Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-32-2021.pdf
PDF · 91.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Cb/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 36 857 033, proti žalovanému E. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P. L. XXX, XXX XX P. L., zastúpenému spoločnosťou URBÁNI & Partners s.r.o.so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 646 181, o zaplatenie 1 020,96 €, zmluvnej pokuty a príslušenstva takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 020,96 €, zmluvnú pokutu, náklady mimosúdneho uplatnenia a trovy konania. Žalobca tvrdil, že:
- dňa 7.7.2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. 234901, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2 000 €
- žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 126,27 €
- žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok
- žalobca listom zo dňa 8.3.2017 oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a že dňa 18.3.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy
- celková suma dlhu žalovaného predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené a predstavuje sumu 1 020,96 €
- žalovaný do dnešného dňa zaplatil sumu 5 040 €.
2. Žalobca ako dôkaz označil žiadosť o úver, zmluvu o úvere so splátkovým kalendárom, prehľad platieb a oznámenie o okamžitej splatnosti.
3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.
4. Žalovaný uviedol, že popiera nárok žalobcu čo do výšky ako aj čo do dôvodu, pričom má za to, že uplatnený nárok je neoprávnený a nedôvodný. Ďalej tvrdil, že:
- nie je sporné, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o úvere č. 234901, na základe ktorej mu poskytol žalobca úver vo výške 2 000 €
- pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako podnikateľský subjekt a úver mu bol poskytnutý za účelom súvisiacim s výkonom jeho podnikateľskej činnosti; prevádzkové náklady, nákup strojných pomôcok
- obdržal splátkový kalendár, pričom úver bol rozložený do 48 splátok s dátumom splatnosti a výškou splátky 126,76 €
- celková splatená suma úveru mala byť vo výške 6 060,96 € (126,27 € x 48 splátok), pričom žalobca ho pred podpisom zmluvy o takto dvojnásobne preplatenej výške úveru žiadnym spôsobom neinformoval
- od počiatku splácania úveru nemal žiadne zárobkové možnosti a k dispozícii finančné prostriedky, keďže sa mu v podnikaní prestalo dariť (podnikanie ukončil 23.11.2016 a zostal insolventný)
- aj napriek finančným problémom na výzvu žalobcu na úhradu splátok reagoval dňa 18.8.2017, pričom uhradil dlžné splátky vo výške 2 000 €, splátku vo výške 250 € a ďalej pokračoval v pravidelnom uhrádzaní mesačných splátok do 23.10.2018
- mal snahu uhrádzať splátky úveru pravidelne, avšak do tej miery, ako mu jeho finančná situácia dovoľovala; od 21.10.2020 bol vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie a bol aj na materskej dovolenke s mal. dieťaťom
- na výzvy na úhradu reagoval tým, že zmeškanú splátku uhradí, ak bude mať financie
- do 25.1.2021 splatil žalobcovi 5 170 € a má za to, že žalobca si uplatňuje tento nárok nie v súlade s dobrými mravmi.
5. Žalovaný ako dôkaz označil potvrdenie o ukončení podnikania a potvrdenie o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
6. Súd posúdil skutkové tvrdenia, že žalobca dňa 7.7.2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. 23490, že žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 2 000 €, že žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach po 126,27 €, že žalovaný nezaplatil splátky č. 1 - 8, že žalobca žalovanému 18.3.2017 oznámil, že sa stanú splatné všetky záväzky zo zmluvy, a že žalovaný do dnešného dňa zaplatil žalobcovi sumu 5 040 € tak, že tieto tvrdenia boli medzi stranami nesporné.
7. Súd považuje za preukázané, že dňa 7.7.2016 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2 000 € s tým, že žalovaný sa zaviazal úver a úroky splatiť v 48 mesačných splátkach po 126,27 €. Žalovaný sa zaviazal za poskytnutie úveru zaplatiť zmluvnú odmenu predstavujúcu úroky s tým, že výška tejto odmeny/úrokov je 84,60 € a uhrádza sa spolu so splátkou úveru. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca žalovanému dňa 7.7.2016 poukázal 2 000 € (č.l. 14). Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný žalobcovi zaplatil:
- dňa 18.8.2017 sumu 2 000 €
- dňa 21.12.2017 sumu 250 €
- dňa 23.1.2018 sumu 130 €
- dňa 21.2.2018 sumu 130 €
- dňa 27.3.2018 sumu 130 €
- dňa 18.4.2018 sumu 130 €
- dňa 17.5.2018 sumu 130 €
- dňa 19.6.2018 sumu 130 €
- dňa 24.7.2018 sumu 130 €
- dňa 21.9.2018 sumu 130 €
- dňa 23.10.2018 sumu 130 €
- dňa 15.3.2019 sumu 130 €
- dňa 16.5.2019 sumu 130 €
- dňa 17.6.2019 sumu 130 €
- dňa 22.7.2019 sumu 130 €
- dňa 16.10.2019 sumu 130 €
- dňa 19.11.2019 sumu 130 €
- dňa 20.12.2019 sumu 90 €
- dňa 5.5.2020 sumu 120 €
- dňa 17.7.2020 sumu 130 €
- dňa 20.08.2020 sumu 120 €
- dňa 23.9.2020 sumu 130 €
- dňa 5.1.2021 sumu 250 € a
- dňa 25.1.2021 sumu 130 €. Súd považuje za preukázané, že žalobca listom zo dňa 8.3.2017 oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 1 až 7 a že dňa 18.3.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy.
8. Všeobecne známou skutočnosťou (§ 186 ods. 1 C.s.p.) je to, že v júli 2016 pri 4-ročných úveroch bola priemerná úroková sadzba z úverov poskytnutých úverovými inštitúciami 1,91% ročne. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že § 186 ods. 1 C.s.p. okrem všeobecne známych skutočností upravuje problematiku (ne)dokazovania právnych predpisov uverejnených v zbierke zákonov. Tieto predpisy sa nedokazujú, hoci je nepochybné, že málokto pozná všetky prepisy uverejnené v zbierke naspamäť. Nedokazovanie týchto predpisov je teda možné vďaka tomu, že texty sú zverejnené a tak každý si môže jednoducho potvrdiť, že citácia určitého paragrafu v rozsudku je korektná. Obdobná situácia pritom platí aj pri štatistických údajoch o priemerných úrokových mierach. Tieto údaje síce tiež málokto pozná naspamäť - ale tieto údaje sú zisťované a následne publikované na to určenou autoritou. Táto publikácia týchto dát potom spôsobuje, že aj tieto dáta je možné považovať za všeobecne známe. 9. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odseku 2 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd týmto listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť. Súd ďalšie dôkazy nevykonal z dôvodu, že účastníci žiadne ďalšie dôkazy nenavrhli. 10. Podľa § 497 Obch.zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 39 Obč.zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa čl. 10 bod. 10.1 zmluvy v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania. Podľa čl. 10 bod. 10.2 zmluvy ak sa stanú podľa ods. 10.4 písm. b) tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania. 11. Z vykonaného dokazovania - konkrétne z článku 1 zmluvy o úvere vyplýva, že v súdenej veci istina predstavuje 2 000 € a z článku 2 zmluvy o úvere vyplýva, že úroky boli dohodnuté na 4 060,96 € (48 krát 126,27 € mínus 2 000 €). Pri poskytnutí 4-ročného úveru vo výške 2 000 € však úroky vo výške 4 060,96 € možno vyjadriť tak, že ide o úroky 70,95% ročne (viď napr. úverová kalkulačka na www.index.sme.sk/kalkulacky/uverova- kalkulacka). Je pritom všeobecne známou skutočnosťou, že v júli 2016 (t.j. v čase podpísania úverovej zmluvy) pri 4-ročných úveroch bola priemerná úroková sadzba z úverov poskytnutých úverovými inštitúciami 1,91% ročne a je teda zrejmé, že žalobca požadoval úrok 37-krát vyšší, než boli úroky obvyklé v čase podpísania zmluvy. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/26/2011) však v prípade, že úroková miera dohodnutá medzi stranami 3-násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, je takéto ujednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi - a súd teda dospel k záveru, že článok 3.1 zmluvy je neplatný.
12. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že zákonný impreratív, aby výkon práv a povinností bol v súlade s dobrými mravmi, neplatí iba vtedy, ak ide o spotrebiteľa, ale tento platí aj vtedy, ak si úver zobral podnikateľ. Žiada sa tiež poukázať aj na to, že pokiaľ ide o článok 3.1 zmluvy (čo je de facto dohoda o platení 70,95%- ného ročného úroku), tento je možné oddeliť od zvyšku zmluvy tak, ako to má mysli § 41 Občianskeho zákonníka. Článok 3.1. však už ďalej nie je možné deliť na časť, ktorá je ešte v súlade s dobrými mravmi
a na časť, ktorá už v súlade s dobrými mravmi nie je. Súdna prax totiž dospela k záveru, že pre účely § 41 Občianskeho zákonníka nie je relevantná reálna oddeliteľnosť, ale obsahová oddeliteľnosť.
13. Neplatnosť článku 3.1 úverovej zmluvy potom vedie k tomu, že úroky nemožno považovať za dojednané. Za tejto situácie potom treba aplikovať druhú vetu § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej má žalobca nárok na obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy - t.j. na 1,91% ročne. Pretože 1,91%-ný úrok z 2 000 € pri 4-ročnom úvere predstavuje 78,96 € (viď napr. úverová kalkulačka na www.index.sme.sk/kalkulacky/uverova-kalkulacka), žalovaný mal povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 2 078,96 € (2 000 € titulom vrátenia istiny + 78,96 € titulom úrokov). Pretože však žalovaný už horeuvedené povinnosti splnil (dňa 18.8.2016 a 21.12.2017), súd žalobu zamietol.
14. Pokiaľ žalobca žiadal aj zmluvnú pokutu zo splátok splatných 20.8.2016, 20.9.2016, 20.10.2016 atď., z horeuvedeného vyplýva, že žalobca mal nárok na mesačné splátky vo výške 43,31 € (2 078,96 € deleno 48 mesiacov). Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením iba splátok vo výške 43,31 € s poradovými číslami 1 až 12 (žalobca dňa 18.8.2017 jednorazovo zaplatil 46 takýchto splátok po 43,11 €). Vzhľadom na výšku splátok a na to, že tieto boli zaplatené 18.8.2017, žalobcovi patrili aj tieto zmluvné pokuty:
- 0,1% denne zo sumy 43,31 € od 20.8.2016 do 18.8.2017
- 0,1% denne zo sumy 43,31 € od 20.9.2016 do 18.8.2017
- 0,1% denne zo sumy 43,31 € od 20.10.2016 do 18.8.2017
- 0,1% denne zo sumy 43,31 € od 20.11.2016 do 18.8.2017
- 0,1% denne zo sumy 43,31 € od 20.12.2016 do 18.8.2017
- 0,1% denne zo sumy 43,31 € od 20.1.2017 do 18.8.2017
- 0,1% denne zo sumy 43,31 € od 20.2.2017 do 18.8.2017
- 0,1% denne zo sumy 43,31 € od 18.3.2017 do 18.8.2017
- 0,1% denne zo sumy 43,31 € od 18.3.2017 do 18.8.2017
- 0,1% denne zo sumy 43,31 € od 18.3.2017 do 18.8.2017
- 0,1% denne zo sumy 43,31 € od 18.3.2017 do 18.8.2017
- 0,1% denne zo sumy 43,31 € od 18.3.2017 do 18.8.2017. Pretože 0,1% denne zo sumy 43,31 € od 20.8.2016 do 18.8.2017 v absolútnom vyjadrení predstavuje približne 16 €, aj bez potreby presnejšieho výpočtu je jasné, že horeuvedených 12 zmluvných pokút neprekročí sumu 192 € (16 € x 12).
Pretože žalovaný už žalobcovi zaplatil celkom 5 040 €, je jasné, že žalovaný okrem istiny a obvyklých úrokov zaplatil aj horeuvedené zmluvné pokuty a súd preto žalobu zamietol aj čo do zmluvných pokút.
15. Pokiaľ žalobca žiadal sumu 263,27 € titulom „nákladov mimosúdneho uplatnenia“, z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobcovi takéto náklady vznikli a súd preto žalobu zamietol aj v tejto časti. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že pokiaľ žalobca týmto „mimosúdnym uplatnením“ myslel tzv. predžalobnú výzvu, odmena za vykonanie takéhoto úkonu môže byť od 15.6.2019 (viď vyhláška 159/2019 Z.z.) priznaná iba ako súčasť trov právneho zastúpenia. V tejto súvislosti sa však žiada uviesť aj to, že skutočnosť, že vyhláška č. 655/2004 Z.z. bola novelizovaná tak, že úkonom právnej služby sa stala aj predžalobná výzva, neznamená, že do prijatia vyhlášky č. 159/2019 Z.z. bolo možné odmenu za „mimosúdne uplatnenie“ priznať na základe nejakého iného právneho dôvodu.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania, a to v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. O výške priznanej náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.