Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cb-29-2021.pdf
PDF · 127.94 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: Roman Cerulík K CERO, s miestom podnikania Štefánikova 59, 949 01 Nitra, IČO: 11 726 938, právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o zaplatenie 34.500,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.10.2020 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 34.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 34.500,- eur od 22.10.2020 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo vymedzil tým, že ako vlastník nebytových priestorov v budove súp.č. XXX, postavenej na parcele č. XXXX/X v k. ú. Z. L., je zasiahnutý vo svojich vlastníckych právach, keď v uvedených priestoroch je umiestnené zariadenie vo vlastníctve žalovaného, ktoré je využívané v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného. Konkrétne sa jedná o zariadenie slúžiace na prepojenie elektrických rozvodov, tzv. „kobiek“ medzi obcami I. Y. a Z. L., kde predmetné zariadenia slúžia na tento účel výlučne len pre žalovaného a nie tak ako sa žalovaný snaží podsúvať, len pre účely dodávky elektrickej energie pre nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu. Žalobca si plní svoje záväzky týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti voči žalovanému, a to vrátane plnenia sporných poplatkov za dodanie jalovej energie a prekročenie nedodržania účinníka napriek tomu, že nehnuteľnosť nie je v prevádzke, žalovanému platí žalobca cca 500 až 600,- eur mesačne, a preto sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný, ktorý aj prostredníctvom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, podniká a dosahuje zisky a neplatí žalobcovi za to žiadnu náhradu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v uplynulom období existoval medzi stranami nájomný vzťah na základe zmluvy, ktorej trvanie bolo ukončené uplynutím dojednanej doby nájmu dňa 31.12.2014, keď žalovaný neprijal zo strany žalobcu ako prenajímateľa zaslaný návrh na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, a takisto zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej snahe o obnovenie nájomného vzťahu. Teda od 01.01.2015 žalovaný neplatí za umiestenie svojich zariadení žiaden nájom, hoci bol na jeho úhradu žalobcom niekoľkokrát vyzvaný. Technológia vo vlastníctve žalovaného je naďalej funkčná, pričom služby, ktoré poskytuje žalovaný prostredníctvom tejto technológie umiestnenej v predmetných priestoroch žalobcu, sa naďalej realizujú od skončenia nájomného vzťahu až k dnešnému dňu, a to v zásade v nezmenenom rozsahu, keďže je prepojenie elektrickou energiou medzi obcami Z. L. a I. Y. prostredníctvom danej technológie naďalej realizované.
Žalobca poskytuje súčinnosť žalovanému v podobe umožnenia prístupu do uvedených priestorov, ktorá súčinnosť sa realizuje tak, že pracovník žalobcu musí byť k dispozícii v prípade poruchy 24 hodín denne, tento dochádza do vzdialenejšieho bydliska I. V., a to v zimných mesiacoch pri zlých klimatických podmienkach pre umožnenie prístupu pracovníkom žalovaného za účelom odstraňovania prípadných porúch alebo iných udalostí týkajúcich sa funkčnosti technológie za účelom odstránenia závady, prípadne kontroly zariadenia, jeho revízie, opravy, údržby a podobne, pričom po celú dobu trvania výkonu prác, resp. odstraňovania porúch musí byť v objekte prítomný pracovník žalobcu.
2. Pri ustálení výšky nároku žalobca vychádzal z výšky nájomného, ktoré bolo medzi zmluvnými stranami na tento účel dojednané za trvania nájomnej zmluvy tvoriacej pôvodne titul užívania predmetného majetku vo vlastníctve žalobcu zmluvou zo dňa 20.09.2012 v znení dodatku č. 1 zo dňa 14.07.2014. Medzi stranami dojednané nájomné predstavovalo sumu 6.000,- eur, t. j. hodnota využívaného plnenia, resp. prospechu, ktorý v tejto súvislosti žalovaný užívaním predmetného zariadenia dostáva, ktorý je zodpovedajúci výške nájomného za plnenie, ktoré bolo žalovanému poskytované na základe vyššie uvedenej nájomnej zmluvy, keďže v tom čase pri dojednaní výšky nájomného bola žalovanému poskytnutá 60%-ná zľava s ohľadom na užívanú výmeru priestorov za rok, pričom v tomto kontexte žalobcom bola objektívne ustálená minimálna výška požadovaného nároku voči žalovanému v celkovej sume 34.500,- eur, a to za obdobie od 01.01.2015 do 30.09.2020 vo výške 500,- eur za mesiac. Sumu 34.500,- eur si žalobca uplatňuje bez DPH a vzhľadom na neochotu zo strany žalovaného reagovať na výzvy žalobcu v minulom období žalobca nesúhlasí so žiadnou zľavou, na druhej strane však nezvyšuje výšku odplaty za užívanie, keďže nezohľadnil nárast cien nehnuteľností za obdobie od 01.01.2015 do súčasnosti.
3. Žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 34.500,- eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 01.01.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
4. Žalobca ako dôkaz v žalobe označil a k žalobe pripojil kópie listinných dôkazných prostriedkov, a to zmluvu o nájme nebytových priestorov v znení dodatku č. 1 zo dňa 14.07.2014, predžalobnú výzvu na zaplatenie sumy 34.500,- eur zo dňa 25.09.2020, výpis z katastra nehnuteľností Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, výpisu z LV č. XXX pre k. ú. Z. L..
5. V zmysle žaloby a jej upresnenia Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu v upomínacom konaní dňa 03.11.2020.
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti platobnému rozkazu žalovaný včasný odpor, ktorý vecne odôvodnil tým, že nárok na vyplatenie údajného bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume žalobcovi nevznikol. Žalovaný v rámci procesnej obrany k veci uviedol, že prostredníctvom elektroenergetického zariadenia umiestneného v nehnuteľnosti žalobcu mal podľa tvrdení žalobcu žalovaný vykonávať podnikateľskú činnosť, a to konkrétne distribúciu elektriny v prospech iných odberateľov elektriny. S uvedeným tvrdením žalovaný nesúhlasí. Uviedol, že elektroenergetické zariadenie umiestnené v nehnuteľnosti žalobcu je využívané výlučne len ako tzv. „jednoúčelové zariadenie“, to znamená výlučne pre účely distribúcie elektriny do odberného miesta žalobcu. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že prostredníctvom tohto zariadenia dochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu z titulu distribúcie elektriny iným odberateľom ako je žalobca. Žalobca k uvedenému tvrdeniu neuviedol žiaden relevantný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Naopak žalovaný predložil súdu ako dôkaz záznam z geografického informačného systému, z ktorého vyplýva, že prostredníctvom dotknutého elektroenergetického zariadenia (trafostanice) nie je okrem odberného miesta žalobcu pripojené do distribučnej sústavy žalovaného žiadne iné odberné miesto. Žalovaný ďalej zdôraznil, že ešte pred ukončením nájomnej zmluvy žalobcu informoval listom zo dňa 28.10.2014 o ukončení zmluvného vzťahu a o zámere demontovať elektroenergetické zariadenie a toto odstrániť z nehnuteľnosti žalobcu. Žalobca bol žalovaným informovaný o tom, že ide o jednoúčelové zariadenie, ktoré slúži výlučne pre potreby odberného miesta žalobcu, konkrétne na účely transformácie napätia a žalovaný teda nemá záujem ďalej uvedené zariadenie prevádzkovať. Žalovaný tak prejavil vôľu, že nemá ďalej záujem po ukončení nájomnej zmluvy užívať nehnuteľnosť žalobcu a alternatívne bola zo strany žalovaného ponúknutá žalobcovi možnosť predmetné elektroenergetické zariadenie od žalovaného odkúpiť, čo však žalobca nevyužil. Po ukončení nájomnej zmluvy mal žalovaný záujem zariadenie demontovať, k čomu však nedošlo, a to napriek výzve zo strany žalovaného. Žalobca sa naďalej
domáhal finančného plnenia voči žalovanému, pričom žalovaný trval na skutočnosti, že predmetné zariadenie slúži výlučne pre potreby žalobcu a opätovne vyzval žalobcu na určenie konkrétneho termínu pre vypratanie elektroenergetického zariadenie z nehnuteľnosti žalobcu. Napriek uvedenej výzve žalobca neposkytol žalovanému požadovanú súčinnosť, a preto nebolo možné zrealizovať demontáž a vypratanie elektroenergetického zariadenia žalovaného z nehnuteľnosti žalobcu. Nemožnosť vypratania nehnuteľnosti preto žalovaný pričíta na ťarchu žalobcu, nakoľko žalovaný preukázateľne prejavil záujem o jej vypratanie a prejavil zámer nepokračovať v zmluvnom vzťahu a využívaní nehnuteľnosti žalobcu.
7. Žalovaný potvrdil, že žalobca adresoval žalovanému opakované predžalobné výzvy, v odpovediach na ktoré žalovaný len potvrdzoval svoju argumentáciu o ukončení zmluvného vzťahu, o zámere vypratať nehnuteľnosť, o stanovení termínu na vypratanie, o využívaní elektroenergetického zariadenia výlučne pre účely žalobcu, alternatívne poskytol možnosť žalobcovi odkúpenia elektroenergetického zariadenia za zostatkovú cenu, čo však žalobca nevyužil. Podľa tvrdení žalovaného žalobca spochybňoval vlastnícke právo žalovaného k dotknutému elektroenergetickému zariadeniu, čím spochybňoval aj vzťah žalovaného k tomuto zariadeniu, teda spochybnil samotné oprávnenie žalovaného demontovať a odstrániť zariadenie v nehnuteľnosti žalobcu. Žalovaný trvá na tom, že predmetné elektroenergetické zariadenie je nesporne vo vlastníctve žalovaného, čo potvrdzuje aj sám žalobca vo svojej žalobe a uvedenú skutočnosť považuje žalovaný za nespornú.
8. Žalovaný súčasne uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu na vrátenie údajného bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného za obdobie od 01.01.2015 do 30.09.2020, a to s poukazom na ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, a to s prihliadnutím na okamih podania žaloby dňa 22.10.2020, došlo k premlčaniu časti pohľadávky, ktorá je predmetom žalobného návrhu, a to za obdobie do 22.10.2018. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s názorom žalovaného o dvojročnej premlčacej dobe podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, žalovaný poukázal na skutočnosť, že časť žalovanej pohľadávky za obdobie do 22.10.2016 považuje za premlčanú aj podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, a to ust. § 387 Obchodného zákonníka, a preto žalovaný vzniesol námietku premlčania tejto časti pohľadávky. Žalovaný má za to, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného nedochádza, žalovaný nemá záujem priestory žalobcu využívať, prejavil vôľu elektroenergetické zariadenie z predmetnej nehnuteľnosti demontovať a odstrániť, pričom žalobca svojim konaním zapríčinil, že zariadenie k dnešnému dňu z nehnuteľnosti žalobcu nebolo odstránené. Postup žalobcu žalovaný označuje za špekulatívny, keď napriek skutočnosti, že žalovaný nemá záujem využívať nehnuteľnosť žalobcu, žalobca pôvodne požadoval úhradu nájomného a následne požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia. Takýto postup žalovaný označuje za nekorektný a v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.
9. Žalovaný ako dôkaz v odpore označil a k podanému odporu pripojil oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 28.10.2014, opakované vyjadrenia žalovaného k predžalobným výzvam žalobcu zo dňa 26.10.2020, 20.03.2019, 02.08.2018, 02.08.2017, 19.01.2017, 28.11.2016, výzvu na vrátenie technológie adresovanú žalobcom žalovanému dňa 02.03.2015, záznamy z geografického informačného systému žalovaného.
10. Žalobca v reakcii na procesnú obranu žalovaného vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovaného k charakteru elektroenergetického zariadenia ako jednoúčelového zariadenia a v tejto súvislosti žalobca poukazoval na pravidelné servisné úkony žalovaného, pri ktorých bol prítomný zamestnanec žalobcu, čo vyplýva z evidencie návštev pracovníkov žalovaného, ktorú žalobca predložil ako dôkaz. Žalobca potvrdil, že bol žalovaným vyzvaný na odkúpenie transformátora, avšak súčasne zdôraznil, že trafostanica s transformátorom slúžia pre dodávku elektrickej energie do nehnuteľnosti žalobcu, pričom časť tohto zariadenia je prístupná zvonka bez potreby vstupovať do tejto časti za prítomnosti zamestnancov žalobcu a ďalšia časť, ktorá slúži na distribúciu elektrickej energie, predstavuje osobitný priestor, ktorý sa nachádza vo vnútri nehnuteľnosti žalobcu, a preto tento môže byť sprístupnený pracovníkom žalovaného len za asistencie zamestnanca žalobcu, o čom svedčia písomné záznamy, ktoré žalobca predložil súdu ako dôkaz. Ponuku na odkúpenie transformátora označenú žalovaným žalobca vníma ako bezpredmetnú a nesúvisiacu s podstatou sporu.
11. Napriek vyjadreniu žalobcu žalovaný zotrvával na tom, že predmetné elektroenergetické zariadenie slúži výlučne len pre účely žalobcu, pričom odpojením predmetnej trafostanice od distribučnej sústavy
by došlo k odpojeniu odberného miesta žalobcu. Žiadne iné odberné miesto by pri takomto úkone odpojené nebolo. Žalovaný na distribúciu elektriny iným odberateľom je schopný zabezpečiť distribúciu aj bez využitia elektroenergetického zariadenia, ktoré sa nachádza v nehnuteľnosti žalobcu, pričom predmetné zariadenie žalovaný prevádzkuje a udržiava práve z dôvodu, že prostredníctvom neho je pripojené odberné miesto žalobcu. O využívanie nehnuteľnosti žalobcu žalovaný nemá záujem, pričom v minulosti preukázateľne a opakovane sa pokúšal dohodnúť sa so žalobcom na demontáži, či prípadnom predaji elektroenergetického zariadenia, čo však žalobca nevyužil. Žalovanému vznikajú prevádzkou a údržbou predmetného zariadenia náklady, ktoré musí žalovaný znášať z dôvodu neochoty žalobcu vyriešiť situáciu vo vzájomnej súčinnosti. Podľa vyjadrenia žalovaného súčasným spôsobom pripojenia odberného miesta žalobcu do distribučnej sústavy žalobca navyše šetrí na distribučných poplatkoch z dôvodu priznanej napäťovej hladiny odbernému miestu žalobcu.
12. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.10.2021 za účasti riadne a včas predvolaného právneho zástupcu žalobcu a povereného zamestnanca žalovaného. Po prednesoch strán súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu skutkovo a právne nedôvodná, preto žalobu zamietol.
13. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah strán ako obchodnoprávny podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a na daný skutkový stav súd aplikoval zákonné ust. § 261 ods. 1, § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 456, § 458, § 397 a § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka.
14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
18. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
19. Podľa § 340 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
20. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Podľa 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
23. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
24. Medzi stranami je nesporné, že na základe zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 20.09.2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 14.07.2014 žalovaný nesporne využíval nebytový priestor žalobcu, a to umiestnením technológie trafostanice bližšie špecifikovanej v čl. 1 bod 3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov za dohodnuté nájomné, a to s dobou trvania nájmu do 31.12.2014 tak, ako vyplýva z dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 14.07.2014. Napriek uplynutiu doby nájmu k vyprataniu nebytových priestorov žalobcu žalovaným nedošlo a energetické zariadenie vo vlastníctve žalovaného sa aktuálne naďalej nachádza v priestoroch, ktorých vlastníkom je žalobca. Z uvedených okolností súd vychádzal ako nesporných.
25. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je posúdenie, či umiestnenie veci vo vlastníctve žalovaného v priestoroch, ktorých vlastníkom je žalobca, vzniká na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, a či žalobcovi vzniklo právo na jeho vydanie a v akom rozsahu. Rovnako je medzi stranami spornou skutočnosťou, či u práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia plynutím času došlo k jeho premlčaniu, či už čiastočnému alebo úplnému a teda, či predmetné právo má povahu nároku a je súdne vynútiteľné.
26. Vo všeobecnosti súd poznamenáva, že majetkový prospech vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, avšak môže spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, ak by si obohatený plnil svoje povinnosti. Zodpovednosť za získaný majetkový prospech z bezdôvodného obohatenia, ktorý sa musí vydať, vzniká bez ohľadu na zavinenie (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. júna 2021, sp. zn. 28Cdo 883/2001). Napriek uvedenému súd konštatuje, že záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobu a majetkovou ujmou inej určitej osoby, pričom nejde o prípad, keď Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie všetkých uvedených predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie, v posudzovanom prípade žalobca. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že jeden z účastníkov dostal majetkovú hodnotu, to znamená, že došlo k zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu, a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Základnú konštrukciu bezdôvodného obohatenia tak predstavuje neoprávnene získaný majetkový prospech jedného subjektu na úkor iného subjektu, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena negatívne prejavila, pričom ide o objektívne vzniknutý stav, keď bez právom uznaného dôvodu dôjde k presunu majetkových hodnôt od jedného subjektu ku druhému.
27. Ako prioritnú otázku súd posudzoval dôvodnosť žalovaným uplatnenej námietky premlčania časti žalovanej pohľadávky, pričom pre aplikáciu práva je potrebné posúdiť, aký záväzkový vzťah medzi stranami vznikol. V zmysle ust. § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Vznik záväzkov právna úprava (§ 489 Občianskeho zákonníka) viaže na právne úkony, najmä zmluvy, ale tiež spôsobenú škodu, prípadne bezdôvodné obohatenie, alebo iné skutočnosti uvedené v zákone. Teda ak záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol medzi podnikateľmi a nepochybne v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, jedná sa o obchodno-záväzkový vzťah, ktorý v súlade s ust. § 1 ods. 1 upravuje Obchodný zákonník. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa právne vzťahy medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, a teda obchodné záväzkové vzťahy, spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka a len v prípade, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Pokiaľ teda vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol plnením bez právneho dôvodu, je obchodným záväzkovým
vzťahom, plynie premlčacia doba vo vzťahu k takémuto plneniu podľa § 391 Obchodného zákonníka a jej dĺžka je vymedzená v ust. § 397 Obchodného zákonníka. V zmysle právnej teórie aj praxe obchodným vzťahom môže byť aj vzťah, ktorý je komplexne upravený v inom zákone, napríklad v Občianskom zákonníku. Podstatné je, aby išlo o tzv. relatívny obchodný vzťah podľa § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, príp. absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka alebo záväzkový vzťah, ktorému strany prisúdili povahu obchodného vzťahu písomnou voľbou práva podľa § 262 Obchodného zákonníka. V danom prípade pre posúdenie, či sa právny vzťah strán bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, je určujúca predovšetkým povaha právneho vzťahu účastníkov, ktorý vznikol v dôsledku takéhoto plnenia.
28. Na základe zistených skutočností uvedených v žalobe a ostatných vyjadreniach strán súd dospel k záveru, že vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorý mal vzniknúť prijatím plnenia žalovaným bez právneho dôvodu, je obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý svojim poňatím zodpovedá ustanoveniu § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže na oboch stranách záväzkovo-právneho vzťahu vystupujú podnikatelia, pričom k vzniku bezdôvodného obohatenia malo dôjsť v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného.
29. V zmysle vyššie citovaného zákonného ust. § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 roky, pričom predmetná úprava má kogentnú povahu, čo znamená, že v oblasti obchodných záväzkových vzťahov je úplne vylúčené použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní. Začiatok plynutia premlčacej doby vyplýva z ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka a to tak, že pri právach vymáhateľných na súde začíta plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. V posudzovanej právnej veci sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby na splatnosť pohľadávky z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, teda na okamih, kedy sa stal nárok vymáhateľným, pričom žalobca ako predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 34.500,- eur predložil výzvu zo dňa 25.09.2020. Napriek tomu, že žalovaný namietol premlčanie žalovanej pohľadávky, z listinných dôkazov, ktoré žalovaný pripojil do obsahu spisového materiálu, je zrejmé, že komunikácia žalovaného sa viazala na výzvy žalobcu na finančné plnenie, avšak z obsahu týchto písomností nie je zrejmé, v akom rozsahu a za aké obdobie boli tieto výzvy žalobcu žalovanému doručené. S prihliadnutím na okamih začatia konania v predmetnej veci teda nebolo v konaní preukázané, že k premlčaniu žalovanej pohľadávky došlo. S prihliadnutím na ostatné skutkové okolnosti prejednávanej veci zistené súdom z vykonaných dôkazov, súd ďalšie dokazovanie k otázke premlčania nároku žalobcu vyhodnotil ako nehospodárne a neúčelné, keďže boli zistené iné dôvody, na základe ktorých súd prijal záver o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.
30. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že elektroenergetické zariadenie, ktorého vlastníkom je žalovaný, je naďalej aj po ukončení nájomného vzťahu, ktorý medzi procesnými stranami trval do dňa 31.12.2014, umiestnené v nehnuteľnosti, resp. nebytových priestoroch, ktorých vlastníkom je žalobca. Teda v prípade, ak nájomca užíva vec aj po uplynutí dojednanej doby trvania nájmu, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola pôvodne dojednaná. Predpokladom obnovenia nájomnej zmluvy je však konkludentné konanie zmluvných strán, a to na strane prenajímateľa nepodanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti, príp. nepodanie žaloby na vydanie veci v zákonom stanovenej lehote a na strane nájomcu pokračujúce užívanie prenajatej veci. Za pokračujúce užívanie nebytových priestorov súdna prax považuje ich nevypratanie po uplynutí dohodnutej doby nájmu. Súdna judikatúra bližšie nerozlišuje intenzitu užívania predmetu nájmu, a preto za pokračujúce užívanie je považované aj ich nevypratanie (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.10.2002, sp. zn. 28Cdo 1790/2002). V uvedenom kontexte súd posudzoval dôvody uvádzané žalovaným, pre ktoré žalovaný svoje technologické zariadenie umiestnené v nebytových priestoroch žalobcu nedemontoval a pôvodne prenajaté priestory žalobcu nevypratal. Takéto posúdenie vyplýva z požiadavky rešpektovania hodnoty spravodlivosti pre naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti.
31. K námietke žalovaného, v zmysle ktorej žalovaný namieta, že osobitný právny predpis, a to Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov, inštitút pokračovania nájmu neupravuje, a teda podľa stanoviska žalovaného k obnoveniu nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami nemohlo dôjsť, súd poznamenáva, že hoci Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov neobsahuje osobitné ustanovenie upravujúce podmienky, za ktorých môže dôjsť ku konkludentnému predĺženiu doby nájmu nebytových priestorov, z dôvodu absencie osobitnej právnej úpravy sa aplikujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to konkrétne ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 13. mája 2009, sp. zn. 26Cdo 899/2008), v zmysle ktorej právnej úpravy, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
32. Vykonanými listinnými dôkazmi, a to písomnou komunikáciou strán mal súd preukázané, že žalovaný ešte pred ukončením nájomného vzťahu a tiež po uplynutí dohodnutej doby nájmu opakovane a výslovne prejavil voči žalobcovi vôľu nepokračovať v uzatvorenej nájomnej zmluve, prejavil vôľu predmetnú trafostanicu demontovať a alternatívne ponúkol žalobcovi odkúpenie technológie trafostanice vo vlastníctve žalovaného za zostatkovú cenu 2.223,- eur tak, ako vyplýva z oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 28.10.2014 (č. l. 30). Aj z ostatných žalovaným pripojených výziev v reakcii na predžalobné výzvy žalobcu je zrejmé, že žalovaný sa odvoláva na ukončenie nájomného vzťahu. Žalovaný duplikoval nezáujem pokračovať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a záujem vypratať technológiu z nebytových priestorov žalobcu.
33. K otázke, z akého dôvodu žalovaný nevykonal demontáž trafostanice a to napriek tomu, že preukázateľne žalovaný vykonával pravidelné opravy a revízie elektroenergetického zariadenia umiestneného v nebytových priestoroch žalobcu, žalovaný uviedol, že prostredníctvom tohto zariadenia je pripojené odberné miesto žalobcu do distribučnej sústavy, a preto pre zachovanie distribúcie elektriny do odberného miesta žalobcu bola potrebná súčinnosť žalobcu, a to buď pripojením zariadenia na náhradný zdroj, t.j. VN linky, ktoré sa nachádzajú v okolí nehnuteľnosti žalobcu alebo tým, že by sa daná trafostanica žalobcovi predala a mohol by byť zachovaný daný stav bez potreby ďalších investícií, pričom by došlo len k zmene vlastníka danej trafostanice. Vznikli tak dve možnosti, a to buď napojenie žalobcu ako odberateľa zriadením vlastného pripojenia v okolí nehnuteľnosti na linky určené žalovaným, prípadne možnosť odkúpenia si trafostanice s tým, že aktuálny status napojenia zostane žalobcovi zachovaný. Uvedeným postupom tak žalovaný nepriamo preukazoval jednoúčelovosť danej trafostanice, keďže žalovaný nemal iný záujem danú trafostanicu prevádzkovať a prezentoval záujem elektrozariadenie predajom previesť do vlastníctva žalobcu a poskytnúť tak výlučne žalobcovi jeho následné využívanie ako vlastníkovi danej veci. Na návrhy žalovaného k alternatívnemu riešeniu umiestnenia elektroenergetického zariadenia žalovaného v priestoroch žalobcu žalobca kladným spôsobom nereagoval a neprejavil ochotu pristúpiť na ktorékoľvek z alternatívnych riešení tejto trafostanice vo vzťahu k ukončenému nájomnému vzťahu, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že žiadna z alternatív predostretých žalovaným nebola doposiaľ zrealizovaná.
34. Z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného malo vzniknúť obmedzením vlastníckeho práva žalobcu a to umiestnením veci vo vlastníctve žalovaného v nebytových priestoroch žalobcu, žalobcovi nevzniklo. Z vyjadrení procesných strán a listinných dôkazných prostriedkov, ktoré sú obsahom spisového materiálu, mal súd nesporne preukázané, že výslovne prejavenou vôľou žalovaného bolo nepokračovať v nájomnom vzťahu a súčasne žalovaný navrhol vypratanie nebytových priestorov žalobcu, a teda demontáž elektrozariadenia, ktorého sa spor týka, k čomu zo strany žalobcu nebola poskytnutá žalovanému potrebná súčinnosť. Pokiaľ zamestnanci žalovaného vykonávali štandardné revízne práce ako je údržba, oprava, príp. kontrola daného zariadenia za súčasného sprístupnenia nehnuteľnosti žalobcom, takéto podmienky a okolnosti nemožno obsahovo stotožňovať s vytvorením podmienok pre demontáž celej trafostanice vrátane transformátorov, ku ktorým je podľa stanoviska žalovaného nevyhnutná osobitná technika a špeciálny vstup zamestnancov žalovaného a to v rozsahu, ktorý je odlišný od bežnej revíznej činnosti žalovaného. Žalovaný súčasne akcentoval snahu a záujem prioritne dohodnúť so žalobcom alternatívne napojenie odberného miesta žalobcu tak, aby prívod elektrickej energie do odberného miesta žalobcu nebol prerušený. Napriek tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca fyzicky bránil demontáži elektrozariadenia žalovaného, avšak na druhej strane, k akýmkoľvek snahám žalovaného o demontáž, resp. odpredaj trafostanice žalobca nezaujal pozitívne stanovisko a primárne svoj odmietavý postoj žalobca zakladal na spochybnení vlastníckeho práva žalovaného k elektrozariadeniu, ktorého sa spor týka.
35. V pomeroch prejednávanej veci sporná skutočnosť, či išlo o jednoúčelové alebo distribučné zariadenie, súd vyhodnotil ako skutočnosť irelevantnú, nakoľko žalovaný v priebehu celého konania tvrdil
a dôkazne preukázal, že nemal záujem zotrvať v užívacom vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalobca. Žalovaný nesporne preukázal existenciu viacerých návrhov konkrétnych riešení pre zachovanie dodávky elektrickej energie predložených žalobcovi. Za takéhoto stavu nemožno zakladať nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a plnenie dobrovoľne poskytnuté žalobcom ako prijímateľom elektroslužieb viazať na povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie a tak jednostranne vnútiť žalovanému zmluvné plnenie v rozpore s nepochybne prejavenou vôľou žalovaného ukončiť právny stav, založený umiestnením veci vo vlastníctve žalovaného v priestoroch, ktorých vlastníkom je žalobca, pokiaľ žalobca neposkytol žalovanému súčinnosť na ich vypratanie.
36. Pokiaľ žalobca navrhol výsluch žalobcu ako procesnej strany a súčasne svedka N. L., a to k charakteru trafostanice, pokiaľ ide o sporné tvrdenie jednoúčelového, resp. distribučného charakteru predmetnej stanice, s prihliadnutím na sudcovskú koncentráciu konania, ako aj povahu spornej skutočnosti, ku ktorej žalobca navrhol vykonanie tohto dôkazu, súd dôkazný návrh žalobcu zamietol. Vykonanie takéhoto dôkazu by nepochybne viedlo k odročeniu pojednávania, navyše charakter elektrozariadenia v pomeroch prejednávanej veci za súčasného zistenia okolností ukončenia nájomného vzťahu a snahy žalovaného vykonať demontáž, resp. odpredaj tohto zariadenia žalobcovi, súd vyhodnotil pre potreby rozhodovania o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako dôkaz irelevantný.
37. Vychádzajúc z podstaty a významu právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia, ktoré je založené na premise, že nikto sa nesmie obohacovať na úkor iného, súd dospel k záveru, že k obnoveniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe konkludentného konania strán nedošlo, keďže žalovaný nesporne prejavil vôľu v nájomnom vzťahu nepokračovať a vôľu prenajatý priestor vypratať. Pokiaľ žalobca pre možnosť vypratania veci neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť a na žiaden z alternatívnych návrhov žalovaného poskytnutých mu v záujme zachovania odberu elektriny nereagoval, následné priznanie nároku žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia by tolerovalo formalistický prístup súdu a viedlo k zrejmej nespravodlivosti. V posudzovanej právnej veci preto bolo namieste zohľadňovať konkrétne skutkové zistenia a špecifické okolnosti prejednávanej veci vo väzbe na povinnosť súdu postupovať a rozhodnúť spor v súlade so zákonom a spravodlivo, tzn. v súlade s hodnotovými princípmi nášho právneho poriadku tak, aby rozhodnutie súdu bolo nielen zákonné, ale najmä spravodlivé. Z uvedeného pohľadu súd nárok uplatnený žalobou vyhodnotil ako nedôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že žalovanému ako procesnej strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi ako neúspešnej procesnej strane s tým, že o výške týchto trov súd rozhodne samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).