Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu MITBAU SK s.r.o., so sídlom Hniezdne 24, IČO: 46 388 672, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Stará Ľubovňa, Garbiarska 20, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 7. januára 2019 č.: PO/BEZ/XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 7. novembra 2018 č.k.: P: XXX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXXX, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 07.01.2019 rozhodol odvolací orgán (žalovaný) ako príslušný orgán podľa a ustanovenia o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) vo veci odvolania zo dňa 28.11.2018, ktoré podal účastník konania MITBAU SK s.r.o., 065 01 Hniezdne 24, IČO 46 388 672, (ďalej „účastník konania, kontrolovaný subjekt, žalobca“) proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov č.k.: P: XXX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXXX zo dňa 07.11.2018 (ďalej len „rozhodnutie inšpektorátu práce“), ktorým správny orgán uložil na základe oprávnenia daného mu ustanovením účastníkovi konania pokutu vo výške 2 000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo , a to konkrétne tak, že podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „“) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že dňa 12.06.2018 v doobedňajších hodinách inšpektori práce v snahe zahájiť inšpekciu práce vykonali miestne šetrenie na adrese sídla kontrolovanej spoločnosti - účastníka konania vo dvore rodinného domu, pričom snahy o zistenie, či sa niekto v sídle kontrolovanej spoločnosti nachádza, boli neúspešné. Inšpektorát práce

následne zistil, že konateľ kontrolovanej spoločnosti sa často nachádza v zahraničí, z toho dôvodu inšpektor práce zaslal dňa 13.06.2018 účastníkovi konania žiadosť o predloženie dokladov.

3. Odvolací orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal, že inšpektorát práce v dôsledku porušenia právnych predpisov začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 05. 09. 2018 bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 10.09.2018. Účastník konania listom zo dňa 11.09.2018 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu. Inšpektorát práce listom zo dňa 18.09.2018 oznámil účastníkovi konania, že povoľuje predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu do 10.10.2018. Odpoveď na žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu sa vrátila na inšpektorát práce dňa 12.10.2018 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

4. Inšpektorát práce rozhodnutím zo dňa 07.11.2018, ktoré bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 20.11.2018, uložil pokutu účastníkovi konania vo výške 2 000,- eur. Sankcia bola uložená za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo a to konkrétne spočívajúcej v tom, že účastník konania porušil povinnosť na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektorke práce poskytnúť všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ktoré boli od účastníka konania vyžiadané listom zo dňa 13.06.2018, ktorý bol preukázateľne prevzatý dňa 21.06.2018 splnomocnencom účastníka konania.

5. Účastník konania sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. V odvolaní uviedol, že podľa jemu dostupných informácií mu nikdy nebol doručený list zo dňa 13.06.2018, ktorým bol vyzvaný poskytnúť všetky potrebné podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Z toho dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Ďalej uviedol, že v rozhodnutí nebolo uvedené, ktorému splnomocnencovi bol doručovaný list. Poukázal na to, že splnomocnencovi bolo vypovedané udelené plnomocenstvo, a preto z právneho hľadiska nebol oprávnený prebrať akúkoľvek poštu, a teda napadnuté rozhodnutie mu nebolo nikdy doručené. Uviedol tiež, že rozhodnutie trpí procesnou vadou, pretože správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože si nepreveril základné skutočnosti, a to také, že či list bol doručený účastníkovi konania, resp. splnomocnencovi, ktorý bol oprávnený na preberanie pošty. Poukázal na neprimerane krátku 5 dňovú lehotu, ktorá bola určená v rozpore s dobrými mravmi. Účastník konania namietal aj to, že mu inšpektorát práce nezaslal odpoveď na žiadosť o predĺženie lehoty, alebo ju zaslal na nesprávnu adresu sídla alebo pochybila pošta. Zároveň namietal to, že prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol aj časť odôvodnenia, ktorá formálne má byť umiestnená v časti odôvodnenie rozhodnutia, a nie vo výroku rozhodnutia. Účastník konania má za to, že inšpektorát práce porušil svoje oprávnenia a povinnosti dané mu a z toho dôvodu zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. Porušením ustanovenia veta posledná zasiahol inšpektorát práce do ústavného práva na slobodné, ničím dôvodne nerušené podnikanie účastníka konania. Vyslovil tiež podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa v štádiu pokusu. Na základe vyššie uvedených skutočností účastník konania navrhol, aby sa odvolací správny orgán zaoberal všetkými jeho námietkami, dostatočne zistil skutkový stav a určil dostatočne primeranú lehotu na to, aby sa účastník konania mohol k predmetnej veci vyjadriť, pričom za primeranú lehotu považuje lehotu troch mesiace vzhľadom na rozsiahlosť požadovaných dokumentov. V závere požiadal, aby odvolací správny orgán rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 07.11.2018 zrušil.

6. Odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené dôkazné listiny a posudzoval či inšpektorát práce pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi ustanoveniami. Dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušenia tým, že účastník konania na základe žiadosti o predloženie podkladov na výkon inšpekcie práce zo dňa 13.06.2018, ktorý bol preukázateľne prevzatý dňa 21.06.2018 splnomocnencom účastníka konania nepredložil inšpektorátu práce požadované doklady v stanovenom termíne do 5 kalendárnych dní od doručenia žiadosti, t.j. do 26.06.2018.

7. Následne sa odvolací orgán vysporiadal s odvolacími námietkami.

8. K argumentácii účastníka konania, že v rozhodnutí nebolo uvedené, ktorému splnomocnencovi bol doručovaný list, a že splnomocnencovi bolo vypovedané udelené plnomocenstvo, a preto z právneho hľadiska nebol oprávnený prebrať akúkoľvek poštu, a teda napadnuté rozhodnutie účastníkovi konania nebolo nikdy doručené, odvolací správny orgán argumentoval, že splnomocnenou osobou môže byť ktokoľvek komu právnická osoba udelila splnomocnenie na preberanie zásielok. V prípade, že účastník konania splnomocnil svojho otca na preberanie zásielok, prejavil tak vôľu, aby pri preberaní poštových zásielok bol zastúpený ním zvoleným zástupcom. Keďže zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému subjektu, sú právne dôsledky rovnaké, ako keby zastúpený účastník konal sám. Ak teda na základe riadnej plnej moci doručujúca pošta odovzdala zásielky z inšpektorátu práce splnomocnenému zástupcovi účastníka konania, nastali rovnaké právne účinky, ako keby zastúpený účastník konania predmetné zásielky prevzal osobne.

9. K námietke účastníka konania, že v rozhodnutí nebolo uvedené, ktorému splnomocnencovi bol doručovaný list, odvolací orgán poukázal na § 25 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán doručuje písomnosti na adresu, ktorú právnická osoba uviedla alebo je známa podľa obchodného registra. Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Ak účastník konania vypovedal splnomocnencovi udelené plnomocenstvo, odvolací orgán zdôraznil, že pošta nevydá zásielku pre právnickú osobu tomu, kto nemá na preberanie zásielky splnomocnenie.

10. K námietke, že inšpektorát práce stanovil na predloženie dokladov neprimerane krátku 5 dňovú lehotu, ktorá bola určená v rozpore s dobrými mravmi, odvolací správny orgán konštatoval, že lehota 5 dní nie je v rozpore s dobrými mravmi a je primeraná vzhľadom na rozsiahlosť požadovaných dokladov pre výkon inšpekcie práce, nakoľko ide o doklady ktorými zamestnávateľ disponuje. V prípade, ak účastník konania potreboval viac dní na predloženie dokladov, mohol požiadať inšpektora práce o predĺženie lehoty na predloženie dokladov. Odvolací orgán zároveň konštatoval, že účastník požadované doklady nepredložil ani do vydania rozhodnutia inšpektorátu práce.

11. K námietke účastníka konania, že mu inšpektorát práce nezaslal odpoveď na žiadosť o predĺženie lehoty, alebo ju zaslal na nesprávnu adresu sídla alebo pochybila pošta, odvolací orgán poukázal, že inšpektorát práce súhlasil s predĺžením lehoty na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu a odpoveď na žiadosť o predĺženie lehoty bola účastníkovi konania doručovaná doporučene s poznámkou do vlastných rúk. Zásielka sa vrátila na inšpektorát práce dňa 12.10.2018 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Odvolací orgán k tejto námietke zároveň poukázal na § 25 ods. 2 Správneho poriadku.

12. K námietke účastníka konania, že správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol aj časť odôvodnenia, ktorá formálne má byť umiestnená v časti odôvodnenie rozhodnutia, a nie vo výroku rozhodnutia, odvolací orgán poukázal, že vo výroku rozhodnutia je uvedené sankcionované konanie účastníka konania tak, aby nebolo zameniteľné s iným konaním a aby účastníkovi konania bolo hneď z výroku rozhodnutia jasné akého správneho deliktu sa dopustil, pričom napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku.

13. K argumentácii účastníka konania, že inšpektorát práce porušil svoje oprávnenia a povinnosti dané mu , odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami a nedošlo zo strany inšpektorátu práce k žiadnemu porušeniu oprávnenia ani k žiadnemu porušeniu povinností, ktoré sú mu dané . Napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce nevykazuje žiadne známky nezákonnosti. Účastník konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti inšpektorátom práce.

14. K výške uloženého sankčného postihu odvolací orgán argumentoval, že inšpektorát práce pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia a . Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 2 000,- eur sledoval najmä jej výchovné a

preventívne pôsobenie, pričom citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. a konštatoval, že sankcia vo výške 2 000,- eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Zároveň poukázal, že inšpektorát práce uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby.

15. V závere odôvodnenia sa odvolací orgán stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení.

II.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe 16. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, aj rozhodnutia inšpektorátu práce a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu konania. Zároveň žiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa . Žiadal vo vecí nariadiť pojednávanie. Navrhol vykonať dôkazy- výsluch poštového doručovateľa a výsluch údajného splnomocnenca žalobcu, ktorý podľa názoru inšpektorátu práce oprávnene preberal poštu.

17. Poukázal, že už v podanom odvolaní voči rozhodnutiu inšpektorátu práce namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Žalobca okrem iného namietal, že mu nikdy nebol doručený list zo dňa 13.06.2018, v ktorom inšpektorát práce žiadal od žalobcu poskytnúť všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Avšak žalovaný sa vôbec nezaoberal touto námietkou a neodôvodnil na základe akej skutočnosti dospel k tomu, že išlo o preukázateľné doručenia, a najmä žiadnym spôsobom neodôvodnil prečo námietky žalobcu v rámci svojho rozhodnutia nevzal do úvahy.

18. Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Argumentoval, že žalobca vo dvore rodinného domu, ani v rodinnom dome nemá žiadnu prevádzku, ani kanceláriu, len sídlo spoločnosti. Naopak, inšpektori práce porušili domovú slobodu, že boli vo dvore rodinného domu. Takéto odôvodnenie žalobca považuje za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Žalovaný vzal za základ skutkového stavu - skutkový stav, ktorý popísal na 2. strane napadnutého rozhodnutia. Nepomenoval však základný fakt, a to, že žalobca žiadal o predĺženie lehoty do 11.12.2018, a to žiadosťou o predĺženie lehoty zo dňa 11.09.2018, pričom dĺžku predĺženia lehoty aj náležite odôvodnil. Správny orgán uviedol len to, že povolil predĺženie lehoty do 10.10.2018. Z toho dôvodu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

19. Žalobca ďalej namietal postup odvolacieho orgánu, pretože nevykonal dokazovanie v sporných otázkach a je zrejmé, že dôsledne nepreskúmaval nič. Žalobca namietal tú skutočnosť, nech správny orgán uvedie, kto je splnomocnencom žalobcu, a že splnomocnenec nebol oprávnený na preberanie zásielok, a aby sa žalovaný touto spornou otázkou zaoberal. Správny orgán neskúmal či pošta vydala alebo nevydala zásielku osobe, ktorá nebola splnomocnená na preberanie zásielok. Taktiež neskúmal námietku žalobcu spočívajúcej v tom, že mu nebola doručená odpoveď na žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu. Správny orgán len uviedol, že sa zásielka vrátila ako nedoručená. V poštovej schránke žalobca nemal ani žltý ani modrý ani inej farby lístoček od pošty, preto nevie akým spôsobom žalovaný doručoval predmetný list žalobcovi, a správny orgán ani nezisťoval či v skutočnosti bol list doručovaný alebo nie. Žalobca čakal, či mu bude lehota predĺžená, a ak by mu oznámenie bolo riadne doručované, tak by vyžiadané podklady žalovanému predložil. Navyše sa správny orgán nevysporiadal ani s námietkou účastníka, že žalovaný zasielal odpoveď na nesprávnu adresu sídla alebo pochybila pošta.

20. Žalobca namietal, že odvolací orgán vo výroku rozhodnutia uviedol aj časť odôvodnenia, ktorá formálne má byť umiestnená v časti odôvodnenia rozhodnutia, a nie vo výroku rozhodnutia a z toho dôvodu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

21. Ďalej žalobca citoval ust. § 47 ods. 4 Správneho poriadku a argumentoval, že poučenie v rozhodnutí druhostupňového orgánu neobsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné. Taktiež žalovaný nevykonal dokazovanie - a to vypočutie poštového doručovateľa a splnomocnenca na preberanie pošty. Z toho dôvodu nedôsledne zistil skutkový stav a rozhodol protizákonne, pretože sa nezaoberal spornými otázkami v predmetnom konaní. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, teda aj samotné uloženie pokuty je nesprávne a v rozpore so zákonom. Navyše podľa názoru žalobcu správny orgán postupoval prehnane formalisticky v rozpore s účelom a zmyslom zákona právnych princípov, ako aj logiky pri ich výklade.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe 22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.03.2019 k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Navrhol, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. K návrhu žalobcu, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok z dôvodov, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi značná hospodárska škoda, finančná škoda a závažná ujma v podnikaní, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k ohrozeniu podnikateľskej činnosti, vyplácania miezd zamestnancom žalobcu a taktiež aj k ohrozeniu úhrady splatných faktúr, žalovaný konštatoval, že žalobca existenciu závažnej ujmy žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal a neoznačil ani žiadne konkrétne dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal resp. mohol u žalobcu vzniknúť. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhol súdu nepriznať správnej žalobe odkladný účinok.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

24. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“).

25. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

28. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

29. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30. Uznesením zo dňa 08.04.2019 sp.zn. -30 správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodov, že neboli splnené podmienky podľa .

31. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul povereného zástupcu žalovaného, konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

32. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 2 000,- eur podľa a podľa Správneho poriadku za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo , a to konkrétne v tom, že zamestnávateľ porušil povinnosť na požiadanie Inšpektorátu práce Prešov alebo inšpektorke práce poskytnúť všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ktoré boli od zamestnávateľa vyžiadané listom zo dňa 13.06.2018, ktorý bol preukázateľne prevzatý dňa 21.06.2018 splnomocnencom zamestnávateľa, a to konkrétne podklady, ktoré sú špecifikované na strane 1 a 2 rozhodnutia inšpektorátu práce. V stanovenom termíne do 5 kalendárnych dní od doručenia žiadosti, t.j. do 26.06.2018 účastník konania, a ani iný zamestnanec alebo splnomocnený zástupca nepredložili požadované doklady. Takisto zamestnávateľ nereagoval na výzvu a prerokovanie protokolu zo dňa 03.07.2018, ktorá bola preukázateľne prevzatá dňa 09.07.2018 splnomocnencom zamestnávateľa. Predmetné doklady neboli doložené ani do vypracovania protokolu zo dňa 03.07.2018, ktorý bol zamestnávateľovi zaslaný dňa 23.07.2018, a tým došlo zo strany zamestnávateľa k zmareniu inšpekcie práce. Doklady neboli doložené ani dodatočne. Uvedené bolo zistené pri výkone inšpekcie práce a účastníka konania v období od 12.06.2018 do 23.07.2018.

33. Právny rámec v prejednávanej veci t.j. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov .

34. Podľa v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon

a/ upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b/ vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, c/ ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

35. Podľa , inšpekcia práce je

a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

36. Podľa , v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

37. Podľa , protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

38. Podľa , zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov.

39. Podľa po čiarku , inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

40. Podľa , inšpektorát práce pred ukladaním pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého bodu d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľ alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku. e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

41. Podľa , na konanie podľa , , a , , , a , a , - f/, a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní , ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

42. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

43. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

44. Podľa § 25 ods. 1 Správneho poriadku, písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnanom povereným prijať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomnosti, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať.

45. Podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku, ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

46. Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

47. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

48. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

49. Podľa § 34 ods. 4, ods. 5 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

50. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti.

51. Podľa § 47 ods. 1 veta prvá, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

52. Z Protokolu č.R.-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX,XX-XX zo dňa 03.07.2018 o výsledku inšpekcie práce vykonanej v dňoch 12.06.2018, 03.07.2018 a 23.07.2018 u žalobcu (zamestnávateľa) vyplýva, že výkon inšpekcie práce u zamestnávateľa bol zameraný na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov v zmysle , o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov.

53. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie (zodpovednosť za výsledok), nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie (napr. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 25.01.2017.) Subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt.

54. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že správny súd preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne konanie nepredstavuje „predĺženie“, resp. „pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a právomocí všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomocí ktorých patrí predovšetkým preskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (napr. ).

55. Žalobné námietky vznesené žalobcom v hmotnoprávnej aj v procesnoprávnej rovine sú podľa názoru správneho súdu nedôvodné.

56. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že inšpektorát práce vykonal v období od 12.06.2018 do 23.07.2018 v zmysle v nadväznosti na a inšpekciu práce u zamestnávateľa: MITBAU SK s.r.o., Hniezdne 24. Z dôvodu, že zamestnávateľ sa dňa 23.07.2018 nezúčastnil na prerokovaní protokolu v zmysle výzvy zo dňa 03.07.2018, odmietol oboznámiť sa s protokolom a vyjadriť sa k nemu a vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ neoznámil Inšpektorátu práce Prešov písomnou formou náhradný termín na prerokovanie protokolu v lehote do 20.07.2018, inšpektorka práce považovala protokol zo dňa 03.07.2018 č. R.-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX,XX-XX (Protokol) v zmysle za prerokovaný. Pokuta sa ukladá za nedostatok, ktorý je uvedený v predmetnom Protokole v časti pracovnoprávne vzťahy B (1). Na základe takto zisteného skutkového stavu bolo listom zo dňa 05.09.2018 začaté správne konanie pod č.: P:XXX/XXXX-Z vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania. Oznámenie o jeho začatí bolo účastníkovi konania doručované doporučene s poznámkou „do vlastných rúk“ a bolo preukázateľne doručené dňa 10.09.2018. Dňa 17.09.2018 bolo na Inšpektorát

práce Prešov doručené písomné vyjadrenie účastníka konania k začatému správnemu konaniu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v ktorom uviedol, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Na adrese sídla spoločnosti osobne poštu nepreberá z dôvodu neprítomnosti, a preberá ju jeho otec, ktorý je staršieho veku. Taktiež poznamenal, že požiadal externú účtovnú firmu o prípravu podkladov, ktoré žiadal Inšpektorát práce Prešov, a to jej bude trvať značný čas, pretože ide o rozsiahlu dokumentáciu. V závere uviedol, že v priebehu mesiaca september 2018 plánuje splnomocniť advokátsku kanceláriu na zastupovanie v tejto veci. Na základe týchto skutočností žiadal inšpektorát Prešov o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Listom zo dňa 18.09.2018 Inšpektorát práce Prešov súhlasil s predĺžením lehoty na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu do 10.10.2018 s poukazom na § 49 Správneho poriadku, nakoľko musí vydať rozhodnutie o uložení pokuty vo zvlášť zložitých prípadoch v lehote najneskôr do 60 dní, t.j. v lehote do 09.11.2018. Zároveň v tomto liste Inšpektorát práce Prešov uviedol, že marenia výkonu inšpekcie práce sa nemôže zamestnávateľ zbaviť, nakoľko sa dopustil porušenia správneho deliktu tým, že počas inšpekcie práce v zmysle Žiadosti o predloženie dokladov a poskytnutie informácií zo dňa 13.06.2018 nepredložil požadované doklady a informácie v stanovenej lehote do 5 kalendárnych dní od doručenia žiadosti, t.j. v lehote do 26.06.2018. V prípade, že tento termín nevyhovoval, mal zamestnávateľ možnosť sa obrátiť na inšpektorku práce aj telefonicky, nakoľko jej kontakt bol uvedený v predmetnej žiadosti a požiadať o predĺženie lehoty na predloženie dokladov pred uplynutím lehoty na predloženie dokladov potrebných pre výkon inšpekcie práce. Inšpektorát práce Prešov tiež poznamenal, že prípadné zaslanie požadovaných dokladov v rámci vyjadrenia sa k začatému správnemu konaniu nezbavuje zodpovednosti zamestnávateľa za spáchanie správneho deliktu. V prípade doloženia požadovaných dokladov bude zvážené zo strany Inšpektorátu práce Prešov vykonanie ďalšej inšpekcie práce, v ktorej budú vyhodnotené dodatočne zaslané doklady potrebné k inšpekcii práce a následne vyvodená zodpovednosť za prípadné porušenie pracovnoprávnych predpisov. Odpoveď na žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie k začatému správnemu konaniu bola doručovaná doporučene s poznámkou „do vlastných rúk“. Zásielka sa vrátila na Inšpektorát práce Prešov dňa 12.10.2018 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. V zmysle § 25 ods. 2 Správneho poriadku uvedená odpoveď na predĺženie lehoty sa tak považuje za doručenú dňa 12.10.2018.

57. K námietke žalobcu, že mu nikdy nebol doručený list inšpektorátu práce zo dňa 13.06.2018 správny súd argumentuje, že v mene právnickej osoby môže preberať zásielky aj splnomocnená osoba. Splnomocnená osoba môže byť ktokoľvek komu právnická osoba udelila splnomocnenie na preberanie zásielok. V prípade, že žalobca splnomocnil svojho otca na preberanie zásielok prejavil tak vôľu, aby pri preberaní poštových zásielok bol zastúpený ním zvoleným zástupcom. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému subjektu, t.j. žalobcovi, právne dôsledky sú rovnaké ako keby zastúpený účastník konal sám. Pri doručovaní písomností má podstatný význam adresa, na ktorú sa písomnosť doručuje a to aj z hľadiska účinkov nastupujúcich pri fiktívnom doručení.

58. upravuje tri možnosti používania adries právnických osôb - a/ adresa, ktorú uviedla právnická osoba v podaní, b/ adresa uvedená v obchodnom registri alebo inom registri, c/ adresa, ktorá je správnemu orgánu známa. Ak sa nepodarí doručiť písomnosť na žiadnu z uvedených adries právnickej osoby, písomnosť sa považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky, a to aj vtedy, ak sa subjekty oprávnené konať za právnickú osobu o tom nedozvedeli.

59. Doručovanie písomností v správnom konaní je úkon, prostredníctvom ktorého správny orgán oznamuje určité skutočnosti účastníkovi konania alebo iným osobám. Pokiaľ ide o spôsob doručovania rozlišujeme doručenie do vlastných rúk a doručenie iné, t.j. obyčajné, ktoré môže mať rôzne formy a napokon doručenie verejnou vyhláškou. Doručenie možno vykonať najmä prostredníctvom pošty, prostredníctvom zamestnanca správneho orgánu, osobným prevzatím písomnosti na správnom orgáne, prostredníctvom kuriérskej služby a pod. o poštových službách ustanovuje, že vyberanie a distribúciu úradných zásielok zabezpečuje na základe poštovej licencie jeden alebo viac poštových podnikov. V zmysle citovaného zákona úradnou zásielkou sa rozumie zásielka určená do vlastných rúk účastníkom konania pred orgánmi verejnej moci.

60. Doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovanou formou doručenia. Výnimkou zo zásady, že zásielku adresovanú do vlastných rúk nemožno vydať náhradnému prijímateľovi, je ustanovenie o splnomocnencovi na preberanie zásielok. V súlade s až 33b môže adresát splnomocniť

ktorúkoľvek plnoletú osobu, aby za neho prijímala jemu adresované zásielky. Plnomocenstvo musí byť overené buď oprávneným orgánom alebo poštou.

61. Ak správny orgán potrebuje mať doručenie preukázané, nechá zásielku doručiť s doručenkou. Doručenka riadne vyhotovená a vrátená správnemu orgánu osvedčuje vo forme listiny, že doručenie bolo vykonané. V dôsledku tejto skutočnosti má doručenka povahu verejnej listiny.

62. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že Žiadosť o predloženie dokladov a poskytnutie informácií potrebných pre výkon inšpekcie práce zo dňa 13.06.2018 bola zaslaná doporučene do vlastných rúk na adresu žalobcu, ktorá je uvedená ako sídlo žalobcu v obchodnom registri oddiel: Sro, vložka číslo:XXXXX/P a bola prevzatá splnomocnencom dňa 21.06.2018, čo preukazuje doručenka vrátená na Inšpektorát práce Prešov dňa 26.06.2018 založená v administratívnom spise.

63. K námietke účastníka konania, že v rozhodnutí nebolo uvedené ktorému splnomocnencovi bola zásielka vydaná, správny súd argumentuje, že táto námietka je irelevantná. V § 25 ods. 2 Správneho poriadku je uvedené, že správny orgán doručuje písomnosti na adresu, ktorú právnická osoba uviedla alebo je známa v zmysle Obchodného registra. Splnomocnenec môže preberať zásielky na doručovacom mieste, t.j. v byte i na pošte. K námietke účastníka konania, že bolo splnomocnencovi vypovedané plnomocenstvo, správny súd konštatuje, že žalobca tak začal tvrdiť až keď voči nemu bolo začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom nedoložil a správny súd má za to, že pošta nevydá zásielku pre právnickú osobu tomu, kto nemá na preberanie zásielky splnomocnenie.

64. Aj námietka účastníka konania, že lehota 5 dní na predloženie dokladov potrebných pre výkon inšpekcie práce je v rozpore s dobrými mravmi, je nedôvodná. Vzhľadom na rozsiahlosť požadovaných dokumentov pre výkon inšpekcie práce je podľa názoru správneho súdu primeraná, nakoľko tieto doklady mal žalobca k dispozícii. A ak potreboval viac dní, mohol byť aktívnejší, mohol inšpektorke práce zavolať a požiadať aj telefonicky o predĺženie tejto lehoty ešte pred jej uplynutím. Správny orgán reagoval na žiadosť žalobcu na predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatému správnemu konaniu, avšak zásielka sa vrátila na inšpektorát práce dňa 12.10.2018 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Správny orgán postupoval v zmysle § 25 ods. 2 Správneho poriadku. Odpoveď na predĺženie lehoty sa považuje za doručenú dňa 12.10.2018 v súlade s § 25 ods. 2 Správneho poriadku.

65. K námietke žalobcu, že správne orgány vydali rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, správny súd uvádza, že inšpektorát práce pri vydaní svojho rozhodnutia a pri svojom konaní vychádzal z listinných dôkazov, ktoré tvoria spisovú zložku a jednoznačne potvrdzujú spáchaný správny delikt, ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia zo strany žalobcu. Vo výroku rozhodnutia je uvedené sankcionované konanie účastníka konania aj keď rozsiahlo, ale z dôvodu, aby nebolo zameniteľné s iným konaním, a aby bolo účastníkovi konania hneď z výroku jasné akého správneho deliktu sa dopustil. Rozhodnutie spĺňa náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, v zmysle ktorého v odôvodnení správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

66. Podľa názoru správneho súdu inšpektorát práce v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom odôvodnil uloženie pokuty vo výške 2 000,- eur. Správny orgán má zo zákona vyplývajúcu tzv. diskrečnú právomoc, kedy zákon pripúšťa uplatnenie správneho uváženia správneho orgánu. V takomto prípade je správny orgán oprávnený rozhodnúť v rámci rozpätia určeného právnou normou. V danom prípade podľa (po čiarku) bol inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi (žalobcovi) za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona až do 100 000,- eur. Uloženie pokuty za zistené porušenie je v tomto prípade len oprávnením správneho orgánu, nie je povinnosťou, ale vzhľadom na závažnosť porušenia a vzhľadom na odôvodnenie správny orgán zvážil, že žalobcovi bolo potrebné uložiť túto pokutu. Správny orgán hodnotil porušenie zo strany žalobcu ako závažné, nakoľko ako zamestnávateľ neposkytol všetky doklady a informácie v stanovenej lehote uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia, čo malo za následok úplné zmarenie výkonu inšpekcie práce. Správny orgán zohľadňoval, že sa jednalo o prvú inšpekciu práce, a už samotná existencia nedostatku zo strany účastníka konania bola dostatočným dôvodom pre uloženie pokuty. Vyššia pokuta

ako 2 000,- eur by podľa názoru správneho orgánu nebola účelná. Nižšia pokuta by neviedla k vyššej opatrnosti a pozornosti, k väčšej zodpovednosti, nepôsobila by ako výchovný prostriedok. Inšpektorát práce v obdobných prípadoch za porušenie ukladá pokutu v rozpätí od 2 000 do 3 000,- eur.

67. K námietke žalobcu, že správny orgán nevykonal dôkazy, ktoré navrhol žalobca ako výsluch poštového doručovateľa splnomocnenca na preberanie poštových zásielok správny súd poukazuje, že v zmysle § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy treba, či netreba vykonať. Výsluchom poštového doručovateľa resp. splnomocnenca na preberanie zásielok by nedošlo k zmene skutku, ktorého sa žalobca ako právnická osoba dopustila,

68. Žalobca namietal aj v procesnoprávnej rovine, že obsah protokolu nebol prerokovaný so spoločnosťou MITBAU SK s.r.o. a neoboznámil sa so závermi uvedenými v protokole. Správny súd k tejto námietke uvádza, že v závere Protokolu zo dňa 03.07.2018 inšpektorát práce v súlade s uviedol, že žalobca na výzvu na prerokovanie protokolu zo dňa 03.07.2018 nereagoval, svoju účasť neospravedlnil a nepožiadal o nový termín prerokovania. Výzva na prerokovanie protokolu bola doručená dňa 09.07.2018 splnomocnencovi žalobcu, o čom svedčí aj priložená doručenka. Práve z dôvodu, že žalobca sa dňa 23.07.2018 o 10.00 hod. nezúčastnil na prerokovaní protokolu, a tým sa odmietol oboznámiť s protokolom a vyjadriť sa k nemu, tiež Inšpektorátu práce Prešov neoznámil písomnou formou náhradný termín na prerokovanie Protokolu v stanovenej lehote, inšpektor práce považoval Protokol v súlade s za prerokovaný a uzatvorený. O týchto skutočnostiach bol žalobca vo výzve na prerokovanie Protokolu zo dňa 03.07.2018 oboznámený. Z uvedených skutočností vyplýva, že inšpektorát práce neodňal žalobcovi žiadne z jeho procesných práv.

69. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov, posudzujúc či v konaní nie sú vady uvedené v až e/ . Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa . Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia, alebo na rozhodnutie vo veci. V zmysle uvedeného ustanovenia správny súd v zásade vykonáva dokazovanie oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu, ktorý konfrontuje s dôkazmi označenými žalobcom. V súdnej praxi spravidla nebýva sporná otázka právnej povahy a kvality dôkazov, ale otázka ich správneho vyhodnotenia, t.j. či správny orgán verejnej správy dôkazy vyhodnotil v súlade s administratívnymi procesnými pravidlami.

70. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia správnych orgánov oboch inštancií tvoria jeden celok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.03.2019).

71. Pre súd je potom v súlade s a rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia správneho orgánu. Na podporu tejto argumentácie správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. zo dňa 26.10.2011... „ Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo

podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je potom v súlade s ustanovením rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia... Nie je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí“.

72. Správny orgán dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil ani žalovaný, ak po náležitom vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

73. Správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria bdelým“(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým)teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

74. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , ), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.

75. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

76. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal; žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v .

77. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).