Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-31-2020.pdf
PDF · 150.64 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C. námestie XXXX/XXA, K., zast. Mgr. Martinom Majerčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Krajinská 30, proti žalovanému: M. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K.-V., zast.: A3 advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Partizánska 25, o zaplatenie 33.620 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 33.620 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 33.620 eur od 6.11.2019 do zaplatenia a náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky vo výške 502,73 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 33.620 eur spolu s ročným úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5% ročne od 6.11.2019 do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 502,73 eur a náhrady trov konania, s odôvodnením, že na základe ústnou formou uzatvorenej Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.2.2019, požičal žalobca žalovanému v období od 1.2.2019 do 24.6.2019, finančné prostriedky v celkovej sume 49.040 eur. Za uvedené obdobie poskytol žalobca zo svojho účtu žalovanému nasledovné finančné prostriedky: 1.2.2019 sumu 2.500 eur, 7.2.2019 sumu 700 eur, 7.2.2019 sumu 300 eur, 7.2.2019 sumu 700 eur, 9.2.2019 sumu 300 eur, 11.2.2019 sumu 350 eur, 16.2.2019 sumu 500 eur, 19.2.2019 sumu 500 eur, 22.2.2019 sumu 2.500 eur, 26.2.2019 sumu 500 eur, 27.2.2019 sumu 200 eur, 6.3.2019 sumu 1.000 eur, 13.3.2019 sumu 100 eur, 27.3.2019 sumu 50 eur, 1.4.2019 sumu 4.000 eur, 4.4.2019 sumu 10 eur, 8.4.2019 sumu 3.000 eur, 9.4.2019 sumu 600 eur, 15.4.2019 sumu 3.000 eur, 16.4.2019 sumu 1.000 eur, 18.4.2019 sumu 3.000 eur, 18.4.2019 sumu 1.000 eur, 26.4.2019 sumu 1.000 eur, 27.4.2019 sumu 1.500 eur, 30.4.2019 sumu 1.500 eur, 30.4.2019 sumu 2.500 eur, 2.5.2019 sumu 1.000 eur, 6.5.2019 sumu 500 eur, 7.5.2019 sumu 3.500 eur, 13.5.2019 sumu 500 eur, 16.5.2019 sumu 2.000 eur, 16.5.2019 sumu 1.500 eur, 20.5.2019 sumu 500 eur, 20.5.2019 1.000 eur, 21.5.2019 sumu 50 eur, 22.5.2019 sumu 2.500 eur, 23.5.2019 sumu 1.000 eur, 24.5.2019 sumu 200 eur, 29.5.2019 sumu 100 eur, 29.5.2019 sumu 600 eur, 13.6.2019 sumu 400 eur, 14.6.2019 sumu 200 eur, 18.6.2019 sumu 50 eur a 24.6.2019 sumu 2.630 eur. Spolu bola žalovanému poskytnutá pôžička za obdobie od 1.2.2019 do 24.6.2019 v sume 49.040 eur. Z uvedenej celkovej sumy 49.040 eur vrátil žalovaný zo svojho účtu žalobcovi na jeho účet sumu 15.420 eur a to nasledovne: 19.2.2019 sumu 7.150 eur, 26.2.2019 sumu 500 eur, 4.3.2019 sumu 1.000 eur, 4.3.2019 sumu 200 eur, 6.3.2019 sumu 2.000 eur, 13.3.2019 sumu 100 eur, 29.3.2019 sumu 2.000 eur, 22.5.2019 sumu 470 eur a 2.000 eur v hotovosti (uvedené v poznámke pri platbe). Zostávajúca dlžná suma predstavuje ku dňu podania žaloby sumu 33.620 eur. Dňa 16.10.2019 vyzval žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalovaného na vrátenie dlžnej sumy (pôžičky) vo výške 33.620 eur a to najneskôr do 5 dní odo dňa obdržania zásielky. Predmetnú zásielku s uvedenou výzvou na vrátenie pôžičky žalovaný prevzal dňa
31.10.2019, t.j. splatnosť pôžičky nastala dňa 5.11.2019 a preto si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 6.11.2019. Na výzvu zo dňa 16.10.2019 žalovaný nereagoval, resp. doposiaľ neučinil žiadnu úhradu a to aj napriek splatnosti uvedenej dlžnej sumy. Dňa 14.10.2019 žalobca žalovanému, prostredníctvom právneho zástupcu, zaslal predžalobnú výzvu na vrátenie sumy 33.620 eur, na ktorú výzvu žalovaný takisto nijako nereagoval a neuhradil svoj dlh ani sčasti. Žalobou si žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 502,73 eur - predžalobnou výzvou zo dňa 14.11.2019 v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby vo výške 492,93 eur + režijný paušál 9,80 eur.
2. Vo svojom prvom, písomnom podaní k meritu veci (odpor proti vydanému platobnému rozkazu), žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že voči žalobcovi neeviduje žiaden záväzok titulom akéhokoľvek platného právneho dôvodu, ba skôr naopak, žalobca je ešte jemu dlžný peňažné prostriedky. Pôžičky, ktoré ,,prebehli“ v mesiacoch február až marec 2019, riadne vrátil a táto časť ich bývalého právneho vzťahu nie je sporná, je skončená splnením, čo napokon uvádza aj sám žalobca, v časti svojho návrhu, týkajúceho sa splatenej sumy 15.420 eur. Naopak, sporná a z hľadiska žalovaného bezprávna, je tá časť, ktorú si žalobca uplatňuje v konaní, pretože niekedy koncom apríla 2019 ho žalobca ústne vyzval, aby prichystal, obstaral a aj zrealizoval predaj bytu č. 54 v Bratislave
- Petržalke, na Pifflovej ulici č. 4 (ďalej len „predmetný byt“), ktorý žalobca predtým, niekedy v apríli 2019, odkúpil od jeho vtedajšej družky, M.. L. W., na svoju spoločnosť. Prevod bytu z vlastníctva jeho vtedajšej družky na žalobcovu spoločnosť bol iba krátkodobý, s tým, že sa byt predá výhodnejšie, ak bude dočasne evidovaný na spoločnosť, zrejme z určitých výhodných daňových dôvodov. V tomto byte so súhlasom žalobcu aj naďalej býval a hradil všetky plnenia s bytom spojené. Vzhľadom na predbežnú dohodu o ďalšom predaji predmetného bytu a zrejme aj dovtedajšiu dôveru, bol žalobcom poverený, aby intenzívne získaval záujemcov o kúpu bytu, s prísľubom, že rozdiel z predaja predmetného bytu nad pôvodnú kúpnu cenu 114.000 eur, ktorú za predmetný byt zaplatila jeho spoločnosť, si rozdelia na polovicu, teda polovica z profitu bude jeho odmena za jeho činnosť a úsilie. Takúto ústnu dohodu ohľadom rozdelenia profitu z predaja bytu dokáže potvrdiť jeho družka M.. L. W., ktorá bola pri tomto dojednaní a ktorú navrhol v konaní vypočuť ako svedkyňu. Potom ako bolo už isté, že sa byt predá za sumu 200.000 eur manželom L., pretože celý predaj pre neho organizoval a zariaďoval on, tak žalobcu požiadal o to, aby mu posielal preddavok z podielu, na ktorom boli takto dohodnutí, z ktorého rozdielu 86.000 eur, mal nárok na sumu 43.000 eur. Kúpna zmluva s kúpnou cenou 200.000 eur bola uzatvorená približne koncom apríla 2019. V podstate vyplatenie tohto podielu (provízie) bolo splatné v čase, keď peniaze z predaja predmetného bytu boli poukázané na účet žalobcovej spoločnosti čo sa stalo v máji 2019. Keďže vtedy mali medzi sebou dobré vzťahy, prijímal predmetné a žalované čiastky ako preddavky z tohto podielu ako to skôr žiadal, pričom takto to bez problémov spočiatku prebiehalo, až dovtedy, dokedy nemal žalobca povinnosť zaplatiť mu celý zostatok z jeho podielu. Žiadal ho rôznymi spôsobmi, najmä telefonicky, až do konca júna 2019, kedy prestal tieto preddavky posielať, aby dohodnutý podiel z profitu za jeho činnosť pri predaji bytu poslal. Vtedy sa odmlčal a nereagoval na nič, hoci žalobca je práve jemu dlžný sumu 9.380 eur. Neskôr pochopil, že ho chce žalobca oklamať a rezignoval na túto sumu, čo mu dlhuje. O to viac ho zarazilo vymáhanie spornej sumy v tomto konaní. Správa pre prijímateľa ohľadne pôžičky v predloženom bankovom výpise nemá pre účely vzniku pôžičky žiaden právny význam, ale zrejme je to iba buď jeho svojvoľný zápis, resp. pozostatok z času, kedy mu pred týmto obchodom takto požičiaval peniaze, ako „replikácia“ pri zadávaní príkazov v elektronickom bankovníctve. Nemal v tom čase žiadne podozrenie, že tento zápis neskôr žalobca zneužije. Tvrdil tiež, že obyčajným poukázaním nejakej sumy na bankový bežný účet nemôže vzniknúť pôžička, pretože by tomuto reálnemu kroku musel predchádzať vzájomný konsenzus o tom, že si chce majiteľ bežného účtu peniaze požičať, k čomu nedošlo. Pôžičky od žalobcu po zrealizovaní vyššie uvedenej činnosti už nežiadal, ani neprijal a ani v tom čase na to nemal žiaden ekonomický dôvod. Má za to, že jeho činnosť pre žalobcu možno považovať ako konanie príkazníka pre príkazcu a preto prostriedkom obrany je hmotnoprávna námietka, že nie je pasívne legitimovaným na vrátenie plnenia, pretože mu žalovaná suma právom patrí, ktorá sa právnou skutočnosťou zaplatenia kúpnej ceny kupujúcimi za predaj predmetného bytu pretavila z preddavku na odmenu. Celá suma 43.000 eur predstavuje čiastočné splnenie odmeny žalobcom pre žalovaného ako príkazníka, keď akceptoval jeho žiadosť, aby vykonával činnosť smerujúcu k predaju bytu.
3. Dokazovaním vykonanom na pojednávaní, vypočutím strán sporu a oboznámením obsahu spisu, osobitne žaloba č.l. 2, výzva veriteľa na vrátenie pôžičky č.l. 6, doručenka č.l. 7, predžalobná výzva č.l. 8, pohyby na bežnom účte žalobcu č.l. 9, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
4. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol bezhotovostným bankovým prevodom na účet žalobcu v období od 1.2.2019 do 24.6.2019 spolu sumu 49.040 eur a ani to, že časť týchto peňazí, sumu 15.420 eur žalovaný žalobcovi vrátil. Kým žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že celú sumu 49.040 eur poskytol žalovanému na jeho žiadosť, z dôvodu ústne uzavretej bezúročnej zmluvy o pôžičke zo dňa 1.2.2019, žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že len časť z vyššie uvedenej sumy mu bola poskytnutá titulom pôžičky, a síce suma 15.420 eur, pričom zvyšnú časť vyššie uvedenej sumy predstavovala odmena, ktorá mu patrí z dôvodu, že mal pre žalobcu vyvíjať činnosti súvisiace s ďalším predajom predmetného bytu, ktorý kúpila spoločnosť, v ktorej konateľom je žalobca od bývalej družky žalovaného a ktorá nehnuteľnosť sa následne predala tretej osobe za sumu 200.000 eur, pričom časť kúpnej ceny z predaja bytu nad sumu 114.000 eur (86.000 eur) si podľa dohody žalobca so žalovaným mali rozdeliť na polovicu, a teda žalobca mal žalovanému zaplatiť z predaja predmetného bytu 43.000 eur.
5. Tvrdenia žalobcu, že v období od 1.2.2019 do 24.6.2019 poskytol žalovanému spolu sumu 49.040 eur, žalovaný nepoprel a vyplýva to i z pohybov na bežnom účte žalobcu za vyššie uvedené obdobie (č.l. 9), kde v časti „Informácia pre príjemcu“ je pri dátume 1.2.2019 uvedené ,,bezúročná pôžička na mesiac“. Z vyššie uvedeného pohybu na bežnom účte za obdobie od 1.2.2019 do 24.6.2019 sú zrejmé aj konkrétne sumy peňazí, ktoré žalovaný žalobcovi za vyššie uvedené obdobie poukázal na účet, pričom išlo o sumu 49.040 eur. Pri položke zo dňa 6.3.2019 sa v kolónke „Informácia pre príjemcu“ uvádza ,,vyplatenie pôžičky“. Pri ďalšej položke toho istého dňa bola žalovanému opätovne poskytnutá suma 1.000 eur, pričom v časti „Informácia pre príjemcu“ je uvedené ,,Nová bezúročná pôžička vrátiť do konca apríla 2019“. Pri každom ďalšom poskytnutí peňazí zo strany žalobcu žalovanému od 1.4.2019 sa na bežnom účte žalobcu v časti „Informácia pre príjemcu“ uvádza text ,,pôžička“. Posledná suma bola žalobcom žalovanému uhradená dňa 22.5.2019 v sume 470 eur, pričom v časti „Informácia pre príjemcu“ sa uvádza ,,vrátené v hotovosti 2.000 eur plus 470 eur na účet“.
6. Výzvou, zo dňa 16.10.2019, označenou ako ,,Výzva veriteľa na vrátenie pôžičky“, žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, žalovanému oznámil, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, zo dňa 1.2.2019, mu žalobca v období od 1.2.2019 do 24.6.2019 požičal finančné prostriedky v celkovej výške 49.040 eur, z ktorej sumy mu doposiaľ vrátil len sumu 15.420 eur, s tým, že zostávajúca dlžná suma predstavuje sumu 33.620 eur. K vyššie uvedenej žiadosti pripojil aj výpisy z účtu žalobcu za obdobie od 1.2.2019 do 24.6.2019. Súčasne žalovaného vyzval na vrátenie zostávajúcej dlžnej sumy na účet žalovaného do 5 dní od prevzatia výzvy.
7. Vyššie uvedenú výzvu (bod 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia) prevzal žalovaný dňa 31.10.2019.
8. Predžalobnou výzvou, zo dňa 14.11.2019, právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného opätovne na zaplatenie dlžnej sumy 33.620 eur, do 5 dní od prevzatia zásielky, na účet žalobcu.
9. Lustráciou v sociálnej poisťovni na meno žalovaného (č.l. 14), mal súd zistené, že žalovaný bol zamestnancom Prvej solidárnej spoločnosti, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalobca, v období od 1.4.2019 do 27.6.2019.
10. Elektronickým podaním z č.l. 42 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že na podanej žalobe zotrvávajú. Potvrdil, že žalovaný bol v období marec až júl 2019 zamestnancom spoločnosti Prvá solidárna spoločnosť s.r.o.. V rámci svojej pracovnej činnosti vykonával aj činnosti v súvislosti so sprostredkovaním a vyhľadávaním nehnuteľností za účelom ich ďalšieho predaja. Tiež je pravda, že spoločnosť Pronia s.r.o. v rámci svojho investičného zámeru, ako aj spomínaného daňového zvýhodnenia, napokon vykúpila predmetný byt. Akákoľvek činnosť žalovaného v súvislosti s vykúpením predmetného bytu bola v rámci jeho bežnej pracovnej agendy. Žalobca popiera tvrdenia žalovaného v podanom odpore, že medzi nimi mala byť údajná dohoda ,,polovica profitu z predaja predmetného bytu bude moja odmena za moju činnosť a úsilie“. O takejto dohode nemá žalobca žiadnu vedomosť a zároveň majú za to, že dané tvrdenia žalovaného nemajú súvislosť z vyššie uvedeným konaním. Rovnako tak žalobca popiera účelové a klamlivé vyjadrenia žalovaného v súvislosti s údajným ,,preddavkom z podielu“. Majú za to, že žalobca preukázal, že žalobca v období od 1.2.2019 do 24.6.2019 požičal žalovanému finančné prostriedky v sume 49.040 eur, z ktorých mu žalovaný doposiaľ vrátil len sumu 15.420 eur. Zostávajúca dlžná suma predstavuje 33.620 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný prestal so žalobcom komunikovať, žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
dňa 16.10.2019, písomne vyzval žalovaného na vrátenie dlžnej sumy (výzvu si žalovaný prevzal dňa 31.10.2019). Keďže žalovaný na túto výzvu nereagoval, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, zaslal žalobca žalovanému opätovnú predžalobnú výzvu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný naďalej žiadnym spôsobom nereagoval a ignoroval aj písomné výzvy zo strany žalobcu, žalobca bol nútený celú vec riešiť súdnou cestou. Vyjadrenie žalovaného považujú za účelové a klamlivé, v snahe oddialiť zaplatenie dlžnej sumy žalobcovi.
11. Elektronickým podaním, zo dňa 16.11.2020, právny zástupca žalovaného uviedol, že aj po písomnom podaní žalobcu trvajú na zamietnutí žaloby, ktorá je nedôvodná. Poprel, že žalovaný dlhoval žalobcovi nejaké peniaze. Uviedol tiež, že žalobca vo svojom vyjadrení sčasti uznal jeho dôvody aspoň v tom, že bol pre neho činný v segmente sprostredkovania nákupu a predaja bytov. Popiera však osobitne jeho tvrdenie, že by to bolo výlučne iba v rámci pracovnej náplne jeho firiem, pretože jeho postoj k vlastnej spoločnosti ako majiteľa a jej štatutára a na druhej jeho osobný ako fyzickej osoby u neho zavše splýval a ani to nerozlišoval a preto sa takto vyjadruje. V odpore spomínaný bytový obchod bol akýmsi separátnym spôsobom, teda mimo rámec pracovnej náplne k jeho spoločnosti, ako sa to žalobca snaží podsúvať, ale bola to extra dohoda medzi fyzickými osobami. Vo vyjadrení žalobca už priznáva, že tak ako v odpore uvádzal asi koncom apríla 2019 ho v zmysle tohto mimopracovného dohovoru ústne vyzval, aby prichystal, obstaral a aj zrealizoval predaj predmetného bytu, ktorý žalobca predtým akoby na svoju spoločnosť približne v apríli 2019 odkúpil od jeho vtedajšej družky, M.. W. na žalobcovu spoločnosť. Je logické, že uvedené poprieť nemôže, pretože M.. W. má zmluvu k dispozícii, čiže túto okolnosť by nezaprel, tak ako zapiera iné dojednané predpoklady k ďalšej dispozícii s predmetným bytom. Dokonca ani nepopiera, že sa tak stalo z určitých daňovo výhodných dôvodov. Tento prevod bytu na žalobcovu spoločnosť bol len krátkodobý, s tým, že sa byt predá výhodnejšie, k čomu bol motivovaný. Práve preto získaval záujemcov o kúpu bytu s prísľubom, že rozdiel nad pôvodnú kúpnu cenu 114.000 eur si rozdelia na polovicu, teda polovica z profitu bude jeho odmena za jeho mimopracovnú činnosť pre žalobcu ako fyzickú osobu. Predmetný byt sa predal za kúpnu cenu 200.000 eur, pričom vie, že jeho hodnota vyplývala aj zo znaleckého ohodnotenia znalcom na túto sumu obstaraným nadobúdateľkou pani L., a to pre účely jej záložného práva. Vzhľadom na dovtedajšie vzťahy so žalobcom, že mu dovtedy požičiaval a on mu vždy peniaze vracal, považoval uvedený dohovor za obojstranne záväzný. Z uvedenej odmeny mu žalobca teda dlhuje viac ako 9.000 eur a nie naopak, že by on dlhoval niečo žalobcovi. Z tohto dôvodu ho priložená výzva zo dňa 16.10.2019 šokovala, ale práve žalobca už nejavil žiadnu snahu vec doriešiť, pretože si zrejme vyhodnotil, že je v inom postavení a pôvodné dohody už bude bojkotovať.
12. Elektronickou komunikáciou medzi žalobcom a M.. W., založenou v spise na č.l. 93-95, žalobca v priebehu konania preukazoval, že „žalovaný dlhuje veľké množstvo peňazí M.. W., že žalovaný má len veľké dlhy, pričom by musel byť zázrak, aby získal peniaze a zároveň bol ochotný dlhy aj uhradiť“. Takisto sa v maily zo dňa 18.7.2019 M.. W. žalobcu pýtala, „v akej výške je dlh žalovaného, že je ochotná tento zaplatiť v prípade, ak jej žalobca dá potvrdenie pri prevzatí peňazí, že žalovaný už žalobcovi nie je nič dlžný“.
13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní sa pridržal dovtedajších podaní k meritu veci. Tvrdil, že strany sporu uzavreli dňa 1.2.2019 Zmluvu o pôžičke, s tým, že prvá časť tejto pôžičky bola poskytnutá žalovanému 1.2.2019 a posledná 24.6.2019. Žalovaný postupne čiastočne aj uhrádzal poskytnutú pôžičku, ale vzhľadom na to, že poslednú časť pôžičky uhradil 22.5.2019 v sume 470 eur plus 2.000 eur v hotovosti a následne prestal so žalobcom komunikovať, kontakt so žalobcom začal ignorovať, bol žalobca nútený vec riešiť prostredníctvom súdu. Žalovaný nereagoval ani na písomné výzvy adresované mu jeho právnym zástupcom. Reagoval až potom, keď mu bol doručený platobný rozkaz, v ktorom účelovo a klamlivo zavádza súd svojimi vyjadreniami. Žalobca jednoznačne popiera, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená nejaká dohoda o nejakom zaplatení, splatení, odpustení, započítaní, prípadne preddavkov v súvislosti s poskytnutou pôžičkou.
14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní okrem iného uviedol, že nie je toho názoru, že by okolnosť uzatvorenia pôžičky bola nesporná, ako sa domnieva právny zástupca žalobcu. Naopak, ide o najspornejšiu okolnosť celého sporu, pričom nie je ničím preukázané, že by vznikla pôžička medzi žalobcom a žalovaným. Vôbec nie je zrejmé, na akú dobu mali byť peniaze žalovanému požičané, nie je známy úrok, spôsob, miesto vrátenia, plnenia a podobne, spôsob akým mali byť peniaze odovzdané, je absolútne netradičný a odvodzovať poznámky v bankovom internetovom formulári, že ide o pôžičku, je absolútne bezprávne. Zotrvávajú na popise skutočností, ktoré sa diali medzi stranami sporu ohľadom
predaja bytu, pričom žalobca okolnosť predaja bytu spoločne so žalovaným nepopiera, uvádza len, že išlo o akúsi pracovnú činnosť žalovaného v rámci jeho pomeru v inej spoločnosti, kde pracoval. Keď prihliadneme k tomu, že predmetný byt bol bytom býval partnerky žalovaného a že on sám v predmetnom byte býval spolu s ňou, je hraničiace s bizarnosťou, aby niekto predával byt v rámci svojej pracovnej činnosti a najmä, ak ho predal s takým ziskom, že by určitý profit ako podiel na tom nemal mať. Majú za to, že žalobca iba využil akési skoršie formulárové bankové internetové prevody, ktoré len replikoval a vyvolal zdanie uzatvorenia pôžičky, ktoré si žalovaný nevšimol. Strany sporu uzavreli medzi sebou zmluvu o pôžičke, ktorá už bola žalobcovi vrátená a takisto príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka.
15. Žalobca na pojednávaní okrem iného uviedol, že žiadna dohoda medzi ním a žalovaným ohľadne predaja predmetného bytu a rozdelenia zisku z jeho predaja nebola. Uviedol, že v minulosti takisto žalovanému požičiaval peniaze a to aj na základe písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke a neskôr, keďže vzájomne dobre vychádzali a žalovaný mal majetnú partnerku, ktorá za neho ručila, preto požičiaval žalovanému peniaze formou bankovej transakcie s poznámkou ,,pôžička“. Je pravda, že žalovaný pracoval pre jeho spoločnosť ako asistent, v čase ktorom bol s ním aj na rôznych obchodných stretnutiach, a aj pri konkrétnom predaji bytu, ktorý vlastnila pani W.. Žalovaný vykonával ohliadky a za to mohol v predmetnom byte bývať zdarma. Žalovanému požičal aj sumu 49.040 eur. Opakovane mu požičiaval rôznu sumu peňazí z dôvodu, že potreboval peniaze buď na zaplatenie pokuty, na bežný život a podobne, s tým, že mu žalovaný uviedol, že každú konkrétnu sumu mu vráti buď do týždňa alebo do mesiaca, s tým, že ak by sa niečo stalo, nemusí sa báť a suma mu bude vyplatená M.. W.. Na začiatku boli z jeho strany žalovanému požičiavané len malé sumy peňazí, ktoré spočiatku žalovaný aj vracal. Nemal obavu, že by mu peniaze žalovaný nevrátil, keďže mal prisľúbené, že jeho prípadný dlh vyrovná jeho priateľka. Požičiaval teda žalovanému i naďalej konkrétnu sumu peňazí, s tým, že tieto mu mal žalovaný v určitom časovom horizonte, týždeň alebo aj dlhšom, vrátiť. S odstupom času zistil, že tieto peniaze míňal žalovaný v kasíne. Mal vedomosť aj o tom, že veľké sumy peňazí požičiavala žalovanému jeho partnerka a preto žalovanému on takisto nižšie sumy peňazí požičiaval. Po 24.6.2019, kedy žalovanému poskytol poslednú sumu peňazí, žalovaný prestal s ním komunikovať a už s ním viac v kontakte nebol. V tom období aj M.. W. mu písala mail, že už so žalovaným nechce mať nič spoločné a preto prestal žalovanému ďalšie peniaze požičiavať. Pokiaľ ide o predmetný byt, je pravda, že tento patril vlastnícky M.. W., táto ho predala jeho firme za sumu 114.000 eur. O. W. ešte predtým ako predmetný byt kúpila, kúpila od neho ako fyzickej osoby tento byt za sumu 114.000 eur. Ešte predtým predmetný byt za sumu 114.000 eur kúpil od žalovaného. Žalovaný potreboval koncom roku 2018 peniaze a preto ho oslovil, či tento byt, ktorý kúpil od M.. W. nekúpi. Keďže žalovaný potreboval peniaze, ponúkol mu možnosť, že predmetný byt od neho kúpi. Neskôr, niekedy v roku 2019, sa zoznámil s M.. W., ktorá ani nevedela, že tento byt žalovaný predal. Keďže chcela žalovanému zabezpečiť bývanie, chcela predmetný byt od neho kúpiť. Nemal dôvod súhlasiť s touto ponukou, ale žalovaný prisľúbil, že pani W. zdedila veľký majetok a chcela by investovať do jeho spoločnosti niekoľko stotisíc eur. Keďže v to veril, tak pani W. predmetný byt za tú istú sumu, v akej ho kúpil, predal. Keďže predmetná investícia do jeho spoločnosti sa neuskutočnila, žiadal M.. W., aby mu predmetný byt nejakým spôsobom vrátila, pričom najvýhodnejšie mu to vychádzalo tak, že by byt kúpila jeho spoločnosť. Zo začiatku mal s pani W. vzťah priateľský, neskôr, keď ho žalovaný pred ňou ohováral, si táto ku vzťahu k nemu vytvorila negatívny postoj, ich vzájomná komunikácia upadla a až neskôr, keď jej povedal, že žalovaný a ona dlhujú nejaké peniaze, priznala sa, že aj ona jemu požičala peniaze a že žalovaný má aj iné dlhy voči iným ľuďom. Poprel, že by existovala nejaká dohoda medzi ním a žalovaným ohľadne rozdelenia zisku z predaja predmetného bytu na sumu 114 000 eur. Poukázal na rozpornosť v tvrdeniach žalovaného, keď tento najprv tvrdil, že pani W. pozná len z jeho rozprávania, v skutočnosti sa s ňou však stretol niekoľkokrát osobne, pričom na tomto stretnutí bol len on a pani W.. Z jeho výpovede tiež vyplýva, že pôžičky medzi ním a žalovaným existujú a že mu žalovaný dlhuje konkrétne peniaze.
16. Žalovaný na pojednávaní okrem iného uviedol, že bol vlastníkom predmetného bytu, ktorý odkúpil od pani W.. Jeho vlastníkom mohol byť rok alebo aj dlhšie. Tento byt kompletne zrekonštruoval a zariadil a mal teda vyššiu trhovú hodnotu. V určitom období ho kontaktovala spoločnosť žalobcu za účelom opčného práva založenia bytu na určitú sumu a obdobie, ktoré riadne dodržal a sumu vyplatil, s tým, že po určitom čase požiadal partnerku, aby v tejto nízkej sume 114.000 eur byt odkúpila. Tým žalobca vystavil zmluvu o ukončení predmetnej pôžičky a zároveň prijal peniaze od pani W., čím bola pôžička riadne vyplatená. Celý dlh, ktorý mal voči žalobcovi vyplatila za neho pani W., a byt sa následne na ňu previedol, čo bolo niekedy koncom februára 2018. Po tomto období mal so žalobcom uzavreté len
nejaké písomné pôžičky, pretože tento na písomnej forme trval, a zmluvy museli byť aj notársky overené, pokiaľ nešlo o nejakú smiešnu sumu cca 500 až 1.000 eur. K 1.4.2018 ho žalobca požiadal, pretože videl, že medzi ním a pani W., v súkromnom živote nastávajú nejaké konflikty, aby predmetný byt, ktorý mal vtedy hodnotu asi 185.000 eur, sa pokúsil predať, s tým, že on mu pomôže vyplatiť dlh partnerke vo výške 114.000 eur a podľa výšky kúpnej ceny z predaja bytu a odpočítaním sumy 114.000 eur pre pani W., sa rozdelí tento podiel medzi nich oboch. Táto ústna dohoda vznikla za účasti jeho, žalobcu a pani W.. Počas tohto obdobia existuje jediná pôžička medzi ním a žalobcom z marca 2018 v súvislosti s tým, že žalobca mu požičal peniaze a on mu dal do zábezpeky jeho osobné motorové vozidlo. Predmetný byt, ktorý prepísal s pani W. na žalobcovu firmu, sa mal ďalej predať, s tým, že ak sa nepredá minimálne za 150.000 eur, tak bude naspäť odkúpený M.. W.. Je pravda, že medzi žalobcom a M.. W. prebiehal nejaký rozhovor o nejakom biznise žalobcu, pričom 24.4.2019 mu M.. W. oznámila, že s ním nechce mať nič spoločné. Pokiaľ mal nejaké informácie žalobca o M.. W., tak to boli informácie, ktoré mal od neho. V skutočnosti sa žalobca stretol s M.. W. len jedenkrát. Pokiaľ ide o žalovanú sumu, žalobca mu poskytol peniaze dobrovoľne, pretože vedeli už vtedy, že byt bude predaný za sumu 200.000 eur pani L., ktorá túto transakciu potvrdila niekedy v júli 2019. Na stretnutí medzi ním, žalobcom a pani W. bola dohodnutá konkrétna suma 185.000 eur a viac za predaj predmetného bytu, pričom pani W. žalobcu upozornila, že pokiaľ sa byt predá za sumu vyššiu ako 114.000 eur, prevyšujúca časť sa rozdelí medzi neho a žalobcu. M.. W. si uvedomovala, že ona sama vyplatila za žalovaného dlh len vo výške 114.000 eur. V priebehu pojednávania rozporne uviedol, že pokiaľ mu žalobca požičal sumu 49.040 eur, toto pravda nie je, na druhej strane povedal, že zo sumy 49.040 eur predstavovala pôžičku suma 15.420 eur a túto sumu žalobcovi vrátil 27.3.2019. Na otázku sudcu, aby vysvetlil, ako to bolo s vrátením sumy 15.420 eur, keď podľa výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že do 31.3.2019 vyššie uvedená suma vrátená nebola, ale bola vrátená v nižšej sume, žalovaný uviedol, že medzi ním a žalobcom nebola nikdy uzavretá nejaká pôžička na sumu 15.420 eur. Na list žalobcu, zo dňa 16.10.2019, nijako nereagoval, pretože jeho priateľka mu povedala, že žalobcu má ignorovať a viac nekontaktovať. Pokiaľ žalobca tvrdí, že bol u neho zamestnaný, je to pravda, bol však u neho maximálne tak dva mesiace, pričom nebol ani riadne zaučený a v podstate žiadnu činnosť pre neho nevykonával, pretože dva týždne trvalo školenie a následne sa učil v kancelárii žalobcu. Pokiaľ ide o dohodu medzi ním, žalobcom a M.. W. ohľadne predaja predmetného bytu, žiadna mailová ani elektronická komunikácia neexistuje, len pani W. by vedela tieto veci dosvedčiť. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo nevyzýval žalobcu na úhradu nejakej sumy v zmysle údajnej dohody o predaji bytu uviedol, že mal zo žalobcu strach, ktorý pramenil z toho, že si M.. W. žalobcu preverovala, nežiadal, aby mu z predaja bytu bolo niečo uhradené aj z toho dôvodu, že všetko bolo dohodnuté v ústnej forme a od žalobcu mal zaplatených už 33.000 eur.
17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
18. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
19. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t. j. veci zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu. Právny vzťah založený touto zmluvou môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú: a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, pretože tu nejde iba o užívanie veci, ako napr. pri výpôžičke, ale ide o ich prechod do vlastníctva dlžníka, b/ druhovo (genericky) určené veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e/ obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky (splnenia dlhu) nie je dohodnutá, dlžník je povinný plniť prvého dňa potom, čo veriteľ o plnenie požiadal (§ 563). Odo dňa, keď veriteľ mohol toto svoje právo vykonať po prvý raz, začne plynúť trojročná premlčacia doba na jeho súdne uplatnenie; inak táto premlčacia doba začne plynúť od dohodnutej splatnosti. Pokiaľ by účastníci zmluvy ponechali na vôli dlžníka a ten by so splanením záväzku ( s platením dlhu) otáľal, určí ju na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi (§ 564). Premlčacia doba na uplatnenie práva veriteľom v takom prípade začne plynúť od určenia splatnosti súdom.
20. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke) alebo odovzdaním „z ruky do ruky“.
21. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Podľa § 724 OZ, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
23. Podľa § 725 OZ, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkaz môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas odoslať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
24. Právna úprava príkaznej zmluvy, obsiahnutá v ustanovení § 724 a nasl., je len rámcová, čo znamená, že do úvahy prichádza použitie všeobecných ustanovení ôsmej časti prvej hlavy OZ. Pre príkaznú zmluvu je charakteristické, že sa ňou príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec, alebo vykoná inú činnosť. Pre jej formu nie sú ustanovené žiadne požiadavky. Medzi podstatné náležitosti zmluvy patrí dohoda o predmete príkazu. Pojmovým znakom tohto druhu zmlúv bude okolnosť, že smeruje k obstaraniu záležitostí pre príkazcu a že teda príkazník nekoná za seba (pre seba), alebo na svoj účet. Predmetom príkazu je len obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej činnosti, nie však už samotný výsledok obstarania alebo činnosti, keďže príkazník nezodpovedá za to, že sa očakávaný výsledok nedostavil. Poskytnutie odmeny musí byť dohodnuté; iba ak poskytnutie odmeny je v danom prípade obvyklé, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka (napríklad advokát), potom je povinnosť poskytnúť odmenu aj bez predchádzajúcej dohody. Odmenu (dohodnutú alebo obvyklú) je príkazca povinný zaplatiť, i keď dohodnutý výsledok nenastal, okrem prípadu, keď výsledok zmaril svojím zavinením príkazník.
25. Žalobca poskytol žalovanému v období od 1.2.2019 do 24.6.2019 opakovane vždy určité množstvo peňazí, spolu vo výške 49.040 eur. Uvedené sporné nebolo a žalobca túto skutočnosť preukázal aj výpisom zo svojho bežného účtu.
26. Žalovaný nepopieral, že peniaze, ktoré v objeme 15.420 eur žalobcovi vrátil, predstavovali vrátenie žalobcovi žalobcom mu poskytnuté peniaze na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke. Tvrdil však, že tieto peniaze žalobcovi vrátil do 31.3.2021, čo však nezodpovedá realite, keďže poslednýkrát uhradil žalovaný žalobcovi z vyššie uvedenej sumy sumu 2.470 eur (z toho sumu 470 eur previedol na bežný účet žalobcu /viď výpis z bežného účtu žalobcu/ a sumu 2.000 eur zaplatil žalobcovi v hotovosti /toto tvrdenie žalobcu žalovaný v priebehu konania nenamietal) dňa 22.5.2019.
27. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že sumy poskytnuté žalovanému v období od 1.2.2019 do 26.4.2019 predstavovali jednu pôžičku, postupne žalobcom poskytovanú žalovanému, ktorú tento postupne mal splácať (v dohodnutých týždenných alebo mesačných intervaloch).
28. Žalovaný naopak tvrdil, že časť peňazí, ktorú žalobca žaluje, predstavuje časť „extra odmeny“, vyplatenej mu žalobcom, na základe ústnej dohody, podľa ktorej mal žalovaný zrealizovať pre spoločnosť žalobcu predaj predmetného bytu, pričom časť kúpnej ceny, prevyšujúcej sumu 114.000 eur, sa mala v polovici rozdeliť medzi žalobcu a žalovaného. Pretože sa byt predal za sumu 200.000 eur, žalovanému patrila suma 43.000 eur a teda v skutočnosti žalobca žalovanému ešte dlhuje sumu 9.380 eur.
29. Z vykonaného dokazovania, zhodných tvrdení strán sporu a výpisom z bežného účtu žalobcu, mal súd preukázané, že všetky sumy, ktoré žalobca poskytol žalovanému do 31.3.2019, tak ako vyplývajú z výpisu z bežného účtu žalobcu (č.l. 9), boli vyplatené žalovanému titulom ústne uzavretej zmluvy o pôžičke (ústne uzavretých zmlúv o pôžičke).
30. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že uzavrel so žalovaným len jednu zmluvu o pôžičke (bezúročnú) na sumu 49.040 eur, ktorú žalovaný postupne splácal, keďže to vôbec nevyplýva z tvrdení žalobcu (na pojednávaní pred súdom jednoznačne uviedol, že v spornom období opakovane poskytol žalovanému na jeho žiadosť konkrétnu sumu peňazí pre jeho rôzne potreby, ktorú sumu mu mal žalovaný
vrátiť do jedného týždňa, resp. do jedného mesiaca) a ani z výpisu bežného účtu žalobcu (v určitý deň postupne boli žalovanému požičiavané rôzne sumy peňazí), a teda, čo nepoprel ani žalovaný, do 31.3.2019 išlo o opakovane žalobcom žalovanému poskytované konkrétne sumy peňazí, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi splácať (žalovaný to nespochybnil a vyplýva to aj z výpisu bežného účtu žalobcu).
31. Žalobca síce tvrdil, že každú jednotlivú poskytnutú čiastku peňazí mu mal žalovaný vrátiť v krátkej dobe, zvyčajne do jedného týždňa alebo do jedného mesiaca, v konaní však nebolo preukázané pri žiadnej zmluve o pôžičke, že by medzi stranami bol dohodnutý aj presný čas vrátenia peňazí a preto v súlade s ustanovením § 563 OZ platí, že žalovaný bol povinný jednotlivé sumy peňazí žalobcovi vrátiť nasledujúci deň po dni, kedy ho na to žalobca vyzval.
32. Žalobca preukázateľne vyzval žalovaného na vrátenie mu poskytnutých súm listom zo dňa 16.10.2019, ktorý bol žalovanému doručený dňa 30.10.2019 a v ktorom bol žalovaný žalobcom vyzvaný na vrátenie dlžnej sumy peňazí do 5 dní od doručenia výzvy. Žalovaný bol teda povinný pôžičky žalobcovi vrátiť do 5.11.2019..
33. V konaní bolo potrebné skúmať, či aj peniaze poskytnuté žalobcom žalovanému v období od 1.4.2019 do 24.6.2019 boli bezúročnými pôžičkami, poskytnutými žalobcom žalovanému, na základe uzavretých ústnych zmlúv podľa § 657 OZ (ako to tvrdil žalobca), alebo predstavovali časť odmeny z „extradohody“, patriacej žalovanému, na základe neformálnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu podľa § 724 OZ, v súvislosti s predajom predmetného bytu.
34. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že všetky peniaze poskytnuté žalobcom žalovanému v období od 1.2.2019 do 24.6.2019, prevodom z bežného účtu žalobcu na účet žalovaného, boli ústne uzavretými zmluvami o pôžičke..
35. Na bežnom účte žalobcu každá kolónka označená textom ,,Informácia pre príjemcu“ od 1.4.2019 preukazuje, že naozaj išlo o požičiavanie peňazí zo strany žalovaného od žalobcu. V prípade, ak by tomu tak nebolo, je nelogické, aby to práve od 1.4.2019 v „Informácii pre príjemcu“ žalobca opakovane uvádzal. Hoci žalovaný tvrdil, že ním vrátené peniaze žalobcovi v sume 15.420 eur, boli pôžičky poskytnuté mu zo strany žalobcu od 1.2.2019 a tieto mu do 31.3.2019 vrátil, v skutočnosti za obdobie od 1.2.2019 do 31.3.2019 vrátil žalovaný žalobcovi len peniaze vo výške 11.050 eur. Z toho vyplýva, že ak žalovaný mal žalobcovi vrátiť do 31.3.2019 len sumu 11.050 eur, zvyšnú časť musel uhradiť žalobcovi titulom pôžičiek až v nasledujúcom období, teda v období od 1.4.2019, odkedy podľa žalovaného už dlh voči žalobcovi nemal (žalovaný tvrdil, že do 31.3.2019 všetky peniaze požičané mu žalobcom vrátil). Žalovaný v konaní navyše nijako nepreukázal a ani nepreukazoval, že sumu 15.420 eur vrátil žalobcovi prípadne aj iným spôsobom, než prevodom na jeho bežný účet, do konca marca 2019.
36. Naopak, v rozpore s tvrdeniami žalovaného, sú zápisy na bežnom účte žalobcu a tvrdenia žalobcu, a síce, že posledná časť zo sumy 15.420 eur bola žalovaným žalobcovi uhradená až dňa 22.5.2019, bezhotovostným prevodom z účtu na účet, vo výške 470 eur a v hotovosti vo výške 2.000 eur (viď aj zápis na bežnom účte žalobcu v kolónke označenej „Informácia pre príjemcu“, že ide o vrátenie vyššie uvedených súm žalovaným žalobcovi, teda o splátku pôžičky). Skutočnosť, že tieto peniaze žalovaný žalobcovi zaplatil dňa 22.5.2019, žalovaný nepoprel. Pokiaľ teda žalovaný v priebehu konania tvrdil, že všetky peniaze uhradené mu zo strany žalobcu od apríla 2019 boli jeho „extra odmena“ za realizáciu predaja predmetného bytu a teda už v tom čase mu žalobca mal dlhovať nejaké peniaze z ,,extra dohody“, je nelogické, aby ešte dňa 22.5.2019 žalovaný žalobcovi zaplatil nejaké peniaze (konkrétne sumu 2.470 eur).
37. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že všetky pôžičky žalobcovi do 31.3.2019 uhradil a v následnom čase, po predaji bytu, mu žalobca mal poskytovať preddavky z dohodnutej „extra odmeny“, pričom mu stále dlhoval a až doposiaľ dlhuje, ako tvrdil žalovaný konkrétnu sumu peňazí, je nelogické, prečo by ešte dňa 22.5.2019 žalovaný zaplatil žalobcovi spolu sumu 2.470 eur, ktorá skutočnosť vyplýva z bežného účtu žalobcu, ktorú žalovaný v priebehu celého konania nespochybnil.
38. Hoci žalovaný tvrdil, že organizoval a zrealizoval všetko potrebné ohľadne predaja predmetného bytu pre žalobcu podľa „extra dohody“ so žalobcom, v rozpore s tým tvrdil, že v tom čase pracoval
pre spoločnosť žalobcu, ktorá sa zaoberala aj kupovaním a predávaním nehnuteľností len veľmi krátku dobu a v podstate sa len zaúčal. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, aký by mal žalobca v takom prípade záujem, aby žalovaný, naviac, keď bol v pracovnom pomere v spoločnosti žalobcu, mimo výkonu svojich pracovných povinností mal zabezpečiť kompletnú realizáciu predaja predmetného bytu? V tejto súvislosti súd nespochybňuje, že určitú úlohu pri prevode predmetného bytu na tretiu osobu žalovaný zohral, a to v súvislosti so zabezpečením ohliadok pre potenciálnych záujemcov o kúpu, keďže v tom čase mu žalobca umožnil v predmetnom byte bývať.
39. Ďalší zásadný rozpor v tvrdeniach žalovaného vzhliadol súd aj v tom, že hoci žalovaný tvrdil, že platby žalobcu žalovanému od 1.4.2019 sa týkali vyplácanej „extra odmeny“ pre žalovaného, za predaj predmetného bytu na sumu 114.000 eur, samotný predaj bytu mal byť podľa tvrdení žalovaného zrealizovaný až v priebehu mesiaca máj 2019 (kúpna zmluva mala byť uzavretá koncom mesiaca apríl 2019 a kúpna cena z predaja predmetného bytu mala byť zaplatená v mesiaci máj 2019). Je preto nelogické, aby žalobca platil žalovanému za niečo, čo sa ešte nezrealizovalo (aj keď sa zrealizovať malo), hoci aj nejakými preddavkovými platbami, ako to tvrdil žalovaný. Naopak, poskytovanie peňazí žalobcom žalovanému za celé obdobie od 1.2.2019 do 24.6.2019 bolo kontinuálne, vždy išlo o menšie sumy peňazí v krátkych časových intervaloch, čo takisto preukazuje skutočnosť, že išlo o požičiavanie peňazí žalobcom žalovanému na krátke obdobie, na aktuálne potreby žalovaného, keďže, ako to vyplynulo z výpovedí oboch strán sporu, žalovaný mal v tom čase majetnú priateľku, z dôvodu ktorého žalobca nemal obavy, že by mu žalovaný požičané peniaze, hoci aj prostredníctvom jeho priateľky, nevrátil.
40. V tejto súvislosti súd takisto uvádza, že žalovaný sa nelogicky, ešte pred začatím konania vo veci samej nevyjadril žalobcovi na jeho výzvu na plnenie a nereagoval ani následne na predžalobnú výzvu žalobcu. Ak by žalovaný žalobcovi nič nedlhoval a naopak, ako tvrdí, ak by mu žalobca dlhoval nejaké peniaze, určite by sa bol ozval a žiadal žalobcu aspoň o vysvetlenie. Tomu, že by sa mal žalobcu báť, ako tvrdil, mu súd neuveril, pretože žalovaný k tomuto svojmu tvrdeniu nepredložil súdu žiaden dôkaz, naopak z jeho prejavu na pojednávaní súd nenadobudol pocit, že by mal voči žalobcovi akýkoľvek rešpekt.
41. Pokiaľ tiež žalovaný tvrdil, že koncom apríla bol požiadaný ústne žalobcom, aby pripravil realizáciu predaja predmetného bytu, už aj v období od 1.4.2019 do 18.4.2019 (teda po dátume 31.3.2019), žalobca žalovanému poskytol peniaze v objeme 15.610 eur (viď výpis z bežného účtu žalobcu), z čoho je zrejmé, že tieto peniaze nemohli byť žalovanému žalobcom poskytnuté v súvislosti s nejakou údajnou dohodou medzi stranami sporu a svedkyňou W., ktorá podľa žalovaného mala byť uzavretá až niekedy koncom mesiaca apríl 2019.
42. Žalovaný takisto v priebehu konania nepreukázal svoje tvrdenie, že predaním predmetného bytu mali byť všetky pôžičky žalobcovi žalovaným vyplatené, resp. ani to, že všetky jeho dlhy z obdobia od apríla 2019 mala za neho vyplatiť svedkyňa W., keďže žalovaný na pojednávaní tvrdil, že jeho bývalá priateľka, M.. W. zaplatila za neho všetky jeho dlhy voči žalobcovi vo februári 2018 (teda v období predchádzajúcom, než ktoré je predmetom sporu).
43. Navyše peniaze z predaja predmetného bytu boli podľa tvrdenia žalovaného poukázané na účet žalobcu niekedy v mesiaci máj 2019. Keby boli teda pravdivé tvrdenia žalovaného o uzavretí príkaznej zmluvy medzi stranami sporu, v mesiaci jún 2019 by už nemalo význam posielať žalovanému žalobcom preddavkové platby súvisiace s predajom predmetného bytu (kúpna cena z predaja bytu už v tom čase bola spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom v tom čase bol žalobca, vyplatená).
44. Pokiaľ tiež žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v priebehu konania tvrdil, že by bolo bizarné, aby z predaja predmetného bytu, nemal mať žalovaný nejaký profit, keď predmetný byt žalovaný zhodnotil, jeho hodnota bola minimálne vo výške 185.000 eur, bol predaný žalobcom tretej osobe za sumu 200.000 eur, pričom žalovaný ho žalobcovi predal len za sumu 114.000 eur, súd konštatuje, že k vyššie uvedeným tvrdeniam žalovaný súdu nepredložil, resp. svojou pasivitou nezabezpečil žiaden dôkaz (navrhol síce k týmto okolnostiam vypočuť svedkyňu W., jej účasť na pojednávaní však nezabezpečil, iba sa spoliehal, že menovaná na pojednávanie príde).
45. Je takisto bezpredmetné tvrdenie žalovaného, že zápisy na bežnom účte žalobcu ,,Informácia pre príjemcu“ nijakým spôsobom žalovaný neriešil z dôvodu, že ,,netušil, že tento zápis žalobca zneužije“.
46. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že žiadna mailová alebo iná elektronická komunikácia medzi žalobcom a žalovaným a prípadne aj svedkyňou W. ohľadne predaja predmetného bytu a rozdelenia kúpnej ceny bytu prevyšujúcej sumu 114.000 eur neexistuje. Tvrdil to len žalovaný, s tým, že mu to môže svedeckou výpoveďou potvrdiť jeho bývalá priateľka.
47. Treba tiež uviesť, že ak by bol žalobca žalovanému v priebehu konania dlžný konkrétnu sumu peňazí, ako to tvrdí žalovaný, nič žalovanému ani v tomto konaní nebránilo domáhať sa od žalobcu zaplatenia tejto sumy, čo však žalovaný neurobil, a to ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním vzájomnej žaloby, zrejme si uvedomujúc, že jeho tvrdenia o akejsi „extra dohode“ ohľadne predaja bytu sú nepravdivé.
48. Na základe vyššie uvedených čiastkových zistení a záverov súdu, neuveril súd žalovanému, že bola medzi ním a žalobcom uzavretá ústna príkazná zmluva podľa OZ, podľa ktorej mal žalovaný pre žalobcu zrealizovať predaj predmetného bytu, za čo mal dostať sumu 43.000 eur, naopak, dospel k právnemu záveru, že žalobca v období od 1.2.2019 do 24.6.2019 poskytol žalovanému, na základe viacerých ústne uzavretých zmlúv o pôžičke, spolu sumu 49.040 eur, z ktorej sumy žalovaný vrátil žalobcovi len sumu 15.420 eur.
49. Súd pri určení doby, dokedy mal žalovaný požičané peniaze žalobcovi vrátiť, vychádzal z ust. § 563 OZ, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca podľa zhodných tvrdení strán žalovaného vyzýval na vrátenie pôžičiek prvýkrát výzvou zo dňa 16.10.2019, ktorá bola žalovanému doručená dňa 30.10.2019 a v ktorej žalobca žalovaného vyzval na vrátenie peňazí do 5 dní od doručenia tejto výzvy, z čoho možno vyvodiť záver, že žalovaný mal povinnosť pôžičky žalobcovi vrátiť najneskôr do 5.11.2019.
50. Z vyššie uvedených dôvodov uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.620 eur (49.040 - 15.420).
51. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas nesplnil a preto sa žalobca voči nemu dôvodne v konaní domáhal aj zaplatenia zákonného úroku z omeškania 5% ročne zo žalovanej istiny od 6.11.2019 do zaplatenia, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré úroky z omeškania súd takisto uložil žalovanému žalobcovi zaplatiť.
52. Súd napokon uložil žalovanému takisto povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súvislosti s predžalobnou výzvou, adresovanou právnym zástupcom žalobcu žalovanému, zo dňa 14.11.2019, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby po 492,93 eur + režijný paušál 9,80 eur, spolu 502,73 eur. Podľa právneho názoru súdu, predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 cit. vyhlášky, je potrebné považovať za uskutočnenú jej vyhotovením a odoslaním adresátovi, pričom nie je rozhodujúce, či adresát aj túto výzvu prevezme. Žalobca tvrdil a žalovaný v priebehu konania nespochybnil doručenie vyššie uvedenej výzvy. Náklady spojené s vyhotovením tejto výzvy, spočívajúce v tarifnej odmene advokáta za vyhotovenie tohto úkonu právnej služby, je celkom nepochybne potrebné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 121 ofs. 3 OZ (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Obdo 2/2010).
53. V priebehu konania žalovaný žiadal, aby súd na pojednávaní vypočul k okolnostiam predaja predmetného bytu svedkyňu M.. W., bývalú jeho družku, ktorej účasť na pojednávaní mal zabezpečiť a ktorej aj termín pojednávania oznámil, ktorá sa však na pojednávanie nedostavila. V tejto súvislosti žalovaný na pojednávaní uviedol, že svedkyňa mu účasť na pojednávaní nijako nepotvrdila. Právny zástupca žalobcu v tejto súvislosti súdu navrhol, poukazujúc na pasivitu žalovaného, ktorý súdu neoznámil, že nevie zabezpečiť účasť svedkyne na pojednávaní, aby zamietol návrh žalovaného na vypočutie tejto svedkyne, poukazujúc na zásadu koncentrácie konania a zásadu hospodárnosti konania a aby súd vychádzal pri rozhodovaní vo veci zo skutkového stavu doposiaľ v konaní ustáleného.
54. Súd procesný návrh žalovaného o vypočutie svedkyni M.. W., súhlasiac s právnym názorom právneho zástupcu žalobcu, zamietol. Hoci účasť svedkyni na pojednávaní mal žalovaný zabezpečiť (súd ešte pred vypočutím strán sporu na pojednávaní považoval za potrebné svedkyňu vypočuť), účasť tejto svedkyni na pojednávaní žalovaný nezabezpečil, pričom neurobil ani žiadne potrebné opatrenia smerujúce k tomu, aby sa svedkyňa pojednávania zúčastnila a na tomto pojednávaní vypovedala (napríklad mohol súdu oznámiť, že účasť ním navrhovanej svedkyne nevie zabezpečiť, keďže svedkyňa mu účasť na pojednávaní nepotvrdila). Preto v súlade so zásadou koncentrácie konania (§ 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku) ako i z dôvodu, že po doposiaľ vykonanom dokazovaní, vrátane vypočutia strán, považoval súd výsluch navrhovanej svedkyne za neúčelný a nehospodárny, keďže jej výpoveďou by sa dôkazná situácia nezmenila, pretože žiaden písomný ani elektronický dôkaz o uzavretí akejsi neformálnej „extradohody“, resp. príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl. OZ medzi stranami neexistuje. Navyše, žalovaný s navrhnutou svedkyňou žili v družskom vzťahu asi 6 rokov, a teda boli sebe navzájom blízkymi osobami, a teda možno dôvodne pochybovať aj o nezaujatosti navrhnutej svedkyne.
55. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.