. Takúto diagnózu možno stanoviť len na základe klinického vyšetrenia a anamnézy, čo röntgenológ z profesného hľadiska nie je kompetentný realizovať. Ide veľmi pravdepodobne o zmeny na stavci C5 v zmysle edému kostnej hmoty, čo však

môže mať príčinu v množstve ochorení od onkologického cez degeneratívne zmeny až po banálny úraz. V prípade, že by išlo o úraz, podvrtnutie je jednoznačne vylúčené, nakoľko sám röntgenológ popisuje, že zmeny na medzistavcových ligamentách nie sú prítomné. Ak by došlo k podvrtnutiu a týmto následkom poškodeniu stavca, potom ligamentá by museli byť poškodené a nález by musel byť pozitívny. Poranenie stavca bez poranenia jeho mäkkých štruktúr pri podvrtnutí nie je reálne možný. Ak by sa uvažovalo o úrazovom deji, potom výnimočne k takémuto nálezu môže dôjsť len v prípade osovej kompresie, teda pôsobením sily v dlhej osi chrbtice, čo sa stane napríklad pri zoskoku z malej výšky, čo nie je tento prípad, ale nikdy nie pri podvrtnutí, teda torznom pôsobením násilia bez poškodenia ligamentu. Naopak, v náleze sú uvedené rozsiahle degeneratívne zmeny s príznakmi koreňového dráždenia C4 - C8 pri difúznych spondylartrotických zmenách - čo je degeneratívne ochorenie, ktoré spôsobuje príznaky zistené u poškodeného. V epikríze z hospitalizácie je uvedené, že doplnené CT vyšetrenia nepotvrdzujú čerstvé traumatické zmeny, v popise MRI krčnej chrbtice dominujú spondylartrotické zmeny. Pri nasadenej liečbe dochádza k ústupu ťažkostí. Teda aj samotná hospitalizácia nepotvrdila posttraumatický stav a súvislosť s predmetným posudzovaným dejom. Posudzujúc zistený skutkový stav mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným poškodením jeho zdravia a dopravnou nehodou z 22.10.2015. Vychádzal pritom zo záverov znaleckého posudku, ktorý predložil súdu žalovaný nakoľko mal pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. L. P., ktorý je znalcom v odbore neurológia. Úrazové poškodenie celého nervového systému vrátane chrbtice je však obsahom iného znaleckého odboru, a to neurochirurgia, prípadne úrazovej chirurgie. Súd prvej inštancie poukázal okrem iného na tú časť znaleckého posudku znaleckej organizácie, v ktorej je uvedené, že pri CT krčnej chrbtice žalobcu neboli zistené žiadne traumatické zmeny, ale sú prítomné degeneratívne zmeny na platničkách 4. stupňa na medzistavcových kĺboch, čo je najvyšší stupeň. Takéto nálezy vznikajú dlhodobo niekoľko desiatok rokov a preto nemôže ísť o úrazový nález. Pri MRI krčnej chrbtice síce röntgenológ stanovil diagnózu postkontúzne zmeny stavca C5 (po pomliaždení), avšak takúto diagnózu je možné stanoviť len na základe klinického vyšetrenia a anamnézy, čo röntgenológ z procesného hľadiska kompetentný realizovať nie je. Ide pravdepodobne o zmeny v stavci C5 v zmysle edému kostnej hmoty, čo však môže mať príčinu v množstve ochorení od onkologického, cez degeneratívne zmeny až po banálny úraz. V prípade, že by išlo o úraz, podvrtnutie je jednoznačne vylúčené, nakoľko sám röntgenológ popisuje, že zmeny na medzistavcových ligamentách prítomné nie sú. Ak by teda došlo k podvrtnutiu, potom by ligamentá museli byť poškodené a nález by musel byť pozitívny. Poranenie stavca bez poranenia jeho mäkkých štruktúr pri podvrtnutí reálne možné nie je. Ak by sa uvažovalo o úrazovom deji, potom výnimočne k takémuto nálezu môže dôjsť v prípade osovej kompresie, teda pôsobením sily v dlhej osi chrbtice, čo sa stane napríklad pri zoskoku z malej výšky, čo nie je daný prípad. Naopak, v náleze sú uvedené rozsiahle degeneratívne zmeny s príznakmi koreňového dráždenia C4 - C8 pri difúznych spondylartrotických zmenách, čo je degeneratívne ochorenie, ktoré spôsobuje príznaky, aké boli zistené poškodeného. Súd prvej inštancie poukázal aj na zistené zdravotné postihnutie chorobou podporného a pohybového aparátu, ktoré boli uvedené v odbornom posudku o invalidite žalobcu. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia - , , , na ustanovenia - , , , , a na ustanovenia - , , ako aj na ustanovenia Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením , majúc za to, že dôvod hodný osobitného zreteľa bol v samotných okolnostiach súdneho sporu, kedy posúdenie príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia žalobcu a dopravnou nehodou záviselo od záverov znaleckého dokazovania.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidve strany sporu, pričom žalovaný podal odvolanie len proti výroku o nároku na náhradu trov konania.

3. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje po právnej a vecnej stránke za rozsudok nesprávny a teda nezákonný. Mal za to, že sú dané odvolacie dôvody podľa , , a . Podľa žalobcu z obsahu odôvodnenia rozsudku nemožno identifikovať proces hodnotenia ním označených dôkazov z hľadiska ich dôležitosti pre rozhodnutie veci, súd sa úplne opomenul zaoberať námietkami voči súkromnému znaleckému posudku. Tento súkromný znalecký posudok mal byť podľa žalobcu odmietnutý keďže žalobca nebol z hľadiska jeho zdravotného stavu znaleckou organizáciou vyšetrený, nemala jeho kompletnú zdravotnú dokumentáciu, nevypočula ho, neoboznámila sa s

jeho tvrdeniami. V objektívnom náleze oddelenia úrazovej chirurgie sa popisuje bolestivosť pri jeho vyšetrení v krajných polohách krčnej chrbtice. Neurologické konzílium počas hospitalizácie hodnotilo nález ako stav po úraze krčnej chrbtice. Nález magnetickej rezonancie počas hospitalizácie popisuje kostný opuch v oblasti stavca C5, čo je hlavný nález a ďalej popisuje vedľajší nález na chrbtici, čo je nález neúrazového poškodenia medzistavcových platničiek, čoho sa súkromný znalecký posudok doslova chytil. Po skončení hospitalizácie sa podrobil opakovaným neurologickým vyšetreniam, traumatologickým vyšetreniam a rehabilitačnej liečbe. Dňa 26.04.2016 bolo zopakované NMR vyšetrenie krčnej chrbtice, v náleze už nie je popísaný žiadny kostný edém v oblasti stavca C5, nález degeneratívnych zmien bol už bez zmeny, čo je dôkazom prebehnutého podvrtnutia na krčnej chrbtici a svedčí o diagnóze poranenia opísanej počas hospitalizácie vo FNsP v Prešove. V zdravotnej dokumentácii jeho obvodného lekára sa nenachádza záznam, že by sa podroboval ochoreniu krčnej chrbtice, nikdy neužíval lieky na bolesti chrbtice alebo na závraty, nevoľnosť, tŕpnutie ruky. Až od dopravnej nehody, t.j. od októbra 2015 sa v záznamoch o lekárskych vyšetreniach uvádza diagnóza vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice S 134. Súdny znalec z odboru neurológie MUDr. L. P. po jeho vyšetrení a oboznámení sa s kompletnou zdravotnou dokumentáciou, vrátane snímok z magnetickej rezonancie, popísal švihové poranenie krčnej chrbtice. Ide o veľmi nepríjemný a intenzívny druh bolesti pričom konštatoval, že pred úrazom pri dopravnej nehode bol len raz liečený s bolesťami chrbtice a to v roku 2013, pričom nebol odoslaný na odborné vyšetrenie. Podľa žalobcu súdnym znalcom MUDr. P. predložený znalecký posudok má všetky zákonom predpísané náležitosti. Znalec zadovážil kompletnú zdravotnú dokumentáciu, vyšetril ho. Ak žalovaný nesúhlasil s obsahom tohto znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca, mal možnosť o kontrolné znalecké dokazovanie, mal príležitosť podať námietky k osobe znalca, on túto príležitosť nemal. Súkromný znalecký posudok bol žalovaným zadovážený v priebehu konania po podaní znaleckého posudku MUDr. P.. Žalobca poukázal na to, že súd nevyhodnotil znalecký posudok komplexne, v súkromnom znaleckom posudku nie sú vôbec zohľadnené skutočnosti a dôkazné prostriedky predložené v spore. Takýto dôkazný prostriedok mal byť odmietnutý, považuje ho za nepravdivý, nesúhlasí s ním, a preto na pojednávaní nenavrhol ďalšie dokazovanie. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že tak odvolanie, ako aj žaloba sú nedôvodné vzhľadom na zjavnú absenciu príčinnej súvislosti medzi uplatneným nárokom a dopravnou nehodou z 22.10.2015. Žalovaný poukázal na to, že rozhodujúcu časť odvolania predstavuje odborná medicínska argumentácia, s ktorou sa náležite vysporiadal súd prvej inštancie. Tvrdenia žalobcu sú iba jeho subjektívnymi vyjadreniami, ktoré nie sú preukázané žiadnym relevantným dôkazom. Obsahom lekárskej správy sú aj tvrdenia pacienta, pričom ošetrujúci lekár nepreveruje ich pravdivosť. Rozhodujúcou okolnosťou je, že následné lekárske vyšetrenia subjektívne tvrdenia žalobcu neobjektivizovali. V prepúšťacej správe z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove zo dňa 03.05.2015 je uvedené „suspektné BPPV" - jedná sa o benígne periférne paroxyzmálne polohové vertigo, t.j. rotačné závrate pri pretáčaní v posteli, pri predklone, záklone, vstávaní či inej zmene polohy hlavy a „neurotopicky v norme, ameningeálny“. Poškodený je aktuálne bez zjavných neurologických porúch. V popise vyšetrenia magnetickej rezonancie z 02.11.2015 je uvedené diskrétne edematózne presiaknutie tela stavca C5 bez evidentných zmien, čo znamená, že na tele stavca sa konštatuje veľmi malý opuch, bez zranenia výčnelkov stavca a mäkkých tkanív, čo nezodpovedá zraneniu vo forme podvrtnutia. V popise nálezu je uvedený predpoklad lekára o postkontúznej zmene C5, pričom kontúzia je pomliaždenie a lekár vyslovil nie konečnú diagnózu, len predpoklad. Pokiaľ žalobca argumentuje nálezom z MR vyšetrenia chrbtice z 26.04.2016 a faktom, že v ňom už nie je opísaný edém (opuch) kostného tkaniva, uviedol, že existuje viac možných príčin vzniku opísaného mierneho opuchu. Vzhľadom na absenciu akejkoľvek zdravotnej dokumentácie z prvých dní po dopravnej nehode je možné konštatovať, že opuch nebol následkom zranenia pri dopravnej nehode. Podľa žalovaného argumentácia žalobcu o poškodení zdravia je len jeho subjektívnym tvrdením, ktoré nie je ničím objektivizované. Žalobca nepreukázal bezprostrednú nadväznosť úrazového deja a jeho údajného následku, t.j. príčinnú súvislosť. Nedôvodné sú aj výhrady žalobcu k znaleckému posudku znaleckej organizácie. Znalecký ústav mal všetky potrebné podklady na vypracovanie znaleckého posudku, kompletnú zdravotnú dokumentáciu predloženú žalobcom. Tento znalecký posudok obsahovo a vecne vyvrátil závery MUDr. P. a zároveň poukázal na skutočnosť, že v predmetnom prípade nebol súdom ustanovený znalec odvetvia neurológia odborne príslušný posudzovať traumatické a posttraumatické stavy a vyjadrovať sa k úrazovým dejom a ich následkom. Žalovaný poukázal na to, že súd sa opakovane v priebehu konania pýtal na ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom žalobca ostal pasívny, procesná pasivita je na jeho

ťarchu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol; žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že žalovaný vo vyjadrení neuvádza nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné zaujať stanovisko.

5. Žalovaný podal odvolanie voči výroku, ktorým súd prvej inštancie nárok na náhradu trov stranám sporu nepriznal, dôvodiac existenciou odvolacieho dôvodu podľa . Podľa žalovaného použitie ustanovenia je dôvodné len celkom výnimočne, nemôže predstavovať svojvôľu, ide o vybočenie zo zásady úspechu v súdnom konaní, preto musí predmetný prípad objektívne zodpovedať osobitným okolnostiam a vykazovať mimoriadny charakter. V prejednávanej veci aplikácia bola nedôvodná. Žalobca bol tým, kto inicioval začatie súdneho konania, bol neúspešný v celom rozsahu. Žalovaný bol tým, ktorý bol nútený brániť svoje práva. Od začiatku pritom poukazoval na to, že žalobca k žalobe nepripojil žiaden dôkaz, z ktorého by mohol vyvodzovať svoj nárok. Od začiatku konania bol zastúpený advokátom, odbornú spôsobilosť právneho zástupcu žalobcu je potrebné brať ako odbornú spôsobilosť samotného žalobcu. Správna a dôvodná obrana žalovaného je súdom sankciovaná tak, že žalovaný má sám na svoj vrub znášať všetky trovy v súdnom konaní, pritom žalobca v priebehu konania napriek jeho vývoju nepristúpil ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby, ale naopak zmenou žalobu výšku žalobou uplatnenej sumy ešte navýšil. Vo vzťahu k sociálnej a majetkovej sfére žalobcu neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali použitie . Žalobca žiadne takéto okolnosti ani len netvrdil a nenavrhol aplikáciu . Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % a prizná mu aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobu, ktorú podal, založil aj na dôkazoch ako je zdravotná dokumentácia, vychádzal zo správy ošetrujúceho lekára. Záver súdu o tom, že posúdenie príčinnej súvislosti záviselo od znaleckého dokazovania, je správny. Aplikácia ustanovenia zohľadňuje charakter procesnej situácie, v ktorej sa ocitol.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolania ( ) oprávnenými osobami ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaniach žalobcu aj žalovaného, ako aj konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. . Odvolania prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.10.2021 ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo, vo vzťahu k odvolaniu žalovaného k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie rozsudku vo výroku o nároku na náhradu trov konania a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení, tvrdení o nesprávnom právnom posúdení, porušení procesných práv žalobcu so súčasným tvrdením existencie bližšie nešpecifikovanej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor), znemožňujúca strane realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na faktickú meritórnu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesenie z 13.08.2018, sp.zn. ).

12. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanom spore je pochybenie v procesnom postupe, pričom relevantnosť má len vtedy, ak jej existencia mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu, listinami zaznamenávajúcimi v konaní realizované dôkazy a z na ich základe zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením má odvolací súd za to, že procesný postup súdu prvej inštancie zodpovedal zákonnej úprave, bez vád, existencia ktorých by mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Súd prvej inštancie z dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti sformulované vysvetlenie dôvodov, pre ktoré žalobu zamietol. Racionálne vyložil všetko podstatné pre ozrejmenie okolností a súvislostí prejednávanej veci, je evidentné, že sa zaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami a námietkami, správne ich v jednotlivosti ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel tak k presvedčivému záveru pokiaľ žalobu zamietol. Na tomto správnom závere sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zamietavému výroku a preto k odvolacím dôvodom žalobcu, majúc za to, že pri existujúcej zhode so závermi súdu prvej inštancie by prípadné formulovanie totožného hodnotenia skutkových zistení, procesnej aktivity a právnych záverov inými jazykovými prostriedkami bol len opakovaním nezodpovedajúcim princípu hospodárnosti konania, ktorého odraz má byť premietnutý aj v rozhodnutí, ktoré je jeho výsledkom, len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia o zamietnutí žaloby dodáva:

14. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 , domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť skutočnosti, ktorých hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude v spore úspešný, závisí od toho, či sa logická štruktúra príčina následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku, zhoduje so štruktúrou príčin následkov, ktoré upravuje zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti preukáže.

15. Žalobca, právne zastúpený, podal na súd žalobu o náhradu škody na zdraví, ktorá mu mala vzniknúť pri dopravnej nehode z 22.10.2015, ktorej bol účastníkom. Mechanizmus vzniku škody opísal v žalobe ako úrazový dej, uviedol, že „pri náhlom, silnom náraze do auta, v ktorom sa nachádzal, došlo u neho k pohybu krku, silou zotrvačnosti pokračovala jeho hlava v pohybe dopredu a pri prudkom spomalení a zastavení pohybu nastalo trhnutie dopredu a následné odrazenie dozadu“. Žalobca teda tvrdil, že v dôsledku nárazu pôsobila na jeho organizmus kinetická energia, nedošlo ku kontúzii ani mechanickému zásahu do oblasti jeho krku. V žalobe poukázal na to, že v jeho lekárskych záznamoch bola následne stanovená diagnóza vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, uvedené má byť dôvodom jeho nároku na náhradu škody, ktorá mu na zdraví vznikla, zaplatenie ktorej má súd uložiť žalovanému.

16. Vychádzajúc zo žalobných tvrdení bolo na žalobcovi, aby preukázal to, že sa škodca (v danom prípade osoba poistená u žalovaného) dopustil právneho deliktu, to, že mu vznikla škoda a príčinnú súvislosť medzi právnym deliktom - porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

17. Rozhodujúcim predpokladom zodpovednostného vzťahu, nárok z ktorého bol predmetom konania, ktorý podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, bola príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá mala žalobcovi v dôsledku tohto porušenia vzniknúť.

18. Príčinná súvislosť nie je v vymedzená, právna teória vychádza z toho, že ide o objektívnu kategóriu, zistenie ktorej je otázkou skutkovou, nie otázkou právneho posúdenia. Právnym

posúdením je len vymedzenie toho medzi akou ujmou ako následkom a akou skutočnosťou v zmysle príčiny tejto ujmy, má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pri škode na zdraví je rozhodujúcim preukázanie toho, či tvrdený protiprávny úkon bol úkonom, ktorý vyvolal poškodenie zdravia.

19. Súčasné sporové konanie je kontradiktórne, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky musí rozhodné skutočnosti tvrdiť a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Ustanovením bol zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Sudca sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť obraz iba v rozsahu v akom mu ho objasnia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

20. Zo spisu vyplýva, že bol to žalobca, ktorý cestou svojej právnej zástupkyne na pojednávaní 25.03.2019 navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, okrem iného za účelom ustálenia príčinnej súvislosti, pričom podaním z 27.03.2019 konkretizoval to, že otázky majú byť zadané znalcovi z odboru neurológia (č.l. 90 spisu) a znalec z tohto odboru, MUDr. P., následne znalecký posudok aj vypracoval.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tým znaleckým posudkom, závery ktorého boli rozhodné pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti, nemôže byť znalecký posudok znalca z odboru, ktorý označil a navrhol žalobca, t.j. z odboru neurológia, keďže neurológia nie je odvetvím, ktoré sa zaoberá mechanizmom vzniku traumatických úrazových dejov.

22. Žalovaný predložil súdu znalecký posudok vyhotovený spoločnosťou Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., ktorá je znaleckou organizáciou, okrem iného aj v odbore úrazová chirurgia (ale aj neurológia). Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že podvrtnutie krčnej chrbtice, t.j. diagnóza, ktorá sa podľa žalobcu nachádza v záznamoch o jeho lekárskych vyšetreniach, má svoj klinický obraz, postupne vzniká opuch, zakrvácanie spôsobuje narastajúcu bolesť s obmedzením hybnosti s maximom 3-24 hodín po úraze, pričom na MRI vyšetrení sú prítomné zmeny, ktoré je možné diagnostikovať aj v následných 10-15 dňoch; pri absencii takýchto nálezov je podvrtnutie krčnej chrbtice vylúčené. V znaleckom posudku je s poukazom na výsledky CT vyšetrenia mozgu, krčnej chrbtice a MRI krčnej chrbtice uvedené, že v predloženej zdravotnej dokumentácii žalobcu sa nenachádza žiadny objektívny nález, ktorý by dokumentoval ťažkosti uvádzané žalobcom, objektívne skutočnosti svedčia o tom, že nešlo o úraz, resp. poúrazový stav.

23. Zo spisu vyplýva, že predmetný znalecký posudok bol doručený právnej zástupkyni žalobcu, doručené jej boli aj písomnosti, z ktorých znalecká organizácia vychádzala (08.06.2020, 29.06.2020). Žalobca so závermi znaleckého posudku znaleckej organizácie síce vyslovil nesúhlas, okrem návrhu na konfrontáciu znalcov (na ktorej nezotrval) alebo vyžiadanie doplnenia znaleckého posudku iným prostriedkom procesného útoku nereagoval, nereagoval ani na odborné vyjadrenie znaleckej organizácie k vyjadreniu znalca MUDr. P., neurológa, a na pojednávaní 24.03.2021 nebol z jeho strany prezentovaný žiadny ďalší návrh na dokazovanie.

24. Ak je otázka príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody otázkou skutkovou, zodpovedanie ktorej vyžaduje odborné znalosti, nie je možné vyčítať súdu prvej inštancie, práve naopak, je potrebné s ním súhlasiť, že pri absencii prostriedkov procesného útoku žalobcu spôsobilého spochybniť závery znaleckého posudku, ktorý súdu predložil žalovaný, vychádzal súd pri posúdení kľúčovej skutkovej otázky zo znaleckého posudku znaleckej organizácie, ktorý súdu predložil žalovaný, záver ktorého vylúčil úraz alebo poúrazový stav tvrdený žalobcom.

25. Nezodpovedá realite odvolacia argumentácia žalobcu o tom, že by súd prvej inštancie znalecké posudky nehodnotil komplexne aj v zmysle podkladov, ktorými znalecká organizácia disponovala. Ako bolo uvedené, súd a rovnako aj žalobca, disponovali podkladmi, ktoré boli podkladmi pre vyhotovenie znaleckého posudku znaleckou organizáciou, a realite nezodpovedá tvrdenie o tom, že žalobca nedisponoval vyjadrením znaleckej organizácie k stanovisku znalca MUDr. P., predmetné vyjadrenie bolo jeho právnej zástupkyni zaslané a doručené 13.10.2020.

26. Odvolací súd súdom prvej inštancie konštatovaný záver o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a tvrdenou škodou, ktoré dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, má za taký, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie uviedol, prečo nemohol vychádzať zo znaleckého posudku znalca z odboru neurológie, hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie nebolo eklektické, práve naopak, realizované bolo v súlade s procesnými normami upravujúcimi mechanizmus zisťovania právne rozhodnej skutočnosti s dôrazom na racionálnosť a presvedčivosť argumentácie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby podľa , potvrdil.

27. Žalovaný podal odvolanie voči výroku o nároku na náhradu trov konania, majúc za to, že dôvody pre výnimočnú aplikáciu neboli dané, poukázal na to, že žalobca bol právne zastúpený, napriek vývoju konania nepristúpil ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Žalobca aplikáciu nežiadal, ani netvrdil okolnosti vo vlastnej sociálnej a majetkovej sfére odôvodňujúce aplikáciu .

28. Je možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že aplikácia je výnimkou z pravidla, podľa ktorého sa v sporovom konaní vychádza z jeho výsledku v zmysle úspechu tej-ktorej strany oproti neúspechu strany druhej.

29. Ustanovenie je inštitútom, ktorý je výnimočne aplikovateľný a to iba v prípade skutočne existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podľa odvolacieho súdu práve z dôvodu výnimočnosti aplikácie ustanovenia by súčasťou práva na spravodlivý proces malo byť to, aby strana sporu mohla účinne uplatňovať argumenty spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu, s ktorými sa súd musí v rozhodnutí vysporiadať. V tomto zmysle by malo byť povinnosťou súdu vytvoriť procesný priestor k tomu, aby sa vyjadrili k možnému uplatneniu , osobitne v situácii ak dôkazná situácia nasvedčuje výsledok sporu. Len takýto postup je predvídateľným, súladným s právom na spravodlivý proces.

30. Zo spisu nevyplýva to, že by súd prvej inštancie dal na vedomie úvahu o možnej aplikácii , nepriznanie náhrady trov odôvodnil len v posúdení príčinnej súvislosti znaleckým dokazovaním, čo nezodpovedá právu na spravodlivý proces zaručenému článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré je implikované v práve na súdnu ochranu ( ). Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania podľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku na náhradu prvoinštančného konania tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zásadám spravodlivého súdneho konania. Rozhodne taktiež o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (, ).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.