Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/48/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Róbert Foltán a JUDr. Peter Duman v sporovej veci žalobcu: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, adresa I. T. XXXX/X, W., zastúpený splnomocnencom: RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., IČO: 53 191 030, so sídlom Halenárska 18A, Trnava, proti žalovanému: APPONO, LLC, identifikačné č.: 6628104, so sídlom The Green, STE A 8, Dover, Kent Country, Delaware 199 01, Spojené štáty americké, o nahradenie prejavu vôle na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 11.08.2021, č. k. -23, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku potvrdzuje a vo výroku o trovách konania zrušuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadiť záložne právo v prospech žalobcu na účely zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 250.000 eur, a to k obchodnému podielu v spoločnosti HV - Centrum, s.r.o., so sídlom Bajkalská 29/E, Bratislava, IČO: 36 792 284 (ďalej len „HV - Centrum“), ktorý predstavuje 100-percentný podiel na základnom imaní spoločnosti a je vyjadrený vkladom vo výške 6.640 eur, a ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Návrh žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným, ktorý sa ako dlžník voči žalobcovi zaviazal na úhradu kúpnej ceny za obchodný podiel v HV - Centrum v sume 250.000 eur, sa nedokáže skontaktovať. Komunikácia nie je možná ani so štatutárom žalovaného

- Mariánom Skácelom, ktorý je zároveň aj konateľom HV - Centrum, a výzvy žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy zostávajú bezvýsledné. Žalobca tak v obave, že žalovaný môže vykonávať kroky smerujúce k tomu, že jeho pohľadávka bude nevymožiteľná, od zmluvy o prevode obchodného podielu odstúpil a podaním na Okresný súd Bratislava I sa domáha zosúladenia zápisu spoločníka spoločnosti v obchodnom registri. Naďalej však trvá dôvodná obava, že žalovaný môže previesť vlastnícke právo k obchodnému podielu v HV - Centrum na tretiu osobu skôr, než registrový súd v predmetnom konaní právoplatne rozhodne, čím je žalobca vystavený riziku, že sa jeho zákonné prostriedky na prinavrátenie obchodného podielu trvalo a výrazne oslabia. Prinavrátenie jeho majetkového práva (obchodného podielu) sa môže stať v danom prípade pre žalobcu prakticky nemožným, keďže sa nebude môcť domáhať vrátenia obchodného podielu voči prípadnému dobromyseľnému nadobúdateľovi. Už táto samotná skutočnosť je dostatočným dôvodom oprávňujúcim žalobcu dožadovať sa zriadenia zabezpečovacieho opatrenia - záložného práva na príslušný obchodný podiel.

2. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie považoval za osvedčené skutkové tvrdenia žalobcu prednesené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súvislosti so vznikom zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného a nezaplatením kúpnej ceny za prevod obchodného podielu zo strany žalovaného, no celkovo ich spolu s tvrdením o existencii obavy z ohrozenia exekúcie žalobcovej peňažnej pohľadávky nevyhodnotil ako spĺňajúce základný predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, ktorým je existencia peňažnej pohľadávky uplatňovanej v dotknutom konaní vo veci samej. Žalobca podľa prvoinštančného súdu žiadnym spôsobom súdu nepreukázal (neosvedčil) také konkrétne kroky žalovaného, ktoré by viedli k obave, že prípadný výkon exekúcie bude ohrozený, že žalovaný v prípade ak bude procesne neúspešný, tak svoj dlh dobrovoľne v súdom uloženej lehote žalobcovi nezaplatí.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení , , , , a (ďalej len „“) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva slúži na zabezpečenie v tom-ktorom konaní žalovanej peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Ide o procesné zabezpečenie v prípade, že je daná obava o neskorší priebeh exekúcie právoplatnej a vykonateľnej peňažnej pohľadávky žalobcu v totožnom konaní, v ktorom sa tento inštitút nariaďuje. Žalobca odôvodňoval potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie obavou, že žalovaný môže vykonávať kroky smerujúce k tomu, že pohľadávka žalobcu zo zmluvy o prevode obchodného podielu bude nevymožiteľná. Zákonné [správ. sudcovské - poznámka odvolacieho súdu] zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie pohľadávky, ktorej dôvodnosť sa skúma v konaní vo veci samej, v ktorom sa tento procesný inštitút uplatňuje. V danom prípade však predmetom konania vo veci samej nie je pohľadávka majúca byť zabezpečená, resp. súd neskúma jej oprávnenosť a dôvodnosť v konaní vo veci samej, ale predmetom konania je uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť zmluvu o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti ( ). Sudcovské záložné právo je tak možné zriadiť iba, ak je daná obava, že exekúcia peňažnej pohľadávky prípadne priznanej v danom súdnom konaní vo veci samej bude ohrozená. V danom prípade si žalobca pohľadávku neuplatňuje, ale si uplatňuje povinnosť uzatvoriť zmluvu. Na základe toho súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na zriadenie sudcovského záložného práva je podaný nedôvodne a zamietol ho. Nad rámec uvedeného doplnil, že okrem existencie uplatňovaného nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť. V danom prípade takáto bezprostredná hrozba preukázaná nebola. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle tak, že aj keď v zmysle by žalovaný ako procesne plne úspešný mal nárok na priznanie náhrady trov konania, tak keďže mu doposiaľ žiadne trovy v priebehu konania nevznikli, súd prvej inštancie mu ich náhradu nepriznal.

4. Žalobca sa proti tomuto uzneseniu odvolal z dôvodov uvedených v a a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie, eventuálne aby ho zmenil tak, že zabezpečovacie opatrenie nariadi.

5. V odvolaní predniesol, že účelom zriadenia záložného práva v prospech žalobcu malo byť zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 250.000 eur. Je pravdou, že žalobca sa žalobou vo veci samej v predmetnom konaní domáha nahradenia prejavu vôle na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti. Napriek viacerým výzvam sa žalobca nemôže domôcť zaplatenia kúpnej ceny v sume 250.000 eur za prevod obchodného podielu v spoločnosti tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 03.10.2018 (ďalej len „zmluva“). Preto sa rozhodol využiť svoje právo na odstúpenie od zmluvy, pričom účinky odstúpenia mali nastať jeho doručením druhej strane. Ani účinným odstúpením od zmluvy však zmluva absolútne nezaniká a nespôsobuje právne účinky spočívajúce v automatickom navrátení do pôvodného stavu, t. j. kedy by sa žalobca stal opätovne spoločníkom spoločnosti v rozsahu, aký mu prináležal pred uzatvorením zmluvy (50-percentný podiel). Uvedené je možné až úkonom príslušného registrového súdu, ktorý na základe relevantnej právnej skutočnosti je spôsobilý vykonať zápis zmeny údajov do obchodného registra. Práve k vydaniu rozhodnutia, ktoré zodpovedá takejto relevantnej skutočnosti, smerovala žaloba vo veci samej zo dňa 15.05.2021. Pokiaľ však príslušný súd vo veci nerozhodol, a teda neexistuje spôsobilá listina, ktorou by v registrovom konaní preukázal zmenu v osobe spoločníka spoločnosti, musí žalobca strpieť stav, keď je spoločníkom žalovaný, hoci (i) žalovaný neuhradil kúpnu cenu za prevod obchodného podielu a (ii) došlo k následnému odstúpeniu od zmluvy práve z uvedeného dôvodu. Keď žalobcovi „nepatrí“ obchodný podiel, mal by mu z hľadiska synalagmatickej povahy záväzku prináležať jeho nárok na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny 250.000 eur. Hoci v súčasnosti prebieha konanie vo veci samej týkajúce sa nahradenia prejavu vôle, nemožno zamietnuť návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pokiaľ je prípustná existencia nároku

žalobcu na peňažné plnenie od žalovaného, ktoré zodpovedá skutočnostiam popísaným v žalobe, t. j. existencii jeho peňažnej pohľadávky. Názor, že sudcovské záložné právo nie je možné zriadiť na zabezpečenie inej, ako v totožnom konaní uplatňovanej pohľadávky, keďže v danom prípade si žalobca pohľadávku neuplatňuje, ale si uplatňuje povinnosť uzatvoriť zmluvu, považuje za predčasný a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia danej veci. Žalobca sa totiž stále môže domáhať zaplatenia jeho peňažnej pohľadávky z kúpnej ceny za obchodný podiel. Vo vzťahu k existencii reálnej a preukázanej obavy, že prípadná exekúcia bude ohrozená, žalobca už poukázal na samotné riziko spočívajúce v tom, že v prípade prevodu obchodného podielu na tretiu osobu sa zákonné prostriedky žalobcu na jeho prinavrátenie trvalo a výrazne oslabia. Prinavrátenie jeho majetkového práva (obchodného podielu) sa môže stať v danom prípade pre navrhovateľa prakticky nemožným, keďže sa nebude môcť domáhať vrátenia obchodného podielu voči prípadnému dobromyseľnému nadobúdateľovi. K ďalším skutočnostiam svedčiacim v prospech žalobcu patrí jednak absencia akejkoľvek komunikácie a spätnej väzby žalovaného na pokusy o kontakt a v neposlednom rade aj neuhradenie dohodnutej kúpnej ceny. Žalovaný je právnickou osobou sídliacou v USA a pre žalobcu sú mimoriadne ťažko „vystopovateľné“ jej aktivity, prípadne jej ekonomická situácia, aby mohol súdu poskytnúť nanajvýš dostatočný prehľad o preukázateľných iných krokoch smerujúcich k ohrozeniu prípadnej exekúcie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [ v spojení s ], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [ a ], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho treba napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia potvrdiť ( ) a v časti o náhrade trov konania zrušiť [ ].

7. Predmetom konania vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie na základe žaloby žalobcu je uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť zmluvu o prevode obchodného podielu v HV - Centrum, ktorou bezodplatne, inak za rovnakých podmienok, za akých ho nadobudol, prevádza svoj obchodný podiel vo výške 50 % na základnom imaní spoločnosti vyjadrený vkladom vo výške 3.320 eur, na žalobcu. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by sa zriadilo záložné právo v prospech žalobcu na účely zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 250.000 eur k obchodnému podielu v HV - Centrum, ktorý predstavuje 100-percentný podiel na základnom imaní spoločnosti a je vyjadrený vkladom vo výške 6.640 eur, a ktorý je vo vlastníctve žalovaného.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

9. Zákonná úprava konania o zabezpečovacích opatreniach umožňuje súdu zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Zabezpečovacie opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh ( v spojení s ). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené ( v spojení s ). Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je teda hodnoverné osvedčenie ( v spojení s ) existencie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a skutočností odôvodňujúcich obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti).

10. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v podstate z dôvodu, že žalobca si v konaní neuplatňuje žiadnu peňažnú pohľadávku, ale povinnosť uzatvoriť zmluvu, vo vzťahu ku ktorej ale sudcovské záložné právo nemožno zriadiť.

11. Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v podstate z dôvodu, že hoci v súčasnosti prebieha konanie vo veci samej týkajúce sa nahradenia prejavu vôle žalovaného, nemožno zamietnuť návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pokiaľ je prípustná existencia nároku žalobcu na peňažné plnenie od žalovaného, ktoré zodpovedá skutočnostiam opísaným v žalobe, t. j. existencii jeho peňažnej pohľadávky. Žalobca sa totiž stále môže domáhať zaplatenia jeho peňažnej pohľadávky z kúpnej ceny za obchodný podiel.

12. Na úvod odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a považuje za správne jeho konštatovanie, že ak si žalobca v konaní vo veci samej neuplatňuje peňažnú pohľadávku, jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva nemožno vyhovieť.

13. Ako odvolací súd naznačil vyššie, na zabezpečovacie opatrenie sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení ( ). Medzi ustanovenia upravujúce neodkladné opatrenie patrí aj , ktorý vymedzuje náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Jednou z týchto náležitostí je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ak je z citovaného nepochybné, že účelom sudcovského záložného práva je zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, potom treba pri primeranom použití ustanovení o neodkladnom opatrení nevyhnutne dospieť k záveru, že náležitosťou návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie peňažnej pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť ochrana v podobe sudcovského záložného práva. Svojou podstatou tu ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní o zabezpečovacom opatrení.

14. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi (navrhovateľovi) ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. ). Tento záver možno použiť aj v konaní o zabezpečovacom opatrení. Ak teda ustanovenie v spojení s zaraďuje medzi náležitosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj otázku dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu tak zakladá nárok, ktorého ochrany sa navrhovateľ domáha. Žalobca (navrhovateľ) je preto povinný už v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie tohto nároku. Z pravidla obmedzeného dokazovania, ktorým sa riadi konanie o zabezpečovacom opatrení, plynie, že tento nárok bude súd posudzovať s končenou platnosťou spravidla až v rozhodnutí vo veci samej. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ( v spojení s ), musí mať ale v štádiu o jeho rozhodovaní ( v spojení s ) vyriešenú otázku, či je tento nárok hodnoverne osvedčený. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdené skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti a trvania nároku musia byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106). Ak má súd pochybnosti o nároku, ktorý sa uplatňuje návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (bez ohľadu na to, či ide o návrh pred začatím konania vo veci samej, počas konania a po jeho skončení), nemožno považovať za splnenú podmienku základnej náležitosti návrhu a súd musí tento návrh zamietnuť.

15. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (a aj v žalobe) tvrdil, že žalovaný sa ako kupujúci dostal do omeškania so svojou povinnosťou zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu 250.000 eur za obchodný podiel v HV - Centrum, ktorý žalobca previedol na žalovaného na základe zmluvy o prevode obchodného podielu z 03.10.2018. Z tohto dôvodu sa žalobca rozhodol využiť svoje právo na odstúpenie od zmluvy s tým, že jeho účinky nastali doručením žalovanému. Žalobca ďalej predostiera

svoj názor, že odstúpením od zmluvy zmluva o prevode obchodného podielu zanikla (v tejto súvislosti cituje a ), no keďže predmetom prevodu bol väčšinový obchodný podiel, účinky prevodu nastávajú zápisom do obchodného registra ( ), v dôsledku čoho bude zrejme registrový súd na účely vyhovenia návrhu žalobcu na zosúladenie zápisu v obchodnom registri v časti údaja o spoločníkovi so skutočným stavom vyžadovať zmluvu o spätnom prevode obchodného podielu zo žalovaného na žalobcu. Preto sa žalobou vo veci samej domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť takúto zmluvu.

16. Žalobca si teda žalobou voči žalovanému neuplatňuje peňažnú pohľadávku spočívajúcu v dlhu žalovaného z titulu kúpnej zmluvy, ale požaduje od neho de facto navrátenie toho, čo žalobca plnil na základe zmluvy - obchodný podiel v HV - Centrum. Ako však odvolací súd vysvetlil vyššie, nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana zabezpečovacím opatrením, môže spočívať jedine v peňažnej pohľadávke. Ani z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyplýva žiadne také tvrdenia žalobcu, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobca mal v úmysle nimi osvedčovať dôvodnosť a trvanie akejkoľvek peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Sám žalobca totiž tvrdí, že od zmluvy o prevode obchodného podielu odstúpil. Bez ohľadu na to, aké účinky má toto odstúpenie vo vzťahu k prevodu, či prechodu obchodného podielu späť na žalobcu, je nepochybné, že odstúpením od zmluvy o odplatnom prevode obchodného podielu zaniká právo prevodcu požadovať odplatu od nadobúdateľa ( ). Účinky odstúpenia, ktoré sa dostalo do sféry vplyvu druhej strany, dokonca nemožno odvolať a ani meniť bez súhlasu tejto strany ( in fine ).

17. Z tohto dôvodu neobstojí ani názor žalobcu, že zabezpečovacie opatrenie môže byť za takýchto okolností nariadené aj pred konaním vo veci samej, pretože peňažnú pohľadávku si predsa môže uplatniť aj neskôr. Hoci zo žaloby, z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale ani z odvolania žalobcu voči napadnutému uzneseniu nevyplýva, že by tak mienil vôbec niekedy urobiť, žalobcovi uniká, že ustanovenie (v spojení s ) nerobí žiaden rozdiel medzi zabezpečovacím opatrením nariadením pred začatím konania vo veci samej, počas neho alebo po jeho skončení. Vo všetkých troch prípadoch je nevyhnutné trvať na tom, aby žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie jeho peňažnej pohľadávky.

18. Okrem toho, ak by aj išlo o zabezpečovacie opatrenie pred začatím konania o zaplatenie kúpnej ceny za prevod obchodného podielu, toto by muselo byť zákonite spojené s povinnosťou žalobcu podať takúto žalobu v súdom určenej lehote ( v spojení s ), prípadne s poučením žalovaného, že sa môže voči zabezpečovaciemu opatreniu brániť žalobou on ( v spojení s ). predpokladá, že nárok, ktorému sa zabezpečovacím opatrením poskytla (predbežná) ochrana, bude predmetom konania vo veci samej, ktoré nebude mať skrátenú povahu s obmedzeným dokazovaním, ale umožní jeho riadne preskúmanie v civilnom kontradiktórnom procese (tak to ale v prejednávanej veci nie je a už z vyššie opísaných dôvodov ani nemôže byť). Ak súd len poučí žalovaného podľa , nemusí síce k podaniu takej žaloby dôjsť a neodkladné opatrenie môže trvať aj naďalej, ale tento postup prichádza do úvahy len subsidiárne, teda ak súd neuloží navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, čo je výnimočný stav vychádzajúci spravidla z nesporného skutkového základu a jednoduchého právneho posúdenia veci. Navyše, v kontexte zabezpečovacieho opatrenia sa ale postup podľa javí dokonca ako nezmyselný, pretože výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím ( ). Ak teda žalobca uvažuje o tom, že zabezpečovacie opatrenie môže byť nariadené aj pred začatím konania vo veci samej, nevyhnutne bude účinok súdom zriadeného záložného práva závisieť od toho, či žalobcov nárok dospeje do stavu judikovanej pohľadávky, čoho predpokladom je žalobcova vlastná aktivita. Nerozlučnú spätosť uplatnenia peňažnej pohľadávky a úspechu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyjadruje aj druhá podmienka vyplývajúca z , ktorou je hodnoverné osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nepochybné totiž je, že exekúciou sa v tejto súvislosti má na mysli exekúcia záložným právom zabezpečenej peňažnej pohľadávky žalobcu (navrhovateľa).

19. Pre poriadok odvolací súd dopĺňa, že súhlasí so súdom prvej inštancie aj v tom, že nebola splnená ani spomenutá druhá podmienka na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to hodnoverné osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

totiž nevyplývajú žiadne relevantné dôvody opodstatňujúce obavu, že by exekúcia (žalobcom doposiaľ ani neuplatnenej) peňažnej pohľadávky bola ohrozená.

20. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé viesť k záveru o existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v tejto súvislosti uviedol len toľko, že žalovaný môže vykonávať kroky smerujúce k tomu, že jeho pohľadávka bude nevymožiteľná, najmä môže previesť vlastnícke právo k obchodnému podielu v HV - Centrum na tretiu osobu. Súd prvej inštancie v bode 15 napadnutého uznesenia podrobne vysvetlil, z akého dôvodu nemožno tieto tvrdenia žalobcu považovať za dostatočné na účely nariadenia žalobcom požadovaného zabezpečovacieho opatrenia, a odvolací súd k nim nemá čo dodať.

21. Čo sa týka odvolania žalobcu, nemôže obstáť jeho názor, že riziko spočíva v tom, že v prípade prevodu obchodného podielu v spoločnosti zo žalovaného na tretiu osobu sa zákonné prostriedky žalobcu na prinavrátenie obchodného podielu trvalo a výrazne oslabia. Žalobca tu inými slovami argumentuje, že už aj len právo žalovaného disponovať s určitým majetkom automaticky vyvoláva obavu z ohrozenia exekúcie. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by cieľom zabezpečovacieho opatrenia bolo za každú cenu zakonzervovať status quo, no žalobcov výklad by musel nevyhnutne viesť k prijatiu takéhoto názoru. Dôvodnosťou obavy spočívajúcej v tom, že dlžník môže využiť svoje právo tým, že vykoná určitý scudzovací úkon, by bolo možné v zásade argumentovať vždy aj bez znalosti okolností konkrétneho prípadu. Takéto poňatie koncepcie zabezpečovacích opatrení by viedlo k paušálnemu posudzovaniu podmienky obavy z ohrozenia exekúcie ako splnenej v podstate v každom jednotlivom prípade do takej miery, že by sa táto podmienka stala obsolétnou. To ale zjavne nebolo úmyslom zákonodarcu, keď ju do zakomponoval.

22. Napokon treba odmietnuť aj žalobcovu obavu zakladajúcu sa na poznámke, že žalovaný je právnickou osobou sídliacou v USA a pre žalobcu sú mimoriadne ťažko „vystopovateľné“ jej aktivity, prípadne jej ekonomická situácia, aby mohol súdu poskytnúť nanajvýš dostatočný prehľad o preukázateľných iných krokoch smerujúcich k ohrozeniu prípadnej exekúcie. Odvolací súd si je vedomý, že žalobca môže na ním naznačované ťažkosti naraziť, ale ani z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ani z odvolania žalobcu nevyplýva, že by pri uzatváraní zmluvného vzťahu, ktorý je základom tohto sporu, nekonal slobodne a nemal možnosť výberu, či doňho vstúpi napriek tomu, že protistranou je subjekt, ktorého činnosť môže byť pre žalobcu málo transparentná. Ak do daného zmluvného vzťahu vstupoval s vedomím o rizikovom profile zmluvného partnera, nemôže sa neskôr v konaní o zabezpečovacom opatrení z rovnakého dôvodu úspešne dovolávať obavy, že exekúcia bude ohrozená.

23. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože ich žalobca hodnoverne neosvedčil tak, ako to požaduje , odvolací súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý v súlade s v spojení s , v dôsledku čoho treba uznesenie v napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správne potvrdiť ( ).

24. Čo sa však týka súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, keď o nich prvoinštančný súd rozhodol, vychádzal zjavne (nesprávne) z toho, že napadnutým uznesením sa konanie končí. Tak to však nie je, pretože žalobu treba meritórne prejednať, čo znamená, že o náhrade trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( v spojení s ). Keďže neexistovali dôvody na vydanie rozhodnutia o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení, odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil [ ].

25. Toto uznesenie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).