Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/82/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, D., zastúpenej splnomocnencom: PATENT IURIST s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 724 467, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Siladice, so sídlom Siladice 310, IČO: 00 208 230, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20, Hlohovec, IČO: 47 256 371, o zaplatenie 10.487,67 eura, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11. októbra 2023 č.k. -278, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , (ďalej len „“ alebo „OZ“).

2. Vecne dôvodil, že na základe žaloby doručenej súdu dňa 11.6.2018 v zmysle jej rozšírenia a čiastočných zastavení konania je predmetom konania zaplatenie sumy 10.487,67 eura. Nárok bol uplatnený na tom skutkovom základe, že právna predchodkyňa žalobkyne bola podielovou spoluvlastníčkou pozemkov (poľnohospodárskej pôdy) nachádzajúcich sa v obci E., zapísaných na LV č. XXXX, a to parcely č. 1859, 1860, 1861, 1862, 1871 a 1872, pričom jej spoluvlastnícky podiel predstavoval 1/76. Predmetné pozemky od roku 2003 na základe nájomnej zmluvy užíva na poľnohospodárske účely žalovaný. Žalovaný na pozemkoch vykonával nepovolené dobíjanie ložiska nevyhradeného nerastu - štrkopieskov v rozpore s uzavretými nájomnými zmluvami, pričom túto ťažbu vykonával bez súhlasu právnej predchodkyne žalobkyne a bez povolenia Obvodného banského úradu v Bratislave. Ťažbou na predmetných pozemkoch vzniklo jazero o veľkosti 2-3 hektáre, ktoré žalovaný v rozpore s uzavretými nájomnými zmluvami prenajíma Občianskemu združeniu Očko. Škoda mala vzniknúť tým, že žalovaný vyťažil štrk patriaci vlastníkovi pozemku. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania, považoval za nepreukázané protiprávne konanie žalovaného. Mal za to, že nie je možné ustáliť žalovanú sumu, keď podľa znaleckého posudku je ako škoda uvedená nielen cena štrkopiesku, ale aj ornice či piesku. Zároveň v uvedenej sume nie sú zahrnuté náklady na ťažbu a pod., preto výpočet znalca je neurčitý a nezákonný. Taktiež namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi sporovými stranami nebolo sporné vlastníctvo pozemkov, oprávnenie žalovaného užívať pozemky titulom uzavretých nájomných zmlúv, skutočnosť, že na pozemkoch dochádzalo k ťažbe štrku, a že tam vznikla vodná plocha o veľkosti 2-3 hektáre. Skutkovo sporným vo veci bolo, že ťažbu vykonával žalovaný. Skutkový stav si súd prvej inštancie z nesporných

skutkových tvrdení ustálil nasledovne: právna predchodkyňa žalobkyne bola vlastníčkou predmetných pozemkov, ktorých vlastníctvo prešlo v priebehu konania na žalobkyňu dedením. Predmetné pozemky od roku 2003 užíva žalovaný titulom uzavretej nájomnej zmluvy. Na predmetných pozemkoch bola vykonávaná ťažba štrkopiesku, v súčasnosti je tu vodná plocha o veľkosti 2-3 hektáre.

4. Ďalej súd prvej inštancie s poukazom na ustálenú súdnu prax (R 55/1971, R 28/2007) uviedol, že skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ide v podstate o vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na veci. Pojem „skutočná škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného.

5. Súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci oboznámil na pojednávaní strany sporu, že škoda žalobkyne nepredstavuje cenu vyťaženého štrku a umožnil stranám vyjadriť sa k predbežnému právnemu posúdeniu súdu, pričom žiadna zo sporových strán toto právo nevyužila.

6. I keď bola v konaní spornou zodpovednosť žalovaného za škodu, bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku, ako aj námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, súd prvej inštancie sa týmito otázkami z dôvodu hospodárnosti nezaoberal, pretože mal za to, že aj keby dospel k záveru o zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, o nepremlčaní uplatneného nároku a k záveru o tom, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná, nebolo by možné žalobe vyhovieť. Bolo by tomu tak z dôvodu, že škoda uplatnená podanou žalobou žalobkyni nevznikla. V konaní bola uplatnená škoda predstavujúca priemernú cenu vyťaženého štrku. Predmetné pozemky, na ktorých k ťažbe dochádzalo, boli ornými pôdami a v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že bol alebo je záujem ich vyžívať na iný účel, ako na poľnohospodársku výrobu. Uvedené potvrdzuje aj to, že pôvodne bol v konaní uplatnený nárok na uvedenie pozemku do pôvodného stavu, prípadne poskytnutie náhrady v podobe iného pozemku. Na ťažbu štrku je potrebné banské oprávnenie, ktorým žalobkyňa nedisponovala a ani nedisponuje. Vzhľadom na uvedené vznikla žalobkyni iná škoda ako škoda uplatnená v tomto konaní. Žalobkyni nevznikla škoda zodpovedajúca cene štrku, ale škoda zodpovedajúca cene pozemku, za ktorý by bolo možné obstarať obdobný pozemok v danej lokalite, prípadne škoda zodpovedajúca rozdielu ceny pozemku pred poškodeným a po jeho poškodení, ktoré si však žalobkyňa neuplatnila. O tom, že predmetné pozemky majú naďalej svoju hodnotu, svedčí aj tvrdenie žalobkyne, že vzniknutú vodnú plochu žalovaný ďalej prenajíma, čo znamená, že pozemok úžitkovú hodnotu má. Nič nevylučuje ani to, že hodnota pozemku po ťažbe štrku, teda vodná plocha, je vyššia ako hodnota ornej pôdy. Keďže ani po predbežnom právnom posúdení súdu si žalobkyňa neuplatnila náhradu škody, ktorá jej skutočne vznikla, súd prvej inštancie mal za to, že jej nie je možné priznať nárok na náhradu škody, ktorá jej nevznikla, a preto žalobu zamietol.

7. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. , (ďalej len „“), vecne zavinením zastavenia konania v časti o zaplatenie 20.975,35 eura žalobkyňou a procesným úspechom žalovaného vo zvyšnej časti o zaplatenie 10.487,67 eura.

8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne navrhla jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila ust. , , , , , , . Uviedla, že žalovaný zavádzal súd tvrdením o tom, že nevykonával nedovolenú ťažbu na pozemku právnej predchodkyne žalobkyne. Žalobkyňa nemala k dispozícii v priebehu prvoinštančného konania ďalší podstatný dôkaz preukazujúci zavádzanie súdu v tejto zásadnej otázke, a to rozhodnutie Obvodného Banského úradu v Bratislave č.k. z 13.3.2013, ktorým uložil pokutu žalovanému za to, že vykonával bez banského povolenia nedovolenú ťažbu štrku na parcelách 1859, 1860, 1861, 1862, 1871 a 1872 v k.ú. E., t.j. aj na pozemkoch žalobkyne. Žalobkyňa predložila aj odborné stanovisko OBÚ z 15.6.2012, z ktorého vyplýva, že oznamovateľom bol p. F. G., t.j. osoba, ktorú žalovaný v tomto konaní pred súdom označil za osobu ťažiacu štrk na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne. Ako vyplýva z obsahu rozhodnutia, ako aj zo skutočnosti, že žalovaný sa voči nemu ani neodvolal, v danom správnom konaní bolo (nad závery trestného konania) jednoznačne preukázané, že osobou vykonávajúcou nedovolenú ťažbu, bol žalovaný. Tento dôkaz vyvracia konštatovanie súdu prvej inštancie, že skutkovo sporným vo veci bolo, že ťažbu vykonával žalovaný. Uvedené skutočnosti ale jednoznačne vyplývali z dôkazov,

ktoré do spisu založila žalobkyňa a ktoré mali svoj pôvod vo vyšetrovacom spise. Uvedené by rovnako vyplynulo aj z ďalších dôkazov, ktoré navrhla vykonať žalobkyňa a ktoré súd odmietol bez zdôvodnenia vykonať.

9. Banský zákon rozoznáva vyhradené a nevyhradené nerasty, pričom štrk patrí medzi nevyhradené nerasty a prednosť pri ťažbe štrku má vlastník pozemku. Podľa § 19 banského zákona má prednosť pri ťažbe štrku vlastník pozemku. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že štrk nachádzajúci sa na danom pozemku je vlastníctvom majiteľa pozemku a je irelevantné, či majiteľ pozemku disponuje príslušným povolením na ťažbu štrku. V tomto prípade právna predchodkyňa žalobkyne ako vlastníčka prenajala poľnohospodársku pôdu žalovanému výlučne na poľnohospodárske účely, a nie na účely ťažby štrku, či zriadenia rybníka alebo vodnej plochy. Napriek tomu žalovaný odňal žalobkyni bez dovolenia jej majetok (štrk) a navyše bez jej súhlasu pretransformoval jej poľnohospodársku pôdu na rybník, vodné plochy. Ako vyplýva z odôvodnenia súdu, je to vlastne úplne irelevantné, pretože žalobkyňa nedisponovala banským povolením. Úvahy, ktorými sa riadil súd prvej inštancie, nemajú oporu v skutkovom stave, ani v platnej právnej úprave. Okrem škody spôsobenej neoprávneným odňatím majetku žalobkyne tým, že žalovaný si prisvojil a predal štrk, ktorý patril žalobkyni, vznikla žalobkyni aj iná škoda tým, že žalovaný svojvoľne pretvoril poľnohospodársku pôdu (ornicu), na vodnú plochu – jazero a toto naďalej užíval. V tomto konaní sa ale žalobkyňa domáhala náhrady vyťaženého štrku. Je výlučne právom žalobkyne sa rozhodnúť, ktorý nárok si v súdnom konaní uplatňuje. Preto nie je správne konštatovanie súdu, že škoda predstavujúca priemernú cenu vyťaženého štrku uplatnená podanou žalobou žalobkyni nevznikla, lebo nedisponovala banským oprávnením. Právo niečo vlastniť nie je podmienené povinnosťou mať oprávnenie určitým spôsobom daný majetok využívať. Uvedený záver súdu odporuje Ústave SR - nikomu nemožno odňať jeho majetok.

10. Podľa žalobkyne je absurdná úvaha súdu, že predmetné pozemky, na ktorých k ťažbe dochádzalo, boli ornými pôdami, a teda, že žalobkyni vznikla len škoda vo výške zodpovedajúcej cene pozemku, za ktorý by bolo možné obstarať obdobný pozemok v danej lokalite. V konaní bola uplatnená škoda výlučne za neoprávnene odňatý štrk. Konštatácie súdu, že predmetné pozemky majú naďalej svoju hodnotu a nič nevylučuje ani to, že hodnota pozemku po ťažbe štrku, teda vodná plocha, je vyššia ako hodnota ornej pôdy, sú úplne irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu a neboli v priebehu konania dokazované. Je výlučným oprávnením vlastníka rozhodnúť o nakladaní s pôdou a v priebehu konania žalovaný ani netvrdil, že by mu žalobkyňa dala súhlas k ťažbe alebo k pretvoreniu ornej pôdy na rybník. Napriek tomu sa súd prvej inštancie zaoberal úvahami, že vlastne sa nič nestalo, lebo aj rybník má nejakú hodnotu, ktorá teoreticky môže byť vyššia ako hodnota ornej pôdy. Ale to nebolo úlohou súdu a dokonca to ani nebolo v konaní riešené.

11. Žalobkyni tiež nebolo zrejmé, z akého dôvodu súd priznal 100 % náhradu trov konania žalovanému, pretože žalobkyňa vstúpila do konania ako 1/3 univerzálny sukcesor, a teda jej patril len podiel vo výške 1/3 z hodnoty „vyťaženého“ štrku. Zvyšní dvaja dedičia sa rozhodli v súdnom spore nepokračovať. Pokiaľ by žalobkyňa pokračovala v súdnom konaní vo výške 3/3 nároku jej právnej predchodkyne, tak by sa domáhala v tejto časti niečoho, na čo nemala právny titul. Preto žalobkyňa zobrala v tejto časti žalobu späť a v zásade ani nemala inú možnosť. Je na zváženie, či nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa zastaviť konanie z úradnej moci. Konštatovanie súdu, že žalobkyňa „zavinila“ späťvzatie konania v časti o 20.975,35 eura je v rozpore so skutkovým stavom. Súd pochybil, ak žalovanej strane priznal trovy konania v rozsahu 100 %, pretože tu jednoznačne boli osobitné okolnosti a trovy konania v tejto časti nemali byť žalovanej strane priznané. Pokiaľ by žalobkyňa nezobrala návrh v tejto časti späť a pokračovala by v konaní, bez ohľadu na jej oprávnenosť z hľadiska hmotnoprávneho (žalovaný odňal majetok právnej predchodkyni žalobkyne), by z procesného hľadiska tento nárok neobhájila, pretože jej sukcesia bola obmedzená na podiel vo výške 1/3.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K dôkazom pripojeným k odvolaniu žalovaný uviedol, že na ne nie je možné prihliadať ( ), pretože predložené doklady sú datované v roku 2012 a žalobkyňa ako poškodená v trestnom konaní mohla kedykoľvek do trestného spisu nahliadnuť a tento dôkaz do tohto konania pripojiť. Ďalej uviedol, že žalobkyňa mohla identifikovať aspoň príkladmo dôkazy, ktoré majú preukázať skutočnosti - žalovaný nevie identifikovať aké. Podľa žalovaného poukaz žalobkyne na ustanovenie banského zákona nekorešponduje s podanou žalobou a žalovaný nevie, čo má tento bod preukázať. Zvyšnú časť odvolania považoval žalovaný za voľnú úvahu žalobkyne, pričom uviedol, že žalovaný nikdy

neodňal žiaden majetok žalobkyni, resp. jej právnej predchodkyni. Žalovaný mal tiež za to, že tvrdenie žalobkyne, že pokračovala len v 1/3 jej nároku je zavádzajúce, pretože samotná žalobkyňa z dedičského rozhodnutia sa stala vlastníkom týchto pozemkov vo veľkosti 100 % podielu jej právnej predchodkyne, a navyše žalobkyňa mohla podať odvolanie voči zastaveniu konania, ale sama požiadala o zmenu petitu a svojím procesným postupom zavinila zastavenie konania vo výške 20.975,35 eura.

13. Žalobkyňa v replike zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Doplnila, že žalovaný sa vôbec nevyjadril ku skutočnosti, prečo zavádzal súd o podstatných okolnostiach sporu, keď mal mať vedomosť o jemu uloženej pokute za to, že vykonával bez banského povolenia nedovolenú ťažbu štrku aj na pozemkoch žalobkyne. Uvedené chcela žalobkyňa preukázať inými navrhnutými dôkazmi, vrátane výsluchu svedkov, ktoré dôkazy boli špecifikované v súdnom spise a aj v uznesení, ktorým konajúci súd zamietol vykonanie týchto dôkazov, a to napriek tomu, že vykonanie uvedených dôkazov mohlo podstatným spôsobom prispieť k objasneniu otázky, ktorú súd považoval za spornú. V podaní žalobkyne zo dňa 6.12.2018 je navrhnutý výsluch šiestich svedkov, z toho štyria navrhnutí svedkovia, zamestnanci žalovaného, sa osobne podieľali na ťažbe na pozemkoch žalobcu. Už v tomto písomnom vyjadrení žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že žalovaný nedisponoval žiadnym povolením banského úradu a žiadal súd, aby vykonal aj tento dôkaz. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení tiež ako dôkaz označila celý vyšetrovací trestný spis ČVS:KRP-114/2-VYS-TT-2014, a teda mala zato, že konajúci súd si tento vyšetrovací spis nechal pripojiť.

14. Na pojednávaní dňa 11.10.2023 žalobkyňa založila do spisu množstvo písomných dôkazov, vrátane presných podkladov o ťažbe zrealizovanej žalovaným. Tieto podklady z denníka slúžili ako podklad pre fakturáciu zo strany žalovaného. Uvedenou fakturáciou sa žalovaný domáhal u svojich odberateľov zaplatenia za štrk vyťažený z majetku žalobkyne; inak povedané žalovaný predával majetok žalobkyne. Súd sa s týmito dôkazmi nevysporiadal; ani neuviedol, prečo návrhy na výsluch svedkov a ani písomné dôkazy v spise nepovažuje za relevantné. Aj keď súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranou sporu, ale následne je nevyhnutné, aby v odôvodnení uviedol, z akého dôvodu považoval navrhnuté dôkazy za nedôvodné a prečo ich odmietol vykonať. Pokiaľ by súd vykonal navrhnuté dôkazy, bolo by preukázané, že žalovaný ťažbu vykonával, v akom rozsahu, v akom období, akým spôsobom, etc. Uvedené je ale podľa názoru žalobkyne preukázané už z tých písomných dôkazov, ktoré založila do spisu. Z vyjadrení žalobkyne, ako aj z dôkazov založených do spisu, bola údajne skutkovo sporná otázka, že ťažbu vykonával žalovaný, preukázaná. Pokiaľ by súd vykonal dôkazy, nemohla by nastať situácia údajnej spornosti skutkovo podstatnej otázky. Keďže sa jednalo o prvé pojednávanie vo veci, žalobkyňa nemohla predpokladať, že z jej pohľadu jednoznačne preukázanú skutočnosť, že ťažbu vykonával žalovaný, súd môže vyhodnotiť ako spornú. Preto v súlade s žalobkyňa využila svoje zákonné právo a doložila dôkaz preukazujúci, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. A obdobne je možné aplikovať, že žalobkyňa ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Poukaz na ust. § 19 banského zákona preukazuje podstatnú okolnosť, že štrk preukázateľne vyťažený žalovaným bol v zmysle banského zákona majetkom právnej predchodkyne žalobkyne. Konštrukt súdu, že škoda nevznikla, pretože žalobkyňa nedisponovala povolením k ťažbe, je právny nezmysel. Štrk nachádzajúci sa na pozemku žalobkyne žalovaný preukázateľne vyťažil a prisvojil si tak vec patriacu inému, pričom hodnota prisvojeného majetku je určená znaleckým posudkom, ako aj ostatnými dôkazmi predloženými a navrhnutými žalobkyňou. Otázka vlastníctva štrku je síce jednoznačne určená banským zákonom, ale v rámci úvahy súdu je podmieňovaná existenciou povolenia na ťažbu štrku. Hodnota štrku je objektívna veličina ustálená znaleckým posudkom a je rovnaká v prípade štrku na pozemku žalobkyne alebo štrku vyťaženého žalovaným. Skutočnosť, či majiteľ štrku disponuje povolením k jeho ťažbe nemá žiadny vplyv na cenu, čo preukazuje znalecký posudok. Poukázala tiež na to, že žalovaný žiadal od ceny štrku odpočítať náklady spojené s ťažbou, čo podľa nej tiež preukazuje, že štrk ťažil.

16. Právna predchodkyňa žalobkyne prenajala poľnohospodársku pôdu za účelom poľnohospodárskej výroby a výlučne v dôsledku konania žalovaného sa poľnohospodárska pôda „pretransformovala“ na rybník, resp. vodné plochy. Žalovaný odmieta akékoľvek nároky z titulu, že svojvoľne vykonal túto zmenu a súd tento zásadný rozpor vyriešil voľnou úvahou v zmysle, že sa nedá vylúčiť, že aj vodná plocha má nejakú hodnotu. Okrem toho, že žalobkyni bol konaním žalovaného svojvoľne odňatý majetok (štrk), bolo tiež vlastníctvo žalobkyne – poľnohospodárska pôda svojvoľným konaním žalovaného premenené

na niečo iné (vodné plochy). Toto niečo iné žalobkyňa nechcela, nechce a nepotrebuje, nedala k tejto transformácii súhlas; ale podľa názoru súdu, ani jedno z týchto dvoch flagrantných porušení vlastníckych práv žalobkyne nie je spôsobilé ochrany.

17. Žalovaný v duplike zopakoval svoje prechádzajúce vyjadrenie a doplnil, že žalovaný nie je tým subjektom, ktorý má preukazovať, dokladať – žalovaný môže byť pasívny a podobne. Súd prvej inštancie sám vyhodnocuje, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, a preto súd správne vyhodnotil skutkový stav. Žalovaný len konštatoval, že každý by mal s vyťažením štrku spojené aj náklady, teda žalovaný nikdy nepotvrdil, že by ťažil predmetný štrk, a teda túto okolnosť žalobkyňa nedokázala v predmetnom konaní.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , , , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobkyne domáhajúcej sa zaplatenia sumy 10.487,67 eura (titulom náhrady škody predstavujúcej priemernú cenu štrku vyťaženého z jej pozemku) zamietol, keď dospel k záveru, že žalobkyni nevznikla škoda zodpovedajúca cene štrku, pretože na ťažbu štrku je potrebné banské oprávnenie, ktorým žalobkyňa nedisponovala a ani nedisponuje, ale vznikla jej škoda zodpovedajúca cene pozemku, za ktorý by bolo možné obstarať obdobný pozemok v danej lokalite, prípadne škoda zodpovedajúca rozdielu ceny pozemku pred poškodením a po jeho poškodení, ktoré si však žalobkyňa neuplatnila.

20. Žalobkyňa v odvolaní o.i. namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a zároveň namietala aj nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorým došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces, keď sa dostatočne nevysporiadal s jej argumentáciou a nezdôvodnil prečo nevykonal ňou navrhnuté dôkazy. Tieto odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáha od žalovaného zaplatenia náhrady škody, ktorá jej vznikla tým, že žalovaný vyťažil z jej poľnohospodárskych pozemkov štrkopiesok, a to v rozpore s uzatvorenou nájomnou zmluvou (a jej dodatkom). Súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádzal z nesporných skutkových tvrdení strán, podľa ktorých právna predchodkyňa žalobkyne bola vlastníčkou predmetných pozemkov, pričom vlastníctvo prešlo v priebehu konania na žalobkyňu dedením. Predmetné pozemky od roku 2003 užíva žalovaný titulom uzavretej nájomnej zmluvy a bola na nich vykonávaná ťažba štrkopiesku, v súčasnosti je tu vodná plocha o veľkosti 2-3 hektáre. Za spornú súd prvej inštancie označil skutočnosť, že ťažbu vykonával žalovaný. Podľa obsahu spisu, súd prvej inštancie vo veci vytýčil jedno pojednávanie, na ktorom v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že výšku škody určenú znaleckým posudkom vychádzajúcu z priemernej ceny štrku nepovažuje za správny spôsob vyčíslenia škody (č.l. 275), k čomu sa strany sporu nevyjadrili. Následne súd prvej inštancie uviedol, že nevykoná žiadny z navrhnutých dôkazov a po záverečných vyjadreniach vyhlásil napadnutý rozsudok. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taktiež nevyplýva, z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia jednoznačne nevyhovuje kritériám stanoveným v , ako dôvodne namietala i žalobkyňa.

22. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie trpí skutkovými vadami, keďže súd prvej inštancie nevykonal žiadny z navrhnutých dôkazov, tieto nevyhodnotil ani jednotlivo, ani vo vzájomných súvislostiach a pri zisťovaní skutkového stavu sa obmedzil len na nesporné skutkové tvrdenia strán, hoci sám konštatoval spornosť v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Zároveň bol nesprávny i postup súdu prvej inštancie, keď otázkami, ktorými sa súd vždy musí prioritne a ex offo

zaoberať (vecná legitimácia strán) a následne i vznesenou námietkou premlčania, sa nezaoberal vôbec, a to z dôvodu, že nesúhlasil so spôsobom vyčíslenia uplatnenej škody.

23. Odvolací súd taktiež nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že škoda uplatnená podanou žalobou žalobkyni nevznikla, keďže na ťažbu štrku je potrebné banské oprávnenie, ktorým žalobkyňa nedisponovala a ani nedisponuje. V tejto časti súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, teda i žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci bol naplnený.

24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V súdnej veci súd prvej inštancie neaplikoval relevantné zákonné ustanovenia, pokiaľ ide právne posúdenie vzťahu medzi stranami a následne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon, škoda, kauzálny nexus), pričom pre účely ďalšieho konania dáva odvolací súd do pozornosti nasledovné.

25. Podľa , ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.

26. Podľa Čl. 4 ods. 1 SR, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.

27. V ods. 1 v prvej vete čl. 4 je vymedzený vecný rozsah výlučného vlastníctva SR. Ide o nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky. bližšie nerastné bohatstvo nešpecifikuje a v súčasnosti je právna úprava nerastného bohatstva predmetom ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon). Nerastné bohatstvo tvoria ložiská vyhradených nerastov, pričom to, čo sa považuje za vyhradený nerast vymedzuje zákon banský zákon.

28. Podľa § 2 ods. 1 banského zákona, za nerasty sa podľa tohto zákona považujú tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry.

29. Podľa § 3 ods. 1 banského zákona, vyhradené nerasty sú a) rádioaktívne nerasty, b) všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného plynu a bituminózne horniny, vhodné na energetické využitie, c) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, d) magnezit, e) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať fosfor, síru a fluór alebo ich zlúčeniny, f) kamenná soľ, draselné, bórové, brómové a jódové soli, g) grafit, baryt, azbest, sľuda, mastenec, diatomit, sklársky a zlievarenský piesok, minerálne farbivá, bentonit, h) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín a prvky s vlastnosťami polovodičov, i) granit, granodiorit, diorit, gabro, diabas, hadec, dolomit a vápenec, pokiaľ sú blokovo dobývateľné a leštiteľné, a travertín, j) technicky použiteľné kryštály nerastov a drahé kamene, k) halloyzit, kaolín, keramické a žiaruvzdorné íly a ílovce, sadrovec, anhydrit, živce, perlit a zeolit, l) kremeň, kremenec, vápenec, dolomit, slieň, čadič, znelec, trachyt, pokiaľ sú tieto nerasty vhodné na chemickotechnologické spracovanie alebo spracovanie tavením, m) mineralizované vody, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty, n) technicky využiteľné prírodné plyny, pokiaľ nepatria medzi plyny uvedené pod písmenom b).

30. Podľa § 3 ods. 2 banského zákona, ostatné nerasty sú nevyhradené nerasty.

31. Podľa § 5 ods. 1, ods. 2 prvá veta, ods. 5 banského zákona, nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská vyhradených nerastov (ďalej len „výhradné ložiská“). Za nerastné bohatstvo sa podľa tohto zákona považujú aj prírodné horninové štruktúry a podzemné priestory, ktoré vznikli dobývaním ložísk ropy, horľavého zemného plynu alebo soli [§ 3 ods. 1 písm. b) a f)], ak sú vhodné na uskladňovanie plynov alebo kvapalín a prírodné horninové štruktúry vhodné na využívanie geotermálnej energie. Nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky.

32. Podľa o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení účinnom od 1.1.1992 (ďalej „“), prednosť na povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu má vlastník pozemku.

33. Podľa , ak majiteľ pozemku nesúhlasí ani za primeranú náhradu s používaním pozemku na čas potrebný na dobývanie ložiska a ak verejný záujem na dobývaní ložiska nevyhradeného nerastu prevažuje nad oprávneným záujmom vlastníka pozemku, môže organizácia nadobudnúť právo užívania pozemku aj vyvlastnením. 13a) Obdobne sa postupuje pri stavbách alebo iných právach, ktoré majú byť dotknuté dobývaním.

34. Podľa , pri vyvlastnení podľa odseku 5 patrí vlastníkovi pozemku tiež primeraná náhrada za ložisko nevyhradeného nerastu, ktoré je súčasťou tohto pozemku.

35. Pod pojmom škoda v zmysle ust. sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (por. ).

36. Pre účely ďalšieho konania je potrebné vychádzať z toho, že nevyhradené nerasty ako súčasť pozemku sú vlastníctvom vlastníka pozemku. Možno tiež považovať za ustálené, že žalobkyni škoda spočívajúca vo vyťažení nevyhradeného nerastu z pozemku v jej vlastníctve vznikla, a to s poukazom na , keď i pri vyvlastnení pozemku za účelom dobývania ložiska nevyhradeného nerastu vo verejnom záujme, patrí vlastníkovi pozemku tiež primeraná náhrada za ložisko nevyhradeného nerastu, ktoré je súčasťou pozemku. V ďalšom priebehu konania je potrebné zaoberať sa tým, aká je výška primeranej náhrady za ložisko nevyhradeného nerastu (samozrejme na základe dôkazných návrhov strán sporu, pretože súd bez návrhu dôkazy nevykonávať nemôže), keď výšku tejto náhrady nemožno stotožňovať s priemernou cenou nevyhradených nerastov. Náhrada škody, má totiž plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, t.j. má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.

37. Pri posudzovaní námietky pasívnej vecnej legitimácie je potrebné aplikovať i použitý s odkazom na ust. , o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ktorým sa spravuje nájomný vzťah medzi stranami sporu. Ust. zakotvuje osobitnú zodpovednosť nájomcu za zneužitie veci ako osobitnú zodpovednosť za škodu, ktorá sa riadi všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti ( ) s modifikáciami uvedenými v tomto ustanovení. Pod zneužitím veci sa rozumie užívanie veci závadným spôsobom, keď dochádza k porušovaniu povinností nájomcu, najmä povinnosti užívať vec riadnym spôsobom podľa , ale aj o prípady iných porušení povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Zodpovednosť nájomcu je daná tak za jeho správanie (konanie alebo opomenutie), ako aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup. Ide o objektívnu zodpovednosť, a preto nie je podstatné, či ku škode došlo zavinením nájomcu alebo zavinením osôb, ktorým nájomca umožnil prístup k veci.

38. Pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania (, ) je potrebné mať na zreteli, že pri spôsobení škody pri dobývaní ložiska nevyhradeného nerastu z pozemku vo vlastníctve inej osoby možno len ťažko predpokladať zavinenie vo forme nedbanlivosti. Pre rozlíšenie dĺžky objektívnej premlčacej doby (trojročnej a desaťročnej) je rozhodujúca forma zavinenia škodcu, totiž či z jeho strany išlo o konanie úmyselné. Občianske právo nedefinuje pojem zavinenia a pri skúmaní tejto otázky vychádza tradične z trestného práva hmotného. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch

zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Úmyselné zavinenie sa člení na priamy úmysel (dolus directus), pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu, a na nepriamy úmysel (dolus eventualis), pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu, a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.

39. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby ( ) je viazaný na udalosť, z ktorej vznikla škoda. Tento pojem (škodová udalosť) je potrebné vykladať tak, že zahŕňa nielen protiprávny úkon či zákonom osobitne kvalifikovanú udalosť (napr. banská činnosť), ktoré viedli ku vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody (Ro NS ČR z 13. 12. 2000, sp. zn. ).

40. Súd prvej inštancie prejednávanú vec z vyššie uvedených hľadísk neposudzoval, nevykonal vo veci riadne dokazovanie (vychádzajúc z nesprávneho záveru, že žalobkyni mohla vzniknúť len škoda zodpovedajúca cene pozemku, za ktorý by bolo možné obstarať obdobný pozemok v danej lokalite, prípadne škoda zodpovedajúca rozdielu ceny pozemku pred poškodeným a po jeho poškodení, ktoré si však žalobkyňa neuplatnila), jednotlivé skutkové okolnosti nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, neaplikoval všetky relevantné zákonné ustanovenia a nevysporiadal sa s argumentáciou strán sporu.

41. Pre úplnosť, pokiaľ žalovaný uvádzal, že on nie je tým subjektom, ktorý má niečo preukazovať, dokladať, teda môže byť pasívny a podobne, s tou to argumentáciou nemožno súhlasiť. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta strane, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Neplatí teda, že dokazovať skutočnosti v spore je len povinnosťou žalobcu. Zároveň je potrebné dodať, že dokazovanie možno vykonať len vo vzťahu k substancovaným skutkovým tvrdeniam. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné substancovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania a rovnako platí, že následkom porušenia žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu. Žalovaného zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu vyplývajúcu z ust. . Popierajúca strana totiž musí uviesť svoje vlastné skutkové tvrdenia, pričom pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platí rovnako . Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé za súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, prípadne iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetný v skutkových okolnostiach. V prípade vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť, pretože ich nepozná. V zásade však platí, že každý pozná predmet svojho konania, t.j. to čo urobil a predmet svojho vnímania, t.j. to čo videl alebo počul. Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania, inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné.

42. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka (strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Právo na

riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

43. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak zo strany súdu došlo k takej interpretácii a aplikácii právnej normy, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (, , ).

44. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom, ktoré ukladá súdu povinnosť podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku a tým preukázať jeho správnosť. Rozhodnutie súdu preto musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlí svoj postup a dôvody svojho rozhodnutia. Pritom sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

45. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Odôvodnenie rozhodnutia musí stranám konania umožňovať spoznať úvahy súdu, ktoré boli relevantné pre výsledok konania, a tým preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia z hľadiska zákonnosti a vecnej správnosti. Pre presvedčivosť súdneho rozhodnutia je kľúčové, aby súdy reagovali na substantívne argumenty a námietky strán sporu a aby vysvetlili, prečo ich neprijali.

46. Riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto požiadavky však napadnutý rozsudok nespĺňa.

47. V kontexte všetkého vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že v danom prípade súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho nesprávnym procesným postupom (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) došlo k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. S poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie v relevantných záveroch vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody riadne a dostatočne neodôvodnil, v tomto smere nevykonal potrebné dokazovanie a nedostatočne zistený skutkový stav (len z nesporných skutkových tvrdení) nesprávne právne posúdil (keď neaplikoval relevantné zákonné ustanovenia), nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v konaní pred odvolacím súdom.

48. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím ust. a vrátane závislého výroku o náhrade trov konania ( ) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

49. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu ( ), bude v konaní pokračovať a o žalobe žalobkyne opätovne rozhodnúť, pričom v ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná riadne dokazovanie, v nadväznosti na to opätovne posúdi uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody (so zameraním sa na jednotlivé predpoklady náhrady škody), vysporiada sa s procesnou obranou žalovaného ako aj argumentáciou žalobkyne, pričom zohľadní relevantné zákonné ustanovenia, súdnu prax, právno-teoretické východiská, ako aj návod na ďalší postup v konaní uvedený odvolacím súdom (viď ods. 25 - 41). Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa , vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

50. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov prvoinštančného, aj tohto odvolacieho konania ( ).

51. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.