Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v spore žalobcu: Š. W., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom X. č. X/XX, XXX XX K. N. E., zastúpený advokátom zapísaným v SAK pod č. 4174: JUDr. Peter Gdovin, so sídlom Kalininova č. 675, 066 01 Humenné, proti žalovanému: V.. W. S., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. T. č. XXX, XXX XX B., zastúpený advokátkou zapísanou v SAK pod č. 7382: Mgr. Ivana Hačková, so sídlom Kúpeľná č. 66, 073 01 Sobrance, v konaní o zaplatenie 9.600,00 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.600,- Eur odo dňa 31.12.2020 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Dňa 19.02.2021 bola Okresnému súdu Humenné doručená žaloba o zaplatenie 9.600,00 Eur s prísl., ktorou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia tak, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.600,00 Eur s spolu s 5%-ným úrokom z omeškania z tejto sumy od dňa 30.12.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil nasledovne tým, že je výlučným vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XX, postavený na parcele registra E., parc. č. XXX/X, ktorý je postavený na LV č. XXX, katastrálne územie B. T., okres B. (ďalej ako „rodinný dom“). So žalovaným sa stretol v júli 2016, kedy ho tento presvedčil, aby predmetný rodinný dom, ktorý bol neobývaný, prenajal, a zároveň aby vo veci prenájmu splnomocnil žalovaného, teda J.. W. S., na všetky úkony s tým súvisiace, a dňa 26.07.2016 žalobca splnomocnil žalovaného na podpísanie Cenového predpisu, ktorý tvorí prílohu č. 1 k Zmluve o spoločnom nájme rodinného domu medzi žalobcom a nájomcami v zmysle predmetnej zmluvy. Dňa 28.07.2016 prišiel žalovaný za žalobcom s už vyhotovenou zmluvou o spoločnom nájme rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu medzi ním a nájomcami F. K. a B. B. v zast. Advokátskej kancelárie K., s.r.o., so sídlom v K.. Žalobca túto zmluvu bez pochybností na základe dôvery voči žalovanému podpísal aj napriek tomu, že nebola dohodnutá výška nájomného a poplatkov spojených s užívaním rodinného domu, ktoré mali byť uvedené v cenovom predpise ako príloha zmluvy o spoločnom nájme rodinného domu, no nebolo vtedy tomu ešte tak, a zmluva neobsahovala žiadne prílohy. Žalobca u žalovaného dožadoval informácií o výške nájmu, žalovaný mu túto informáciu údajne nevedel ozrejmiť, a to aj napriek tomu, že žalovaný v deň kedy priniesol žalobcovi zmluvu o spoločnom nájme rodinného domu na podpis, podpísal tiež cenový predpis, ktorý tvoril prílohu predmetnej zmluvy v Košiciach. Žalovaný tak musel mať od začiatku vedomosť o tom, aká bude výška nájmu za spoločný prenájom rodinného domu a splnomocniť sa nechal žalobcom z toho dôvodu, aby bol oprávnený sám podpísať cenový predpis, a

aby sa žalobca nikdy nedozvedel o skutočnej výške nájmu. Žalovaný žalobcovi v deň podpisu zmluvy povedal len to, že cena nájmu bude dohodnutá následne, najprv dostane 100,-€ a neskôr sa dohodnú ďalšie skutočnosti týkajúce sa výšky ceny nájmu. Žalobca však po troch mesiacoch od podpísania zmluvy nedostal žiadne nájomné a kontaktoval žalovaného, ktorý sa odvolal na to, že peniaze za nájomnénedostal z toho dôvodu, pretože ani zo strany nájomcov ešte nebolo uhradené, no následne na to mu priniesol 100,- € a neskôr ešte ďalších 200,- €. Počas rokov 2017 a 2018 žalobca nedostal žiadne platby za nájom rodinného domu, preto znova kontaktoval žalovaného, ktorý mu následne na to dal sumu vo výške 300,- €. Žalobca aj napriek tomuto žalovanému povedal, že nie je v poriadku, aby mu za dva roky nebolo vyplatené nájomné za prenájom rodinného domu. Žalobcovi o niečo neskôr prišiel list zo dňa 27.04.2018, v ktorom nájomcovia dávajú výpoveď zo zmluvy o spoločnom nájme rodinného domu uzavretej dňa 28.07.2016, nájomný vzťah sa teda skončil v zmysle článku VI. predmetnej zmluvy uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty, t.j. dňa 30.06.2016. Dňa 31.01.2019 bol žalobcovi doručený od žalovaného poštový poukaz na sumu vo výške 600,-€. Ďalšie peňažné prostriedky za nájom mu od žalovaného zaslané neboli. Vzhľadom na to, že žalobca nebol spokojný s úhradou nájmu za takmer dva roky doby nájmu rodinného domu v jeho vlastníctve, prečítal si Zmluvu o spoločnom nájme rodinného domu, kde si uvedomil, že účet, ktorý bol v zmluve uvedený a na ktorý mali byť posielané finančné prostriedky patril žalovanému. Vzhľadom na to kontaktoval žalobca najprv žalovaného, ktorý mu povedal, že on je s ním vyrovnaný, že za celú dobu nájmu predmetného rodinného domu dostal 1.200,-€, čo ho zaskočilo a následne žalobca kontaktoval advokátsku kanceláriu K., s.r.o., ktorá bola poverená zastupovaním nájomcov s otázkou, či zasielali peniaze za prenájom domu na účet uvedený v zmluve o spoločnom nájme rodinného domu, na čo mu oni oznámili že každý mesiac zasielali cenu nájmu v zmysle cenového predpisu vo výške 450,-€, čo samozrejme žalobcu prekvapilo s ohľadom na to, že dostal za celú dobu nájmu len 1.200,-€. Požiadal predmetnú advokátsku kanceláriu o zaslanie podkladov k predmetnej zmluve, ktoré mu však nevydali. Žalobca preto podal trestné oznámenie na políciu a na základe podnetu bolo dňa 12.11.2019 vyšetrovateľom Odboru kriminálnej polície ORPZ S. začaté trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa , , , . Dňa 31.08.2020 bolo uznesením vyšetrovateľa PZ v zmysle vznesené obvinenie W. S.Á. zo B. T., okr. B., pre zločin podvodu podľa , , , , v súvislosti s oznámením žalobcu ohľadom zmluvy a prenájmom rodinného domu, kde trestné stíhanie bolo začaté pod Č.M.: Y.-XXX/X-M.-S.-XXXX. Uznesením Č.:Y.-XXX/X-M.-S.-XXXX zo dňa 31.12.2020 bolo trestné stíhanie pre zločin podvodu zastavené, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z vyšetrovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovanému bolo na jeho účet počas trvania nájomnej zmluvy zasielané nájomné vo výške 450,-€ mesačne, pričom žalobcovi bola uhradená len časť nájomného, a to nájomné vo výške spolu 1.200,-€ za celú dobu trvania spoločného nájmu rodinného domu. Cenový predpis, ktorý bol získaný od advokátskej kancelárie K. s.r.o., ktorá zastupovala nájomcov preukázal, že výška nájmu bola skutočne vo výške 450,-€ mesačne, a že tento predpis podpísal žalovaný na základe plnej moci udelenej mu na tento účel žalobcom. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o výške nájmu, ktorý bol zasielaný žalovanému na jeho účet, a o výške nájmu a o zasielaní peňažných prostriedkov vo výške 450,-€ mesačne na účet žalovaného sa dozvedel až v rámci vyšetrovania, úmyselné obohatenie zo strany žalovaného vyšlo najavo až počas vyšetrovania pre zločin podvodu podľa ods. l, ods. 2, ods. 3, písm. d) . Z konania žalovaného tak jednoznačne vyplýva, že od začiatku plánoval nechať si peňažné prostriedky, ktoré predstavovali nájomné a poplatky spojené s užívaním domu a z toho dôvodu nebola v Zmluve o spoločnom nájme rodinného domu cena nájmu uvedená. Žalovaný od začiatku žalobcu zavádzal ohľadom neujasnených podmienok výšky nájomného a poplatkov spojených s užívaním domu. Žalovaný presvedčil žalobcu, aby ho splnomocnil na podpísanie Cenového predpisu pod zámienkou, že bude nevyhnutné vykonať viaceré administratívne úkony, od ktorých ho chcel údajne žalovaný odbremeniť, avšak žalobca splnomocnil žalovaného len na podpísanie Cenového predpisu, čo si však neuvedomil, nakoľko Plnú moc si dôsledne neprečítal, vzhľadom na to, že žalovanému dôveroval. Vzhľadom na to, že žalovaný podpísal Cenový predpis, kde bola jasne stanovená výška nájmu a poplatkov spojených s užívaním rodinného domu v rovnaký deň, ako podpísal žalobca Zmluvu o spoločnom nájme rodinného domu, je nepochybné, že žalovaný tak urobil z jediného dôvodu, aby sa žalobca nedozvedel o skutočnej výške nájmu za nájom rodinného domu, a aby si peňažné prostriedky nechal pre seba aj napriek tomu, že boli určené žalobcovi, ktorý je výlučným vlastníkom rodinného domu. Inak nebol dôvod na to, aby žalobca musel splnomocňovať žalovaného na podpísanie Cenového predpisu a tento sám nepodpísal v rovnaký deň, ako podpísal aj Zmluvu o spoločnom nájme rodinného domu. Nakoľko Cenový predpis tvoril prílohu č. 1 Zmluvy o spoločnom nájme rodinného domu a teda mal byť jej súčasťou a nakoľko bol podpísaný v ten istý deň,

ako zmluva, musel byť predpis vyhotovený a podmienky výšky nájmu a poplatkov dohodnuté zo strany žalovaného a nájomcov už skôr. Spoločný nájom rodinného domu trval od 28.07.2016 do 30.06.2018 a teda nájomcovia uhradili žalovanému na jeho účet B. XXXX XXXX XX XX XXXX XXXX, nájomné a poplatky spojené s užívaním rodinného domu v celkovej výške 10.800,-€. Vzhľadom na to, že tieto peňažné prostriedky predstavovali nájomné za spoločný nájom rodinného domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a ktorý nájomcom predmetný rodinný dom prenajal, boli určené žalobcovi, ktorému do dnešného dňa neboli uhradené. Žalobca počas dvoch rokov trvania nájmu rodinného domu dostal len sumu vo výške 1.200,-€, z čoho jednoznačne vyplýva, že sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu a získal tak majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil sumou vo výške 9.600,-€. Z tohto dôvodu žiada žalobca na žalovanom vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.600,-€. Vo vyjadrení zo dňa 25.04.2021 (čl. 71-75) žalobca uviedol, že námietka žalovaného o zmätočnosti žaloby je nedôvodná, pretože zo žaloby je zrejmé, že sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, čo konkretizoval na strane 6. žalobného návrhu podaného dňa 19.02.2021 a z ustanovenia zákona citovaného žalovaným v zmysle nevyplýva, že označenie žaloby ako aj žalobný návrh by mali znieť na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to najmä pokiaľ ide o spôsob vydania bezdôvodného obohatenia, ktorým je práve zaplatenie peňažnej sumy vo výške 9.600,-€, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil žalovaný, pričom ide o zákonnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia „bez právneho dôvodu“. V podanom žalobnom návrhu došlo k chybe v písaní, a to konkrétne v dátume skončenia nájmu na str. 3 predmetného návrhu, kde nedopatrením došlo k zámene roku, kedy došlo k skončeniu nájomného vzťahu, avšak z priložených príloh, rovnako ako aj zo žalobného návrhu na str. 6 jednoznačne vyplýva, že nájomný vzťah trval od 28.júla 2016 do 30.06.2018, a že nájomný vzťah skončil uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty. Poukázal, že zastúpenie na základe plnomocenstva predstavuje právnu možnosť, avšak žalobca bol žalovaným presvedčený práve na splnomocnenie na podpis Cenového predpisu, a to pod zámienkou, že bude nevyhnutné vykonať viaceré administratívne úkony, od ktorých ho chcel žalovaný údajne odbremeniť a keďže žalobca žalovanému dôveroval nemal pochybnosti o jeho dobrom úmysle a plnú moc si z toho dôvodu dôsledne neprečítal. Z konania žalovaného je však zrejmé, že tento nechcel, aby sa žalobca dozvedel o skutočnej výške nájmu rodinného domu. Vzhľadom na to, že Zmluva o spoločnom nájme rodinného domu podpísaná žalobcom bola podpísaná v ten istý deň, ako aj Cenový predpis podpísaný žalovaným, nebol na splnomocnenie žalovaného žiadny dôvod, čo však žalobca nevedel a v plnej miere žalovanému dôveroval. Z konania žalovaného je však očividné, že tento nekonal s dobrým úmyslom a od začiatku si peňažné prostriedky zo spoločného nájmu rodinného domu plánoval ponechať a z toho dôvodu nechcel, aby sa žalobca dozvedel o skutočnej výške nájomného za spoločný nájom rodinného domu. Žalobca je teda presvedčený že žalovaný konal podvodným spôsobom a bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobcu. Ďalej poukázal, že žalobca dňa 31.01.2019 obdržal poštový poukaz od žalovaného na sumu vo výške 600,-€ ešte neznamená, že sa v tento deň aj dozvedel o tom, že účet, ktorý bol v zmluve uvedený patril žalovanému. Aj napriek tomu, v tomto štádiu ešte žalobca s ohľadom na všetky okolnosti a najmä nedostatok vedomostí o výške nájmu nemohol vedieť o tom, že sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne obohatil, o okolnostiach, ktoré nasvedčovali bezdôvodnému obohateniu sa žalobca skutočne mohol a dozvedel až počas trestného konania, až vyšetrovaním bolo preukázané, že žalovanému bolo na jeho účet počas trvania nájomnej zmluvy zasielané nájomné vo výške 450,- € mesačne. Cenový predpis, ktorý bol získaný od advokátskej kancelárie K., s.r.o., ktorá zastupovala nájomcov preukázal, že výška nájmu bola skutočne vo výške 450,-€ mesačne a že tento predpis podpísal žalovaný na základe plnej moci udelenej mu žalobcom na tento účel. Žalobca má zato, že z okolností prípadu je nepochybné, že v danom prípade ide zo strany žalobu o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré sa v zmysle zákona premlčuje v desaťročnej premlčacej dobe. Žalovaný vedome a s vopred prejaveným úmyslom uviedol žalobcu do omylu ohľadne výšky nájomného za užívanie jeho nehnuteľností tretími osobami a nechal si posielať celé nájomné na svoj účet a pokiaľ by sa žalobca neobrátil na orgány činné v trestnom konaní, bol by si žalovaný doposiaľ beztrestne užíval nepoctivo získané peniaze na úkor žalobcu. V podaní zo dňa 20.09.2021 (čl. 96-98) žalobca uviedol, že k dohode, že žalovanému bude mesačne vyplácaná provízia vo výške 350,-€ a žalobcovi len suma vo výške 100,-€ nikdy nedošlo. Toto tvrdenie žalovaný ani nijako nepreukázal, resp. nepodložil žiadnymi dôkazmi a žalobca skutočne nemal vedomosť o tom, v akej výške bola dohodnutá cena za nájom rodinného domu vo vlastníctve žalobcu a už vôbec nemal vedomosť o výške tzv. "provízie" žalovaného. Žalobca by nikdy nesúhlasil s tým, aby on ako výlučný vlastník rodinného domu získal za jeho prenájom len sumu vo výške 100,-€ mesačne, zatiaľ čo žalovaný ako sprostredkovateľ sumu vo výške 350,-€ mesačne, čo žalovaný vedel a z toho dôvodu

uviedol žalobcu do omylu a presvedčil ho, aby žalovaného splnomocnil na podpis uvedeného Cenového predpisu, aby sa tak žalobca nedozvedel o skutočnej výške nájmu a bezdôvodne sa tak obohatil na jeho úkor. Tvrdenia žalovaného považuje za účelové a nepravdivé, čo je zrejmé aj z jeho celkového postupu pred aj po uzavretí Zmluvy o spoločnom nájme rodinného domu. Jediným dôvodom, pre ktorý nebola cena nájmu uvedená už v samotnej Zmluve je, že žalovaný nechcel, aby sa žalobca dozvedel o výške ceny za prenájom rodinného domu a vyhotovil tak Cenový predpis, ktorý však už nepodpísal žalobca, ale sám žalovaný, a to aj napriek tomu, že boli podpísané v ten istý deň a teda nebol dôvod, aby žalobca žalovaného na jeho podpísanie splnomocnil, čo však žalobca nemohol tušiť, nakoľko ho žalovaný uviedol do omylu. Žalobca Cenový predpis nikdy predtým nevidel a to až do vyšetrovania pre zločin podvodu sa s ním nemal možnosť oboznámiť a zistiť tak skutočnú výšku nájmu za užívanie jeho rodinného domu. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.04.2021 (čl. 60 a nasl.), v ktorom namietal nesprávne označenie žaloby, keďže žalobný návrh znie na zaplatenie peňažnej sumy, konkrétne 9.600,-Eur s prísl., pričom podľa názoru žalovaného označenie žaloby ako aj žalobný návrh mali znieť na vydanie bezdôvodného obohatenia. V žalobe uvedené tvrdenia ohľadom skončenia nájmu nedávajú žiadny zmysel z časového hľadiska a len prispievajú k ďalšej zmätočnosti a nezrozumiteľnosti predmetnej žaloby. Takisto úvaha v závere žaloby, kde žalobca tvrdí, že musel splnomocniť žalovaného na podpísanie Cenového predpisu, pretože v zmysle ustanovenia , je expressis verbis vyjadrené, že zastúpenie na základe plnomocenstva predstavuje právnu možnosť a nie právnu povinnosť, preto sa s touto argumentáciou žalobcu žalovaný nemôže stotožniť. Žalovaný má v zmysle ustanovenia zato, že si žalobca tento svoj nárok uplatňuje po márnom uplynutí premlčacej doby a žalovaný proti tomuto nároku zároveň vznáša námietku premlčania, pričom sa opiera o obsah žaloby, v ktorom si žalobca protirečí pokiaľ hovorí o momente, kedy podľa neho zistil, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. V jednej časti žaloby tvrdí, že dňa 31.01.2019 obdržal od žalovaného poštový poukaz na sumu 600,-Eur, a vzhľadom na túto skutočnosť si prvýkrát prečítal zmluvu o spoločnom nájme rodinného domu, kde sám tvrdí, že si uvedomil, že účet, ktorý bol v zmluve uvedený patril žalovanému a vzhľadom nato ďalej kontaktoval žalovaného. Neskôr v žalobe tvrdí, že uvedené zistil až v priebehu trestného konania, ktoré bolo neskôr zastavené. Žalovaný má zato, že skutočným momentom, ktorý bol rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je podľa jeho názoru okamih, kedy si žalobca podľa jeho vlastných slov uvedomil, že uvedené číslo účtu v zmluve nepatrí jemu, ale patrí žalovanému. Poukazuje, že pokiaľ však ide o tento moment, kedy si žalobca túto skutočnosť uvedomil, že žalobca v žalobe neuviedol dátum kedy sa tento udial, pričom ide podľa jeho názoru o kľúčový okamih v celom tomto prípade a má zato, že žalobca špekulatívne tento dátum zámerne neuviedol, pretože si je vedomý, že by týmto oslabil svoje postavenie v spore. Preto je názoru, že nesplnil požiadavku uvedenú v ustanovení , ktorá vyžaduje, aby sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviedlo aj označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Ďalej má zato, že na základe logickej úvahy sa domnieva, že tento okamih nastal 31.01.2019 a nemôžeme akceptovať argumentáciu žalobcu, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až v priebehu trestného konania, pretože je zrejmé, že už to vedel dávno pred začatím trestného konania, keďže toto sám inicioval. Z uvedených dôvodov, preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Vo vyjadrení zo dňa 29.07.2021 (čl. 86 a nasl.) žalovaný uviedol, že súd by sa mal vysporiadať v prvom rade so vznesenou námietkou premlčania. Termín pojednávania bol stanovený na deň 29.07.2021 o 09:30 hod. z opatrnosti sa tak žalobca rozhodol súdu zaslať krátke vyjadrenie k prejednávanej veci a navrhnúť vykonanie dôkazov, ktorými svoje tvrdenie dokáže preukázať, v prípade, že by súd jeho námietku premlčania neakceptoval. Žalovaný naďalej trvá na tom, že žalobcom uplatňovaný nárok je premlčaný. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že žalovaný sa obohatil na jeho úkor plnením získaným bez právneho dôvodu, tak tomu určite tak nie je a ani nikdy nebolo. Samotnému podpísaniu nájomnej zmluvy s prílohami predchádzala dohoda oboch subjektov, teda žalobcu aj žalovaného, kde sa vyslovene dohodli, že keďže sa dom vo vlastníctve žalobcu nevyužíva, tak by bolo dobré dať ho na prenájom, pričom žalovaný sa zaviazal, že vybaví všetky záležitosti s tým súvisiace a za to mu bude mesačne vyplácaná provízia vo výške 350,- Eur mesačne, suma 100,- Eur mala byť určená žalobcovi za poskytnutie nehnuteľnosti. Samotný žalobca sa vyjadril, že suma 100,- Eur je pre neho postačujúca, že dotknutá nehnuteľnosť je aj tak nevyužitá a jemu to na prilepšenie jeho finančnej situácie stačí. Nájdenie nájomníkov, dohodnutie výšky nájmu ako aj zmluvné záležitosti mal na starosti žalovaný, preto bola

v prospech neho dohodnutá vyššia odmena, s čím žalobca súhlasil, bol s tým uzrozumený a situácii rozumel. Vedel, že na zmluve bude uvedené číslo účtu žalovaného a nemal žiadne námietky. Tvrdenia s ktorými prišiel neskôr sú len účelové a absolútne sa nezakladajú na pravde. Žalovaný sa s nimi nemôže stotožniť a popiera ich. Na podloženie svojich tvrdení navrhol vypočuť svedka J.. Q. S., jeho otca, ktorý pri tejto dohode bol a môže to potvrdiť. Konanie žalobcu vníma tak, že je to práve on, kto sa chce momentálne podaním aj predchádzajúceho trestného oznámenia, aj tejto žaloby obohatiť na úkor žalovaného, a to neustálym prekrúcaním skutočností a rôznymi výmyslami. So Zmluvou o spoločnom nájme rodinného domu sa mal možnosť pred jej podpisom oboznámiť, rovnako aj s jej prílohou a podľa vedomostí žalobcu tak aj urobil a teda akékoľvek popieranie jej ustanovení neprichádza v úvahu, navrhol vypočuť priamo účastníkov konania. Žalovaný by rád uviedol, že v žiadnom prípade z jeho strany nedošlo k úmyselnému konaniu, ktorým by chcel žalobcovi akokoľvek ublížiť, resp. ho poškodiť. Naopak konal v najlepšom záujme tak, aby žalobca mal z dohodnutého postupu prospech. Nie je teda možné tvrdiť, tak ako to robí žalobca, že žalovaný konal úmyselne a chcel sa na úkor žalobcu obohatiť. Voči tomuto vyhláseniu žalobcu sa žalovaný ohradzuje. Žalovaný nekonal podvodne, čo napokon vyplýva aj z toho ako sa skončilo trestné konanie iniciované žalobcom voči osobe žalovaného. Vzhľadom na uvedené, ako aj na vznesenú námietku premlčania žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej veci a vykonaním výsluchov strán na pojednávaniach a zistil tento skutkový stav.

4. Z Výpisu z listu vlastníctva č. 140 (čl. 21) vedeného Okresným úradom B., katastrálnym odborom pre okres B., obec B.N. T., pre katastrálne územie B. T., má súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XX, postaveného na parcele registra E., parc. č. XXX/ X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 126 m2.

5. Na základe Zmluvy o spoločnom nájme rodinného domu zo dňa 28.07.2016 (čl. 6-8) je zrejmé, že žalobca ako výlučný vlastník rodinného domu súp. č. XX v B. T. uzavrel dňa 28.07.2016 na dobu určitú do dňa 31.07.2018 zmluvu o nájme predmetného rodinného domu s nájomcami F. K. a B. B., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou K., s.r.o., so sídlom v K., a to na základe generálnych plnomocenstiev oboch nájomcov zo dňa 06.06.2016 (čl. 22) a zo dňa 26.05.2016 (čl. 23), osvedčenie o pravosti podpisu Q.. Q. K. je zo dňa 28.07.2016 (čl. 20). Súd ďalej zistil, že v článku IV. ods. 1 tejto zmluvy je dohodnuté, že nájomné a poplatky (ďalej len „nájomné“) za plnenia spojené s užívaním domu sú zmluvnými stranami dohodnuté vo výške špecifikovanej v Cenovom predpise, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto Zmluvy. Zároveň v bode 2. a 3. je dohodnuté zloženie depozitu vo výške 900,-€ na zabezpečenie všetkých peňažných nárokov prenajímateľa na účet vedený vo M., P..B.. s J. č.: B. XXXX XXXX XX XX XXXX XXXX, B.: B., a zároveň je dohodnutá úhrada nájomného splatná mesačne vopred vždy k 15. dňu v mesiaci na účet č. B. XXXX XXXX XX XX XXXX XXXX,B.: B.. Podľa bodu č. 5 tohto článku nájomné zahŕňa všetky náklady za planenia poskytované s užívaním domu, vrátane mesačných preddavkov na nájomné a náklady na služby poskytované s užívaním domu (média).

6. Z Prílohy č. 1 k Zmluve o spoločnom nájme rodinného domu - Cenový predpis je zrejmé, že dňa 28.07.2016 v K. bol medzi žalobcom ako prenajímateľom v zastúpení V.. W. S. a nájomcami F. K. a B. B., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou K., s.r.o. so sídlom v K., uzavretý cenový predpis (čl. 24), ako príloha č. 1 k Zmluve o spoločnom nájme rodinného domu, v ktorom bola dohodnutá výška nájomného vo výške 450,-€ za mesiac.

7. Z listiny Plná moc zo dňa 26.07.2016 (čl. 19) má súd za preukázané, že žalobca splnomocnil žalovaného na podpísanie Cenového predpisu, ktorý tvorí prílohu č. 1 Zmluvy o spoločnom nájme rodinného domu, osvedčenie o pravosti podpisu žalobcu Š. W. je zo dňa 26.07.2016 potvrdené povereným zamestnancom notára Q.. J. A. so sídlom v B..

8. Z Výpovede zmluvy o spoločnom nájme rodinného domu zo dňa 27.04.2018 (čl. 9) vyplýva, že právny zástupca nájomcov podal výpoveď z tejto zmluvy a žalobcovi oznámil v súlade s čl. VI. Zmluvy, že nájom sa skončí uplynutím 2-mesačnej výpovednej lehoty ku dňu 30.06.2018. Zároveň vzhľadom na zloženie depozitu vo výške 900,-€ v deň podpisu zmluvy 28.07.2016 na účet B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, B.: B., ktorý pokrýva sumu dvojmesačného nájmu, navrhol, aby tento depozit bol započítaný na nájom za máj a jún 2018.

9. Z poštového potvrdenia o dodaní zo dňa 31.01.2019 (čl. 16) vyplýva, že žalovaný zaslal dňa 31.01.2019 žalobcovi sumu vo výške 600,-€ poštou, pričom v správe pre adresáta je uvedené len rodné číslo žalobcu.

10. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v S. pod Č.: Y.-XXX/X-M.-S.-XXXXsúd zistil, že dňa 12.11.2019 bolo na základe trestného oznámenia zo dňa 08.11.2019 začaté trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu podľa , , , a dňa 31.08.2020 bolo žalovanému W. S. vznesené obvinenie pre zločinu podvodu podľa , , . Súčasťou vyšetrovacieho spisu je Zmluva o spoločnom nájme rodinného domu zo dňa 28.07.2016, Cenový predpis ako príloha č. 1 zmluvy zo dňa 28.07.2016, výpis z účtu žalovaného č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie 7/2016 - 08/2018, od 25.07.2016 do 31.08.2018. Z výpisu účtu žalovaného súd zistil, že prvá platba za nájom označená ako „J. XX - XX.XX.XXXX S.“ bola na účet pripísaná dňa 05.08.2016 vo výške 1.409,-€; platba zo dňa 02.09.2016 vo výške 450,00 € označená ako „J. XX - XX.XX.XXXX T.“; platba zo dňa 12.09.2016 vo výške 1.164,52 € označená ako „J. XX - XX.XX.XXXX“; platba zo dňa 14.09.2016 vo výške 950,- € označená ako „W. L. C. E. H.“; platba zo dňa 24.11.2016 vo výške 950,- € označená ako „W. E. F. XX/XX/XXXX H. T.“; platba zo dňa 24.11.2016 vo výške 1.350,- € označená ako „W. E. F. XX/XX/XXXX H. T.“; platba zo dňa 12.01.2017 vo výške 925,- € označená ako „H. T. Y. S. J. H. XXXXC“; platba zo dňa 15.02.2017 vo výške 925,- € označená ako „H. T. Y. S. J. H. XXXXC“; platba zo dňa 10.03.2017 vo výške 925,- € označená ako „H. T. Y. S. J. P. XXXX E.“; platba zo dňa 12.04.2017 vo výške 925,- € označená ako „H. T. Y. S. J. V. XXXX E.“; platba zo dňa 18.05.2017 vo výške 450,- € označená ako „H. T. Y. S. J. Q. XXXX E.“; platba zo dňa 15.06.2017 vo výške 450,- € označená ako „H. T. Y. S. J. Q. XXXX E.“; platba zo dňa 21.07.2017 vo výške 450,- € označená ako „K.-najomne“; platba zo dňa 16.08.2017 vo výške 450,- € označená ako „K.-najomne“; platba zo dňa 26.09.2017 vo výške 450,- € označená ako „Najomneoctober“; platba zo dňa 24.10.2017 vo výške 450,- € označená ako „najomneOktober“; platba zo dňa 20.11.2017 vo výške 450,- € označená ako „Najomne november“; platba zo dňa 22.12.2017 vo výške 450,- € označená ako „Prenajm december“; platba zo dňa 21.07.2017 vo výške 450,- € označená ako „K.-najomne“; platba zo dňa 17.01.2018 vo výške 450,- € označená ako „Najomne 01/2018“; platba zo dňa 21.02.2018 vo výške 450,- € označená ako „Najomne 02/2018“; platba zo dňa 20.03.2018 vo výške 450,- € označená ako „Prenajm marec“; čo spolu predstavuje sumu vo výške 14.923,52 €. Z Uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 21.12.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.01.2021, súd zistil, že trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa , , bolo zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia predmetného uznesenia okrem iného vyplýva, že podľa názoru OP S. je z vykonaného vyšetrovania nesporné, že zo strany žalovaného došlo k zjavnému uvedeniu do omylu poškodeného-žalobcu, ako osoby vyššieho veku, na úkor ktorého sa bezdôvodne obohatil, kde v otázke plnenia nájomného žalobcu zavádzal a preto aj z uvedeného dôvodu neprichádza v úvahu použitie princípu ultima ratio, rovnako ani odkaz na všeobecnú opatrnosť poškodeného-žalobcu, ktorý ako osoba vyššieho veku bol aj s poukazom nato, že žalovaného osobne poznal dobromyseľný a nepredpokladal podvodný úmysel z jeho strany. Následne po podaní sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalovaným, OP S. zrušila toto uznesenie o vznesení obvinenia žalovanému ako nezákonné, pričom uložila vyšetrovateľovi, aby znova konal a zaoberal sa zásadou ultima ratio, keďže z výsluchu poškodeného-žalobcu vyplýva, že nečítal obsah splnomocnenia a ani obsah zmluvy, a teda nedodržal obvyklú mieru opatrnosti podľa , ktorá podľa výkladu vyšetrovateľa znamená, že cit. „Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, a povinnosť z neho vyplývajúca je povinnosť právna, teda ide o všeobecnú prevenčnú povinnosť, povinnosť konať tak, aby sa predchádzalo škodám a ak si niekto túto povinnosť nesplní, koná protiprávne a preto aj zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním.“, pričom ďalej poukázal na ustanovenia , , .

11. Na pojednávaní dňa 29.07.2021 žalobca v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, a na všetkých písomných vyjadreniach a tvrdeniach, ktoré sú v nich uvedené, a ktoré sú rovnako uvedené aj v žalobe, avšak uvedomuje si aj to, že žalovaný sa na tom nájomnom podieľal. Pred uzavretím zmluvy robil niečo u F.. N., keď za ním prišiel otec žalovaného. Dom stál prázdny, tak súhlasil s jeho nájmom. Otec žalovaného mu hovoril, že čo sa týka samotnej platby za nájom, táto sa dohodne až pri podpise zmluvy o nájme, keď sa podpíše táto, urobí sa ďalšia zmluva, kde bude dohodnuté, aká bude platba medzi nimi a spôsob

platby, či to bude na šek alebo účet, poukážka a podobne. Hovoril, že kým nie je zmluva podpísaná, tak mu dá žalovaný stovku a následne, keď sa zmluva podpíše, tak sa dohodnú na novej sume platieb a celkovom spôsobe platby. Potom už s ním jednal len jeho syn, teda žalovaný V.. W. S.. Zmluva bola dlhá, žalobca ju nečítal a hlavne poznal pána S. dlhé roky, dôveroval mu. Zmluvu písal košický právnik K. s tými T. a on nemal dôvod pochybovať o zmluve, resp. o jej obsahu. Jediné, čo v tej zmluve a čo sa malo riešiť až po podpísaní tej zmluvy, bol spôsob platby, čo však potom už neriešil, nechal to tak, až mu vlastne bola doručená výpoveď z nájmu od F.. K., kde bol uvedený aj depozit, dovtedy ani o žiadnom depozite nevedel. Zmluvu o nájme podpísal tak, že žalovaný ho zobral k notárke do B. k F.. A., kde na stole boli zmluvy, tak sadol a ich podpísal. Nevedel uviesť, či v čase podpisu zmluvy bolo na zmluve uvedené číslo účtu, nepamätal si, ale zrejme nebolo. Pôvodná dohoda medzi bola taká, že dostane jednorazovo 100,- €, ale iba kým sa podpíše zmluva o nájme. Potom sa to malo dohodnúť ďalej. Mal sa urobiť dodatok k zmluve a aj spôsob platby a výška nájomného. Keď mu prišla tá výpoveď, zavolal F.. K., že výpoveď dostal, ale žiadne peniaze nie, za dva roky, načo povedal, že každý mesiac posielal 450,- € na účet podľa plnomocenstva. Tú plnú moc žalobca podpísal, lebo tam bola medzi tými papiermi. Ani si to nepamätal, pričom žalovaný ho mal každý mesiac informovať, ale on ho neinformoval o tom, čo sa deje, o každom pohybe a platbe. Pred trestným oznámením za ním párkrát bol, že mu dlhuje peniaze, na čo žalovaný tvrdil, že on žiadne peniaze nemá a že žiadne peniaze nedostal. Po skončení vyšetrovania sa však s ním už nekontaktoval. Kontaktoval Q.. K., a tento mu povedal, že každý mesiac posielal 450,- € na B. T., čo ho prekvapilo a až potom si uvedomil, že to musí riešiť. Išiel za ním do B. a povedal mu, cit.: „Chlope, ty peniaze dostávaš, ne, že nedostávaš, lebo viem, že ti posielajú 450,- €. Pravidelne každý mesiac.“ Potom mu dal nejaké peniaze, má šek na 600,- €, spolu to bolo asi 1.200,- €. Potom mu zavolal s tým, že on žiadne peniaze nemá a viac peňazí žalobcovi nedá. Do dnešného dňa nemá ani kľúče od toho domu.

12. Na pojednávaní dňa 14.10.2021 žalovaný s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasil, mal zato, že je nedôvodná a žiadal, aby ju súd zamietol, pričom zotrval na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach, ktoré boli prednesené súdu aj na pojednávaní. Uviedol, že niekedy v mesiaci máj-jún 2016 prebehlo stretnutie jeho otca so žalobcom, kedy sa rozprávali o tom, že prázdny dom v B. T. by bolo dobré prenajať. Zároveň sa dohodli predbežne na tom, že za takýto nájom by žalobca dostával mesačne sumu 100,- €. Následne prebehli ďalšie dve až tri stretnutia s mojím otcom a žalobcom, ktorý mu predložil aj nájomnú zmluvu. Žalobca si túto zmluvu zobral na preštudovanie, pričom mám vedomosť o tom, že s ňou bol za už nebohým Q.. K., ktorý mu túto zmluvu odobril. Následne bolo treba zabezpečiť ešte nejaké dokumenty, ako je napríklad výpis z katastra nehnuteľností a zároveň plnú moc na podpis na cenový predpis nájmu. Preto zobral žalovaného k jeho známej notárke, ktorej meno si nepamätal, ale pamätal si, že boli v jej kancelárii, ktorá sa nachádza v S. pri F. W.. U tejto notárky podpísali dokumenty

- plná moc na podpísanie cenového predpisu k zmluve. Následne s týmito dokumentami išiel do K., aby sa tam podpísala zmluva a uzavreli všetky náležitosti ohľadom tohto nájmu. Týmto pokladal uzavretie tohto nájmu za skončené. Uviedol, že jedinú chybu, ktorú urobil, je, že si nedal podpísať odovzdanie peňazí z nájmu žalobcovi, ale myslel to tak, resp. pokladal v zmysle , že aj ústna zmluva je zmluva a dohodli sa, že to bude tých 100,- € mesačne. Ďalej uviedol, že do celého tohto procesu nájomnej zmluvy vstúpil až po tom, ako sa so žalobcom dohodol otec, mal informácie od otca o tom, aká je výška nájmu, aká je dohodnutá platba a všetky náležitosti okolo nájmu. Žalobca ho prvýkrát kontaktoval s tým, že nie sú vyplatené peniaze po ukončení nájmu. Peniaze mu dával v hotovosti, bolo to v rôznych sumách: 100,- €, 300,- € až posledná platba 600,- €, čo bolo za pol roka nájmu, táto však už išla poštovou poukážkou žalobcovi. Trval na tom, že bola dohodnutá provízia 100,- € z nájmu, pričom zvyšné peniaze bola žalovaného provízia, uhradenie nákladov a plus jeho zisk. Otec žalovaného nemal vedomosť, o tom aká bola dohodnutá výška provízie, otec mal vedomosť iba o tom, aká bola celková výška nájmu. Provízia nebola obsiahnutá v samotnej zmluve o nájme, resp. v cenovom predpise. Trval na tom, aby bol žalobcom splnomocnený na podpis cenového predpisu, hoci tento bol podpisovaný v rovnaký deň, ako aj samotná nájomná zmluva, pretože nepovažoval za potrebné viesť žalobcu do K., považoval to za uzavreté a za všetko vlastne zodpovedal žalovaný, všetko vybavoval. Žalovaný nevedel vysvetliť, prečo bol vyhotovený samostatný cenový predpis a nebola výška nájmu uvedená v zmluve, hoci tvrdil, že žalobca mal mať vedomosť o výške nájmu. Dokumenty dostali od Q.. K., podmienky uzavretia nájomnej zmluvy si kládla advokátska kancelária, cenový predpis bol prílohou k zmluve. Na zmluve uviedol svoje číslo účtu, lebo takto to bolo dohodnuté, žalobca o tom vedel, že je tam jeho číslo účtu, a takto to bolo dohodnuté, že nájom bude chodiť jemu, z toho bude žalobcovi vyplácať províziu a zvyšok zisk, provízia ostane jemu. Už si nepamätá, prečo sa tak dohodli. Za celé obdobie nájmu vyplatil žalobcovi 2.400,-€, čo zodpovedá dobe celej dobe nájmu 24 mesiacov x 100,-

€. Doklady na preukázanie tohto tvrdenia nemá, urobil chybu, že si nedal podpisovať prevzatie týchto peňazí. Doklad má len na tých 600,- €, ktoré posielal naposledy poštovou poukážkou pánovi W.T. za posledný nájom za pol roka. Žalobcu kontaktoval, len keď mu niesol peniaze, pričom tieto mu nosil štvrťročne, niekedy aj mesačne, lebo za nájom nechodili platby pravidelne. Pri podpise samotnej zmluvy o nájme bol pán W. - žalobca, nepamätal si, kde presne to bolo, asi to bolo u neho v predajni, možno tam bol aj jeho otec. Následne túto zmluvu podpisovali v K. v advokátskej kancelárii, ale v tom čase už zmluva podpis žalobcu mala. Žalobca ho ohľadom zaplatenia nájmu kontaktoval naposledy asi v decembri 2018, potom mu posielal tie peniaze. Žalobca ho kontaktoval, že mu dlží, vypočítal, že mu ešte dlží za nájom 600,- €, čo mu potom poslal poštovou poukážkou a týmto považoval ich vzťahy za vyrovnané. Poštovou poukážkou ich poslal preto, lebo sa mu začal vyhrážať a on si uvedomil, že nemá žiaden doklad o tom, že mu peniaze dával, uvedená poštová poukážka bola zo dňa 31.01.2019. K skutočnosti, že ústna dohoda medzi ním a žalobcom mala byť o platení provízie na mesačnej báze a zo súdneho spisu vyplýva, že zmluva o nájme rodinného domu bola ukončená 30.06.2018, pričom žalobcovi vyrovnanie poslal až v januári 2019, uviedol, že peniaze chodili takto všelijako, potom bol časovo zaneprázdnený, a až následne mu ich vyplatil, aby mal pokoj. Žalovaný potvrdil, že na jeho účet: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol vložený depozit vo výške 900,- € pri podpise zmluvy, dátum si nepamätal. Prvýkrát sa stretli so žalobcom, aby sa dojednali na nájme domu v B. T. vo vlastníctve žalobcu tak, že žalovaný sa skontaktoval so žalobcom a išiel za ním na Poľnohospodárske družstvo v W., kde žalobca vykonával nejaké práce. Nikto iný pri tom nebol, dohodli sa, že mu donesie nájomnú zmluvu a že ďalej budú o tom jednať.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára: Podľa , občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa , sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Podľa , sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa . Podľa , sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu. Podľa , záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom. Podľa , Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa „“ (ďalej len ako „OZ“), Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa zákona , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Podľa ods. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

14. Predmetom tohto konania na základe podanej žaloby bolo vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, ktorý sa mal úmyselne obohatiť na úkor žalobcu vo výške 9.600,- Eur s prísl. Uvedený právny vzťah je režime občianskeho záväzkového práva a súd ho posudzoval podľa príslušných noriem .

15. Súd mal za preukázané, že dňa 28.07.2016 došlo k uzavretiu zmluvy o spoločnom nájme rodinného domu v B.Í. T., medzi žalobcom a nájomcami F. K. a B. B., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou K., s.r.o. so sídlom v K. (ďalej len ako „zmluva“). Túto zmluvu podpísal osobne žalobca v B., pričom na základe plnej moci zo dňa 26.07.2016 žalovaný v rovnaký deň podpísal za žalobcu cenový predpis nájmu, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Ďalej má súd za preukázané, že dohodnutá výška nájmu, v cenovom predpise zo dňa 28.07.2016 dopísaná rukou, bola 450,00 Eur mesačne zahŕňajúca všetky náklady spojené s užívaním rodinného domu. Nájom rodinného domu trval od 07/2016 do 30.06.2018, čo je spolu 24 mesiacov a teda celková suma zaplateného nájomného predstavuje sumu 10.800,00 Eur = 24 x 450,00 Eur (suma je vrátane depozitu vo výške 900,00 Eur, ktorý nájomcovia zložili po podpise zmluvy o nájme). Rovnako má súd z výpisu účtu žalovaného za preukázané, že všetky platby za nájom od nájomcov boli zasielané na účet žalovaného: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol uvedený na zmluve, pričom súd konštatuje, že platby boli v rôznych výškach prevyšujúcich 450,00 € zasielané v pravidelných platbách mesačne, teda v súlade so zmluvnými pojednaním.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že žalovaný pre žalobcu sprostredkuje uzavretie nájomnej zmluvy rodinného domu v B. T. č. XX, avšak za bližšie neurčených podmienok. Uvedenú dohodu strán sporu je možné analogicky posudzovať ako vzťah založený sprostredkovateľskou zmluvou, ktorú si ústne dojednali žalobca so žalovaným v mesiaci júl 2016, a ktorej predmetom bolo zo strany žalovaného obstaranie uzavretia nájomnej zmluvy rodinného domu so súp. č. XX v B. T. vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pre žalobcu. V rámci dojednania o sprostredkovaní žalobca dňa 26.07.2016 udelil plnú moc žalovanému na podpísanie cenového predpisu k zmluve o spoločnom nájme predmetného rodinného domu. Jednou z náležitostí zmluvy o sprostredkovaní je aj dojednanie o odmene a o náhrade nákladov v zmysle a . Súd konštatuje, že do skončenia dokazovania takáto dohoda medzi stranami preukázaná nebola. Žalovaný tvrdil existenciu dohody o odmene - provízii vo výške 350,00 Eur mesačne pre žalovaného, pričom žalobcovi malo patriť zostávajúcich 100,00 Eur z mesačnej platby nájmu vo výške 450,00 Eur. Žalovaný však nijako nepreukázal toto svoje tvrdenie a existenciu dohody medzi ním a žalobcom, pričom žalobca takúto dohodu poprel. Z výpovede žalobcu a žalovaného, ako aj na základe vykonaných dôkazov súd uzavrel, že žalovaný vyplatil žalobcovi za celé obdobie trvania nájomnej zmluvu sumu vo výške 1.200,00 Eur, čo matematicky nekorešponduje s ním udávanou dohodou o provízii, ktorá mala v sume predstavovať 2.400,00 Eur pre žalobcu, a rovnako suma 1.200,00 Eur nebol vyplatená v mesačných platbách, ako sa údajne so žalobcom dohodol. Pričom obrana žalovaného, že platby za nájom nechodili pravidelne, preto ani žalovaný nevyplácal žalobcu v pravidelných mesačných platbách, neobstojí, pretože ako vyplýva z výpisov z účtu žalovaného, platby za nájom prichádzali na účet žalovaného od nájomcov pravidelne. Súd zamietol návrh právnej zástupkyne žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchu J.. Q. S. - otca žalovaného z nasledujúcich dôvodov. Z výpovedí žalobcu i žalovaného vyplýva, že pri jednaniach o

nájomnej zmluve nebol otec žalovaného prítomný. Tento jednal so žalobcom len pred uzavretím zmluvy, pričom ďalšie detaily mal so žalobcom dohodnúť jeho syn - žalovaný. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.10.2021 sám uviedol, že pri jednaní so žalobcom a pri uzatváraní nájomnej zmluvy, nebol prítomný nikto ďalší. Z jeho výpovede ďalej vyplýva, že podmienky nájmu dojednával žalovaný s Advokátskou kanceláriou K., s.r.o., ktorá si kládla podmienky nájmu, vyhotovila samotnú zmluvu, čo vyplýva aj z výpovede Q.. Q. K. v rámci trestného stíhania, ktorá je uvedená v Uznesení o zastavení trestného stíhania zo dňa 31.12.2020, teda že celá komunikácia ohľadom nájmu prebiehala medzi ním a výlučne W. S.. Preto tvrdenia žalovaného o tom, že jeho otec mal mať o všetkom vedomosť, resp. že nájom, jeho výšku a podmienky dojednal so žalobcom práve jeho otec, sa podľa názoru súdu nezakladá na pravde. Zároveň súd konštatuje, že údajná dohoda otca žalovaného so žalobcom o vyplatení 100,00 Eur je irelevantná vzhľadom nato, že sprostredkovanie nájomnej zmluvy obstarával žalovaný, nie jeho otec. Žalovaný prítomnosť otca pri jednaniach so žalobcom vo svojom prvom písomnom vyjadrení neuviedol. Urobil tak až krátko pred prvým pojednávaním vo veci, vo svojom druhom písomnom vyjadrení ako uvádza „z opatrnosti“, doručeným súdu dňa 28.07.2021 o 13,30 hod., ktoré sa do dispozičnej sféry súdu s ohľadom na elektronické doručovanie dostalo až v deň pojednávania, čo súd považuje za účelové konanie. Zároveň v prípade svedka J.. Q. S. ide o blízku osobu žalovaného, ktorej svedectvo môže byť ovplyvnené práve blízkym rodinným vzťahom otec-syn. Na tomto mieste súd rovnako poukazuje, že otec žalovaného v trestnom konaní odmietol vypovedať pred vyšetrovateľom práve z dôvodu postavenia blízkej osoby podľa . Súd preto vykonanie tohto dôkazu zamietol. Súd teda konštatuje, že dojednanie o odmene medzi žalobcom a žalovaným za sprostredkovanie uzatvorenia nájomnej zmluvy neexistuje, resp. nebolo urobené dostatočne jasne, zrozumiteľne a určito, aby na jeho existenciu súd mohol prihliadnuť, preto ponechanie si platieb z nájomného zasielaného na účet žalovaného zakladá bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobcu, a to bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu, s poukazom aj na nález Ústavného súdu SR z 2. marca 2016, sp. zn. -94, podľa ktorého v prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide. Celková suma nájomného za obdobie trvania nájmu vo výške 10.800,00 Eur bola vyplatená na účet žalovaného. Žalovaný nepreukázal, že žalobcovi vyplatil sumu vo výške 2.400,00 Eur, ako tvrdil, a zároveň nerozporoval vyplatenie sumy 1.200,00 Eur žalobcovi, preto súd ustálil túto výšku platieb žalobcovi za reálne vyplatenú. Teda súd konštatuje, že k bezdôvodnému obohateniu došlo vo výške 9.600,- Eur, čo predstavuje celkovú sumu nájmu 10.800,00 Eur po odpočítaní úhrad vo výške 1.200,- Eur, ktoré žalobcovi poukázal, a túto sumu žalobcovi priznal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd dodáva, že v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech.

17. Pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania ako obrany zo strany žalovaného, bolo potrebné v prvom rade ustálil dátum, kedy k tomuto bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť. „K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok plynutia

objektívnej premlčacej doby.“ (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27.11.2018, sp. zn. ). „Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.09.2011, sp. zn. ). „Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania považovať za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia také nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa.“(uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11.10.2016, sp. zn. ). Súd ustálil začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby na deň 28.07.20216, čo je deň podpisu nájomnej zmluvy a deň kedy bol vložený depozit vo výške 900,- Eur na účet žalovaného, neskôr započítaný za nájomné za mesiace máj a jún 2018 počas plynutia 2-mesačnej výpovednej lehoty tejto zmluvy. Toto bol ten moment, kedy začala plynúť objektívna premlčacia doba, pričom táto plynie pre každú zaplatenú sumu nájomného samostatne odo dňa jej pripísania na účet žalovaného. Súd má za to, že v danom prípade je objektívna premlčacia doba 10-ročná v súlade s , pretože súd bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje za úmyselné, a to z nasledujúcich dôvodov. Žalovaný od začiatku vedel, že platby nájomného budú zasielané na jeho bankový účet, ktorý uviedol v zmluve. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že pri dojednávaní zmluvy s právnym zástupcom nájomcom, advokátskou kanceláriou K. s.r.o., vystupoval výlučne žalovaný, a teda výlučne on mal vplyv aj na obsah zmluvy, najmä čo sa týka údajov prenajímateľa a miesto plnenia nájomného. Bol zároveň jedinou osobou skutočne jednajúcou o podmienkach zmluvy, a vzhľadom na rukou dopísanú sumu nájomného vo výške 450,00 Eur na predpise nájomného, aj jedinou osobou okrem nájomcov a ich právneho zástupcu, ktorá vedela, aká skutočná výška nájmu je. Podľa názoru súdu žalovaný vedome využil dôverčivosť žalobcu a aj jeho vyšší vek, aby ho presvedčil na splnomocnenie na podpísanie cenového predpisu nájomného pod zámienkou odbremenenia žalobcu a že je potrebné vybaviť viaceré záležitosti ohľadom nájmu, pričom tieto nijako nekonkretizoval - súd dodáva, že zabezpečenie listu vlastníctva a iných záležitostí neboli súčasťou tejto plnej moci. Uvedený záver súdu potvrdzuje aj fakt, že takémuto postupu pri podpise zmluvy a cenového predpisu chýba logika, pretože ak žalobca v rovnaký deň podpísal v B. na notárskom úrade (žalovaný rozporne uviedol, že sa tak malo stať v S.), zmluvu i plnú moc pre žalovaného, nebol rozumný dôvod nato, aby vtedy rovnako nepodpísal aj cenový predpis, ak podľa tvrdenia žalovaného mal mať o všetkých skutočnostiach ohľadom nájmu vedomosť. To rovnako potvrdzuje aj tvrdenie žalobcu o neexistencii dohody o odmene

- pretože je logické predpokladať, že ak nepoznal výšku nájomného, nemohol sa dojednať ani na výške odmeny so žalovaným. Konanie žalovaného bolo podľa názoru súdu od začiatku premyslené, plánované a s úmyslom získať pre seba majetkový prospech z nájmu v zjavnom nepomere k prospechu, ktorý mal získal žalobca ako výlučný vlastník rodinného domu. „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. kedy nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako možno právne kvalifikovať takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantné.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 01.05.2013, sp. zn. ) V zmysle uvedeného k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na strane žalobcu súd ustálil, že tento sa dozvedel o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, v akej výške a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil najneskôr dňa 4. mája 2018, pričom súd vychádzal z výpovede zmluvy o spoločnom nájme rodinného domu vystavenej Advokátskou kanceláriou K., s.r.o., dňa 27.04.2018, a obvyklej doby doručovania poštových zásielok päť dní, teda za deň doručenia výpovede nájmu žalobcovi súd považuje najneskôr deň 4. máj 2018. V tejto Výpovedi zmluvy o spoločnom nájme rodinného domu bola okrem iného uvedená výška depozitu 900,00 Eur pokrývajúca sumu 2-mesačného nájmu, teda toto súd považuje za moment, kedy sa žalobca dozvedel výšku nájmu a o skutočnostiach potrebných pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia, a že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaným.

V danom prípade by sa teda právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčalo najneskôr ku dňu 04.05.2020, avšak v danom prípade s poukazom na ust. prvá veta , podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie, súd uzavrel, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo. Žalobca si uplatnil tento nárok v trestnom konaní, a to podaním trestného oznámenia dňa 08.11.2019 tak, ako to vyplýva z pripojeného vyšetrovacieho spisu. Trestné stíhanie bolo zastavené uznesením vyšetrovateľa zo dňa 31.12.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.01.2021, pričom súd má zato, že plynutie premlčacej doby bolo prerušené počas trestného stíhania. Následne žalobca podal dňa 19.02.2021 civilnú žalobu na tunajší súd, a teda v primeranej lehote pokračoval v začatom konaní, preto k premlčaniu jeho nároku nedošlo. „Cieľom úpravy obsiahnutej v ustanovení Občianskeho zákonník je ochrana poškodeného v prípade, že k uplatneniu nároku na náhradu škody predchádzalo iné konanie proti tomu, kto škodu spôsobil. S ohľadom na zabezpečenie ochrany práv poškodeného sa zásadne vychádza z toho, že v začatom konaní poškodený riadne pokračuje, ak po skončení trestného konania v primeranej dobe pokračuje podaním žaloby na v občianskom súdnom konaní. Dĺžka tejto doby nie je stanovená. Posúdenie, či bolo takto pokračované v primerane] lehote je závislá od okolnosti konkrétneho prípadu. Na nich totiž závisí, či beh premlčacej doby naďalej pokračuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom trestnom konaní, alebo jej plynutie je naďalej prerušené. Pokiaľ totiž po skončení trestného konania poškodený v primeranej dobe podal návrh na uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba nezačína znovu bežať dňom právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní, ale jej plynutie je naďalej prerušené. Iba v prípade, že po skončení trestného konania poškodený v primeranej lehote nepokračuje v občianskoprávnom konaní podaním žaloby, začne premlčacia doba opäť plynúť od právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cedo/ISS/20IS zo dňa 13.11.2018 uverejnený pod č.80/2009 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk.) Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.600,00 Eur, teda zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V závere ešte súd dodáva, že z výpisov z účtu žalovaného, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, a ktoré boli vykonané aj na pojednávaní dňa 14.10.2021 vo veci, vyplýva, že žalovaný za nájom rodinného domu prijal od nájomcov pravdepodobne celkovo sumu 14.923,52 Eur - ide o matematický súčet prijatých platieb na účte žalovaného za nájom, pričom tieto platby boli pripisované v rôznych sumách - na začiatku nájomného vzťah napr. vo výške 925,00 Eur mesačne (platby 11/2016 až 04/2017). Súd však v tomto konaní vychádzal zo sumy platieb matematicky vypočítaných na základe nájomnej zmluvy po 450,00 Eur mesačne za obdobie trvania predmetného nájmu 24 mesiacov = 10.800,00 Eur, ktoré nerozporovala žiadna zo strán sporu. Súd zároveň vzhľadom na výsledky vyššie uvedeného dokazovania v tomto konaní, vrátane dôkazov vykonaných v rámci trestného konania a jeho záverov, dopĺňa, že toto úmyselné konanie žalovaného, je aj v rozpore s dobrými mravmi podľa , preto nie je možné poskytnúť takémuto konaniu žalovaného právnu ochranu.

18. Žalovaný sa podľa názoru súdu prvej inštancie dostal do omeškania vždy ku dňu pripísania jednotlivých platieb na svoj bankový účet počas trvania doby nájmu, a to počnúc prvou platbou zahŕňajúcou depozit vo výške 900,00 Eur pripísanej dňa 05.08.2016, a obdobne ku dňu pripísania nasledujúcich mesačných platieb nájomného. Zároveň, ak súd berie do úvahy celú sumu bezdôvodného obohatenia, žalovaný sa dostal do omeškania najneskôr ku dňu ukončenia nájmu, teda najneskôr ku dňu 30.06.2018. Žalobca však požadoval úrok z omeškania až od 31.12.2020, súd preto priznal žalobcovi sumu 9.600,00 Eur s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 31.12.2020.

19. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%, preto súd o trovách konania rozhodol v súlade tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že

o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdneho úradníka.

Poučenie:

Podľa je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie. Podľa odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená v stanovenej lehote po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.