Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoE-57-2021.pdf
PDF · 79.28 KB
Case nature
Subarea
12CoE/57/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného I. W., K., so sídlom G. X,. XXX XX R., B.: XX XXX XXX, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., 2/ N. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX F., 3/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX F., o vymoženie 27,59 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 8Er/544/2010-60 zo dňa 18. februára 2021, takto
rozhodol:
I. Odmieta odvolanie.
II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sa zamietajú.
II. Návrh na prerušenie konania sa zamieta.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 7 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 36 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017.
3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to v celom rozsahu.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) skôr ako sa mohol začať zaoberať dôvodmi podaného odvolania, preskúmal to, či podané odvolanie spĺňa predpísané náležitosti. Pri takomto preskúmaní zistil, že podané odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné nie je.
5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 202 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak, súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.
7. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
8. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
9. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
10. Podľa čl. 11 Základných princípov C.s.p., úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
11. Podľa § 239 ods. 1 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
12. Podľa § 357 C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
13. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a taktiež zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní o súlade právnych predpisov podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený v celom rozsahu a v zákonnej lehote podanie označené ako odvolanie, pričom v texte tohto podania uviedol, že skutočnosť, že uznesenie bolo vydané sudcom nebráni tomu, aby ho bolo možné posúdiť ako sťažnosť. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bolo uznesenie súdu prvej inštancie vydané sudcom a nie vyšším súdnym úradníkom, nebolo možné voči nemu podať sťažnosť, ale odvolanie. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd v zmysle čl. 11 ods. 1 Základných princípov C.s.p. posudzoval podanie oprávneného ako odvolanie.
15. Odvolací súd sa následne zaoberal otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní. V tomto smere je potrebné poukázať na vyššie cit. ust. § 202 ods. 3 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorý výslovne ustanovuje, že pre exekučné konania platí, prípustnosť odvolania len tam, kde to zákon výslovne upravuje (obdobne aj za predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné podať odvolanie len tam, kde to zákon výslovne pripúšťal, porovnaj § 202 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). V tomto prípade súd prvej inštancie rozhodol podľa ZoUNEK, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex specialis. Rozhodovanie o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie je upravené v § 7 ods. 1 až 3 ZoUNEK. Vyššie cit. ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK upravuje spôsoby rozhodovania súdu prvej inštancie po tom, čo súdny exekútor predloží námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie,
avšak v uvedenom ustanovení nie je výslovne zakotvená možnosť proti uzneseniu, ktorým súd zamietol alebo odmietol podané námietky podať odvolanie. Z uvedeného tak vyplýva, že proti rozhodnutiu, ktorým boli námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietnuté nie je odvolanie prípustné. Ako už odvolací súd konštatoval skôr, keďže odvolanie nebolo vydané vyšším súdnym úradníkom ale sudcom, proti uvedenému uzneseniu nie je prípustný žiadny riadny opravný prostriedok, a to ani podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Odvolací súd v tomto smere ešte uvádza, že nemožno súhlasiť ani s tvrdením oprávneného o naplnení odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. c) C.s.p., pretože zákon 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov hovorí o možnosti a nie o povinnosti sudcu poveriť vyššieho súdneho úradníka na konanie a rozhodovanie vo vymedzenom okruhu podľa rozvrhu práce, resp. v určitej veci. V prípade, ak poverenie nie je udelené, rozhoduje aj v takýchto veciach zákonný sudca, preto skutočnosť, že v predmetnom prípade rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník nemohlo dôjsť k porušeniu zákona. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že aj poučenie súdu prvej inštancie o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o zamietnutí námietok oprávneného proti exekúcii bolo správne.
16. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním oprávneného čo do výroku II. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, pričom aj v tomto smere dospel k záveru, že odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu je vo všeobecnosti prípustné odvolanie iba vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 357 C.s.p.). Ak je podané odvolanie proti uzneseniu, ktoré nie je obsiahnuté v enumeratívnom výpočte, musí byť bez ďalšieho odmietnuté (§ 386 písm. c) C.s.p.). Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné, to je prípustné iba proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 C.s.p. (§ 357 písm. n) C.s.p.). Ak potom tu odvolaním napadnutý výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je rozhodnutím, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako odvolanie oprávneného postupom podľa § 386 písm. c) C.s.p. voči tomuto výroku uznesenia odmietnuť.
17. Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že pri zastavení starej exekúcie v zmysle ustanovení ZoUNEK nemôže mať akýkoľvek návrh hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy vplyv na vedenie takto zastaveného exekučného konania. Je potrebné poukázať na to, že § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. sa vzťahuje na prípady, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka danej veci je v rozpore s Ústavou, zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Z uvedeného ustanovenia tak vyplýva, že tento postup sa uplatní v prípade, ak k takémuto záveru dospeje súd a nie účastník konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 36/2019 v ktorom bolo uvedené, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, preto ani z toho dôvodu nemôže byť daný dôvod na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov. Konanie, ktoré bolo zastavené už nie je možné prerušiť. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti aj viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, a to: sp. zn. I. ÚS 220/2020, sp. zn. I. ÚS 221/2020, sp. zn. IV. ÚS 239/2020, sp. zn. III. ÚS 237/2020, sp. zn. II. ÚS 241/2020, v ktorých Ústavný súd SR konštatoval, že napadnuté upovedomenia o zastavení starej exekúcie vydané podľa ZoUNEK sú ústavne udržateľné. Vzhľadom aj na tieto uvedené skutočnosti preto možno dospieť k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.
19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a čl. 4 ods. 1 C.s.p.. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods.1 C.s.p., ktoré upravuje problematiku čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania z dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda obdobne, ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie voči výroku, voči ktorému nebolo prípustné. V prejednávanej veci oprávnený svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné.
Oprávnený tak svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, preto mu nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania, povinným a súdnemu exekútorovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).