Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-77-2016.pdf
PDF · 114.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/77/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci žalobcu: C. W., W.. XX.XX.XXXX, F. M.. U. XXXX/X, F., zastúpený: JUDr. Roman Foltín, advokát, Školská č. 3, Nitra, proti žalovanému: T. T., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XXX/ XX, K. T. H., zastúpený: Mgr. Roman Kerak, advokát, Tomášikova 4, Bratislava, o zaplatenie 18.000,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.000,- eur spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 14.000,- eur od 16.12.2015 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,56%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 16.12.2015, ktorý postúpil vec tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému súdu dňa 04.04.2016, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 18.000,- eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 16.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 18.11.2013 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 20.000,- eur, s mesačným úrokom vo výške 5,00% za obdobie dvoch mesiacov. Svedkom uzatvorenia zmluvy o pôžičke a odovzdania peňažných prostriedkov bol T. Q.. Žalovaný zaplatil žalobcovi dohodnutý úrok z požičanej sumy vo výške 2.000,- eur dňa 24.01.2014. Následne požiadal žalobcu o predĺženie termínu vrátenia požičanej sumy o ďalšie dva mesiace s tým, že za uvedené obdobie zaplatí opätovne uvedenú výšku úrokov. Dňa 28.03.2014 žalovaný zaplatil žalobcovi sumu úrokov 2.000,- eur prostredníctvom účtu svojej spoločnosti. Následne mal žalovaný vrátiť celú istinu vo výške 20.000,- eur, ako bolo medzi stranami dohodnuté. Žalovaný z požičanej sumy uhradil iba časť finančných prostriedkov bankovým vkladom alebo prevodom na účet žalobcu vedený vo U., E..L.. nasledovne: dňa 03.08.2015 vo výške 300,- eur, dňa 14.08.2015 vo výške 500,- eur, dňa 28.08.2015 vo výške 500,- eur, dňa 24.09.2015 vo výške 700,- eur. Celková vrátená suma z pôžičky bola 2.000,- eur a nezaplatená suma z pôžičky predstavuje 18.000,- eur. Žalovaný si svoju povinnosť splnil iba čiastočne, na výzvy žalobcu nereagoval, ani na výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.10.2015. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby od 16.12.2015 až do zaplatenia.
3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Zmluva o pôžičke z 18.11.2013, Predžalobná výzva z 29.10.2015, Výpisy z U. E..L.. o zaplatení pôžičky.
4. Súd o podanej žalobe rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č. k. 25C/682/2015 - 18 zo dňa 28.01.2016, proti ktorému žalovaný v lehote stanovenej zákonom podal odpor s odôvodnením. Žalovaný namietal, že zmluva o pôžičke zo dňa 18.11.2013 trpí viacerými vadami, ktorých dôsledkom je neplatnosť zmluvy o pôžičke. Zmluva je nezrozumiteľná a neurčitá. V článku I. bod. 2 zmluvy o pôžičke je uvedená lehota na vrátenie pôžičky na obdobie dvoch rokov od poskytnutia finančných prostriedkov a v rozpore s týmto je v článku II. bod 1 zmluvy uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť požičané finančné prostriedky za dva mesiace. Teda v čase podania žaloby na vydanie platobného rozkazu nemohol byť žalovaný v omeškaní. Ďalej zmluva o pôžičke obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, konkrétne článok I. bod 3, kde je dohodnutý mesačný úrok vo výške 5,00%, t.j. úrok 60% ročne. V tejto časti je zmluva o pôžičke absolútne neplatná a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný namietal výšku žalovanej sumy, uhradená suma 2.000,- eur dňa 28.03.2014 mala byť započítaná na istinu, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
5. Žalovaný v podaní dňa 03.02.2017 uviedol, že Zmluva o pôžičke zo dňa 18.11.2013 je nezrozumiteľná a neurčitá. Ďalej uviedol, že v článku I. bod 1. zmluvy o pôžičke nie je uvedená suma poskytnutých finančných prostriedkov. V článku III. bodu 3 zmluvy o pôžičke vyplýva, že má ísť o kúpnu zmluvu. Žalovaný namietal aj pasívnu legitimáciu, nakoľko žalobca poskytol finančné prostriedky obchodnej spoločnosti PERA TRANS s.r.o., IČO: 35908068, pôvodne so sídlom Palárikova 1007/17, Ivanka pri Dunaji, žalovaný bol v čase podpísania zmluvy o pôžičke jediným konateľom v spoločnosti. O tom, že žalobca poskytuje finančné prostriedky obchodnej spoločnosti a o tom, že zmluvný vzťah je uzavretý medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou mal žalobca vedomosť. Zmluvný vzťah teda vznikol medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou PERA TRANS s.r.o. Skutočnosť, že peňažné prostriedky boli poskytnuté obchodnej spoločnosti môže potvrdiť spoločníka obchodnej spoločnosti T. C. ako aj svedok Y. Y., ktorý bol prítomný pri poskytnutí peňažných prostriedkov. To, že boli finančné prostriedky poskytnuté obchodnej spoločnosti je zrejmé z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 28.03.2014, kde ako platiteľ je uvedená obchodná spoločnosť. Tieto finančné prostriedky boli v tejto spoločnosti aj použité a zaúčtované.
6. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalovaný predložil listinné dôkazy: Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I obchodnej spoločnosti PERA TRANS s.r.o., Ivanka pri Dunaji, Notársku zápisnicu sp.zn. N 1176/2015, Nz 22340/2015, NCRIs 22823/2015 zo dňa 25.06.2015, o zlúčení spoločnosti PERA TRANS s.r.o., Ivanka pri Dunaji so spoločnosťou Pragmastav s.r.o., Bratislava ako nástupníckou spoločnosťou.
7. Súd doručil vyjadrenie žalovaného v zmysle § 167 ods. 3 CSP žalobcovi a umožnil sa mu vyjadriť v lehote určenej súdom. Súd poučil žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 CSP. Žalobca svoje právo na procesnú repliku využil, v písomnom vyjadrení uviedol, že tvrdenie žalovaného o požičaní peňažných prostriedkov obchodnej spoločnosti sa nezakladá na pravde, tieto informácie neuviedol žalovaný ani v odpore proti platobnému rozkazu. V písomnej zmluve o pôžičke je jednoznačne deklarované, že žalobca požičal peňažné prostriedky žalovanému ako fyzickej osobe, pričom samotné písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke zabezpečil sám žalovaný, ktorý predložil zmluvu o pôžičke na podpis žalobcovi. Na tejto skutočnosti nemení to, že žalovaný použil peňažné prostriedky na podnikateľskú činnosť v spoločnosti. Žalobca jednoznačne uviedol, že peňažné prostriedky nepožičal obchodnej spoločnosti. Pri podpísaní zmluvy o pôžičke a odovzdaní peňažných prostriedkov bol prítomný v K. T. H.i iba svedok T. Q.. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol svedkov, s ktorými žalobca ohľadne zmluvy o pôžičke nekomunikoval a neboli ani prítomní pri uzavretí zmluvy o pôžičke a odovzdaní peňažných prostriedkov. Svedka Y. Y. žalobca nepozná, svedkyňa T. C. je švagriná žalovaného, ktorí sa môžu vyjadriť k tomu, či boli finančné prostriedky použité na účely podnikateľskej činnosti, čo nemá žiadny súvis so žalobou. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva o pôžičke bola uzavretá na dobu dvoch mesiacov, čo je uvedené v článku II. zmluvy, vrátenie finančných prostriedkov. Údaj o dvoch rokoch v článku I. bod 2 zmluvy je zrejmá nesprávnosť žalovaného pri vyhotovovaní zmluvy o pôžičke. Dohodnutá výška úrokov nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože úroky boli dohodnuté ako fixné, na dobu dvoch mesiacov vo výške 5% mesačne, čo je 10% istiny. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný zaslal dňa 24.01.2014 úrok vo výške 2.000,- eur na bankový účet žalobcu. Následne sa dohodli na predĺžení splatnosti pôžičky o ďalšie dva mesiace do 18.03.2014, pričom žalovaný dňa 28.03.2014 zaslal žalobcovi úroky za dva mesiace vo výške 2.000,- eur. Žalovaný mal vrátiť žalobcovi istinu pôžičky,
svoju povinnosť si nesplnil a následne uhradil dňa 03.08.2015 sumu 300,-eur, dňa 14.08.2015 sumu 500,- eur, dňa 28.08.2015 sumu 500,- eur, dňa 24.09.2015 sumu 700,- eur, žalovaný doposiaľ neuhradil zostatok istiny pôžičky vo výške 18.000,- eur. Žalovaný nikdy nepopieral prijatie finančných prostriedkov, vo svojich vyjadreniach namietal neplatnosť niektorých ustanovení zmluvy o pôžičke. O zhovievavom prístupe žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že si uplatňuje úroky z omeškania až odo dňa podania žaloby dňa 16.12.2015, ktoré by si mohol uplatniť odo dňa 19.03.2014, kedy žalovaný mal vrátiť dlžnú sumu potom ako sa dohodli na predĺžení splatnosti zmluvy o pôžičke o dva mesiace, žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi zostatok istiny pôžičky vo výške 18.000,- eur.
8. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Výpisy z VÚB, a.s., Bratislava.
9. Súd doručil vyjadrenie žalobcu v zmysle § 167 ods. 4 CSP žalovanému a umožnil sa mu vyjadriť v lehote do 15 dní, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu s tým, že na neskôr predložené, označené skutočnosti a dôkazy súd nebude prihliadať. Súd poučil žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 CSP. Žalovaný svoje právo na procesnú dupliku nevyužil.
10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka T. Q., výsluchom svedka Y. Y., oboznámil sa s listinnými dôkazmi uvedenými pod odsekom č. 3, č. 6, č. 8 rozsudku, a zistil nasledovný skutkový stav.
11. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že v minulom období požičal peniaze žalovanému ako fyzickej osobe, na krátku dobu bezúročne, žalovaný mu však peniaze vrátil. V novembri 2013 žalovaný znovu osobne požiadal žalobcu o požičanie peňazí vo výške 20.000,- eur. Zmluvu o pôžičke vyhotovil sám žalovaný z počítača v K. T. H., žalobca nežiadal vyhotoviť zmluvu o pôžičke, nakoľko v predchádzajúcom období nemali uzavreté zmluvy o pôžičke písomnou formou. Pri uzatváraní zmluvy o pôžičke bol prítomný žalobca, žalovaný a T. Q.. Žalovaný mal peniaze vrátiť do dvoch mesiacov, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 5,00% na dva mesiace. Následne sa ústne dohodli na tom, že žalovaný môže zaplatiť pôžičku o ďalšie dva mesiace do marca 2014.
12. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že v období rokov 2013 až 2015 bol konateľom v spoločnosti PERA TRANS s.r.o., so sídlom v Ivanke pri Dunaji, tichým spoločníkom bol R. O.. Žalobca poznal žalovaného asi dva alebo tri mesiace pred uzavretím zmluvy o pôžičke. Žalobca osobne odovzdal sumu 20.000,- eur v hotovosti R. O., žalobca bol s ním kamarát, tichý spoločník požiadal žalobcu o poskytnutie pôžičky. Dňa 18.11.2013 došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov v kancelárii v K. T. H., kde boli prítomné osoby, žalobca, žalovaný, tichý spoločník, dispečer Y. Y., Y. Y.. Všetci mali vedomosť o tom, že ide o pôžičku pre firmu, ktorá nemala peniaze na výplaty, na naftu. Zmluvu o pôžičke vyhotovil pán Y. dispečer. Dohodli sa na tom, že sa mal zaplatiť úrok vo výške 5,00% mesačne, nedohodli sa na tom, kedy sa mala pôžička zaplatiť. Žalobca komunikoval so žalovaným až po tom, keď tichý spoločník prestal platiť, žalobca požiadal žalovaného ako konateľa spoločnosti, aby mu vyplatil peniaze, posledné splátky poslal žalovaný zo svojho osobného účtu, keď spoločnosť PERA TRANS s.r.o. bola zlúčená so spoločnosťou Pragmastav s.r.o., Bratislava.
13. Z výsluchu svedka T. Q. súd zistil, že koncom roka 2013 prišiel so žalobcom do areálu spoločnosti v K. T. H., počas cesty mu C. W.Ý. povedal, že ide požičať peniaze kolegovi z práce, jednalo sa o sumu 20.000,- eur. Keď prišli do areálu spoločnosti, vonku bolo niekoľko mužov a medzi nimi aj T. T.. W. E. T. boli kolegovia a rozprávali sa o práci. C. W., T. T. a svedok sa presunuli do kancelárie v budove firmy, pán T. vytlačil z počítača pripravenú zmluvu o pôžičke. W. E. T. túto zmluvu podpísali, W.M. odovzdal sumu 20.000,- eur T., ktorý si peniaze prerátal a odložil. T. sľúbil W., že mu určite peniaze vráti.
14. Z výsluchu svedka Y. Y.a súd zistil, že bol osobne prítomný pri odovzdávaní peňazí 20.000,- eur medzi pánom Novotným a firmou PERA TRANS s.r.o, konateľom T. T. a tichým spoločníkom R. O.. K odovzdaniu peňazí došlo priamo v kancelárii spoločnosti, kde boli prítomné osoby W., T., O., Y. a pán, ktorý bol dnes v pojednávacej miestnosti (T. Q.). Peniaze odovzdal W. T. O., svedok nevedel za akých podmienok bola poskytnutá pôžička. Mal vedomosť o tom, že z finančných prostriedkov bol vyplatený dlh na čerpacej stanici v L. asi 10.000,- eur, raz za mesiac bola vystavená faktúra a spoločnosť mala neuhradené faktúry.
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 658 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
17. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
18. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
19. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
20. Podľa § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, vymedzenie požičiavaných vecí, dočasnosť zmluvy. Právny vzťah založený touto zmluvou môže byť odplatný aj bezodplatný. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne, písomne alebo konkludentným spôsobom.
23. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.11.2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že bola uzavretá písomnou formou, medzi veriteľom C. W.Ý. W.. XX.XX.XXXX ako fyzickou osobou a dlžníkom T. T. W.. XX.XX.XXXX ako fyzickou osobou. Veriteľ požičal dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 20.000,- eur (článok I. bod 2 zmluvy). Dlžník potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov pri podpise zmluvy (článok I. bod 4 zmluvy). Námietky žalovaného, že zmluva o pôžičke zo dňa 18.11.2013 trpí viacerými vadami z ktorého dôvodu je neurčitá a nezrozumiteľná, keď v článku I. bodu 1 zmluvy nie je uvedená suma poskytnutých finančných prostriedkov, v článku I. bodu 2 zmluvy je uvedené, že veriteľ požičiava peňažné prostriedky vo výške 20.000,- eur dlžníkovi, v článku III. bodu 3 zmluvy je uvedené, že táto zmluva je vyhotovená v dvoch exemplároch, jeden pre predávajúceho a jeden pre kupujúceho, súd považoval za nedôvodné.
24. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že žalobca ako veriteľ predmetnú zmluvu o pôžičke písomne nevyhotovil, žalobca ani nežiadal vyhotoviť zmluvu o pôžičke v písomnej forme, aj v predchádzajúcom období zmluvy o pôžičke medzi veriteľom a dlžníkom neboli uzavreté písomnou formou, ktoré skutočnosti žalovaný nenamietal, napokon z výsluchu žalovaného T. T. mal súd preukázané, že zmluvu o pôžičke vyhotovil dispečer pán Y. a z výpovede svedka T. Q. mal súd preukázané, že na stretnutí v kancelárii T. T. zapol počítač a vytlačil pripravenú zmluvu o pôžičke. Keďže v zmluve o pôžičke boli použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany žalobcu, ktorý zmluvu nenapísal (Ústavný súd SR, I. ÚS 243/2007). Ústavný súd odkazuje na všeobecne platný princíp, zmyslom ktorého je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Zmluva o pôžičke nie je neplatný právny úkon pre chyby v písaní podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, napr. článok III. bod 1 zmluvy o pôžičke, keď z obsahu právneho úkonu nepochybne vyplýva, že sa nejedná o kúpnu zmluvu ale zmluvu o pôžičke. Preskúmavanie určitosti prejavu vôle je potrebné posudzovať v súlade s princípom prednosti platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou.
25. Vychádzajúc z obsahu právneho úkonu, ktorý bol uzavretý písomnou formou, určitosť prejavu je daný obsahom listiny na ktorej je zaznamenaný. V zmluve o pôžičke je dlžník jednoznačne a nepochybne označený ako fyzická osoba T. T., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XX, K. T. H., ktorý podpísal zmluvu o pôžičke ako fyzická osoba, preto súd považoval za nedôvodnú argumentáciu žalovaného, že zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou PERA TRANS s.r.o., Ivanka pri Dunaji. Žalobca v konaní preukázal výpisom z bankového účtu VÚB a.s., že pred poskytnutím predmetnej pôžičky v mesiaci septembri 2013 požičal žalovanému ako fyzickej osobe peňažné prostriedky na súkromný účet žalovaného, pričom predchádzajúcu pôžičku žalobcovi v celom rozsahu žalovaný zaplatil, ktorú skutočnosť žalovaný ani nesporoval. Námietku žalovaného, že v danom spore nie je pasívne vecne legitimovaný, súd vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval za nedôvodnú. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že peňažné prostriedky poskytol obchodnej spoločnosti PERA TRANS s.r.o., Ivanka pri Dunaji, ktorá bola zrušená dňa 25.06.2015 a na základe zmluvy o zlúčení nástupnickou spoločnosťou sa stala spoločnosť Pragmastav s.r.o., Bratislava, súd obranu žalovaného považoval za účelovú, nakoľko táto skutočnosť nesúvisí s prejedávanou vecou, keďže nie je podstatné na aký účel žalovaný ako dlžník uvedené peňažné prostriedky použil.
26. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že k odovzdaniu finančnej hotovosti vo výške 20.000,- eur došlo dňa 18.11.2013 v kancelárii prevádzky v K. T. H., kde pôsobil žalovaný. Z výsluchu svedka T. Q. bolo preukázané, že keď prišiel do areálu prevádzky v K. T. H. spolu so žalobcom, vonku bolo niekoľko mužov a medzi nimi aj T. T., keď všetci odišli C. W.Ý., T. T. a svedok odišli do kancelárie v budove firmy, T. T. zapol počítač, vytlačil pripravenú zmluvu o pôžičke, C. W. E. T. T. zmluvu podpísali a následne C. W. odovzdal peniaze 20.000,- eur T. T., ktorý si peniaze prepočítal a odložil. Z výsluchu svedka T. Q. mal súd ďalej preukázané, že Y. Y. nebol prítomný v kancelárii, keď došlo k odovzdaniu a prevzatiu peňazí medzi žalobcom a žalovaným. Z výsluchu svedka Y. Y. vyplynulo, že nebol prítomný v kancelárii ani v čase, keď bola vytlačená a podpísaná predmetná zmluva o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným.
27. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie ohľadne odovzdania a prevzatia peňazí, žalovaný nenamietal odovzdanie a prevzatie sumy 20.000,- eur medzi C. W. E. T. T., v podanom odpore proti platobnému rozkazu, ani v písomnom vyjadrení dňa 03.02.2017. Žalovaný nereagoval ani na repliku žalobcu, svoje procesné oprávnenie na dupliku nevyužil, neuviedol ani ďalšie skutočnosti a neoznačil dôkazy na svoju obranu, bol poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Na preukázanie sporných skutkových tvrdení žalovaný až na pojednávaní dňa 28.11.2019 navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka Y. Y. a výsluchom svedkyne T. C.. Súd návrhu žalovaného na vykonanie navrhovaných dôkazov vyhovel. Keďže žalovaný nezabezpečil prítomnosť svedkyne T. C. na pojednávaní, súd uvedený dôkaz nevykonal.
28. Následne po výsluchu žalobcu, žalovaného a svedkov navrhol žalovaný vykonať ďalšie dôkazy ohľadne odovzdania a prevzatia finančných prostriedkov, výsluchom svedka R. O. a výsluchom svedka Y. Y., ktorý mal vyhotoviť zmluvu o pôžičke. Súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, nakoľko žalovaný mal o týchto skutočnostiach vedomosť, čo vyplynulo zo samotnej výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 28.11.2019. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj pri vykonávaní dôkazov. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania ako aj koncentračnej zásade. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany v zmysle § 181 ods. 3, ods. 4 CSP. V tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu žalovaného, za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadene plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, mohol ich predložiť už skôr, a na prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný nepredložil včas súd neprihliadol v zmysle § 153 CSP.
29. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dočasnosť zmluvy. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi peniaze za dva mesiace t.j. do 18.01.2014 (vrátenie finančných prostriedkov článok II. bod 1 zmluvy), čomu nasvedčuje skutočnosť, že dlžník na základe dohody s veriteľom zaplatil žalobcovi najskôr
dohodnutý úrok z požičanej sumy vo výške 2.000,- eur dňa 24.01.2014, následne žalovaný požiadal žalobcu o predĺženie termínu vrátenia požičanej sumy o ďalšie dva mesiace, keď dňa 28.03.2014 zaplatil žalobcovi dohodnutý úrok z požičanej sumy vo výške 2.000,- eur. Splatnosť pôžičky nebola jednoznačne dohodnutá v zmluve o pôžičke (podľa článku I. bodu 2 zmluvy na obdobie dvoch rokov, podľa článku II. bodu 1 zmluvy na dva mesiace). Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Súd pri rozhodovaní vychádzal z predžalobnej výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.10.2015, kedy vyzval dlžníka na zaplatenie pôžičky vo výške 18.000,- eur v lehote do 7 dní od doručenia výzvy, ktorú skutočnosť žalovaný nenamietal.
30. Žalovaný sporoval dohodnutý mesačný úrok vo výške 5,00%, ktorý predstavuje ročný úrok vo výške 60%, čo možno považovať za úžeru, a v tejto časti považoval zmluvu o pôžičke za absolútne neplatný právny úkon. Pokiaľ dlžník zaplatil veriteľovi dňa 14.01.2014 sumu 2.000,- eur a dňa 28.03.2014 sumu 2.000,- eur jednalo sa o splátky pôžičky a nie zaplatenie úrokov ako tvrdil žalobca. Právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo sa prieči dobrým mravom je absolútne neplatný a na takúto neplatnosť musí súd prihliadať ex offo podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, dohoda o výške úrokov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok NS SR, sp.zn. 5 Cdo/26/2011). Súd považoval dojednanie úrokov pri peňažnej pôžičke vo výške 5,00% mesačne (60% ročne) za neprimerane vysoké úroky a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď priemerné úrokové miery z úverov podľa NBS v IV. štvrťroku 2013, od 1 do 5 rokov boli vo výške 11,25% ročne. Súčasný právny poriadok neumožňuje výšku úrokov moderovať a neprimerane vysoké úroky znížiť na primeranú mieru. Súd zmluvu o pôžičke v časti, v ktorej si zmluvné strany dohodli mesačný úrok vo výške 5,00% (článok I. bod 3 zmluvy), považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
31. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu mal súd ďalej preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 24.01.2014 sumu 2.000,- eur, dňa 28.03.2014 sumu 2.000,- eur, dňa 03.08.2015 sumu 300,- eur, dňa 14.08.2015 sumu 500,- eur, dňa 28.08.2015 sumu 500,- eur, dňa 24.09.2017 sumu 700,- eur, čo celkom predstavuje 6.000,- eur. Dlžník si svoju povinnosť zaplatiť veriteľovi pôžičku vo výške 20.000,- eur v celom rozsahu nesplnil, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.000,- eur a vo zvyšnej časti žalobu vo výške 4.000,- zamietol.
32. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi popri plnení úroky z omeškania. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania so splnením peňažného dlhu alebo jeho časti a nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania môže veriteľ požadovať od dlžníka aj vtedy, ak neboli medzi ním a dlžníkom dohodnuté. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu vo výške 14.000,- eur, na predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 29.10.2015 nereagoval, vo veci zostal nečinný, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnený zákonný ročný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 16.12.2015 až do zaplatenia, ktorú skutočnosť žalovaný nesporoval. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa pomeru úspechu strán v spore, keď úspech žalobcu v sume 14.000,- eur predstavuje 77,78 %, úspech žalovaného v sume
4.000,-eur predstavuje 22,22%, z čoho vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu, t.j. 55,56 %.
37. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.