Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/76/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej, členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: G. S. K CERO, s miestom podnikania P. XX, XXX XX B., IČO: 11 726 938, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, so sídlom K. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o zaplatenie 34.500 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -98 zo dňa 15. októbra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -98 zo dňa 15. októbra 2021 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, doručenú Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.10.2020, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 34.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 34.500,- Eur od 22.10.2020 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca skutkovo svoj nárok vymedzil tým, že ako vlastník nebytových priestorov v budove súp. č. XXX, postavenej na parcele č. 1421/1 v k. ú. Z. L., je zasiahnutý na svojich vlastníckych právach, keď v uvedených priestoroch je umiestnené zariadenie vo vlastníctve žalovaného, ktoré je využívané v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného. Konkrétne sa jedná o zariadenie slúžiace na prepojenie elektrických rozvodov, tzv. „kobiek“ medzi Obcami Liptovský Ján a Závažná Poruba, kde predmetné zariadenie slúži na účel výlučne len pre žalovaného a nie ako uvádza žalovaný, len pre účely dodávky elektrickej energie pre nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu. Žalobca poukázal na to, že si plní svoje záväzky týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti voči žalovanému, a to vrátane plnenia sporných poplatkov za dodanie jalovej energie a prekročenie nedodržania účinníka napriek tomu, že nehnuteľnosť nie je v prevádzke, žalovanému platí žalobca cca 500 až 600,- Eur mesačne, a preto sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ak žalovaný, ktorý aj prostredníctvom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu podniká a dosahuje zisky a neplatí žalobcovi za to žiadnu náhradu. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na skutočnosť, že v uplynulom období existoval medzi stranami nájomný vzťah na základe zmluvy, ktorej trvanie bolo ukončené uplynutím dojednanej doby nájmu dňa 31.12.2014, keď žalovaný neprijal zo strany žalobcu ako prenajímateľa zaslaný návrh

na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy a takisto nedošlo k žiadnej snahe o obnovenie nájomného vzťahu. Od 01.01.2015 žalovaný neplatí za umiestenie svojich zariadení žiaden nájom, hoci bol na jeho úhradu žalobcom niekoľkokrát vyzvaný. Technológia vo vlastníctve žalovaného je naďalej funkčná, pričom služby, ktoré poskytuje žalovaný prostredníctvom tejto technológie umiestnenej v predmetných priestoroch žalobcu, sa naďalej realizujú od skončenia nájomného vzťahu až k dnešnému dňu, a to v zásade v nezmenenom rozsahu, keďže je prepojenie elektrickou energiou medzi Obcami Závažná Poruba a Liptovský Ján prostredníctvom danej technológie naďalej realizované. Žalobca uviedol, že poskytuje súčinnosť žalovanému v podobe umožnenia prístupu do uvedených priestorov, ktorá súčinnosť sa realizuje tak, že pracovník žalobcu musí byť k dispozícii v prípade poruchy 24 hodín denne, tento dochádza do vzdialenejšieho bydliska Liptovský Hrádok, a to v zimných mesiacoch pri zlých klimatických podmienkach pre umožnenie prístupu pracovníkom žalovaného za účelom odstraňovania prípadných porúch alebo iných udalostí týkajúcich sa funkčnosti technológie za účelom odstránenia závady, prípadne kontroly zariadenia, jeho revízie, opravy, údržby a podobne, pričom po celú dobu trvania výkonu prác, resp. odstraňovania porúch musí byť v objekte prítomný pracovník žalobcu. Žalobca pri ustálení výšky nároku vychádzal z výšky nájomného, ktoré bolo medzi zmluvnými stranami na tento účel dojednané za trvania nájomnej zmluvy tvoriacej pôvodne titul užívania predmetného majetku vo vlastníctve žalobcu Zmluvou zo dňa 20.09.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.07.2014. Dojednané nájomné predstavovalo sumu 6.000,- Eur, t.j. hodnota využívaného plnenia, resp. prospechu, ktorý v tejto súvislosti žalovaný užívaním predmetného zariadenia dostáva, ktorý je zodpovedajúci výške nájomného za plnenie, ktoré bolo žalovanému poskytované na základe uvedenej nájomnej zmluvy, keďže pri dojednaní výšky nájomného bola žalovanému poskytnutá 60%-ná zľava s ohľadom na užívanú výmeru priestorov za rok, pričom žalobca objektívne ustálil minimálnu výšku požadovaného nároku voči žalovanému v celkovej sume 34.500,- Eur, a to za obdobie od 01.01.2015 do 30.09.2020 vo výške 500,- Eur za mesiac. Sumu 34.500,- Eur si žalobca uplatňuje bez DPH spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 01.01.2015 do zaplatenia, vrátane náhrady trov konania.

3. Okresný súd poukázal na listiny doložené žalobcom ku žalobe, vydaný platobný rozkaz v upomínacom konaní, podaný odpor žalovaného, ktorý uviedol, že elektroenergetické zariadenie umiestnené v nehnuteľnosti žalobcu je využívané výlučne len ako tzv. „jednoúčelové zariadenie“, to znamená výlučne pre účely distribúcie elektriny do odberného miesta žalobcu. Žalovaný v odpore poprel tvrdenia žalobcu, že prostredníctvom tohto zariadenia dochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu z titulu distribúcie elektriny iným odberateľom ako je žalobca. Žalovaný predložil ako dôkaz záznam z geografického informačného systému, z ktorého vyplýva, že prostredníctvom dotknutého elektroenergetického zariadenia (trafostanice) nie je okrem odberného miesta žalobcu pripojené do distribučnej sústavy žalovaného žiadne iné odberné miesto. Žalovaný zdôraznil to, že ešte pred ukončením nájomnej zmluvy žalobcu informoval listom zo dňa 28.10.2014 o ukončení zmluvného vzťahu a o zámere demontovať elektroenergetické zariadenie a toto odstrániť z nehnuteľnosti žalobcu. Žalobca bol žalovaným informovaný o tom, že ide o jednoúčelové zariadenie, ktoré slúži výlučne pre potreby odberného miesta žalobcu, konkrétne na účely transformácie napätia a žalovaný nemá záujem ďalej uvedené zariadenie prevádzkovať. Žalovaný prejavil vôľu, že nemá záujem po ukončení nájomnej zmluvy užívať nehnuteľnosť žalobcu a alternatívne zo strany žalovaného bola žalobcovi ponúknutá možnosť predmetné elektroenergetické zariadenie od žalovaného odkúpiť, čo však žalobca nevyužil. Žalovaný poukázal na to, že po ukončení nájomnej zmluvy mal záujem zariadenie demontovať, k čomu však nedošlo, a to napriek výzve zo strany žalovaného. Žalobca podľa žalovaného neposkytol súčinnosť ním požadovanú, a preto nebolo možné zrealizovať demontáž a vypratanie elektroenergetického zariadenia žalovaného z nehnuteľnosti žalobcu. Nemožnosť vypratania nehnuteľnosti preto žalovaný pričíta na ťarchu žalobcu, ak žalovaný preukázateľne prejavil záujem o jej vypratanie a prejavil zámer nepokračovať v zmluvnom vzťahu a využívaní nehnuteľnosti žalobcu. Žalovaný súčasne uplatnil námietku premlčania, ak žalobca uplatnil bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.01.2015 do 30.09.2020, s poukazom na ust. a okamih podania žaloby dňa 22.10.2020, keď došlo k premlčaniu časti pohľadávky, ktorá sa stala predmetom žalobného návrhu, a to za obdobie do 22.10.2018. Žalovaný mal za to, že v prípade neaplikovania , aj podľa , a to ust. sa časť žalovanej pohľadávky za obdobie do 22.10.2016 považuje za premlčanú. Žalovaný v rámci obrany poukázal na to, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nedochádza, pretože nemá záujem priestory žalobcu využívať, prejavil vôľu elektroenergetické zariadenie z predmetnej nehnuteľnosti demontovať a odstrániť a bol to žalobca, ktorý svojim konaním zapríčinil, že zariadenie k dnešnému dňu z nehnuteľnosti žalobcu nebolo odstránené.

Postup žalobcu považoval žalovaný za špekulatívny, za rozporný so zásadou poctivého obchodného styku, ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu.

4. Okresný súd v napadnutom rozsudku poukázal na ďalšie vyjadrenia žalobcu, žalovaného a za aplikácie ust. , , , , , , , , , , , dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je opodstatnená. Okresný súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné to, že podľa Zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 20.09.2012 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 14.07.2014 žalovaný využíval nebytový priestor žalobcu, a to umiestnením technológie trafostanice bližšie špecifikovanej v Čl. 1 bod 3. Zmluvy o nájme nebytových priestorov za dohodnuté nájomné, a to s dobou trvania nájmu do 31.12.2014 tak, ako vyplynulo z Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 14.07.2014. Napriek uplynutiu doby nájmu k vyprataniu nebytových priestorov žalobcu žalovaným nedošlo a energetické zariadenie vo vlastníctve žalovaného sa aktuálne naďalej nachádza v priestoroch, ktorých vlastníkom je žalobca.

5. Okresný súd uviedol, že základnou, medzi stranami spornou skutočnosťou bolo posúdenie, či umiestnením veci vo vlastníctve žalovaného v priestoroch, ktorých vlastníkom je žalobca, vzniká na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, a či žalobcovi vzniklo právo na jeho vydanie a v akom rozsahu. Rovnako medzi stranami bola sporná skutočnosť, či u uplatneného práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia plynutím času došlo k jeho premlčaniu, či už čiastočnému alebo úplnému, a teda, či predmetné právo má povahu nároku a je súdne vynútiteľné.

6. Okresný súd v samostatnom odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na inštitút bezdôvodného obohatenia, predpokladom vzniku ktorého podľa ust. a nasl. ustanovenia je skutočnosť, že jeden z účastníkov dostal majetkovú hodnotu, to znamená, že došlo k zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu, a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Základnú konštrukciu bezdôvodného obohatenia tak predstavuje neoprávnene získaný majetkový prospech jedného subjektu na úkor iného subjektu, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena negatívne prejavila, pričom išlo o objektívne vzniknutý stav, keď bez právom uznaného dôvodu dôjde k presunu majetkových hodnôt od jedného subjektu ku druhému.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že ako prioritnú otázku posudzoval dôvodnosť žalovaným uplatnenej námietky premlčania, pričom pre aplikáciu práva bolo potrebné posúdiť, aký záväzkový vzťah medzi stranami vznikol. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol medzi podnikateľmi a nepochybne v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou preto išlo o obchodno-záväzkový vzťah, ktorý v súlade s ust. upravuje . Pokiaľ išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol plnením bez právneho dôvodu, išlo o obchodno-záväzkový vzťah a k takémuto plneniu bolo podľa názoru okresného súdu potrebné vychádzať z premlčacej doby v zmysle ust. a dĺžky, ktorá je vymedzená ust. . Okresný súd poukázal na ust. s tým, že pre aplikáciu hmotného práva bola určujúca povaha právneho vzťahu účastníkov, ktorý vznikol v dôsledku takéhoto plnenia. Na základe zistených skutočností, poskytnutých tvrdení okresný súd dospel k záveru, že vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorý mal vzniknúť prijatím plnenia žalovaným bez právneho dôvodu, je obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý svojim obsahom zodpovedá ust. , pretože na oboch stranách záväzkovo-právneho vzťahu vystupujú podnikatelia, ak ku vzniku bezdôvodného obohatenia malo dôjsť v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného.

8. Okresný súd následne skonštatoval za aplikácie ust. , že premlčacia doba je 4 roky. Za aplikácie ust. okresný súd poukázal na predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 34.500,- Eur zo dňa 25.09.2020. S prihliadnutím na okamih začatia konania v predmetnej veci nebolo preukázané, že k premlčaniu žalovanej pohľadávky došlo, avšak na základe ostatných skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré boli zistené podľa vykonaných dôkazov, okresný súd ďalšie dokazovanie k otázke premlčania nároku žalobcu vyhodnotil ako nehospodárne a neúčelné, pretože boli zistené iné dôvody, na základe ktorých prijal záver o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.

9. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že elektroenergetické zariadenie, ktorého vlastníkom je žalovaný, je naďalej aj po ukončení nájomného vzťahu, ktorý medzi procesnými stranami trval do dňa 31.12.2014, umiestnené v nehnuteľnosti, resp. nebytových priestoroch, ktorých vlastníkom je žalobca. Ak nájomca užíva vec aj po uplynutí dojednanej doby trvania nájmu, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola pôvodne dojednaná. Predpokladom obnovenia nájomnej zmluvy podľa okresného súdu je konkludentné konanie zmluvných strán, a to na strane prenajímateľa nepodanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti, prípadne nepodanie žaloby na vydanie veci v zákonom stanovenej lehote a na strane nájomcu pokračujúce užívanie prenajatej veci. Za pokračujúce užívanie nebytových priestorov súdna prax považuje ich nevypratanie po uplynutí dohodnutej doby nájmu. Súdna judikatúra bližšie nerozlišuje intenzitu užívania predmetu nájmu, a preto za pokračujúce užívanie je považované aj ich nevypratanie (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.10.2002, sp. zn. ). Okresný súd posudzoval dôvody uvádzané žalovaným, pre ktoré žalovaný svoje technologické zariadenie umiestnené v nebytových priestoroch žalobcu nedemontoval a pôvodne prenajaté priestory žalobcu nevypratal. Takéto posúdenie vyplynulo z požiadavky rešpektovania hodnoty spravodlivosti pre naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti.

10. Okresný súd poukázal na námietku žalovaného, že k obnoveniu nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom nemohlo dôjsť, pretože podľa žalovaného osobitný právny predpis, a to zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov inštitút pokračovania nájmu neupravuje. Okresný súd bol názoru, že hoci zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov neobsahuje osobitné ustanovenie upravujúce podmienky, za ktorých môže dôjsť ku konkludentnému predĺženiu doby nájmu nebytových priestorov, z dôvodu absencie osobitnej právnej úpravy sa aplikujú ustanovenia , a to ust. (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13. mája 2009, sp. zn. ), podľa ktorej právnej úpravy, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Podľa výsledkov dokazovania okresný súd mal za preukázané, že žalovaný ešte pred ukončením nájomného vzťahu a tiež po uplynutí dohodnutej doby nájmu opakovane a výslovne prejavil voči žalobcovi vôľu nepokračovať v uzavretej nájomnej zmluve, prejavil vôľu trafostanicu demontovať, alternatívne ponúkol žalobcovi odkúpenie technológie trafostanice vo vlastníctve žalovaného za zostatkovú cenu 2.223,- Eur tak, ako vyplýva z Oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 28.10.2014 (č.l. 30 spisu). Žalovaný sa odvolával na ukončenie nájomného vzťahu, duplikoval nezáujem pokračovať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a mal záujem vypratať technológiu z nebytových priestorov žalobcu.

11. Okresný súd uviedol otázku položenú žalovanému, z akého dôvodu žalovaný nevykonal demontáž trafostanice, a to napriek tomu, že preukázateľne žalovaný vykonával pravidelné opravy a revízie elektroenergetického zariadenia umiestneného v nebytových priestoroch žalobcu. Žalovaný uviedol, že prostredníctvom zariadenia je pripojené odberné miesto žalobcu do distribučnej sústavy, a preto pre zachovanie distribúcie elektriny do odberného miesta žalobcu bola potrebná súčinnosť žalobcu, a to buď pripojením zariadenia na náhradný zdroj, t.j. VN linky, ktoré sa nachádzajú v okolí nehnuteľnosti žalobcu alebo tým, že by sa daná trafostanica žalobcovi predala a mohol by byť zachovaný daný stav bez potreby ďalších investícií, pričom by došlo len k zmene vlastníka danej trafostanice. Vznikli tak dve možnosti, a to buď napojenie žalobcu ako odberateľa zriadením vlastného pripojenia v okolí nehnuteľnosti na linky určené žalovaným, prípadne možnosť odkúpenia si trafostanice s tým, že aktuálny status napojenia zostane žalobcovi zachovaný. Týmto postupom žalovaný nepriamo preukazoval jednoúčelovosť danej trafostanice, keďže žalovaný nemal iný záujem danú trafostanicu prevádzkovať a prezentoval záujem elektrozariadenie predajom previesť do vlastníctva žalobcu a poskytnúť tak výlučne žalobcovi jeho následné využívanie ako vlastníkovi danej veci. Okresný súd zistil, že na návrhy žalovaného k alternatívnemu riešeniu umiestnenia elektroenergetického zariadenia žalovaného v priestoroch žalobcu žalobca kladným spôsobom nereagoval a neprejavil ochotu pristúpiť na ktorékoľvek z alternatívnych riešení tejto trafostanice vo vzťahu k ukončenému nájomnému vzťahu, čoho dôkazom bola aj skutočnosť, že žiadna z alternatív predostretých žalovaným nebola doposiaľ zrealizovaná.

12. Na základe týchto zistení okresný súd dospel k záveru, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného malo vzniknúť obmedzením vlastníckeho práva žalobcu, a to umiestnením veci vo vlastníctve žalovaného v nebytových priestoroch žalobcu, žalobcovi nevzniklo. Z vyjadrení procesných strán, z listinných dôkazných prostriedkov, ktoré sa stali súčasťou spisového materiálu, mal okresný súd za nesporne preukázané, že výslovne prejavenou vôľou žalovaného bolo nepokračovať v nájomnom vzťahu a súčasne žalovaný navrhol vypratanie nebytových priestorov žalobcu, a teda demontáž elektrozariadenia, ktorého sa spor týka, k čomu zo strany žalobcu nebola žalovanému poskytnutá potrebná súčinnosť. Pokiaľ zamestnanci žalovaného vykonávali štandardné revízne práce ako je údržba, oprava, prípadne kontrola daného zariadenia za súčasného sprístupnenia nehnuteľnosti žalobcom, takéto podmienky a okolnosti nebolo možné stotožňovať s vytvorením podmienok pre demontáž celej trafostanice vrátane transformátorov, ku ktorým je podľa stanoviska žalovaného nevyhnutná osobitná technika a špeciálny vstup zamestnancov žalovaného, a to v rozsahu, ktorý je odlišný od bežnej revíznej činnosti žalovaného. Žalovaný zdôrazňoval záujem prioritne sa dohodnúť so žalobcom na alternatívne napojenie odberného miesta žalobcu tak, aby prívod elektrickej energie do odberného miesta žalobcu nebol prerušený. Napriek tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca fyzicky bránil demontáži elektrozariadenia žalovaného, na druhej strane, k akýmkoľvek snahám žalovaného o demontáž, resp. odpredaj trafostanice žalobca nezaujal pozitívne stanovisko a primárne svoj odmietavý postoj zakladal na spochybnení vlastníckeho práva žalovaného k elektrozariadeniu, ktorého sa spor týkal.

13. K okolnostiam danej sporovej veci okresný súd uviedol, že sporná skutočnosť, či išlo o jednoúčelové alebo distribučné zariadenie, bola irelevantná, pretože žalovaný v priebehu celého konania tvrdil a dôkazne preukázal, že nemal záujem zotrvať v užívacom vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalobca. Žalovaný preukázal existenciu viacerých návrhov konkrétnych riešení pre zachovanie dodávky elektrickej energie predložených žalobcovi. Za takéhoto stavu podľa záveru okresného súdu nemožno zakladať nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a plnenie dobrovoľne poskytnuté žalobcom ako prijímateľom elektroslužieb viazať na povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie a tak jednostranne vnútiť žalovanému zmluvné plnenie v rozpore s nepochybne prejavenou vôľou žalovaného ukončiť právny stav, založený umiestnením veci vo vlastníctve žalovaného v priestoroch, ktorých vlastníkom je žalobca, pokiaľ žalobca neposkytol žalovanému súčinnosť na ich vypratanie.

14. Návrhu výsluchu žalobcu ako procesnej strany a svedka N. L., a to k charakteru trafostanice, pokiaľ ide o sporné tvrdenie jednoúčelového, resp. distribučného charakteru predmetnej stanice, s prihliadnutím na sudcovskú koncentráciu konania, ako aj povahu sporovej veci, ku ktorej žalobca navrhol vykonanie dôkazu, okresný súd takýto dôkazný návrh žalobcu zamietol. Vykonanie takéhoto dôkazu by nepochybne viedlo k odročeniu pojednávania, navyše podľa okresného súdu charakter elektrozariadenia v pomeroch danej veci za súčasného zistenia okolností ukončenia nájomného vzťahu a snahy žalovaného vykonať demontáž, resp. odpredaj tohto zariadenia žalobcovi, vyhodnotil pre potreby rozhodovania o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako dôkaz irelevantný.

15. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu bolo uvedené, že k obnoveniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe konkludentného konania strán nedošlo, pretože žalovaný nesporne prejavil vôľu v nájomnom vzťahu nepokračovať a vôľu prenajatý nebytový priestor vypratať. Ak žalobca pre možnosť vypratania veci neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť a na žiaden z alternatívnych návrhov žalovaného poskytnutých mu v záujme zachovania odberu elektriny nereagoval, následné priznanie nároku žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia by tolerovalo formalistický prístup súdu a viedlo by k zrejmej nespravodlivosti. V danej veci bolo preto namieste zohľadniť konkrétne skutkové zistenia, ako aj špecifické okolnosti prejednávanej veci vo väzbe na povinnosť súdu postupovať a rozhodnúť spor v súlade so zákonom a spravodlivo, tzn. v súlade s hodnotovými princípmi právneho poriadku tak, aby rozhodnutie súdu bolo nielen zákonné, ale najmä spravodlivé. Okresný súd žalobcov nárok vyhodnotil ako nedôvodný a žalobu zamietol.

16. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný rozhodol podľa ust. , , . Úspešnou sporovou stranou bol žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

17. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené, alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (, , ). Žalobca v odvolaní k obnoveniu nájomného vzťahu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.08.2007, sp. zn. s tým, že nemožno súhlasiť so záverom okresného súdu, že dôvodom k tomu, že nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy, boli listinné dôkazy, ktoré žalovaný adresoval žalobcovi, v ktorých mu ponúkal alternatívne riešenia umiestnenia elektroenergetického zariadenia žalovaného v priestoroch žalobcu, pretože nemožno nikomu jednostranne vnútiť, aby určitým spôsobom konal a žalobca má plné právo takéto riešenia odmietnuť. Podľa žalobcu zo strany žalovaného ako nájomcu, nedošlo ku konaniu, ktorým by podľa ustanovení nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy, teda k podaniu žaloby na vydanie veci a žalobca mal za to, že žalovaný nemal skutočný záujem nepokračovať v nájomnom vzťahu, a to tiež s ohľadom na dobu, po ktorú túto možnosť mal a nevyužil ju. Podľa záveru okresného súdu nie je možné jednostranne vnútiť niekomu zmluvný vzťah, či iný spôsob konania nepochybne v rozpore s jeho vôľou, čo však bolo potrebné aplikovať na obe strany sporu, teda aj na žalobcu. Bolo zistené, že zariadenie vo vlastníctve žalovaného sa nachádza v priestoroch žalobcu a že žalovaný neznáša za to žiadne náklady. Podľa žalobcu mu prináleží náhrada, a to, či už v závislosti od posúdenia a vyhodnotenia uvedenej právnej argumentácie v odvolaní titulom nájomného alebo titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd však takýto nárok neuznal, lebo bol podľa jeho záveru zrejme nespravodlivý, ak žalobca neprijal alternatívne riešenia a ani neumožnil žalovanému demontáž predmetného zariadenia tak, ako je vyjadrené v odseku 37. odôvodnenia napádaného rozsudku okresného súdu. Tento záver okresného súdu žalobca považoval za zrejme nespravodlivý, ktorý nevyplýval z vykonaného dokazovania. Nebolo preukázané, že by žalobca fyzicky zabraňoval demontáži elektrozariadenia žalovaného, pričom k takémuto odstráneniu zariadenia mohlo dôjsť kedykoľvek počas sprístupnenia predmetného zariadenia pracovníkom SSD, ktorí za účelom kontroly, či údržby predmetného zariadenia v daných priestoroch boli, ktorá skutočnosť bola zo strany žalobcu preukázaná. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že na demontáž predmetného zariadenia bolo potrebné použiť osobitnú techniku, pričom toto podľa žalobcu je záležitosťou žalovaného. Ak by žalovaný mal skutočný záujem o odstránenie predmetného zariadenia z nebytových priestorov žalobcu, túto osobitnú techniku si zadováži sám a vykoná demontáž počas opráv alebo revízií na predmetnom zariadení, kedy mu bol umožnený prístup. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca znemožňoval pracovníkom SSD demontáž zariadenia, naviac, pracovníkom žalovaného bol poskytnutý prístup k predmetnému zariadeniu, avšak poukazovanie na osobitnú techniku, ktorá je k demontáži potrebná, je záležitosťou žalovaného a je pre právne posúdenie sporovej veci podľa žalobcu úplne irelevantné. Ak žalobca nesúhlasil s návrhmi žalovaného, tak žalovaný mal vykonať demontáž predmetného nariadenia, pretože mu to nebolo nijako zabraňované, keď pracovníci žalovaného chodili k predmetnému zariadeniu za účelom údržby.

18. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom okresného súdu, že pre dané konanie bolo irelevantné posúdenie spornej skutočnosti, či išlo o jednoúčelové alebo viacúčelové zariadenie. Preukázanie viacúčelovosti zariadenia, t.j. že na predmetné zariadenie je pripojených viac odberných miest, predstavovalo o to väčšiu oprávnenosť nároku žalobcu, pretože by v takom prípade išlo o podnikateľskú činnosť žalovaného, ktorú vykonáva v priestoroch žalobcu, a to protiprávne, pretože neplatí žiadnu náhradu za poskytovanie nebytového priestoru žalobcu k výkonu podnikania. Žalobca mal za to, že predmetné zariadenie slúži na pripojenie elektrických rozvodov, tzv. kobiek medzi Obcami Liptovský Ján a Závažná Poruba, a preto zariadenie neslúži len na účely výlučne pre žalobcu, ak je potrebné rozlišovať medzi trafostanicou, ktorá tu bola umiestnená až po roku 2010, teda po nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti žalobcom a táto nová trafostanica skutočne slúži len pre potreby žalobcu, na prevádzku ktorej žalobca neúmerne platí cca 600 Eur mesačne, a to aj napriek tomu, že jeho nehnuteľnosť prakticky nie je v prevádzke, teda podľa žalobcu žalovaný prostredníctvom tejto trafostanice podniká a zadovažuje si zisky na úkor žalobcu. Samotné VN káble ako tzv. kobky (páky) slúžia na zokruhovávanie vedenia elektrickej energie na trase Liptovský Ján a Závažná Poruba, keď toto sú podstatne zásadnejšie elektromagnetické zariadenia, ktoré nemajú žiadny súvis so spomínanou trafostanicou. Nie je predsa vysvetliteľné, na čo a ako by takéto zariadenie malo slúžiť len pre jedno odberné miesto. Žalovaný svoju argumentáciu, že predmetné elektromagnetické zariadenie slúži len pre potreby žalobcu sústredil len na spomínanú trafostanicu a nie na predmetné kobky a na tieto okolnosti okresný súd nevzal

zreteľ. Žalobca považoval skutočnosť, či ide o jednoúčelové alebo viacúčelové zariadenie za veľmi podstatnú najmä z pohľadu vyčíslenia prospechu, ktorý umiestnením predmetného zariadenia v priestoroch žalobcu žalovaný získava. Podľa žalobcu nebolo v súlade s právom na prístup k súdu, pokiaľ okresný súd odmietol vykonať dokazovanie k tejto otázke, a to výsluchom svedka N. L., ktorý sa ako pracovník žalobcu vie vyjadriť k charakteru predmetného zariadenia, k priebehu jednotlivých opráv a údržieb, ktoré realizovali pracovníci žalovaného a z tohto dôvodu nebolo namieste, ak okresný súd takýto dôkaz zamietol, pričom išlo o skutočnosti, ktorých potreba preukázania vyvstala hlavne na pojednávaní v nadväznosti na argumentáciu žalovaného a takýto dôkaz nebolo možné odmietnuť len poukazom na koncentráciu konania. Žalobca poukázal na povahu a výkon zariadenia, s tým, že je nezmyselné a nelogické, aby toto fungovalo a využívalo sa len v prospech jedného odberného miesta. Podľa žalobcu sa nachádzajú tam tzv. kobky, teda veľké rozvodné skrine, ktoré slúžia na zokruhovávanie elektrickej energie, vedie tu 22kV napätie, resp. minimálne 6kV na trase Liptovsky Ján a Závažná Poruba. Vzhľadom k viacúčelovosti predmetného zariadenia žalobca poukazoval na to, že žalovaný zarába, dosahuje podnikateľský zisk s využívaním trafostanice a hlavne predmetných kobiek. V súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného dochádza k prospechu v podobe zisku z tejto podnikateľskej činnosti, v podobe distribúcie elektrickej energie prostredníctvom predmetného zariadenia umiestneného v nebytových priestoroch žalobcu. Minimálne z logiky veci a na základe dobrých mravov je logické to, aby žalovaný znášal náhradu za to, že v priestoroch žalobcu má umiestnené zariadenie, na základe ktorého vykonáva svoje podnikanie, ktoré mu prináša finančné príjmy.

19. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na odsek 34., 35., 36., 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa nestotožnil. Z vyjadrení strán a dôkazných prostriedkov bolo preukázané, že žalovaný prejavil vôľu nepokračovať v nájomnom vzťahu, avšak nevykonal žiadne náležité právne kroky k tomu, aby nedošlo k obnoveniu nájomného vzťahu v zmysle ustanovení . Žalobca poskytol prostredníctvom svojho zamestnanca vždy maximálnu súčinnosť pracovníkom SSD a zabezpečil im kedykoľvek prístup do nebytových priestorov, v ktorých je umiestnené zariadenie, ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval. Nemožno súhlasiť so záverom okresného súdu, že žalobca neumožnil demontáž zariadenia, ak žalobca umožnil prístup pracovníkom žalovaného k predmetnému zariadeniu za účelom údržby s tým, že niet žiadneho dôkazu o tom, že by žalobca bránil vykonať demontáž predmetného zariadenia. Žalobca uviedol, že nič žalovanému nebránilo k tomu, aby predmetné zariadenie aj zdemontoval. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, preto považoval za plne relevantné pre toto konanie objasniť to, či ide o distribučné, resp. viacúčelové zariadenie, ktoré predstavuje o to väčšiu hodnotu nároku žalobcu, ak v takomto prípade by išlo o podnikateľskú činnosť žalovaného, ktorú vykonáva v priestoroch žalobcu, a to protiprávne, pretože neplatí žiadnu náhradu za poskytnutie nebytového priestoru žalobcu k výkonu podnikania, ktoré žalovanému prináša významné zisky. Žalobca mal za to, že jeho nárok je dôvodný, spĺňa kritériá bezdôvodného obohatenia, ak došlo k zániku nájomného vzťahu, prípadne sa nájomný vzťah konaním alebo nekonaním obnovil a žalobcovi vzniklo právo na vyplatenie nájomného, prípadne v konečnom dôsledku je to súd, ktorý zvolí zodpovedajúcu právnu kvalifikáciu pre uplatňovaný právny nárok. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca bránil demontovaniu a vyprataniu priestorov v súvislosti s predmetným zariadením, avšak bol to žalobca, ktorý preukázal, že žalovaný využíva predmetné zariadenia pre výkon svojho podnikania za účelom dosahovania zisku a neplatí za to žiadnu náhradu. Žalovaný neponúkol žalobcovi takú možnosť, že by kompletnú trafostanicu aj s VN - vysokonapäťovým káblom, prostredníctvom ktorého sa realizuje distribúcia elektrickej energie 22 kV, si z jeho priestorov, či už z nehnuteľnosti ako stavby alebo pozemku úplne vypratal. Žalobca mal za to, že je v súlade s platným právom to, aby žalovaný naďalej znášal finančné náklady v podobe náhrady za užívame priestorov žalobcu v súvislosti s predmetným zariadením, keďže práve týmto užívaním vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, podľa ktorej vystavuje faktúry aj žalobcovi. Žalobca apeloval na požiadavku rešpektovania hodnoty spravodlivosti, ak každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 25.01.2022. Žalovaný sa stotožnil s názorom okresného súdu, vyjadreným v odseku 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okresný súd sa však nestotožnil s názorom žalovaného, že ak inštitút pokračovania nájmu neupravuje, tak nemohlo dôjsť k obnoveniu nájomnej zmluvy. Žalovaný mal za to, že komplexná právna úprava nájmu nebytových priestorov je obsiahnutá v , a preto nie je možné aplikovať ust. . Žalovaný poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.12.2018, v súlade s ktorým nájom sa skončil uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý, a preto sa zmluva nemohla obnoviť. I napriek odlišnému záveru žalovaného a vyjadrenému názoru okresným súdom, uvedené nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu, pretože v konečnom dôsledku okresný súd dospel k správnemu právnemu názoru, že k obnoveniu nájomného vzťahu nedošlo v zmysle odseku 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Žalovaný uviedol, že listinné dôkazy jednoznačne preukázali to, že žalovaný má snahu predmetné zariadenie demontovať, čo však priamo znemožňoval žalobca svojím konaním, spochybňovaním vlastníctva predmetného zariadenia, neposkytnutím súčinnosti žalovanému a podobne. Žalovaný zdôraznil, že demontáž elektroenergetického zariadenia je úplne odlišná činnosť ako bežná revízia či údržba zariadenia. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pracovníci žalovaného mohli demontáž vykonať pri štandardnom výkone údržby, tak tento argument je absurdný. Už z laického hľadiska je zrejmé, že pri štandardnej údržbovej činnosti, na ktorú chodia zamestnanci žalovaného, absentuje osobitná technika potrebná na demontáž takéhoto zariadenia, nákladné autá, zdvíhacia technika, technika potrebná na zaistenie odprúdenia, technika potrebná na samotnú demontáž zariadenia a podobne, nehovoriac o násobne vyššom počte zamestnancov potrebných na takýto úkon ako pri bežnej údržbovej činnosti. Pre demontáž zariadenia je potrebné dohodnúť osobitný prístup, ktorý žalovaný preukázateľne opakovane požadoval a ktorý mu žalobca neumožnil. Pracovné skupiny, ako aj technika žalovaného je plne vyťažená inými pracovnými činnosťami, preto žalovaný bez predchádzajúcej dohody ohľadom umožnenia prístupu považuje za vrcholne neefektívne a nehospodárne chodiť „skúšať“ na tvar miesta, či „náhodou“ žalobca nebude v daný deň súhlasiť s demontážou zariadenia. Pri demontáži predmetného zariadenia by naviac došlo k prerušeniu distribúcie elektriny do odberného miesta žalobcu

- čo určite nie je v záujme žalobcu. Žalovaný preto preukázateľne ponúkol žalobcovi alternatívne možnosti vyriešenia situácie, na ktoré žalobca konštruktívne nereagoval, čím sám bránil, aby došlo k vyriešeniu vzniknutej situácie. Žalovaný odmieta otáčanie dôkazného bremena zo strany žalobcu, ktorý v súdnom konaní nijakým spôsobom nepreukázal poskytnutie súčinnosti nevyhnutnej na vyriešenie situácie, či záujem pristúpiť k niektorému z alternatívnych riešení alebo navrhnúť vlastné konštruktívne riešenie s tým, že tvrdí dôkaznú povinnosť žalovaného, preukázať fyzické bránenie demontáži zo strany žalobcu. Žalovaný dostatočne preukázal vôľu a záujem predmetnú situáciu vyriešiť, k čomu ponúkol žalobcovi viacero alternatívnych riešení, jednoznačne preukázal, že nemal záujem pokračovať v užívaní nehnuteľnosti žalobcu, s čím sa stotožnil aj okresný súd v odsekoch 32. až 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

21. Žalovaný sa stotožnil so záverom okresného súdu, že pre okolnosti danej sporovej veci je irelevantné vyhodnotenie charakteru zariadenia, či ide o jednoúčelové alebo distribučné zariadenie. Žalovaný v konaní preukázal charakter daného elektroenergetického zariadenia ako jednoúčelového, čo zdôvodnil vyjadreniami a doloženými listinnými dôkazmi. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadom údajného prospechu, ktorý žalovaný má získavať distribúciou elektriny prostredníctvom predmetného elektroenergetického zariadenia, s týmito tvrdeniami žalovaný nesúhlasil. Žalobca nepreukázal, že by na strane žalovaného malo dochádzať k majetkovému prospechu a už vôbec nešpecifikoval, o akú sumu by sa malo jednať. Žalobca počas celej doby súdneho konania nepredložil jediný relevantný dôkaz preukazujúci ním tvrdenú skutočnosť. Žalobca predložil jedine faktúru, ktorá však okrem toho, že sa týkala obdobia február až jún 2021, t.j. iného obdobia, ako je obdobie, ktorého sa týka žalobný návrh, bola vystavená priamo žalobcovi za odber elektriny a nie tretej strane. Žalovanému nie je zrejmé, či žalobca sa snaží týmto dôkazom spochybniť samotnú výšku danej faktúry, resp. či spochybňuje vlastnú povinnosť hradiť platby za odber elektriny, ktorá povinnosť pripadá každému odberateľovi elektriny. Tento dôkaz žiadnym spôsobom nepreukazuje tvrdenia žalobcu, že by mal žalovaný nadobúdať majetkový prospech za distribúciu elektriny prostredníctvom elektroenergetického zariadenia akémukoľvek inému odberateľovi. Otázka charakteru elektroenergetického zariadenia podľa žalovaného je pre daný spor irelevantná, ako to správne skonštatoval okresný súd v odseku 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Naviac, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal údajný distribučný charakter, či finančné príjmy, ktoré by mal žalovaný získať.

22. K nevykonaniu dôkazu, a to výsluchu svedka p. N. L., ktorý mal mať vedomosť k otázke charakteru elektroenergetického zariadenia, t.j. či sa jedná o jednoúčelové alebo tzv. distribučné zariadenie, žalovaný sa stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu v odseku 36. odôvodnenia. Nie je možné súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu, že tento dôkaz, jeho vykonanie bol potrebný ku skutočnostiam, ktorých potreba preukázania vyvstala hlavne na pojednávaní v nadväznosti na argumentáciu žalovaného, a tým podľa žalobcu nebolo možné takýto dôkazný návrh odmietnuť.

Charakter predmetného zariadenia bol predsa sporný a komunikovaný od samotného začiatku súdneho konania, keď žalovaný sa k tejto otázke vyjadroval už v odpore zo dňa 23.11.2020, vo vyjadrení zo dňa 21.5.2021. Ak žalobca túto otázku charakteru zariadenia považoval za zásadnú pre rozhodnutie okresného súdu, pričom mal objektívnu vedomosť o tom, že žalovaný považoval toto zariadenie za jednoúčelové, t.j. len pre účely distribúcie elektriny do odberného miesta žalobcu, mal žalobca čas minimálne 10 mesiacov pred pojednávaním na to, aby navrhol prípadné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení včas. Nie je možné, aby na ťarchu súdu, či žalovaného dopadlo to, že žalobca návrh na dokazovanie nenavrhol včas. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

23. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 18.03.2022. Podľa žalobcu zásadnou skutočnosťou pre tento spor je fakt, či žalovaný mohol, alebo nemohol svoje zariadenie z priestorov vlastnícky patriacich žalobcom odinštalovať a vypratať tieto priestory. V tomto kontexte podľa žalobcu je významná nesporná skutočnosť, že vždy na požiadavku pracovníkov žalovaného žalobca prostredníctvom svojich zamestnancov umožnil prístup k daným priestorom, keď to bolo potrebné. Žalovaný sa snaží navodiť dojem, že je potrebné rozlišovať, kedy išli pracovníci žalovaného robiť údržbu, či revíziu zaradenia a kedy by bolo možné vykonať demontáž tohto zariadenia, ako aj, že podľa žalovaného je absurdné, aby mohli pri údržbe tohto zariadenia vykonať demontáž. Podľa žalobcu takéto tvrdenia žalovaného nemajú logický podklad a ani dôkazný podklad. Žalobcovi ani súdu z hľadiska odbornosti neprináleží poznať, aké úkony sa musia zrealizovať pri demontáži a aké pre údržbu predmetného zariadenia, a to aj napriek tomu, že žalovaný sa vehementne snaží poukazovať na výraznú odlišnosť pri týchto postupoch, keď poukazuje na potrebu osobitného prístupu, na pracovné skupiny a na techniku, ktorá je nutná pri takejto demontáži, avšak nič z toho dôkazne nepreukázal. Výrazne brojí proti tomu, aby okresný súd pripustil výsluch svedka L., t.j. zamestnanca žalobcu a obhajoval postup okresného súdu, ktorý takýto návrh dôkazu zamietol. Podľa žalobcu žalovaný si mohol predmetné zariadenie demontovať a priestory žalobcu vypratať pri ktorejkoľvek z návštev pracovníkov žalovaného v daných priestoroch, s ktorými nikdy nebol z hľadiska poskytnutia súčinnosti zo strany žalobcu problém. Skutočnosť, že by nemohlo dôjsť k demontáži predmetného zariadenia pri takomto sprístupnení daného zariadenia v priestoroch žalobcu, žalovaný nijako nepreukázal. Nie je možné nazerať na okolnosti tejto sporovej veci tak, že žalovaný bol nútený si predmetné zariadenie v priestoroch žalobcu držať a užívať.

24. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 29.03.2022. Bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný sa domáhal umožnenia vypratania nehnuteľnosti. Z dôvodu neochoty žalobcu poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť, nemohlo dôjsť k vyprataniu nehnuteľnosti. Žalobca sa snaží prenášať dôkazné bremeno na žalovaného, no je to práve žalobca, ktorý nepreukázal ochotu poskytnúť žalovanému súčinnosť pri vyprataní dotknutých priestorov, hoci sa žalovaný tejto preukázateľne písomne domáhal. Žalovaný zdôraznil, že žalobca minimálne 10 mesiacov pred pojednávaním mal objektívnu vedomosť o tom, že žalovaný popieral skutočnosti, ku ktorým sa mal vyjadriť žalobcom navrhnutý svedok. Žalobca mohol takýto dôkaz navrhnúť včas. Vyjadrenia žalobcu, že žalovaný údajne „výrazne brojí“ proti výsluchu svedka, považuje žalovaný za nekorektné, pretože žalobca sa pokúša odkloniť pozornosť od vlastného procesného pochybenia, kedy nepostupoval v súlade s ust. . Žalovaný uplatňuje prostriedky procesnej obrany, ktoré sú plne legálne a legitímne. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.

25. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 5.4.2022 (č.l. 172 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi na vedomie.

26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -181 zo dňa 28.09.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.10.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

28. Pre posudzovanie odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd uvádza, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd za aplikácie ust. , keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania. Krajský súd má za to, že pre posúdenie a vyhodnotenie žalobcovho nároku, obrany žalovaného bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie. Nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom nepredstavuje porušenie práva žalobcu na prístup k súdu, ani porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

29. Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 34.500,- Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že umiestnením technológie trafostanice vo vlastníctve žalovaného v priestoroch, ktorých vlastníkom je žalobca, podľa žalobcu vzniká na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, pretože po ukončení nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný žalobcovi neposkytuje žiadnu náhradu, a tým sa na úkor žalobcu obohacuje, pretože toto zariadenie žalovaného, umiestnené v priestoroch vlastnícky patriacich žalobcovi, využíva žalovaný na výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca uviedol, že žalovaný aj prostredníctvom nehnuteľnosti, ktorá je v jeho vlastníctve, podniká, dosahuje zisky a neplatí žalobcovi za to žiadnu náhradu. Takýmito okolnosťami žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 34.500,- Eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia bol predmetom dokazovania a posudzovania pred okresným súdom.

30. Žalobca mal v konaní pred okresným súdom vytvorený dostatočný zákonný priestor, aby preukázal ním tvrdené skutkové okolnosti. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor podaním zo dňa 23.11.2020, v ktorom poprel žalobcov nárok a okrem iného uviedol, že elektroenergetické zariadenie žalovaného umiestnené v priestoroch žalobcu je jednoúčelové zariadenie, ktoré výlučne slúži len pre potreby odberného miesta žalobcu. Žalovaný už v ním podanom odpore poukázal na charakter trafostanice ako jednoúčelovej. I napriek uvedenému žalobca prostredníctvom právneho zástupcu až na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 15.10.2021 k charakteru trafostanice, t.j. či ide o jednoúčelové alebo viacúčelové zariadenie, navrhol výsluch svedka N. L.. Krajský súd ďalej zistil, že obsahom predvolania na nariadené pojednávanie pred okresným súdom, a to podľa č.l. 68 spisu bolo poučenie okresného súdu tak o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania (, ). Nie je možné súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu v tom, že potreba označenia a výsluchu svedka N. L. vyvstala z okolností, ktoré boli prejednávané až na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 15.10.2021. Tvrdenie žalovaného o charaktere trafostanice ako jednoúčelovej, t.j. len pre potreby odberného miesta žalobcu, bolo okrem obrany žalovaným použitej v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 23.11.2020 žalobcovi známe už z predsúdnej vzájomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej žalovaný poukazuje na to, že technológia trafostanice je len jednoúčelová, slúžiaca výlučne len pre potreby žalobcu, jeho odberného miesta a neplní funkciu distribučného zariadenia. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu má za to, že žalobca dôkaz výsluchu svedka označeného až na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 15.10.2021 neuskutočnil včas, za stavu poučenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania, ako aj, keď tvrdenie jednoúčelového charakteru trafostanice nevyvstalo z okolností na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 15.10.2021, ak takýto jednoúčelový charakter žalovaný vyjadroval už v predsúdnej vzájomnej komunikácii so žalobcom a v rámci vyvolaného súdneho sporu v podanom odpore zo dňa 23.11.2020. Vzhľadom k uvedenému, pokiaľ okresný súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, tak išlo o zákonný postup a nedošlo k porušeniu žiadneho práva žalobcu, naviac, ak právom sporovej strany je označovať dôkazy, pričom výlučne je v zákonnej dispozícii súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná alebo nevykoná za aplikácie ust. . Súčasne krajský súd má za to, že vzhľadom k okolnostiam sporovej veci a nižšie uvedených zhodnotení, žalobcom navrhnutý výsluch svedka N. L. k charakteru predmetného zariadenia, t.j. či ide o jednoúčelové alebo viacúčelové, nebol podstatný a ani relevantný pre posúdenie žalobcovho nároku. Pokiaľ ide o návrh dôkazu výsluchu žalobcu, tak ide o jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý sa vykonáva na návrh, ak tvrdené skutočnosti, ktoré v súdnom konaní vyjdú najavo, nie je možné preukázať inak. V danej súdenej veci, vzhľadom k poskytnutým tvrdeniam žalobcu, rozsahu vykonaného dokazovania pred okresným súdom nebola zistená potreba vykonania osobitne výsluchu žalobcu ako sporovej strany.

31. Podľa vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov podľa . V Čl. 1 - Predmet nájmu, bodu 1. bolo uvedené, že žalobca ako prenajímateľ je výlučným vlastníkom

nehnuteľného majetku - nebytové priestory v budove č. súp. XXX, postavenej na parc. č. 1421/1, kat. územie Z. L. a v bode 3. bolo vymedzené, že predmetom nájmu je nebytový priestor žalobcu ako prenajímateľa, v ktorom je umiestnená technológia trafostanice 258/ts/657 (VN rozvádzač, VN rozvody, transformátor 22/0,4kV) vo vlastníctve žalovaného ako nájomcu. V Čl. 3 - Doba nájmu bolo uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 1.1.2012 do 31.5.2013. V Čl. 4 - Nájomné a spôsob jeho platenia bola dohodnutá výška nájmu. V Čl. 6 - Skončenie nájmu bolo dohodnuté, že nájom skončí a) dohodou zmluvných strán, b) uplynutím doby nájmu a po ukončení nájmu je nájomca - žalovaný povinný vrátiť prenajatý nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. Krajský súd na rozdiel od právneho záveru okresného súdu uvádza, že nájom nebytových priestorov sa skončil uplynutím doby nájmu, keď bola doba dojednaná od 1.1.2012 do 31.5.2013 a Dodatkom č. 1 zo dňa 14.7.2014 sa doba nájmu dohodla na dobu určitú od 1.1.2014 do 31.12.2014. Uplynutím dohodnutej doby nájmu nedošlo k jeho obnoveniu. Tento záver krajského súdu vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. decembra 2018, sp. zn. , podľa ktorého ...„Právna úprava skončenia nájmu nebytového priestoru uzavretého na určitý čas obsiahnutá v ustanovení o nájme a podnájme nebytových priestorov je komplexná, v dôsledku čoho je na skončenie nájmu vylúčená aplikácia ustanovení všeobecného predpisu () o skončení nájmu. Ustanovenie o obnovení nájmu sa nepoužije na nájom nebytového priestoru, ktorý skončil uplynutím dojednaného času podľa ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov.“ Na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Právny záver o neobnovovaní predmetu nájmu sa však vo výsledku rozhodnutia prvoinštančným súdom nedotkol vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá.

32. Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

33. Podľa ust. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Krajský súd v okolnostiach danej sporovej veci považoval za potrebné v odôvodnení svojho rozsudku uviesť citáciu vyššie uvedených zákonných ustanovení, pretože žalobca na základe ním vymedzených skutkových okolností mal za to, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie vo výške 34.500,- Eur za obdobie od 01. januára 2015 do 30. septembra 2020 na tom základe, že aj po skončení nájomnej zmluvy je v priestoroch vlastnícky patriacich žalobcovi umiestnené zariadenie vo vlastníctve žalovaného, ktoré je využívané aj v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného a podľa žalobcu je logické, že sa dožaduje vydania bezdôvodného obohatenia, pretože je to práve žalovaný, ktorý aj prostredníctvom nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, podniká, dosahuje zisky a neplatí žalobcovi za to žiadnu náhradu. Žalobca uviedol, že žalovaný neplatí žiaden nájom, keďže žalovaný nemal snahu obnoviť nájomný vzťah a neplatí ani žiadnu náhradu.

35. V ustanovení je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ustanovenie uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia. Majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu predstavuje také plnenie, ak od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. Znamená to, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu je prospechom získaným spravidla z neplatnej zmluvy, majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol, nastáva za situácie splnenia rozväzovacej podmienky ( ), odstúpením od zmluvy alebo zrušením zmluvy. Majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, je prospechom získaným trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.

36. Okresný súd vecne správne poukázal na predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. a nasl. ustanovenia , keď ide o skutočnosť, že jeden z účastníkov dostal majetkovú hodnotu, t.j. že sa zvýšili aktíva jeho majetkového stavu, a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Pri bezdôvodnom obohatení

dochádza k neoprávnene získanému majetkovému prospechu jedného subjektu na úkor iného subjektu, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena negatívne prejavila.

37. Tak, ako konštatoval okresný súd pri vymedzení predpokladu vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. a nasl. ustanovenia , bolo potrebné v danej veci zohľadniť konkrétne skutkové okolnosti, zistenia, aby bolo možné komplexne a zo vzájomných súvislostí posúdiť a vyhodnotiť, či má alebo nemá žalobcom uplatnený nárok požívať právnu a následne súdnu ochranu. Podľa krajského súdu bolo nevyhnutné pri posúdení žalobcovho nároku poukázať na samotné správanie a konanie žalobcu a žalovaného po ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bola na dobu určitú, t.j. do 31.12.2014. Na takéto správanie a konanie žalobcu a žalovaného boli doložené listinné dôkazy, a to obsiahla komunikácia medzi žalobcom a žalovaným pred samotným vyvolaním súdneho sporu, na ktorú a jej obsah považuje za nevyhnutné, aby krajský súd upriamil pozornosť.

38. Doba nájmu pôvodne v zmluve dohodnutá od 1.1.2012 do 31.5.2013 bola predĺžená na dobu určitú od 1.1.2014 do 31.12.2014.

39. Žalovaný listom zo dňa 28.10.2014 (č.l. 30 spisu) oznámil ukončenie zmluvného vzťahu, v ktorom uviedol, že v predmete nájmu umiestnená technológia trafostanice označenej 258/ts/657 a pozostávajúcej z VN rozvádzača a transformátora 22/0,4 kV (ďalej aj len „trafostanica“) je jednoúčelové zariadenie, ktoré slúži výlučne pre potreby žalobcovho odberného miesta (ČOM: 9311904), konkrétne na účely transformácie napätia z VN na NN hladinu, a preto žalovaný nemá záujem ďalej uvedené elektroenergetické zariadenie prevádzkovať. Odberné miesto žalobcu je pripojené na VN napäťovej hladine a trafostanica slúži výlučne pre žalobcu. Ďalej žalovaný v liste zo dňa 28.10.2014 uviedol, že ... „Demontážou trafostanice sa právny vzťah týkajúci sa pripojenia Vášho odberného miesta medzi Vami a SSE-D nijako nezmení. Odovzdávacie miesto zostane zachované na VN napäťovej hladine priamo v predmete nájmu (káblové koncovky VN). Nakoľko bude trafostanica demontovaná, odporúčame Vám, aby ste vykonali nevyhnutné opatrenia, ktorými si zabezpečíte transformáciu napätia z VN napäťovej hladiny na NN napäťovú hladinu (vybudovanie vlastnej trafostanice). Ako alternatívne riešenie pripojenia Vám ponúkame odkúpenie technológie trafostanice vo vlastníctve SSE-D (VN rozvádzač a transformátor ) za zostatkovú cenu 2.223 Eur.“

40. Na výzvy žalobcu na finančné plnenie reagoval žalovaný listom zo dňa 28.11.2016 (č.l. 35 rub a č.l. 36 spisu), v ktorom žalovaný zdôraznil ukončenie zmluvného vzťahu s tým, že žalobca bol vyzvaný k umožneniu vypratania technológie trafostanice z nebytových priestorov žalobcu, čo však žalobca neumožnil s tým, že žalovaný nemá záujem prevádzkovať technológiu trafostanice, ktorá výlučne slúži len pre potreby odberného miesta žalobcu, preto žalovaný opätovne žiadal žalobcu o určenie konkrétneho termínu, kedy si žalovaný bude môcť technológiu trafostanice z priestorov žalobcu vypratať. V prípade nesprístupnenia priestorov žalobcom za účelom ich vypratania, žalovaný uviedol, že nezodpovedá za bezpečnú prevádzku tejto trafostanice. Žalovaný opätovne ponúkol žalobcovi alternatívne riešenie, a to aj možnosť odkúpenia technológie trafostanice vo vlastníctve žalovaného za zostatkovú cenu vo výške 2.223,- Eur. Žalovaný považoval výzvu žalobcu na finančné plnenie za neopodstatnenú, pretože žalovaný prevádzkoval predmetnú trafostanicu len pre účely žalobcu a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.

41. Žalovaný v ďalšom podaní zo dňa 19.01.2017 opätovne zopakoval, že nemá záujem pokračovať v zmluvnom vzťahu a technológiu chce z uvedených priestorov vypratať, čo však zo strany žalobcu nebolo umožnené. Žalovaný poukázal na to, že bol odoslaný žalobcovi aj technický návrh, kde bolo uvedené, akým spôsobom je technicky možné predmetnú technológiu trafostanice z uvedených priestorov premiestniť. Žalovaný uviedol, že s takýmto návrhom žalobca nesúhlasil, keďže mal za to, že predmetná technológia je v jeho vlastníctve a nesúhlasí s jej premiestnením. Žalovaný v liste zo dňa 19.01.2017 poukázal na správanie a konanie žalobcu, ktorý zo začiatku tvrdil vlastníctvo k predmetnej technológii a následne požadoval bezdôvodné obohatenie za umiestnenie technológie v jeho priestoroch. Opätovne žalovaný žiadal určiť termín, kedy bude môcť technológiu trafostanice z priestorov žalobcu vypratať a zopakoval alternatívne riešenie pripojenia žalobcu prostredníctvom odkúpenia technológie trafostanice vo vlastníctve žalovaného za zostatkovú cenu vo výške 2.223,- Eur.

42. Ďalej žalovaný v liste zo dňa 02.08.2017 žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, žalovaný má záujem z priestorov žalobcu technológiu vypratať, čo

mu žalobca neumožnil i napriek zaslanému technickému návrhu, ktorý obsahuje spôsob, ako technicky predmetnú technológiu trafostanice z priestorov žalobcu premiestniť, pričom žalovaný nemá záujem ďalej prevádzkovať technológiu trafostanice, ktorá slúži výlučne len pre potreby žalobcu a neplní funkciu distribučného zariadenia. Žalovaný žiadal opätovne určiť konkrétny termín, kedy bude môcť technológiu trafostanice z priestorov žalobcu vypratať. Žalovaný v liste zo dňa 02.08.2017 uviedol, že zavinením žalobcu, a to neposkytnutím jeho súčinnosti, nie je možné priestory vypratať. Súčasne žalovaný zváži tú skutočnosť, či neuplatní svoje nároky voči žalobcovi, pokiaľ tento využíva technologické zariadenie žalovaného pre svoje účely bez právneho titulu a bez zmluvného vzťahu. Žalovaný v ďalšom liste zo dňa 02.08.2018 zotrval na svojich predchádzajúcich podaniach a opätovne žiadal žalobcu, aby určil konkrétny termín, kedy bude môcť byť technológia trafostanice z priestorov žalobcu vyprataná. Žalovaný zaslal list zo dňa 20.03.2019, zo dňa 26.10.2020, kde opakovane prejavil záujem priestory vypratať, čo však zo strany žalobcu nebolo doteraz umožnené i napriek zaslanému technickému návrhu, obsahujúcemu spôsob premiestnenia predmetnej technológie trafostanice z priestorov žalobcu. Žalovaný v liste zo dňa 26.10.2020 ponúkol žalobcovi aj možnosť odkúpenia technológie trafostanice za jej zostatkovú hodnotu.

43. Na základe správania a konania žalovaného, uskutočnenej komunikácie so žalobcom bolo zrejmé, že žalovaný už k momentu ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom, ktorý sa podľa Dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov mal skončiť dňom 31.12.2014, listom zo dňa 28.10.2014 upozornil žalobcu na ukončenie zmluvného vzťahu, na demontáž trafostanice, ponúknutie alternatívneho riešenia žalobcových možností odkúpenia technológie trafostanice za zostatkovú cenu 2.223,- Eur, avšak žalobca nepreukázal, že poskytol žalovanému súčinnosť nevyhnutnú k tomu, aby mohlo dôjsť k demontovaniu trafostanice z priestorov žalobcu. Žalobca takúto súčinnosť, jej poskytnutie nepreukázal i napriek viacerým listom žalovaného tak, ako boli vyššie konkretizované i napriek tomu, že žalovaný žiadal sprístupnenie priestorov so zaslaním technického návrhu, ktorý obsahoval spôsob premiestnenia trafostanice z priestorov žalobcu. Podstatné pre nedôvodnosť žalobného nároku v okolnostiach danej veci bolo to, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil, žalovaný chcel trafostanicu demontovať, žalobca nevyhnutnú a potrebnú súčinnosť neposkytol, resp. nepreukázal, že bol pripravený túto súčinnosť žalovanému poskytnúť, tak nie je možné na základe uvedeného konštatovať vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, t.j. že by žalovaný sa dostal do postavenia získania majetkovej hodnoty na úkor žalobcu. Nie je možné súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu v tom, že žalovanému poskytol súčinnosť a zabezpečil prístup do nebytových priestorov, kde je umiestnené predmetné zariadenie - trafostanica, ak táto súčinnosť, sprístupnenie priestorov bolo obmedzené len na výkon údržby a úkonov s tým spojených, čo je rozsah úkonov kvalitatívne a kvantitatívne odlišných, ako tých, ktoré majú byť spojené s demontážou trafostanice. Úkony spojené s údržbou trafostanice nie je možné stotožňovať s úkonmi potrebnými na jej demontáž.

44. Krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na samotné vyjadrenie žalovaného na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 15.10.2021, ktorý uviedol ...„jednak čo sa týka štandardných revíznych prác ako je údržba, prevádzka daného zariadenia a čo sa týka demontáže celej trafostanice vrátane transformátorov a podobnej techniky, jedná sa o úplne iné úkony, keď na demontáž trafostanice určite treba osobitnú zvláštnu techniku špeciálnu na vstup a na jednoduché revízne práce postačí jednoduchá technika, jednoduchá výbava. Takže mám za to, že ak by sme išlo demontovať danú trafostanicu, určite nám nestačí vstup v rozsahu, aký nám bol povoľovaný zo strany žalobcu, teda na jednoduché revízne úkony. Taktiež ešte nadviažem na to, čo som už spomínal, zo strany SSD nemohlo dôjsť k tej demontáži predtým, ako by bola vyriešená otázka zabezpečenia distribúcie do odborného miesta. Teda žalobca sa nevyjadril, či sa pripojí sám prostredníctvom vlastného zariadenia priamo na VN linku alebo odkúpi danú trafostanicu. Bez toho, aby SSD vedela, akým spôsobom postupovať, tak neprišlo nám fér alebo v súlade s legislatívou demontovať danú trafostanicu s tým, že odborné miesto necháme odpojené bez toho, aby sme nejakým spôsobom vyriešili aj zabezpečenie distribúcie do odberného miesta.“ Krajský súd má za to, že aj vzhľadom k vyjadreniu žalovaného, keď tento svojim postupom berie na zreteľ aj práva žalobcu a nechce zvoliť spôsob, prípadne riešenie demontovania trafostanice bez zabezpečenia odborného miesta žalobcu, nemôže tento postup dopadať na stranu žalovaného tak, že by bol v postavení subjektu, ktorý sa bezdôvodne obohacuje. Zistený skutkový stav, konkrétnosti a okolnosti danej sporovej veci nedali základ skutkový a ani právny k tomu, aby bolo konštatované, že na strane žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobcu, preto pokiaľ okresný súd žalobu žalobcu zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a v

odvolacom konaní potvrdené v zmysle ust. v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý ako vecne správny bol rovnako potvrdený.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.