Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_37Ek-1935-2020.pdf
PDF · 108.9 KB
No categories available
37Ek/1935/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpený JUDr. Ivan Kišš, advokát, so sídlo Námestie Matice slovenskej 4260/33, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 52 994 538, proti povinnej: G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX, XXX XX H., zast. Mgr. Jakub Škvarka, advokát, AK Bratislava – mestská časť Petržlaka, Pajštúnska č. 5, o vymoženie pohľadávky vo výške 50.000 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom exekútorského úradu M.M. Hodžu 28, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 373EX 21/21, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1935/2020 zo dňa 10.01.2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1935/2020 zo dňa 10.01.2024 z a m i e t a .
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1935/2020 zo dňa 10.01.2024 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu a doručeným súdu dňa 26.11.2020 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 50.000 eur a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu Notárska zápisnica N 476/2012 Nz 48485/2012, NCRIs 49298/2012 zo dňa 30.11.2012, spísanej na Notárskom úrade notárom JUDr. Želmíra Pagáčová, so sídlom Fándlyho 130/8, Dubnica nad Váhom. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 14.01.2021.
2. Dňa 10.05.2023 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu v poradí ďalší návrh na zastavenie exekúcie, na základe čoho súd konštatoval, že návrh povinnej bol podaný po zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, takže sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada a návrh nemá odkladný účinok v zmysle ust. § 61k ods. 4 Exekučného poriadku. Predmetný návrh na zastavenie exekúcie povinná odôvodnila tým, že pohľadávka oprávneného bola splatená vo väčšom rozsahu ako samotná vymáhaná pohľadávka o takmer 15.000 eur a to v časovom období pred 10 rokmi manželom povinnej, ktorý v tom čase vystupoval ako dlžník voči oprávnenému a povinná ako spoludlžník. Povinná v návrhu uviedla, že sa danú pohľadávku snažila s oprávneným vysporiadať niekoľko krát a na podporu svojich tvrdení predložila súdu list adresovaný oprávnenému zo dňa 27.02.2023. Povinná uviedla, že na daný list oprávnený nijako nereagoval a z tohto dôvodu podáva návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko dochádza k duplicitnému splácaniu neoprávnenej pohľadávky.
3. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 24.04.2023 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že bankové vklady, ktoré povinná uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie, sa netýkali exekúciou stanovenej vymáhanej pohľadávky a zároveň sa nejednalo o žiadne úhrady v rámci splácania záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2012 a
dodatku číslo 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 12.09.2012 a Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 12.09.2012, ktoré sú súčasťou exekučného titulu. Oprávnený ďalej uviedol „S pánom A. som mal viaceré obchodné aktivity, na základe ktorých mohlo dôjsť k vkladom na môj účet, pričom k väčšine týchto vkladov, na ktoré povinný poukazuje v podanom návrhu na zastavenie exekúcie došlo pred začatím starej exekúcie teda ešte pred 19.05.2014 a nejednalo sa o vrátenie pôžičky vymáhanej v rámci tejto exekúcie respektíve starej exekúcie.“ Oprávnený vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na skutočnosť, že časť povinnou uvádzaných úhrad je označená dodatkom BMW na vrchnej časti výpisu danej transakcie s uvedením skutočnosti, že tieto úhrady boli realizované v rámci uvedenej nájomnej zmluvy a nemajú nič spoločné s vymáhanou pohľadávkou v rámci exekučného konania. Oprávnený taktiež uviedol, že obdobná skutočnosť sa vzťahuje aj na úhrady s označením AUDI A5, pričom toto vozidlo bolo predané I. A., dcére povinnej a kúpna cena za toto vozidlo bola oprávnenému uhrádzaná v jednotlivých splátkach. Rovnako oprávnený uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o uhrádzanie vymáhanej pohľadávky v rámci exekučného konania. K zvyšným úhradám oprávnený uviedol že ani v jednom výpise transakcií nie je uvedená úhrada na predmetný dlh vymáhaný v exekučnom konaní a zároveň bankové operácie vykonávali rôzne osoby označené ako KM, PM, SM, MM v rôznych časových obdobiach väčšinou pred dátumom vydania exekučného titulu.
4. Uznesením sp. zn. 37Ek/1935/2020 zo dňa 10.01.2024 súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie súd (v osobe vyššieho súdneho úradníka) odôvodnil tým, že zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného konania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom, v súvislosti s koncentráciou konania v rámci rozhodovania o návrhu, prípadne viacerých návrhoch na zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na všetky skutočnosti a predložiť, respektíve označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, možno v návrhu uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršom podaní návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Z obsahu podaní povinnej však vyplýva, že povinnou namietané skutočnosti v podobe realizovania úhrad, prostredníctvom ktorých malo dôjsť k vymoženiu vymáhanej pohľadávky ešte pred začatím exekučného konania sp. zn. 37Ek/1935/2020 a ktoré by podľa jej názoru mali odôvodňovať zastavenie exekúcie, nastali ešte pred začatím exekučného konania, a preto tieto mala namietať v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie je totiž založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania na strane povinného, a preto nemožno v oneskorene podanom návrhu namietať ako dôvody zastavenia exekúcie to, čo nastalo pred začatím exekučného konania, respektíve pred uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Exekučný súd ďalej uviedol, že na povinnou predložené úhrady, ktoré uviedla v návrhu na zastavenie exekúcie s časovým vymedzením úhrad od 13.05.2011 do 16.11.2012 súd neprihliada, nakoľko relevantným dôvodom zastavenia exekúcie môžu byť iba procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Súd dal do pozornosti, že úhrady, ktoré povinná uviedla v návrhu na zastavenie exekúcie nijako nešpecifikovala, teda súd z predložených dôkazov nemal za preukázané, na čo sa dané úhrady započítali. Súd dospel k názoru, že z predložených úhrad možno usúdiť, že tieto boli splácané na viaceré záväzky, ktoré v tom čase mal manžel povinnej voči oprávnenému.
5. Voči uvedenému uzneseniu podala povinná v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že vyšší súdny úradník dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré povinná odôvodňuje nasledovne. Oprávnený nemal žiadne obchodné aktivity s povinnou, výlučne len s pánom A.. Oprávnený uvádza, že na základe týchto aktivít mohlo dôjsť k vkladom na jeho účet, avšak nešpecifikuje, o aké aktivity ide, ani ich právny dôvod, či výšku. Podľa názoru povinnej však oprávnený spôsobil chaos v tom, čo má byť vlastne predmetom prebiehajúcej exekúcie a podľa názoru povinnej nie sú splnené zákonné podmienky pre vedenie akejkoľvek exekúcie voči jej osobe. Podľa názoru povinnej oprávnený dostatočne nepreukázal poskytnutie pôžičky povinnej, ba dokonca ani jej manželovi pánovi A.. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej zmluvy), to znamená, že k vzniku právneho záväzku k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi,
bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Súd pri posudzovaní otázky dôkazného bremena pochybil, keď zjavne prehliadol, že zmluva o pôžičke je v zmysle paragrafu 657 Občianskeho zákonníka takzvaným reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Podľa názoru povinnej oprávnený neuniesol dôkazné bremeno v tom zmysle, že by povinnej alebo pánovi A. titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2012 a dodatku číslo 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 12.09.2012 poskytol akékoľvek peňažné plnenie. Povinná zastáva názor, že nie zo svojej viny sa nemohla skôr uvedenými dôkazmi o zaplatení predmetného údajného dlhu brániť, nakoľko oprávnený jednak prostredníctvom notárskej zápisnice obišiel (nachádzacie) súdne konanie a riadne dokazovanie a jednak nebol v žiadnom obchodnom vzťahu s povinnou. Povinná preto mala a má len obmedzené možnosti vznášať akékoľvek námietky, pričom aj predmetné doložené dôkazy by bez súčinnosti pána A. nebola schopná prezentovať. V súčasnosti s pánom A. však povinná tvrdí a preukazuje, že došlo k nasledovným plneniam zo strany pána A. v prospech oprávneného: dňa 17.09.2012 VÚB Čadca SM suma 840 eur, dňa 15.10.2012 VÚB Čadca PM suma 2.800 eur, dňa 15.10.2012 ČSOB Čadca Kovačova Alena PM suma 1000 eur, dňa 16.11.2012 F. Žilina Dubeň MM suma 1000 eur, dňa 07.01.2013 VÚB Žilina na Bráne PM 500 eur, dňa 15.02.2013 VÚB Čadca MM suma 700 eur, dňa 03.05.20213 Tatra banka Monika Chro KM suma 18.000 eur, dňa 27.06.2013 VÚB Žilina Aupark PM suma 13.000 eur, dňa 16.08.2013 VÚB Žilina Dubeň PM suma 4000 eur, dňa 12.09.2013 ČSOB Žilina Klinker centrum škridle MF suma 577,80 eur, dňa 29.09.2013 VÚB Žilina Aupark PM 3.000 eur, dňa 05.03.2014 VÚB Čadca KM suma 1000 eur, dňa 19.03.2014 VÚB Čadca KM suma 1.000 eur, dňa 24.03.2014 VÚB Čadca SM suma 200 eur, dňa 26.05.2014 VÚB Čadca KM 300 eur. Všetky vyššie uvedené platby v celkovej výške 47.917,80 eur sú po rozhodnom dátume pôžičky a predstavujú plnenia pána A. oprávnenému. Na základe uvedeného povinná tvrdí, že oprávnený nielenže nepreukázal poskytnutie akýchkoľvek peňazí titulom pôžičky (už len z tohto dôvodu samého osebe nemala exekúcia prebiehať), ale ani hodnoverne nezdokladoval, z akého dôvodu uvedené platby nie sú plnením údajného dlhu pánom A. oprávnenému. Zároveň povinná uviedla, že ona s touto pôžičkou nemala nič spoločné a stala sa obeťou dvoch obchodných partnerov. Podľa názoru povinnej súdny úradník dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom, nakoľko nebol v konaní preukázaný základný predpoklad vedenia exekučného konania a to platný právny titul, pričom súdny úradník pomerne nekriticky prevzal tvrdenia oprávneného bez doloženia akýchkoľvek dôkazov zo strany oprávneného. Okresný súd Čadca dňa 11.07.2014 uznesením sp. zn. 5Er/282/2014 rozhodol, že exekúciu EX 273/2012 vyhlasuje za neprípustnú a ju zastavuje voči pánovi A., a to z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, čím sa exekučné konanie zastavuje - ex lege. Oprávnený v predmetnom konaní tvrdil, že z dôvodu vrátenie pôžičky si podpisom zmlúv o pôžičke na meno povinnej chcel vytvoriť tzv. vyššiu poistku, nakoľko povinná je vlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinného domu v obci H.. Povinná nespochybňuje koncentračnú zásadu vyplývajúcu z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku, avšak poukazuje na skutočnosť, že na základe exekučného titulu už exekúcia prebiehala, avšak v režime Exekučného poriadku platného do 31.03.2017 bolo jej výsledkom zastavenie exekúcie v tom čase. Podľa názoru povinnej je nepochopiteľné, prečo je v tomto ohľade oprávnenému poskytnuté fakticky výhodnejšie postavenie len preto, že s podaním ďalšieho návrhu na začatie exekúcie vyčkával 6 rokov po prvom neúspešnom návrhu a urobil tak opätovne voči povinnej v režime novej právnej úpravy (účinnej od 01.04.2017). Podľa názoru povinnej sa na danú vec jednoznačne aplikuje Exekučný poriadok, nakoľko pôvodná exekúcia začala ešte v roku 2014 na Okresnom súde Čadca. Podľa názoru povinnej rozhodná doba 5 rokov uplynula 13.05.2019 (13.05.2014+5 rokov), to jest odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom oprávnený nemôže tento zákonný proces obísť podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie, predmetného návrhu zo dňa 26.11.2020. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní by v takom prípade nemal žiadne opodstatnenie, nakoľko veritelia by si napriek zániku ich exekučných titulov zo zákona naďalej uplatňovali staré pohľadávky, avšak tentokrát v režime novej právnej úpravy - ak sa však v zákone uvádza uplynutie rozhodnej doby odo dňa prvotného poverenia na vykonanie exekúcie, jednoznačne sa tým má na mysli úplne prvé poverenie v prvom exekučnom konaní bez ohľadu na jeho výsledok, v tomto prípade z roku 2014. Prijatím opačného výkladu by totiž veriteľovi postačilo vždy pred uplynutím rozhodnej doby zobrať návrh na začatie exekúcie späť a podať nový návrh. Zákon však výslovne uvádza prvotné poverenie s tým, že na zmenu exekútora sa neprihliada, pričom schválený text zákona v tomto zmysle podľa názoru povinnej ani nepripúšťa iný výklad. Podľa názoru povinnej je tu preto dôvod pre zastavenie tejto exekúcie ako takzvanej starej exekúcie, nakoľko uplynula rozhodná doba 5 rokov od prvotného poverenia na vykonanie exekúcie a súdny úradník nesprávne právne vec posúdil, ak daný zákon neaplikoval. Zároveň sa súdny úradník nevysporiadal so skutočnosťou o predtým prebiehajúcej
exekúcii sp.zn. 5Er/282/2014 titulom exekučného titulu voči povinnej – v napadnutom uznesení o ňom niet ani zmienka, na základe čoho možno mať za to, že skutkový stav nebol dostatočne zistený. Nad (akýmkoľvek) súdnym rozhodnutím visí dvojaký imperatív – rozhodnutie musí byť zákonné, ale aj spravodlivé, pričom podľa názoru povinnej tento imperatív naplnení nebol a exekučné konanie voči jej osobe sa nejaví byť spravodlivým.
6. Uvedenú sťažnosť súd z dôvodu procesnej ekonómie na vyjadrenie oprávnenému nezasielal, nakoľko povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla čiastočne rovnaké skutočnosti, ako v návrhu na zastavenie exekúcie a ďalšie skutočnosti, na ktoré súd nemôže prihliadať s poukazom na nižšie uvedenú argumentáciu.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinnej proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinnej prezentované v sťažnosti, súd nad rámec dodáva:
16. V danom prípade ide u povinnej o podanie druhého návrhu na zastavenie exekúcie. Podľa názoru povinnej oprávnený neuniesol dôkazné bremeno v tom zmysle, že by povinnej titulom zmluvy o pôžičke poskytol akékoľvek peňažné prostriedky (s argumentom, či vôbec bolo titulom predmetnej zmluvy o pôžičke poskytnuté akékoľvek plnenie povinnej a pánovi A.); zo strany J. A. došlo k úhrade dlžnej sumy a uplynula rozhodná doba 5 rokov a to dňa 13.05.2019 (13.05.2014+5 rokov), t. j. odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom oprávnený nemôže tento zákonný proces obísť podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 26.11.2020.
17. Povinná už vo svojom prvom návrhu na zastavenie exekúcie uvádzala, že došlo k zániku záväzku vyplývajúceho z predmetnej notárskej zápisnice a to z dôvodu jeho splnenia. Povinná uviedla, že oprávnený obdržal finančné prostriedky vo výške podstatne vyššej, ako boli poskytnuté, a to vkladmi na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, prevodom vlastníckeho práva k bytu č. XX E. A. K. F. L. s celkovou podlahovou plochou 48,12 m2, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľnosti vedenom katastrálnym
odborom M. N. L., na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie L. a odobratím osobného automobilu BMW GT s evidenčným číslom C.. O uvedenom návrhu povinnej bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1935/2020 zo dňa 11.11.2021 tak, že súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol (súd nemal za preukázané, že jednotlivé platby boli zrealizované vkladom na účet oprávneného a zároveň neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinnej voči oprávnenému).
18. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
19. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
20. V ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie, tzn. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene, napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Zákonodarca v novej úprave exekučného konania a to najmä v návrhoch na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním, v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. V novom ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je teda vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie, tzn. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene, napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie a súd (sudca) v sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nemôže riešiť povinným novonastolené právne a skutkové otázky. Premietnutím uvedeného na predmetnú vec exekučný súd so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. nemohol prihliadnuť na argumenty povinnej o neunesení dôkazného bremena zo strany oprávneného, že k poskytnutiu pôžičky vôbec došlo, resp. uplynutia rozhodne doby 5 rokov a teda argumenty o nemožnosti vedenia nového exekučného konania.
21. K argumentácii povinnej týkajúcej sa skutočnosti, že zo strany p. A. došlo k úhrade dlhu v prospech oprávneného a to poukázaním na platby realizované v rokoch 2012 až 2014 v tejto súvislosti súd v plnom rozsahu poukazuje na vyjadrenie vyššieho súdneho úradníka. Povinný síce môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, je však potrebné rozlišovať včasnosť dôvodov na zastavenie exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Inými slovami povedané v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie (v poradí druhom a ďalšom podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Jedinou výnimkou, ktorú zákon pripúšťa a dôvod na zastavenie exekúcie je uplatnený včas, ak
ho povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. V danom prípade povinná podala „druhý“ návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, keď jej predchádzajúci „prvý“ návrh na zastavenie exekúcie bol zamietnutý. Pokiaľ povinná v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie opakovane namieta splnenie záväzku pánom A., nejedná sa o skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu, pričom túto skutočnosť mohla povinná uplatniť skôr v prvom podanom návrhu na zastavenie exekúcie (úhradu dlhu povinná ako argument v prvom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla a k tejto skutočnosti sa súd s konečnou platnosťou vysporiadal zamietnutím návrhu povinnej na zastavenie exekúcie). Inými slovami povedané relevantnými právnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi zastavenie exekúcie na základe ďalšieho návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len tie, ktoré vznikli medzi rozhodnutím súdu o predchádzajúcom (prvom) návrhu na zastavenie exekúcie a v poradí ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže povinná svoj ďalší návrh na zastavenie exekúcie takouto skutočnosťou neodôvodnila, správne vyšší súdny úradník postupoval, keď tento ďalší návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
22. Súd naviac zdôrazňuje, že akékoľvek hmotnoprávne námietky mala povinný namietať v základnom konaní a nie až v konaní exekučnom (vykonávacom). Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinná nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinná hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.
24. Aj napriek vyššie uvádzaným skutočnostiam súd nad rámec uvádza, že zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v starej exekúcii
sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako ubehne rok. V danom prípade súdny exekútor vydal v starej exekúcii vedenej pod sp. zn. súdneho exekútora EX 273/2014, na súde 5Er/282/2014 upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvou na úhradu trov starej exekúcie dňa 19.06.2020 z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zákon umožňuje oprávnenému, ak sa tento domnieva, že v krátkej budúcnosti bude mať povinný nejaký exekvovateľný majetok a nebude oddlžený, podať nový návrh na vykonanie exekúcie podľa pravidiel pre nové exekúcie pri zachovaní premlčacích lehôt. Zákon určuje minimálne 1 ročnú lehotu na podanie nového návrhu na exekúciu v zmysle ust. § 9 ods. 2 pre zachovanie nepremlčania pohľadávky (osobitne lehoty pre zachovanie exekučného záložného práva a iných zabezpečení), avšak nie je vylúčené ani to, že oprávnený podá návrh aj neskôr (riskuje vznesenie námietky premlčania). V danom prípade bolo zo strany súdneho exekútora vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie dňa 19.06.2020 pričom už dňa 26.11.2020 (pred uplynutím lehoty jedného roka) došlo zo strany oprávneného k opätovnému podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.
25. O trovách sťažnostného konania súd rozhodol podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní o sťažnosti povinného v 2/ rade úspešnému oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto žiadne trovy v súvislosti s predmetnou sťažnosťou ani nevznikli (o tejto ani nemal vedomosť).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).