Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-49-2021.pdf
PDF · 83.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/49/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mária Vrtochová a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcov 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 2/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 3/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, všetci zastúpení Lichner legal s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7451/4, proti žalovanej O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. apríla 2021, č.k. 12C/17/2020-31, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
Žiadna strán sporu n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/, 3/ a žalovanej k nehnuteľnostiam, a to CKN parc. č. XXX-zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 546 m2, k rodinnému domu súpisné číslo XXX nachádzajúceho sa na CKN parc. č. XXX, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. F., obec F. a vyporiadal tak, že spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 1/20 sa prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkyni 1/ a spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 1/20 sa prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcom 2/ a 3/. Výrokom II. žalobkyni 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanej z titulu náhrady spoluvlastníckeho podielu sumu 6.000 eur do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. žalobcom 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanej z titulu náhrady spoluvlastníckeho podielu sumu 6.000 eur do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom IV. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám ich právneho zástupcu Lichner - Legal s.r.o. v lehote 1 mesiaca po právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená výška náhrady trov konania.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianky zákonník“). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ až 3/ sa žalobou pôvodne domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu súp. č. XXX, C KN parc. č. XXX a k pozemku C KN parc. č. XXX s výmerou 546 m2, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. Omšenie a ich vyporiadania tak, že spoluvlastnícky podiel žalovanej vo výške 1/10 by sa rozdelil medzi žalobcov 1/ až 3/ tak, že žalobkyni 1/ by sa prikázal podiel 4/90 za finančnú náhradu vo výške 5.333,33 eur, žalobcovi 2/ podiel 4/90 za finančnú náhradu vo výške 5.333,33 eur a žalobcovi 3/ podiel 1/90 za finančnú náhradu vo výške 1.333,34 eur. Žalobcovia 1/ až 3/ odôvodnili žalobu tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností vo výške podielov 4/10, 4/10 a 1/10 a žalovaná v podiele 1/10. Žalobcovia predmetné nehnuteľnosti dlhodobo užívajú a majú záujem ich spoločne užívať aj naďalej, ale nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou z dôvodu zlých vzťahov. Listom zo dňa 14.09.2020
navrhli žalovanej dohodu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za finančnú náhradu žalovanej v celkovej výške 12.000 eur, pričom žalovaná na tento list nereagovala. Žalobcovia v priebehu konania požiadali o zmenu žaloby iba v časti výšky spoluvlastníckych podielov, resp. rozdelenia podielu žalovanej medzi žalobcov tak, že 1/20 by súd prikázal žalobkyni 1/ za finančnú náhradu vo výške 6.000 eur a 1/20 by súd prikázal žalobcom 2/ a 3/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov za finančnú náhradu 6.000 eur. Súd prvej inštancie pripustil požadovanú zmenu žalôb. Súd zistil, že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je možná vzhľadom na veľkosť nehnuteľností a existenciu viacerých spoluvlastníckych podielov. Predmetné nehnuteľnosti súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcom 1/ až 3/ tak, ako požadovali po zmene žaloby z dôvodu, že preukázali svoju solventnosť na výplatu finančnej náhrady žalovanej, predmetné nehnuteľnosti užívajú žalobcovia 1/ až 3/ a žalovaná neprejavila záujem o predmetné nehnuteľnosti. Výšku finančnej náhrady súd určil podľa žalobcami predloženej cenovej ponuky na trhovú hodnotu predmetných nehnuteľností v celkovej výške 120.000 eur, z čoho 1/10 pre žalovanú predstavuje sumu 12.000 eur s povinnosťou výplaty do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že priznal úspešným žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaná neodpovedala na predžalobný návrh na mimosúdnu dohodu a ani sa nevyjadrila k žalobe, čím zavinila vedenie tohto súdneho sporu v rozsahu, v akom bol vedený. Podľa § 232 ods. 3 CSP súd prvej inštancie určil dlhšiu lehotu splatnosti ako 3 dni vzhľadom na predpokladanú výšku trov konania.
4. Proti tomuto rozhodnutiu, a to proti výroku IV. o trovách konania, podala včas odvolanie žalovaná. Uviedla, že žiada úplné (prípade čiastočné) oslobodenie od platenia trov konania. Žalovaná pracuje ako predavačka v COOP Jednote v Žiline, kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 400 až 500 eur, pričom nemá žiadny iný príjem a nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti. Mesačné náklady na spoločné bývanie v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania, kde býva s manželom a tromi deťmi sú vo výške 200 eur a mesačné náklady na dopravu do zamestnania, stravu, mobil školy sú vo výške 200 eur. Žalovaná sa zároveň ospravedlnila, že sa nezúčastnila pojednávania z dôvodu obavy, či by zvládla takú záťažovú osobnú situáciu, pričom si dostatočne neuvedomila následky jej nečinnosti z pohľadu právnych následkov, ale aj z dôvodu neznalosti zákonov. Vzhľadom na uvedené je dostatočne odôvodnená sociálna situácia žalovanej, v ktorej by povinnosť platiť náhradu trov konania žalobcom znamenala narušenie a zníženie finančnej situácie, preto žalovaná žiadala o úplné, prípadne o čiastočné oslobodenie od platenia náhrady trov konania.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia 1/ až 3/ a uviedli, že žalovaná zapríčinila všetky trovy konania svojím nezáujmom a neúčasťou na pojednávaní. Žalovanej bude vyplatená z titulu náhrady spoluvlastníckych podielov suma celkovo vo výške 12.000 eur a bude mať z čoho zaplatiť náhradu trov konania. Žalobcovia 1/ až 3/ nevidia dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania, nakoľko neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobcovia 1/ až 3/ vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
6. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že nie je pravda, že by všetky trovy zapríčinila svojim konaním. Vzhľadom na to, že so žalobcami je v priamom rodinnom vzťahu a v dotknutej nehnuteľnosti má žalovaná trvalé bydlisko, žalobcovia nevyužili všetky možnosti mimosúdneho riešenia veci, konali unáhlene a neposkytli žalovanej dostatočný priestor na vyriešenie veci zmierom. Žalovaná nemá právne vzdelanie, aby si uvedomila dôsledky vzniknutej situácie a nemá finančné prostriedky, aby si dovolila zaplatiť advokáta. Súdny spor bol vyvolaný predčasne. Pokiaľ ide o finančnú situáciu, žalovaná zotrvala na podanom odvolaní a dodala, že jej manžel je práceneschopný, majú ešte dve neplnoleté deti, platí všetky náklady na bývanie, stravu a iné povinné platby. Argument žalobcov, že žalovaná bude mať vyplatený spoluvlastnícky podiel a bude mať z čoho zaplatiť náhradu trov konania, je účelový, nakoľko tieto peniaze majú slúžiť na iné účely.
7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku IV. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmeniť.
8. V prvom rade je nutné konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, vo výrokoch II. a III. o povinnosti žalobcov 1/ až 3/ zaplatiť žalovanej náhradu za spoluvlastnícky podiel, odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
9. Predmetom prieskumu potom bol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodoval o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, v rámci ktorého vyslovil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom odvolací súd sa s týmto konštatovaním nestotožnil z nasledujúcich dôvodov:
10. Odvolací súd v prejednávanej veci zdôrazňuje, že výrok o náhrade trov konania musí byť v súlade s priebehom konania, úkonmi účastníkov, resp. s obsahom príslušného súdneho spisu. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné vnímať s perspektívou základného práva na ochranu vlastníctva s tým, že vlastnícke právo zahŕňa tiež právo prestať byť vlastníkom. V prípade podielového spoluvlastníctva sa tak špecificky uplatňuje zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený zotrvávať v spoluvlastníctve. Pre prípad, že sa potom samotný spoluvlastníci nedohodnú na rozdelení spoluvlastníctva, zrušení a vyporiadaní celého spoluvlastníctva, má každý z nich právo obrátiť sa na súd s návrhom o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z tejto zásady, že nikto nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať a teda účasť spoluvlastníka nemožno vynucovať proti jeho vôli, rovnako vyplýva to, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť sankcionovaný pre svoj návrh na vylúčenie sa zo spoluvlastníctva, či na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva okrem prípadov šikanózneho charakteru takéhoto návrhu v prípade zneužitia práva.
11. Zároveň je nutné konštatovať, že z procesného hľadiska predstavuje konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tzv. judicium duplex. Konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, pričom všetci spoluvlastníci, teda obe procesné strany majú v konaní postavenie žalobcu aj žalovaného nehľadiac na to, kto žalobu podal. Súd vydáva konštitutívne rozhodnutie, nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže rozhodnúť iným spôsobom ako je navrhované. Vzhľadom k tomuto účastníci vo svojich návrhoch ani nemusia nutne uviesť konkrétny spôsob vyporiadania, ktorého sa pri zrušení spoluvlastníctva domáhajú. Voľba konkrétneho spôsobu vyporiadania je teda v konečnom dôsledku výlučne na súde, ktorý vo veci rozhodne. Ten je pritom viazaný zákonným poradím jednotlivých spôsobov vyporiadania, v rámci ktorých sa však uplatní vlastná úvaha súdu. Zmienené špecifiká v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je nutné mať na pamäti aj pri rozhodovaní o trovách takéhoto konania. Nikto zásadne nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníctve, žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno bez ďalšieho sankcionovať za to, že spoluvlastníctvo má byť zrušené a vyporiadané, resp. za to, že bol na súde podaný príslušný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Takto začatie a vedenie konania pred súdom nemožno bez ďalšieho klásť na ťarchu ani tomu spoluvlastníkovi, ktorý ho inicioval, ani tomu, ktorý sa formálne ocitol na strane žalovanej. Súčasne treba zohľadniť, že spoluvlastníci sami nemôžu plne ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu o spôsobe vyporiadania. Súd ich návrhmi v tomto rozsahu nie je viazaný a sám rozhodne podľa zákonnej postupnosti jednotlivých spôsobov vyporiadania v ich rámci potom podľa svojho vlastného uváženia. Za týchto okolností, kedy spoluvlastníci dopredu nemôžu presne predvídať konkrétne rozhodnutie súdu a naopak každý z odlišných návrhov spoluvlastníkov môže mať rozumne presvedčivý základ, kedy všetci spoluvlastníci majú v konaní zhodne procesné postavenie žalobcu aj žalovaných a kedy sa v konaní jedná o rovnom vlastníckom práve všetkých účastníkov sa spravidla ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o trovách konania bude javiť, aby každý zo spoluvlastníkov sám niesol svoje náklady konania a nebol povinný hradiť náklady iného spoluvlastníka, ibaže by preto boli dané zvláštne dôvody.
12. Z pohľadu ústavne zaručených práv sa javí ako problematické rozhodovať o náhrade trov konania primerane len na základe toho, ako súd rozhodol o otázke, ktorá bola medzi účastníkmi sporná a ktorému z účastníkov v tejto otázke súd prisvedčil skôr. Rozhodovanie o trovách konania by nemalo byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného rozhodnutia v merite veci. Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého konania. V tomto zmysle má byť aj rozhodnutie o trovách konania, konaním spravodlivým.
13. Rozhodnutie o trovách konania pri zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva sa nemôže odvíjať len od úvahy súdu, čo bolo medzi účastníkmi sporné a aké riešenia v tomto ohľade prijal súd. Naopak
v tomto konaní, v ktorom sa jedná o rovnom vlastníckom práve všetkých účastníkov, v ktorom všetci účastníci spoluvlastníci majú v konaní rovnaké procesné postavenie žalobcu aj žalovaných a v ktorom dopredu nemôžu presne predvídať konkrétne rozhodnutie súdu a naopak v každých odlišných názoroch jednotlivých účastníkov môže byť rozumný a presvedčivý, sa spravidla ako spravodlivé východisko pri rozhodovaní o trovách konania bude javiť, aby každý z účastníkov sám niesol svoje trovy konania a nebol povinný hradiť trovy konania iného spoluvlastníka, iba že by boli dané zvláštne okolnosti, čo však nie je prejednávaný prípad.
14. Odvolací súd však zotrváva na tom stanovisku, že s prihliadnutím na špecifiká podanej žaloby ako aj špecifiká postavenia strán sporu v prejednávanej veci a zároveň s prihliadnutím na postoj strán sporu v rámci prejednávanej veci je jediným spravodlivým východiskom v otázke rozhodovania o náhrade trov konania výrok tak, ako ho uzavrel odvolací súd, a to taký, že žiadna zo strán nebude mať nárok na náhradu trov konania, z čoho vyplýva, že každá zo strán si bude hradiť trovy, ktoré jej vznikli s podanou žalobou sama.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP) .
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, kedy vychádzal z rovnakého princípu ako pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania pri zohľadnení princípu iudicium duplex a rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).