Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11P-59-2021.pdf
PDF · 128.96 KB
Case nature
Subarea
11P/59/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, C., bytom K. XXX/XX, F., dieťa rodičov - matka: L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, C., a otec: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, F., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá matke povinnosť, aby maloletého A. odovzdala do starostlivosti otca, pričom každý z rodičov bude oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Súd z a č í n a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia úpravy styku matky s maloletým A..
III. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým upravuje styk matky s maloletým A. za prítomnosti otca na každý párny kalendárny týždeň v pondelok, v stredu, v piatok a v nedeľu vždy od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok, vo štvrtok a v sobotu vždy od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny, s tým, že otec je povinný maloletého na stretnutie s matkou riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska a matka je povinná maloletého v určený deň a hodinu vrátiť otcovi v mieste jeho bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku.
IV. Súd p o u č u j e účastníkov, že majú možnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A..
V. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa v časti pozbavenia matky výkonu rodičovských práv a v časti zákazu styku matky s maloletým z a m i e t a .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trnava bol dňa 14.10.2021 doručený návrh otca zo dňa 13.10.2021, ktorým sa otec domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, matka by bola pozbavená výkonu rodičovských práv k maloletému a bol by zakázaný styk matky s maloletým. Návrh vo veci samej otec nepodal.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil otec tým, že s matkou maloletého žije v spoločnej domácnosti na adrese v obci F., v rodinnom dome bez popisného čísla, postavenom na parcele číslo XXXX/XX, ktorej výhradným vlastníkom je otec. Tu žijú asi od roku XXXX, kedy bola dokončená stavba uvedenej nehnuteľnosti. Spolu sú v pomere druh a družka. Matka maloletého mala už od začiatku
ich spolužitia drobné problémy s alkoholom, ktorý požívala dosť často, avšak nie v až tak zvýšenej miere. Častokrát po požití alkoholu bola agresívnejšia ako obvykle, nešetrila vulgarizmami, správala sa podráždene a častokrát otca slovne atakovala. Na základe týchto skutočnosti sa s ňou v roku 2019 rozišiel, ale nakoľko odmietala opustiť nehnuteľnosť, ktorú spoločne obývali a nebolo možné sa s ňou mimosúdne vyrovnať, absolvovali po spoločnej dohode mediačné konanie a po čase sa dali opäť dohromady. Jej správanie sa na chvíľu ustálilo, avšak následne sa všetko vrátilo do starých koľají. Po narodení ich spoločného dieťaťa zostala matka s dieťaťom doma a následne na rodičovskej dovolenke, kedy vykonávala celodennú starostlivosť o ich syna. Otec riadne chodil do zamestnania, pracuje v spoločnosti Q. D. and U., U. A.. Tu je zamestnaný asi XX rokov nepretržite, na pracovnej pozícii zástupca majstra. K správaniu matky by uviedol, že jej ataky voči jeho osobe sa po narodení stupňovali, častokrát ho aj za prítomnosti ich dieťaťa urážala, častokrát bývala podráždená. Vždy keď sa takto chovala, pozoroval na nej príznaky požitia alkoholu, takisto bol svedkom jej požívania alkoholu, pije pivo a víno. Na jej upozornenia nedbala, alkohol si začala schovávať v priestoroch, ktoré až tak často nenavštevoval, ako napríklad jej šatník. Fľaše s alkoholom otec niekoľkokrát našiel aj v kuchyni, spálni a obývačke. Po pôrode na nej pozoroval, že pribrala, ona vzhľadom na túto skutočnosť prestala chodiť von, prevažne sa zdržiavala iba doma, so synom chodievala von veľmi málo, väčšina vecí z jej obsiahleho šatníka sa pre ňu stala nepoužiteľnou, čo bolo zrejme aj dôvodom jej frustrácie a podráždenia. Takmer vždy po otcovom príchode domov ho urážala, opovrhovala ním a jeho rodinou, používala pri tom často vulgarizmy a kričala. Zdôrazňuje, že toto všetko sa dialo za prítomnosti ich maloletého syna. Otec ataky z jej strany skoro vždy riešil odchodom do susednej nehnuteľnosti, v ktorej býva jeho matka, tu bol nútený vzhľadom na agresívne správanie matky prespať, niekedy zotrvať aj viacej dní po sebe nasledujúcich. Považuje za potrebné uviesť, že v poslednej dobe, v horizonte asi pol roka naspäť až doposiaľ, ho častokrát po tom, ako vyšiel na terasu fajčiť, úmyselne vymkla vonku a bol nútený v pyžame odísť spať do susedného domu k matke. Nepomáhalo ani búchanie na dvere, aby ho vpustila dnu, nevadilo jej ani, že bolo nepriaznivé počasie, dážď a podobne. Otcovi osobne bolo trápne na ňu podávať oznámenia na polícii, keďže spolu žili a majú spolu dieťa. Ona ho však dvakrát udala na polícii, že ju týra, prvé udanie bolo spísané na polícii v Cíferi, avšak toto nebolo nijako preukázané a nebol príslušným orgánom nijako prejednaný. Druhé podanie voči nemu vykonštruovala pred pár dňami, kedy ho znova vymkla vonku a znemožnila mu vstup do obydlia. Podotýka, že znovu bola zjavne pod vplyvom alkoholu. Včera, teda dňa XX.XX.XXXX v čase asi o XX:XX hod. bol vzhľadom na okolnosti, ktoré sa diali u nich doma, nútený privolať políciu (potvrdenie prikladá ako dôkaz), pričom matka maloletého bola opäť pod vplyvom alkoholu a využila čas, kedy vyšiel von fajčiť, aby ho opäť vymkla vonku. Na jeho búchanie nijako nereagovala a takisto nereagovala ani na slová, aby ho vpustila dnu. Políciu privolal hlavne z dôvodu, že mal obavu o svojho syna, na matke bolo vidieť, že starostlivosť o syna nezvláda, opäť bola značne podráždená, arogantná, kričala a vysmievala sa otcovi. Po príchode polície im vysvetlil okolnosti, po ich zistení, že sa stará o dieťa a je zrejme pod vplyvom alkoholu, ju vyzvali, aby sa podrobila dychovej skúške, čo odmietla s tvrdením, že pila alkohol a smiala sa. Popierala všetky jeho tvrdenia týkajúce sa vyhrážania, schválností a urážok z jej strany, jej argumentácia spočívala, tak ako vždy, v absencii akýchkoľvek hmotných priamych dôkazov ktoré by ju usvedčovali. K tomuto pokladá otec za potrebné dodať, že zopárkrát si jej protiprávne vulgárne a arogantné správanie nahral na svoj mobilný telefón, pričom ona jeho mobilný telefón vnútila synovi a ten ho hodil do WC, čím sa telefón znefunkčnil a stratil všetky údaje v ňom obsiahnuté. Z jej konania a následných výsmechov si je otec takmer istý, že konala uvážene a svoje konanie vopred naplánovala, aby mu tak zmarila preukázanie jej častého konania spočívajúceho v urážkach a vyhrážaní. Po preverení oznámenia políciou otec dňa 12.10.2021 podal na mieste oznámenie o podozrení spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona SNR č. 372/1990Zb. o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť matka. Tá svoju aroganciu a hrubé správanie preukázala aj pred príslušníkmi polície, kedy mu z domu začala vyhadzovať jeho osobné veci, ktoré nadobudol kúpou do osobného vlastníctva. Jednalo sa o UV lampu, ktorú si kúpil, pretože ho bolí krk. Lampu pri vyhodení poškodila drobnými oderkami, jej argumentácia bola hlasná, arogantná a nezmyselná: „nakoľko nebola lampa uprataná tak ju vyhodila von a vyhodí všetko čo nájde v dome". Po intervencii príslušníkov PZ sa ohradzovala, že lampa je jej majetok, keď predložil pokladničný doklad, tak zostala prekvapená a jej argumentácia prekvapila všetkých prítomných
- že nemá preukázané, že ju aj zaplatil a že ona má známeho, čo jej všetko dosvedčí a nič s tým nespravíme. Otec príslušníkom polície uviedol, že v dome s ňou nezostane, pričom sa mu vyhrážala, že mu celú noc bude robiť zle a nenechá ho vyspať, pričom vedela, že nasledujúci deň odchádza v skorých ranných hodinách do zamestnania. Na rannú zmenu vstáva asi o 04:25 hod., zmena začína o 06:00 hod. Následne odišiel vyspať sa do rodičovského domu. V čase o 09:24 hod. za ním prišiel majster, ktorý mu
odovzdal telefón so slovami, že mu volá matka maloletého a odovzdal mu mobilný telefón. V telefóne sa ozvala matka maloletého, ktorá uviedla, že „je doma a že to psychicky nezvláda, že malý stále plače, aby prišiel domov, že inak ho prizabije". Počas telefonátu bola zjavne rozrušená, mala uplakaný hlas. Otec zostal v šoku a telefonát ukončil. Telefonoval svojej matke, ktorej povedal, čo sa stalo, aby išla domov a preverila, čo sa deje. Otec si okamžite začal vybavovať uvoľnenie z práce, aby odišiel domov a zistil čo sa deje. Jeho matka následne telefonovala na políciu do K. kde jej povedali, že matka telefonovala na číslo 158 a že tam posielajú hliadku polície. Otcova matka prišla na miesto k nemu domov a v tom čase sa tu už nachádzala polícia, ktorú si privolala matka maloletého s uvedením, že jej to poradil jej advokát. Otec prišiel domov v čase asi o 10:50 hod., po ňom záchranná služba, po príchode záchrannej služby prišli pracovníci z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonali zisťovanie, čo sa stalo a zisťovanie pomerov v domácnosti. Po ich príchode sa na miesto dostavila aj matkina matka a jej brat. Toto všetko sa teda udialo dňa 13.10.2021. Počas zisťovania pomerov pracovníkov ÚPSVaR bola matka maloletého celkom zjavne pod vplyvom alkoholu, na otázky pracovníkov ÚPSVaR reagovala arogantne a s úsmevom, úmyselne odpovedala klamlivo, vymýšľala si a ignorovala ich záujem o nestranné prešetrenie. Opakuje, že matka javila všetky znaky požitia alkoholu, vykonanie dychovej skúšky na zistenie požitia množstva alkoholu odmietala. Následne matka mala byť odvezená záchrannou službou na psychiatriu do A., čo odmietala a svoje vyšetrenie podmieňovala otcovou prítomnosťou a vyšetrením. Otec po dohode so záchranármi musel predstierať odchod na svojom vozidle do A., aby tak mohli matku vyšetriť. Po odchode z domu a odjazde sanitky spolu s matkou sa vrátil domov. Tu spolu s jeho matkou odpovedali na otázky pracovníkov ÚPSVaR A., vtedy sa nachádzali v spálni spolu so synom. Matkina matka sa nachádzala vo vedľajšej detskej izbe a telefonovala spolu s matkou. Za prítomnosti všetkých - teda pracovníkov ÚPSVaR A., otca, jeho matky a maloletého sa udiala zvláštna vec a to, že matkina matka pri telefonáte z vedľajšej izby zrejme opomenula, že sa tam nachádza zapnutý detský odposluch a druhé zariadenie je v spálni, pričom sa všetci nechcene stali svedkami ich telefonátu. Obsah telefonátu bol zarážajúci: matkina matka hovorila „veď som ti hovorila, že keď máš vypité, vtedy nevolaj do piče". Otec viacej nepočul, pretože príposluch si vzal k uchu pracovník ÚPSVaR a druhá pracovníčka obsah zapisovala. Čo bolo presne obsahom rozhovoru medzi matkou maloletého a jej matkou nevie, ale pracovníci hovorili, že niečo také ešte nezažili. Predpokladá, že obsah tohto rozhovoru bude zapísaný v ich správe. K stavu syna by uviedol, že príslušníci polície, ktorí na miesto dorazili ako prví, mu uviedli, že jeho syn bol oblečený, chodil po dome, mal modré dlane a namodralé ústa, pričom sa hral s dezinfekčnými guličkami určenými do WC, ktoré vytiahol zo záchoda. Dvere do domu im otvorila matka, ktorá bola pod vplyvom alkoholu a o tejto skutočnosti, že syn sa hrá s guličkami z WC, ani netušila. Prehliadkou tela syna pracovníci ÚPSVaR zistili, že syn má na krku tesný náhrdelník, ktorý mu spôsoboval odreniny a tento otcovi ihneď prikázali dať mu z krku dolu, matka na to argumentovala že trvá na tom, aby ho mal na krku. Ďalšou prehliadkou zistili, že modrá farba na dlaniach syna a na jeho ústach pochádza z WC. Reakcia matky na túto skutočnosť bola voči osobe otca agresívna, vulgárna a arogantná, kde má malý prívesok, ktorý mu ona kúpila a že stál 13 eur. Skutočnosť, že sa ním mohol zadusiť, ju vôbec nezaujímala, mal ho na krku počas celého dňa, zjavne aj vtedy, ako mu ona nevenovala žiadnu pozornosť, napriek tomu, že mala za úlohu jeho celodennú starostlivosť. Pracovníci ÚPSVaR počas návštevy a zisťovania pomerov našli jednu prázdnu fľašu v šatníkovej skrini matky, fľaša bola prázdna, čuchom bolo zjavne zistiteľné, že sa pred tým vo fľaši nachádzalo víno. Druhá fľaša bola nájdená synom pri hre v spálni, ktorý ju vytiahol spoza reproduktora a začal sa s ňou hrať. Fľaša bola takmer prázdna, bolo v nej asi 0,5 dcl vína. Podľa otca matka obsah oboch fľašiek spotrebovala počas noci, čo vyústilo do jej konania, spočívajúceho v zanedbaní starostlivosti o dieťa a vyhrážkach ublíženia na zdraví synovi počas doby, kedy sa mala o neho starať. Matka sa po príchode zo psychiatrického vyšetrenia domov okamžite začala otcovi a jeho matke vyhrážať a urážať ich vulgárnymi nadávkami a krikom, osočovaním, v čom ju podporovala aj jej matka. Vzhľadom na tieto skutočnosti opäť privolal políciu, pričom v čase asi o 18:00 hod. policajti odišli a dieťa ponechali v starostlivosti matky, ktorá si uvedené vydobyla odmietaním opustenia nehnuteľnosti, nedbala ani na slová prítomných z radov jej rodiny, trvala na skutočnosti že dom neopustí a že sa dieťaťa nevzdá a že sa o neho stará dobre. Otcov osobný názor je taký, že jej matka vie o probléme matky s alkoholom, avšak nijako to neriešia, práve naopak pomáhajú jej zastierať tieto skutočnosti predo otcom, jeho rodinou a pred orgánmi verejnej moci. Matka vždy pri svojom agresívnom, arogantnom a vulgárnom správaní buď javí známky požitia alkoholu alebo je otec pred tým svedkom jej požívania alkoholu. Otec ďalej poukazoval na znenie § 36 ods. 1, § 38 ods. 4, § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako i na tú skutočnosť, že otec maloletého chce maloletému vytvárať prostredie vhodné pre jeho zdravý fyzický i mentálny vývoj, avšak s ohľadom na prítomnosť matky maloletého v spoločnej domácnosti s
poukázaním na jej správanie voči otcovi maloletého je predpoklad, že do výkonu jeho práv a povinností bude negatívnym spôsobom zasahovať, navrhuje vydať neodkladné opatrenie. Otec tiež poukazoval na ustanovenia § 365 ods. 1, § 367 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku. Skutočnosť, že matka maloletého má pretrvávajúce problémy s nadmerným požívaním alkoholu, svoje konanie po požití alkoholu nedokáže kontrolovať, svojim laxným prístupom nedbá o zdravé prostredie na výchovu maloletého, maloletého necháva často bez dozoru a tohto tak vystavuje priamemu ohrozeniu na živote, zdraví i fyzickom a mentálnom vývoji, pričom táto zmenu svojho správania odmieta, a to napriek opätovným výzvam a prosbám zo strany otca maloletého, prirodzene v tomto vyvoláva obavy o život, zdravie a duševný vývin maloletého. Berúc do úvahy vyššie uvedené má otec maloletého za to, že v dôsledku správania sa matky maloletého môže dôjsť k priamemu ohrozeniu maloletého, a preto otec maloletého zároveň považuje za nevyhnutné zakázať styk matke s maloletým a pozbaviť ju rodičovských práv neodkladným opatrením, a to minimálne do času, kým nedôjde k právoplatnému rozhodnutiu o úprave rodičovských práv a povinností vo veci samej, pričom uvedený postup bol tomuto navrhnutý i pracovníkmi ÚPSVaR. Naliehavosť predmetného návrhu zdôrazňuje i skutočnosť, že otec maloletého, vedomý si akým životným štýlom žije matka maloletého, trpí v neustálom strachu a napätí o život, zdravie a predovšetkým priaznivý psychický vývoj maloletého, zvlášť, keď si tento uvedomuje, že maloletý, ako už bolo uvedené vyššie, je ešte vždy v prevažnej a celodennej starostlivosti matky, a táto tak pri svojom nevyspytateľnom správaní môže kedykoľvek zanedbávaním svojich povinností maloletému spôsobiť ujmu. Rozhodujúca skutočnosť odôvodňujúca vydanie neodkladného opatrenia je daná v dôsledku nezdravého a stresujúceho prostredia, v ktorom sa maloleté dieťa vyskytuje za prítomnosti matky maloletého, v nevyhnutnej potrebe zabezpečenia maloletému bezpečné, pokojné a rodinné zázemie, ktoré mu aktuálne poskytuje výhradne otec maloletého, a to svojou oddanou starostlivosťou a výchovou, pričom toto nedokáže zabezpečiť za prítomnosti matky vzhľadom na schválnosti, ktoré mu vykonáva. Podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, spočívajú v zabezpečení starostlivosti o maloletého, ako aj v zabezpečení pokoja maloletého, jeho zdravého telesného a duševného vývinu, nakoľko už v minulosti bol tento vystavený neadekvátnym výchovným praktikám zo strany matky maloletého. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je dané výhradne tým, že matka maloletého často holduje alkoholu, čoho sa matka maloletého odmieta vzdať, a akokoľvek uvedené riešiť. V dôsledku tohto matka maloletého trpí nekontrolovateľnými výbuchmi zlosti, býva nadmerne podráždená a vulgárna, pričom je pravdepodobné, že v obdobnom stave bude agresívna a útočná i voči maloletému, nakoľko takéto jej správanie často praktikuje voči otcovi maloletého, pričom v poslednej dobe má jej nebezpečné správanie stúpajúcu tendenciu.
3. Ako dôkazy otec priložil rodný list maloletého a dodatočne e-mailom predložil Potvrdenie o oznámení zo dňa 12.10.2021.
4. Dňa 15.10.2021 bolo súdu doručené podanie ÚPSVaR A., v ktorom uvádza, že na základe telefonického požiadania OO PZ K. boli dňa 13.10.2021 prítomní pri incidente a zároveň bolo vykonané šetrenie na adrese F., K. č. XXX/XX s tým, že matka mala ohrozovať svojho maloletého syna a vyhrážať sa jeho zabitím. Matka sa opakovane odmietala podrobiť dychovej skúške. Otec sa bez akýchkoľvek problémov dychovej skúške podrobil s negatívnym výsledkom. Správanie matky a starej matky P. bolo veľmi agresívne, vulgárne a sprevádzané krikom. Matka mala nekoordinované pohyby tela, neistú chôdzu, lesklé oči, mala nepríčetné grimasy, spotené čelo. Postrehli, že keď maloletého držala na rukách, začal jej padať, na čo zareagovali sociálni pracovníci aj príslušníci polície tak, že maloletého okamžite začali pridŕžať. Pracovníci RZP sa snažili popísať situáciu, ktorá nastala po príchode do domácnosti. Preverovali u matky orientáciu v čase a priestore, načo matka spočiatku nevedela reagovať. Na otázku, kde sa nachádza, odpovedala, že nevie. Na ďalšiu otázku, či vie aký je deň odpovedala „ sobota" hoci bola streda. Matka sa zdráhala, ale po dlhom prehováraní sa ju podarilo transportovať na psychiatrické vyšetrenie. V dome zostal otec s maloletým, stará matka P. a D. a pracovníci SPODaSK. Zo zapnutej elektronickej opatrovateľky bolo počuť ako stará matka P. z detskej izby telefonuje so svojou dcérou, ktorá jej hovorí: „koľko krát som Ti hovorila, že keď si v takomto stave, nemáš nikam volať, obzvlášť nie na políciu, do piče". P., že dieťa v čase šetrenia bolo veľmi plačlivé, nervózne. Rúčky aj okolie úst malo špinavé (modré) od WC dezinfekcie, s ktorou sa bez vedomia matky hral. Matka to ospravedlňovala tým, že zabudla zavrieť dvere na WC. Príslušník polície upozornil matku, aby dieťaťu poriadne umyla tvár a ruky, s tým, že ju dôrazne upozornil, že malý má špinavé ručičky a ústa od nebezpečnej chemikálie. Matka na to reagovala so slovami, že: „keď to vie lepšie, nech mu ich umyje on." Maloletý odmietal zotrvať na rukách matky, ako aj starej matky P.. Rúčkami sa naťahoval k otcovi a starej matke Randlisekovej. Na prvý pohľad bolo vidno, že v ich náručí bolo dieťa kľudnejšie, spokojnejšie. Následne si na krku
maloletého všimli červený pás, ktorý mal byť pravdepodobne od náhrdelníka, ktorý maloletý nosí údajne nepretržite od dvoch mesiacov. Náhrdelník je tvrdý, neprispôsobivý krku, kamienky boli nepravidelného ostrejšieho tvaru, nevhodného pre tak malé dieťa. Pred odchodom matky na vyšetrenie bola požiadaná a upozornená, aby synovi náhrdelník odstránila, na čo útočne reagovala slovami „že mu ho nedá dolu, lebo ide o jantár, ktorý napomáha k zdravým zubom". Ako náhle otec zbadal ranu, náhrdelník mu dal dolu. Následne prezreli celého telíčko maloletého, nebolo badať žiadne iné známky fyzického týrania a zanedbávania. Na základe uvedených skutočností má ÚPSVaR Trnava za to, že matka aktuálne nedokáže synovi zabezpečiť riadnu starostlivosť a výchovu, čím ohrozuje jeho zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin, čo nie je v záujme maloletého dieťaťa. Preto odporúča súdu, aby vyhovel návrhu otca a vydal neodkladné opatrenie, ktorým bude maloletý dočasne zverený do starostlivosti otca, keďže neodkladné opatrenie má dočasný charakter a v konaní vo veci samej bude rozhodnuté na základe ďalšieho dokazovania. Ako prílohu priložil Úradný záznam OOPZ K. zo dňa 13.10.2021, fotografie.
5. Z Úradného záznamu OOPZ Cífer zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že hliadka prišla do domácnosti maloletého na privolanie matky s odôvodnením, že priateľ ju nechal doma samú s maloletým, ona je v zlom psychickom stave a nedokáže sa o ich spoločné dieťa postarať sama, pričom potvrdila slová otca, že ho volala domov, inak by sa maloletému mohlo niečo stať. Ďalej z neho vyplýva, že matka pôsobila silno pod vplyvom alkoholu, rozprávala „z cesty", pričom sa odmietla podrobiť dychovej skúške. Následne bola matka zobraná na psychiatrické oddelenie A..
6. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane príloh, ako podaním ÚPSVaR vrátane príloh.
7. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP"), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (1) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (2)
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
11. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)
12. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
13. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)
14. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
16. Podľa § 360 ods. 1 a 2 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. (2)
17. Podľa § 367 ods. 1 až 3 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. (2) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. (3)
18. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR"), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 25 ods. 1 až 3 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (3)
21. Podľa § 38 ods. 4 ZR, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
22. Podľa Čl. 5 písm. h) ZR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.
23. Podľa § 23 ods. 2 CMP, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
24. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia § 360 a nasl. CMP upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Na rozdiel od sporového konania, podľa
právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. V odôvodnených prípadoch je prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a návrhu vo veci samej, pričom po vydanom neodkladnom opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej, ale neodkladné opatrenie môže byť rozhodnutím konečným.
25. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa.
26. Otec maloletého sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal odovzdania maloletého do svoje osobnej starostlivosti (§ 367 ods. 1 CSP), pozbavenia matky výkonu rodičovských práv a zákazu styku matky s maloletým (§ 325 ods. 2 CSP). Po oboznámení sa s návrhom a ostatnými listinnými dôkazmi mal súd za to, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je sčasti dôvodný.
27. Z návrhu otca, ako aj z podania ÚPSVaR A. a Úradného záznamu OOPZ K. mal súd za osvedčené, že matka, ktorá v rámci rodičovskej dovolenky obvykle zabezpečuje starostlivosť o maloletého, túto starostlivosť nezabezpečuje riadne. Bolo osvedčené, že matka nadužíva alkoholické nápoje v takej miere, že nie je schopná postarať sa riadne o maloletého. Nadužívanie alkoholických nápojov matkou vyplýva jednak zo správy ÚPSVaR A., ako aj z Úradného záznamu G. K., pričom z odpočutého telefonátu medzi matkou a jej matkou je zrejmé, že nešlo o ojedinelý stav matky. Nadužívanie alkoholických nápojov narušuje psychický stav matky, ako aj jej schopnosť sústrediť sa na maloleté dieťa, na jeho potreby a na jeho ochranu pred ohrozením jeho zdravia (WC guličky, náhrdelník), pričom nie je schopná maloletého chrániť ani po upozornení na nebezpečenstvo. Matka si zrejme čiastočne svoj problém s nadužívaním alkoholických nápojov a neschopnosť postarať sa riadne o maloletého uvedomuje, keďže práve ona privolala hliadku polície.
28. Vyššie uvedená neschopnosť matky riadne sa postarať o maloleté dieťa vyvolala potrebu riešiť otázku, ktorý z rodičov má mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Z dôvodu nevhodnosti výchovného pôsobenia matky a zabezpečenia výlučnej osobnej starostlivosti otca o maloletého, bolo potom potrebné rozhodnúť vo výroku I. tohto uznesenia v súlade s § 367 ods. 1 CMP o tom, že matka je povinná maloletého odovzdať do starostlivosti otca. Súd pritom poukazuje na správu ÚPSVaR A., z ktorej vyplýva, že maloletý má k otcovi blízky vzťah a v jeho náručí bol maloletý kľudnejší a spokojnejší. Hoci v súčasnosti rodičia žijú v jednej domácnosti, súd mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia tým nie je vylúčené. V prípade nenariadenia neodkladného opatrenia by totiž nebolo vylúčené, že by matka bola oprávnená s maloletým opustiť spoločnú domácnosť a maloletý (vo veku plne odkázanom na starostlivosť dospelej a zodpovednej osoby) by sa tak mohol ocitnúť v ohrození života a zdravia. Na podklade neodkladného opatrenia to bude otec, kto je určený ako zodpovedná osoba na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, keďže matka v súčasnosti zodpovedné správanie nevykazuje.
29. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku v bežných veciach, keďže v zásade platí, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (keď zároveň na zásah do rodičovských práv a povinností matky by bolo potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje možnosti konania o neodkladnom opatrení), súd ponechal toto oprávnenie každému z rodičov.
30. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vzniká tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Toto právo vychádza z Ústavy SR, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu a na základe zákona." Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené - v čl. 7, ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v čl. 29 bod. 1, v zmysle ktorého má
výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v čl. 9 bod 3. (cit.: „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa"), a v súvisiacom čl. 18 bod 1., ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
31. Zákaz styku niektorého rodiča s dieťaťom je výrazným zásahom do rodičovských práv tohto rodiča, preto k takémuto záveru musia existovať skutočne vážne dôvody. Otec vo svojom návrhu osvedčil iba to, že matka v súčasnosti nie je schopná riadnej starostlivosti o maloletého, avšak ani neuviedol ani neosvedčil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zamedziť akýkoľvek kontakt medzi maloletým a jeho matkou, resp. že by to bolo potrebné v záujme maloletého dieťaťa (§ 25 ods. 3 ZR). Súd dodáva, že pre tak závažný zásah ako je zákaz styku rodiča s dieťaťom by bolo potrebné vykonať riadne dokazovanie, čo presahuje možnosti konania o neodkladnom opatrení. Vzhľadom na uvedené súd návrh otca v časti zákazu styku s matkou vo výroku V. uznesenia zamietol ako nedôvodný.
32. Zo znenia ustanovenia § 325 ods. 2 CSP („neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby ... ") je zrejmé, že ide len o demonštratívny výpočet neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť, pričom rovnako CMP neustanovuje, že by výpočet neodkladných opatrení upravených v ustanoveniach § 365 až § 368 CMP bol uzavretý. Z uvedeného vyplýva, že zákon nevylučuje aj inú formu nariadenia neodkladného opatrenia, akým úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom je.
33. Keďže otec návrh na úpravu styku matky s maloletým nepodal, avšak súd mal za to, že je potrebné vydanie neodkladného opatrenia aj v tomto smere, začal v súlade s § 23 ods. 2 CSP vo výroku II. konanie o nariadenie neodkladného opatrenia úpravy styku matky s maloletým.
34. Súd mal za to, že je potrebné zachovať a rozvíjať vzťah nielen medzi maloletým a otcom, ale aj medzi maloletým a matkou, keďže maloleté dieťa najmä v tak nízkom veku (1 rok) nevyhnutne potrebuje pre svoj zdravý vývin citový vzťah k obom rodičom. Hoci bolo v konaní osvedčené, že matka nie je spôsobilá zabezpečovať v súčasnosti riadnu starostlivosť o maloletého, nebolo osvedčené, že by maloletému hrozila ujma pri samotnom kontakte s matkou. Ako už súd uviedol, právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vzniká tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Za účelom pravidelného kontaktu maloletého s matkou upravil súd vo výroku III. styk matky s maloletým, a to na každý párny kalendárny týždeň v pondelok, v stredu, v piatok a v nedeľu vždy od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok, vo štvrtok a v sobotu vždy od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny. Súd frekvenciu stretávania 3 resp. 4-krát do týždňa považoval za v záujme maloletého, keďže v jeho nízkom veku je potrebná častejšia frekvencia kontaktu s druhým rodičom bez väčších prestávok. Trvanie stretnutia 2 hodiny súd považoval v súčasnosti za postačujúce, a to vzhľadom na vek maloletého, kedy dvojhodinová aktivita s matkou je pre dieťa jeho veku z hľadiska schopnosti koncentrácie primeraná. Z dôvodu nadužívania alkoholických nápojov matkou súd upravil styk matky s maloletým za prítomnosti otca. Odovzdávanie maloletého sa bude uskutočňovať v mieste bydliska otca, pričom v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, rodičia sú povinní oznámiť si túto skutočnosť navzájom bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. Súd dodáva, že uvedená úprava styku sa bude realizovať aj počas prázdnin a sviatkov, keďže tieto nie sú osobitne upravené.
35. Vyššie uvedený rozsah styku považoval súd v tomto štádiu (bez riadne vykonaného dokazovania) pre potreby zachovania vzťahu medzi matkou a maloletým za postačujúci a zároveň v záujme maloletého dieťaťa aj z hľadiska ochrany jeho zdravia. Takto upravený styk zabezpečí, aby matka pravidelne trávila čas s maloletým, aby sa zachoval a prehlboval vzťah medzi nimi, keďže pre zdravý vývin maloletého dieťaťa je nepochybne potrebné zachovať a rozvíjať nielen jeho vzťah s otcom, ale aj s matkou.
36. Pokiaľ ide o návrh otca pozbaviť matku neodkladným opatrením rodičovských práv, v tejto časti súd nepovažoval návrh za dôvodný. V konaní nemal súd za osvedčené, že by starostlivosť matky o maloletého bolo možné označiť za zneužívanie rodičovských práv a povinností, teda že by týrala, zneužívala, zanedbávala maloletého alebo by s ním inak zle zaobchádzala alebo by výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbávala (§ 38 ods. 4 ZR). Zároveň, pre rozhodnutie o pozbavení rodičovských práv a povinností by muselo byť vykonané riadne dokazovanie, ktoré v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vykonať. Z
uvedeného dôvodu súd návrh v časti pozbavenia matky rodičovských práv vo výroku V. uznesenia zamietol ako nedôvodný.
37. Keďže otec návrh vo veci samej nepodal, pričom súd nepovažuje za potrebné začať konanie vo veci samej, pretože toto neodkladné opatrenie môže byť konečným rozhodnutím vo veci zverenia a úpravy styku matky s maloletým, súd v súlade s ustanovením § 360 ods. 2 CMP vo výroku IV. uznesenia iba poučil účastníkov o tom, že môžu podať návrh na začatie konania vo veci samej, t.j. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. V prípade, že sa zmenia pomery alebo ak odpadne dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené, prichádza do úvahy jeho zrušenie podľa § 363 CMP.
38. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku VI. uznesenia rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.