Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-68-2020.pdf
PDF · 222.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/68/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobkyne: T. Y., nar. XX. XX. XXXX, A. XXXX/X, F., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava 212, za účasti: U. Y., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX, A., o správnej žalobe zo dňa 13. 05. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. VoÚ 1/2020/S1 zo dňa 30. 03. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu vedeného pod sp. zn. V 5648/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa 14. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 10. 07. 2015 (podaný U. Y. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/10/Draž/1006/751/1053/1054/1004 zo dňa 10. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim - U. Y. a kupujúcou - žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., evidovaných ako parcely registra E KN, a to na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty vo výmere 2.043 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/15, na LV č. XXXX ako parc. č. XXX - orná pôda vo výmere 971 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/4, na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 435 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/5, parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty vo výmere 388 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/5 a na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty vo výmere 1.946 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/20.
2. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 06. 08. 2015 doručená listina vyhotovená predávajúcim U. Y. označená ako „oznámenie o odstúpení od zmluvy“, v ktorej predávajúci oznamoval, že odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 uzavretej s kupujúcou z tam uvedených dôvodov a žiadal o zastavenie katastrálneho konania.
3. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V 5648/15-7 zo dňa 06. 08. 2015, ktorým podľa ust. § 31a písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, ktorou je otázka odstúpenia od zmluvy. Na základe výzvy zo dňa 06. 08. 2015 právny zástupca predávajúceho predložil správnemu orgánu prvého stupňa listinu zo dňa 06. 08. 2015 označenú ako „odstúpenie od zmluvy“ spolu s fotokópiou podacieho lístka s dátumovou pečiatkou pošty 06. 08. 2015, na ktorom je ako odosielateľ uvedený U. Y. a adresát T. Y. a druh zásielky „doporučený list 2. trieda“. Žalobkyňa ako kupujúca predložila na základe výzvy zo dňa 06. 08. 2015 vyjadrenie zo dňa 17. 09. 2015, v ktorom oznámila, že odstúpením od zmluvy nedisponuje a má za to, že k platnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Správnemu orgánu prvého stupňa následne predložila fotokópiu návrhu zo dňa 22. 09. 2015 o určenie neplatnosti odstúpenia s prezentačnou pečiatkou Okresného súdu Nitra s dátumom 23. 09. 2015, ktorým sa ako navrhovateľka domáhala na súde určenia, že odstúpenie odporcu (predávajúceho) od kúpnej zmluvy č. 2015 /7 /10 /Draž /1006 /751 /1053 /1054/1004 zo dňa 10. 07. 2015 je neplatné.
4. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i fotokópia žiadosti Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu (doručená správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22. 07. 2015 a zapísaná pod sp. zn. Z 5113/2015), z ktorej vyplýva, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“. Ministerstvo hospodárstva SR v žiadosti ďalej uvádza, že dňa 13. 07. 2015 vydalo osvedčenie o významnej investícii pre túto stavbu, v ktorom sú identifikované jednotlivé pozemky potrebné na realizáciu výstavby v katastrálnom území Y., A., H., N., S. a A..
5. Ďalšia žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05. 08. 2015 o zápis predkupného práva štátu bola doručená správnemu orgánu prvého stupňa dňa 06. 08. 2015 (zapísaná pod sp. zn. Z 5403/2015) a vyplýva z nej, že vláda SR uznesením č. 413 zo dňa 21. 07. 2015 schválila návrh na doplnenie uznesenia vlády SR č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 vo veci návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“. Ministerstvo hospodárstva SR v žiadosti uvádza, že dňa 22. 07. 2015 vydalo osvedčenie o významnej investícii pre stavbu s týmto názvom, v ktorom sú identifikované jednotlivé pozemky potrebné na realizáciu výstavby v katastrálnom území Y., A., H., N., S. a A..
6. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i osvedčenie vydané Ministerstvom hospodárstva SR dňa 22. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej vybudovanie je vo verejnom záujme, v ktorom je uvedené, že pozemky na realizáciu významnej investície v celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území S., H., Y., A., N. a A..
7. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 15. 10. 2015 ďalšie rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 31a, písm. c/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností prerušil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil. Účastníkov konania správny orgán prvého stupňa vyzval, aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie zastaví podľa ust. § 31b katastrálneho zákona.
8. K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 27. 10. 2015 a okrem iného uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúci touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje. Považovala prerušenie konania za nedôvodné.
9. Dňa 13. 11. 2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností. Je povinnosťou správneho orgánu na túto skutočnosť prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje predkupné právo. Z toho dôvodu bolo konanie prerušené a správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov konania na preukázane skutočnosti, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Predávajúci sa k rozhodnutiu o prerušení konania nevyjadril a kupujúca uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúca nemá z akého titulu s touto listinou disponovať a ani ňou nedisponuje. Účastníci konania teda nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil, v dôsledku čoho správny orgán prvého stupňa konanie zastavil, nakoľko účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.
10. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu zo dňa 13. 11. 2015 odvolanie zo dňa 22. 12. 2015.
11. Rozhodnutím zo dňa 04.02.2016 Okresný úrad Nitre, odbor opravných prostriedkov zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva - uvedené rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/54/2016, pričom správny súd rozhodnutie o zastavení konania rozsudkom zo dňa 04. 10. 2017 zrušil. Rozhodnutie správneho súdu bolo následne predmetom kasačnej sťažnosti podanej žalovaným, o ktorej rozhodol kasačný súd rozsudkom pod sp. zn. 5Sžrk/2/2018 zo dňa 31.07.2019 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.
12. Na základe uvedeného rozsudku správneho súdu, ktorý bol potvrdený i kasačným súdom, potom Okresný úrad Nitra rozhodnutím zo dňa 30. 09. 2019 vyhovel odvolaniu žalobkyne a rozhodnutie o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
13. Následne správny orgán prvého stupňa žiadal o vyjadrenie Ministerstvo hospodárstva SR, či štát využil predkupné právo k nehnuteľnosti, ktorá bola i predmetom tohto konania.
14. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor pod č. V 5648/15 - 51 zo dňa 25. 10. 2019 vydal rozhodnutie, ktorým zamietol návrh žalobkyne o vklad práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej ňou ako kupujúcou a U. Y. ako predávajúcim.
15. Rozhodnutím zo dňa 30. 03. 2020 žalovaný o odvolaní žalobkyne rozhodol tak, že ho zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 10. 2019.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
16. Na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 10. 2019 vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím č. VoÚ 1/2020/S1 zo dňa 30. 03. 2020 zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 10. 2019 potvrdil ako vecne správne.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal priebeh správneho (katastrálneho) konania tak, ako je uvedený v 1. až 15. bode predchádzajúcej časti tohto rozsudku a uviedol, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 10. 2019 nie je dôvodné.
17. Predpokladom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností je splnenie zákonných podmienok ustanovených v katastrálnom zákone a iných právnych predpisoch, a to v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Splnenie podmienok na vklad práva do katastra nehnuteľností okresný úrad,
katastrálny odbor skúma ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad, t. j. ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad. Okresný úrad pri rozhodovaní o návrhu na vklad vychádza zo skutkového a právneho stavu ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad. Z napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že tento správny orgán skúmal splnenie podmienok na povolenie vkladu, vrátane oprávnenia prevodcu nakladať s predmetom prevodu. Takýto postup bol správny a v súlade s právnou úpravou ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ako i s výkladom tejto právnej úpravy v súdnej praxi a v odbornej literatúre.
18. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor návrh na vklad zamietol, pretože predávajúci v čase rozhodovania o tomto návrhu na vklad nie je vlastníkom prevádzaného pozemku a tiež z dôvodu, že predávajúci pozemok je evidovaný v operáte katastra nehnuteľností v rozpore s inými údajmi katastra nehnuteľností, ako je to uvedené v kúpnej zmluvy. Predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10. 07. 2015 medzi U. Y. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX katastrálne územie H. a to pozemky parcely registra E č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 2043 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/5, parc. č. XXX orná pôda o výmere 971 m2 v spoluvlastníckom podiele 1, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 435m2 v spoluvlastníckom podiele 1/5 , parc. č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 388 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/5 a parc. č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 1946 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/20.
19. Správny orgán zistil, že parcela registra E č. XXX v katastrálnom území H. v operáte katastra nehnuteľností nie je evidovaná. Táto parcela bola zameraná geometrickým plánom úradne overeným pod č. 469/2016 a bola z nej vyhotovená parcela registra C KN č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 971m2. Následne bola parcela CK N č. XXX/XXX geometrickým plánom úradne overeným pod č. 1390/2017 zlúčená do pozemku parcely C KN č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 49.482m2. Teda predmetom prevodu je v zmluve označený neplatnými údajmi katastra nehnuteľností v rozpore s § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona.
20. Pokiaľ ide o účastníka konania na strane predávajúceho, správny orgán zistil, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5648/2015-27 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. Vo 6/2016-4Br, zo dňa 04. 02. 2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetnej parcele registra E č. XXX orná pôda o výmere 971m2 v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 02. 03. 2016 medzi predávajúcim U. Y. a kupujúcim MH Invest, s.r.o.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím dňa 24. 03. 2016 pod č. V 2655/16.
21. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor č. OU-NR-PL02016/017783 právoplatný 04. 04. 2016 bola parcela C KN č. XXX/XXX odňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Následne spoločnosť MH Invest, s.r.o. požiadal o zápis geometrického plánu úradne overeného pod č. 1390/2017, ktorým parcela č. XXX/XXX zanikla, keďže bola zlúčená do parcely C KN č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 49.482 m2. Zápis bol vykonaný v konaní R 1077/17.
22. Parcelu C KN XXX/XX vlastník spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako predávajúci previedol na spoločnosť Prologis Slovakia Republic XXXIII s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 22. 02. 2018. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 27. 02. 2018 pod V 1580/2018. 23. Parcela C KN č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 49.482 m2 je v súčasnosti evidovaná na LV č. XXXX k. ú. H. v prospech vlastníka T. Slovak Republic XXXIII s.r.o. Ostatné pozemky parcely registra E č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX evidované na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX kat. územie H. sú vo vlastníctve predávajúceho.
24. Zdôraznil, že skutočnosť, že prevodca nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu, je dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad. Nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám a dispozičné oprávnenie nakladať s určitým predmetom prevodu patrí jeho vlastníkovi v zmysle § 123 Obč. zákonníka.
25. V závere žalovaný uviedol, že kúpna zmluva nepredstavuje titul na prevod vlastníckeho práva k hnuteľnej a tiež nehnuteľnej veci, a samotná kúpna zmluva vlastnícke právo sama o sebe neprevádza.
26. Predávajúci v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa prevodca už nebol vlastníkom pozemku a z toho dôvodu nemohol s pozemkom ani nakladať. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní, že správny orgán vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, nesprávne právne posúdil zistené skutočnosti a že rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Žalobkyňa sa v odvolaní venuje problematike zákonného predkupného práva, ale žalovaný nepovažuje za potrebné sa otázke skúmania podmienok predkupného práva vyjadrovať.
III. Zhrnutie argumentov žalobkyne v podanej žalobe
27. Žalobkyňa žalobou zo dňa 13. 05. 2020, doručenou súdu dňa 14. 05. 2020, žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 10. 2019 a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
28. Namietala nesprávne posúdenie nových skutočností. Uviedla, že prvostupňový správny orgán poukázal na zmenu vlastníka nehnuteľnosti, ako aj zmenu v označení pozemku v evidencii katastra nehnuteľností. Správny orgán sa nesprávne sa vysporiadal s existenciou konania o určenie vlastníckeho práva. Žalovaný dospel i k nesprávnemu záveru o subjektívnej záväznosti rozhodnutia, keď práve ustanovenie § 228 ods. 2 rozširuje túto subjektívnu záväznosť na každého ďalšieho nadobúdateľa, ak je na list vlastníctva zapísaná poznámka o súdnom konaní. Na list vlastníctva bola zapísaná i poznámka o konaní 11S/54/2016. Žalovaný sa v nadväznosti na tieto skutočnosť nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov, v dôsledku čoho nemôže návrh zamietnuť z dôvodu, že po zastavení vkladového konania (a medzi zrušením tohto rozhodnutia) došlo k ďalším prevodom pozemku. Správny orgán sa nemôže zbaviť povinnosti posudzovať nadobudnutie práv v nadväznosti na zrušené rozhodnutie, pričom je povinný chrániť len práva nadobudnuté v dobrej viere (mutatis mutandis Rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 30. 10. 2018, čj. 5 As 122/2016-36). V posudzovanom prípade bola na liste vlastníctva zapísaná poznámka o správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom, z čoho je zrejmé, že k nadobudnutiu pozemku v dobrej viere nemohlo dôjsť ani u jedného z nadobúdateľov.
29. Citovala Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 71/2011. Podstatnou skutočnosťou je, že všetky ďalšie rozhodnutia Okresného úradu, ktoré boli vydané po (zrušenom) rozhodnutí o zastavení tohto vkladového konania, stratili svoje opodstatnenie. Iný záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý proces. Pre nezákonnosť rozhodnutia o zastavení vkladového konania došlo k jeho zrušeniu a táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj čo sa týka nadväzujúcich rozhodnutí. Len taký postup je súladný s právom na spravodlivý proces.
30. Takýto záver nie je v rozpore s úpravou obsiahnutou v ustanovení § 135 ods. 1 (na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy) alebo s ustanovením § 31 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z. z. Katastrálneho zákona, nakoľko dôvod nezákonnosti bol daný už v dobe vydania nadväzných rozhodnutí, avšak táto nezákonnosť dovtedy nebola autoritatívne zistená.
31. Žalovaný uviedol, že ak prevodca nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu a na tom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom prevodu v čase uzatvorenia zmluvy. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný poukázal na stanovisko Najvyššieho súd Slovenskej republiky prezentované v jeho rozsudku zo dňa 23.1.2018 sp. zn. 6Sžo 101/2007. Žalovaný argumentuje týmto rozhodnutím, no bez ozrejmenia a porovnania skutkových okolností prípadov. Rozhodnutie 6Sžo 101/2007 vôbec nerieši uvedenú právnu otázku a vychádza z úplne odlišného skutkového stavu než posudzovaná vec. Jeho priama aplikácia je teda úplne vylúčená.
32. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že zrušenie rozhodnutia správnym súdom má účinky ex tunc, obnovuje sa vecnoprávna dispozícia pôvodného predávajúceho, ktorý je viazaný svojím obligačným prejavom. Všetky následné právne úkony sú neplatné, pretože nikto nemôže previesť viac práva než má on sám, na čo by mal správny orgán prihliadať ex offo.
33. V ďalšej časti namietala nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný nevenoval pozornosť otázke predkupného práva, lebo uviedol, že návrh na vklad bol zamietnutý z dôvodu, že prevodca nebol v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu. Prvostupňový správny orgán však (v súlade s právnym názorom Krajského súdu) skúmal skutočnosť, či štát využil svoje predkupné právo. Nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem. Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií bol novelizovaný zákonom č. 154/2015 Z. z. s účinnosťou od 07. 07. 2015, s poukazom na znenie ustanovenia § 3 ods. 5 s prísl. citáciou. Protest prokurátora spájal porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu v rozpore s platnými právnymi normami a judikatúrou. Napriek tomu, že protest prokurátora vychádzal z arbitrárneho posúdenia hmotnoprávnych predpisov, protestu prokurátora správny orgán vyhovel a zrušil rozhodnutie o vklade.
34. Poukázala na čl. 2 ods. 2, ktorý aj citovala a poukázal na výklad uvedeného ustanovenie Ústavným súdom Slovenskej republiky dňa 5. februára 1998 v Uznesení č. 49/1998 Z. z.
35. Zákonný postup správneho orgánu je premietnutím ústavného princípu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) do všeobecnej úpravy správneho konania, a tak sa deklaruje, že správne orgány musia postupovať v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, a to tak v kontexte hmotného, ako aj procesného práva. Správny orgán má chrániť „záujmy štátu a spoločnosti“, avšak zároveň má povinnosť „chrániť práva a záujmy fyzických a právnických osôb“. Jednoznačne však možno konštatovať, že správny orgán ako orgán verejnej moci nemôže v rámci správneho konania v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi chrániť záujem štátu. Záujem štátu tak možno chrániť rovnako ako záujem akejkoľvek inej osoby.
36. Zákonom o niektorých opatreniach nedošlo k zmene zákonnej úpravy predkupného práva, pričom úprava predkupného práva sa nachádza v Zákone č. 40/1964 Zb. Občianskom zákonníku. Ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka je zákonným príkazom k analógii, pokiaľ nie je určitý právny vzťah riešený v právnej norme, je potrebné vychádzať z obdobnej právnej normy. Z ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predkupné právo zostáva zachované voči nadobúdateľovi.
37. Zákon o niektorých opatreniach ustanovuje v prípade významnej investície podľa § 3 ods. 1 schválenie návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý obsahuje okrem iného „identifikačné údaje o podnikovom pozemku.“. Podnikový pozemok podľa § 2 tohto zákona sa „týka iba pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre podnik na uskutočnenie stavby. V zmysle § 3 ods. 5 Zákona o niektorých opatreniach sa ustanovilo predkupné právo štátu na pozemkoch, na ktorých sa má realizovať významná investícia. Táto nová právna úprava bola zavedená zákonom č. 154/2015, ktorý novelizoval Zákon o niektorých opatreniach. V tomto smere ide o obligatórne požiadavky.
38. Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 8.7.2015. V nadväznosti na uvedené následne Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle § 3 ods. 2 Zákona o niektorých opatreniach vydalo osvedčenie o „významnej investícii“ dňa 13.7.2015. Súčasťou návrhu osvedčenia bol, v súlade s § 3 Zákona č. 175/1999 Z. z. aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba (časť 5 Zoznam pozemkov súvisiacich s vybudovaním Strategického parku).
39. Kúpna zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzatvorená dňa 10.07.2015, avšak v tomto čase predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie Žalovaného je i v tomto smere nezákonným a arbitrárnym.
40. Správny orgán prvého stupňa pôvodne spojil v súlade s názorom prokurátora porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou, Žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia. Odôvodnenie je teda logicky rozporné a arbitrárne, jeho následkom je porušenie práva na súdnu ochranu.
41. Zmluva, ktorou dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní účastníkmi, pričom účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Od daného okamihu sú účastníci viazaní prejavom vôle. Účastníkmi zhodné prejavy vôle, smerujúce k uzatvoreniu zmluvy, sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi
občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú určité vzájomné práva a povinnosti. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Účinnosť znamená, že zmluva vyvoláva právne účinky a je teda možné domáhať sa aby si účastníci právneho úkonu splnili svoje povinnosti. 42. Žalobca za to, že predávajúci už po uzavretí kúpnej zmluvy so Žalobcom nemal povinnosť ponúknuť pozemok štátu a to vzhľadom na viazanosť svojim obligačným prejavom, pričom túto povinnosť nemal ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
43. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že v tomto prípade vyššie uvedená právna norma neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Dokonca aj v prípadoch nadobudnutia práv od nevlastníka zohráva dobrá viera významnú úlohu a nespochybňuje sa nadobudnutie vlastníctva.
44. Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu, predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri, je potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie takéhoto predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou a to z nasledovných dôvodov. Právna úprava predkupného práva štátu v zmysle Zákona o niektorých opatreniach bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatnení tohto predkupného práva, len takéto právo všeobecne konštatuje. Za zachovania zásady legality je potrebné analogicky hľadať ustanovenia, ktoré postup pri uplatňovaní predkupného práva upravujú a to bez ohľadu na verejný alebo občianskoprávny charakter takého vzťahu.
45. Tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatnení predkupného práva, prijal osobitnú právnu úpravu (podľa zásady lex specialis derogat generali), inak je potrebné postupovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich zmluvné predkupné právo. Z predkupného práva v zmysle Zákona o niektorých opatreniach tak možno vyvodiť povinnosť pôvodného kupujúceho, tak aj jeho nástupcov, ponúknuť vec na predaj oprávnenej osobe. V prípade porušenia predkupného práva má oprávnený právo domáhať sa svojich práv aj voči nadobúdateľovi (tretej osobe), ktorý vec kúpil. Právne postavenie tretej osoby bude závisieť od toho, či ide o držbu dobromyseľnú alebo nedobromyseľnú. O dobromyseľnú ide v tom prípade, keď nadobúdateľ o predkupnom práve nevedela a ani s prihliadnutím na všetky okolnosti vedieť nemohol. Na podporu argumentácie Žalobcu v tomto smere dávame tiež do pozornosti návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 v obdobnej veci, ktoré zároveň ilustruje aká bola doterajšia prax pri posudzovaní predkupného práva štátu.
46. Pojmové znaky nemožnosti plnenia a následky nemožnosti plnenia sú upravené v ustanovení § 575 Občianskeho zákonníka. Podľa ods. 2 § 575 Občianskeho zákonníka plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Z ustanovenia § 3 ods. 7 Zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že predkupné právo zaniká pokiaľ nedôjde k splneniu zákonných podmienok - do dvoch rokov sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie konanie. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po dohodnutej dobe.
47. Dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie (resp. konanie), ktoré možno odvrátiť inými spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že predkupné právo štátu zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi. V posudzovanom prípade teda nemohlo dôjsť ani k dodatočnej nemožnosti plnenia dohodnutého v zmluve následkom predkupného práva (čo je tiež jedným zo záverov Najvyššieho súdu ohľadne následkov spojených s predkupným právom štátu).
48. V posudzovanom prípade štát nadobudol pozemok vyvlastnením po tom, čo správny orgán vkladové konanie zastavil z dôvodu že právny úkon posúdil ako úkon absolútne neplatný. Ak by došlo k uplatneniu predkupného práva zákonným spôsobom, Žalobcovi by uhradená kúpna cena bola vykompenzovaná tým, že by mu túto kúpnu cenu zaplatil štát. Kvôli arbitrárnym záverom správneho orgánu došlo k situácii, že Predávajúci kúpnu cenu nevrátil a Žalobca sa musí domáhať jej vrátenia v súdnom konaní.
49. Na základe uvedeného je potrebné prijať záver, že predkupné právo štátu má vecné účinky, keďže sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti, avšak neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Ten, v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát) sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť
bola ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená osoba sa môže domáhať, aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi Žalobcom a U. Y. však takáto povinnosť neexistovala, nakoľko účastníci záväzkovo-právneho vzťahu sú prejavmi vôle viazaní a na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom, keďže sa jedná o vecnoprávne následky (publicita v katastri nehnuteľnosti a záväznosť údajov pre tretie osoby pokiaľ nedôjde k ich vyvráteniu v súdnom konaní), pričom záväzkovoprávne následky nastávajú dňom podpisu zmluvy (pokiaľ nie je dohodnutý iný dátum účinnosti zmluvy).
50. Nemôže obstáť ani argumentácia Žalovaného, že samotné začatie súdneho konania nevyvracia hodnovernosť a záväznosť údajov katastra. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 11. 2009, sp. zn. 1 M Obdo V 11/2019: „Pokiaľ sa nepreukáže opak, hodnoverným a záväzným údajom katastra nehnuteľností je údaj o práve k nehnuteľnosti. Údaj o vlastníkoch nehnuteľnosti je hodnoverný, ale nie záväzný (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 Katastrálneho zákona).“ Pokiaľ žalovaný uvádza, že bol povinný rešpektovať prezumpciu správnosti správneho aktu resp. správnych aktov, je potrebné zdôrazniť, že v dôsledku zrušenia pôvodného rozhodnutia o zastavení konania stratili opodstatnenie všetky ďalšie rozhodnutia o vklade a teda v rámci tohto konania už na prezumpciu správnosti prihliadať nemožno.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
51. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01.10.2020 k správnej žalobe popísal skutkový stav a jednotlivé úkony vykonaní v priebehu katastrálneho konania tak, ako sú uvedené v I. časti tohto rozsudku (priebeh administratívneho konania).
52. V ďalších častiach vyjadrenia žalovaný zopakoval podstatné dôvody svojho rozhodnutia. Porovnaním obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa 01. 10. 2020 a dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 03. 2020 správny súd zistil, že vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahujú identické dôvody a tvrdenia. S poukazom na túto skutočnosť správny súd v tejto časti svojho rozsudku neuvádza tie časti vyjadrenia žalovaného zo dňa 01. 10. 2020, ktoré sú obsahovo totožné s dôvodmi jeho rozhodnutia zo dňa 30. 03. 2020, ale v plnom rozsahu poukazuje na tieto dôvody, ktorých podstatná časť je zhrnutá v II. časti tohto rozsudku (zhrnutie napadnutého rozhodnutia) 53. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol že ak prevodca nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vklad, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom predmetu prevodu v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva. V tomto smere poukázal žalovaný na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentované v jeho rozsudku zo dňa 23. 01. 2008, sp. zn. 6Sžo 101/2007. Zdôraznil, že jednou z podmienok na povolenie vkladu na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti je skutočnosť, že prevodca je vlastníkom predmetu prevodu ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad. V žiadnom prípade nemožno považovať rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho o zamietnutí návrhu na vklad za arbitrárne rozhodnutie. Prevodca (t. j. U. Y. ako predávajúci) nebol ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti vlastníkom predmetu prevodu, a preto bolo potrebné návrh na vklad zamietnuť.
54. Žalovaný ďalej zdôraznil, že jednou z podmienok na povolenie vkladu na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti je skutočnosť, že prevodca je vlastníkom predmetu prevodu ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad. Okresný úrad, katastrálny odbor totiž nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť svojich skorších rozhodnutí o povolení vkladu, ale je týmito rozhodnutiami viazaný a musí z nich vychádzať. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu nie je zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, platí prezumpcia jeho správnosti a zákonnosti. Okresný úrad, katastrálny odbor taktiež nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení, ale je povinný rešpektovať rozhodnutie o vyvlastnení, pokiaľ takéto rozhodnutie nie je zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
55. Uznesením zo dňa 30. 11. 2020 č. k. 11S/68/2020-68 súd pribral do konania účastníka administratívneho konania, a to U. Y., ktorého následne vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadril s tým, že ak tak neurobí, súd môže konať vo veci ďalej. Pribratý účastník konania písomné vyjadrenie nepodal.
56. Súd si pripojil zo spisu vedeného na tunajšom súde sp. zn. 11S/54/2016 rozsudok č. k. 11S/54/2016-81 zo dňa 04. 10. 2017, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Vo 6/2016-4/Br: OU-NR- OOP5-2016/006162-4/Br k: V 5648/2015 zo dňa 04. 02. 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Tiež si pripojil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžrk/2/2018 zo dňa 31. júla 2019, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/54/2016-81 zo dňa 04. 10. 2017.
57. Následne správny súd vo veci určil termín pojednávania, na ktorom sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobkyne a zástupkyňa žalovaného, ktoré poukázali na obsah písomných podaní. Pribratý účastník konania sa pojednávania nezúčastnil, pričom doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
58. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 03. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
59. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, právny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
60. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je úrad. Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 5a) Podľa § 12 ods. 1 písm. a/, f/ vyššie citovaného zákona, úrad a) riadi, kontroluje a usmerňuje výkon štátnej správy na úseku katastra, f) rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu.
Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad a) rozhoduje v katastrálnom konaní.
Podľa § 22 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným úradom.
Podľa § 79l ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2018), katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018. K zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti alebo k zápisu údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 je potrebné pripojiť aj geometrický plán, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018.
61. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2018, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"). Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 5a)
Podľa § 18 ods. 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad a/ rozhoduje v katastrálnom konaní.
Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným úradom.
Podľa § 34 ods. 1 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. _________________ 7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
62. Podľa § 1 ods. 1, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a) usporiadanie vlastníckych vzťahov, b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e) iné obdobné prípravné činnosti.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2. Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne. Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania. 1c) Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d) Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.
Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
63. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 162/1995 Z. z. alebo katastrálny zákon) účinnom do 30. 09. 2018 (ktoré bolo potrebné použiť, nakoľko konanie vedené na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5648/2015 nebolo právoplatne ukončené do 30. 09. 2018) obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto ustanovenia zákona bolo zrejmé, že zmluvu bolo potrebné preskúmať zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s Ústavou SR, pričom by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy SR.
64. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 30. 03. 2020 zamietol odvolanie
žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru zo dňa 25. 10. 2019 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/10/ Draž/1006/751/1053/1054/1004 zo dňa 10. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim - U. Y. a kupujúcou
- žalobkyňou) potvrdil ako vecne správne.
65. Pri posudzovaní vyššie uvedeného a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 30 03. 2020 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 10. 2019 sa správny súd oboznámil s celým priebehom administratívneho (katastrálneho) konania, pričom zistil nasledovné.
66. Dňa 14. 07. 2015 bol podaný návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu zo dňa 10. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy č. č. 2015/7/10/ Draž/1006/751/1053/1054/1004 zo dňa 10. 07. 2015. Žalobkyňa v podaní zo dňa 20. 07. 2015 požiadala o urýchlenie katastrálneho konania a dňa 22. 07. 2015 doplnila návrh o dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve. Správnemu orgánu prvého stupňa bolo dňa 06. 08. 2005 doručené oznámenie o odstúpení od zmluvy predávajúcim U. Y. z dôvodu jej uzavretia v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a uvedenia jeho osoby do omylu. Zároveň žiadal, aby správny orgán podľa § 31b ods. 1 katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad zastavil. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 06. 08. 2015 rozhodnutie, ktorý konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností prerušil z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, ktorou bola otázka odstúpenia od zmluvy. Súčasťou spisu je žaloba podaná žalobkyňou na Okresný súd Nitra o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy.
67. Správny orgán prvého stupňa následne vydal ďalšie rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 15. 10. 2015 z dôvodu, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku a týmto dňom vzniklo zo zákona predkupné právo s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., pričom táto skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností a správny orgán musí naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo.
68. Súčasťou spisu je i žiadosť o zápis predkupného práva štátu zo dňa 20. júla 2015, ktorým Ministerstvo hospodárstva SR žiadalo Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor o zapísanie zákonného predkupného práva štátu k pozemkom uvedeným v prílohe listu a to v súvislosti s vydaním osvedčenia o významnej investícii pre stavbu Vybudovanie strategického parku zo dňa 13. 07. 2015.
69. Následne, správny orgán prvého stupňa rozhodnutím pod č. V 5648/2015-27 zo dňa 13. 11. 2015 podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností zastavil z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. O jej odvolaní rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. Vo 6/2016-4/Br : OUZ-NR-OOP5-2015/006162-4/Br k: V 5648/2015 zo dňa 04. 02. 2016 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 13. 11. 2015 o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/7/10/ Draž/1006/751/1053/1054/1004 zo dňa 10. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim - U. Y. a kupujúcou - žalobkyňou).
70. Žalobkyňa podala správnu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 02. 04. 2016. Správny súd (Krajský súd v Nitre) rozsudkom č. k. 11S/54/2016-81 zo daň 04. 10. 2017 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, Odboru opravných prostriedkov, referátu katastra Nehnuteľností č. Vo 6/2016-4/Br : OUZ- NR-OOP5-2015/006162-4/Br k: V 5648/2015 zo dňa 04. 02. 2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že za zistenej skutkovej a právnej situácie bol súd toho názoru, že správny súd mal rozhodnúť meritórne vo veci návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný podal proti uvedenému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžrk/2/2018 zo dňa 31. 07. 2019 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.
71. Následne Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 30. 09. 2019 vyhovel odvolaniu žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 13. 11. 2015, toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa, t. j. Okresnému úradu Nitra katastrálnemu odboru na ďalšie konanie. Jeho úlohou tak bolo opätovne (druhýkrát) rozhodnúť v konaní
o návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu zo dňa 10. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/10/Draž/1006/751/1053/1054/1004 zo dňa 10. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015, ktoré konanie sa viedlo na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5648/2015.
72. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra katastrálny odbor rozhodol opätovne (druhýkrát) vo veci návrhu zo dňa 10. 07. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy 2015/7/10/Draž/1006/751/1053/1054/1004 zo dňa 10. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 rozhodnutím pod č. V 5648/2015-51 dňa 25. 10. 2019 tak, že návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.
73. Pri svojom opätovnom rozhodovaní musel prihliadať na nasledovné skutočnosti, ktoré sa týkali parc. č. XXX v katastrálnom území Y. a ktoré nastali po podaní návrhu zo dňa 10. 07. 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu, o ktorom sa viedlo konanie pod zn. V 5648/2015.
74. Jednou z najdôležitejších skutočností bolo zistenie, že predmet prevodu - parcela registra E parcela č. XXX k. ú. H. v operáte katastra nehnuteľností evidovaná nie je. Parcela bola zameraná GP úradne overeným pod č. 469/2016 a bola z nej vytvorená parcela registra C KN s parc. č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 971m2 a následne bola táto parcela zlúčená geometrickým plánom do pozemku C KN parc. č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 49.482 m2. Predmet prevodu je tak v zmluve označený neplatnými údajmi katastra nehnuteľností v rozpore s § 42 ods. 2 písm. c/ zák. č. 162/1995 Z. z.
75. Čo sa týka účastníka konania na strane predávajúceho, bolo zistené, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho konania č. V 5648/2015-27 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Vo 6/2016-4/Br zo dňa 04. 02. 2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnej parcele registra E č. XXX orná pôda o výmere 971 m2 v prospech MH Invest, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 03. 2016 medzi predávajúcim U. Y. a kupujúcim MH Invest, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bolo povolený 24. 03. 2016 rozhodnutím č. V 2655/16.
76. V priebehu začatého katastrálneho konania pod zn. V 5648/2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., A., Y., N. (medzi ktorými bol uvedený i pozemok registra „C“ ako parc. č. XXXX, XXX, XXXX a XXXX k. ú. H., čo nebolo sporné). Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so zákonom č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 175/1999 Z. z.) k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. Z 5113/2015 a tento spis Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor správnemu súdu i predložil v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/54/2016, pričom táto skutočnosť je súdu známa z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo veciach správnych žalôb týkajúcich sa žalobkyne a žalovaného, ktorým bol Okresný úrad Nitra, resp. správnych žalôb, kde ako žalobca vystupovala spoločnosť Poľnohospodárska Pôda s.r.o. a žalovaným bol Okresný úrad Nitra.
77. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na ust. § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia a ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu zo dňa 13. 07. 2015, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádzajú i pozemky registra „E“ ako parc. č. XXXX, XXX, XXXX a XXXX katastrálneho územia H. a správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22. 07. 2015. Správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že dňa 13. 11. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým konanie o návrhu na
vklad práva do katastra nehnuteľností zastavil z dôvodu, že žiadny z účastníkov konania napriek výzve správneho orgánu nedoložil listiny preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Konanie zastavil v súlade s ust. § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona.
78. Z ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 vyplývali pre okresný úrad katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie pri rozhodovaní o vklade patrilo okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež bolo jeho povinnosťou prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie v znení účinnom do 30. 06. 2016 obsahovalo odkaz napr. na zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Predkupné právo štátu k nehnuteľnostiam č. XXXX, XXX, XXXX a XXXX k. ú. H. vzniklo zo zákona dňa 08. 07. 2015, teda dva dni predtým, ako bola uzavretá kúpna zmluva medzi Vojtechom Mišutom a žalobkyňou, pričom správny orgán prvého stupňa sa o jeho existencii dozvedel dňa 22. 07. 2015. Správny orgán následne rozhodnutím zo dňa 15.10.2015 prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností a vyzval účastníkov konania, aby predložili listiny preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil a to pod následkom zastavenia konania. Rozhodnutím č. V 5648/2015-27 zo dňa 13. 11. 2015 zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/7/10/ Draž/1006/751/1053/1054/1004 zo dňa 10. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015
79. O odvolaní žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov svojim rozhodnutím č. Vo 6/2016-4/Br OU-NR-OOP5-2016/006162-4/Br k : V 5648/2015 dňa 04. 02. 2016 tak, že zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5648/2015-27.
80. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/54/2016, v ktorom správny súd svoji rozsudkom č .k. 11S/54/2016-81 zo dňa 04. 10. 2017 zrušil rozhodnutie Okresného radu Nitre, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Vo 6/2016-4/br: OU -NR- OOP-2016/006162-4/Br k:V 5648/2015 zo dňa 04. 02. 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
81. Najvyšší súd SR svojim rozsudkom sp. zn. 5Sžrk/2/2018 zo dňa 31. júla 2019 rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Kasačný súd vo svojom rozsudku uviedol: „V predmetnej veci niet pochýb, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo k predmetnej nehnuteľnosti zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z .z. Zákon č. 175/1999 Z. z. je vo vzťahu ku Katastrálnemu zákonu, ale aj k Občianskemu zákonníku osobitným predpisom (so špeciálnou úpravou ), čo nakoniec vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona, keďže predkupné právo štátu sa zapisuje do katastra nehnuteľností (na návrh príslušného ministerstva). Teda ak zákonodarca takéto „predkupné právo štátu“ upravil priamo v zákone, je potrebné ho rešpektovať a pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností naň prihliadať v rámci skúmania podmienok na vklad v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám, ale je to právo štátu zriadené priamo zákonom pri splnení podmienok vlády a príslušného ministerstva podľa zákona č. 175/1999 Z. z. Táto zákonná ochrana predkupného práva štátu ale nie je neobmedzená, je časovo limitovaná, čo vyplýva z ust. § 3 ods. 7 cit. zákona, podľa ktorého predkupné právo štátu podľa odseku 5zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie........ ........... Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že po právoplatnosti rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora bol prvostupňový správny orgán povinný opätovne skúmať podmienky na vklad vlastníckeho práva v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona s prihliadnutím na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Prvostupňový právny orgán prerušil konanie a vyzval účastníkov katastrálneho konania na doloženie
listiny preukazujúcej, že štát svoje právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil. Následne, nakoľko táto skutočnosť nebola preukázaná správny orgán mal za to, že neboli odstránené nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh a konanie v zmysle § 31b ods. 1 písm. f/ Katastrálneho zákona zastavil. Správnosť tohto postup bola potvrdená sťažovateľom v preskúmavanom rozhodnutí. Pretože medzičasom už bola vyjasnená otázka, či si štát predkupné právo k danej nehnuteľnosti aj reálne uplatní, nie je už potrebné v ďalšom konaní túto okolnosť zisťovať, ale bude už možné bez ďalšieho vydanie meritórneho rozhodnutia o návrhu žalobkyne na vklad v zmysle § 3 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom nie je dôvod, aby sa účastníkom konania stal aktuálny vlastník nehnuteľnosti, keďže ide o rozhodnutie o návrhu jej pôvodného vlastníka (ďalšieho účastníka konania) ako predávajúceho a žalobkyne ako kupujúcej. Vzhľadom na uplatnené námietky kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorá skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. povinný prihliadať (obdobne rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 3Sžrk/5/2017 z 30.05.2018 sp. zn. 10Sžrk/8/2017 z 19.06.2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 z 24.10.2018).“
82. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov následne rozhodnutím zo dňa 30. 09. 2019 vyhovel odvolaniu žalobkyne proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5648/2015-27 zo dňa 13. 11. 2015 o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a zrušil uvedené rozhodnutia a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 5648/2015-51 zo dňa 25. 10. 2019 zamietol návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností medzi predávajúcim U. Y. a kupujúcou T. Y. na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/10/ Draž/1006/751/ 1053/5054/1004 v znení jej dodatku č. 1. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie podaním zo dňa 24. 11. 2019, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím (ako je uvedené v časti II. tohto rozsudku.)
83. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa (rovnako ako i žalovaný) vychádzali z právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžrk/2/2018 zo dňa 31. 07. 2019, ktorý sa týkal práve nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi U. Y. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou a konania vedeného na správnom orgáne prvého stupňa pod č. V 5648/2015 (vo veci návrhu zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo daň 20. 07. 2015 medzi predávajúcim U. Y. a kupujúcou T. Y.), v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil vyššie uvedený právny názor.
84. Najvyšší súd SR sa otázkou predkupného práva zaoberal i v ďalších svojich rozsudkoch (napr. v konaní pod sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. 07. 2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 zo dňa 24. 10. 2018, sp. zn. 2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. 8Sžrk/8/2018 zo dňa 12. 12. 2018), v ktorých tento súd ako kasačný súd zaujal jednotný právny názor k problematike predkupného práva štátu, pričom tieto rozsudky vychádzali z rozsudku v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18. 05. 2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva, že „I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“
85. Ďalej musel správny orgán prvého stupňa prihliadať i na tú skutočnosť, že zastavení konania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností uzavrel predávajúci U. Y. kúpnu zmluvu č. 30203/4089/2015/ Dražovce/007/3461 s kupujúcim MH Invest, s.r.o. k pozemku parc. č. XXX orná pôda o veľkosti 971m2 v spoluvlastníckom podiele 1 tina k celku a správny orgán prvého stupňa dňa 24. 03. 2016 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe tejto zmluvy pod č. V 56487/15-43. Dňa 31. 03. 2016 bolo vydané Okresným úradom Nitra, pozemkovým a lesným odborom v Nitre rozhodnutie, ktorý odňal poľnohospodársku pôdu natrvalo na účel výstavby „Príprava strategického parku Nitra II etapa“ v celkovej výmere 97,3239 ha v k. ú. H. (vrátane parcely č. XXX orná pôda o výmere 971m2).. Dňa 17. 08. 2017 bola podaná spoločnosťou MH Invest, s.r.o. žiadosť o zápis geometrického plánu č. GDZV20180019 do katastra nehnuteľností.
86. Ďalším rozhodnutím Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 1580/2018 dňa 27. 02. 2018 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území H. k pozemkom registra C KN č. XXXX ostatná plocha o výmere 217 m2 a č. XXXX ostatná plocha o výmere 28934 m2 v prospech spoločnosti Prologis Slovak Republic XXXIII s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22. 02. 2018 medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou Prologis Slovak Republic XXXIII s.r.o. ako kupujúcim v znení dodatku č. 1 zo dňa 19. 06. 2018.
87. Na všetky vyššie uvedené skutočnosti musel prihliadať a správne aj prihliadal správny orgán prvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní o návrhu zo dňa 10. 07. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015) k parcelám č. XXX, XXXX, XXXX, XXXXX a XXXX, k. ú., H., výsledkom čoho bolo zistenie, že štát uplatnil svoje predkupné právo k nehnuteľnosti parc. č. XXX v katastrálnom území H., ktorá bola uvedená v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR a ktorá následne prešla viacerými zmenami v osobe vlastníka ako i zmenami v údajoch katastra nehnuteľností. Vyjasnenie otázky predkupného práva k uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území H. konštatoval i Najvyšší súd SR ako kasačný súd vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn. 5Sžrk/2/2018 zo dňa 31. 07. 2019, keď rozhodoval o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11S/54/2016-81 zo dňa 04. 10. 2017.
88. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp zn. 1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobkyňa uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 nenadobudla vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol dňa 10. 07. 2015 oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež mal prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu, čo znamená, že vzhľadom na existenciu podkladov, ktoré mu boli doručené dňa 22. 07. 2015 mal taktiež preveriť, či sa významná investícia bude nachádzať i na pozemku, ktorý bol predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 a v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 a v kladnom prípade k tomuto pozemku vzniklo zo zákona predkupné právo štátu a správny orgán prvého stupňa mal pri svojom rozhodovaní dňa 13. 11. 2015 túto skutočnosť skúmať. Nakoľko tak neurobil, a konanie o návrhu na vklad nesprávne zastavil, namiesto toho, aby rozhodol v merite veci, správny súd rozhodnutie, ktorým Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov v Nitre uvedené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil (zo dňa 04. 02. 2016) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania s tým, že o návrhu na vklad vlastníckeho práve je potrebné rozhodnúť rozhodnutím v merite veci. Tieto skutočnosti sú správnemu súdu známe z administratívneho spisu, ktorý bol predložený ku konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/54/2016, predmetom ktorého bola správna žaloba žalobkyne zo dňa 10. 03. 2016, ktorou sa domáhala preskúmania a zrušenia
rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Vo 6/2015-4/Br OU-NR-OOP5-2016/006162-4/Br k V 5648/2015zo dňa 19. 02. 2016.
89. Správny orgán prvého stupňa o návrhu zo dňa 10. 07. 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 rozhodol dňa 25. 10. 20190 tak, že návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol. Správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 a návrhu zo dňa 10. 07. 2015 na vklad práva do katastra nehnuteľností. Nepochybili preto ani správne orgány v konaní v predmetnej veci, teda správny orgán prvého stupňa, ktorý rozhodnutím zo dňa 25. 10. 2019 zamietol návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 z dňa 20. 07. 2015 a ani žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 30. 03. 2020 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 10. 2019 potvrdil. Správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva správne skúmal, či predávajúci mohol dňa 10. 07. 2015 (dva dni nasledujúce po vzniku predkupného práva - 08. 07. 2015) nakladať s nehnuteľnosťou, či jeho zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli už v uvedený deň obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež prihliadal i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia a dospel k záveru, že vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 nemožno povoliť, čo správne konštatoval vo vojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 30. 03. 2020 i žalovaný.
90. K námietkam žalobkyne, ktoré sú obsahom správnej žaloby správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o tomto návrhu bol povinný vychádzať zo stavu v čase svojho druhého rozhodovania (t. j. 25. 10. 2019), čo i urobil a v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal všetky skutočnosti a právne úkony, ku ktorým musel prihliadať a ktoré mu bránili v tom, aby povolil vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015. Rovnako postupoval i žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 10. 2019. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne o nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem, naopak bol toho názoru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočného stavu, ktorý vyplýval z administratívneho spisu a na tento stav správne aplikovali i predpisy procesného ako i hmotného práva. V súvislosti s touto námietkou správny súd dáva do pozornosti žalobkyne rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžrk 8/2018 zo dňa 28. 05. 2020, v ktorom okrem iného uviedol: „Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z. z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR (pozri § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 154/2015 Z. z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba taký výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z .z. môže byť v súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
91. Nemožno súhlasiť s konštatovaním žalobkyne o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi. Postup správneho orgánu, ktorý má oporu v predpisoch procesného a hmotného práva nemožno označiť za nezákonný, chrániaci prednostne záujmy štátu. Naviac žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jej námietku o porušení zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú. K potrebe postupovať vo vzťahu k účastníkovi konania predvídateľným spôsobom, správny súd poukazuje na množstvo predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú mu známe z jeho
rozhodovacej činnosti a ktoré sa týkali priamo žalobkyne a predkupného práva štátu, pričom správne orgány postupovali i v tejto veci vo vzťahu k žalobkyni obdobným spôsobom a v intenciách svojich predchádzajúcich rozhodnutí.
92. K námietke týkajúcej sa rozporu s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach) správny súd uvádza, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by ňou tvrdený rozpor mal spočívať, resp. čo by malo byť v rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona. Predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 v katastrálnom území H. vzniklo na základe ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou a žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom z toho dôvodu je potom podľa jej názoru odôvodnenie logicky rozporné a arbitrárne, dôsledkom čoho je porušenie práva na súdnu ochranu. Ani túto námietku žalobkyne nemožno považovať za dôvodnú a tvrdenie žalobkyne nezodpovedá skutočnosti. Správny orgán prvého stupňa rovnako ako i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v súvislosti s predkupným právom štátu poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžrk/2/2018, v ktorom sa tento súd ako kasačný súd vyjadril k otázke predkupného práva štátu k predmetnej nehnuteľnosti a z tohto právneho názoru správne orgány ako i správny súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzali. V zmysle ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov je povinnosťou správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, pričom správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti podľa názoru súdu patria i zmeny, ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5648/2015 a ktoré sa týkali parcely XXXX, XXX,XXXX, XXXX, XXXX v katastrálnom území H. (opakovaná zmena vlastníka pozemku, technický zánik pozemku) a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali. Na tieto zmeny musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a nepochybne boli dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť návrhu zo dňa 10. 07. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
93. Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobkyne spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci (absolútna neplatnosť právneho úkonu a dodatočná nemožnosť plnenia). V súvislosti s týmito námietkami správny súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžrk/1/2018 zo dňa 31. 07. 2019 (36. bod tohto rozsudku) a jeho dôvody, ktorý sa týkal práve nehnuteľností v katastrálnom území H., ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim U. Y. a žalobkyňou ako kupujúcou. Z tohto rozsudku jednoznačne vyplýva, že správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotil ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.
94. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a vyššie uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach súd nemal pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní v predmetnej veci bol správny a súladný so zákonom. Žalovaný (ako i správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 25. 10. 2019) sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 30. 03. 2020 vysporiadal s existenciou predkupného práva štátu ako i s ďalšími skutočnosťami, na ktoré bolo potrebné prihliadať v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015. Namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov je vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.
95. Po oboznámení sa s námietkami žalobkyne, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný, ako i s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25. 10. 2019 a rozhodnutím žalovaného zo 30. 03. 2020 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom
vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobkyne vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.
96. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 03. 2020 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
97. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
98. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu (pribratému) účastníkovi konania U. Y., a to s poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšiu účastníčku. Správny súd uznesením č. k. 11S/68/2020-68 zo dňa 30. 11. 2020 pribral do súdneho konania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratému účastníkovi konania, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak pribratý účastník konania neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).
99. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.