Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Pu-12-2021.pdf
PDF · 79.62 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pu/12/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci prípustnosti prevzatia umiestneného: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. F. XX, O., do zdravotníckeho zariadenia, na podnet T. nemocnice O., Psychiatrická klinika W., Y. X, O., takto
rozhodol:
I. Prevzatie H. O., nar. XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia - T. nemocnice O., Psychiatrickej kliniky W., Y. X, O., je prípustné.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.10.2021, č. k. 27Pu/12/2021 - 4, začal súd ex officio na podklade Oznámenia o prevzatí chorého do ústavnej starostlivosti bez jeho súhlasu T. nemocnice O., Psychiatrickej kliniky W., Y. X, O., zo dňa 09.10.2021, konanie vo veci prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia.
2. Z Oznámenia o prevzatí chorého do ústavnej starostlivosti bez jeho súhlasu špecifikovaného v odseku 1 tohto uznesenia súd zistil, že umiestnený bol prijatý na Psychiatrickú kliniku W. dňa 09.10.2021 cestou centrálneho príjmu. Na kliniku bol privezený rýchlou zdravotnou pomocou v sprievode dvoch hliadok polície. Rýchlu zdravotnú pomoc privolal otec z dôvodu, že jeho syn údajne posledný týždeň nevychádzal z izby, neumýval sa, stále sa rozprával sám so sebou, nestravoval sa ani neprijímal tekutiny. Na kliniku bol prijatý s diagnózou akútna psychotická porucha podobná schizofrénii. Požitie alkoholu a návykových látok sa nezistilo, čo potvrdil aj otec a negatívny toxikologický skríning. Doposiaľ nebol psychiatricky liečený. Pacient na klinike nespolupracuje, je nevyhnutná fixácia lege artis, vytrhol si permanentný močový katéter a kanylu, pri manipulácii je extrémne nepokojný, paranoidný. Vedomie je psychoticky zúžené, monologizuje, rozpráva si pre seba, dáva si rozkazy, tvrdí, že väčšinu jedál nemôže jesť, pretože mu ublížia. Predpokladané sú tiež poruchy vnímania v zmysle halucinácii. Dominuje uňho nevyspytateľnosť v správaní a vysoké riziko agresívneho konania voči okoliu. Z uvedených dôvodov je nevyhnutná hospitalizácia na psychiatrickom lôžku aj napriek nesúhlasu pacienta, nakoľko pretrváva psychotická alterácia a prepustením pacienta by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia a života pacienta alebo jeho okolia.
3. Výsluchom ošetrujúceho lekára Q.. A. O. súd zistil, že umiestnený bol na Psychiatrickú kliniku W. prijatý cestou centrálneho príjmu, kam bol privezený rýchlou zdravotnou pomocou v sprievode polície, ktorú kontaktoval otec umiestneného. Ošetrujúci lekár ďalej uviedol, že podľa informácii od otca, umiestnený 10 rokov nepracuje, izoluje sa, žije samotárskym spôsobom života. V poslednom čase sa rozprával sám so sebou, zanedbával osobnú hygienu, nestaral sa o seba. V domácnosti žije s otcom, tento si všimol, zmeny v správaní, jeho stav sa zhoršoval, odmietal prijímať jedlo s tvrdením, že je otrávené, často sa len tak bezcieľne túlal po vonku, v noci hlasno kričal, napádal otca, čo v otcovi
vyvolávalo obavy. Jeho správanie eskalovalo až do stavu, že sa rozbehol po otcovi a začal ho škrtiť. V dôsledku uvedeného konania privolal otec rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá s predpokladom, že nebude spolupracovať privolala políciu. Nakoľko zdravotníci ani s pomocou polície nedokázali umiestneného dostať z bytu von, privolali ďalšiu policajnú hliadku a až takto bol prevezený sa centrálny príjem. Po prijatí na psychiatrickú kliniku nespolupracoval, odmietal liečbu, bol extrémne nepokojný až agresívny, bola uňho nutná fixácia horných končatín. Psychotický stav uňho pretrvával aj po prijatí, halucinoval a bol paranoidný. Toho času už nie je nepokojný, avšak ošetrujúci lekár uviedol, že psychotický stav u umiestneného pretrváva a je nevyhnutná liečba antipsychotikami. Ošetrujúci lekár konštatoval, že ide o pacienta s akútnou psychotickou poruchou s podozrením na schizofréniu. V minulosti nebol psychiatricky hospitalizovaný, neliečil sa ani ambulantne. Ošetrujúci lekár zdôraznil, že umiestnený je k svojmu stavu absolútne nekritický. Z uvedeného dôvodu mal ošetrujúci lekár za to, že je potrebné pokračovať v ústavnej psychiatrickej liečbe, pričom v prípade prepustenia vzhľadom na zdravotný stav umiestneného by hrozilo riziko nevyspytateľného správania voči sebe alebo svojmu okoliu.
4. Výsluchom umiestneného po zákonnom poučení o procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu alebo dôverníka, súd zistil, že umiestnený nesúhlasí s hospitalizáciou. K okolnostiam hospitalizácie uviedol, že mal bolesti brucha a bol trochu hlučnejší. Otcovi povedal nech nevolá rýchlu zdravotnú pomoc, pretože bolesti určite prejdú. Následne prišli do bytu policajti, on im povedal nech odídu, že on ich nevolal, po čom ho napadli, dostal kopance od policajtov. Správali sa hrubo a použili proti nemu donucovacie prostriedky, nemohol sa hýbať ani dýchať a on sa ich iba snažil dostať z bytu. K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že sa cíti zle, malátne a podvyživene. V minulosti mal len minimálne úrazy. S liečbou nesúhlasí, nemá totiž zaplatené poistné. Uviedol, že odmieta pobyt v nemocnici pokiaľ nejde o absolútne smrteľný prípad. Nie sú mú známe dôvody pre ktoré by mal byť hospitalizovaný a nebola mu ani vysvetlená jeho diagnóza. Mal za to, že nebola dodržaná postupnosť, nakoľko podľa neho mal byť najskôr vyšetrený psychológom a až následne psychiatrom.
5. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o zdravotnej starostlivosti") informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2).
Podľa § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
Podľa § 9 ods. 5 Zákona o zdravotnej starostlivosti ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CMP") súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
6. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Ako už vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 228/2007, rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa § 253 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia. Každé oznámenie zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 CMP má za následok začatie konania. Súd teda môže začať konanie aj bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia. Návrh na začatie konania môže podať len umiestnený. Účastníkmi konania sú umiestnený, zdravotnícke zariadenie a blízka osoba v prípade, ak súd vyhovie jej návrhu, aby ju pribral ako účastníka do konania.
7. Kladné rozhodnutie súdu v konaní o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia nahrádza informovaný súhlas umiestneného a zakladá tak právne dovolené obmedzenie osobnej slobody umiestneného. Súd pri vydávaní takéhoto rozhodnutia je povinný prihliadnuť na záujem ochrany zdravia umiestneného, záujem ochrany spoločnosti a v neposlednom rade aj na konkrétne špecifiká toho ktorého prípadu.
8. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v danom prípade sú splnené podmienky prípustnosti prevzatia H. O., nar. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia, keďže u umiestneného vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav je nevyhnutná ústavná psychiatrická liečba. Po oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára a zdravotnou dokumentáciou súd dospel k záveru, že bez hospitalizácie a pokračovania v liečbe umiestneného, keď umiestnený trpí akútnou psychotickou poruchou, je paranoidný, halucinuje a k svojmu stavu je nekritický, jeho zdravotný stav nie je stabilizovaný, pričom si neuvedomuje závažnosť svojho zdravotného stavu, by hrozilo vážne zhoršenie zdravotného stavu umiestneného s možnosťou ohrozenia seba aj okolia. Neopomenuteľnou je skutočnosť, že umiestnený môže predstavovať aj hrozbu pre okolie, o čom svedčí najmä skutočnosť, že u umiestneného bola nutná fixácia. Hospitalizácia a liečba umiestneného je tak jednoznačne v jeho záujme, najmä v záujme ochrany jeho zdravia, ale aj v záujme ochrany spoločnosti. Súd preto dospel k záveru, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je prípustné a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.