Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sži/4/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: P. U., S. X., P., zast. JUDr. I. M. J., advokátkou so

sídlom H. X., P., proti ţalovanému: Primátor mesta Partizánske, Nám. SNP 212/4,

Partizánske, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 3. februára 2010,

o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. – 34 zo dňa

7. septembra 2010 jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. – 34 zo dňa 7. septembra 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

zo dňa 3. februára 2010 z r u š u j e podľa a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku nahradiť

trovy konania vo výške 320,10 € k rukám právnej zástupkyne ţalobcu.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým na odvolanie čiastočne

vyhovel ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie informácií a rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa – Správy majetku mesta, n. o. Partizánske č. 12/2010 zo dňa 18.1.2010 zmenil tak,

ţe ţalobcovi sa poskytujú kópie ponúk uchádzačov C., s.r.o., Š., s.r.o., D. R. a zároveň

rozhodol, ţe kópie hlasovacích lístkov všetkých členov komisie sa neposkytujú.

2

V odôvodnení predmetného rozsudku krajský súd uviedol, ţe

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“)

v § 5 upravil povinné zverejňovanie informácií a v § 8 aţ § 12 upravil obmedzenia prístupu

k informáciám. Uchádzačom, ktorí sa zúčastnili výberového konania neboli poskytnuté

verejné financie na vypracovanie materiálov včítane ponúk predloţených do výberového

konania, ani nešlo o pouţitie takýchto prostriedkov na uvedený účel. Za nakladanie

s majetkom mesta v zmysle § 11 ods. 2 Zákona moţno povaţovať sprístupnenie informácie

o uzatvorenej zmluve o prenájme nebytových priestorov, ktorú ţalobcovi sprístupnil správny

orgán prvého stupňa. Ţalovaný dôvodne obmedzil sprístupnenie informácie týkajúcej

sa ponúk a ich podkladov od tých uchádzačov výberového konania, ktorým to zákon neukladá

a ktorí so sprístupnením informácie nesúhlasili.

Krajský súd sa rovnako stotoţnil s nesprístupnením informácií týkajúcich sa

hlasovania jednotlivými členmi výberovej komisie, keď uviedol, ţe na prejednávanú vec nie

je moţné analogicky pouţiť § 5 ods. 2, § 5 ods. 9 Zákona, pretoţe nešlo o hlasovanie

mestského zastupiteľstva vo veci, v ktorej orgán samosprávy rozhoduje podľa zák. č.

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Prvostupňový správny orgán

ustanovil pre konkrétne výberové konanie výberovú komisiu pre výber nájomcu na prenájom

nebytového priestoru, pričom pre výberové konanie boli vopred stanovené kritéria.

Hlasovacie lístky spracované jednotlivými členmi výberovej komisie tvorili len časť procesu

výberového konania. Sprístupnenie informácie o hlasovacích lístkoch nemá oporu v Zákone.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len

„“) tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 25.10.2010

odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho zmeny tak, ţe odvolací súd zruší rozhodnutie

ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie, pričom namietal nesprávne právne posúdenie

veci súdom prvého stupňa.

Uviedol, ţe ţiadal o sprístupnenie informácií týkajúcich sa nakladania s majetkom

obce. Z informácií, ktoré mu ţalovaný sprístupnil malo vyplývať, ţe minimálne dve ponuky

predloţené do výberového konania boli výhodnejšie ako ponuka uchádzača, s ktorým bola

uzavretá nájomná zmluva. Nakladaním s majetkom mesta treba rozumieť práve výberové

3

konanie, ktoré bolo vyhlásené za účelom riadneho hospodárenia mesta tak, aby jeho vyuţitie

bolo v prospech rozvoja mesta a jeho občanov. Výberová komisia, ktorá bola ustanovená pre

toto výberové konanie bola povinná postupovať s odbornou starostlivosťou a vybrať ponuku,

ktorá bola pre rozvoj mesta najvýhodnejšia. Ak bola informácia povinnej osobe odovzdaná

dobrovoľne, bez toho, aby takúto povinnosť ukladal zákon, povinná osoba písomne vyzve

toho, kto informáciu poskytol, aby oznámil, či s jej sprístupnením súhlasí, avšak Zákon jasne

ustanovuje výnimky, v ktorých nemoţno odmietnuť prístup k informáciám, a to v prípadoch,

kedy je záujem spoločnosti na zverejnení príslušných informácií silnejší ako na ochrane

údajov. Informácie, ktoré sa týkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami alebo nakladania

s majetkom štátu alebo obce sa sprístupnia vţdy. Ponuky ostatných uchádzačov verejnej

súťaţe boli jednoznačne informáciami týkajúcimi sa nakladania s majetkom mesta, a preto bol

ţalovaný povinný tieto sprístupniť.

Ţalobca ďalej uviedol, ţe mesto Partizánske je zakladateľom Správy majetku mesta,

n. o., ktorej úlohou je aj správa nebytových priestorov vo vlastníctve mesta. Podľa čl. 1

všeobecne záväzného nariadenia mesta Partizánske č. 25/2009 o hospodárení s majetkom

mesta a majetkom štátu zvereným mestu, mestské organizácie pri správe majetku mesta

a svojej hospodárskej činnosti sú povinné dodrţiavať zásady a princípy efektívneho

hospodárenia a zveľaďovania majetku mesta. Ţalobca opätovne poukázal na § 5 ods. 2, § 5

ods. 9 Zákona, ktoré mali byť v prejednávanej veci primerane pouţité. Hlasovanie výberovej

komisie neziskovej organizácie mesta síce nespadá pod povinne, aktívne zverejňované

informácie, ale rozhodne nie je tajnou informáciou, ktorá by bola vymedzená v § 8 aţ § 12

Zákona. Komisia svojim rozhodnutím rozhodla o výsledku verejnej súťaţe, ktorý nezohľadnil

vopred stanovené kritéria hodnotenia výberového konania.

Záverom ţalobca vyčíslil výšku náhrady trov konania, ktorú v prípade úspechu ţiadal

priznať.

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 16.11.2010 vyjadril ţalovaný

tak, ţe napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, ţe kópie ponúk uchádzačov výberového konania na prenájom nebytových

priestorov nemôţu, bez ich realizácie, znamenať pouţívanie alebo nakladanie s majetkom

mesta, preto dôvodne obmedzil sprístupnenie informácie týkajúcej sa ponúk a podkladov

od tých uchádzačov, ktorým to zákon neukladá a ktorí so sprístupnením informácie

nesúhlasili. Poţadovaná informácia sa nesprístupní, ak obsahuje utajovanú skutočnosť,

bankové tajomstvo, know – how a pod., ale aj v prípade, ţe existuje iný zákonný dôvod

4

obmedzenia prístupu k informáciám, pričom za takýto dôvod sa povaţuje odovzdanie

informácie osobou, ktorej túto povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby

oznámila, ţe so sprístupnením informácie nesúhlasí. Uviedol, ţe táto úprava súvisí s § 11

, ktorý upravuje ochranu osobnosti fyzickej osoby, pričom ochrana

osobnosti sa poskytuje nielen proti zásahom, ktoré uţ vyvolali škodlivé následky alebo ujmu

ale aj proti zásahom, ktoré iba ohrozujú osobnosť. Údaje poţadované ţalobcom týkajúce sa

jednotlivých ponúk, t. j. mena a priezviska fyzickej osoby a ich ponúk sú údajmi, ktorých

sprístupnením by došlo k zásahu do práva na súkromie fyzickej osoby. Uvedením

poţadovaných údajov bez súhlasu uchádzača výberového konania by došlo k zásahu do jeho

osobnostných práv a prípadnému zhoršeniu postavenia konkrétnej fyzickej osoby

v spoločnosti, a to vyzradením jej obchodného tajomstva, know – how.

K nesprístupneniu kópií hlasovacích lístkov členov výberovej komisie ţalovaný

uviedol, ţe dielčie hlasovanie bolo internou záleţitosťou členov výberovej komisie a slúţilo

ako podklad a pomôcka ku konečnému vyhodnoteniu výberového konania, pričom poukázal

na svoje vyjadrenie k ţalobe. Uviedol, ţe úmyslom zákonodarcu pri prijímaní Zákona bolo

sprístupniť verejnosti informácie, ktorými disponuje povinná osoba, najmä s ohľadom na

výkon jej vlastnej činnosti, najmä informácie ako za verejné financie vykonáva svoje

právomoci vyplývajúce jej zo zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,

čoho dôkazom je ustanovenie Zákona o tom, ţe informácie o rozhodnutí povinnej osoby sú

vyňaté z obmedzenia alebo z vylúčenia ich sprístupnenia, nakoľko rozhodnutie je

esenciálnym výsledkom rozhodovacej činnosti povinnej osoby pri aplikácii práva voči

konkrétnej osobe. Zákon nemoţno povaţovať za prostriedok, ktorým sa akákoľvek osoba

prostredníctvom ţiadosti môţe domáhať informácií, ktoré by inak nemala moţnosť získať.

Správny orgán týmito informáciami disponuje len preto, ţe iná fyzická alebo právnická osoba

vyuţila svoju autonómnu vôľu a slobodu rozhodovania a rozhodla sa poţiadať o vydanie

individuálneho správneho aktu, ktorý jej v konečnom dôsledku prizná určité práva a tým

umoţní legálne realizovať činnosť, ktorú zamýšľa. S takýto konaním následne spája osobitný

právny predpis povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby pri vyuţívaní jej práv alebo plnení

povinností takéto informácie správnemu orgánu predloţiť za účelom vydania akéhokoľvek

materiálneho rozhodnutia. Správny orgán ako povinná osoba by nemal k dispozícii

dokumenty, informácie alebo iné údaje, ak by tretia osoba nemala záujem vyuţiť svoju

slobodnú autonómnu vôľu a napr. slobodu podnikania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

5

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.11.2011 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobca sa v administratívnom

konaní domáhal poskytnutia informácií o výberovom konaní, a to konkrétne kópií ponúk

všetkých účastníkov konania vrátane všetkých dokumentov, ktoré mali byť súčasťou ponuky,

menného zoznamu členov komisie, ktorá rozhodovala o výsledkoch výberového konania,

kópie hlasovacích lístkov členov komisie, na ktorých bolo zrejmé, kto a ako hlasoval, popis

kľúča (algoritmu), podľa ktorého sa hlasovanie vyhodnocovalo a kópiu zmluvy o prenájme

nebytových priestorov.

Správny orgán prvého stupňa ţalobcovi sprístupnil informácie o ponukách

jednotlivých uchádzačov, menný zoznam členov komisie, kópiu konečnej tabuľky hodnotenia

a popisu kľúča, podľa ktorého sa hodnotilo, kópiu zmluvy o nájme nebytových priestorov.

Správny orgán neposkytol kópie ponúk všetkých záujemcov s odôvodnením, ţe nedisponuje

súhlasom na sprístupnenie informácií od účastníkov prihlásených do výberového konania.

Rovnako neposkytol ani kópie hlasovacích lístkov, pričom v tejto časti svoje rozhodnutie

nezdôvodnil.

Na odvolanie ţalobcu ţalovaný zmenil prvostupňové správne rozhodnutie tak, ţe

sprístupnil kópie ponúk uchádzačov, ktorí vyjadrili súhlas s ich zverejnením v zmysle § 11

6

ods. 1 písm. a/ Zákona a nesprístupnil kópie hlasovacích lístkov všetkých členov komisie

s poukazom na § 9 ods. 3 Zákona dôvodiac tým, ţe v taxatívnom výpočte údajov, ktoré musia

byť sprístupnené o členovi výberovej komisie sa hlasovanie neuvádza a v zmysle pravidiel

a podmienok výberového konania sa dá analogicky pouţiť zákon o verejnom obstarávaní,

v ktorom sa uvádza, ţe vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné.

Podľa ústavného ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH

PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaţdenia Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 1 sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa ústavného ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH

PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaţdenia Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 5 štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné

primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie

ustanoví zákon.

Podľa SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným

spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob

vykonania ustanoví zákon.

Podľa § 1 Zákona tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného

prístupu k informáciám.

Podľa § 8 Zákona ak poţadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa

osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa

osobitného zákona, ku ktorým ţiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju

nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej

osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové

záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba

sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným

7

súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba neţije, taký súhlas môţe poskytnúť jej blízka

osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

Podľa § 9 ods. 3 Zákona povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti

osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok

ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom,

poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej sluţbe, odborníkom plniacim

úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu

Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky,

vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom

zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v sluţobnom pomere alebo

členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese

rozhodovania o pouţití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje

v rozsahu

a) titul,

b) meno,

c) priezvisko,

d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,

e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,

f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu

alebo činnosť vykonáva,

g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náleţitosti priznané za výkon

funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo

z iného verejného rozpočtu.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná

osoba nesprístupní.

Podľa § 10 ods. 2 Zákona porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je

najmä sprístupnenie informácie

a) týkajúcej sa závaţného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné

dedičstvo, ţivotné prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability,

b) o znečisťovaní ţivotného prostredia,

8

c) ktorá sa získala za verejné financie alebo sa týka pouţívania verejných financií

alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce,

d) o štátnej pomoci a informácie podľa § 3 ods. 2.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie

alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon

neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, ţe so sprístupnením informácie

nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas

na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, ţe so sprístupnením informácie

súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená,

Podľa § 11 ods. 2 Zákona ustanovenie písmena a/ sa nepoužije, ak ide

o informácie, ktoré sa získali za verejné financie, alebo ak sú to informácie týkajúce sa

pouţitia takých prostriedkov, alebo ak ide o informácie o nakladaní s majetkom štátu alebo

majetkom obce.

Podľa § 12 Zákona všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba

tak, ţe sprístupní poţadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých

informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie

informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

Podľa o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov, obec pri výkone samosprávy najmä vykonáva úkony súvisiace s riadnym

hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu

prenechaným obci do uţívania.

Podľa o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov, majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce.

Podľa o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov, majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon (

o majetku obcí).

9

Podľa o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov, rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Obecné zastupiteľstvo

vyhlási rokovanie vţdy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci

chránené podľa osobitných zákonov; to neplatí, ak je predmetom rokovania obecného

zastupiteľstva nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku

vo vlastníctve obce, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce alebo prenechanie majetku

obce do uţívania iným osobám.

Podľa o majetku obcí v znení účinnom v čase

napadnutých rozhodnutí (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o majetku obcí“) obec hospodári

so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len

"správca"), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9a ods. 1 zák. o majetku obcí ak tento zákon neustanovuje inak, prevody

vlastníctva majetku obce sa musia vykonať

a) na základe obchodnej verejnej súťaţe,

b) dobrovoľnou draţbou (ďalej len "draţba") alebo

c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku

stanovenej podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9a ods. 2 zák. o majetku obcí obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho

spôsob na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, ak ju má obec zriadenú,

a v regionálnej tlači. Ak ide o prevod podľa odseku 1 písm. a/ a b/, musí oznámenie

v regionálnej tlači obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej

súťaţe alebo draţby.

Podľa § 9a ods. 3 zák. o majetku obcí podmienky obchodnej verejnej súťaţe obec

uverejní minimálne na 15 dní pred uzávierkou na podávanie návrhov do obchodnej verejnej

súťaţe.

Podľa § 9a ods. 5 zák. o majetku obcí obec zverejní zámer predať svoj majetok

priamym predajom najmenej na 15 dní. Zároveň zverejní lehotu na doručenie cenových ponúk

záujemcov. Obec nemôţe previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom, ak

10

všeobecná hodnota majetku stanovená podľa osobitného predpisu presiahne 40 000 eur.

Nehnuteľnosť musí byť jednoznačne identifikovaná tak, aby nebola zameniteľná s inou

nehnuteľnosťou. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku obce pri priamom predaji nesmie

byť v deň schválenia prevodu obecným zastupiteľstvom staršie ako šesť mesiacov.

Podľa § 9a ods. 6 zák. o majetku obcí obec nemôţe previesť vlastníctvo svojho

majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci

a) starostom obce,

b) poslancom obecného zastupiteľstva,

c) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej

alebo zaloţenej obcou,

d) prednostom obecného úradu,

e) zamestnancom obce,

f) hlavným kontrolórom obce,

g) blízkou osobou osôb uvedených v písmenách a/ aţ f/.

Podľa § 9a ods. 7 zák. o majetku obcí obec nemôţe previesť vlastníctvo svojho

majetku priamym predajom na právnickú osobu, v ktorej zakladateľom, vlastníkom

obchodného podielu, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom

riadiaceho, výkonného alebo dozorného orgánu je osoba uvedená v odseku 6; to neplatí, ak

ide o právnickú osobu, ktorej zakladateľom je obec alebo v ktorej má obec obchodný podiel.

Podľa § 9a ods. 9 zák. o majetku obcí ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 je obec

povinná primerane uplatniť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej

za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na

dohodnutý účel rovnaké alebo porovnateľné nehnuteľnosti, okrem

a) hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je niţšia ako 3500 eur,

b) nájmu majetku obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní

v kalendárnom mesiaci,

c) prípadov hodných osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne

trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov.

11

SR v zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na

prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť

subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná, viď nález Ústavného

súdu SR, sp. zn. – 59 zo dňa 28.7.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok

štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5

cit. čl. ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie

o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon.

Obdobnú úpravu obsahuje taktieţ Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa

, 3, 4 SR medze základných práv a slobôd moţno upraviť za podmienok

ustanovených touto len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd

musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri

obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto

obmedzenia sa môţu pouţiť len na ustanovený cieľ.

Zákon vymedzuje informácie, ktoré povinné osoby zverejňujú povinne, a to bez

ohľadu na to, či o takéto informácie niekto poţiadal (§ 5 a nasl. Zákona) a rovnako upravuje

sprístupňovanie informácií na základe ţiadosti (§ 14 a nasl. Zákona).

Pre obe kategórie prístupu k informáciám je potrebné aplikovať obmedzenia v zmysle

§ 8 aţ 12 Zákona.

Pokiaľ ţalovaný v súvislosti s nesprístupnením informácií o hlasovaní členov

výberovej komisie poukazoval na § 9 ods. 3 Zákona, takýto dôvod neobstojí.

Informáciu o hlasovaní členov výberovej komisie v priebehu výberového konania, pri

nakladaní s majetkom obce, nemoţno povaţovať za osobný údaj fyzickej osoby alebo

informáciu osobnostnej povahy, ku ktorej Zákon podľa § 9 obmedzuje prístup. Naviac je

potrebné poukázať na skutočnosť, ţe informácie obsahujúce mená a priezviská členov

výberovej komisie boli ţalobcovi sprístupnené.

Pokiaľ ţalovaný dôvodil tým, ţe pri nesprístupnení informácií o hlasovaní analogicky

postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní, takýto postup nemá oporu v právnom

poriadku. Zákon o verejnom obstarávaní sa ako osobitný predpis vzťahuje na zadávanie

zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek

na poskytnutie služieb, súťaž návrhov. V prejednávanej veci šlo o verejnú obchodnú súťaţ

na uzatvorenie zmluvy o prenájme nebytových priestorov vo vlastníctve mesta, kde bol

12

pouţitý, zák. o obecnom zriadená, zák. o majetku obcí a , ako aj VZN

mesta Partizánske č. 25/2009, pričom tomuto výkladu nebráni ani skutočnosť, ţe správa

majetku bola zverená neziskovej organizácii (na rozdiel od úpravy v § 6 ods. 1 zák. o majetku

obcí). Ţalovaný nebol verejným obstarávateľom, neriadil sa zákonom o verejnom obstarávaní,

nemoţno sa naň odvolávať len pri nesprístupnení informácií. Okrem iného je potrebné uviesť,

ţe ustanovenie o vyhodnocovaní ponúk pri verejnom obstarávaní pojednáva o neverejnosti,

t.j. ustanovuje, ţe postup komisie pri hodnotení ponúk prebieha bez prítomnosti tretích osôb,

neupravuje sprístupňovanie informácií.

Najvyšší súd SR stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ţe sa nejedná

o informáciu, ktorú bol ţalovaný povinný zverejniť podľa § 5 ods. 2, ods. 9 Zákona, avšak

ide o sprístupnenie informácie na základe ţiadosti.

Vychádzajúc z tohto, ţe z § 8 aţ § 12 Zákona nevyplývajú obmedzenia prístupu

k informácii o hlasovaní, o sprístupnenie, ktorej ţiadal ţalobca (nejedná sa o utajované

skutočnosti podľa osobitných predpisov, osobné údaje alebo ochranu osobnosti, obchodné

tajomstvo alebo špeciálne dôvody obmedzeného prístupu podľa § 11 Zákona) a správny

orgán ako povinná osoba v zmysle § 2 ods. 2 má plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej

činnosti (súladne s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 6.6.2007), bolo

potrebné uzavrieť, ţe pre nesprístupnenie poţadovanej informácie nebol zákonný dôvod.

Pokiaľ sa ţalobca domáhal sprístupnenia kópií ponúk všetkých účastníkov konania,

vrátane všetkých dokumentov, ktoré mali byť súčasťou ponuky, Najvyšší súd SR sa prvotne

zaoberal povahou týchto informácií, teda tým, či tieto moţno povaţovať v zmysle § 11 ods. 2

Zákona za informácie o nakladaní s majetkom obce.

Správny orgán prvého stupňa vyhlásil dňa 20.10.2009 výberové konanie, účelom

ktorého bolo vybrať najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy na dlhodobý (5 aţ 10 rokov

s moţnosťou predĺţenia) prenájom nebytových priestorov. V priebehu výberového konania

boli jednotlivými uchádzačmi predloţené ponuky s poţadovanými prílohami (podľa

podmienok vopred určených správnym orgánom).

S poukazom na vyššie citované ustanovenia zák. o majetku obcí a zák. o obecnom

zriadení Najvyšší súd SR dospel k záveru, ţe informácie, o sprístupnenie ktorých ţalobca

ţiadal, je potrebné povaţovať za informácie v zmysle § 11 ods. 2 Zákona, a to práve majúc

13

na zreteli dôvod ich poskytnutia správnemu orgánu – účasť vo výberovom konaní,

výsledkom ktorého bola zmluva o nájme nebytových priestorov.

Najvyšší súd SR sa nestotoţňuje s výkladom krajského súdu, ţe len samotnú zmluvu

o prenájme nebytových priestorov moţno povaţovať za informáciu o nakladaní s majetkom

mesta v zmysle § 11 ods. 2 Zákona. Sprístupnením len tejto zmluvy samej osebe nemoţno

sa v potrebnom rozsahu oboznámiť s postupom správneho orgánu pri nakladaní s majetkom

mesta. Vo verejnej obchodnej súťaţi bol vyberaný najvhodnejší návrh zmluvy, preto

informácie, ktoré mal konajúci k dispozícii, posúdením ktorých dospel k záveru, ţe určitá

ponuka je najvhodnejšia, je potrebné zaradiť do okruhu informácií v zmysle § 11 ods. 2

Zákona. Správny orgán postupoval pri nakladaní s majetkom mesta podľa osobitných

predpisov a treba zdôrazniť, ţe hospodáril nie so súkromným majetkom, preto je namieste

poţadovať pri takomto hospodárení čo najširší okruh sprístupňovaných informácií, keďţe len

ich sprístupnením je moţné sledovať efektivitu, dodrţiavanie povinností pri hospodárení

s majetkom mesta a rovnako zabezpečovať transparentnosť očakávanú vo verejnej správe.

Pokiaľ správny orgán sprístupnil informácie o ponukách jednotlivých uchádzačov

(vypísaním údajov), avšak pre sprístupnenie týchto konkrétnych ponúk a relevantných

podkladov, z ktorých tieto informácie vyplývali, uţ dôvodil potrebou súhlasu jednotlivých

uchádzačov, takýto postup nevyplýva zo ţiadneho predpisu. Naviac takýmto postupom došlo

k situácii, ţe aj uchádzač, ktorý bol vo výberovom konaní úspešný, odmietol poskytnúť súhlas

v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona, a teda ţalobcovi ako ţiadateľovi nebola sprístupnená

ani ponuka a súvisiace podklady, ktoré boli ohodnotené ako najvhodnejšie.

Pokiaľ ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe nemoţno sa na základe

Zákona domáhať informácií, ktorými povinná osoba disponuje, len preto ţe iná osoba vyuţila

svoju autonómnu vôľu a slobodu rozhodovania (napr. slobodu podnikania) a rozhodla sa

poţiadať o vydanie individuálneho správneho aktu a ktoré by inak ţiadateľ nemal moţnosť

získať, túto nepovaţoval Najvyšší súd SR za dôvodnú, nakoľko ţiadosť o informácie nebola

podaná v súvislosti s vydávaním individuálneho správneho aktu, ale v súvislosti s verejnou

obchodnou súťaţou vyhlásenou pri nakladaní s majetkom mesta. Naviac správny orgán

prvého stupňa je povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 Zákona, čiţe s plnou informačnou

povinnosťou a na rozdiel od povinných osôb podľa § 2 ods. 1 Zákona nesprístupňuje len

informácie o svojej rozhodovacej činnosti.

14

Argumentáciou ţalovaného ohľadne ochrany osobných údajov, prípadne ochrany

obchodného tajomstva sa Najvyšší súd SR v ďalšom nezaoberal a hodnotil ju ako účelovú

obranu ţalovaného, nakoľko tieto neboli v preskúmavaných rozhodnutiach uvedené ako

dôvod nesprístupnenia poţadovaných informácií.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd SR dospel k záveru, ţe ţaloba bola podaná

dôvodne, rozhodnutie ţalovaného, ako aj krajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci, a preto napadnutý rozsudok postupom podľa , zmenil

tak, ţe rozhodnutie ţalovaného pouţitím dôvodu vymedzeného v § 250j ods. 2 písm. a/

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V súlade s je správny

orgán viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení

s , , tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu

v v uplatnenej výške 320,10 €. Trovy konanie pozostávajú z trov konania pred súdom

prvého stupňa, a to trov právneho zastúpenia: odmena za 2 úkony právnej sluţby – prevzatie

a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej – ţaloba zo dňa 30.3.2010,

á 55,49 € (v uplatnenej výške 1/13 výpočtového základu 721,40 €) podľa § 11 ods. 3

v spojení s vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej

v texte rozsudku len „Vyhláška“), režijný paušál k dvom úkonom právnej služby podľa

§ 16 ods. 3 Vyhlášky, á 7,21 €, ako aj zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,00 €.

Náhrada trov za konanie pred odvolacím súdom pozostáva z trov právneho zastúpenia,

a to z odmeny za 1 úkon právnej sluţby – písomné podanie na súd vo veci samej – odvolanie

zo dňa 22.10.2010 podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 1 Vyhlášky, vo výške 55,49 €,

režijného paušálu k úkonu právnej služby podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, vo výške 7,21 €,

ako aj zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 66,00 €.

Ţalovaný je povinný náhradu trov konania podľa v spojení

s uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne ţalobcu, č. ú. X. vedený

v T., a.s. v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

15

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská