Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Sa-2-2020.pdf
PDF · 113.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpenej advokátom Mgr. Ivanom Mazanecom, so sídlom Metodova 3331/12 080 01 Prešov, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor pomoci v hmotnej núdzi štátnych a sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o správnej žalobe o sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/USI/SSVOPHNSSD/SOC/2017/14396-0002 KmZ zo dňa 27.12.2017, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/ 14396-0002 KmZ zo dňa 27.12.2017 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov číslo PO2/ OHNNVaŠSD/HN/SOC/2017/62289-50 zo dňa 27.10.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania a trov odvolacieho konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. PO2/ OHNNVaŠSD/HN/SOC/2017/62289-50 zo dňa 27.10.2017 odňal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eura mesačne od 1.8.2017 dôvodiac, že žalobkyňa je vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie od 4.7. 2017 pre nespoluprácu. V období od 6.7.2017 do 31.12.2017 má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s firmou V. AP s.r.o. Prešov s dohodnutým rozsahom prác maximálne 350 hodín ročne v uzatvorenom pracovnoprávnom vzťahu, teda nie je dohodnutý mesačne rozsah vykonávania práce na najmenej 32 hodín mesačne. V mesiaci august 2017 mala z tejto dohody vyplatený príjem v sume 88,90 eura. Správny orgán prvého stupňa citoval ustanovenie § 10 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správny orgán 1. stupňa konštatoval, že žalobkyňa je v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý zakladá príjem zo závislej činnosti. Vzhľadom k tomu, že so zamestnávateľom nemá dohodnutý mesačný rozsah vykonávania činnosti, a to na najmenej 32 hodín mesačne alebo menej ako 32 hodín, vzťahuje sa na menovanú povinnosť zúčastniť sa vykonávania činnosti ponúknutých úradom v rozsahu 32 hodín mesačne. Tunajší úrad ponúkol žalobkyni vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne pre organizátora Mesto Prešov, v období od 1.7.2017 do 31.8.2017, ktorá ponuku na vykonávanie činnosti
dňa 20.6.2017 prijala. O termínoch vykonávania týchto činností pre konkrétneho organizátora (Mesto Prešov) bola žalobkyňa poučená v podpísanej ponuke zo dňa 20.6.2017. O následkoch v prípade nevykonávania týchto činností bola upozornená v poučení, ktoré pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi podpísala dňa 28.9.2016. Na základe evidencie odpracovaných hodín za mesiac august 2017 sa žalobkyňa nezúčastnila na vykonávaní menších obecných služieb pre obec v dohodnutom rozsahu, t. j. 32 hodín a z tohto dôvodu sa jej dávka znižuje o 61,60 eura. Správny orgán 1. stupňa vyslovil v odôvodnení záver, že žalobkyňa nemá nárok na pomoc v hmotnej núdzi a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov sa rozhodol odňať pomoc v hmotnej núdzi.
2. Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
3. odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. PO2/OHNNVaŠSD/HN/ SOC/2017/62289-50 zo dňa 27.10.2017 rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2017/14396-0002 KmZ zo dňa 27.12.2017.
4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné potvrdiť. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie námietky žalobkyne, popísal priebeh administratívna konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, najmä citoval ustanovenia § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 10 ods. 3, § 10 ods. 5, § 25 ods. 2 zákona číslo 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Preskúmaním spisovej dokumentácie žalovaný zistil, že pomoc v hmotnej núdzi je žalobkyni poskytovaná od 01.09.2016, ktorej výška sa menila na základe zmien rozhodných skutočností. Dňa 20.06.2017 žalobkyňa prijala ponuku na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne pre organizátora činností, ktorým je mesto Prešov na obdobie od 01.07.2017 do 31.08.2017, s nástupom na výkon činností od 10.07.2017. Následne dňa 07.07.2017 predložila úradu dohodu o vykonaní práce, podľa ktorej sa zamestnala na dobu určitú od 06.07.2017 do 31.12.2017 s dojednaným rozsahom práce maximálne 350 hodín ročne. Z oznámenia o neodpracovaní určeného počtu hodín zo dňa 06.09.2017 predloženého aktivačným centrom úrad zistil, že žalobkyňa sa v mesiaci august 2017 vykonávania činností nezúčastňovala vôbec.
6. Žalovaný z dohody o vykonaní práce, predloženej úradu dňa 07.07.2017 mal preukázané, že žalobkyňa je od 06.07.2017 v právnom vzťahu, ktorý zakladá príjem zo závislej činnosti. Rozsah dohodnutej práce je maximálne 350 hodín ročne. Žalobkyni bolo ponúknuté vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín pre mesto Prešov na obdobie od 01.07.2017 do 31.08.2017 s nástupom na výkon činností od 10.07.2017. Ponuku na výkon činností žalobkyňa dňa 20.06.2017 prijala. Nakoľko v uzatvorenom pracovnoprávnom vzťahu nie je presne dohodnutý mesačný rozsah hodín vykonávania práce (ale maximálne 350 hodín ročne), úrad nemá povinnosť kontrolovať rozsah odpracovaných hodín na dohode o vykonaní práce, pretože nie je dohodnutý mesačný rozsah hodín. Žalovaný argumentoval, že žalobkyňa sa v mesiaci august 2017 výkonu činností nezúčastňovala vôbec, preto úrad znížil dávku o sumu 61,60 Eur a po započítaní 75 % z čistého príjmu z dohody o vykonaní práce do príjmu domácnosti (66,67 Eur) presiahol príjem žalobkyne sumu pomoci v hmotnej núdzi.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne
7. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Žalobkyňa namietala, že žalovaným nebol zistený úplne skutkový stav veci, čo mohlo spôsobiť nesprávnosť napádaného výroku.
8. Žalobkyňa v žalobe namietala tvrdenie žalovaného, že v právnom vzťahu, ktorý uzatvorila žalobkyňa dňa 4.7.2017 nebol dohodnutý mesačný rozsah vykonávania práce na najmenej 32 hodín mesačne.
K uvedenému žalobkyňa uviedla, že zo strany žalovaného neboli vykonané právne kroky na úplné zistenia hodinového rozsahu vykonávania práce za mesiac júl 2017, keďže v dohode o vykonaní práce zo dňa 4.7.2017 na dobu od 4.7.2017 do 31.12.2017, ktorú uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou V. AP s.r.o., bol ustanovený pracovný čas u zamestnávateľa v rozsahu maximálne 350 hodín ročne pričom bolo uvedené, že skutočne odpracované hodiny budú priamo stanovené. Žalobkyňa namietala, že správnemu orgánu prvého stupňa riadne a včas podľa pokynov jeho zamestnancov odovzdala výkaz odpracovaných hodín za obdobie júl 2017 a to v rozsahu 40 hodín, ktoré boli žalobkyňou odpracované pre zamestnávateľa.
9. Žalobkyňa má za to, že splnila podmienku dohodnutého mesačného rozsahu vykonávania práce najmenej 32 hodín mesačne.
Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného
10. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe vyjadrením zo dňa 6.4.2018, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný poukázal na námietky žalobkyne uvedené v žalobe, popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom, v celom rozsahu sa pridržal odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V závere žalovaný uviedol, že z dohody o vykonaní práce, predloženej úradu dňa 7.7.2017 mal preukázané, že žalobkyňa je od 6.7.2017 v právnom vzťahu, ktorý zakladá príjem zo závislej činnosti s rozsahom dohodnutej práce maximálne 350 hodín ročne. Žalobkyni bolo ponúknuté vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín pre Mesto Prešov na obdobie od 1.7.2017 a do 31.8.2017 s nástupom na výkon činnosti od 10.7.2017, pričom žalobkyňa ponuku na výkon činnosti dňa 20.6.2017 prijala. Nakoľko v uzatvorenom pracovnoprávnom vzťahu žalobkyne nie je presne dohodnutý mesačný rozsah hodín vykonávania práce, ale maximálne 350 hodín ročne, úrad nemá povinnosť skontrolovať rozsah odpracovaných hodinách dohody o vykonaní práce, pretože nie je dohodnutý mesačný rozsah hodín. Žalobkyňa preto bola povinná zúčastniť sa na vykonávaní činnosti v zmysle prijatej ponuky v plnom rozsahu 32 hodín mesačne. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa v mesiaci august 2017 výkonu činnosti nezúčastnila vôbec úrad znížil dávku o sumu 61,60 eura a po započítaní 75 % z čistého príjmu z dohody o vykonaní práce do príjmu domácnosti (66,67eura) presiahol príjem žalobkyni sumu pomoci v hmotnej.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
13. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
14. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
18. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
19. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.
20. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
21. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
22. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
23. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
25. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 8Sa/19/2018-53 zo dňa 27.09.2018 výrokom I. zastavil konanie voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, výrokom II. zrušil rozhodnutie žalovaného v 2. rade zo dňa 27.12.2017 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/ 14396-0002 KmZ ako aj rozhodnutie žalovaného v 1. rade č. PO2/OHNNVaŠSD/HN/SOC/ 2017/62289-50 zo dňa 27.10.2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, výrokom III. nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a výrokom IV. Žalobkyni voči žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SPP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní uložil krajskému súdu posúdiť zákonnosť odňatia príspevku za mesiac august 2017 na základe relevantných dôkazov vzťahujúcich sa k mesiacu august 2017.
26. Správny súd opätovne posúdil po zrušení rozsudku kasačným súdom žalobu žalobkyne, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovaného, preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ako i priebehu administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazanúc rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), pričom na prejednanie veci samej nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie.
27. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 199 a nasl. SSP v spojení s § 170 SSP vychádzajúc z vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP ako aj správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie vychádzajúc z nasledovných úvah:
28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je zárobkovou činnosťou činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, alebo dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
29. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je aktivačná činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.
30. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú menšie obecné služby formou aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonávaním prác, ktoré sú určené na zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia obyvateľov obce, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, podporu vzdelávania, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností v sociálnej oblasti, rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt, doplnkové vzdelávanie detí a mládeže a na rozvoj a podporu komunitnej činnosti.
31. Podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa dávka v hmotnej núdzi znižuje o určenú sumu za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (v rozsahu 32 hodín mesačne) na vykonávaní menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, dobrovoľníckej činnosti.
32. Podľa § 10 ods. 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak je člen domácnosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, mesačný rozsah menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c/ sa určí ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v tomto právnom vzťahu. Ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a/ za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý v príslušnom kalendárnom mesiaci nevykoná činnosť v rozsahu: a) najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu je dohodnutý na najmenej 32 hodín mesačne, b) dohodnutom v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu je dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne alebo sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti nezúčastní menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c/ v rozsahu určenom podľa prvej vety.
33. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
34. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 27.10.2017 žalobkyni odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01.08.2017 s odôvodnením, že úrad na základe doloženého dokladu o príjme opätovne posúdil nárok na pomoc v hmotnej núdzi pre žalobkyňu od 01.08.2017. V období od 06.07.2017 do 31.12.2017 mala uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s firmou V..r.o., Prešov s dohodnutým rozsahom práce max. 350 hodín ročne. Žalobkyni úrad ponúkol vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne na obdobie od 01.07.2017 do 31.08.2017, ktorú ponuku dňa 20.06.2017 prijala. Na základe evidencie dochádzky za mesiac august 2017 sa žalobkyňa nezúčastnila na vykonávaní činností v rozsahu 32 hodín a z tohto dôvodu jej správny orgán prvého stupňa dávku znížil o 61,60 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný ako odvolací orgán vyslovil záver, že nakoľko v uzatvorenom pracovnoprávnom vzťahu žalobkyne nie je presne dohodnutý mesačný rozsah hodín vykonávania práce (ale maximálne 350 hodín ročne), úrad nemá povinnosť kontrolovať rozsah odpracovaných hodín na dohode o vykonaní práce, pretože nie je dohodnutý mesačný rozsah hodín, žalobkyňa je preto povinná zúčastňovať sa na vykonávaní činností v zmysle prijatej ponuky v plnom rozsahu 32 hodín mesačne.
Vzhľadom nato, že sa v mesiaci august 2017 výkonu činností nezúčastňovala vôbec, úrad znížil dávku o sumu 61,60 Eur a po započítaní 75 % z čistého príjmu z dohody o vykonaní práce do príjmu domácnosti (66,67 Eur) presiahol jej príjem sumu pomoci v hmotnej núdzi.
35. Správny súd po preskúmaní pripojeného administratívneho spisu ustálil, že kľúčovou a pre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, bola otázka naplnenia podmienok pre zníženie dávky v hmotnej núdzi o sumu 61,60 Eur v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
36. Na tomto mieste správny súd dáva do pozornosti, že jedným z hlavných znakov právneho štátu v oblasti tvorby práva vyjadreného v čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky je súlad zákonnej právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá je nadradená všetkým ostatným prameňom práva. Podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi špecifikuje pojem „základné životné podmienky“ tak, že základnými životnými podmienkami sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Na zabezpečenie týchto potrieb sa osobám, ktoré sú v hmotnej núdzi, poskytuje dávka v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je podľa § 2 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
37. Z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi vyplýva, že ak nastane niektorá zo situácií uvedených v tomto ustanovení, dávka sa znižuje o sumu 61,60 eur za každého plnoletého člena domácnosti.
38. K otázke ústavnosti zníženia, prípadne odňatia pomoci v hmotnej núdzi ako aj k otázke, či takýmto postupom dochádza k porušeniu práva na pomoc zo strany štátu, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. PL. ÚS 8/2014 zo dňa 27.05.2015: „Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že právo na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré je potrebné na zabezpečenie základných životných potrieb podľa čl. 39 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, treba vykladať ako príkaz právnemu štátu poskytnúť reálnu možnosť každému (nielen občanom Slovenskej republiky), kto sa ocitne v stave hmotnej núdze definovanej zákonom, zaistiť si pomoc aspoň na zabezpečenie minimálnych životných potrieb, ktorými sa podľa zákona č. 417/2013 Z. z. rozumejú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Z pohľadu ústavného súdu však nie je v rozpore s ústavným príkazom vyjadreným v čl. 39 ods. 2 ústavy vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných životných potrieb, pokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané, neodôvodnené alebo zbytočne zaťažujúce. Zákon č. 417/2013 Z. z. požaduje výkon činnosti v rozsahu najviac 32 hodín mesačne, pričom prioritne ponecháva aktivitu na potenciálnom poberateľovi dávky (dobrovoľnícka činnosť) a až následne je dotknutá osoba povinná podriadiť sa ponuke na výkon menších obecných služieb, ktoré mu budú ponúknuté. Podľa Ústavného súdu SR treba mať na pamäti, že osoba, ktorá bude vykonávať požadované činnosti, bude zväčša vnímať svoju prácu ako prostriedok zárobku, či svojej užitočnosti a socializácie a nie ako právny mechanizmus ochrany pred krátením dávky. Ak cieľom napádanej právnej úpravy bolo zvýšiť efektivitu a adresnosť poskytovania štátnych finančných prostriedkov, aktivovať občanov v hmotnej núdzi a posilniť ich motiváciu pracovať, prvoradá je pozitívna motivácia týchto osôb na výkon požadovaných činností. Na podporu uvedenej argumentácie ústavný súd dodáva, že požadované menšie obecné služby vykonávané potenciálnymi poberateľmi dávky v hmotnej núdzi by mali smerovať k verejnému prospechu a blahu obce a celej jej komunity, teda aj tej riadne zamestnanej, z ktorej príjmov sa vytvárajú finančné prostriedky pre uvedené dávky. Táto skutočnosť má z pohľadu ústavného súdu chrániť potenciálnych poberateľov dávky pred neodôvodnenou prácou bez výsledku či zmyslu, ktorá by vzbudzovala zbytočný pocit dezilúzie.“
39. Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej konštatoval, že požiadavka výkonu činností ustanovených v § 10 ods. 3 písm. a/ až c/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi ako podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi „obstála v teste ústavnosti v plnom rozsahu, pretože napadnutá právna úprava nie je prejavom svojvôle zákonodarcu, lebo sleduje legitímny cieľ vo forme verejného záujmu, ani nepredstavuje taký intenzívny zásah do sféry hodnôt chránených ústavou, osobitne všeobecných ústavných princípov a tiež
ľudských práv a základných slobôd, ktorými by bola zasiahnutá esencia dotknutého sociálneho práva. Uvedené závery nepreukázali ani porušenie ústavného princípu rovnosti, čo znamená jednak vylúčenie svojvôle pri odlišovaní subjektov a práv a jednak zákaz diskriminácie ako imanentnej súčasti právneho štátu.“
40. Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 417/2013 Z. z. vyplýva, že pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa kladie dôraz na zásluhovosť poskytovania, čo znamená, že výšku dávky v hmotnej núdzi je možné podmieniť aktívnou účasťou občana na riešení svojej životnej situácie.
41. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd ďalej za preukázané, že žalobkyňa dňa 20.06.2017 prijala ponuku poskytnutú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov na obdobie od 01.07.2017 do 31.08.2017. Z oznámenia o neodpracovaní počtu hodín zo dňa 06.09.2017, ktoré vystavil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov za mesiac august 2017 vyplýva, že sa vykonávania činností nezúčastnila. Žalobkyňa dňa 04.07.2017 uzatvorila so spoločnosťou: V.. r. o., dohodu na obdobie od 06.07.2017 do 31.12.2017 v rozsahu prác maximálne 350 hodín ročne. Podľa predloženého potvrdenia o mzde/odmene za zárobkovú činnosť v mesiaci august 2017 zo dňa 03.09.2017 žalobkyňa u tohto zamestnávateľa odpracovala 32 hodín, za čo dostala mzdu vo výške 80 eur.
42. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/5/2019 zo dňa 30.06.2020, ktorý je pre správny súd záväzný, správny súd konštatuje, že predmetom administratívneho konania bolo naplnenie podmienok pre zníženie dávky v hmotnej núdzi za mesiac august 2017. Úlohou správneho súdu je teda posúdiť, či žalovaný postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OHNNVaŠSD/HN/SOC/2017/62289-50 zo dňa 27.10.2017 o odňatí pomoci v hmotnej núdzi od 01.08.2017 vychádzajúc z potvrdenia o mzde/odmene za zárobkovú činnosť zo dňa 03.09.2017 za mesiac august 2017.
43. Správny súd má za to, že žalobkyňa na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 04.07.2017 v mesiaci august 2017 odpracovala 32 hodín, čím splnila podmienku ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi vyžadujúcu výkon činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Tým, že žalobkyňa si v mesiaci august 2017 splnila zákonnú povinnosť dobrovoľníckou činnosťou, nebola povinná podriadiť sa ponuke na výkon ponúknutých obecných služieb. Iný ako uvedený záver je podľa názoru správneho súdu odporujúci zákonu.
44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ust. § 10 ods. 3 a 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi správny súd konštatuje, že u žalobkyne boli splnené zákonné podmienky na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi od 01.08.2017.
45. Navyše nemožno súhlasiť s takou interpretáciou ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, akú použili orgány verejnej správy, keď nereagovanie žalobkyne na Ponuku vyhodnotili bez ďalšieho (predovšetkým bez prihliadnutia na uzatvorenú dohodu) za odmietnutie ponuky.
46. Správny súd zdôrazňuje, že nedostavenie sa žalobkyne v určenom termíne na určené miesto, nie je možné v zmysle zákona vyhodnotiť ako odmietnutie ponuky a na základe odmietnutia ponuky konštatovať nezúčastňovanie sa na vykonávaní prác s následkom zníženia dávky o sumu 61,60 Eur, hoci žalobkyňa preukázateľne v predmetnom mesiaci august 2017 na základe dobrovoľníckej činnosti odpracovala 32 hodín.
47. Správny súd zdôrazňuje, že ak orgány verejnej správy napriek uvedenému ustálili splnenie predpokladov na postup v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nemožno takýto ich postup vyhodnotiť ako zákonný. V preskúmavanej veci tak správny súd dospel k záveru, že žalovaný v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem a preto nerozhodol zákonne, keď potvrdil prvoinštančné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobkyne. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne obsiahnuté v správnej žalobe za dôvodné.
48. Z uvedených dôvodov správny súd na podklade žaloby žalobkyne rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 3
písm. a) SSP a vec vrátil žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným záväzným právnym názorom správneho súdu.
49. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec v medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobkyne, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa nebola povinná zúčastniť sa na vykonaní ponúknutých prác.
50. O náhrade trov konania a kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci celkom úspech voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.