Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)2a3/381667.3159cf.pdf
PDF · 232.43 KB
No categories available
8Sži/4/2010
Najvyšší súd 8ži/4/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: P. U., S. X., P., zast. JUDr. I. M. J., advokátkou so
sídlom H. X., P., proti ţalovanému: Primátor mesta Partizánske, Nám. SNP 212/4,
Partizánske, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 3. februára 2010,
o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/16/2010 – 34 zo dňa
7. septembra 2010 jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13S/16/2010 – 34 zo dňa 7. septembra 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
zo dňa 3. februára 2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku nahradiť
trovy konania vo výške 320,10 € k rukám právnej zástupkyne ţalobcu.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým na odvolanie čiastočne
vyhovel ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie informácií a rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa – Správy majetku mesta, n. o. Partizánske č. 12/2010 zo dňa 18.1.2010 zmenil tak,
ţe ţalobcovi sa poskytujú kópie ponúk uchádzačov C., s.r.o., Š., s.r.o., D. R. a zároveň
rozhodol, ţe kópie hlasovacích lístkov všetkých členov komisie sa neposkytujú.
V odôvodnení predmetného rozsudku krajský súd uviedol, ţe zák. č. 211/2000 Z. z.
o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“)
v § 5 upravil povinné zverejňovanie informácií a v § 8 aţ § 12 upravil obmedzenia prístupu
k informáciám. Uchádzačom, ktorí sa zúčastnili výberového konania neboli poskytnuté
verejné financie na vypracovanie materiálov včítane ponúk predloţených do výberového
konania, ani nešlo o pouţitie takýchto prostriedkov na uvedený účel. Za nakladanie
s majetkom mesta v zmysle § 11 ods. 2 Zákona moţno povaţovať sprístupnenie informácie
o uzatvorenej zmluve o prenájme nebytových priestorov, ktorú ţalobcovi sprístupnil správny
orgán prvého stupňa. Ţalovaný dôvodne obmedzil sprístupnenie informácie týkajúcej
sa ponúk a ich podkladov od tých uchádzačov výberového konania, ktorým to zákon neukladá
a ktorí so sprístupnením informácie nesúhlasili.
Krajský súd sa rovnako stotoţnil s nesprístupnením informácií týkajúcich sa
hlasovania jednotlivými členmi výberovej komisie, keď uviedol, ţe na prejednávanú vec nie
je moţné analogicky pouţiť § 5 ods. 2, § 5 ods. 9 Zákona, pretoţe nešlo o hlasovanie
mestského zastupiteľstva vo veci, v ktorej orgán samosprávy rozhoduje podľa zák. č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Prvostupňový správny orgán
ustanovil pre konkrétne výberové konanie výberovú komisiu pre výber nájomcu na prenájom
nebytového priestoru, pričom pre výberové konanie boli vopred stanovené kritéria.
Hlasovacie lístky spracované jednotlivými členmi výberovej komisie tvorili len časť procesu
výberového konania. Sprístupnenie informácie o hlasovacích lístkoch nemá oporu v Zákone.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s § 250k ods. 1 zák. č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len
„O. s. p.“) tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal.
Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 25.10.2010
odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho zmeny tak, ţe odvolací súd zruší rozhodnutie
ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie, pričom namietal nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvého stupňa.
Uviedol, ţe ţiadal o sprístupnenie informácií týkajúcich sa nakladania s majetkom
obce. Z informácií, ktoré mu ţalovaný sprístupnil malo vyplývať, ţe minimálne dve ponuky
predloţené do výberového konania boli výhodnejšie ako ponuka uchádzača, s ktorým bola
uzavretá nájomná zmluva. Nakladaním s majetkom mesta treba rozumieť práve výberové
konanie, ktoré bolo vyhlásené za účelom riadneho hospodárenia mesta tak, aby jeho vyuţitie
bolo v prospech rozvoja mesta a jeho občanov. Výberová komisia, ktorá bola ustanovená pre
toto výberové konanie bola povinná postupovať s odbornou starostlivosťou a vybrať ponuku,
ktorá bola pre rozvoj mesta najvýhodnejšia. Ak bola informácia povinnej osobe odovzdaná
dobrovoľne, bez toho, aby takúto povinnosť ukladal zákon, povinná osoba písomne vyzve
toho, kto informáciu poskytol, aby oznámil, či s jej sprístupnením súhlasí, avšak Zákon jasne
ustanovuje výnimky, v ktorých nemoţno odmietnuť prístup k informáciám, a to v prípadoch,
kedy je záujem spoločnosti na zverejnení príslušných informácií silnejší ako na ochrane
údajov. Informácie, ktoré sa týkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami alebo nakladania
s majetkom štátu alebo obce sa sprístupnia vţdy. Ponuky ostatných uchádzačov verejnej
súťaţe boli jednoznačne informáciami týkajúcimi sa nakladania s majetkom mesta, a preto bol
ţalovaný povinný tieto sprístupniť.
Ţalobca ďalej uviedol, ţe mesto Partizánske je zakladateľom Správy majetku mesta,
n. o., ktorej úlohou je aj správa nebytových priestorov vo vlastníctve mesta. Podľa čl. 1
všeobecne záväzného nariadenia mesta Partizánske č. 25/2009 o hospodárení s majetkom
mesta a majetkom štátu zvereným mestu, mestské organizácie pri správe majetku mesta
a svojej hospodárskej činnosti sú povinné dodrţiavať zásady a princípy efektívneho
hospodárenia a zveľaďovania majetku mesta. Ţalobca opätovne poukázal na § 5 ods. 2, § 5
ods. 9 Zákona, ktoré mali byť v prejednávanej veci primerane pouţité. Hlasovanie výberovej
komisie neziskovej organizácie mesta síce nespadá pod povinne, aktívne zverejňované
informácie, ale rozhodne nie je tajnou informáciou, ktorá by bola vymedzená v § 8 aţ § 12
Zákona. Komisia svojim rozhodnutím rozhodla o výsledku verejnej súťaţe, ktorý nezohľadnil
vopred stanovené kritéria hodnotenia výberového konania.
Záverom ţalobca vyčíslil výšku náhrady trov konania, ktorú v prípade úspechu ţiadal
priznať.
K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 16.11.2010 vyjadril ţalovaný
tak, ţe napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, ţe kópie ponúk uchádzačov výberového konania na prenájom nebytových
priestorov nemôţu, bez ich realizácie, znamenať pouţívanie alebo nakladanie s majetkom
mesta, preto dôvodne obmedzil sprístupnenie informácie týkajúcej sa ponúk a podkladov
od tých uchádzačov, ktorým to zákon neukladá a ktorí so sprístupnením informácie
nesúhlasili. Poţadovaná informácia sa nesprístupní, ak obsahuje utajovanú skutočnosť,
bankové tajomstvo, know – how a pod., ale aj v prípade, ţe existuje iný zákonný dôvod
obmedzenia prístupu k informáciám, pričom za takýto dôvod sa povaţuje odovzdanie
informácie osobou, ktorej túto povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby
oznámila, ţe so sprístupnením informácie nesúhlasí. Uviedol, ţe táto úprava súvisí s § 11
Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje ochranu osobnosti fyzickej osoby, pričom ochrana
osobnosti sa poskytuje nielen proti zásahom, ktoré uţ vyvolali škodlivé následky alebo ujmu
ale aj proti zásahom, ktoré iba ohrozujú osobnosť. Údaje poţadované ţalobcom týkajúce sa
jednotlivých ponúk, t. j. mena a priezviska fyzickej osoby a ich ponúk sú údajmi, ktorých
sprístupnením by došlo k zásahu do práva na súkromie fyzickej osoby. Uvedením
poţadovaných údajov bez súhlasu uchádzača výberového konania by došlo k zásahu do jeho
osobnostných práv a prípadnému zhoršeniu postavenia konkrétnej fyzickej osoby
v spoločnosti, a to vyzradením jej obchodného tajomstva, know – how.
K nesprístupneniu kópií hlasovacích lístkov členov výberovej komisie ţalovaný
uviedol, ţe dielčie hlasovanie bolo internou záleţitosťou členov výberovej komisie a slúţilo
ako podklad a pomôcka ku konečnému vyhodnoteniu výberového konania, pričom poukázal
na svoje vyjadrenie k ţalobe. Uviedol, ţe úmyslom zákonodarcu pri prijímaní Zákona bolo
sprístupniť verejnosti informácie, ktorými disponuje povinná osoba, najmä s ohľadom na
výkon jej vlastnej činnosti, najmä informácie ako za verejné financie vykonáva svoje
právomoci vyplývajúce jej zo zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
čoho dôkazom je ustanovenie Zákona o tom, ţe informácie o rozhodnutí povinnej osoby sú
vyňaté z obmedzenia alebo z vylúčenia ich sprístupnenia, nakoľko rozhodnutie je
esenciálnym výsledkom rozhodovacej činnosti povinnej osoby pri aplikácii práva voči
konkrétnej osobe. Zákon nemoţno povaţovať za prostriedok, ktorým sa akákoľvek osoba
prostredníctvom ţiadosti môţe domáhať informácií, ktoré by inak nemala moţnosť získať.
Správny orgán týmito informáciami disponuje len preto, ţe iná fyzická alebo právnická osoba
vyuţila svoju autonómnu vôľu a slobodu rozhodovania a rozhodla sa poţiadať o vydanie
individuálneho správneho aktu, ktorý jej v konečnom dôsledku prizná určité práva a tým
umoţní legálne realizovať činnosť, ktorú zamýšľa. S takýto konaním následne spája osobitný
právny predpis povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby pri vyuţívaní jej práv alebo plnení
povinností takéto informácie správnemu orgánu predloţiť za účelom vydania akéhokoľvek
materiálneho rozhodnutia. Správny orgán ako povinná osoba by nemal k dispozícii
dokumenty, informácie alebo iné údaje, ak by tretia osoba nemala záujem vyuţiť svoju
slobodnú autonómnu vôľu a napr. slobodu podnikania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel
k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p.
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.11.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobca sa v administratívnom
konaní domáhal poskytnutia informácií o výberovom konaní, a to konkrétne kópií ponúk
všetkých účastníkov konania vrátane všetkých dokumentov, ktoré mali byť súčasťou ponuky,
menného zoznamu členov komisie, ktorá rozhodovala o výsledkoch výberového konania,
kópie hlasovacích lístkov členov komisie, na ktorých bolo zrejmé, kto a ako hlasoval, popis
kľúča (algoritmu), podľa ktorého sa hlasovanie vyhodnocovalo a kópiu zmluvy o prenájme
nebytových priestorov.
Správny orgán prvého stupňa ţalobcovi sprístupnil informácie o ponukách
jednotlivých uchádzačov, menný zoznam členov komisie, kópiu konečnej tabuľky hodnotenia
a popisu kľúča, podľa ktorého sa hodnotilo, kópiu zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Správny orgán neposkytol kópie ponúk všetkých záujemcov s odôvodnením, ţe nedisponuje
súhlasom na sprístupnenie informácií od účastníkov prihlásených do výberového konania.
Rovnako neposkytol ani kópie hlasovacích lístkov, pričom v tejto časti svoje rozhodnutie
nezdôvodnil.
Na odvolanie ţalobcu ţalovaný zmenil prvostupňové správne rozhodnutie tak, ţe
sprístupnil kópie ponúk uchádzačov, ktorí vyjadrili súhlas s ich zverejnením v zmysle § 11
ods. 1 písm. a/ Zákona a nesprístupnil kópie hlasovacích lístkov všetkých členov komisie
s poukazom na § 9 ods. 3 Zákona dôvodiac tým, ţe v taxatívnom výpočte údajov, ktoré musia
byť sprístupnené o členovi výberovej komisie sa hlasovanie neuvádza a v zmysle pravidiel
a podmienok výberového konania sa dá analogicky pouţiť zákon o verejnom obstarávaní,
v ktorom sa uvádza, ţe vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné.
Podľa ústavného zák. č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH
PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaţdenia Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 1 sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa ústavného zák. č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH
PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaţdenia Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 5 štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné
primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie
ustanoví zákon.
Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob
vykonania ustanoví zákon.
Podľa § 1 Zákona tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného
prístupu k informáciám.
Podľa § 8 Zákona ak poţadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa
osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa
osobitného zákona, ku ktorým ţiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju
nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej
osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba
sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným
súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba neţije, taký súhlas môţe poskytnúť jej blízka
osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
Podľa § 9 ods. 3 Zákona povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti
osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok
ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom,
poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej sluţbe, odborníkom plniacim
úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu
Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky,
vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom
zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v sluţobnom pomere alebo
členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese
rozhodovania o pouţití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje
v rozsahu
a) titul,
b) meno,
c) priezvisko,
d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu
alebo činnosť vykonáva,
g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náleţitosti priznané za výkon
funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo
z iného verejného rozpočtu.
Podľa § 10 ods. 1 Zákona informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná
osoba nesprístupní.
Podľa § 10 ods. 2 Zákona porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je
najmä sprístupnenie informácie
a) týkajúcej sa závaţného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné
dedičstvo, ţivotné prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability,
b) o znečisťovaní ţivotného prostredia,
c) ktorá sa získala za verejné financie alebo sa týka pouţívania verejných financií
alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce,
d) o štátnej pomoci a informácie podľa § 3 ods. 2.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie
alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon
neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, ţe so sprístupnením informácie
nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas
na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, ţe so sprístupnením informácie
súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená,
Podľa § 11 ods. 2 Zákona ustanovenie písmena a/ sa nepoužije, ak ide
o informácie, ktoré sa získali za verejné financie, alebo ak sú to informácie týkajúce sa
pouţitia takých prostriedkov, alebo ak ide o informácie o nakladaní s majetkom štátu alebo
majetkom obce.
Podľa § 12 Zákona všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba
tak, ţe sprístupní poţadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých
informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie
informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
Podľa § 4 ods. 3 písm. a/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov, obec pri výkone samosprávy najmä vykonáva úkony súvisiace s riadnym
hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu
prenechaným obci do uţívania.
Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov, majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce.
Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov, majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon (zák. č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí).
Podľa § 12 ods. 9 písm. b/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov, rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Obecné zastupiteľstvo
vyhlási rokovanie vţdy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci
chránené podľa osobitných zákonov; to neplatí, ak je predmetom rokovania obecného
zastupiteľstva nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku
vo vlastníctve obce, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce alebo prenechanie majetku
obce do uţívania iným osobám.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom v čase
napadnutých rozhodnutí (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o majetku obcí“) obec hospodári
so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len
"správca"), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9a ods. 1 zák. o majetku obcí ak tento zákon neustanovuje inak, prevody
vlastníctva majetku obce sa musia vykonať
a) na základe obchodnej verejnej súťaţe,
b) dobrovoľnou draţbou (ďalej len "draţba") alebo
c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku
stanovenej podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9a ods. 2 zák. o majetku obcí obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho
spôsob na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, ak ju má obec zriadenú,
a v regionálnej tlači. Ak ide o prevod podľa odseku 1 písm. a/ a b/, musí oznámenie
v regionálnej tlači obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej
súťaţe alebo draţby.
Podľa § 9a ods. 3 zák. o majetku obcí podmienky obchodnej verejnej súťaţe obec
uverejní minimálne na 15 dní pred uzávierkou na podávanie návrhov do obchodnej verejnej
súťaţe.
Podľa § 9a ods. 5 zák. o majetku obcí obec zverejní zámer predať svoj majetok
priamym predajom najmenej na 15 dní. Zároveň zverejní lehotu na doručenie cenových ponúk
záujemcov. Obec nemôţe previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom, ak
10 8Sži/4/2010
všeobecná hodnota majetku stanovená podľa osobitného predpisu presiahne 40 000 eur.
Nehnuteľnosť musí byť jednoznačne identifikovaná tak, aby nebola zameniteľná s inou
nehnuteľnosťou. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku obce pri priamom predaji nesmie
byť v deň schválenia prevodu obecným zastupiteľstvom staršie ako šesť mesiacov.
Podľa § 9a ods. 6 zák. o majetku obcí obec nemôţe previesť vlastníctvo svojho
majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci
a) starostom obce,
b) poslancom obecného zastupiteľstva,
c) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej
alebo zaloţenej obcou,
d) prednostom obecného úradu,
e) zamestnancom obce,
f) hlavným kontrolórom obce,
g) blízkou osobou osôb uvedených v písmenách a/ aţ f/.
Podľa § 9a ods. 7 zák. o majetku obcí obec nemôţe previesť vlastníctvo svojho
majetku priamym predajom na právnickú osobu, v ktorej zakladateľom, vlastníkom
obchodného podielu, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom
riadiaceho, výkonného alebo dozorného orgánu je osoba uvedená v odseku 6; to neplatí, ak
ide o právnickú osobu, ktorej zakladateľom je obec alebo v ktorej má obec obchodný podiel.
Podľa § 9a ods. 9 zák. o majetku obcí ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 je obec
povinná primerane uplatniť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej
za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na
dohodnutý účel rovnaké alebo porovnateľné nehnuteľnosti, okrem
a) hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je niţšia ako 3500 eur,
b) nájmu majetku obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní
v kalendárnom mesiaci,
c) prípadov hodných osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne
trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov.
11 8Sži/4/2010
Ústava SR v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na
prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť
subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná, viď nález Ústavného
súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06 – 59 zo dňa 28.7.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok
štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5
cit. čl. ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie
o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon.
Obdobnú úpravu obsahuje taktieţ Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa
čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR medze základných práv a slobôd moţno upraviť za podmienok
ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd
musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri
obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto
obmedzenia sa môţu pouţiť len na ustanovený cieľ.
Zákon vymedzuje informácie, ktoré povinné osoby zverejňujú povinne, a to bez
ohľadu na to, či o takéto informácie niekto poţiadal (§ 5 a nasl. Zákona) a rovnako upravuje
sprístupňovanie informácií na základe ţiadosti (§ 14 a nasl. Zákona).
Pre obe kategórie prístupu k informáciám je potrebné aplikovať obmedzenia v zmysle
§ 8 aţ 12 Zákona.
Pokiaľ ţalovaný v súvislosti s nesprístupnením informácií o hlasovaní členov
výberovej komisie poukazoval na § 9 ods. 3 Zákona, takýto dôvod neobstojí.
Informáciu o hlasovaní členov výberovej komisie v priebehu výberového konania, pri
nakladaní s majetkom obce, nemoţno povaţovať za osobný údaj fyzickej osoby alebo
informáciu osobnostnej povahy, ku ktorej Zákon podľa § 9 obmedzuje prístup. Naviac je
potrebné poukázať na skutočnosť, ţe informácie obsahujúce mená a priezviská členov
výberovej komisie boli ţalobcovi sprístupnené.
Pokiaľ ţalovaný dôvodil tým, ţe pri nesprístupnení informácií o hlasovaní analogicky
postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní, takýto postup nemá oporu v právnom
poriadku. Zákon o verejnom obstarávaní sa ako osobitný predpis vzťahuje na zadávanie
zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek
na poskytnutie služieb, súťaž návrhov. V prejednávanej veci šlo o verejnú obchodnú súťaţ
na uzatvorenie zmluvy o prenájme nebytových priestorov vo vlastníctve mesta, kde bol
12 8Sži/4/2010
pouţitý, zák. o obecnom zriadená, zák. o majetku obcí a Obchodný zákonník, ako aj VZN
mesta Partizánske č. 25/2009, pričom tomuto výkladu nebráni ani skutočnosť, ţe správa
majetku bola zverená neziskovej organizácii (na rozdiel od úpravy v § 6 ods. 1 zák. o majetku
obcí). Ţalovaný nebol verejným obstarávateľom, neriadil sa zákonom o verejnom obstarávaní,
nemoţno sa naň odvolávať len pri nesprístupnení informácií. Okrem iného je potrebné uviesť,
ţe ustanovenie o vyhodnocovaní ponúk pri verejnom obstarávaní pojednáva o neverejnosti,
t.j. ustanovuje, ţe postup komisie pri hodnotení ponúk prebieha bez prítomnosti tretích osôb,
neupravuje sprístupňovanie informácií.
Najvyšší súd SR stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ţe sa nejedná
o informáciu, ktorú bol ţalovaný povinný zverejniť podľa § 5 ods. 2, ods. 9 Zákona, avšak
ide o sprístupnenie informácie na základe ţiadosti.
Vychádzajúc z tohto, ţe z § 8 aţ § 12 Zákona nevyplývajú obmedzenia prístupu
k informácii o hlasovaní, o sprístupnenie, ktorej ţiadal ţalobca (nejedná sa o utajované
skutočnosti podľa osobitných predpisov, osobné údaje alebo ochranu osobnosti, obchodné
tajomstvo alebo špeciálne dôvody obmedzeného prístupu podľa § 11 Zákona) a správny
orgán ako povinná osoba v zmysle § 2 ods. 2 má plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej
činnosti (súladne s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 6.6.2007), bolo
potrebné uzavrieť, ţe pre nesprístupnenie poţadovanej informácie nebol zákonný dôvod.
Pokiaľ sa ţalobca domáhal sprístupnenia kópií ponúk všetkých účastníkov konania,
vrátane všetkých dokumentov, ktoré mali byť súčasťou ponuky, Najvyšší súd SR sa prvotne
zaoberal povahou týchto informácií, teda tým, či tieto moţno povaţovať v zmysle § 11 ods. 2
Zákona za informácie o nakladaní s majetkom obce.
Správny orgán prvého stupňa vyhlásil dňa 20.10.2009 výberové konanie, účelom
ktorého bolo vybrať najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy na dlhodobý (5 aţ 10 rokov
s moţnosťou predĺţenia) prenájom nebytových priestorov. V priebehu výberového konania
boli jednotlivými uchádzačmi predloţené ponuky s poţadovanými prílohami (podľa
podmienok vopred určených správnym orgánom).
S poukazom na vyššie citované ustanovenia zák. o majetku obcí a zák. o obecnom
zriadení Najvyšší súd SR dospel k záveru, ţe informácie, o sprístupnenie ktorých ţalobca
ţiadal, je potrebné povaţovať za informácie v zmysle § 11 ods. 2 Zákona, a to práve majúc
13 8Sži/4/2010
na zreteli dôvod ich poskytnutia správnemu orgánu – účasť vo výberovom konaní,
výsledkom ktorého bola zmluva o nájme nebytových priestorov.
Najvyšší súd SR sa nestotoţňuje s výkladom krajského súdu, ţe len samotnú zmluvu
o prenájme nebytových priestorov moţno povaţovať za informáciu o nakladaní s majetkom
mesta v zmysle § 11 ods. 2 Zákona. Sprístupnením len tejto zmluvy samej osebe nemoţno
sa v potrebnom rozsahu oboznámiť s postupom správneho orgánu pri nakladaní s majetkom
mesta. Vo verejnej obchodnej súťaţi bol vyberaný najvhodnejší návrh zmluvy, preto
informácie, ktoré mal konajúci k dispozícii, posúdením ktorých dospel k záveru, ţe určitá
ponuka je najvhodnejšia, je potrebné zaradiť do okruhu informácií v zmysle § 11 ods. 2
Zákona. Správny orgán postupoval pri nakladaní s majetkom mesta podľa osobitných
predpisov a treba zdôrazniť, ţe hospodáril nie so súkromným majetkom, preto je namieste
poţadovať pri takomto hospodárení čo najširší okruh sprístupňovaných informácií, keďţe len
ich sprístupnením je moţné sledovať efektivitu, dodrţiavanie povinností pri hospodárení
s majetkom mesta a rovnako zabezpečovať transparentnosť očakávanú vo verejnej správe.
Pokiaľ správny orgán sprístupnil informácie o ponukách jednotlivých uchádzačov
(vypísaním údajov), avšak pre sprístupnenie týchto konkrétnych ponúk a relevantných
podkladov, z ktorých tieto informácie vyplývali, uţ dôvodil potrebou súhlasu jednotlivých
uchádzačov, takýto postup nevyplýva zo ţiadneho predpisu. Naviac takýmto postupom došlo
k situácii, ţe aj uchádzač, ktorý bol vo výberovom konaní úspešný, odmietol poskytnúť súhlas
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona, a teda ţalobcovi ako ţiadateľovi nebola sprístupnená
ani ponuka a súvisiace podklady, ktoré boli ohodnotené ako najvhodnejšie.
Pokiaľ ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe nemoţno sa na základe
Zákona domáhať informácií, ktorými povinná osoba disponuje, len preto ţe iná osoba vyuţila
svoju autonómnu vôľu a slobodu rozhodovania (napr. slobodu podnikania) a rozhodla sa
poţiadať o vydanie individuálneho správneho aktu a ktoré by inak ţiadateľ nemal moţnosť
získať, túto nepovaţoval Najvyšší súd SR za dôvodnú, nakoľko ţiadosť o informácie nebola
podaná v súvislosti s vydávaním individuálneho správneho aktu, ale v súvislosti s verejnou
obchodnou súťaţou vyhlásenou pri nakladaní s majetkom mesta. Naviac správny orgán
prvého stupňa je povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 Zákona, čiţe s plnou informačnou
povinnosťou a na rozdiel od povinných osôb podľa § 2 ods. 1 Zákona nesprístupňuje len
informácie o svojej rozhodovacej činnosti.
14 8Sži/4/2010
Argumentáciou ţalovaného ohľadne ochrany osobných údajov, prípadne ochrany
obchodného tajomstva sa Najvyšší súd SR v ďalšom nezaoberal a hodnotil ju ako účelovú
obranu ţalovaného, nakoľko tieto neboli v preskúmavaných rozhodnutiach uvedené ako
dôvod nesprístupnenia poţadovaných informácií.
Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd SR dospel k záveru, ţe ţaloba bola podaná
dôvodne, rozhodnutie ţalovaného, ako aj krajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a preto napadnutý rozsudok postupom podľa § 250ja ods. 3 O. s. p., zmenil
tak, ţe rozhodnutie ţalovaného pouţitím dôvodu vymedzeného v § 250j ods. 2 písm. a/
O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V súlade s § 250ja ods. 4 O. s. p. je správny
orgán viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 246c ods. 1, § 224 ods. 1, 2 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu
v v uplatnenej výške 320,10 €. Trovy konanie pozostávajú z trov konania pred súdom
prvého stupňa, a to trov právneho zastúpenia: odmena za 2 úkony právnej sluţby – prevzatie
a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej – ţaloba zo dňa 30.3.2010,
á 55,49 € (v uplatnenej výške 1/13 výpočtového základu 721,40 €) podľa § 11 ods. 3
v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej
v texte rozsudku len „Vyhláška“), režijný paušál k dvom úkonom právnej služby podľa
§ 16 ods. 3 Vyhlášky, á 7,21 €, ako aj zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,00 €.
Náhrada trov za konanie pred odvolacím súdom pozostáva z trov právneho zastúpenia,
a to z odmeny za 1 úkon právnej sluţby – písomné podanie na súd vo veci samej – odvolanie
zo dňa 22.10.2010 podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 1 Vyhlášky, vo výške 55,49 €,
režijného paušálu k úkonu právnej služby podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, vo výške 7,21 €,
ako aj zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 66,00 €.
Ţalovaný je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 246c ods. 1 O. s. p. uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne ţalobcu, č. ú. X. vedený
v T., a.s. v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.
15 8Sži/4/2010
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská