Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13C-29-2023.pdf
PDF · 72.75 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/29/2023
Uznesenie
sp. zn. 13C/29/2023
Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpený: Mgr. Samuel Dorociak, advokát so sídlom advokátskej kancelárie 1. mája 697/26, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. H. XXXX/X, D. E., právne zastúpený JUDr. Miloslav Hricko, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Ulica 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
sp. zn. 13C/29/2023
I. Súd konanie v celom rozsahu z a s t a v u j e .
II. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
sp. zn. 13C/29/2023
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24. 11. 2023 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému vypratať nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, okres Liptovský Mikuláš, obec D. E., katastrálne územie D. E., a to byt č. XX na 2. poschodí, vo vchode č. 3 stavby bytový dom, súpisné číslo XXXX, vrátane jeho príslušenstva postaveného na pozemku parcely registra „C“ evidovanom na katastrálnej mape parcelné číslo KN 392/3 o výmere 388 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to v lehote pätnásť dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania v plnom rozsahu.
2. Podaním doručeným súdu dňa 30. 04. 2024, pred začatím pojednávania vo veci samej, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 19. 03. 2024 nájomnú zmluvu, čím zanikol dôvod na vypratanie nehnuteľnosti. Ďalej žalobca uviedol, že nakoľko žalovaný svojim konaním zavinil zastavenie konania, navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Súd vzhľadom na uvedený procesný úkon žalobcu, ktorým tento prejavil vôľu, aby sa v konaní ďalej nepokračovalo a meritórne nerozhodovalo, postupujúc podľa vyššie citovaných ustanovení CSP, konanie zastavil. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie vo veci samej a z osobitného predpisu nevyplýval žiadny spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, pre ktorý by bol súhlas žalovaného potrebný. Z toho dôvodu súd stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby nezisťoval.
5. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis, ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesný úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu späť, potom z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. V prípade, že žaloba je vzatá späť v dôsledku správania sa žalovaného, je následkom povinnosti náhrady trov konania protistrane znášanie nákladov na súdne konanie zo strany žalovaného.
6. Žalobca v podaní, v ktorom zobral žalobu späť si uplatňoval nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému, keďže dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bola skutočnosť, že žalovaný uzatvoril dňa 19. 03. 2024 nájomnú zmluvu a teda zanikol dôvod tohto súdneho konania.
7. Zásada zodpovednosti za zavinenie vyplýva z ust. § 256 Civilného sporového poriadku a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že tieto trovy konania vznikli. Princíp procesného výsledku za zavinenie však nemožno chápať výlučne iba z formálno-procesného hľadiska, ale aj z hľadiska materiálneho, pretože nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby, vyjadrujú, prečo sa žalobca voči žalovanému domáha plnenia. (pozri Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 629/2016).
8. Z vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 27. 02. 2024 a z jeho príloh mal súd preukázané, že žalobca už pred podaním žaloby na súd žiadosťou zo dňa 22. 09. 2023 vyzval žalovaného k uzavretiu nájomnej zmluvy. Keďže žalovaný s predloženým návrhom nájomnej zmluvy nesúhlasil, nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy pred podaním žaloby, a preto sa žalobca dôvodne domáhal ochrany svojich práv v predmetnom spore. Z procesného hľadiska zastavanie sporového konania zavinil teda žalovaný, ktorý uzatvoril nájomnú zmluvu až po podaní žaloby na súd, v dôsledku čoho sa žaloba stala bezdôvodnou a žalobca ju zobral v celom rozsahu späť.
9. Vzhľadom na uvedené súd žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v prospech žalobcu v plnom rozsahu.
10. Podľa § 14 ods. 4 Z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
11. O výške trov konania, ako aj o vrátení súdneho poplatku žalobcovi za podanú žalobu rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
sp. zn. 13C/29/2023
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Liptovský Mikuláš) písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.