Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-66-2021.pdf
PDF · 95.19 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/66/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, proti žalovanej: F. D., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: H. XX, Ž., o zaplatenie 183,52 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 145,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 11,39 € od 19. 4. 2019 do zaplatenia, zo sumy 11,39 € od 21. 5. 2019 do zaplatenia, zo sumy 11,39 € od 19. 6. 2019 do zaplatenia, zo sumy 11,39 € od 19. 7. 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 58 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou postúpenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 16. 9. 2021 z Okresného súdu Banská Bystrica, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 183,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30,29 € od 19. 4. 2019 do zaplatenia, zo sumy 16,38 € od 21. 5. 2019 do zaplatenia, zo sumy 30,29 € od 19. 6. 2019 do zaplatenia, zo sumy 11,39 € od 19. 7. 2019 do zaplatenia a trovy konania. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodzovala z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávok z 18. 12. 2020, z ktorého vyplýva, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., ako postupník uzavrela 30. 11. 2020 s pôvodným veriteľom spoločnosťou Slovak Telekom a. s., Bajkalská 28, Bratislava (ďalej len „pôvodný veriteľ“), zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanej. Následne pohľadávka bola zmluvou o postúpení pohľadávok prevedená k 3. 12. 2020 do vlastníctva žalobkyne.
2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzavrel pôvodný veriteľ so žalovanou, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žalovanej, ktorá sa za tieto služby zaviazala platiť cenu stanovenú v zmluve a v platnom cenníku. Pôvodný veriteľ sa so žalovanou dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Žalovanej boli vystavené faktúry za používanie telekomunikačných služieb (č. XXXXXXXXXX na sumu 30,29 € splatnú 18. 4. 2019, č. XXXXXXXXXX na sumu 16,38 € splatnú 20. 5. 2019, č. XXXXXXXXXX na sumu 30,29 € splatnú dňa 18. 6. 2019, č. XXXXXXXXXX na sumu 11,39 € splatnú 18. 7. 2019), ktoré však doposiaľ neuhradila. Pôvodný veriteľ si uplatnil aj časť dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 95,17 € faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 18. 2. 2020. Upomienkami pôvodný veriteľ žalovanú opakovane vyzval k úhrade dlžných súm, žalovaná však doposiaľ uvedené sumy neuhradila.
3. Na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovanej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola medzi pôvodným veriteľom a žalovanou dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, ktorej základ sa za každý deň plnenia zmluvy pomerne znižoval. Pôvodný veriteľ si uplatnil aj časť dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 95,17 € faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 18. 2. 2020. Pri výpočte jej výšky bola zohľadnená doba trvania zmluvy od jej uzavretia do dňa prerušenia poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Maximálna výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedala výške zľavy z poskytnutých služieb, resp. zariadenia poskytnutého žalovanej pri uzavretí zmluvy. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr, žalobkyňa si preto uplatňuje aj nárok na zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy.
4. Žalobkyňa ako prílohu k žalobe predložila jednotlivé faktúry, zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 23. 7. 2018 a z 2. 8. 2018, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb z 14. 9. 2018, potvrdenie o odovzdaní a prevzatí koncového zariadenia z 22. 8. 2018, odstúpenie od zmluvy z 19. 2. 2020, upomienky z 28. 2. 2019 a 30. 4. 2019, oznámenie o postúpení pohľadávky z 18. 12. 2020, predžalobná výzva žalobkyne na úhradu dlžnej sumy z 31. 3. 2021 spolu s dokladom o jej doručovaní žalovanej.
5. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom z 2. 7. 2021, sp. zn. 24Up/982/2021, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 183,52 € vrátane zákonného úroku z omeškania a náhradu trov konania. Pretože nebolo možné doručiť žalovanej platobný rozkaz do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 10 z. č. 307/2016 Z. z. O upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) postúpil 13. 9. 2021 vec miestne príslušnému okresnému súdu na základe návrhu žalobkyne na pokračovaní v konaní, a tým došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
6. Žalovanej bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadrila k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaná bola v konaní pasívna a k žalobe sa nevyjadrila.
7. Podľa § 219 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Okresný súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1 CSP dňa 12. 10. 2021 bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP, za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 297 písm. b) CSP.
9. Pri posúdení skutkových okolností prípadu, okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listín uvedených v bode 4. odôvodnenia, z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti.
10. Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou zmluvy o poskytovaní verejných služieb - balík služieb 23. 7. 2018 a 2. 8. 2018, vrátane dodatku z 14. 9. 2018 podľa § 44 zákona č. 531/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len “ZoEK“). Predmetom týchto zmlúv bolo poskytovanie telekomunikačných služieb (Magio internet prostredníctvom metalickej technológie). Zmluvné strany sa dohodli na dobe viazanosti 24 mesiacov. Vo všetkých zmluvách sa zároveň dohodli na tzv. degresívnej zmluvnej pokute, ktorej základ uvedený v zmluve mal klesať v závislosti od počtu dní, ktoré uplynuli od uzavretia zmluvy do jej ukončenia alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. V obidvoch zmluvách, ako aj v dodatku bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 180 €.
11. Z pôvodným veriteľom vystavených faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX vyplýva, že pôvodný veriteľ vyúčtoval žalovanej sumu za poskytnuté telekomunikačné služby v celkovej výške 88,35 €, v ktorej bola zahrnutá suma 37,80 € za náklady vymáhania, ako aj poplatok za vystavenie upomienky vo výške 4,99 €, ktorá bola vystavená potom, ako pôvodný veriteľ zistil neuhradené faktúry po lehote splatnosti. Faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou k 18. 2.
2020 na sumu 95,17 €, pôvodný veriteľ vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu vypočítanú s najvyššej možnej sumy dohodnutej v zmluve o poskytovaní verejných služieb a v dodatku po odrátaní čiastky, predstavujúcej počet dní od uzavretia zmluvy do jej skončenia podľa vzorca uvedeného v zmluve o poskytovaní verejných služieb. V dôsledku neuhradenia jednotlivých faktúr pôvodný veriteľ listom z 19. 2. 2020 informoval žalovanú, že odstupuje od jednotlivých zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Žalovaná bola vyzvaná žalobkyňou na zaplatenie dlžnej sumy výzvou z 31. 3. 2021. Žalovaná doposiaľ nehradila dlžnú sumu.
12. Podľa § 44 ods. 1 ZoEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
15. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Okresný súd považoval za nesporné, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou boli uzatvorené jednotlivé zmluvy o poskytovaní verejných služieb, vrátane dodatku, na základe ktorých pôvodný veriteľ poskytoval telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu a žalovaná sa mu zaviazala platiť cenu podľa platného cenníka a ktorá je uvedená aj v predmetných zmluvách a dodatku. Z výpisu z obchodného registra pôvodného veriteľa vyplýva, že pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Súd preto pristúpil aj ku kontrole zmluvných podmienok, pričom v ich obsahu nezistil neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mala vplyv na uplatnený nárok. Žalobkyňa si uplatňuje len úhradu ceny za poskytnuté služby a platne dohodnutú zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody, zníženú o počet dní viazanosti, ktoré uplynuli od uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jej ukončenia z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej. Súd preto priznal žalobkyni nárok na zaplatenie ceny za telekomunikačné služby, poplatok za upomienku a zmluvnú pokutu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
17. Z predložených faktúr vyplýva, že pôvodný veriteľ do celkovej pohľadávky zahrnul aj náklady „skorého“ vymáhania vo výške 37,80 € i keď v odôvodnení žaloby tento nárok nie je osobitne zdôvodnený.
18. Okresný súd nárok žalobkyne v tejto časti zamietol, pretože v danom konaní neuniesla povinnosť tvrdenia, ani dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu reálnych nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v celkovej výške 37,80 €. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Ide teda o stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 38/2015, z 21. 1. 2015). Náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ (príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené s jeho uplatnením) predstavujú reálne vynaložené náklady, ktorých účelnosť vynaloženia a ich skutočnú výšku je žalobkyňa povinná preukázať. Tieto náklady nie je možné uplatňovať ako „paušál“ v podobe
svojvoľne určenej výšky zo strany žalobkyne, resp. pôvodného veriteľa, pretože takto určená suma neodráža skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky v predsúdnom štádiu.
19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením jednotlivých záväzkov (platná od 16. 3. 2016, údaje zverejnené na webovej stránke www.nbs.sk) bola 0,00 %. Úrok z omeškania preto predstavuje výšku 5 % p. a., a v tejto výške si ho uplatňuje žalobkyňa z jednotlivých dlžných súm.
22. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vznikla aj žalobkyňou uplatnená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5 % p. a. z dlžnej sumy. Súd žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr vystavených pôvodným veriteľom, kedy sa žalovaná po prvý raz dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Okresný súd však nepriznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania z poplatku za upomienku v celkovej výške 4,99 €. Poplatky tvoria príslušenstvo pohľadávky. Ustanovenia OZ, ani iného právneho predpisu pritom neumožňuje uplatňovať príslušenstvo z príslušenstva. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti žalobu zamietol.
23. Uvedený procesný postup, v ktorom okresný sú bez nariadenia pojednávania čiastočne zamietol žalobu, je v súlade s ustanoveniami CSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pre správnosť tohto záveru okresný súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. 6. 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, podľa ktorého „...berúc do úvahy podstatnú skutočnosť zanedbania procesnej povinnosti sťažovateľky tvrdiť, je už na prvý pohľad zjavné, že aplikácia § 151 ods. 1 a 2 CSP bola v okolnostiach prejednávanej veci neopodstatnená. Prejavuje sa tu už zmienená korelácia bremena tvrdenia a bremena popretia tvrdenia protistranou. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená) S prihliadnutím na závery konštatované ústavným súdom vo vzťahu k prvej námietke a odvíjajúce sa predovšetkým od zanedbania povinnosti sťažovateľky ako žalobkyne ňou uplatnený nárok na náhradu škody (hodnoty zariadenia) riadne tvrdiť a preukázať nie je opodstatnená ani námietka nenariadenia pojednávania, resp. nesplnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Spornosť ako kritérium pre nenariadenie pojednávania sa v súlade s citovaným ustanovením Civilného sporového poriadku týka zisteného skutkového stavu a v konkrétnych okolnostiach veci bola požiadavka nespornosti skutkových tvrdení splnená tým, že žalovaná sa k žalobe sťažovateľky nevyjadrila. Ani námietka nenariadenia pojednávania preto nie je dôvodná.“
24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 183,52 € s príslušenstvom, priznaná jej bola suma 145,72 so zákonným úrokom z omeškania. V konaní mala teda žalobkyňa úspech v rozsahu 79 %, jej neúspech predstavuje 21 %. Žalobkyňa teda vo veci dosiahla celkový pomerný úspech vo výške 58 % (79 % - 21 %) a v takomto rozsahu jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.
27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú chybu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má chybu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto chyba mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k chybám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.