Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-16-2021.pdf
PDF · 109.87 KB
Case nature
Subarea
10Co/16/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcov: 1./ R. H., W.. X.X.XXXX, F. Q. XXX, XXX XX Q., 2./ U. H., W.. XX.X.XXXX, F. Q. XXX, XXX XX Q., právne zastúpených: Mgr. Matúš Macko, advokát, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50424777, proti žalovaným: 1./ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpená: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, 2./ U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpený: Advokátska kancelária STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní oboch žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 8C/66/2021-78 zo dňa 18.8.2021, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a oboma žalovanými a vo vzťahu medzi žalobkyňou 2. rade a žalovaným v 2. rade.
Čiastočne mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, pre okres Prešov, obec Hermanovce, katastrálne územie Hermanovce, evidovaným na LV č. XX ako pozemok reg. C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2, pozemok reg. C parc. č. XXX - záhrady o výmere 94 m2, pozemok reg. C parc. č. XXX - záhrady o výmere 402 m2 a stavba postavená na parc. č. XXX, súp. č. XXX - rodinný dom, ktoré sú vo vlastníctve U. H., W.. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX, XXX XX Q., a to až do rozhodnutia o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu Prešov č. k. 4Co/102/2019-367 zo dňa 26.11.2020.
Obaja žalovaní majú proti žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalovaný v 2. rade má proti žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalobkyňa v 2. rade má proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a vyslovil, že žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov konania.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1. a 2. sa návrhom doručeným súdu dňa 6.8.2021 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, k.ú. Hermanovce, a to: parc. C KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2, parc. C KN č. XXX - záhrady o výmere 94 m2, parc. C KN č. XXX - záhrady o výmere 402 m2, rodinný dom so súpisným č. XXX postavenom na parc. C KN č XXX, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne 2. V návrhu uviedli, že dňa 20.11.2006 bola medzi žalobcom 1., žalobkyňou 2. a žalovaným 1. uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol navrhovateľom poskytnutý úver vo výške 756.000,- Sk (25.094,60 eur) na zabezpečenie uvedenej úverovej zmluvy bola dňa 20.11.2006, nebohou Y. Ž., uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 8.11.2016, sp. zn. 26D/368/2015, Dnot/117/2016, sa jedinou dedičkou po nebohej Y. Ž. stala navrhovateľka 2.. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k. ú. Hermanovce, ako pozemok parc. C KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2, parc. C KN č. XXX - záhrady o výmere 94 m2, parc. C KN č. XXX - záhrady o výmere 402 m2, rodinný dom so súpisným č. XXX postavenom na parc. č XXX. Nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalobkyne 2.. Listom zo dňa 18.7.2013 bol žalobcom prvýkrát oznámený mimosúdny výkon záložného práva, voči ktorému sa bránili podaním žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a návrhom na vydanie predbežného opatrenia, pričom konanie bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/133/2014. V uvedenom konaní bolo dňa 29.4.2014 vydané uznesenie, ktorým súd nariadil žalovanému 1. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Okresný súd Prešov vec prejednal a rozsudkom zo dňa 16.6.2017, č.k. 20C/133/2014-206, žalobu zamietol a doplňujúcim rozsudkom zrušil neodkladné opatrenie z 29.4.2014. Krajský súd v Prešove uznesením z 27.9.2018, sp.zn. 4Co/3/2018, 4Co/12/2018, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 16.6.2017 a dopĺňací rozsudok z 8.9.2017 a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po ďalšom konaní Okresný súd Prešov rozsudkom z 1.7.2019, č.k. 20C/133/2014-318, žalobe vyhovel. Následne Krajský súd v Prešove rozsudkom z 26.11.2020, sp. zn. 4Co/102/2019, 4Co/103/2019, zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov a nimi podanú žalobu zamietol a tiež zrušil predbežné opatrenie z 29.4.2014. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podali v zákonom stanovenej lehote dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR zatiaľ nerozhodol. Sú si vedomí toho, že na nápravu prípadných pochybností v súvislosti s dobrovoľnou dražbou existuje žaloba o neplatnosť dražby, avšak proces napraviť dôsledky nezákonnej dražby by bol omnoho náročnejší, či už časovo, ale aj z pohľadu hospodárnosti. Najviac by prišli o strechu nad hlavou a ich postavenie by sa značne zhoršilo. Žalovaný 1. sa v pozícii žalobcu domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde pod sp.zn. 19C/130/2016 zaplatenia sumy 24.333,09 eur s prísl. vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2016, ktorá bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 7.6.2018, č.k. 19C/135/2016-132, konanie nad sumu 20.698,45 eur s prísl. zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.4.2019, č.k. 2Co/148/2018-182. Žalovaný 1. chce prostredníctvom dobrovoľnej dražby uspokojiť pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorá je premlčaná, a teda jej vymožiteľnosti je oslabená. Je nemysliteľné uspokojiť tú istú pohľadávku formou realizácie výkonu záložného práva, ak sa žalobcovia ako záložní dlžníci dôvodne dovolali premlčania. Uviedli, že je v rozpore s princípom proporcionality dražiť nehnuteľnosť na premlčanú, súdne nevymožiteľnú, pohľadávku. Vzhľadom na existenciu rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 7.6.2018, č.k. 19C/135/2016-132, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.4.2019, č.k. 2Co/1482018-182, by uspokojením pohľadávky došlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia sú toho názoru, že vzhľadom na aktuálny stav veci hrozí im, ale aj tretím osobám, ktoré by sa zúčastnili dražby, bezprostredná ujma, keďže v tejto chvíli nevedia ako o ich podanom dovolaní rozhodne Najvyšší súd SR. Neodkladné opatrenie jediným prostriedkom ochrany pred vykonaním dobrovoľnej dražby.
3. Aplikujúc ustanovenia § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 333 a § 334 všetko Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade súd nezistil dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žaloba navrhovateľov o zdržanie sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam bola právoplatne zamietnutá a zároveň bolo zrušené predbežné opatrenie, ktorým už súd raz nariadil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Ak by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má len dočasný charakter, tentokrát tiež vyhovel, musel by odkázať navrhovateľov na opätovné podanie žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva proti odporcovi 1/, teda na podanie žaloby, o ktorej už bolo súdom prv právoplatne rozhodnuté. Platí však právny princíp „ne bis in idem“, podľa ktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci
dvakrát. Tento princíp je v sporovom konaní vyjadrený v dvoch procesných prekážkach, a to: 1/ v prekážke rei iudicatae, t.j. v prekážke právoplatne rozhodnutej veci; 2/ v prekážke litispendencie, t.j. v prekážke začatého konania. Okrem toho samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) nemá žiaden vplyv na právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26.11.2020, sp. zn. 4Co/102/2019, 4Co/103/2019, a navrhované neodkladné opatrenie nemôže slúžiť ako nástroj na oddialenie účinkov právoplatného súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené preto súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a keďže navrhovatelia nemali vo veci úspech, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti uvedenému uzneseniu ako celku podali obaja žalobcovia včas odvolanie.
5. Proti uvedenému uzneseniu ako celku podali obaja žalobcovia včas odvolanie, keď poukázali na ustanovenie § 324 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže nariadiť neodkladné opatrenie aj po skončení konania. Základným predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenie je podľa odvolateľov potreba bezodkladnej úpravy pomerov, čo vyplýva z § 325 ods. 1 CSP s tým, že mali za to, že preukázali naliehavú potrebu dočasne upraviť pomery medzi stranami konania. Žalobcovia sú si vedomí, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá vplyv na právoplatnosť skôr vydaných rozhodnuté súdov. Avšak, keďže Najvyšší súd SR o ich dovolaní nerozhodol, existuje reálna obava, že vykonanie dobrovoľnej dražby označených nehnuteľností môže vzniknúť škoda žalobcom, žalovaným ale aj tretej osobe, ktorá kúpi nehnuteľnosti v dražbe a náprava takéhoto stavu bude veľmi komplikovaná a zdĺhavá. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa preto snažia žalobcovia predísť takejto škode. Podaným návrhom sa žalobcovia nedomáhajú trvalej úpravy pomerov, ale len dočasnej úpravy pomerov s tým, že po definitívnom vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov už nebude žalovanému v 1. rade nič brániť k iniciovaní dražby.
6. V ďalšom žalobcovia namietali argumentáciu súdu prvej inštancie, podľa ktorého, ak by návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, musel by ich odkladať na opätovné podanie žaloby, o ktorej už bolo skôr právoplatne rozhodnuté. Takáto povinnosť súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva. Ustanovenie § 336 ods. 1 CSP sa týka len prípadov, keď žalobca žiada o vydanie neodkladného opatrenia pred začatím samotného konania, čo však nie je tento prípad, keď žalobcovia žiadajú o vydanie neodkladného opatrenia po skončení konania.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobcovia žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vyhovel nimi podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priznal im právo na náhradu trov konania.
8. Žalovaný v 1. rade na základe výzvy odvolacieho súdu vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázal, že návrh, ktorým sa žalobcovia domáhali vo veci samej uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bol meritórne rozhodnutý Krajským súdom v Prešove v konaní 4Co/102/2019, ktorý rozsudkom zo dňa 26.11.2020 žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2020.
9. Podľa žalovaného v 1. rade právoplatný rozsudok zakladá prekážku res judicata, voči ktorémukoľvek neskoršiemu konaniu, ktoré sa týka tých istých subjektov a toho istého predmetu konania, pričom žalovaný v 1. rade akcentuje, že žalobcovia sa uchádzajú o neodkladné opatrenie, s ktorým nemá byť spojené žiadne konanie vo veci samej, takže sa domáhajú zásahu s účinkami porovnateľnými s meritórnym rozhodnutím a je tak úplne bez významu ako by bol určitý procesný nárok právoplatným rozsudkom meritórne posúdený.
10. Vo vzťahu medzi stranami prebiehajúceho konania pritom nenastala ani žiadna zmena skutkových okolností, za ktorých by došlo k vydaniu rozsudku vo veci 4Co/102/2019 a ani žalobcovia vo svojom návrhu neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré prípadne mohli nastať po jeho vydaní a zároveň by vyžadovali poskytnutie neodkladnej súdnej ochrany. Jeho potrebu vyvodzujú výlučne z podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) proti právoplatnému rozsudku, čo však nepredstavuje zmenu skutkového stavu. Znenie § 329 ods. 3 CSP podľa žalovaného v 1. rade výslovne vylučuje možnosť opätovného plnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak skorší nárok bol
právoplatne zamietnutý a nedošlo k zmene skutkových okolností, o to viac, ak o tom či sa záložný veriteľ má zdržať výkonu záložného práva bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom vo veci samej.
11. Zároveň žalovaný poukázal na snahu zbaviť právoplatný rozsudok všeobecného súdu jeho zákonných účinkov, keď právoplatnosť súdneho rozhodnutia spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Podľa žalovaného v 1. rade ktorýkoľvek okresný súd by mohol svojím uznesením úplne znegovať účinky právoplatného rozsudku, a to len z dôvodu mimoriadneho opravného prostriedku. Žalobcovia podľa žalovaného v 1. rade hrubo zavádzajú ak navodzujú dojem, že bez nariadenia neodkladného opatrenia nemajú k dispozícii žiaden iný prostriedok ochrany, keď podaným návrhom sa prakticky domáhali zabezpečenia účelu konania o dovolaní, pričom rozhodnutia v rámci dovolacieho konania je oprávnený robiť iba dovolací súd. CSP výslovne upravuje procesné nástroje slúžiace na zmiernenie účinkov dovolaním spochybnených rozhodnutí s tým, že ide o odklad vykonateľnosti a najmä právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Práve oni sú zákonodarcom dezignované na riešenie situácii, keď sa má uprednostniť vyčkať na výsledok dovolacieho konania. Zákonné účinky právoplatného rozhodnutia teda môžu byť odložené iba právoplatným rozhodnutí dovolacieho súdu podľa § 404 CSP a akýkoľvek iný zásah vrátane prípadu, ak by odňatie takýchto účinkov bolo maskované ako rozhodnutie o poskytnutí neodkladnej úpravy by bolo vrcholne protiprávnym a neobhájiteľným atrahovaním si jeho právomoci.
12. Žalovaný v 1. rade zároveň poukázal na porušenie jeho ústavne zaručených práv spôsobené tým, že konanie o návrhu žalobcu stále prebieha miesto toho, aby boli ktorýmkoľvek súdom vyvodené okamžité dôsledky z existencie prekážky veci rozhodnutej.
13. S poukazom na uvedené preto žalovaný v 1. rade v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd prihliadol na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené a navrhoval, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a zastavil konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia pre prekážku veci rozhodnutej a zaviazal žalobcu na spoločnú a nerozdielnu náhradu trov odvolacieho konania na strane žalovaného v 1. rade v rozsahu 100 %.
14. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov vzniesol námietku absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade v predmetnej veci, a to z dôvodu, že nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcami a dražbu vykonával na základe návrhu žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa, pričom žalovaný v 2. rade ako dražobník svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu odvodzuje výlučne z oprávnenia žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa. Ak oprávnenie žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa realizovať záložné právo zanikne, má to automaticky za následok dočasný alebo trvalý zánik oprávnenia dražobníka vykonať dražbu. S tým, že v zmysle § 19 ods. 1 písm. h) zákona o dobrovoľných dražbách je dražobník povinný upustiť od dražby, ak bolo vykonateľným rozhodnutím súdu zakázané s predmetom dražby nakladať. Nárok žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade neobstojí z toho dôvodu, že žalovaný v 2. rade nie je zmluvnou stranou ani úverovej zmluvy ani záložnej zmluvy, a teda nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu existujúceho výlučne medzi žalobcom a žalovaným 1. Z toho vyplýva oprávnenie žalovaného 1. ako záložného veriteľa realizovať záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu 2. Žalovanému 2. preto neprináleží pasívna vecná legitimácia predmetnej právnej veci. Podporne v tejto súvislosti žalovaný 2. poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2018 vo veci 22Co/166/2018 a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.8.2018 vo veci sp. zn. 27Co/180/2018.
15. S poukazom na vyššie uvedené preto žalovaný 2. žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému 2. nárok na náhradu trov konania.
16. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenie odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v 2. rade je dôvodné.
17. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Skôr ako mohol odvolací súd pristúpiť k vecnému prieskumu odvolaním uplatnených dôvodov, musel ex offo (aj bez návrhu) skúmať vecnú legitimáciu, a to či už na strane žalobcov (aktívnu), alebo na strane žalovaných (pasívnu). Možno prisvedčiť odvolacej argumentácii žalovaného v 2. rade o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácii, keď je zrejmé, že ustálená rozhodovacia prax zastáva názor o nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k dražobníkovi, ktorým je žalovaný v 2. rade. Dražobník je len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu výlučne so záložným veriteľom a nie so záložcom alebo dlžníkom. Dražobník vo svojom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom. Aj jeho úkony sa odvodzujú v prípade výkonu záložného práva výlučne od záložného veriteľa, a preto nie je osobou, voči ktorej by bolo možné smerovať neodkladné opatrenie, keď tento nie je nositeľom žiadnych práv a povinností, teda ani záložného práva, a preto mu nie je možné zakázať disponovať s právom (a zdržať sa výkonu záložného práva) , ktorého nositeľom nie je a ktorého nositeľom je len záložný veriteľ. S poukazom na uvedené preto správne rozhodol súd prvej inštancie pokiaľ voči tomuto žalovanému (žalovanému v 2. rade), aj keď z iných dôvodov, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
23. Rovnako tak nie je aktívne legitimovaný v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti žalobca v1. rade, ktorý tak ako to vyplýva z predloženého listu vlastníctva, nemá žiadne vrátane vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorej sa výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou týka a teda nie je dotknutou osobou. Vzhľadom na uvedené preto ani žalobca v 1. rade nie je v danej veci vecne v tomto prípade aktívne legitimovanou stranou sporu.
24. K námietke res judicata uplatnenej žalovaným v 1. rade v podanom vyjadrení, keď poukázal na právoplatne vykonateľný rozsudok krajského súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu vo veci samej zamietol a zároveň zrušil predbežné opatrenie, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení je procesným rozhodnutím, kde prichádza v úvahu len prekážka listipendencie (začatého súdneho konania). Pre vyriešenie procesnej otázky súdu, ktorá vyplýva z úpravy procesných predpisov, medzi ktoré platí aj nariadenie neodkladného opatrenia, je preto analogický daná prekážka začatého konania, ale len v tom prípade, ak už bolo o tejto procesnej otázke kladne právoplatne rozhodnuté tým skôr, že neodkladné opatrenie je procesnou súčasťou nároku uplatneného žalobným návrhom ,t.j. konanie vo veci samej. V prípade záporného rozhodnutia t.j. zamietnutia návrhu nič nebráni súdu o ďalšom podanom návrhu po zmene okolností oproti prvému konaniu o neodkladnom opatrení rozhodnúť a v poradí druhému návrhu zčasti alebo celkom vyhovieť. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutím krajského súdu bolo okrem iného zrušené predbežné opatrenie (teraz neodkladné opatrenie) táto prekážka začatého konania odpadla a teda nič nebráni súdu, aby o v poradí druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia meritórne rozhodol.
25. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené prípadne, že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
26. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené aj tým, že ním sledovaný účel nemôžu dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Splnenie tejto podmienky musí súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať z úradnej povinnosti. Musí teda primárne identifikovať účel, ktorý žalobca svojim návrhom sleduje a vyhodnotiť ho vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia.
27. Z petitu požadovaného neodkladného opatrenia je zrejmé, že ním sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
28. Ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prešov po jeho potvrdením rozsudkom Krajského súdu Prešov v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/135/2016 o návrhu žalovaného v 1. rade proti obom žalobcom na zaplatenie sumy 24.330,09 eur s príslušenstvom bolo konanie nad sumu 21.698,45 po späťvztaí zastavené a do sumy 21.698,45 bola žaloba zamietnutá. Žalovaný v 1. rade si svoj nárok uplatnil na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 20.11.2006, na základe ktorého bolo zmluvou z rovnakého dňa zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ako dôvod, pre ktorý bol nárok žalovaného v 1. rade právoplatne zamietnutý bola skutočnosť, že došlo k premlčaniu tohto nároku.
29. Podľa § 7 ods. 2 druhej vety zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení Zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“), ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
30. Podľa § 16 ods. 3 ZoDD, ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.
31. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je nepochybné, že ak chce, tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade, záložný veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, musí v zmluve o vykonaní dražby uviesť nielen dôvod konania dražby tak ako tomu bolo v tomto prípade, ale aj výšku, potvrdiť pravosť a zároveň splatnosť pohľadávky. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým došlo k potvrdeniu zamietavého rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaný v1. rade pristúpil k výkonu záložného práva, a to aj napriek tej skutočnosti, že bola právoplatne judikovaná neexistencia pohľadávky žalovaného v 1. rade vo vzťahu k obom žalobcom. S poukazom na uvedené, a to na absenciu existencie splatnej a teda vymáhateľnej pohľadávky žalovaného v1. rade proti žalobcom, ako aj tej skutočnosti, že po tomto rozhodnutí pristúpil žalovaný v 1. rade k realizácii svojho záložného práva formou dobrovoľnej dražby, preto podľa odvolacieho súdu hrozí vážna ujma žalobkyni v 2. rade ako vlastníčke nehnuteľnosti v prípade, ak by došlo k ďalšej realizácii jej dražby. Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva zápis dvoch poznámok o začatí výkonu záložného práva pre žalovaného v 1. rade, jedno zo dňa 26.7.2013 a druhé zo dňa 1.7.2021 už po právoplatnom zamietnutí nároku žalovaného v 1. rade pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby
32. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto javí odvolaciemu súdu naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade ako vlastníčkou dotknutých nehnuteľností a žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom, kde prípadným úspešným vykonaním dražby označených nehnuteľností môže žalobkyni v 2. rade vzniknúť škoda a náprava stavu v prípade, ak bude v dovolaní úspešná bude veľmi komplikovaná a zdĺhavá. Odvolací súd preto obmedzil zákaz žalovaného v 1. rade pokračovať vo výkone záložného práva až do meritórneho rozhodnutia Najvyššieho súdu o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu
spolu s neodkladným opatrením, ktoré ukladalo žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva zamietol.
33. Odvolací súdu podotýka, že ujma žalovaného v 1. rade nebude neprimeraná výhode ktorú získa žalobkyňa v 2. rade, keď časovú platnosť neodkladného opatrenia obmedzil výlučne len do skončenia už prebiehajúceho dovolacieho konania.
34. Z dôvodu, že došlo k zmene rozhodnutia vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným v 1. rade, súd musel rozhodnúť o trovách celého konania v súlade s ustanovením § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a úspešnej žalobkyni v 2. rade vo vzťahu k tomuto žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov celého konania v plnej výške.
35. Nakoľko vo vzťahu medzi zvyšnými stranami došlo k potvrdeniu prvoinštančného rozhodnutia čím boli obaja odvolatelia neúspešnými v odvolacom konaní je žalobca v 1. rade povinný nahradiť trovy odvolacieho konania v celom rozsahu obom žalovaným, keďže tento nie je v spore o nariadenie neodkladného opatrenia vecne aktívne legitimovaný a rovnako tak má žalovaný v 2. rade z dôvodu, že nie je vecne pasívne legitimovaný, nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).