Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. V. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: N. H., nar. XX.X.XXXX, adresa L., H. XXX/XX, o zaplatenie 563,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. -125 zo dňa 11.5.2020 - voči zamietajúcemu výroku II. a závislému výroku III. o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietajúceho výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne žalobe vyhovel a čiastočne ju zamietol, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 209,80 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 12. 02. 2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. I. Žalovanej súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania 25,58 %.

2. Právne súd vec posúdil na základe aplikácie ust. , , o elektronických komunikáciách v znení platnom v čase uzavretia oboch zmlúv o poskytovaní verejných služieb, teda do 31.12.2015 (ďalej aj len ), a , , , , , , , (

- ďalej aj len ) a Nariadenia vlády SR č. v znení od 1.4.2013.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že zo zisteného stavu veci vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté elektronické komunikačné služby a čiastočne u príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). Súd mal dvomi zmluvami o poskytovaní verejných služieb a dodatkami k nim preukázané, že tieto majú podstatné náležitosti, vyžadované zákonom o elektronických komunikáciách a zmluvy s dodatkami posúdil ako platne uzatvorené, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami, lebo z postavenia strán je zrejmé, že žalobca je v nich dodávateľom podľa a žalovaná je fyzickou osobou podľa . Z uzavretých zmlúv a dodatkov má žalobca ako veriteľ voči žalovanej ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobca v prospech žalovanej plnil, poskytol žalovanej 2 SIM karty a umožnil

jej využívať svoje elektronické komunikačné služby, ktoré jej aj poskytol, za ktoré sa žalovaná zaviazala v zmluvách a v dodatkoch zaplatiť odplatu.

4. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal nárokom uplatneným v sume 354,- Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, ktorý žalobca skutkovo vymedzil v žalobe ako nárok na zmluvnú pokutu a tvrdil, že žalovaná riadne a včas neuhradila žalobcovi cenu poskytnutých služieb, čím porušila zmluvné povinnosti. Zmluvná pokuta bola dojednaná v bode 2.5 článku 2 Dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb pre prípad nedodržania doby viazanosti alebo povinnosti plniť riadne a včas a tiež v bode 2.8 článku 2 resp. v bode 2.9 článku 2 dodatkov pre prípad porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku, pričom v bode 2.3 článku 2 písm. c) nie je dostatočne určitý pojem ,,sa nedopustí takého konania alebo nedá svojím konaním podnet,...“. Z tohto pojmu nevyplýva presne akého konania sa nemá účastník dopustiť, aby nevzniklo podniku právo na odstúpenie od zmluvy alebo zmluvu vypovedať alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený účastníkovi dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. Zmluvy, Dodatky k nim ako aj všeobecné podmienky obsahujú pomerne rozsiahlu špecifikáciu práv a povinností a preto je potrebné presne uviesť, aké konania účastníka sú dôvodom, na to aby žalobca mohol od zmluvy odstúpiť, resp. zmluvu vypovedať alebo pristúpiť k prerušeniu alebo obmedzeniu služieb. Tiež je neurčité, či týmto konaním malo byť aj opomenutie určitej povinnosti. Súd zmluvnú pokutu nemohol priznať aj vzhľadom na výšku zmluvnej pokuty 354,- Eur vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke teda k sume 209,80 Eur, kedy zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu, ide teda o neprijateľnú doložku neplatnú aj podľa . Zmluvnú pokutu nemožno spájať s kúpnou cenou tovaru - telefónu, nakoľko v zmluvách nie je o tom nič uvádzané. Zmluvná pokuta a údajná cena telefónov sú dve samostatné, vzájomne nenadväzujúce skutočnosti medzi ktorými nie je žiaden súvis. Zmluvná pokuta má sankčnú funkciu a jej výška má predstavovať do úvahy prichádzajúcu škodu v prípade, že zmluvná strana poruší zmluvné povinnosti. Škoda žalobcovi vznikla v sume 209,80 Eur za neuhradené služby. Žiadna iná škoda žalobcovi nevznikla, ani ju len neuvádzal a nedokladoval. Predané telefóny neboli zmluvami účastníkov zabezpečované (kúpna cena v prípade obidvoch telefónov bola dohodnutá v sume 0,50 Eur a účastník len zobral na vedomie bežnú maloobchodnú cenu týchto mobilov, nezaväzoval sa ju uhradiť) a v prípade predčasného ukončenia zmluvy ohľadne telefónov nevyplýva žalovanej žiadna povinnosť. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neurčité a z toho dôvodu aj neplatné, pričom ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, na ktorú súd prihliada vždy, bez ohľadu na to, či neplatnosť tohto úkonu niektorý účastník konania namietal. Čo sa týka skutkového tvrdenia žalobcu, že žalovaná mala porušiť svoj záväzok platiť za služby riadne a včas, súd poukázal na formuláciu bodu 2.8. (resp. 2.9.) dodatkov, že okamihom porušenia povinností účastníka tam uvedeným spôsobom má žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú pokutu podľa čl. 2, 2.8. (resp. 2.9.), stanovenej za nezaplatenie splatnej ceny za služby a tak, že je naviazané na uplatnenie žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a to v súvislosti s uskutočnením úkonu, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmlúv alebo dodatkov. Súd má v konaní z tvrdenia žalobcu preukázané, že k ukončeniu zmlúv ani dodatkov neprišlo. Nesplnenie povinnosti žalovanej platiť riadne a včas, bez ukončenia platnosti zmluvy alebo dodatkov, nemožno považovať za taký protiprávny úkon, z ktorého by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu a preto žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol. Ak nebolo priznané právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty a preto bola žaloba zamietnutá aj v časti úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty.

5. V ďalšej časti si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby vo výške 209,80 Eur, v tejto sume nie sú zahrnuté poplatky za upomienku, obmedzenie alebo prerušenie poskytovania služieb. Z predložených faktúr vyplýva, že žalovanej bola vyúčtovaná za služby celkom suma 231,80 Eur, žalobca sa žalobou domáha len zaplatenia sumy 209,80 Eur ako neuhradenej ceny za telekomunikačné služby bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že mal súd v prvoinštančnom konaní preukázané, že žalovaná neplnila riadne a včas žalobcovi za ním poskytnuté telekomunikačné služby vyplývajúce z predložených faktúr v sume 209,80 Eur, pričom žalovaná v konaní nenamietala, že

jej telekomunikačné služby boli dodané, preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi za neuhradené telekomunikačné služby celkom 209,80 Eur.

6. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej sumy podľa a . Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami občianskeho práva ( a nar. vlády SR č. ) o výške požadovaného úroku z omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy 209,80 Eur a zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne od 12.2.2016 do zaplatenia tak, ako žiadal žalobca, nakoľko faktúry, na základe ktorých bolo žalobcovi priznané plnenie, boli už splatné.

7. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia v spojení s , pričom žalovanej, ktorá bola v konaní úspešnejšia, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,58% (úspech žalobcu 37,21% v priznanej sume 209,80 Eur, úspech žalovanej 62,79% v zamietnutej sume zmluvnej pokuty 354,- Eur).

8. Proti tomuto rozsudku výslovne proti zamietajúcemu výroku II. podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle , že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 354,- Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 12.2.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom rozsahu.

9. K nepriznanému nároku na zmluvnú pokutu vo výške 354,- Eur s príslušenstvom poukázal na to, že zmluvnú pokutu si uplatňuje na základe čl. II. bod 2.5 písm. a) dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorého: „Ak účastník počas doby viazanosti (24 mesiacov) poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť riadne a včas iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku...“ Žalobca si teda uplatňuje zmluvnú pokutu nie titulom porušenia doby viazanosti zo strany žalovaného a s tým súvisiacim úkonom smerujúcim k ukončeniu zmluvného vzťahu, o čom sa súd mylne domnieva, ale na základe skutočností, že žalovaný neuhradil riadne a včas vyfakturovanú sumu za poskytnuté telekomunikačné služby a splátky za zariadenie a tým porušil svoje zmluvné povinnosti. Zároveň právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinností, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napríklad odstúpením od zmluvy...). Z toho vyplýva, že žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie si zmluvnej pokuty okamihom porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, t.j. nezaplatením poskytnutých služieb riadne a včas. Doba viazanosti zohráva úlohu pri stanovení výšky zmluvnej pokuty, keďže s končiacou sa dobou viazanosti sa znižuje aj výška uplatňovanej zmluvnej pokuty, t.j. zohľadňuje sa koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu ako to vyplýva z čl. II bod 2.5 dodatku k zmluve. Žalobca uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanému zvýhodnenie spočívajúce v zľave z hodnoty mobilného telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. Dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a že zohľadňovala časový úsek, po ktorý si žalovaný svoje zmluvné povinnosti plnil. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaný na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získal, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa. Následne odvolateľ poukázal na rozhodnutia v obdobných veciach NS SR sp. zn. , v ktorej najvyšší súd prijal záver, že pokiaľ súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška zohľadňovala čas, po ktorý si žalovaný plnil svoje zmluvné povinnosti, je potrebné považovať jeho názor a právny záver za nesprávny. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. poukázal na záver, že

dodávateľ má plné právo v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie povinnosti spotrebiteľa a výška dojednanej zmluvnej pokuty je vyvážená vo vzťahu k výške benefitu spotrebiteľa v podobe zľavy z kúpnej ceny telefónu, a preto nepredstavuje neprimerané zvýhodnenie dodávateľa na úkor spotrebiteľa z dôvodu, že výška zmluvnej pokuty bola dojednaná podľa výšky ujmy, ktorá dodávateľovi vznikne nedodržaním zmluvnej viazanosti spotrebiteľom predčasným ukončením zmluvného vzťahu.

10. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutých častiach vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je dôvodné potvrdiť ( ).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vo výroku II. vo zvyšku (v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 394,- Eur aj s úrokom z omeškania) žalobu zamietol a závisle od toho i správnosť rozhodnutia o priznaní pomernej náhrady trov konania žalovanej v rozsahu 25,58% vo výroku III. Keďže voči výroku I., ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, odvolanie podané nebolo, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

13. V konaní nebolo sporným, že zmluvný vzťah založený predmetnými dvoma zmluvami o poskytovaní verejných služieb zo dňa 2.7.2015 a ich dodatkami zo dňa 1.7.2015 je v zmysle a nasl. vzťahom spotrebiteľským, v ktorom žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

14. V zmysle (ďalej len ) v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. V zmysle , ak si zmluvné strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo (a

ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky) v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

17. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

18. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

19. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

20. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

21. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

22. Z obsahu zmlúv uzavretých medzi stranami a ich dodatkov vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol dopredu pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program, služby a výška zmluvnej pokuty. Žalovaná ako spotrebiteľka mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľka nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba dodatok ako celok odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa teda tak i dojednaniu o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta teda nebola individuálne dojednaná (, , ).

23. Podľa dojednania v čl. 2 - Práva a povinnosti podniku a Účastníka pod bodom 2.5 (ktorého text je totožný v prípade oboch dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb s výnimkou výšky zmluvnej pokuty) „Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za Kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa Účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa Strany dohodli, že Účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v

tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v Článku 2 bode 2.3 Dodatku poručí svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť Podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (za porušenie tejto povinností sa v súlade s ustanoveniami článku 2 bodu 2.3 písm. a) tohto Dodatku nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených v platnom znení alebo z dôvodov pre odstúpenie od zmluvy stanovených iným platným právnym predpisom), je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 159,50 Eur v prípade zmluvy A 8687336 a 194,50 Eur v prípade zmluvy A 8687390, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinností. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazaností postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie prvého mesiaca doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a Kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal MT Účastníkovi. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak zmluvná pokuta dohodnutá v predchádzajúcich ustanoveniach tohto bodu vo svojej výške platnej pre prvý mesiac doby viazanosti (ktorá je uvedená na začiatku textu v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu), je nižšia, ako šesťnásobok sumy, uvedenej v článku 2 v bode 2.2 písm. b) tohto Dodatku, Podniku vznikne v prípade, že Účastník poruší svoju zmluvnú povinnosť podľa písmena a) alebo b) tohto bodu, voči účastníkovi právo na uhradenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa šesťnásobku sumy uvedenej v článku 2 v bode 2.2 písm. b) tohto Dodatku a účastník je túto zmluvnú pokutu Podniku povinný zaplatiť, pričom v takom prípade sa neaplikuje suma zmluvnej pokuty stanovená v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu. V prípade, že (i) Podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu podľa predchádzajúcej vety tohto bodu a zároveň (ii) v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu je stanovené, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa pravidiel uvedených v texte obsiahnutom v kolónke znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, platí, že výška zmluvnej pokuty, ako je táto stanovená v predchádzajúcej vete, sa bude znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinností, a to podľa rovnakých pravidiel, ako sú pravidlá stanovené pre znižovanie výšky zmluvnej pokuty uvedené v texte v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku)“.

24. Prioritne je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie sa pri odôvodnení rozhodnutia nesprávne zameral na podľa neho neurčitý text článku 2 bod 2.3 písm. c) dodatku, keď skonštatoval, že text „...sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním podnet...“ je neurčitý. Z podanej žaloby je totiž zrejmé, že žalobca si uplatňoval nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, a teda v zmysle vyššie citovaného článku 2 bod 2.5 písm. a) dodatkov. Táto skutočnosť ale napokon nemala žiaden vplyv na finálny záver súdu prvej inštancie, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, a to s poukazom na nasledujúce:

25. Z citovanej formulácie článku 2 bod 2.5 predmetných dodatkov vyplýva, že žalobcovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu pri akomkoľvek porušení peňažného záväzku, a to bez ohľadu na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V tomto smere sa už súdna prax ustálila na názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože treba rozlišovať situácie, kedy, za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). V dotknutom ustanovení sa ale nezohľadňuje ani dĺžka omeškania ani výška dlhu, či aké dôsledky má porušenie pre žalobcu. Omeškaním s platením peňažných záväzkov v danom prípade totiž nedochádza k automatickému zániku zmluvy. Žalobca je v takom prípade naďalej oprávnený požadovať od žalovaného plnenie jeho záväzkov, predovšetkým využívanie služieb a platenie za ich poskytovanie až do konca doby viazanosti, prípadne aj dlhšie, kým nedôjde k ukončeniu zmluvy iným spôsobom, napríklad výpoveďou. Nárok na zmluvnú pokutu by takto vznikol aj v prípade krátkodobého omeškania s akoukoľvek minimálnou sumou, a to aj opakovane, čo nemožno považovať za adekvátny spôsob zabezpečenia nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na zaplatenie dlžnej sumy, ktorý by zohľadňoval rozsah a intenzitu porušenia (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , bod 24). Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí podľa stavu v čase uzatvorenia zmluvy ( ), a následné správanie strán vrátane toho, či a v akej výške dodávateľ napokon uplatní zmluvnú pokutu, je na účely tohto posúdenia nepodstatné. Podľa citovaných dodatkov k zmluve potom konkrétne platí, že pokiaľ sa spotrebiteľ omešká so zaplatením hoc aj len 1 centu hoc aj len o 1 deň hneď na počiatku zmluvného vzťahu, dodávateľovi vznikne nárok na zmluvnú pokutu v plnej výške. Postupné znižovanie zmluvnej pokuty v dodatku závisí len od dĺžky trvania zmluvného vzťahu a doby viazanosti. Preto pokiaľ spotrebiteľ poruší svoje peňažné záväzky na počiatku zmluvného vzťahu hoci aj len v nepatrnom rozsahu, bude ho stíhať zmluvná pokuta v plnej výške. Toto znižovanie teda nijakým spôsobom nezohľadňuje hodnotu zabezpečovanej povinnosti, keďže tá môže byť v prípade omeškania s nepatrnou sumou minimálna. Znižovanie nie je závislé od rozsahu a intenzity porušenia povinností spotrebiteľa obsiahnutých v čl. 2. Mechanické vypočítavanie zmluvnej pokuty, ktoré závisí len od objektívnej právnej skutočnosti (plynutie času) a nezohľadňuje okolnosti konkrétneho prípadu, bude vždy spojené s rizikom, že výška zmluvnej pokuty bude neprimeraná zabezpečovanej povinnosti. Takto paušálne vypočítavaná zmluvná pokuta potom predstavuje pre dodávateľa neprimerané zvýhodnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, čím sa narúša rovnováha, ktorú v spotrebiteľských vzťahoch požaduje . Okrem toho aj za konkrétnych okolností preskúmavanej veci je zmluvná pokuta uplatnená vo výške 354,- Eur neprimeraná, pretože cena komunikačných služieb predstavuje sumu 209,80 Eur, čo znamená, že zmluvná pokuta podstatne prevyšuje omeškané platby. Povinnosť spotrebiteľa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške rozdielu medzi maloobchodnou cenou a zľavnenou cenou zariadenia v zmysle písm. a) ods. 2.5 predmetných dodatkov k zmluve, a to aj opakovane, iba v dôsledku porušenia povinnosti včas a riadne uhradiť platby dodávateľovi - žalobcovi, bez toho, aby tým došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, keď povinnosti spotrebiteľa naďalej plniť záväzky zo zmluvy trvajú, nemôže byť primeraná.

26. K odvolacej argumentácii žalobcu sa žiada dodať, že v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.1.2019 sp. zn. , na ktoré poukazuje, išlo o skutkovo odlišnú situáciu, keď výška zmluvnej pokuty bola dojednaná ako výška ujmy, ktorá dodávateľovi vznikne nedodržaním zmluvnej viazanosti spotrebiteľom a predčasným ukončením zmluvného vzťahu. Vo veci sp. zn. NS SR riešil odlišnú otázku primeranosti zmluvnej pokuty vo výške 1% za každý deň omeškania s vrátením pôžičky, ktorej konečná výška bola plne závislá na dobe (počte dní) po ktorú žalovaný nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, čo je opätovne bez významu pre daný prípad.

27. Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu je zrejmé, že čl. 2 ods. 2.5 písm. a) dodatkov je ustanovením, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu. V zmysle ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v dôsledku toho neplatná ( ), a preto nárok, ktorý z neho žalobca odvodzuje, nemožno priznať. Súd prvej inštancie preto žalobu vo zvyšku tvorenom zmluvnou pokutou v sume 354,- Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania správne zamietol ako nedôvodnú (výrok II).

28. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku (v zmluvnej pokute s jej príslušenstvom) zamietnutá a v závislom vecne správnom a osobitne odvolaním nenapadnutom výroku III. o náhrade trov

prvoinštačného konania, ako v predmetných výrokoch vecne správny, s použitím ust. potvrdil.

29. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ust. ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

31. Občianskoprávne kolégium NS SR v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

32. Odvolací súd potom hoci úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).