Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-22-2019.pdf
PDF · 136.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Prešov, so sídlom Prešov, Masarykova 16, proti žalovanému: starosta obce Veľká Lomnica, so sídlom Veľká Lomnica, Tatranská 175/23, za účasti Ing. Z. H., trvale bytom M. R., M. XXX/XX, právne zast. AK Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Poprad, ulica Mnoheľova 830/15, o preskúmanie zákonnosti a postupu starostu obce Veľká Lomnica zo dňa 8. júna 2018, č.j. XXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím obce Veľká Lomnica, Stavebný úrad zo dňa 10. mája 2018 č.j.: SP/XX-XXX/XX-Šk, na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie starostu obce Veľká Lomnica zo dňa 08. júna 2018 č.j. XXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím obce Veľká Lomnica, stavebný úrad zo dňa 10. mája 2018 č.j.: SP/XX-XXX/XX-Šk a v r a c i a vec obci Veľká Lomnica, stavebný úrad na ďalšie konanie.
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Prvostupňový správny orgán, obec Veľká Lomnica, stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 10.05.2018 č.j.: SP/XX/XXX-XX-Šk rozhodol ako povinná osoba v zmysle § 15 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) a podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že nevyhovel žiadosti Ing. Z. H. o poskytnutie informácií vo forme predloženia kópie všetkých stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí vydaných stavebným úradom pre stavby so súp. číslami XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX umiestnených na C. ulici, k.ú. M. R. a tiež rekonštrukcii (resp. dostavby, nadstavby, vstavby) dovtedy existujúcich stavieb s tým, že uvedenú informáciu žiadala v celom rozsahu zaslať v elektronickej podobe na emailovú adresu: C..ef a@b.c
2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že dňa 05.03.2018 podala Ing. Z. H. žiadosť o poskytnutie informácií vo forme predloženia kópií všetkých stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí vydaných stavebným úradom pre stavby so súp. číslami XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX umiestnených na C. ulici, k.ú. M. R. a tiež rekonštrukcií (resp. dostavby, nadstavby, vstavby) dovtedy existujúcich stavieb. Uvedenú informáciu v celom rozsahu žiadala zaslať v elektronickej podobe na emailovú adresu: a@b.c
3. Po preskúmaní obsahu predmetnej žiadosti stavený úrad konštatoval, že predmetnej žiadosti nie je možné vyhovieť z dôvodu, že predmetom žiadosti Ing. Z. H. je sprístupnenie komplexnej informácie, pre
poskytnutie ktorej by bolo potrebné spracovať požadovanú informáciu spôsobom a podľa kritérií, ktoré požadovala žiadateľka. Stavebný úrad pri svojej činnosti nespracúva, ani nevedie špeciálnu evidenciu podľa kritérií zadaných žiadateľkou - všetkých stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí so súp. číslami XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX umiestnených na C. ulici, k.ú. M. R. a tiež rekonštrukcií (resp. dostavby, nadstavby, vstavby) dovtedy existujúcich stavieb. Žiadosťou o sprístupnenie informácie sa žiadateľka domáha, aby stavebný úrad spracoval údaje, pričom pre spracovanie takto požadovaných údajov je potrebné vytvoriť súbor nových informácií v členení podľa jej požiadaviek, pretože informáciou v takom členení nedisponuje. Žiadosť o informáciu požaduje nielen zber požadovaných informácií z jednotlivých informačných zdrojov, ale aj následné spracovanie týchto údajov v agende stavebného úradu. Zo zákona o informáciách nevyplýva povinnosť, aby stavebný úrad vyžadoval, získaval, ukladal, vyhodnocoval, vyhľadával alebo spracoval materiály tak, ako sú požadované žiadateľkou o poskytnutie informácie. Zo zákona o informáciách nevyplýva povinnosť povinnej osoby, t.j. stavebného úradu vykonávať na žiadosť oprávnenej osoby také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu jeho právomoci, alebo realizovať šetrenia, resp. vykonať vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môže požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktorej je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej podoby ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, by žiadosť o informáciu v skutočnosti zmenila na pokyn, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností, alebo postupu povinnej osoby (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/190/2008). Žiadosť Ing. Z. H. o informáciu je preto potrebné hodnotiť ako žiadosť, na ktorú sa zákon o informáciách nevzťahuje. Pri výklade a aplikácii danej právnej normy, t.j. zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov je potrebné vždy dbať na účel a zmysel tejto normy.
4. Za daného právneho stavu stavebný úrad konštatoval, že poskytnutím informácie tak, ako to požaduje žiadateľka o poskytnutie informácie Ing. Z. H., by došlo k porušeniu zákona o informáciách. Nakoľko žiadosti J.. Z. H. nie je možné z vyššie uvedených dôvodov vyhovieť, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
5. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala Ing. Z. H. odvolanie.
6. Starosta obce Veľká Lomnica ako odvolací orgán odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie obce Veľká Lomnica, Stavebného úradu vydané dňa 10.05.2018 pod č.j.: SP/XX/-XXX/XX-Šk potvrdil.
7. Starosta obce Veľká Lomnica ako odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 08.06.2018 č.j. XXXX/XXXX argumentoval, že stavebný úrad pri svojej činnosti nespracúva a nevedie špeciálne evidenciu podľa kritérií zadaných žiadateľkou - stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí so súp. číslami XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX umiestnených na C. ulici, k.ú. M. R. a tiež rekonštrukcií (resp. dostavby, nadstavby, vstavby) dovtedy existujúcich stavieb. Zároveň uviedol, že „sprístupnením kópií jednotlivých úradných rozhodnutí z úradného spisu stavebného úradu obce Veľká Lomnica, ktorej existenciu je nevyhnutné zachovať počas celej existencie dotknutej stavby a o existencii dotknutej predmetnej dokumentácie (úradné rozhodnutia) niet žiadnych pochybností“, by povinná osoba porušila základné právne predpisy, ktorými je povinná pri výkone svojej pôsobnosti sa riadiť. Sú to predovšetkým príslušné ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“), vrátane vykonávacích prepisov a príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).
8. Následne starosta obce Veľká Lomnica citoval ust. § 59 ods. 1 a ods. 2 Stavebného zákona a poukázal, že okruh účastníkov konania je založený na princípe vlastníctva susedných pozemkov a stavieb, vrátane jeho náhradnej formy uznaním „iného práva“, vymedzeného v § 139 ods. 1 Stavebného zákona. Stavebné konania a kolaudačné konania sa riadia príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a sú zo zásady neverejné (výnimka § 3 ods. 6 Správneho poriadku). Iba účastník konania v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku má právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní, alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
9. Starosta obce Veľká Lomnica ďalej poukázal, že v zmysle § 23 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov, alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. V zmysle § 78 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ďalej citoval ust. § 78 ods. 2 Stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením s účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa mohla zmena dotýkať. Podmienka preukázania odôvodnenosti svojej požiadavky, v tomto prípade sprístupnenie informácií, je zároveň právne zakotvená v § 133 Stavebného zákona, podľa ktorého orgány územného plánovania a stavebné úrady, ktoré evidujú, ukladajú územnoplánovaciu dokumentáciu a dokumentáciu stavieb, sú povinné umožniť právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky, nazerať do tejto dokumentácie a robiť z nej výpisy; pritom sú povinné urobiť opatrenia, aby nazretím do dokumentácie nebolo porušené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, ako ani zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. Do dokumentácie stavieb môžu nazerať spravidla s vedomím vlastníka stavby. V prípade, že sú účastníkmi konania vedeného o stavbách stavebným úradom, nie je potrebné osobitne preukazovať odôvodnenosť požiadavky.
10. Napriek tvrdeniu odvolateľky ...„v obdobnej veci bolo už vedené súdne konanie (KS Prešov sp.zn. 3S/1/2017), kde správny súd vo svojom rozsudku nadväzujúc na judikatúru súdov (napr. rozsudok NS SR 8Sži/4/2010, rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 236/2006) jednoznačne poukázal na zachovanie princípu publicity, otvorenosti a transparentnosti, skonštatoval, že v zásade všetci majú právne nárok na prístup ku všetkým informáciám, okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutých dôvodov vylúčené“ je potrebné uviesť, že práve v tejto „obdobnej veci“ sa súd s vyššie uvedenými právnymi ustanoveniami Stavebného zákona v priamej súvislosti zo zákonom o slobode informácií nezaoberal.
11. Starosta obce Veľkej Lomnice ako odvolací orgán v závere uviedol, že v zmysle Ústavy SR majú zákony Slovenskej republiky rovnakú právnu váhu a zákon o slobode informácii nemá prednosť pred Stavebným zákonom a Správnym poriadkom. Z vyššie uvedených dôvodov žiadna fyzická, ale ani právnická osoba nie je oprávnená žiadať od povinnej osoby, aby konala protiprávne a porušovala všeobecne platné zákony Slovenskej republiky.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia starostu obce Veľká Lomnica zo dňa 08.06.2018 a rozhodnutia obce Veľká Lomnica zo dňa 10.05.2018, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žiadateľky Ing. Z. H. zo dňa 05.03.2018 o sprístupnenie informácií a vrátenia veci obci Veľká Lomnica, stavebný úrad na ďalšie konanie.
13. Žalobca poukázal, že obec Veľká Lomnica, stavebný úrad a súčasne ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií dňa 10.05.2018 podľa § 18 ods. 2 o slobodnom prístupe k informáciám vydala rozhodnutie č.j.: SP/XX-XXX/XX/Šk, ktorým nevyhovela žiadosti Ing. Z. H. o poskytnutie informácií formou predloženia kópií všetkých stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí vydaných obcou Veľká Lomnica ako stavebným úradom prestavby s presne špecifikovanými súpisnými číslami postavenými na ulici C., k.ú. M. R. a tiež rekonštrukcií (dostavby, nadstavby, vstavby) dovtedy existujúcich stavieb s tým, že žiadateľka žiadala zaslať žiadané informácie v elektronickej podobe na ňou určenú e-mailovú adresu.
14. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu obce Veľká Lomnica, stavebný úrad podala žiadateľka odvolanie zo dňa 21.05.2018, ktoré bolo povinnej osobe doručené dňa 22.05.2018, o ktorom rozhodol starosta obce Veľká Lomnica ako odvolací orgán podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií tak, že rozhodnutím zo dňa 08.06.2018 č. XXXX/XXXX odvolaniu nevyhovel a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
15. Proti rozhodnutiu starostu obce Veľká Lomnica zo dňa 08.06.2018 č. XXXX/XXXX prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešov podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov podal protest prokurátora sp.zn. Kd XXX/XX/XXXX- X zo dňa 22.08.2018. Protest prokurátora bol odôvodnený tým, že podľa § 132 Stavebného zákona, stavebné povolenia spolu so všetkými písomnosťami týkajúcimi sa stavebného povolenia, kolaudačné rozhodnutia a iné opatrenia týkajúce sa stavieb eviduje a ich ukladanie zabezpečuje príslušný stavebný úrad a miestne príslušná obec. Je teda nesporné, že obec ako stavebný úrad, je povinná evidovať ňou vydané stavebné povolenia, ako aj kolaudačné rozhodnutia, a tieto musí mať k dispozícii. Obci, ako stavebnému úradu nič nebráni v tom, aby na základe žiadosti žiadateľky o sprístupnenie informácie vyhotovila fotokópie svojich vlastných rozhodnutí a tieto sprístupnila žiadateľke v jej požadovanej forme za úhradu, prípade aj bez úhrady.
16. Žalobca namietal, že neposkytnutie informácie žiadateľke povinnou osobou s odôvodnením, že na jej žiadosť o sprístupnenie informácie sa zákon o slobode informácie nevzťahuje, je nezákonné a neopodstatnené. V proteste prokurátora bolo poukázané aj na to, že žiadateľka o poskytnutie informácie nebola účastníčkou stavebných resp. kolaudačných konaní, preto zdôvodnenie neposkytnutia informácie povinnou osobou tým, že účastník konania (§ 59 ods. 1, § 78 ods. 1 Stavebného zákona) má právo nazerať do spisov v zmysle § 23 ods. 1 Stavebného poriadku, je nedôvodné.
17. Starosta obce Veľká Lomnica rozhodnutím zo dňa 19.03.2019 č. XXXX-XXX/XXXX protestu prokurátora nevyhovel. Rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora odôvodnil s poukazom na príslušné ustanovenia Stavebného zákona upravujúce okruh účastníkov stavebného resp. kolaudačného konania a na to, že v zmysle Správneho poriadku iba tieto osoby majú oprávnenie nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, resp. odpisy.
18. Rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2019.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
19. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 30.09.2019. Uviedol, že napriek dôslednému odôvodneniu rozhodnutia starostu obce č. XXXX/XXXX zo dňa 08.06.2018 konštatoval, že v súčasnej platnej legislatíve je rozpor medzi ustanoveniami zákona o slobodnom prístupe k informáciám a Stavebného zákona, a to ustanovením § 133 Stavebného zákona. Sprístupnením informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám by bol porušený Stavebný poriadok a Správny poriadok. S poukazom na to, že stavebné konania a kolaudačné konania sa riadia príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a sú zo zásady neverejné, a iba účastník konania v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku má právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov, s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov, s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Žiadal, aby súd vo veci nariadil ústne pojednávanie.
IV.
Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného žalobe
20. K vyjadreniu žalovaného k žalobe zaslal repliku žalobca zo dňa 30.06.2020. Uviedol, že na žalobe zotrváva, žiada žalobou napadnuté rozhodnutia zrušiť ako nezákonné. Žalobca opätovne poukázal, že obec ako stavebný úrad je povinná evidovať ňou vydané stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia a keďže tieto má k dispozícii, nič jej nebránilo v tom, aby na žiadosť o sprístupnenie informácie vyhotovila kópie rozhodnutí a sprístupnila ich žiadateľke. Žiadateľka využila zákonnú možnosť vyplývajúcu zo zákona o slobode informácií. Keďže jej žiadosti nebolo vyhovené, domáhala sa preskúmania postupu a rozhodnutí obce a starostu obce formou podnetu orgánom prokuratúry. Obec nevyhovela protestu prokurátora, preto bola využitá zákonná možnosť vyplývajúca z § 45 ods.1 a § 178 ods.2 SSP.
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
21. Dňa 01.07.2006 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
22. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a/ až d/ proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
23. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správny alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil mu napadnuté rozhodnutie, alebo opatrenie.
24. Podľa § 180 ods. 2 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť.
25. Podľa § 181 ods. 2 SSP, prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.
26. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
27. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolnosti môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa ods. 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených v prejednávanej veci.
28. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
29. Podľa § 24 ods. 1 zákona o prokuratúre, protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, alebo od vydanie opatrenia.
30. Podľa § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre, ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší mu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.
31. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo napadnuté rozhodnutia
orgánov verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
32. Predmetom preskúmania je rozhodnutie vydané na základe žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( zákon č.211/2000 Z.z., Infozákon ).
33. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
34. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.
35. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z., tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
36. Podľa 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby), sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zvaľuje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
37. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
38. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
39. Zákon č. 211/2000 Z.z., v § 8 až 12 upravuje zákonné dôvody pre obmedzenia prístupu k informáciám.
40. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
41. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
42. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
43. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
44. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
46. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky aj Listinou základných práv a slobôd, pričom právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom.
47. Vychádzajúc aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok NS SR 8Sži/4/2010, rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 236/2006 ,) je nepochybné, že prijatím zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý do zákonnej úpravy premietol princíp „čo nie je tajné, je verejné“, sa v Slovenskej republike presadil princíp publicity (otvorenosti a transparentnosti) verejnej správy. Tým sa zmenilo aj základné právno-filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené.
48. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/44/2015, v zmysle ktorého, ak je povinnému subjektu doručená žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám v súlade so zásadou dobrej správy, jeho povinnosťou je primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našiel a žiadateľovi ju poskytol. Pokiaľ zistí, že požadovanými informáciami fakticky disponuje, je povinný ich žiadateľovi poskytnúť, okrem prípadu, že sa jedná o výluku, alebo o obmedzenie informácie v zmysle zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Pri výklade zákonnej výluky z povinnosti poskytnúť informácie, ktoré by bolo nutné vytvárať, je potrebné rozlišovať medzi prípadmi, kedy k vytvoreniu odpovede na žiadosť stačí púhe mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré má povinný subjekt k dispozícii a prípadmi, kedy je nevyhnutné s týmito údajmi vykonávať ďalšie spracovanie, t.j. nad rámec jednoduchého uvedenia do odpovede na žiadosť. Pojem „vytváranie nových informácií“ predstavuje pojem natoľko neurčitý, že pri jeho aplikácii je potrebné zo strany povinných subjektov starostlivo dbať o to, aby bol vykladaný ústavne komfortným spôsobom, teda spôsobom, ktorý nebude neprimerane zužovať rozsah ústavou zaručeného práva na informácie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri rozlišovaní situácií, kedy ešte ide o vyhľadanie (zhromaždenie) požadovaných informácii a ich uspôsobenie pre poskytnutie žiadateľovi, a kedy už pôjde o vytvorenie novej informácie, nemožno vychádzať len z pracnosti či doby, ktorá by bola potrebná pre prípravu odpovede na žiadosť (zhromaždenie informácií). Prístup k informáciám predstavuje jeden z prostriedkov kontroly verejnej správy občanmi a v záujme čo najefektívnejšieho zabezpečenia tejto funkcie kladie na subjekty verejnej správy určité nároky. Neobmedzuje sa teda iba na poskytnutie informácií, ktoré má orgán verejnej správy bezprostredne k dispozícii, ale nijako nevylučuje, ale naopak predpokladá, že požadované informácie dostupné v rámci právomoci tohto orgánu verejnej správy, budú vyhľadané a zhromaždené až na základe žiadosti. Nutnosť vyhľadania informácií nepredstavuje žiadny dôvod, ktorý by orgán verejnej správy oprávňoval ju žiadateľovi neposkytnúť .
49. Žalovaný ako povinná osoba odmietol sprístupniť informácie z dôvodu, že sprístupnením kópií, stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí vydaných Stavebným úradom obce Veľká Lomnica v zmysle požiadavky Ing. Z. H. by porušila základné právne predpisy, ktorými je povinná pri výkone svojej pôsobnosti sa riadiť, a to príslušné ustanovenia Stavebného poriadku a Správneho poriadku, pričom argumentoval, že iba účastník stavebného konania a kolaudačného rozhodnutia je oprávnený oboznámiť sa s týmito verejnými listinami a prípadne osoby, ktoré preukážu odôvodnenosť tejto požiadavky.
50. Stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že predmetnej žiadosti nie je možné vyhovieť z dôvodu, že predmetom žiadosti Ing. Z. H. je sprístupnenie komplexnej informácie, pre poskytnutie ktorej by bolo potrebné spracovať požadovanú informáciu spôsobom a podľa kritérií, ktoré požadovala žiadateľka. Stavebný úrad pri svojej činnosti nespracúva, ani nevedie špeciálnu evidenciu podľa kritérií zadaných žiadateľkou - všetkých stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí so súp. číslami XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX umiestnených na C. ulici, k.ú. M. R. a tiež rekonštrukcií (resp. dostavby, nadstavby, vstavby) dovtedy existujúcich stavieb. Žiadosťou o sprístupnenie informácie sa žiadateľka domáha, aby stavebný úrad spracoval údaje, pričom pre spracovanie takto požadovaných údajov je potrebné vytvoriť súbor nových informácií v členení podľa jej požiadaviek, pretože informáciou v takom členení nedisponuje. Žiadosť o informáciu požaduje nielen zber požadovaných informácií z jednotlivých informačných zdrojov, ale aj následné spracovanie týchto údajov v agende stavebného úradu. Zo zákona o informáciách nevyplýva povinnosť, aby stavebný úrad vyžadoval, získaval, ukladal, vyhodnocoval, vyhľadával alebo spracoval materiály tak, ako sú požadované žiadateľkou o poskytnutie informácie.
51. Z vyššie uvedených argumentov oboch správnych orgánov vyplýva, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
52. Správny súd (zhodne so žalobcom) argumentuje, že v zmysle § 132 Stavebného zákona stavebné povolenia spolu so všetkými písomnosťami týkajúce sa stavebného povolenia, kolaudačné rozhodnutia a iné opatrenia týkajúce sa stavieb eviduje aj ukladanie, zabezpečuje príslušný stavebný úrad a miestne príslušná obec. Cieľom citovaného ustanovenia Stavebného zákona je zabezpečiť, aby všetky rozhodnutia vydané v stavebnom konaní boli evidované a uložené na stavebnom úrade. Zo znenia zákona je nesporné, že obec ako stavebný úrad je povinná evidovať vydané stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia, a teda má ich k dispozícii. Stavebnému úradu preto nič nebráni v tom, aby na základe žiadosti žiadateľky o sprístupnenie informácie vyhotovil kópie svojich vlastných rozhodnutí, t.j. v danom prípade stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí a tieto v zmysle zákona o slobode informácií zaslal žiadateľke. Žiadateľka o sprístupnenie informácie žiadala o predloženie kópií rozhodnutí, ktoré boli vydané povinnou osobou, t.j. obcou Veľká Lomnica ako stavebným úradom a týkali sa konkrétnych stavebných a kolaudačných konaní označených ako konania vo veciach stavieb v k.ú. Veľká Lomnica na C. ulici, označených konkrétnymi súpisnými číslami. V zmysle Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb v znení neskorších predpisov, postup pri určovaní súpisného čísla budov určuje tento predpis v ust. § 6 (žiadosť o určenie súpisného čísla a orientačného čísla, vyhovenie žiadosti, nevyhovenie žiadosti) vychádzajúc z ustanovenia § 27a ods. 1, ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a neskorších predpisov. Z vyššie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že súpisné čísla budov určuje obec. Obci je teda známe, ktorá budova má aké súpisné číslo, a na základe akých podkladov bolo toto číslo určené. Žiadateľka sa domáhala sprístupnenia informácií predložením kópií rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní a kolaudačnom konaní, ktoré sa týkali konkrétnych stavieb nachádzajúcich sa v obci Veľká Lomnica, postavených na ulici C., ktoré majú pridelené konkrétne súpisné čísla. Nejedná sa teda o údaje, ktoré by obci neboli známe alebo ktorých poskytnutie by obec bola oprávnená odmietnuť.
53. Neposkytnutie informácie žiadateľke s poukazom na to, že jej žiadosť je hodnotená ako žiadosť, na ktorú sa zákon o slobode informácií nevzťahuje, resp. poskytnutím informácií v zmysle jej žiadosti došlo k porušeniu zákona o slobode informácií je nedôvodné a neopodstatnené, ba v priamom rozpore so zákonom o slobode informácií.
54. Žiadateľka o poskytnutie informácií nebola účastníčkou stavebných, resp. kolaudačných konaní, preto nie je dôvodné poukazovať na ustanovenia Stavebného zákona týkajúce sa účastníkov konania (§ 59 ods. 1, § 78 ods. 1 Stavebného zákona), a ani na právo nazerania do spisov vyplývajúce z ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Práve z dôvodu, že žiadateľka nebola účastníčkou stavebných, resp. kolaudačných konaní domáhala sa sprístupnenia informácií v zmysle zákona o slobode informácií.
55. Správny súd konštatuje, že oprávnenie účastníka správneho konania na nazeranie do spisov a podkladov, je v pomere špeciality k všeobecnému právu na poskytnutie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.03.2010 sp.zn. 3Szd 7/2009).
56. Oprávnenie účastníka správneho konania podľa § 23 ods. 1, § 33 ods. 2 Správneho poriadku na nazeranie do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní informácií a právne konzumuje jeho všeobecné právo na poskytnutie informácií. Právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie, a za podmienok ustanovených Správnym poriadkom zahŕňa prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie.
57. Úlohou zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je zabezpečovať prístup k informáciám účastníkom administratívneho konania vo veciach týkajúcich sa prebiehajúceho administratívneho konania. Rozsah prístupu účastníka by mal byť širší ako žiadateľov podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám mimo konania.
58. Zákon č. 211/2000 Z.z. nepokrýva všetky aspekty ústavného práva na informácie v zmysle čl. 26 ods. 1 Ústavy SR. Rovnako zákon o slobodnom prístupe k informáciám neupravuje všetky povinnosti orgánov verejnej moci zverejňovať a sprístupňovať informácie. Infozákon sa však použije vždy, keď neexistuje úprava špeciálna, napr. na určitom úseku verejnej správy. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako lex generalis; príslušný špeciálny zákon deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom sám upravuje problematiku poskytovania informácií. Vzťah špeciality môže vyústiť do zúženého prístupu k informáciám. Takéto obmedzenie prístupu k informáciám ma takisto svoje limity a bariéry. Obmedzenia ústavne garantovaného práva na informácie nesmú ísť nad rámec čl. 26 os. 4 Ústavy SR.
59. Rozhodovacia prax sa ustálila na výklade, podľa ktorého je potrebné vnímať inštitút nazerania do spisu ako inštitút slúžiaci odlišnému účelu - realizácii práva vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie - ako je právo verejnosti na informácie. Aj keď napríklad ustanovenie § 23 ods. 2 Správneho poriadku umožňuje na základe odôvodnenej žiadosti správnemu orgánu rozšíriť okruh oprávnených osôb na nahliadnutie do spisu, má za to, že uvedené ustanovenie nijakým spôsobom nevylučuje realizáciu práva na informácie prostredníctvom Infozákona. Infozákon predstavuje predpis verejného práva upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle Infozákona je osobitným druhom administratívno-právneho konania.
60. Právo na informácie je zakotvené aj v medzinárodných a európskych aktoch. Na úrovni Rady Európy existuje súbor rezolúcií, odporúčaní a rozhodnutí Európskej komisie pre ľudské práva, v ktorých je právo na prístup k oficiálnym informáciám spájané s právom na slobodu prejavu a informácií v zmysle čl. 10 Dohovoru. Odporúčanie R(81)19 o prístupe k informáciám orgánov verejnej správy ustanovuje nasledujúce princípy: a) každá osoba má právo získať informácie uchovávané štátnymi orgánmi; b) žiadateľ nemusí preukazovať zvláštny záujem; c) prístup k informáciám sa má uplatňovať na princípe rovnosti; d) o žiadosti treba rozhodnúť a informácie treba sprístupniť v primeranej lehote; e) ak príslušný orgán odmietne žiadosť o poskytnutie informácie, je povinný to zdôvodniť; f) odmietnutie žiadosti musí byť preskúmateľné a g) prístup k informáciám sa nevzťahuje na zákonodarné a súdne orgány.
61. Tieto akty majú pre Slovenskú republiky len odporúčací charakter. Súdy opakovane judikovali, že správne orgány sú povinné aplikovať tieto princípy, keďže predstavujú štandard „dobrej správy“. Princípy dobrej správy sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj Európska judikatúra. Slovenská republika ako právny štát a člen Európskej únie presadzuje súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a aj s princípmi dobrej správy. V kontexte efektívneho prístupu verejnosti k informáciám je nevyhnutné tieto princípy aplikovať v čo možno najväčšej miere, keďže umožňujú verejnosti efektívny prístup k informáciám a zvyšujú dôveru v riadne fungovanie orgánov verejnej moci.
62. Právo na informácie je zakotvené v čl. 26 Ústavy SR. Ide o politické právo, v zmysle ktorého orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanovujú zákony.
63. Napriek skutočnosti, že zákonodarca explicitne nekodifikoval jednotlivé princípy (zásady), ktoré sa majú využívať pri aplikácii Infozákona, najmä z jeho ustanovení vyplýva, že je vybudovaný na určitých princípoch. Z hľadiska aplikačnej praxe je nevyhnutné dôsledne dodržiavať tieto princípy a zohľadňovať ich spôsobom, ktorý umožní realizáciu práva na informácie v rozsahu garantovanou Ústavou SR.
64. Princíp transparentnosti verejnej správy nazývanej aj ako princíp publicity (otvorenosti), riadiaci sa heslom „čo nie je tajné je verejné“ spočíva v otvorení verejnej správy občanom, poskytovanie informácií vo verejnej správe, ktoré si občania de facto zaplatili prostredníctvom daní, a umožnenia verejnej kontroly a diskusie ohľadom záležitostí verejného záujmu. Táto požiadavka vyplýva z povahy demokratického zriadenia Slovenskej republiky ako právneho štátu. Princíp transparentnosti verejnej správy sa prejavuje v právnej úprave povinností povinných osôb bez ďalšieho zverejňovať určité druhy informácií (§ 5, 5a, 5b Infozákona, ako aj iných osobitných zákonov), ako aj povinnosti sprístupňovať informácie na žiadosť.
65. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenia rozhodnutí oboch správnych orgánov sú vnútorne rozporné, bez náležitej správnej úvahy, čo spôsobuje ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
66. Ak žalovaný orgán verejnej správy nechcel vyhovieť žiadosti o sprístupnenie informácií z dôvodu, že podanou žiadosťou dochádza k zjavnému zneužitiu práva, mal tento svoj názor jasným a zrozumiteľným spôsobom zdôvodniť vo vzťahu k prejednávanej veci (predmetu žiadosti o sprístupnenie informácií). Naopak, ak žalovaný orgán verejnej správy nechcel vyhovieť žiadosti o sprístupnenie informácií z dôvodu, že informáciami nedisponuje a musel by vytvárať nové informácie, mal tento svoj názor odôvodniť dvoma relevantnými skutočnosťami a to, že danými informáciami v požadovanom tvare doposiaľ nedisponuje, a že ani nemá povinnosť s predmetnými informáciami disponovať. Na podporu tohto názoru správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžik/2/2018 zo dňa 30.04.2019.
67. Správny súd poukazuje, že rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo žiadosti podľa Infozákona čo i len čiastočne, musí mať materiálne (obsahové) a formálne náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku. Všetky náležitosti musia byť v rozhodnutí dostatočne jasne a zrozumiteľne vyčlenené, v opačnom prípade možno len ťažko rozhodnutie považovať za zrozumiteľné.
68. Prvou obsahovou náležitosťou každého rozhodnutia je výroková časť. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci samej. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo a to uvedením ustanovenia predpisu, čísla predpisu a jeho názvu. Pri nesprístupnení informácie bude teda výroková časť rozhodnutia obsahovať informáciu, že žiadosť sa zamieta, resp. že sa zamieta v časti s uvedením, v ktorej časti sa zamieta - ktoré konkrétne informácie sa nesprístupňujú.
69. Druhou obsahovou náležitosťou je odôvodnenie rozhodnutia, ktoré slúži na to, aby adresáta presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, zo správneho právneho posúdenia veci, a teda že správny orgán vydal nielen správne, ale aj zákonné rozhodnutie. Takéto odôvodnenie svojim spôsobom prispieva k dôvere verejnosti k rozhodovaniu správnych orgánov a súčasne zamedzuje zbytočnému podávaniu opravných prostriedkov. Odôvodnenie rozhodnutia má zásadný význam pre jeho následnú preskúmateľnosť. Rozhodnutie totiž môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (logickú alebo jazykovú) alebo pre nedostatok dôvodov (úplnú absenciu odôvodnenia alebo prípad, keď pre rozhodnutie nebol dostatok dôvodov). Z hľadiska štruktúry by malo odôvodnenie pozostávať z rekapitulácie konania, skutkovej vety (skutkových zistení) a právnej vety (právneho záveru
- subsumpcie skutkovej podstaty pod právnu normu).
70. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí.
71. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 191 ods.1 písm. c/, d/ SSP rozhodnutia oboch správnych orgánov zrušil a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods.6 veta prvá).
72. Pri vydaní nového rozhodnutia je správny orgán povinný vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. V odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
73. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle § 170 písm.c/ SSP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
74. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 SSP).